31. schôdza

Pán Klus, to, že vy ste globalista, to sme vedeli, ale že máte taký jednostranný pohľad na celé to svetové dianie, tak to dneska bola naozaj ukážková prezentácia, ako sa to dá demagogicky a jednostranne všetko prezentovať.
Vás zaujímajú potenciálne hrozby v Kórei, v Iráne, ale reálne masakrovanie civilistov v Izraeli vás necháva chladným. Vás zaujíma protiprávna situácia na Kryme, ale protiprávny útok na Sýriu ste ani len nespomenuli. Vás zaujíma prítomnosť vojenských alebo ruských vojenských nejakých odborníkov kade-tade po svete, ale prítomnosť desaťtisícov amerických vojakov v Európe ako keby ani nebola. Pán Klus, už tu bolo spomínané, že keď sa dneska niekto prihlási k tej americkej politike imperiálnej a expanzívnej, tak ako asi nie je celkom pri zmysloch, ale takto selektívne to podávať, takto selektívne to podávať a vidieť iba tú jednu jedinú stranu a o tej druhej nepovedať ani slovko, je, si myslím, pre tých, ktorí aspoň trošku to sledujú, úplne nepochopiteľné a nedá sa to zakrývať za nejaký úprimný záujem a otázky na ministerstvo, pretože ten podtón bol úplne jasný.
A na záver si dovolím len takú jednu poznámku. Odpor voči integračným snahám Európskej únie, to nie je nejaká virtuálna veličina, to je odpor stotisícov, miliónov ľudí, obyvateľov Európy, ktorí chápu, čo pre nich bruselský diktát chystá a čo to pre nich znamená.

Ja by som tiež k pánovi Klusovi. To jeho vyjadrenie „nehanebne obsadený Krym“, to je proste niečo, s čím nemôžem súhlasiť, pretože na Kryme žije 90 % zhruba ruskej národnosti. Krym bol odjakživa ruský, Krym bol v ’63. roku pánom Chruščovom, pánom prezidentom Chruščovom darovaný Ukrajine. Chruščov bol Ukrajinec. Čiže toto sú všetko veci, ktoré hovoria, že Rusko si právom zobralo naspäť to, čo im patrí, a... (Reakcia z pléna.) No to myslím naprosto vážne. Nakoniec, prečo skáčete do reči opäť? Ja hovorím svoj názor, keď chcete, prihláste sa, reagujte potom, ale už nemôžete, beriete mi čas.
No ale ďalej. To, čo sa stalo na Kryme, to je jedna vec, ale druhá vec, to, čo sa deje na Ukrajine, je ďalšia vec. Ja som tam bol v novembri a rozprával som sa s bežnými ľuďmi na ulici, v obchode, bol som v jednom kníhkupectve, kde sa ma ľudia pýtali, že či my nevidíme v Európskej únii, čo sa u nich deje. To, čo sa stalo na námestiach v Kyjeve, to, čo strieľali polovojenské jednotky do davu, a to potom spôsobilo tie nepokoje a prevrat, tak toto by ste najradšej videli aj tu na Slovensku, tí ľudia, ktorí tuná sedia niektorí, ako je pán Klus, Dostál a ďalší.
A nechápem, že nikto si nevšíma to, že my vysielame vojakov na hranice s Ruskom, do Lotyšska, do pobaltských krajín. Predsa to je tiež ďalší príznak toho, že neváhame obetovať našich vojakov a poslať ich do prvej línie. Toto má byť ochrana hraníc európskej ulici pred ruským agresorom, keď ruský agresor sedí doma?

