31. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, dovolím si zopár poznámok, ktoré mám aj k tomuto návrhu zákona, po konzultácii s niekoľkými odborníkmi, ktorí v danej oblasti pôsobia a upozornili ma na niektoré sporné aspekty.
Dalo by sa možno očakávať, že akákoľvek snaha v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva bude ocenená pochvalou, a nie však v tomto prípade, kedy predložený návrh zákona môže po schválení spôsobiť viac škody než úžitku. Účel v tomto prípade nesvätí prostriedky. Autori návrhu si ako prostriedky ochrany totiž zvolili zvýšenú byrokraciu a náklady, zníženú právnu istotu a obmedzovanie vlastníckych práv bez kompenzácií. V prvom rade sa totiž výrazne rozširuje rozsah chránených predmetov, teda kategórie predmetov kultúrnej hodnoty. Tieto kategórie sú v navrhovanej prílohe č. 1 zákona uvedené tak všeobecne, až by sa dalo nadnesene povedať, že takých cenných predmetov hodných zvýšenej ochrany máme plné stodoly, pretože napríklad etnografické predmety nie sú v návrhu ohraničené hodnotou v eurách, ale iba vekom, a to je len jeden príklad z mnohých nevhodne špecifikovaných kategórií. Pri rukopisoch sťahujúcich sa k významným osobnostiam, napríklad čo rozhoduje o tom, či je osoba významná, osobnosť významná, alebo nie. Vlastníci predmetov spadajúcich pod zákon nemajú nijako kompenzované obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku toho, že musia podstupovať proces povoľovania vývozu alebo zamietnutia žiadosti o povolenie. Navyše sú na týchto vlastníkov prenesené aj náklady na konanie vo veci, a to nielen na znalecký posudok, ktorý má byť súčasťou žiadosti, ale aj na iné zákonom bližšie nešpecifikované, citujem: „ďalšie podklady na vydanie povolenia“.
Toto nie sú ojedinelé príklady právnej neistoty pre občana a, naopak, príliš voľných rúk pre úradníka. Vzhľadom na veľmi nejasnú a problematickú definíciu k pojmu pamiatková hodnota ňou podľa predkladaného návrhu môže byť vlastne čokoľvek, o čom pár pamiatkarov povie, že to má isté hodnoty, a prakticky nebude možné toto rozhodnutie zvrátiť, keďže pôjde o odborné stanovisko. Bude to nepreskúmateľné, lebo návrh zákona vlastne ani nenavrhuje, nestanovuje žiadne opravné prostriedky. Takže je tu obava, ako sa budú ustanovovať komisie odborníkov, čo je to dôvodný predpoklad, to sú všetko nejasnosti ktoré návrh, tento návrh zákona nerieši.
Za ďalšie. Návrh zjednocuje trvalý a dočasný vývoz predmetov kultúrnej hodnoty pod jeden paragraf, pričom následne vyníma pre dočasný vývoz sťahovanie určitých vybraných odsekov, napríklad aj toho, ktorý určuje dôvody na zamietnutie žiadosti o povolenie na vývoz. Inými slovami, z toho teda vyplýva, že vývoz, dočasný vývoz by mal byť vždy povolený, žiadosť nikdy nie je zamietnutá a celý ten byrokratický proces je vlastne úplne zbytočný? Je to zmätočné.
Neexistuje tu ani odôvodnenie, aby príslušné úrady a organizácie boli aspoň informované a evidovali existenciu hodnotných predmetov, nakoľko v prípade dočasného vývozu ministerstvo kultúry vydávajúce povolenia na vývoz nekontaktuje Pamiatkový úrad, národnú knižnicu, galérie či múzeá, ako je to pri trvalom vývoze, a tak tie žiadosti a povolenia zostanú vlastne navždy založené iba niekde na ministerstve. Takže ako mi potvrdili viacerí odborníci, s ktorými som sa rozprávala, tak tento zákon ak by sa dôsledne napĺňal, tak vo veľkom poškodí aj vedcov, alebo zberateľov, ktorí chodia s predmetmi na konzultácie, konferencie alebo výstavy, napríklad do zahraničia, no a po novom by mali byť teda šikanovaní znásobenou byrokraciou. Podľa doterajšieho zákona majú iba oznamovaciu povinnosť a už aj to je pre nich záťaž, nieto ešte čakať na nejaké povolenia, pritom ide o soby, ktoré sa výrazne podieľajú na výskume a ochrane kultúrneho dedičstva. A takým ide štát hádzať polená pod nohy? Nerozumieme tomu. Participovať na tom majú pamiatkový úrad, Národná knižnica, galéria a múzeá, ktoré budú vydávať odborné stanoviská pre ministerstvo, takže sa pýtam, že či sa už naozaj v týchto inštitúciách na 100 % postarali o všetky štátne pamiatky, dokumenty, fondy a zbierky a majú málo práce, že im treba starať sa ešte aj do tých súkromných zbierok. Návrh nepočíta s navýšením rozpočtu pre uvedené organizácie, takže tieto nové povinnosti budú robiť, keď, tak jedine na úkor starostlivosti o vlastné predmety. Myslím si, že sa zhodneme na tom, že nikdy nebudeme mať rozpočet, ktorý by umožnil záchranu všetkého hodnotného, čo sme zdedili na našom území. Očakávala by som preto, skôr že vláda vypracuje nejakú stratégiu, podľa ktorej sa bude venovať hlavným prioritám a nebude sa venovať doslova každým hodinkám po dedovi alebo brošňou po babke, ktoré si bude niekto chcieť dať na seba pri ceste do zahraničia, čo sa okrem iného nebude dať nikdy skontrolovať.
Tento návrh zákona prináša tiež nový formulár povolenia na vývoz a s tým súvisí, samozrejme, aj nutnosť úpravy existujúcich elektronických služieb, ktoré sa v povoľovacom procese v súčasnosti používajú. Ono oproti tej miliarde, čo do informatizácie išla celkovo, je to naozaj len kvapka v mori, ale aj 40 800 eur, ktoré majú ísť z rozpočtu na úpravu 7 elektronických formulárov, je tiež priveľa a je to dôkaz toho, že IT firmy prisaté na štátne vemeno stále nemajú dosť. (Povedané so smiechom.)
