31. schôdza

Pán poslanec Blaha, no ja musím naozaj žasnúť. Vy ste síce spojili rozpravu k týmto dvom bodom programu, ale na jednej strane minister Lajčák vystúpil s tým, ako musíme prehlbovať transatlantické partnerstvo, ako musíme klásť dôraz na euroatlantickú orientáciu Slovenskej republiky, ako čelíme hrozbám atď. ako Severoatlantická aliancia. Potom ste vystúpili vy - z tej istej politickej strany - a hovorili ste úplne opačne. To znamená, ako NATO robí kroky, ktoré prispievajú k eskalácii napätia, ktoré prispievajú k zhoršovaniu vzťahov s Ruskou federáciou a tak ďalej a tak ďalej.
Viete, pán Blaha, veľa ľudí si o vás myslí, že ste boľševikom. Vy sa tak prezentujete, vy sa snažíte vyzerať ako taký presvedčený, radikálny komunista, ale ja si to o vás nemyslím. Viete prečo? Pretože keby ste si za svojimi názormi stáli, tak si poviem, O. K., ten človek má zvrátené hodnoty, názory, nesúhlasím s nimi, ale rešpektujem ho ako človeka, ktorý si pevne stojí za svojím. Lenže vy ani tým boľševikom, ani tým komunistom nie ste, pretože keby náhodou sa Slovenská republika rozhodla vyhostiť týchto ruských diplomatov, tak by ste tu boli prví, ktorí by to obhajovali. To znamená, vy krásne kľučkujete a v určitých momentoch hovoríte to, čo smiete, potom to, čo nesmiete atď. a prispôsobujete sa danej situácii. Pretože to, čo predvádza strana SMER, aj teraz, čoskoro, veď ďalší bod alebo o dva body programu máme vyslanie trvalej posádky slovenských vojakov na ruské hranice. To jednoducho nemôže s vašou, s vaším nejakým názorovým rozpoložením korešpondovať. To znamená, že keby boli skutočne tým komunistom, boľševikom, alebo na čo sa to hráte, tak z tej strany musíte vystúpiť, pretože toto naozaj, naozaj nijakým spôsobom nekorešponduje s tým, čo ste hovorili.
A naozaj ma fascinovala tá vec, ktorú ste povedali, že Fico odmietol ten brutálny útok, to porušenie medzinárodného práva, kedy Spojené štáty Americké, Anglicko a Francúzsko bombardovalo Sýriu bez akýchkoľvek relevantných dôvodov. No ale druhý predseda vlády pán Peter Pelegrini to zase schválil. Tak potom ako to vlastne v tom SMER-e je? Čo si majú vlastne občania myslieť. Jednoducho mi to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blaha, ja sa vám chcem poďakovať za to, čo ste tu pred chvíľkou povedali, pretože konečne aj z iných ako našich úst zaznela kritika, oprávnená kritika zločineckého sionistického režimu, ktorý sa neštíti zabíjať ľudí len preto, že majú iný názor, a aj z iných ako z našich úst zaznela kritika zločineckej, teroristickej organizácie NATO a kritika protiprávneho útoku na Sýriu. Takže bez ohľadu na politické tričko, pán poslanec, ja sa vám chcem poďakovať za to, čo ste tu povedali.
Druhá vec je ale tá, že politikov treba hodnotiť podľa činov a skutkov, a nie podľa vyhlásení, lebo to, že vy poviete úplne niečo iné ako váš predrečník, predkladateľ, minister zahraničných vecí, to je jedna vec a druhá vec je, že za chvíľku naozaj bude Národná rada opäť postavená pred hlasovanie o zodpovednosti za vyslanie ďalších okupačných vojakov na ruské hranice, ktorí tam nemajú absolútne, čo hľadať. To vieme všetci, že tam nemajú čo hľadať, ale jednoducho expanzívna politika NATO si takéto obete vyžaduje.
A práve už o chvíľu, pán poslanec Blaha, budete môcť aj s vašimi kolegami zo SMER-u dokázať, ako to myslíte s tými vyhláseniami, ktoré povedal aj váš bývalý predseda vlády a súčasný predseda strany Fico, že sa nemieni podieľať na protiruskom besnení, lebo ak to myslíte vážne, tak nemôžte ako vládna strana, ako súčasť vládnej koalície hlasovať za vyslanie ďalších vojakov na ruské hranice. A keď si dodržíte slovo a nebudete za to hlasovať, potom môžme povedať, pán poslanec, že tie vaše slová boli nielen pekné, ale aj úprimné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No, historicky prvýkrát a trošku sa za to aj hanbím, budem súhlasiť s poslancami KĽSNS, a teda v súvislosti s tým rozporom, ktorý, bohužiaľ, v strane SMER - sociálna demokracia je evidentný. Presne ako povedali kolegovia poslanci za túto stranu, počúvať najprv ministra zahraničných vecí a potom predsedu výboru pre európske záležitosti, hovoríme o dvoch celkom rozdielnych veciach a ja si tiež dovolím pripomenúť dve citácie, ak dovolíte, v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Blaha, a teda s útokom na Sýriu.
„Slovenská republika vníma cielený zásah spojencov na vojenskú infraštruktúru pod kontrolou sýrskej vlády ako snahu zamedziť ďalšiemu používaniu chemických zbraní proti civilistom v Sýrii.“ V reakcii na vojenský útok USA, Veľkej Británii v Sýrii to uviedlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.
A druhý dôležitý citát: „Premiér Peter Pellegrini považuje za neakceptovateľné akékoľvek použitie chemických zbraní voči civilistom. Útok na Sýriu vníma predovšetkým ako výstrahu znovu zamedziť ďalším takýmto útokom.“
Čiže máme tu pomerne silný rozkol vo vašej politickej strane. Viem, že taká štandardná odpoveď teba, Ľuboš, bude, že podobne je to asi aj v našej strane, ale myslím, že takýto rozkol, aký ste tu predviedli pred chvíľočkou práve vy dvaja reprezentanti tejto politickej strany, rozhodne nemôžme porovnávať s ničím iným v akejkoľvek politickej strane na Slovensku.