Ďakujem za slovo. Pán Klus kolega Mazurek mi prehovoril z duše. Tak ja len toto. Z vášho prejavu mám taký zvláštny dojem. Vy ste tak trochu spustil proces blahorečenia pána Lajčáka. Váš prejav len potvrdil, že ste so SMER-om jedna minca, len tá opačná strana, ale tak či tak je to len jedna minca. Pán Klus, keď sa dobre pozriete pred seba, tak dokonca vidíte dokonalú schizofréniu opačnej strany vašej mince, to je, hľa pán Blaha a pán minister Lajčák. A, pán Bugár, by ste mal poučiť pána Poliačika, že nemá skákať do rečí. Robí to stále a teraz predchádzajúcemu rečníkovi skákal do reči.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Pán Klus, vy mi pripomí..., pripadáte ako taký zväzáčik, ktorý ešte za socialistického bývalého režimu jednoducho všetko urobil preto, len aby ho do tej strany, aby ho do toho SZM, do toho zväzu mládeže komunistického a do tej komunistickej strany prijali, hádam aj na kolenách by kľačal a ja si pripadám, mne to pripadá tak, že viem si vás veľmi dobre predstaviť za bývalého totalitného režimu, keď sme, keď bolo oslavovaný, bol oslavovaný Sovietsky zväz, tak si vás viem predstaviť, ako by ste ohnivo bojovali za to, že so Sovietskym zväzom na večné veky a nikdy ináč a podobne. Nie ste jediný, podobne veľké množstvo vám podobných v tomto parlamente.

Ďakujem pekne za slovo a dovolím si teda na poslankyňu a poslancov strany, ktorá rozdáva šeky s neonacistickou symbolikou, nereagovať, ale zareagujem na pána poslanca Blahu a na pána poslanca Marčeka.
No, Ľuboš, ono ten základný rozdiel je v tom, že my aktívne kritizujeme aj prezidenta Trumpa, možno si zaregistroval za posledné obdobie hneď niekoľko kritických postojov aj našej strany, aj mňa osobne práve k tým veciam, ktoré si spomínal ty, a verím tomu, že trumpizmus nie je atlanticizmus, a verím tomu, že Trump je len smutným príbehom v histórii prezidentov Spojených štátov amerických, a verím tomu, že sa už čoskoro uchýli ku koncu. Aktívne teda na rozdiel od poslancov KĽSNS a musím povedať, bohužiaľ, aj teba, kritizujem aj tú druhú stranu, veľmi rád si vypočujem tvoju kritiku prezidenta Putina, tak ako aj ja si veľmi rád vypočujem kritiku aktivít tohto autoritárskeho prezidenta aj zo strany poslancov KĽSNS, ktorí ho tu hája napriek tomu, že ich veľkým vzorom bol fašistický prezident Jozef Tiso, ale to je téma sama osebe a schizofrénia, ktorá by potrebovala asi odborné vyšetrenie.
No a čo sa týka pána poslanca Marčeka, no ja vám skúsim zacitovať, ako je to, z roku 2007, kedy Krym mal 2 005 000 obyvateľov, z toho približne 58 % sa hlásilo k ruskej národnosti, 24 % k ukrajinskej, 12 % tvoria Krymskí Tatári, okrem toho tam žijú ešte Bielorusi, Arméni, Židia, Poliaci a tak ďalej a tak ďalej. Nuž, pán poslanec Marček, keď hovoríte o tom, že Krym bol ruský odjakživa, odporúčam doštudovať si trošičku históriu aj hlbšie, ako je len dajme tomu 17. alebo 18. storočie, a ak sa vám teda veľmi páči to, čo predviedli naši veľkí ruskí bratia, hovorím to v úvodzovkách, na Kryme, tak si uvedomte aj to, že aj Komárno a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi vyjadriť sa k správe o zahraničnej politike za rok 2017, ako aj k správe o Európskej únii.