A ešte jedna dôležitá pripomienka. V roku 2015 si vládny SMER schválil prílepkom k zákonu o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov to, že Pamiatkový úrad môže robiť reštaurátorskú činnosť, celá opozícia bola vtedy oproti, prezident bol proti, a od roku 2016 je to na Ústavnom súde, lebo štátny orgán by nemal podnikať a robiť nekalú zvýhodnenú konkurenciu na trhu, toľko hovoria výhrady. A súčasťou tohto návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty je opäť prílepok, ktorým Pamiatkový úrad bude môcť zriaďovať právnické osoby. ktoré by okrem iného mohli realizovať aj inkriminované reštaurátorské činnosti. Komora reštaurátorov v pripomienkovom konaní navrhla, aby sa takéto zmeny ustanovení, ktoré sú napadnuté na Ústavnom súde, neuskutočňovali dovtedy, kým Ústavný súd o nich nerozhodne, ale, bohužiaľ, to ministerstvo neakceptovalo a tieto ustanovenia do zákona dalo.
Za klub SaS teda uvádzam, že navrhovaný zákon má podľa nás viac nedostatkov ako pozitív, úprimne ani nechápem motiváciu na napísanie takéhoto zákona, ktorý naozaj priťažuje z tej celej situácii, takže ho ako celok, bohužiaľ, nemôžeme do druhého čítania podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý tak najprv zoširšia odôvodním, a začnem aj problematikou samotných kultúrnych pamiatok a postoji štátu k nim.
Tento vtip určite nepoznáte. V roku 2012, teda dva roky po dokončení diaľnice do Košíc príde premiér Robert Fico na tlačovku a vyhlási: „Rusovecký kaštieľ potrebujeme pre predsedníctvo v Európskej únii a bude opravený do roku 2016.“ V roku 2015 príde premiér na tlačovku a vyhlási: „Rusovecký kaštieľ opraviť nestíhame, ale zostáva to naším cieľom do roku 2017.“ V roku 2018 príde premiér na tlačovku a radšej už nepovie nič. Nie je to veľmi vtipné však? No ani nemá byť prečo, lebo, žiaľ, taká je realita, a realita je ešte horšia. Všetci dobre vieme, že rusovecký kaštieľ je v dezolátnom stave a o jeho interiéry sa starajú ľudia, ktorí s odbornými reštaurátorskými prácami nemajú čo do činenia, keď interiéry drevené oškrabávajú lopatami. To je iba najokatejší prípad toho, ako sa štát pod vedením SMER-u nevie postarať o naše kultúrne pamiatke. Neviem si predstaviť, že Francúzi by si nechali spráchnivieť svoj Versailles. Je mu to totiž úplne jedno.
Ľudovít Štúr, to je ten pán, ktorý spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom založili spolu prvú Slovenskú národnú radu povedal: „Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomostí historických o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“ Nie, toto nie je nedeľná chvíľka poézie, spomínam to preto, že s prvou časťou bezvýhradne súhlasím, a tá druhá časť sa okrem toho, že s ňou bezvýhradne súhlasím, dotýka tiež predkladaného návrhu zákona.
Historická vedomosť sa nadobúda aj prostredníctvom kultúrnych pamiatok. A ak nechceme byť hromádka koží otrockých, čo určite nechceme, mali by sme k tejto forme kultúrneho dedičstva pristupovať s úctou, rešpektom a vážnosťou, starať sa o ňu najlepšie, ako vieme, aby podávala svedectvo aj budúcim generáciám.
Ale u nás je to presne naopak. Jedna tretina našich pamiatok je v dezolátnom stave a najhoršie sú na tom tie vo vlastníctve štátu. Na jednej strane sa teším, že prichádza novela, ktorá by mala predchádzať tomu, aby zo Slovenska bol odvezený ďalší Bernini, poprípade možno dosiaľ neodhadnutý Michelangelo.
Na druhej strane nemožno prehliadnuť závažný fakt, že súčasťou tejto novely je čl. II a bod 6, ktorý má s vývozom a dovozom predmetov kultúrnej hodnoty spoločné asi toľko ako novorodenec s algoritmami. Tento článok rieši zabezpečenie reštaurátorských prác pri obnove pamiatok. Možno by si niekto povedal, že je to vynikajúci nápad. Až na toto, že tento článok to rieši diletantským, ak nie až hulvátskym spôsobom, ktorý je na hrane ústavy.
Dovoľte mi exkurz do roku 2015, keď parlament novelu zákona o ochrane pamiatkového fondu č. 376/2015 schválil. Mimochodom, až po tom, čo ju prezident svojím vetom vrátil do parlamentu. Touto novelou a konkrétne ustanovením § 33 ods. 7 písm. a) sa zásadným spôsobom zasiahlo do právneho postavenia reštaurátorov tým, že od 1. 1. 2016 reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov popri reštaurátoroch môžu vykonávať aj ďalšie subjekty. Jedným zo subjektov sa stal aj pamiatkový úrad, a to prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady. Teda buď majú vysokú školu aspoň II. stupňa v študijnom programe reštaurovanie, alebo stačí bakalár v odbore reštaurovanie a k tomu tri roky praxe, alebo stačí iba maturita z odboru konzervátorstva a reštaurátorstva a najmenej päť rokov odbornej praxe.
Predtým než sa toto ustanovenie stalo platným, mohli reštaurátorskú činnosť na národných kultúrnych pamiatkach vykonávať výlučne certifikovaní reštaurátori. Tí musia byť živnostníci a členmi. Členom sa však nestane len tak hocikto. Človek musí mať vysokú školu v odbore umelecké reštaurovanie, po skončení vysokej školy musí absolvovať povinnú trojročnú reštaurátorskú prax a úspešne prejsť skúškami pred skúšobným senátom Komory reštaurátorov. Zjednodušene sa to dá prirovnať k advokátom, čo je asi nám všetkým bližšie. Aj advokáti musia mať právnické vzdelanie, niekoľkoročnú koncipientsku prax a Slovenská advokátska komora ich pred prijatím poriadne preskúša a až potom môže pôsobiť ako samostatní advokáti pred súdom.
