31. schôdza

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa vhodným spôsobom zhrnula vlastne vývoj a udalosti, ktoré prežívame vo výbore pre európske záležitosti. Výbor, treba povedať, že hoci to táto diskusia nenasvedčuje, pracuje vo veľmi konsenzuálnej atmosfére, žiadne fašistické výkriky tam neznejú. Každú rozumnú iniciatívu vlády podporia poslanci naprieč politickým spektrom.
Ale je tu problém, ktorý podčiarkla aj pani poslankyňa, a to je problém, že korupcia zhoršuje, resp. to, že vláda sa nevie vysporiadať s nastolením právneho štátu, výrazne zhoršuje naše doposiaľ nie zlé postavenie v Európskej únii. To by nás malo spájať a mali by sme apelovať na zlepšenie situácie, ale urýchlené. Vražda novinára Kuciaka iba odhalila vrchol ľadovca. Dnes celá Európa vie, že Slovensko má vážny problém a dôsledkom budú chudobnejšie roky, pokiaľ ide o prílev europeňazí. Tieto straty môžeme celkom oprávnene pričítať našim vlastným chybám. Niežeby sa inde v Európe nešafárilo s eurofondami, ale Slovensko sa stalo viditeľným a výkričným príkladom toho, viď nedávna aférka s jazierkom, šafárenia priam byzantským a niekedy až komickým spôsobom.
Poslanci, ktorí to myslia s Európou a s účasťou Slovenska v modernom svete vážne, by sa mali spojiť v boji proti korupcii.

Pani kolegyňa Remišová, vy ste začali vaše vystúpenie otázkou o tom, aké sú národné záujmy naše, a (zaznievanie gongu) ja som tiež čakal, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
58.
Netelefonujte v rokovacej sále!

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
59.
... nejakým spôsobom sa dozvieme aj odpoveď na túto otázku. Samozrejme, odpoveď nepadla.
Ale okrem tohto ste ten váš pohľad na tie správy koncipovali podobne ako kolega Klus, absolútne z nadhľadu, z výšky hodného alebo hodnej riaditeľa zemegule. A preto len také dva detaily by som vypichol z vášho, vášho vystúpenia, a síce že na Slovensku nemáme zastúpenie žiadnej agentúry.
No tak treba sa ísť pozrieť na americkú ambasádu, a možno aj vám niečo hovorí, také dačo, že CIA. Takže nejaká agentúra sa tu nájde.
A k tomu, že sú tu ľudia, ktorí dnes nekriticky oslavujú Rusko a Putina, tak vám musím povedať, že my určite takými nie sme. Nám sa napríklad nepáči s akými ľuďmi prezident Putin absolvoval vojenskú prehliadku pri príležitosti ukončenia, výročia ukončenia Veľkej vlasteneckej vojny, pretože okrem prezidenta Srbska tam bol premiér Izraela, a vidíme, čo dnes Izrael robí s ľuďmi, ktorí nesúhlasia s jeho politickými krokmi. Takže keď nabudúce budete hovoriť o nekritickom obdive, tak skúste to pozrieť naozaj reálne, a tak aby to zodpovedalo skutočnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať, pani poslankyňa, na to, čo ste povedali k viacročnému finančnému rámcu novému, a konkrétne, že kohézny fond bude významne krátený vinou tejto vlády. Tak by som vás chcela opraviť, že, naopak, práve aj vďaka tejto politickej reprezentácii a vďaka úspešnému predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie máme vôbec pokračovanie kohéznych fondov v podobe nenávratných finančných prostriedkov, tak ako ich poznáme teraz, pretože pôvodným plánom a dlhodobým plánom Európskej komisie a Európskej únie bolo od roku 2021 poskytovať už len návratné finančné prostriedky, takže by Slovenská republika dostávala len pôžičky, ktoré by musela vracať, takto bude dostávať kohézne fondy. A je to práve aj zásluhou tejto vlády a tejto politickej reprezentácie. Takže by som vás chcela poprosiť, aby sme zasadzovali veci do takého kontextu férovo, do akého patria.
Ďakujem pekne.