Správa o Európskej únii a o zahraničnej politike je vyčerpávajúca, dobre sa číta, ale chcela by som upozorniť, že je to pekné čítanie pred jarnou búrkou, ktorá príde v roku..., na, keď budeme reagovať na rok 2018. V roku 2018 pán Fico, pán Kaliňák a pán Danko začali zničením dobrej reputácie, kredibility Slovenska v zahraničí. Keď sa tu takto stretneme o rok, tak budeme musieť konštatovať, že Slovenská republika utrpela veľké zahraničnopolitické škody. Vražda novinára, jej reakcia najvyššieho predstaviteľa, vtedy pána premiéra Fica na ňu, dotácie pre poľnohospodárov, o ktorých sa nemecký komisár pre rozpočet vyjadril, že je podozrenie, že sa zneužívajú na kriminálne ciele, talianska mafia v blízkosti úradu vlády, vietnamský únos naším lietadlom, kedy sú buď dve možnosti, že pani ministerka vnútra pani Saková klamala alebo pani ministerka nemá dobré informácie od svojich podriadených. Obidve možnosti sú obrovským škandálom a sú ničením našej dobrej reputácie. Podozrenie jedného z našich najvýznamnejších partnerov - Nemecka, politika Andreja Danka voči Rusku, kauza Skripaľ, konšpirácie bývalého premiéra pána Fica o Sorosovi. Tieto všetky udalosti, jednoducho ak aj robíme nejaké dobré kroky na zahraničnopolitickej scéne, ak sme dosiahli nejaké úspechy, tieto kroky jednoducho likvidujú naše dobré meno a našu reputáciu v zahraničí.
Teraz k samotnej správe. Oceňujem, že Slovenská republika v roku 2017 nadviazala na predsedníctvo v Rade EÚ, či už na politickej úrovni, alebo vo forme vyhlásenia troch najvyšších ústavných činiteľov. Bol to jeden z takých vzácnych momentov, kedy traja najvyšší ústavní činitelia deklarovali proeurópsku orientáciu našej zahraničnej politiky, ochotu podieľať sa na prehlbovaní spolupráce v niektorých oblastiach v rámci Európskej únie, a veľmi oceňujem, to tu už bolo povedané, rozsiahle diskusie pod vedením štátneho tajomníka pána Korčoka o budúcnosti Európy, o problémoch, ktoré Európsku úniu trápia. Zvlášť oceňujem, že tieto diskusie sú načasované pred voľbami do Európskeho parlamentu, nezabudnime, že presne, takmer o rok nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu, Slovensko, žiaľ, má jednu z najnižších účastí do volieb Európskeho parlamentu. Neviem, je to spôsobené nezáujmom, je to možno spôsobené nedostatkom informácií a skupina, ktorá najmenej volí v týchto voľbách, sú práve mladí ľudia. Preto ešte raz vyzdvihujem snahu o konštruktívnu aj kritickú diskusiu o Európskej únii hlavne so študentmi vysokých škôl, ktoré ministerstvo zahraničných vecí s pánom Korčokom začalo.
Čo sa týka, na druhej strane, na druhej strane je tu to, čo už pomenovali aj kolegovia poslanci z rôznych strán, je tu tá nejednoznačnosť a nespoľahlivosť slovenskej zahraničnej politiky ako takej. Máme tu extrémne postoje pána Blahu, ktorý hovorí, že máme byť vďační Rusku, že nás oslobodilo, Soviet..., pardon, Sovietskemu zväzu, následne sme 40 rokov trpeli v totalite, komunistickej totalite, na druhej strane tu máme dve správy, ktoré hovoria o výrazne proeurópskej, proatlantickej orientácii Slovenska, potom tu máme premiéra, ktorý hovorí o nejakých konšpiráciách s pánom Sorosom, a potom tu máme Andreja Danka, ktorý ide rečniť do, do ruskej dumy, kde ani nespomenie to, čo je našim národným záujmom Slovenska. K tomu sa ešte vrátim.
Čo sa týka samotného Ruska, samozrejme, že, že takým ideálom zahraničnej politiky je mať priateľské vzťahy. Priateľské vzťahy aj s Ruskom, ktoré v podstate patrí do nášho civilizačného priestoru, keď si zobereme, my sme v tom, v tom obrovskom geopolitickom priestore, Slovensko, západná civilizácia alebo naša, náš kultúrny priestor je veľmi malý. Oproti nám stoja veľmi rýchlo sa rozvíjajúce ázijské krajiny, ktoré majú obrovský počet obyvateľov, India, Čína, kde jednoducho tá naša civilizácia raz, možno za 30-40 rokov za súčasného demografického trendu môže byť len malým skanzenom v obrovskom mori. Čiže z tohto dôvodu je dôležité, aby sme držali spolu a aby sme hľadali, hľadali partnerov v tom našom civilizačnom priestore. Na druhej strane aj Rusko by sa malo správať zodpovedne, videli sme, že jednak my sami sme zažili dve najväčšie agresie od fašistického Nemecka a od komunistického Ruska a za posledné roky to bolo takisto výrazné, agresívne správanie sa k okolitým krajinám, k okolitým krajinám Ruska, či už je to Gruzínsko, Ukrajina, alebo sú to útoky hackerské v Estónku a tak ďalej, čiže, žiaľ, Rusko sa v tomto momente nespráva ako zodpovedný, zodpovedný partner.