Od začiatku roka 2016 však reštaurovať môžu zamestnanci pamiatkového úradu. Na prvý pohľad dobre. Pardon. A... Keďže zames... Počkajte, počkajte... Hm, hm, áno. (Povedané so smiechom.) Áno. Od roku 2016 môžu reštaurovať, áno, aj zamestnanci pamiatkového..., to už som povedala. Áno. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, žiadne „iní napíšu“. Týmto zamestnancom stačí aj stredoškolské vzdelanie bez akýchkoľvek skúšok. To je, teda ako keby absolvent obchodnej akadémie, ktorý pracuje na nejakej sekcii na ministerstve spravodlivosti, mohol začať chodiť na súdy ako advokát, alebo aby 23-ročný nejaký zdravotnícky laborant s päťročnou praxou operoval srdce vašeho blízkeho. Boli by ste pokojní? No ja nie. A to nie je všetko. Samotné ministerstvo kultúry vo svojej stratégii na obnovu pamiatok pre roky 2017 - 2020, a to pani ministerka určite vie, vie, že pamiatkové úrady majú problém udržať si kvalitných ľudí aspoň so základným odborným vzdelaním, lebo priamo v tom materiáli, dovoľte mi zacitovať, sa píše: „Náročnosť vykonávanej práce, špecifikum odbornej teoretickej a praktickej prípravy a uplatňovanie pri ochrane pamiatkového fondu nie je dostatočne finančne ohodnotená práca. Tieto sa niektoré ďalšie nedostatky zapríčiňujú zvýšenú fluktuáciu na odborných úsekoch pamiatkového úradu a jednotlivých krajských pamiatkových úradov, ktorá pri pomerne nízkom počte odborných zamestnancov a špecializácii odboru vytvára ťažkosti pri komplexnom zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany pamiatkového fondu.“
V princípe ministerstvo kultúry priznáva, že je vlastne zázrak, že na pamiatkových úradoch vôbec nejakí odborníci pracujú. Ak vôbec. A teraz do tejto personálnej mizérie príde návrh, aby tí istí ľudia, o ktorých nemajú valnú mienku ani na ministerstve, mohli bez kontroly reštaurovať národné kultúrne pamiatky. Aký má teda zmysel, aby pamiatkový úrad, ktorý má zrejme problémy s odbornými pracovníkmi, zabezpečoval aj reštaurátorské služby, teda vysoko odborné služby. Ako sa správne pýta otec Šebek vo filme Pelíšky: „Komu tím prospějete? Druhé straně.“
Druhým závažným, ba až ústavným problémom je fakt, že reštaurátori, to znamená regulovaní podnikatelia, musia mať najvyššie vzdelávanie, roky praxe, odborné skúšky, podstupujú riziká spojené s prácou na vlastnú zodpovednosť, míňajú vlastné prostriedky, platia si odvody, musia platiť aj za využívanie archívu pamiatkového úradu. Tak títo reštaurátori po novom zápasia na trhu so zamestnancami štátnej inštitúcie, teda pamiatkového úradu.
Netreba veľa, celkom stačí sedliacky rozum a prímes zmyslu pre spravodlivosť, vyjde nám, že je to skrátka hlúposť. Prečo by mali národné kultúrne pamiatky reštaurovať zamestnanci orgánu štátnej správy, ktorí na rozdiel od reštaurátorov podnikateľov nemusia byť ani poriadne odborne spôsobilí, nenesú na sebe bremeno zodpovednosti a navyše za prostriedky štátneho rozpočtu? A povedzme si na rovinu, nie je tu priestor na to, aby pamiatkový úrad na reštaurátorské práce využíval aj osoby, ktoré nemajú vyštudovanú ani strednú odbornú školu v odbore konzervátorstvo alebo reštaurátorstvo, alebo ju vyštudovanú ani mať nemôžu ako v prípade reštaurovania maliarskych či sochárskych diel. Veď kto to skontroluje? Samotný pamiatkový úrad? Kde máme záruku, že pamiatkový úrad vyberá naozaj odborníkov? No, minimálne v zákone nikde.
Tretím najzávažnejším nedostatkom je to, že pamiatkový úrad dostal na základe tejto novely právo podnikať v reštaurátorstve, a tým sa uskutočnil celosvetovo unikátny jav, keď Slovenská republika bude jediným členským štátom EÚ, ktorý v štáte s trhovo riadeným hospodárstvom zavedie bez legitímneho dôvodu hospodársku súťaž nie medzi podnikateľmi, ale medzi podnikateľmi a orgánom štátnej správy. Dokonca na tomto trhu pôsobí nie hocijaký orgán štátnej správy, ale taký, čo na tomto trhu vykonáva štátnu správu.
Pamiatkový úrad je totiž správnym orgánom, ktorý v druhom stupni rozhoduje vo všetkých správnych konaniach na úseku ochrany pamiatkového fondu a vydáva rozhodnutia o všetkých stupňoch reštaurovania národnej kultúrnej pamiatky a ktorý vykonáva štátny dohľad a udeľuje pokuty.
Alebo inak. Jeden zamestnanec toho pamiatkového úradu vytvorí návrh na reštaurovanie, druhý v správnom konaní ten návrh schváli, povolí ho, tretí zamestnanec vykoná reštaurovanie, štvrtý ho vyúčtuje a piaty v rámci štátneho dohľadu ten stav národnej kultúrnej pamiatky odobrí. A teraz opäť jedna otázka za milión na stole úradu vlády. Tak, ak pamiatkový úrad pokazí nejakú opravu pamiatky, tak si vyrubí pokutu sám sebe? No, zdá sa mi to byť tak trošku konflikt záujmov.
Pamiatkový úrad v rámci rozhodovacej právomoc rozhoduje o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských pamiatkových úradov, ako aj preskúmava ich právoplatné rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V kontexte reštaurovania má táto rozhodovacia právomoc mimoriadny význam pre podnikateľskú činnosť reštaurátorov. Vlastník môže národnú kultúru pamiatku reštaurovať až na základe právoplatného rozhodnutia a schválení návrhu na reštaurovanie. Návrh na reštaurovanie vypracúva reštaurátor. V tomto správnom konaní sa rozhoduje, či návrh na reštaurovanie vypracovaný reštaurátorom sa schváli a podľa neho reštaurátor následne zrealizuje to svoje reštaurovanie, alebo sa jeho návrh zamietne.