Najprv odpoviem na kolegyňu Cséfalvayovú. Pani kolegyňa povedala, že Európska komisia chcela zrušiť kohézny fond. Ja pripomínam pani kolegyni, že Európska komisia nerozhoduje na európskej úrovni. Na európskej úrovni rozhodujú členské štáty. Čiže je to fakticky nesprávne. V prvom rade by sa členské štáty museli dohodnúť na tom, že ten kohézny fond rušia. Ak by sa tak dohodli, bolo by to, samozrejme, zlyhanie Slovenska a bolo by to, samozrejme, zlyhanie aj ostatných krajín, ktoré majú obrovské regionálne rozdiely. A toto je presne ten spôsob, akým je nesprávne hovoriť o Európskej únii, Európska komisia rozhodla... Nie! Za každé jedno rozhodnutie sú zodpovedné členské štáty. Nie nejaká temná entita v Bruseli.
Teraz k pánovi Blahovi. Pán Blaha, keby sme nemali na Slovensku škandály v rezorte pôdohospodárstva, keby sme nemali škandalózne správanie bývalého premiéra pána Fica, jednoducho Európsky parlament by ani nemal o čom rokovať. Dobré meno Slovenska poškodzuje pán Fico, pán Kaliňák, pán Danko. Máme tu vraždu novinára, dotácie pre poľnohospodárov, škandál s talianskou mafiou v blízkosti Úradu vlády, vietnamský únos naším lietadlom, kde buď pani ministerka klamala, alebo bola nesprávne informovaná, podozrenie jedného z našich najvýznamnejších partnerov z Nemecka. Nehovorte o tom, že opozícia kazí dobré meno Slovenska. Máte už rétoriku ako pán Slota s pánom Mečiarom, ktorí spochybňovali tých, ktorí kritizovali to, čo sa, to, čo sa u nás deje. Nie. Problémom, my tie veci kritizujeme práve preto, že máme radi Slovensko, a práve preto, že nás trápi, ako to tu v našej krajine vyzerá.
Ďakujem. (Ruch v sále a potlesk.)

Ďakujem. Upozorňujem členov výboru pre obranu a bezpečnosť, že o 12.00 hod. sa stretávame s pani ministerkou Sakovou na miestnosti výboru a o 13.00 hod. s pánom ministrom Gajdošom. Ak by miestnosť výboru nestačila, tak pôjdeme na tridsaťpäťku. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, prosím preložiť bod 41 na koniec schôdze (tlač 975). Ďakujem.

Vzhľadom k tomu, že výbory, ktorým bol pridelený, pridelená na prerokovanie tlač 793, vládny návrh zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov, prerušili rokovanie uvedeného návrhu a stále čakáme stanovisko na Ústavného súdu Slovenskej republiky, podávam návrh ako určený spravodajca, aby sme uvedený návrh zákona preložili na posledný bod tejto schôdze.

Ďakujem pekne. Pripomínam členom zahraničného výboru, že rokovanie výboru sa uskutoční dnes o 12.05 hod. v miestnosti európskeho výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem len pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, že výbor pre zdravotníctvo bude o 12.30 hod. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii je vhodnou príležitosťou povedať si niečo o tom, akou optikou vnímame na Slovensku Európsku úniu.
Vidím ako problém, že veľmi často vnímame Európsku úniu optikou eurofondov, optikou európskych peňazí. Ten pohľad je taký, že z Únie dostávame viac, ako tam platíme, tak je to pre nás výhodné, preto je členstvo Slovenska v Európskej únii v záujme Slovenska. Samozrejme, neupodozrievam pána ministra, že by naše členstvo v Európskej únii vnímal takto zjednodušene až sploštene, ale, žiaľ, je to pohľad, ktorý je prítomný aj vo vyjadreniach mnohých politikov, aj vo vnímaní mnohých politikov. Pre mnohých politikov a držiteľov moci sú eurofondy príležitosťou v tom horšom prípade na korupciu a rozkrádanie, v tom lepšom alebo teda povedzme, že v menej zlom prípade na PR aktivity, budovanie, prezentovanie sa, predražené projekty, ktorých skutočná potreba je často veľmi diskutabilná.