Čo sa týka migrácie, vieme, že to bola téma, ktorá rozdeľovala, rozdeľovala nielen slovenskú verejnosť, ale bola to téma, ktorá v prvom rade spôsobila veľké problémy v rámci Európskej únie. Bola to nezvládnutá migračná kríza, kedy sme nedokázali uplatňovať naše vlastné pravidlá, boli sme, neboli sme pripravení na tak veľkú migračnú vlnu. Ja som veľmi rada, že sa podarilo dosiahnuť dohody s Tureckom, vidíme, že prílev migrantov na tejto, z Turecka, z tejto časti sa znížil podstatne. Takisto na konferencií o Sýrii sa podarilo mobilizovať humanitárnu pomoc pre Sýrčanov, prostredníctvom záväzkov v celkovej výške 4,4 mld. eur. Humanitárne potreby sú naďalej aj veľmi vysoké, aj lacnejšie, alebo je to efektívnejšie, riešiť pomoc ľuďom priamo na mieste, ako následne riešiť následky migračnej krízy tu v rámci Európskej únie.
Čo sa týka NATO a obranných výdavkov, podporili sme deklaráciu o zvýšení výdavkov na obranu na potrebné 2 % HDP, k tomuto záväzku sa hlásime a práve teraz sú tie najlepšie ekonomické časy, Európa potrebuje byť bezpečnejšou, potrebuje sa pripraviť na nové hrozby, byť obranyschopná, a nielen pred vonkajšími hrozbami, ale aj tými vnútornými, ktoré sú v podobe terorizmu alebo islamský, islamských radikálov. Nemôžeme sa dlhodobo viezť v NATO ako čierny pasažier a spoliehať sa, že tu našu obranu zabezpečí za nás niekto iný.
Tu ale máme obrovské obavy z modernizácie ozbrojených síl v réžii SNS. Slovenská národná strana najväčší, historicky najväčší nákup v dejinách Slovenska tají, ale nielen pred verejnosťou, hoci verejnosť to má zaplatiť, verejnosť sa poskladá, takmer 500 eur každý jeden človek na Slovensku na tento nákup Slovenskej národnej strany, ale Slovenská národná strana to tají aj pred svojimi vlastnými koaličnými partnermi, pred štátnym, štátnym tajomníkom pánom Ondrejčákom. A aj partneri, partneri v rámci našej Aliancie nám vyčítajú, že absolútne utajujeme procesy, v ktorých pretečú miliardy. Na dôvažok na čelo ozbrojených síl Slovenská národná strana dosadila človeka, ktorý nie je medzinárodne známy, neovláda dostatočne cudzie jazyky a reprezentácia Slovenska v rámci NATO tak zrejme bude výrazne horšia ako doposiaľ. Je to škoda, poškodzuje to naše národné záujmy a robí to zlý obraz Slovensku.
Ďalšia silná téma Slovenska - Ukrajina, západný Balkán, tie sú dlhodobo našimi prioritami. Pán minister Lajčák bol bývalý predstaviteľ medzinárodného spoločenstva, osobitný predstaviteľ EÚ v Bosne a v Hercegovine, spolutvorca referenda o samostatnosti Čiernej Hory a myslím si, že Slovensko má kapacitu aj skúsenosti podporovať transformačné úsilie Balkánu, a tu by sme mali byť veľmi aktívni. Je to naša, naša sféra moci, sféra záujmu, mali by sme sa o to zaujímať, čo aj, čo aj do veľkej miery robíme.