V rámci kontrolnej právomoci kontroluje výkon štátneho pamiatkového dohľadu na stavom kultúrnej pamiatky realizovaným krajskými pamiatkovými úradmi, a to aj počas realizácie reštaurovania zo strany reštaurátora. V rámci neho je oprávnený ukladať príkazy nielen vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky, ale aj reštaurátorovi. Potom je tu ešte rozhodovacia právomoc. Tá spôsobuje, že pamiatkový úrad má aj sankčnú právomoc. Môže teda sankcionovať reštaurátora.
V krátkosti som zhrnula nedostatky, ktoré so sebou novela priniesla. Ale skúsme si predstaviť teraz modelovú situáciu. Možno pre niektorých aj takú situáciu bežných dní. Predstavte si, že vlastníte malú kúriu. Ste pri peniazoch, rozhodli ste sa ju teda zrekonštruovať, lebo ste osvietení. Spomedzi reštaurátorov si vyberiete člena Komory reštaurátorov Jozefa H. dajme tomu. Ten vám vypracuje návrh na reštaurovanie. Radostne ho teda doručíte na pamiatkový úrad a čakáte, kedy vám ho schvália. Problém je, že pamiatkový úrad návrh neschváli. Niečo sa mu skrátka na ňom nepozdáva. A tak ho nevydá rok, dva. Kúria chátra, lebo trváte na svojom reštaurátorovi a chcete špičku, a nie teda niekoho cudzieho, zatiaľ čo váš kamarát Rudo, ktorý zadal zákazku priamo pamiatkovému úradu vrátane návrhu na reštaurovanie svojej kúrie, veselo napreduje a z pôvodnej kúrie sa pomaly, ale iste stáva minidisneyland. Povedzme si pravdu, v prípade hradu Vígľaš sa podaril celkom aj maxidisneyland. Len veľmi ťažko bude úradník pamiatkového úradu rozhodovať o záujme svojho zamestnávateľa negatívne. A keby aj svedomie mal a návrh by zamietol, pamiatkový úrad má vždy priestor, aby si nejako poradil. Takýto postup našim pamiatkam určite nepomáha rásť do krásy.
Nečudujem sa, že 2. 11. 2016 poslanci Národnej rady podali na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona č. 376/2015 Z. z. s ústavou, pričom jedno z ustanovení, ktoré napadli, je práve ustanovenie § 33 ods. 7 písm. a). Napadli ho pre rozpor s čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, čo je právo podnikať, a s čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konanie ešte nie je ukončené, tak ako povedala moja kolegynka Renáta Kasčáková. Ak súd tomuto návrhu poslancov Národnej rady vyhovie a pozastaví účinnosť § 33 ods. 7 písm. a) zákona o ochrane pamiatkového fondu, pamiatkový úrad už nebude mať oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti reštaurovania národných kultúrnych pamiatok. V dôsledku toho a na základe ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov si pamiatkový úrad nebude môcť zriadiť rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu na výkon podnikateľskej činnosti v oblasti reštaurovania pamiatok.
Fakt, že v novele, ktorú máme teraz na pretrase, je čl. 2 ods. 6 v preformulovanej podobe, znamená, že vláde sa nechce čakať na verdikt Ústavného súdu, ktorý by mohol pozastaviť účinnosť novely zákona č. 376/2015. Chce sa preto stoj čo stoj poistiť a zabezpečiť pre pamiatkový úrad možnosť vykonávať reštaurátorské služby. Prečo? Asi na záver len zopakujem otázku: „Komu tím prospějete?“
Preto mi dovoľte teraz prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady... Asi poprosím o zastavenie času, idem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Milanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II doterajší bod 2 znie: „§ 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
(3) Pamiatkový úrad môže zriadiť právnickú osobu podľa osobitného predpisu na vykonávanie činností podľa ods. 2 písm. j) až l) okrem budovania reštaurátorských pracovísk a zabezpečovania reštaurátorských prác.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
„§ 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
2. V čl. II sa vypúšťa doterajší bod 6.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne, to je všetko z mojej strany.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, len zopár poznámok. Pani poslankyňa Kaščáková odišla, takže nebudem reagovať na filmy Generál a Jánošík ani na to, že Transparent International nás, práve Audiovizuálny fond ohodnotil ako jeden z najtransparentnejších, to si môžeme povedať inokedy. Ale ak dovolíte, tak veľmi stručne by som zareagovala na pani predrečníčku.
Vážení poslanci, v prípade uplatnenia vyššie uvedeného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu odporúčame s predloženým návrhom nesúhlasiť z dôvodu, že nie je v súlade so záverom predkladateľa návrhu zákona a nerieši ani konflikt s reštaurátormi, ktorí sa snažia presadiť, aby Pamiatkový úrad Slovenskej republiky nemohol mať reštaurátorské pracoviská a laboratóriá. Paradoxne by som len pripomenula, že v praxi práve tieto pracoviská a laboratóriá pamiatkového úradu sami využívajú aj členovia Komory reštaurátorov, o ktorých tu bola reč, nakoľko nedisponujú finančne náročnými technológiami, no a nebudem reagovať ani na profesionalitu odborníkov pamiatkového úradu, pretože ja ju nespochybňujem.
Ďakujem.

Ja len v krátkosti. V rámci rozpravy vystúpili dve pani poslankyne. V prvom prípade bola snaha o procedurálny návrh a nakoniec po krátkej rozprave bolo povedané, že, že nebude zo strany pani poslankyne, podpredsedníčky výboru pani Natálie Milanovej bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vo vzťahu k rozprave k tomuto návrhu zákona by som chcel dodať, že pri prvom čítaní neboli vyslovené nejaké vážne pochybnosti alebo to, že obsah tohto návrhu zákona je v takej nemilosti, ako to dnes v druhom čítaní bolo hovorené.