A ešte k tomu oslobodeniu. Nedá mi nezareagovať, moje mesto Banskú Bystricu oslobodila rumunská armáda, Plzeň oslobodila americká armáda. Nespochybňujme, prosím, úlohu spojencov pri víťaznom ťažení voči fašizmu. A nedá mi nepovedať aj to, že tak ako nám prišlo oslobodenie v roku 1945 s výdatnou pomocou a absolútne najväčšiu zásluhu na tom má Červená armáda, to nikto nespochybňuje, ale rovnako táto armáda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja musím povedať, že mi je veľmi ľúto pána ministra zahraničných vecí, že musí sedieť a počúvať z úst predsedu európskeho výboru tieto reči. Ja viem, pán minister, je to ťažké. Je to jedno z jariem, ktoré musíte niesť, ale vôbec vám to nezávidím. Ale tak koniec koncov, vy ste horšie už zniesli z iných úst, takže... A je to súčasťou tej práce.
A, pán kolega Blaha, tri veci. Prvá. Vyhlásiť, že Slovensko zoberie na slovenské územie iba toho, koho chce, by bolo porušením medzinárodného práva. Slovensko zoberie na svoje územie každého, kto splní podmienky pre udelenie buď ochrany, alebo azylu. To vyplýva zo záväzkov, ktoré máme v Európskej únii a vo svete. Samozrejme, nemusíme brať ľudí na základe kvót, to je už dávno téma prekonaná. Kvóty už nie sú téma. Je to téma, ktorá zlyhala, ale zároveň platí, že stále sme viazaní medzinárodným právom.
Druhá vec. Nie, Slováci ani na pôde Rady Európy nezískavajú nejaké významné, nejaký významný kredit za nevyhostenie ruských diplomatov. Ja, naopak, z tej istej organizácie od mnohých mojich kolegov počúvam dve veci. Prvá je, že keď sa spojenci majú spojiť v jednom kroku, tak sa treba jednoznačne rozhodnúť a ukázať, kto sú naši spojenci, to je prvá vec. A druhá vec, že vy ako člen byra predstavujete príliš silný hlas na podporu ruských záujmov v Rade Európy a nie všetci z našich kolegov sú s tým úplne v poriadku.
A veľmi dobre viete, prečo Rusko nemá hlasovacie práva, a to, že ho tam stále obhajujete, je tiež hanbou pre Slovenskú republiku.

Prejav pána poslanca Blahu, skôr by som teda povedal súdruha poslanca Blahu, v sebe niesol všetko, čo, všetko to, čo by v takejto situácii predniesol dobrý komunista. Boli tam reči o západných mocnostiach, o tom, že západné mocnosti presadzujú vlastné mocenské záujmy, robia to pod zámienkou reči o slobode a demokracii, Briti sú podľa neho hanbou, zastáva sa Putinovho Ruska, používa ruskú rétoriku cez to, že spochybňuje, že by existovali dôvody na zákroky, či už, či už v Sýrii, alebo, alebo spoločnú akciu európskych krajín alebo západných krajín voči ruským diplomatom a špiónom, bol tam prítomný latentný antiamerikanizmus.
No škoda len, že išlo o prejav predsedu výboru pre európske záležitosti. Dávam do pozornosti, možno by bolo dobré zriadiť v parlamente aj výbor pre vzťahy s Ruskou federáciou a funkcia predsedu takéhoto výboru by pánu poslancovi Blahovi svedčila nepochybne oveľa viac a nepochybujem aj o tom, že by sa v nej lepšie cítil.
A napokon veľmi výrečné je aj to, že sa mu poďakoval pán poslanec Kotleba. Nie je to náhoda, komunisti a fašisti mali k sebe vždy veľmi blízko a vaše vystúpenie to znovu potvrdilo.
Gratulujem.

Ja som veľmi rád, že kolegovia Dostál a Klus našli konečne spoločnú reč, reč s neonacistami. To je naozaj výborné. Po pánovi Sulíkovi, ktorý chodil na kávičku s Kotlebom, tu máme ďalších predstaviteľov liberálov, ktorí majú najnovšie v láske kolegov z fašistickej strany. Gratulujem.
Ja by som sa vyhol týmto nálepkám. Naozaj nemá zmysel tento krčmový spôsob diskusie viesť, ja nie som boľševik. To je, samozrejme, niečo, čo je úplne samozrejmé, ale som antifašista, a preto nebudem komunikovať s neonacistami, ale poviem, že vyslanie vojakov k ruským hraniciam pochopiteľne nepodporím. To je moje osobné presvedčenie a nemôžem za takéto niečo hlasovať.
A keď kritizujem Izrael, nekritizujem židovský národ, ani židovské etnikum, ktoré si mimoriadne vážim, napokon môj najobľúbenejší filozof Karol Marx bol židovského pôvodu. (Povedané so smiechom.) Židia sú fascinujúci národ, fascinujúce etnikum, ale nebudem nijakým spôsobom na základe tohto obhajovať veci, ktoré pácha Izrael. Pokiaľ pácha zlé veci, tak to pomenujem. A včera zabili 55 ľudí. Nebláznime, ľudia, toto neni otázka židovstva, to je otázka štátu Izrael, ktorý robí chyby.