Je úspech, že máme predsedníctvo Valného zhromaždenia OSN, pre Slovensko je to určite prínos. Takisto som veľmi rada, že Slovensko sa pripravuje na predsedníctvo OECD, teda je kandidátom na predsedníctvo OECD a držíme, držíme Slovensku palce, aby skutočne predsedalo OECD, je to významná vec, OECD je zdrojom expertízy, medzinárodných štúdií, spolupráce v rámci vyspelých krajín.
Slovensko - české vzťahy, oslavujeme výročie, vzťahy udržiavame na každej úrovni, zmysluplné sa ukázali aj spoločné zasadnutia vlád.
Takisto vzťahy s Rakúskom, je veľmi pozitívne, že nová rakúska ministerka zahraničných vecí novej vlády sa vôbec na prvú zahraničnú návštevu vybrala na Slovensko. Zároveň, ako to už spomínal kolega Klus, je potrebné si chrániť národné záujmy, čo sa týka rodinných prídavkov, ktoré, ktoré Rakúsko chce znížiť pre susedné krajiny, ako sme my.
Našou dôležitou, našou dôležitou oblasťou v rámci Európskej únie je aj energetika, správa obsahuje, obsahuje otázku North Streamu 2 a toto je presne otázka, kde bolo veľmi málo počuť premiéra, a túto otázku sme nepočuli ani od Andreja Danka, od ktorého by som očakávala, keď už ide do, do ruskej dumy a chváli sa, že presadzuje naše národné záujmy, že túto otázku v spolupráci s ruskou stranou otvorí, pretože si musíme uvedomiť, ohrozuje to naše ekonomické záujmy a môžeme prísť o stovky miliónov eur pri tranzite. Zdá sa, že Nemecko prehodnotí svoj postoj, takže v tomto smere to vítame.
K samotnej Európskej únii, tam by som sa chcela vyjadriť ešte k dvom otázkam. Kolega Klus spomenul, že sme boli neúspešní pri získaní sídla liekovej agentúry, je to veľká škoda, pretože každá takáto inštitúcia keď príde na Slovensko, tak môže priniesť jednak aj odborný potenciál, pracujú tam vysokokvalifikovaní zamestnanci z celej Európskej únie, môže to posilniť aj spoluprácu s univerzitami, s výskumom, s farmaceutickým priemyslom. Žiaľ, nepodarilo sa nám to, hoci sme jedna z mala krajín, z členských krajín Európskej únie, ktorá sídlo žiadnej agentúry na svojom území nemá. Keď pán Klus sa pýtal na to, či sme sa poučili z toho, ja hovorím, že asi sme sa nepoučili, pretože momentálne ide zakladať, Európska únia navrhuje založiť ďalšiu novú agentúru a je to European Labour Agency, čiže European Labour Agency, čiže nejaká autorita, úrad pre, pre zamestnanosť, pre prácu. Ja som ešte od našej vlády nepočula ani jedno slovo o tom, či sa usilujeme, aby sme na Slovensko sídlo tejto novej agentúry, sídlo tejto agentúry získali. A teda vyzývam našu vládu, aby po neúspechu s liekovou agentúrou, aby sme sa snažili získať ďalšie, prípadne túto agentúru na Slovensko. Má zaujímavú vnútornú štruktúru, bude mať. Bude to tripartitná štruktúra, bude tam odbory, zamestnanci z členských štátov a takisto národné štáty.
Čo sa týka, nebol tu spomenutý, nebol spomenutý viacročný finančný rámec Európskej únie, ktorý, to si musíme uvedomiť, že to je, momentálne sú to najdôležitejšie rokovania, ktoré sa v rámci Európskej únie budú uskutočňovať. Budú, zástupcovia členských krajín sa budú baviť o rozpočte na roky 2021 - 2027 a momentálne by to jednoducho mala byť priorita, priorita nášho vzťahu k Európskej únii. Vidíme, že ten viacročný finančný rámec odráža politickú situáciu vo viacerých krajinách Európskej únie vrátane Slovenska, a radikálnou zmenou je naviazanie peňazí z rozpočtu EÚ na vládu zákona v členských krajinách. Tento krok Európska únia odôvodňuje tým, že potrebuje chrániť finančné záujmy Európskej únie. Žiaľ, ja toto opatrenie nevnímam pozitívne, ale treba si uvedomiť, že k tomu prispelo aj Slovensko svojimi obrovskými eurofondovými škandálmi v oblasti školstva alebo v oblasti pôdohospodárstva. Nečudujme sa tomuto návrhu Európskej komisie, že chce ochrániť finančné záujmy Európskej únie, keď aj na Slovensku máme takéto veľké škandály.