Takisto prebiehala aj rozprava na zasadnutí výboru pre kultúru a médiá, kde čiastočne bol naznačený problém vo vzťahu k reštaurátorom. Bolo to tu vysvetlené. Táto debata ozaj prebiehala aj pri minulom schvaľovaní tohto návrhu zákona. Myslím si, že v tejto diskusie sa aj na základe toho, ako je tu prezentovaná opozíciou, bude naďalej pokračovať. Ja len chcem povedať, že opäť na zasadnutí výboru nepadol žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, ani sa o tejto problematike nejako vášnivo nediskutovalo, ani sa tento návrh zákona nejakým radikálnym ani neradikálnym spôsobom nepreberal. Samozrejme, pred možnosťou zviditeľnenia sa pred kamerami sme opäť svedkami negatívneho pohľadu na predkladané návrhy zákonov. Samozrejme, my v súvislosti s tým, že sme chceli aj odbornejšie diskutovať, tak sme na výbore pre kultúru a médiá predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré súvisia s obsahom tohto návrhu zákona, a mohli byť predmetom možno aj diskusie v druhom čítaní tu v pléne, vo vzťahu k nim tu žiadne výtky alebo nejaké odozvy neodzneli. Vzhľadom na to beriem na vedomie ako spravodajca a dávam vám na vedomie aj stanovisko, ktoré prezentovala pani ministerka s tým, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani poslankyne Milanovej neodporúča schváliť.
Takže prosím o podporu návrhu tohto zákona v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich zákonov, návrhov tak, ako boli schválené na výbore pre kultúru a médiá aj na ústavnoprávnom výbore a sú obsahom spoločnej správy výborov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, s cieľom zabezpečenia schopnosti členských štátov NATO reagovať na prípadné možné bezpečnostné hrozby je v súčasnosti kľúčovou úlohou ich príprava na kolektívnu obranu. V súlade s tým bol v roku 2014 na samite NATO vo Walese schválený tzv. Akčný plán pripravenosti. Na základe tohto plánu bol na samite NATO vo Varšave v júli 2016 bola schválená posilnená predsunutá prítomnosť v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku formou rozmiestnenia jednej mnohonárodnej prápornej skupiny v každom z uvedených štátov. Toho sme sa zúčastnili aj my, predkladal som návrh na vyslanie do 152 profesionálnych vojakov v rámci výcviku do Lotyšska. Toto bolo skutočne realizované a som nesmierne hrdý, že naši vojaci, zodpovedným spôsobom ozbrojené sily splnili úlohy.
Zároveň týmto vyslaním je demonštrovať solidaritu spojencov, ich odhodlanie a schopnosť reagovať na akúkoľvek možnú agresiu akéhokoľvek agresora. Bojové skupiny v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti tvoria mnohonárodné sily vedené tzv. rámcovými krajinami na dobrovoľnej, udržateľnej a rotačnej báze, ktoré sú schopné pôsobiť koordinovane s národnými silami štátov troch pobaltských štátov a Poľska.
Predložený návrh bol spracovaný na základe návrhu príspevku Slovenskej republiky do Posilnenej predsunutej prítomnosti, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 241 zo 17. mája roku 2017 a ktorý bol za Slovenskú republiku nadväzne deklarovaný aj na zasadnutí hláv členských štátov NATO a vlád členských štátov v máji 2017 na tzv. minisamite v Bruseli.
V nadväznosti na rokovania so zahraničnými partnermi sa predmetným materiálom navrhuje súhlasiť s vyslaním do 152 príslušníkov ozbrojených síl v členení organizačnom jedna mechanizovaná rota prvého velenia a riadenia, podporný prvok logistický vo forme čaty oprava prevádzky a, samozrejme, aj tím vojenskej polície.
V rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky príslušníci ozbrojených síl budú pôsobiť na území Lotyšska s dislokáciou vo výcvikovom priestore Adaži v rámci bojovej skupiny pod velením Kanady, avšak s možnosťou ich pôsobenia aj na územie Litvy, Estónska a Poľska, avšak tu je potrebné uzatvorenie osobitných zmluvných dokumentov.
Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky budú v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti plniť najmä úlohy týkajúce sa prehĺbenia ich zručností a spolupráce v medzinárodnom vojenskom prostredí so zameraním na zvyšovanie interoperability, ako aj úlohy spojené so zabezpečením plnenia týchto úloh v priestore pôsobenia. Uvedený dokument bol schválený v Bezpečnostnej rade vláde 25. apríla 2018 a bol prerokovaný 9. mája v zahraničnom výbore a vo výbore pre obranu a bezpečnosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o súhlas s predloženým návrhom. Som pripravený odpovedať na otázky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bol som Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť určený za spoločného spravodajcu pre tento bod, ktorý teraz prerokovávame, a dovoľte, aby som vám prečítal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky (tlač 977).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1029 z 26. apríla 2018 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej presunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím prečítať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej presunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu po roku opäť zas na stole materiál, ktorého cieľom je udelenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyslaním 152 vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do nejakých európskych krajín, zhodou okolností do krajín zas a opäť, ktoré hraničia s Ruskou federáciou. Tentokrát ide o Lotyšsko, Estónsko, Litvu a Poľsko. Zas a opäť máme odhlasovať ďalší batalión, keď to tak slangovo poviem, počuli sme pred chvíľkou, že v sile jednej roty, na hranice Ruskej federácie, kde samotné tieto jednotky absolútne nemajú žiadny iný význam ako význam provokácie v mene NATO, provokácie v mene zločineckej organizácie, ktorá je riadená, či si to chceme, alebo nechceme pripustiť, záujmami Spojených štátov amerických. Zas tu máme na rokovaní materiál, ktorého schválením sa Slovensko bude, a to si musíme otvorene povedať, podieľať na zvýšení napätia, politického napätia v Európe. Minulý rok Národná rada, žiaľ, schválila prvú tzv. rotujúcu prítomnosť slovenských vojakov a ja sa pýtam, či to niečomu pomohlo. Ja sa pýtam, či to niečomu pomohlo okrem toho, že sa slovenskí vládni politici dostávajú do totálnej schizofrénie. Na jednej strane predseda Národnej rady rečnil v dume o tom, aký je priateľ s ruským národom, a my sme vyslali 152 vojakov. Na strane druhej bývalý predseda vlády, stále predseda najsilnejšej vládnej strany SMER Robert Fico povie, že strana SMER sa nebude podieľať na protiruskom besnení, a dnes tu máme vyslanie ďalších 152 vojakov, nehovoriac o tom, že pred pár hodinami to tu niekoľkokrát zopakoval poslanec Blaha a znova a jasne sa vyjadril, strana SMER sa nikdy do takéhoto niečoho nezapojí, ako keby, ako keby sme to mali ignorovať, že to vyslanie vojakov na ruské hranice nikdy nenastalo, a teraz ani sa o ďalšom vyslaní ďalších slovenských vojakov vôbec nerozprávame.