Ďalšia vec. Ruská federácia alebo Rusi, ruský národ prišiel o 14 mil. ľudí v druhej svetovej vojne. Sovieti prišli o 27 mil. ľudí v druhej svetovej vojne. Žiaden národ, žiaden štát nevytrpel toľko, čo Sovietsky zväz a Ruská federácia dnešná ako nástupnícky štát. Nebláznite! Porovnávať toto s akoukoľvek inou armádou je, samozrejme, lacné kopanie do Ruska. Rusko si zaslúži náš rešpekt, lebo oni boli v prvom rade v tej prvej línii v boji proti fašizmu. Takže tento druh argumentácie absolútne odmietam.
A opäť kolegovia z opozície presvedčili nás o tom, že veria tej etike gangu, etike kmeňa. To znamená, náš spojenec, nech urobíš akékoľvek zverstvo, budeme stáť za ním. Nie, naša vláda stojí na etike princípu a jediné, čo vy dokážete, je urážať.
Ďakujem.

Pekné dobré ráno prajem. Ďakujem pani podpredsedníčke za udelené slovo.
Vážený pán minister, dámy kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť pár slov k všetkým trom bodom, ktoré sme zlúčili v tejto rozprave. Bol som poverený druhým najväčším poslaneckým klubom Strany Sloboda a solidarita v tomto parlamente, aby som k niektorým témam v rámci týchto bodov vystúpil. Ja sa teda vrátim o krok späť. Nebudem hovoriť tak intenzívne o súčasnom zahraničnopolitickom alebo európskom dianí, budem hovoriť o tom, čoho sa týkajú dokumenty, ku ktorým prebieha rozprava, a mám tam pripravených hneď niekoľko otázok na pána ministra a budem veľmi rád, pokiaľ by pán minister potom v záverečnom slove k nim zaujal stanovisko.
Začnem, ak dovolíte, teda prvým bodom programu a to je výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, a teda hodnotenie, aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie. Hneď na začiatku v úvode tohto dokumentu čítame o Rímskej deklarácii, ktorá by mala do istej miery nadväzovať na to, čo odštartovalo naše predsedníctvo, a to bol bratislavský proces. Táto rímska deklarácia so sebou niesla aj určité dôležité výzvy a tieto výzvy si načasovala na najbližšie obdobie. Veľmi bezprostredne sa tieto výzvy týkajú aj aktuálneho diania na Slovensku, pretože mnohé z nich súvisia práve s tým, čo pomenoval pán minister, a to je boj proti neustále klesajúcej podpore európskych integračných procesov. A mňa by teda zaujímalo, ak teda môžem položiť prvú otázku pánovi ministrovi, ako sa z jeho pohľadu alebo z pohľadu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí darí tieto výzvy napĺňať.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom, o ktorom sme sa rozprávali a ktorý veľmi intenzívne ovplyvnil európske integračné procesy, ale aj dianie globálne, bol, samozrejme, brexit. Som veľmi rád, že pán minister pomenoval niekoľko základných faktov, ktoré s týmto podľa môjho názoru nešťastným procesom súvisia, ale predsa len nedá mi neopýtať sa, ako hodnotí pán minister a ministerstvo zahraničných vecí dosiahnuté výstupy v rámci brexitu posledné mesiace. Mám na mysli predovšetkým tzv. prvú fázu, ktorá bola ukončená na konci minulého roka. Podarilo sa síce dosiahnuť konsenzus zo základných parametroch vystúpenia v troch kľúčových otázkach, akými boli občania, financie a otázka hranice s Írskom. Ale ako ukázali aj tieto, táto druhá časť rokovaní, predsa je tu ešte pomerne veľké množstvo otvorených otázok, a teda tá moja otázka smerujúca k pánovi ministrovi okrem spokojnosti s ukončením prvej fázy je aj to, ako on vidí budúce rokovania o brexite, a možno či je vôbec reálne očakávať, že by 29. marca 2019 reálne Veľká Británia z Európskej únie vystúpila, a keď, tak v akej podobe v akom režime, pretože sa predpokladá už dnes, že tu budeme mať pomerne dlhé prechodné obdobie a toto bude možné dlhodobo rozširovať. Bezprostredne sa to týka odhadom 90- až 110-tisíc obyvateľov, alebo keď chceme, občanov Slovenskej republiky.
A možno práve preto je to téma, ktorá veľmi možno emocionálne zaujíma mnohých občanov Slovenskej republiky, takže aj na to by som rád v súvislosti s mojou otázkou nadviazal.
Trošku mi chýbalo vo vystúpení pána ministra to, že sa veľmi málo venoval otázke budúcnosti Európskej únie, alebo keď chceme Európy ako takej. Nie je žiadnym tajomstvom, že táto téma je tak trošku tabuizovaná, a s výnimkou naozaj vášho ministerstva, pán minister, som nezachytil, že by sa k nej nejakým zásadnejším spôsobom vyjadrovali hoc aj najvyšší ústavní činitelia, snáď s výnimkou pána prezidenta, obzvlášť expremiér Robert Fico sa v tejto téme, pokiaľ ma pamäť neklame, v podstate nikdy konkrétne nevyjadril, stále to rieši len akýmsi zaklínadlom o jadre Európskej únie, ktoré bezprostredne po úkladnej vražde dvoch mladých ľudí akoby prestala platiť, pretože v tej chvíli sme sa už stali krajinou, ktorá začína veriť na konšpirácie o svetovom sprisahaní voči malej Slovenskej republike, čo vôbec nie je v súlade s tým, o čom hovorí aj predložený dokument, a teda jednoznačné sa hlásenie k proeurópskej orientácii, ktorá je postavená na určitých zásadách a pravidlách, ktoré pán premiér práve takýmto spôsobom podľa mňa nehanebne nehanebne, nehanebne pošliapal ešte v čase, keď bol premiérom Slovenskej republiky.