Ale ak si aj odmyslíme tieto dva aspekty, ktoré si na Slovensku, žiaľ, celkom odmyslieť nemožno. A zvlášť v poslednom čase, po tých informáciách, ktoré sme dostali napríklad o tom, ako sa na Slovensku využívajú agrodotácie nie na reálnu podporu poľnohospodárstva, ale na veľmi jednoduchý zisk ľudí, ktorí reálne s poľnohospodárstvom nemajú veľa spoločné. Ak si aj toto odmyslíme, tak veľmi často je aj vo vnímaní verejnosti Únia videná ako tá, ktorá nám dáva, dáva peniaze. A teda v istej symbolickej, možno nechcenej forme sa tento pohľad nachádza aj vo výročnej správe, kde hneď po úvode prvá kapitola Všeobecné záležitosti, prvá podkapitola je Politika súdržnosti, a hneď druhá veta hovorí o tom, že Slovenská republika je od svojho vstupu do Európskej únie prijímateľom značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ. Takmer 80 % všetkých verejných investícií v Slovenskej republike je financovaných z rozpočtu Európskej únie prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov.
A hneď ďalšia podkapitola sa nazýva Čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, až potom nasleduje Právny štát a ďalšie veci. Čiže optika eurofondov, optika čerpania možno má svoju logiku, ale som hlboko presvedčený, že je to nesprávny prístup k Európskej únii a z dlhodobejšieho hľadiska je aj nebezpečný.
Členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom. Dôvodom však nie sú eurofondy, dôvodom nie sú peniaze, ktoré prúdia na Slovensko z Európskej únie, ale civilizačné zakotvenie krajiny za Západe. Európska únia spolu so Severoatlantickou alianciou sú toho najsilnejším prejavom. A, samozrejme, Európska únia je záujmom Slovenska a jeho obyvateľov aj z toho dôvodu, že tu máme spoločný európsky trh založený na 4 základných slobodách, voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a osôb. To, že máme možnosť v Európskej únii pracovať, študovať, podnikatelia majú možnosť podnikať, obchodovať bez zbytočných prekážok, možno si vzájomne konkurovať, to sú skutočné výhody Európskej únie, to je to, prečo je naším životným záujmom byť v Európskej únii, to je to, čo ťahá Slovensko a jeho ekonomiku dopredu.
Ak budeme vnímať Európsku úniu len optikou peňazí, ktoré sem prichádzajú, tak môže to mať dramaticky negatívne následky v okamihu, keď sa Slovensko zmení z čistého príjemcu na čistého platcu alebo prispievateľa. Inými slovami, v okamihu a ten okamih raz príde, keď Slovensko bude do rozpočtu Európskej únie viac dávať, ako z neho prijímať. Aký bude potom dôvod, aby verejnosť podporovala členstvo v Európskej únii, keď zrazu to pre nás bude finančne nevýhodné. Preto by sme mali menej hovoriť o tomto finančnom, eurofondovom aspekte a snažiť sa nie utvrdzovať vo verejnosť tú eurofondovú optiku, ale práve naopak, snažiť sa hovoriť o skutočnom význame členstva Slovenska v Európskej únii, v Únii pre našich občanov.