Ja neviem, či v strane SMER si uvedomujete tú schizofréniu a, ale asi áno, pretože aj mnohí radoví poslanci SMER-u povedia, že s tým nesúhlasia a nesúhlasia s tou politikou servilnou voči NATO, ale napriek tomu, keď sa ide hlasovať o takejto veci, tak už teraz si viem predstaviť ten výsledok.
Keby NATO, keby NATO bola nejaká mierumilovná organizácia, ktorá naozaj ochraňuje mier a životy nevinných ľudí po celom svete, tak by sme mohli privrieť oči a povedať, áno, je to tak, je to tak, Slovensko má predsa záväzky voči spojencom a neviem čo všetko, prístupová, prístupová zmluva k NATO je platná do roku 2020, daj pánboh, aby vtedy tu už bola taká vláda, ktorá túto zmluvu nepredĺži a vypovie, ale zatiaľ teda, zatiaľ teda tento pamflet je platný a slúži ako výhovorka pre politikov, že áno, je potrebné si v zmysle plnenia tých záväzkov aj za cenu toho, že mnohí ľudia s tým na Slovensku nesúhlasia, aj za cenu toho, že sa podieľame na zvyšovaní politického napätia v Európe, plní tieto záväzky a posiela tých vojakov provokovať na ruské hranice. Ale, žiaľ, Severoatlantická aliancia nie je žiadna mierumilovná organizácia a veľmi dobre vieme, že po rozpade Varšavskej zmluvy, v ktorej mal vysokú funkciu aj súčasný pán minister Gajdoš, vlastne celé NATO sa zmenilo na absolútne zbytočnú, zbytočnú organizáciu, ktorá už ani len symbolicky neznázorňovala nejakú rovnováhu síl, v tomto prípade vojenských síl, vo svete, ale zmenila sa na imperialistickú, expanzívnu záležitosť na 95 % ovládanú vládou a záujmami Spojených štátov amerických. A to všetci veľmi dobre vieme. Všetci. Opozícia, koalícia, vládne strany, absolútne všetci, niektorí si to nechcú priznať, niektorí si to priznávajú otvorenejšie a viac.
Ale čo je ešte horšie, je to, že členské štáty NATO, členské štáty NATO mnohokrát v nedávnej histórii absolútne bezprecedentným spôsobom zneužili a prekročili medzinárodné právo, porušili medzinárodné právo, následkom čoho boli útoky na suverénne krajiny a mnoho zabitých nevinných ľudí, civilov, žien a detí. Tie útoky nie sú tak dávne a nemusíme, naozaj nemusíme ísť do nejakej hlbokej minulosti, nemusíme tu spomínať Juhosláviu, nemusíme spomínať Irak na základe vyfabrikovaných obvinení z chemických zbraní a zbraní hromadného ničenia, za ktoré bol nútený sa britský premiér následne ospravedlniť, ale spomeňme si úplne nedávne útoky na Sýriu, ktoré aj predstavitelia vládnej strany SMER, niektorí teda, aj jasne odsúdili, a v ktorej sa alebo do ktorých sa zapojil bez mandátu OSN a s vedomým porušením medzinárodného práva členské, tri členské štáty zločineckej organizácie NATO. Musí to zaznieť zas a znova, aby si to uvedomili všetci. Aj na ministerstve obrany. Naši tzv. spojenci z NATO sú obyčajní vojnoví zločinci. Spojené štáty, Británia aj Francúzsko. Vojnoví zločinci, ktorí bez mandátu OSN, s porušením medzinárodného práva zaútočili na suverénnu Sýriu bez toho, aby mohli byť v zmysle článkov o kolektívnej obrane, aby mohli teda takýto útok spraviť v rámci obrany, pretože Sýria ich ničím, nijakým spôsobom nenapadla, nevyprovokovala ani jednoducho nezadala akýkoľvek dôvod na to, aby boli zabíjaní ľudia, aby bolo útočené zbraňami, vojenskými prostriedkami na suverénnu krajinu. A to dnes vedia všetci a priznávajú to všetci. A, žiaľ, napriek tomu ešte stále mnohí politici nazývajú tieto štáty našimi spojencami. Zločincov nazývate spojencami. (Reakcia z pléna.) A ešte tu sa ide rozprávať o tom, v Národnej rade sa ide rozprávať o tom, že my si máme plniť záväzky voči týmto zločincom a máme poslať ďalších a ďalších našich slovenských vojakov na ruské hranice provokovať.
Ja sa pýtam, a teda spýtam sa neskôr (povedané so smiechom), v záujme, ako to povedal pán minister, v záujme nejakej deklarácie toho, že naši, že naši teda spojenci, tí Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Litva, budú schopní reagovať na akúkoľvek hrozbu zo strany akéhokoľvek agresora.
No ale ja sa pýtam, kto je tu agresor? Kto je agresor? Kto útočí na suverénne krajiny synchronizovanými raketovými a leteckými útokmi? Sú to štáty, ktoré nie sú združené v NATO, alebo sú to štáty, ktoré sú združené v zločineckej organizácii NATO a ktoré sú teda v tom, v tom NATO našimi spojencami. No, žiaľ, je to tak. Je to tak. Štáty v NATO sú tí, ktorí sú zločincami. A preto my dnes ani nemáme morálne absolútne žiadny kredit hovoriť o nejakom plnení si záväzkov a ešte tobôž nie takým spôsobom, že vysielame našich vojakov za peniaze našich daňových poplatníkov na ruské hranice provokovať.