Veľmi zaujímavé v tejto súvislosti je spomenúť to, na čo sa odvoláva predmetný dokument, a teda, že sme tu mali akýsi konsenzus troch najvyšších ústavných činiteľov z 20. októbra 2017. Je pravda, že takýto konsenzus bol mimoriadne dôležitý a že vyslal určitý signál do sveta, ale o to smutnejšie bolo to, čo sa potom následne necelý mesiac nato udialo 15. novembra 2017, kedy zhodou okolností v ten istý deň pán prezident vystupoval v Európskom parlamente a jasne sa prihlásil k našej proeurópskej orientácii a k tomu, že Slovenská republika chce byť dôležitým spojencom našich priateľov a partnerov v Európskej únii, ale aj v Severoatlantickej aliancii, zatiaľ čo pán predseda Národnej rady Andrej Danko vystúpil v ten istý deň v Ruskej Dume a hovoril celkom iným jazykom o celkom iných veciach, ktoré rozhodne nie sú v súlade s našimi základnými zahraničnopolitickými dokumentami a ani s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, čo som spomínal okrem iného, aj keď sme prerokovávali akoby nové programové vyhlásenie vlády, keď nastupovali, nastupovala akoby nová vláda Slovenskej republiky.
Túto časť by som si ale dovolil možno istým spôsobom zavŕšiť aj tým, že by som chcel pochváliť ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí aj vás osobne, pán minister, v súvislosti s tým, že naozaj ministerstvo ako jedno z mála v tejto republike robí všetko, čo je v jeho silách, v súvislosti so snahou preniesť agendu európskej integrácie, ale aj zahraničnej politiky do širšej verejnosti, a to prostredníctvom, ako ste spomínali aj vo svojom úvodnom príhovore, aktivity, ktorá dnes je označovaná ako konvent o Európskej únii. Veľmi sa mi páči hashtag, ktorý ste začali využívať, že My sme Európska únia a My sme NATO, toto je veľmi dôležité, aby si občania uvedomovali, čiže strategická komunikácia bola výrazne posilnená na vašom ministerstve a toto je niečo, čo aj z pozície opozície treba oceniť.
Celkom na záver tejto časti by som rád poznal ešte váš názor, pán minister, na naše aktivity v rámci štruktúrovanej spolupráci v oblasti obrany, tzv. PESCO. Slovenská republika sa zapojila do tejto iniciatívy, a predsa len už máme niekoľko mesiacov, odkedy Slovenská republika deklaratívne pristúpila k PESCU, a možno by som sa rád opýtal, ako konkrétne sa to už začalo prejavovať na našich aktivitách v rámci európskych integračných procesov.
No, uzavriem túto časť ešte tromi témami, ak dovolíte, a potom prejdem už k zahraničnej politike od tej európskej. Tvorí sa nám viacročný finančný rámec, poznáme už jeho nejaké jeho základné východiská. Tu by ma zaujímalo, pán minister, aká bude pozícia Slovenskej republiky k tomu, čo predstavila Európska komisia. Takisto nám prichádzajú voľby do Európskeho parlamentu, som veľmi rád, že tu nastala určitá zhoda medzi opozíciou, demokratickou opozíciou, to by som zdôraznil, a vládnou koalíciou, že je potrebné, aby voľby do Európskeho parlamentu nedopadli rovnakou blamážou ako v roku 2014, a mám na mysli, samozrejme, 13 % účasť. A takisto oceňujem váš veľmi otvorený postoj k niektorým konkrétnym riešeniam, ktoré aj opozícia predstavila, o ktorých tu budeme rokovať ešte aj na tejto schôdzi, ako je napríklad posilnenie možnosti voľby zo zahraničia. A, no a možno trošku kriticky ešte, ak by ste si našli čas vo vašom záverečnom slove k dvom témam, ktoré zarezonovali v súvislosti s Európskou úniou, a to bolo nepridelenie Európskej liekovej agentúre, agentúry Slovenskej republiky napriek tomu, že sme boli horúcim uchádzačom, čiže možno niečo ako poučenie z tohto vývoja pre Slovenskú republiku, čo by sme možno mohli urobiť inak, hoci viem, že vaše ministerstvo gesčne nemalo túto agendu na starosti, ale predsa len bolo veľmi dôležitou súčasťou celého procesu.
A potom s tým súvisí aj možno nie celkom vydarená schopnosť Slovenskej republiky presadiť si svoje záujmy v súvislosti s obsadzovaním vysokých diplomatických postov a mám v tejto súvislosti na mysli obsadenie miesta šéfa euroskupiny, kde takisto váš kolega minister financií Peter Kažimír bol jeden z favoritov, ale nedopadlo, nedopadlo to podľa našich predstáv, podobne ako vo vašom prípade nás v tomto prípade preskočili Portugalci a portugalský kolega sa stal šéfom euroskupiny. Čím si toto môžme vysvetliť, je to takisto pomerne malá krajina, je to takisto krajina, ktorá je plne integrovaná v rámci Európskej únie v rámci schengenu, eurozóny a tak ďalej, je síce trošku dlhšie v Európskej únii ako Slovenská republika, ale nejde mi celkom do hlavy, ako je možné, že v tom poslednom kroku Slovenská republika práve v dvoch uvedených prípadoch ťahala za kratší koniec. Ako si to teda vysvetľujete dajme tomu vy osobne?
No, dovolím si teda prejsť k tej druhej časti a tá súvisí so zahraničnou politikou. Budem vychádzať najmä z východísk Správy o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a s tým zameraním, ktoré ste nám predložili na rok 2018. Tam som si vypichol hneď niekoľko dôležitých tém, ktoré by takisto zniesli trošku komplexnejšiu diskusiu a možno aj vysvetlenie zo strany ministerstva zahraničných vecí.