Prioritou pre Slovensko by mali byť hlavne výdavky v rámci kohézneho fondu, to znamená, z toho financujeme vo veľkej miere diaľnice, financujeme z toho železnice ale kohézny fond v návrhu Komisie sa drama..., drasticky sa znižuje. Zatiaľ je tento rozpočet len v štádiu návrhu, to znamená, že budú o tom prebiehať minimálne ročné rokovania na úrovni členských štátov, ale osobne budem považovať za obrovské zlyhanie, neschopnosti našej vlády, ak dôsledku korupčných škandálov spojených s eurofondami Slovensko dostane na obnovu našich regiónov menej peňazí ako v súčasnom programovom období. Bude to jednoznačne poškodzovanie národných záujmov Slovenska a dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Čo sa týka ešte toho multi-, viacročného finančného rámca, tak vítame postupné odstraňovanie rabatov, ktoré komplikovali rozpočet, snahu o..., takisto vítam aj snahu o vy krytie výpadku po odchode Veľkej Británie.
Z hľadiska takej inovačnej schopností Európskej únie je dobre, že sa navyšuje rozpočet pre, pre vedu a výskum, navyšuje sa, myslím, že takmer o podstatnú časť, ale zároveň vládu už..., to budú peniaze, ktoré sa budú míňať zväčša z centrálnych programov, čiže bude to program Horizont, bude to Digitálny program a tak ďalej. Ale my už dlhodobo upozorňujeme slovenskú vládu na to, že sa veľmi málo zapájame do vedeckých a inovačných programov, ktoré sú centrálne riadené z Bruselu, kde je najväčší, najväčší objem peňazí, a je to z toho dôvodu, že nemáme na Slovensku vybudovanú tú vedeckú infraštruktúru a tieto, a jednoducho tieto peniaze nevieme efektívne čerpať.
Čo sa týka samotnej kohéznej politiky, tu si myslím, že nie je dobré, aby Európska komisia objem prostriedkov rôznymi kritériami, ako sú napríklad, napríklad klimatické zmeny alebo prijímanie, integrácia migrantov, dve základné kritéria by mali ostať HDP na obyvateľa, prípadne nezamestnanosť, pretože kohézna politika bola určená v prvom rade ako nástroj na znižovanie regionálnych rozdielov, a nie ako nástroj odmeňovania alebo trestania jednotlivých členských krajín. Na druhej strane ešte raz, členské štáty sa musia správa zodpovedne a nie je možné, aby, keď my dostaneme obrovské peniaze z Bruselu na rozvoj našich regiónov, aby sme tu mali škandály tak veľkého rozsahu ako je momentálne škandál na pôdohospodárstve a škandál v oblasti školstva, v oblasti školstva v eurofondoch.
Sociálny pilier, samozrejme, môžeme o tom diskutovať, ja nezdieľam nadšenie pripojiť sa k smernici o vyslaných pracovníkov, minimálne bolo potrebné vyrokovať prechodné obdobie pre Slovensko, pretože my sme, na takúto zmenu ešte nie sme pripravení, a zároveň táto smernica Slovensku a slovenským zamestnávateľom prinesie ďalšiu byrokraciu.
Na záver už len toľko, že ďakujem, ďakujem za, za tieto dve vyčerpávajúce správy, o korektný postoj Slovenska v rámci zahraničnej politiky, ale ešte raz upozorňujem, že je škoda, že snahu o vyváženú zahraničnú politiku nám následne kazia také veľké škandály, akých sme boli nedávno svedkom, a kazia nám dobré meno nášho Slovenska.
Ďakujem.