Tí, ktorí poznáte doktrínu NATO, viete, čo je v nej napísané. Nástupný priestor v prípade akéhokoľvek konfliktu na východnej hranici NATO je východné Slovensko. To znamená, samotná doktrína NATO priznáva, že v prípade konfliktu my by sme boli nárazníkom. My by sme boli tí, ktorí by si zlízli možno nejakú obrannú reakciu povedzme zo strany Ruskej federácie. A napriek tomu, napriek týmto vedomostiam, ktoré, samozrejme, je len povrchné, pán minister má úplne iné a vojenskí špecialisti z ministerstva musia mať úplne iné, napriek tomu neustále Slovensko bude pokračovať v zapájaní sa do týchto provokácií.
Nemáme peniaze na to, aby sme pomohli všetkým nezamestnaným, aby sme pomohli chudobným rodinám s deťmi. Nemáme peniaze ani na to, aby naše rodiny mohli mať viac detí a aby tu sa, nemuseli sme sa baviť teda o nejakej demografickej kríze a nemuseli sme počúvať reči liberálov o tom, ako dôležité je prijať imigrantov, pretože nemá kto robiť. Ale peniaze na to, aby sme vysielali našich vojakov na ruské hranice, tak na to sa vždy nájdu. Na to sa nájdu.
Ja sa pýtam, či naozaj v tých vládnych stranách, najmä teda v SNS a v SMER-e ste s tým stotožnení. Či naozaj si myslíte, že je to fakt dobrý nápad a že či naozaj vnútorne aj po tých vyhláseniach Roberta Fica pokladáte tú Ruskú federáciu za takého strašiaka, za také obrovské riziko, že nám stojí za to, tam tých vojačikov vysielať a proste provokovať. A ak to tak je, tak potom dobre, povedzte áno, myslíme si to, vnútorne tak cítime, z presvedčenia ich tam pošleme a chceme ísť do vojny s Ruskom. Povedzte to! Povedzte to! Ale ak to tak nie je, tak vás potom prosím, nepodieľajte sa na tejto fraške, nehlasujte za toto úplne trápne a zbytočné vysielanie vojakov a ja viem, stranícka disciplína, ale vždy máte možnosť odísť zo sály, vždy máte možnosť vytiahnuť kartičku. Vždy máte možnosť tu nebyť, keď sa hlasuje o takejto strašnej veci.
Žiaľ, bola to Slovenská republika, bola to Slovenská republika, ktorá potvrdila účasť alebo žiadosť Čiernej Hory o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vtedy sme mali výnimočnú príležitosť na rok, na rok stabilizovať Balkán, keby sa táto zločinecká organizácia nerozšírila o ďalší členský štát, o Čiernu Horu. Žiaľ, v Národnej rade to prešlo väčšinou hlasov, tak ako prešla aj tá prvá vlna vyslania slovenských vojakov.
Ale ja znova teraz apelujem na všetkých poslancov, teda najmä na tých zo SMER-u a z SNS, kde očakávame aspoň trochu tej národnej hrdosti a bytia a nejakej vzájomnosti Slovanov. Vidíte, čo sa deje vo svete. (Reakcia z pléna.) Pán Krajniak, vy to môžte zľahčovať, robiť si srandičky, svedčí to o vašej, o vašej, o vašom postoji k tejto téme, takže vás poprosím, neprerušujte ma. (Reakcia z pléna.)
Pán pod..., pán podpredseda, poprosím vás, aby sa tu dalo normálne debatovať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nevyrušujte pána poslanca Kotlebu.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vidíte, čo sa deje. Vidíte, že to napätie sa stupňuje. Vidíte, že Američania so svojimi spojencami sa proste v Európe pokúšajú čoraz viac zvyšovať to napätie, čoraz viac zvyšovať to napätie, a nebudú sa postupne zastavovať pred ničím. Budú sa zastavovať len vtedy, ak im jasne aj európske národy povedia - stačilo. Stačilo. My nechceme žiadnu vojnu, nechceme napätie v Európe, proste stačilo. Hovorí sa tu, aj pán minister tak nepriamo povedal, o nejakom nebezpečí, o možnej agresii, o možnom ohrození, ale ja sa pýtam, čo je ohrozenie. Čo je ohrozenie? Je ohrozením to, keď napríklad Ruská federácia má svojich neviem koľko vojakov vo svojom vlastnom štáte za svojimi vlastnými hranicami, alebo je, naopak, ohrozenie to, keď amerických vojakov je v Európe niekoľko desaťtisíc. Čo je ohrozenie? Kto je votrelec a kto je obranca? Kto je votrelec a kto je obranca?
A keď sa pozrieme do histórie, keď sa pozrieme do histórie, kolegyne, kolegovia, ja sa vás chcem spýtať, aký je rozdiel, aký je dnes reálny rozdiel medzi politikou NATO a politikou tretej ríše? Aký? Absolútne žiadny. Ešte aj znak je ten istý. Ešte aj znak je ten istý. (Reakcia z pléna.) Choďte sa pozrieť na 5. pluk špeciálneho určenia do Žiliny, kde majú tak špeciálne farebne upravený znak NATO, ktorý keď porovnáte so znakom tretej ríše, tak tá podobnosť nie je na 75 %. Na 75 %. Ale tí, ktorí nemajú problém hlasovať a zdôvodňovať a obhajovať vysielanie slovenských vojakov na ruské hranice, tí v tom istom dychu nemajú problém obviňovať kritikov z fašizmu, z neonacizmu, neviem z čoho všetkého.
Ale to si treba na rovinu povedať a priznať a pozrieť sa do zrkadla, že fašisti tu sú hlavne tí, ktorí chcú tú vojnu v Európe, tí, ktorí chcú to vyslanie aj slovenských vojakov, jednoducho všetkých tých vojakov NATO na ruské hranice. To je ten fašizmus. To je, to je tá skutočnosť, ktorá, ktorá jednoducho sa nedá umlčať, nedá sa to odignorovať, pretože rozprávať sa tu môžme všetci o čomkoľvek, o čomkoľvek. Ale keď sa do toho zapájajú zbrane, keď sa do toho zapájajú armády, keď to vyústi do útokov na suverénne krajiny, kde umierajú tí, ktorí za nič nemôžu, ta už končí naozaj každá zábava, každá sranda a už to nie je iba o nejakej debate a o nejakých názoroch a o nejakom súhlase alebo nesúhlase, ale už je to o veciach, ktoré sa nedajú vrátiť naspäť, ktoré sa nedajú vrátiť naspäť.