V týchto východiskách sa totiž píše, že rok 2017 bol kľúčový aj z hľadiska bezpečnosti, to bolo spomenuté aj vami, aj kolegom Ľubošom Blahom, ale zároveň sa tam píše, že Slovenská republika prijala novú bezpečnostnú stratégiu. Priznám sa, bol som trošku sklamaný z týchto riadkov, pretože neviem o tom, žeby bezpečnostná stratégia bola prijatá Národnou radou Slovenskej republiky, ešte sme tu o nej nediskutovali. A som tak trošku sklamaný aj z toho, že bezpečnostná stratégia sa zasekla v určitom okamihu práve na tom, že vo vládnej koalícii je ten rozkol, o ktorom sme tu hovorili bezprostredne po vystúpení kolegu poslanca Ľuboša Blahu, kedy je zrejmé, že minimálne jedna značná časť vládnej koalície možno nezdieľa celkom proatlantické videnie našej bezpečnostnej stratégie, tak ako je to v prípade ministerstva zahraničných vecí, prípadne ministerstva obrany.
Hovorili ste aj vo svojom úvodnom príhovore o tom, že došlo k istej stabilizácii, veľmi správne ste ale spomenuli, že sa to týka, bohužiaľ, len oblasti Kórejského poloostrova, zatiaľ čo v predmetnom dokumente sa píše o stabilizácii blízkovýchodného vektora európskeho susedstva. Súvisí si to pravdepodobne s tým, že tento dokument bol formulovaný ešte v čase, kedy sme nevedeli o odstúpení Spojených štátov amerických od iránskej jadrovej dohody, a tu ma takisto zaujíma možno pohľad ministerstva zahraničných vecí a aj vás osobne, ako to s tou stabilizáciou blízkovýchodného vektora a európskeho susedstva bude, keďže táto téma sa nás bezprostredne dotýka okrem iného napríklad tým, že som opäť raz tankoval drahšiu naftu, okrem iného napríklad tým, že sme v prvej rane, pokiaľ ide o ilegálnu migráciu, a okrem iného aj tým, že balistické strely z Iránu by mohli byť v istom okamihu nebezpečné aj pre Európu a Európsku úniu ako takú.
Hovorili ste o multilateralizme, ktorý v roku 2017 činil serióznym výzvam. Tu by som chcel oceniť, že máme takého dôležitého zástupcu v Organizácii Spojených národov, konkrétne teda vás ako zvoleného predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia. Snažíme sa rešpektovať vaše pomerne dlhé uvoľnenie z funkcie ministra zahraničných vecí, ale zároveň mi nedá nepopýtať sa, pán minister, ako vy hodnotíte možnosť v podstate pred koncom ukončenia svojej misie v OSN svoje pôsobenie a aká bola pridaná hodnota pre Slovenskú republiku v tejto súvislosti, keďže sme strádali ministra zahraničných vecí, a v mnohých okamihoch sa ukázalo, že vás tu naozaj bolo cítiť menej, ako by bolo potrebné, pán minister. Tak aká je potom tá pridaná hodnota z toho, že ste boli uvoľnený na tento post, na túto pozíciu práve počas výkonu funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí?
V tomto dokumente sa píše o tom, aká je dôležitá, samozrejme, aj bilaterálna oblasť našej spolupráce predovšetkým s našimi susedmi, konkrétne sa spomína aj Vyšehradská skupina, ktorá má svoje opodstatnenie a má svoj význam. Predsa len Slovenská republika bude od 1. júla od tohto roku predsedať Vyšehradskej skupine a tu možno doplňujúca otázka, ktorú som sa nedočítal v týchto dokumentoch, čo je asi pochopiteľné vzhľadom na to, že boli tvorené v určitom časovom okamihu, či máme teda už vytypované nejaké konkrétne priority, ktoré by sme v rámci predsedníctva Vyšehradskej skupiny chceli presadzovať, a do akej miery dnes cítiť v rámci tej našej bilaterálnej, alebo keď chceme, vyšehradskej komunikácie s našimi susedmi a priateľmi a spojencami, že by prípadne tieto priority boli ochotní reflektovať a nasledovať.
Veľmi dôležitá časť tohto dokumentu je venovaná ekonomickej diplomacii, ktorá citujem: „...sa svojimi nástrojmi, a najmä využívajúc synergiu zainteresovaných aktérov, bude zameriavať na spoluprácu s krajinami so silným inovačným vedecko-výskumným potenciálom, ako aj na energetiku ako strategickú tému a tiež možným dopadom brexitu na slovenskú ekonomiku.“ Tu by ma zaujímali možno, ak dovolíte, nejaké konkrétne výsledky, ktoré sa našej ekonomickej diplomacii v roku 2017 podarilo dosiahnuť, pretože ono je to s touto ekonomickou diplomaciou najmä v takom širšom kontexte, ktorý sa rozvíja v našej spoločnosti ako s Columbovou ženou, a teda, že mnohí o nej počuli a hovoria o nej, ale, bohužiaľ, tie konkrétne výsledky zatiaľ nie sú také citeľné, ako by možno bolo žiaduce.
No a je tu spomenuté aj to, že sú tu uzatvárané ďalšie dohody o zastupovaní vo vízovom konaní, čiže možno tam takisto, pokiaľ by bolo možné, pán minister, spomenúť nejaké konkrétne výsledky z roku 2017, a prípadne to, čo nás čaká v tejto súvislosti v roku 2018.