Problém je aj to, že vnímame Európsku úniu často ako niečo vonkajšie, my sme tu, Európska únia, Únia je tam a, samozrejme, že pohľad na členstvo v únii optikou záujmov Slovenskej republiky je legitímny, nemal by sa však obmedziť len na to, koľko peňazí od Európskej únie dostaneme alebo prípadne akú agentúru alebo inštitúciu si vylobujeme, či aké opatrenie, ktoré sa nám zdá výhodné pre nás, dokážeme v Európskej únii presadiť. Mali by sme Európsku úniu vnímať aj viac ako niečo, čo je nám vlastné, čoho sme súčasťou, a tak by sme sa mali pozrieť napríklad aj na nedávno zverejnený návrh rozpočtu Európskej únie na ďalšie 7-ročné obdobie, teda nielen pohľadom toho, čo zasa z Európskej únie v ďalšej sedemročnici dostaneme, ale aj to, na čo sa tie peniaze majú použiť a koľko ich má byť celkovo, či máme podporovať zvyšovanie prerozdeľovania, alebo, naopak,naopak, nie. A tam by sa mali odrážať naše vnútorné priority a pohľady a, samozrejme, že pohľad, pohľad pravicovo zmýšľajúcich ľudí bude v tomto iný ako pohľad, pohľad trebárs sociálnych demokratov.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je to, ako vážne berieme našu príslušnosť k Západu, či už v Európskej únii, alebo, alebo k Severoatlantickej aliancii, to, ako zodpovedne sa správame, akým zodpovedným a lojálnym spojencom našim západným partnerom sme. To, o čom tu pán poslanec Blaha pred pár desiatkami minút hovoril ako o morálke gangu alebo morálke, morálke kmeňa, ale tá otázka je pomerne jednoduchá, sme a chceme byť súčasťou Západu alebo chceme byť súčasťou sféry vplyvu Putinovho Ruska, tak stojí tá podstatná otázka a my by sme sa mali správať tak, aby sme dali jasne najavo, že chceme byť a sme súčasťou Západu. A teraz tu nejde iba o nejaké vyjadrenia, či už tuto spoza parlamentného pultu, alebo niekde na sociálnych sieťach od pána predsedu výboru pre európske záležitosti Blahu, to je tak trochu smutné a trochu možno v niektorých situáciách aj hanba pre slovenský parlament, ale to nie je podstatné, to je taký folklór. Podstatné je to, ako sa chová krajina, ako sa chovajú jej oficiálni predstavitelia.
A problém je to, že aj ten postoj Slovenskej republiky ako celku je často prinajmenšom diskutabilný, či už ide o vyjadrenia našťastie už bývalého premiéra Roberta, Roberta Fica, alebo aj niektoré výroky pána predsedu parlamentu, parlamentu Danka, či už ide o nelojálny postoj Slovenskej republiky v kauze Skripaľ, alebo aj v správe spomínané sankcie proti, proti Ruskej federácii, kde aj z tých formulácií vyznieva, ako keby sme to v skutočnosti nerobili preto, že si uvedomujeme, že Rusko vedie agresiu, naďalej vedie agresiu proti Ukrajine, protiprávne okupovalo Krym a naďalej sa na Ukrajine bojuje, naďalej sú na Ukrajine ruskí vojaci, ale robíme to len preto, že nechceme narúšať, narúšať konsenzus v rámci Európske únie, ale v skutočnosti si to až tak veľmi neželáme. Rétorika bývalého premiéra Fica bola presne takáto.
Tretia a posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s výročnou správou, je diskusia. Diskusia o Európskej únii, o jej budúcnosti, diskusia, ktorá prebieha v Európskej únii a v nejakej forme prebieha aj na Slovensku. V správe sa konštatuje, že brexit sa stal katalyzátorom diskusie o budúcnosti Európskej únii a spomína sa biela kniha o budúcnosti Európske únie a ďalšie, ďalšie dokumenty, bolo zadefinovaných 5 scenárov možného budúceho vývoja Európskej únie, len akosi celkom nevidieť, že kam sme sa v tej, kam sme sa v tej diskusii posunuli, ktorý z tých scenárov sa bude, bude realizovať, alebo bol to dokument, ktorý, ktorý niečo zadefinoval, ale realita sa bude vyvíjať úplne iným spôsobom, a rovnako chýba aj definovanie pozície Slovenskej republiky.
Aká je pozícia Slovenskej republiky vo vzťahu k budúcnosti Európskej únie? Sú to len tie reči o jadre? Alebo už ani tie reči o jadre neplatia? A ako sa na Slovensku diskutuje o Európskej únii? Je dobré a je potrebné oceniť, že traja najvyšší ústavní činitelia v októbri podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej sa jednoznačne prihlásili k proeurópskej orientácii. Iná vec je, že bolo by žiaduce, aby sa všetci traja aj ďalší politickí predstavitelia, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku, podľa toho aj reálne správali, a nie ako bývalý premiér Fico, ktorý svojimi konšpiračnými rečami o Sorosovi, o zasahovaní zahraničia do vnútropolitického vývoja a podobne, ako aj spochybňovaním lojality voči západným spojencom svoj podpis pod spoločnou deklaráciou spochybňuje tak, ako ho spochybnil aj pán predseda Národnej rady Danko svojím vystúpením v ruskej dume.