Niekoľko otázok ešte k témam, ktoré boli potom osobitne skapitalizované, alebo teda mali vlastné kapitoly v rámci predmetného dokumentu, hovorilo sa v ňom pomerne konkrétne o našich vzťahoch s Ruskom a Ukrajinou. Tu nadviažem možno na tému, ktorú otvoril aj pán predseda eurovýboru Blaha, a teda aké sú dnes vlastne vzťahy s Ruskou federáciou a s naším bezprostredným susedom Ukrajinou, a možno tak prognosticky sa skúsme zamerať na to, aké sú šance, že by konflikt, ktorý dnes máme na východe Ukrajiny, mohol byť v roku 2018 diplomatickou, verme, že diplomatickou cestou riešený, prípadne ako vidíte budúcnosť poloostrova Krym, ktorý bol nehanebným spôsobom v rozpore s medzinárodným právom okupovaný Ruskou federáciou ešte v roku 2014. Máme štyri roky od tejto udalosti a začínam mať nedobrý dojem, že sa tvárime, akoby sa nič nestalo, a začínam mať nedobrý dojem, že začíname čoraz viacej rozmýšľať nad tým, ako tento nehanebný čin dodatočne legalizovať. A tu by ma zaujímala pozícia ministerstva zahraničných vecí a možno v širšom kontexte aj vlády Slovenskej republiky, ktorú zastupujete.
Kóreu a Irán som už spomenul, predsa len jedna možno otázka na vás, aké sú vaše očakávania od stretnutia Trump - Un, Kim Čong-un, keď chceme, či je teda reálne očakávať, že by mohlo dôjsť k denuklearizácii Kórejského poloostrova, a keď, tak v akom časovom horizonte by takéto niečo bolo očakávateľné.
A osobitná časť je venovaná ešte energetickej bezpečnosti. Tam by ma zaujímal postoj predovšetkým k čoraz viac reálnemu projektu Nord Stream , aké konkrétne aktivity urobila slovenská diplomacia v súvislosti s hájením strategických energetických záujmov Slovenskej republiky.
A ešte dve témy na záver ak dovolíte. To je spolupráca s mimovládnym a neziskovým sektorom, resp. Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Tam by som sa rád opýtal, pán minister, či existuje nejaký vnútorný monitoring na ministerstve alebo hodnotenie úspešnosti rôznych grantových schém, ktoré sa týkajú mimovládneho, neziskového sektora, ktoré ja teda veľmi vítam, a som veľmi rád, že ministerstvo sa do týchto aktivít zapája, ale chýba mi akýsi odpočet tých aktivít a chýba mi možno aj odpočet nejakých konkrétnych výsledkov, ktoré boli v tejto spolupráci dosiahnuté. A to sa týka aj spolupráce so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, predovšetkým teda v súvislosti so spoluprácou s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraniční, ktorých v predmetnom dokumente spomínate.
No a na záver ešte jedna dôležitá téma k tomuto bodu rokovania a to je pokračovanie procesu reforiem, ktorý bol iniciovaný v roku 2017 na samotnom ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti. Chcel by som sa poďakovať pani veľvyslankyne Tomovej, ktorá ma informovala o tom, akým spôsobom tento proces funguje, čo všetko je potrebné počas tohto procesu urobiť a aké by mali byť závery tohto procesu. A tu patrí teda poďakovanie nielen jej, ale samotnému ministerstvu, že takýmto aktívnym spôsobom komunikuje aj s opozíciou a že rešpektuje to, že súčasné politické rozpoloženie tu nemusí byť na veky vekov, ale verme tomu, že už čoskoro nebude realitou a že ministerstvo zahraničných vecí, naopak, bude dlhodobo po tejto reforme fungovať podľa vašich predstáv. Čiže možno ak by ste sa vedeli ešte dotknúť tohto bodu konkrétnejšie, a povedať, v akom štádiu sa momentálne nachádzame a čo ešte všetko budeme musieť urobiť preto, aby ministerstvo pod vaším vedením bolo zreformované do podoby, ktorú si predstavujete.
No a na záver tá posledná téma, ktorá súvisí s výborom pre európske záležitosti, ktorého som aj podpredsedom. A tu by som sa chcel poďakovať v prvom rade za spoluprácu medzi koalíciou a opozíciou, ktorá sa pomerne jasne prejavuje aj na našich vyslaniach, či už je to predsednícky COSAC, alebo plenárny COSAC, alebo naša spolupráca v rámci vyšehradskej spolupráce, kde má náš výbor pre európske záležitosti veľmi dôležitú úlohu a kde naozaj sa snažíme takmer za každých okolnosti ťahať za jeden povraz. Sú témy, ktoré nás dosť intenzívne rozdeľujú, ako je napríklad Ruská federácia, ale tie našťastie do výboru pre európske záležitosti až tak často nepatria.
Nehovorí sa to opozičnému ľahko, ale naozaj je pravda, čo povedal aj pán predseda Blaha, a teda naozaj expremiér Fico napriek tomu, že k nemu máme množstvo rôznych výhrad, sa k rokovaniam výboru pre európske záležitosti vždy staval veľmi korektne, a je teda namieste poďakovať sa aj jemu a, samozrejme, všetkým ministrom, ktorí sa pravidelne na naše vyzvanie zúčastňovali na rokovaniach výboru pre európske záležitosti, a rád by som vyjadril nádej, že to podobne bude aj s novým pánom premiérom Petrom Pellegrinim. Pokiaľ ma pamäť neklame tak zajtra 8.30 hod. príde na rokovanie nášho výboru. Mňa osobne teda ten čas veľmi neteší, nie som zrovna ranné vtáča, ale verím, že to je len výnimka, pretože o 12.00 hod. potom máme ďalšie rokovanie výboru, kde sa budeme rozprávať o veľmi vážnej téme ako indexácia detských prídavkov v Rakúsku, a teda očakávame pána veľvyslanca Rakúska.
A tu možno ďalšia dôležitá vec, ktorú treba zdôrazniť, a teda, že náš výbor veľmi aktívne pristupoval ku komunikácii s veľvyslanectvami, ktoré sú zastúpené v Slovenskej republike pri rôznych vážnych témach. Spomeniem len napríklad tému brexitu, ktorú sme tu už dnes spomínali niekoľkokrát. Veľmi oceňujem, že pán veľvyslanec Andrew Garth prišiel na náš výbor, vysvetlil pozíciu Veľkej Británie a bol by som veľmi rád, keby sme toto jeho stretnutie zopakovali v krátkom čase, keďže sa nám rokovanie o brexite a o tom, akým spôsobom tento bude vyzerať, posunuli do ďalšej fázy.
Podobne to bolo aj v prípade francúzskeho veľvyslanca, ktorý nám prišiel veľmi detailne vysvetliť pohľad jeho krajiny a predovšetkým prezidenta Emmanuela Macrona na perspektívne reformy v Európskej únii, a takto by sme mohli pokračovať, dokonca aj kubánska veľvyslankyňa sa u nás zastavila tiež s pohľadom na európske integračné procesy z pohľadu Kuby.
Takže tu naozaj nie je čo výboru pre európske záležitosti vyčítať a plníme si svoju úlohu tak, ako by bolo potrebné. Rovnako tak pri vypočutí našich veľvyslancov, ktorí, designovaných veľvyslancov, ktorí odchádzajú na územie krajín, ktoré sú súčasťou Európskej únie. Je veľmi dôležité poznať ich priority a pýtať sa na témy, ktoré aj s témami výboru pre európske záležitosti bezprostredne súvisia.
Oceňujem aj to, že sme sa aktívne venovali zmluvám typu CETA alebo aj TTIP, najnovšie, ako som už spomínal, aj problému indexácie detských prídavkov Rakúskom a mnohým ďalším témam, ktoré bezprostredne s Európskou úniou súvisia.
Veľmi dôležité bolo zaujatie stanoviska, pokiaľ ide o súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, Lisabonskej zmluvy, ktorá zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity, tá umožňuje národným parlamentom Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská a toto sme urobili napríklad aj v súvislosti so známou smernicou o vysielaní zamestnancov. Som rád, že výbor pre európske záležitosti v tomto prípade podporil našich priateľov zo strednej a východnej Európy a že sme vystavili tzv. žltú kartu Komisii. Podstatne menej rád som už tomu, akým spôsobom sa Komisia k tejto našej žltej karte postavila, a možno ešte menej rád som, keď vládna koalícia potom bez akýchkoľvek diskusii v rámci výboru pre európske záležitosti zmenila naše, našu pozíciu k tejto téme, a s výnimkou teda autodopravcov sa Slovenská republika tak trošku zblamovala svojou žltou kartou voči stanovisku, ktoré neskôr bolo vládou Slovenskej republiky vyjednané. Takže tu by som rád upozornil na to, aby sa do budúcnosti prinajmenšom podobné veci v európskom výbore konzultovali a aby tu naozaj bol aj mandát zo strany parlamentu, nakoľko sme ešte stále parlamentná demokracia, pri podobných krokoch.
Rád by som ešte spomenul dôležitosť využívania tzv. zelenej karty, ktorá je dôležitým mimozmluvným nástrojom medziparlamentnej spolupráce v rámci politického dialógu, a prostredníctvom ktorej národné parlamenty môžu požiadať Európsku komisiu o vypracovanie nových alebo zmenu už existujúcich aktov Európskej únie. V roku 2017 sme to využili pri diskusii návrhu, ktorý bol prednesený predsedníčkou výboru pre európske záležitosti Národného zhromaždenia, parlamentu Francúzskej republiky. Možno by sme naozaj mohli zvážiť, či aktívnejšie a častejšie nevyužívať tento, tento nástroj, pretože existuje v našom výbore pre európske záležitosti zhoda v dôležitosti národných parlamentov a ich úlohe v rámci európskych integračných procesov, ale potom už keď máme možnosť konkrétne využiť tento nástroj a možno poukázať na dôležitosť náročného parlamentu a konkrétne nášho výboru, tak využívame pomerne málo tento nástroj, ktorý sa nám ponúka.
Takže tým by som možno uzavrel moje vystúpenie aj v súvislosti s tým tretím bodom a to je správa o fungovaní nášho Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky a rád by som sa ešte poďakoval našej tajomníčke pani Márii Krošlákovej a kolegyniam a kolegom z výboru za ich pomoc a prístup k správe alebo riadeniu, administratívnemu riadeniu tohto výboru. Aj vďaka nim totiž náš výbor funguje dobre a myslím si, že to treba na tomto mieste aj z pozície opozície oceniť. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a pánovi ministrovi vopred aj za jeho odpovede.
Držím palce pri ďalšej rozprave.

Pán poslanec Klus, vy ste vo svojom vystúpení obšírne zhodnotili naozaj veľké množstvo tém a nie je ani v možnosti faktickej poznámky na toto všetko reagovať, preto sa možno budem venovať len niekoľkým veciam, ktoré ste spomínali.
Ale predovšetkým, čo je to najdôležitejšie, ma fascinuje ten váš obdiv ministra Lajčáka. Zrejme preto, že je to naozaj euroatlantický fanatik, že je to Sorosov kamarát, že Soros ho osobne pani bývalej ministerke zahraničných vecí Spojených štátov americkej, amerických Hillary Clintonovej odporúča ako vyjednávača v medzinárodných vzťahoch a podobne. To znamená, že je to krásna bábka týchto amerických agentov, ktorí aj pôsobia aj v Európe.
No ale čo ma fascinuje, že vám nevadí napríklad, že práve pán Lajčák študoval ako tvrdý, presvedčený komunista v Moskve a vtedy bojoval za Sovietsky zväz a tak ďalej, no a dneska úplne prehodil kabát a je úplne opačný. Ja som si istý, že keby teraz nás zajtra obsadila čínska armáda, tak pán Lajčák prvý napochoduje s červenou hviezdou ako zase presvedčený komunista. To je taký, ako sa hovorí, že ten kariérny diplomat, ale presvedčený, proste v každom režime zmení ten kabát presne tak, ako je to potrebné.