Čiže áno, dôležité sú deklarácie, ale dôležitá je aj reálna politika. Reálna politika smerom navonok aj reálna, reálna, reálna vnútorná politika. A dôležitá je aj diskusia, ktorú, ktorú vedieme, vedieme vnútri, a ako tá diskusia prebieha, máme tu národný konvent, máme tu ďalšie diskusné formáty a dobré sú, samozrejme, akékoľvek diskusie, ktoré priblížia občanom tému Európskej únie, len sa obávam, že častokrát sú to také diskusie pre diskusie, že niekedy sa diskutuje preto, že aby sme si urobili, urobili nejakú, nejakú čiarku.
Oveľa viac by sme mali na Slovensku riešiť témy, o ktorých sa, o ktorých sa rokuje a rozhoduje na úrovni Európskej únie, pretože tie témy sa nás týkajú, sú to naše vlastné témy. O 10 dní napríklad nadobudne účinnosť nariadenie o ochrane osobných údajov GDPR, ktoré sa významne dotkne fungovania firiem, organizácií aj na Slovensku, a na Slovensku možno mimo nejakej odbornej komunity, úzkej odbornej komunity nebola takmer žiadna širšia verejná diskusia, alebo teda bola, ale až vo chvíli, keď už to celé bolo, bolo schválené, a keď už, už sme sa mohli baviť len o tom, akým spôsobom to máme implementovať a zaviesť do praxe.
Postoje Slovenskej republiky k európskej legislatíve by nemali byť iba vecou, vecou vlády, či nebodaj len expertov a úradníkov, ktorí na tých rokovaniach zastupujú Slovenskú republiku de facto, samozrejme, že rokuje o nich výbor pre, pre európske záležitosti, no ale asi je chyba, že niektoré, aspoň tie dôležitejšie veci, sa nedostanú aj na rokovanie pléna, pretože mnohým veciam chýba plnohodnotná celospoločenská, politická a aj politická diskusia o konkrétnych návrhoch, ktoré majú byť schválené, aj o budúcom smerovaní Európskej únie, diskusia v parlamente, v pléne parlamentu, diskusia medzi politickými stranami, diskusia v médiách. A diskusia predpokladá aj spor. Je úplne legitímne, ak máme rôzne názory na budúce smerovanie Európskej únie, na, na budúcnosť európskej integrácie, ak máme rôzne názory na konkrétne regulácie, ktoré sa na úrovni Európskej únie majú schvaľovať, spájať by nás malo vedomie, že členstvo Slovenska v Európskej únii je jeho životným záujmom, a verím, že toto nás aj spája všetkých okrem skupinky fašistov, ale o tom, ako by sa Európska únia mala ďalej vyvíjať na inštitucionálnej úrovni, na úrovni vzťahov medzi, medzi krajinami, o tom by sme mohli viesť oveľa intenzívnejšiu diskusiu vrátane polemiky, vrátane, vrátane toho, že sa budeme sporiť, lebo spor je niečo úplne normálne.
Takže záverom, čo potrebuje Slovensko vo vzťahu k Európskej únii, som presvedčený, že potrebujeme silnejšie vedomie o skutočnom význame Európskej únie a členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nielen optikou eurofondovou, potrebujeme silnejšie pociťovanú lojalitu voči Európskej únii ako voči niečomu, čoho sme súčasťou, čo je našou vlastnou, vnútornou vecou, nie niečím vonkajším, a zároveň potrebujeme oveľa intenzívnejšiu diskusiu aj o Európskej únii, o jej budúcom smerovaní aj o konkrétnych otázkach, ktorými aktuálne žije.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)