Hovorili ste práve o tej potrebe integrácie do Európskej únie, ako je perfektné, že práve pán Lajčák presadzuje ten prointegračný postoj, kedy sa národným štátom odoberú takmer všetky práva rozhodovať už takmer úplne o všetkom, čo sa týka práve národných štátov, a všetko sa to presunie jednoducho do Bruselu a v Bruseli intelektuáli, ľudia ktorých nikto nevolil, tzv. to nové politbyro Európskej únie, pretože to sú práve tie paralely so Sovietskym zväzom, ktoré nemôžete poprieť, budú rozhodovať o tom, čo kde ako sa jednoducho bude mať. A ja sa vás pýtam, tak alebo sa vás chcem opýtať, že prečo, prečo vlastne je podľa vás lepšie vzdať sa všetkých tých národných suverénnych práv a dať to všetko do rúk nejakým cudzím európskym pánom niekde v Bruseli, ktorých nikto nemá právo voliť ani odvolať, ktorí sa tam proste z ničoho nič zjavia a sú tam ako nejaká sovietska komisia. Jednoducho prečo je podľa vás toto lepšie?

Ďakujem pekne. Ja by som chcem poďakovať Martinovi Klusovi za kultivovaný príspevok aj za to, že ocenil expertov z nášho výboru, čo, samozrejme, veľmi rád počujem. Tá spolupráca je naozaj dobrá, konštruktívna a myslím si, že toto je cesta. My máme úplne iné videnie sveta, mnohokrát sa líšime v názoroch s pánom kolegom Klusom, s pani kolegyňou Cséfalvayovou, s ďalšími, ale, preboha, to nie je dôvod na nenávisť, na to, aby niekto niekoho obviňoval z extrémizmu a nálepkoval ho a urážal ho, ako to tu robili pán Dostál a Poliačik. Toto naozaj nie je cesta. Ja si myslím, že to je primitívne.
Mali by sme trošičku viacej sa snažiť počúvať navzájom a argumentovať, lebo to je práve cesta pre zahraničnú politiku na Slovensku. A v tomto oceňujem aj ministerstvo zahraničných vecí, no mnohokrát sa nezhodneme s pánom ministrom Lajčákom, ale diskutujeme. Nie, nenálepkujeme sa, nie je to o nenávisti, nie je to o takých primitívnych hlúpostiach, aké sme počuli pred chvíľkou.
Ľavica na Slovensku je vo všeobecnosti, by som povedal, ďaleko viac oddaná národným záujmom Slovenskej republiky, kdežto u pravici cítime servilnejšie postoje voči Spojeným štátom americkým. A toto je to, čo ja cítim v tom rozdiely medzi našimi geopolitickými vnímaniami.
A teraz si pozrime, čo dneska robia Spojené štáty americké, a teraz asi aj kolegovia z pravice zbystrejú alebo spozornejú: Iránska dohoda, ktorú podporujeme aj v rámci Európskej únie, prerušená, Parížska dohoda - USA odstúpili, presťahovali americkú ambasádu z Tel Avivu, čím vyprovokovali ďalší stret na Blízkom východe - opäť odsúdenie Európskej únie, Útoky na Kubu a Venezuely, kdežto Európska únia chce nadväzovať na dobrú spoluprácu s Kubou, to je ďalšie porušenie doterajšej politiky, obchodná vojna hrozí s Európskou úniou aj s Čínou, ďalšie sankcie vo Rusku a tak ďalej. Atlantizmus dneska, kolegovia, znamená trumpizmus. Ak sa chcete hlásiť k trumpizmu, gratulujem, lebo Donald Trump je dneska lídrom v Spojených štátoch amerických, a mám pocit, že je ďaleko od vášho videnia sveta.
SMER bude vždy hájiť národné záujmy Slovenskej republiky, nie Spojených štátov amerických.

Ďakujem pekne. Ďakujem, Martin, že si vytiahol tú tému porušenia medzinárodného práva v prípade Krymu, treba ju podľa mňa doplniť aj o stále aktívny vojenský konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý stále prebieha na ukrajinských územiach, stojí Ukrajinu nemalé finančné prostriedky a straty na životoch ukrajinských obyvateľov. A toto, tieto dva dôvody sú dôvody, prečo Ruská federácia nemá hlasovacie práva v Rade Európy, a to je tá téma, o ktorej som hovoril aj predtým, a téma, v ktorej podľa mňa Slovensko by jednoznačne malo sa postaviť na stranu dodržiavania medzinárodného práva, a nie prostredníctvom svojich predstaviteľov lobovať za ruské záujmy. Rusi v tejto situácii nerobia absolútne žiadnu, nevyvíjajú žiadnu aktivitu, z ktorej by sa dala vycítiť nejaká dobrá vôľa.
Vydierajú Radu Európy cez peniaze, vydierajú Radu Európy cez svoju pozíciu v rámci geopolitiky, nie sú ochotní priznať absolútne žiadnu chybu na svojej strane a silovo sa chcú natlačiť naspäť a, pán Blaha, a ja neviem, teda že čím som ho urazil dnes, ale, ale presne, presne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nemôžte reagovať na pána poslanca Blahu, to viete.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ale však ja reagujem na pána Klusa.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale však teraz ste oslovili...

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nie, ja som povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pána Blahu.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Nie, ja som povedal, že pán Blaha reprezentuje v Rade Európy ruské záujmy, a reagujem tým na to, čo hovoril pán Klus. To, že pán Blaha sa kvôli tomu začína červenať a triasť, nie je môj problém.