A my ako Národná rada Slovenskej republiky máme byť dneska podpísaní pod druhým takýmto krokom Slovenska. Pod druhým takýmto krokom.
Keď som spomínal tú Varšavskú zmluvu, keď skončila Varšavská zmluva, všetci prirodzene očakávali, všetci prirodzene očakávali, že skončí aj NATO. Však jeden veľký vojenský globálny blok skončil, načo je tu druhý? A pozrite sa, pozrite sa, čo sa za tých pár rokov od zániku Varšavskej zmluvy, čo sa stalo? Severoatlantická aliancia absolútne expanzívne, expanzívne zaplavuje Európu, zaplavuje svet a o každý vidí, kto nie je slepý, keď si to pozrie na tej mape, cieľ je iba jeden jediný, obkľúčiť Ruskú federáciu zo všetkých strán. Ale keď, ale keď sa predsa nemáme čoho báť, lebo sme všetci v tom NATO a je to také úžasne skvelé, tak potom načo, načo zvyšovať obranné výdavky, ja sa pýtam, je tu niekde teraz vojna, deje sa tu nejaký vojnový konflikt alebo niečo také, čo by nás malo nútiť zvyšovať tzv. obranné výdavky? A ešte k tomu, keď, a to zase vidíte všetci, Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú len torzom, smiešnym torzom, invalidným torzom z toho, čo niekedy bola armáda Slovenskej republiky.
Áno, môžme niekde robiť podporu Američanom, môžme im tam poslať chemikov a zdravotníkov a mať nejaké 3 ľahké brigády alebo čo, ale armádu už nemáme. Armádu už nemáme. To jednoducho hovorí všetko o tom, že to NATO nás chce iba použiť, aby v prípade, keď pôjde do tuhého, aby sme boli tí prví, ktorí, ktorí tam zahučia, tí prví, ktorí budú obetovaní. Tí prví, s ktorými sa v podstate, keď pôjde do tuhého, ani nebude vôbec rátať. A my dnes ako tí najhlúpejší servilní otroci , najhlúpejší servilní otroci ideme poslať slovenských synov slovenských mám na ruské hranice, lebo chceme predsa nášmu americkému spojencovi ukázať, že sa na nás môže spoľahnúť.
Pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, či naozaj toto chceme. Či naozaj toto chceme, či naozaj je Slovenská republika odkázaná na to, aby nám z toho amerického otvoru trčali len tie plátené vojenské topánky. A čo vlastne, čo vlastne si ministerstvo a vláda, ktorej donedávna čelný predstaviteľ Robert Fico jasne povedal, SMER sa nebude podieľať na protiruskom besnení. Čo si vláda od tohto roku akože chce sľubovať? Pretože vláda má reprezentovať obyvateľov, občanov Slovenskej republiky a štát ako taký. A čo má štát, čo majú všetci ľudia získať tým, že pošleme ďalších slovenských vojakov za ďalšie slovenské dane provokovať na ruské hranice? Provokovať na ruské hranice. Sme svedkami toho, že aj vo vládnej koalícii, aj vo vládnych stranách vznikajú rôzne protichodné prúdy, aj čo sa týka vzťahu k Ruskej federácii, vzťahu k bezprecedentným útokom v Sýrii, ale ak sú takéto protichodné názory, a nie je to jednoznačné, tak vás potom prosím, aby ste to prejavili aj pri hlasovaní. A znova zopakujem, nebojte sa nehlasovať, nebojte sa odísť zo sály. Tým, že tí, ktorí s tým nesúhlasia, nebudú hlasovať, tým možno pomôžeme v istej miere znížiť to napätie v Európe. (Ruch v sále.)
Pán podpredseda, poprosím vás, buď to prerušte, alebo to utíšte.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja si myslím, že bolo by lepšie, keby ste pokračovali potom, lebo bude väčší hluk. Alebo chcete to dokončiť?

Kotleba Marian, poslanec NR SR
Ako chcete, ja môžem aj tak, aj tak.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Dobre, tak radšej to prerušíme, budeme pokračovať hlasovaním a potom po hlasovaní budete pokračovať. Máte 10 minút. Dobre?

Kotleba Marian, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže hlasovať o tejto veci budeme až zajtra, kolegovia, máte na to celú noc, aby ste rozmýšľali.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne, dovoľte mi pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že zajtra 8.30 hod. na tridsiatke máme výbor s predsedom vlády. Ďakujem.

Tak teda, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, čo ste tu ostali, využijem túto druhú, popolčasovú časť môjho vystúpenia na tému vyslanie 152 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do Lotyšska, Estónska, Litvy a Poľskej republiky v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti zločineckej organizácie NATO, aby som apeloval na vás všetkých, ktorí máte čo len trošku ešte svedomia a nejakej politickej zodpovednosti voči Európe a voči európskym národom a národným štátom a našim deťom a našim vnukom a ktorí sa nechcete podieľať... (Ruch v sále.) Pán predseda, poprosím vás o kľud v sále.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, vážení páni poslanci a poslankyne, kľud v rokovacej sále! (Ruch v sále.) Poprosím naozaj o kľud.
Nech sa páči, pán poslanec.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Ďakujem.
... ktorí sa nechcete podieľať na tom stupňovaní napätia a hlavne na tom, aby Spojené štáty americké ako najväčší svetový agresor úspešne naplnili svoju vojenskú doktrínu, ktorá hovorí o tom, že treba za každú cenu, za každú cenu preniesť vojenský konflikt mimo územia Spojených štátov. Tak všetci tí, ktorí to aspoň trošku takto vnímate... (Ruch v sále a odmlčanie sa rečníka.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ešte raz poprosím, kľud v rokovacej sále.
Nech sa páči.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Všetci tí, ktorí to aspoň trošku takto vnímate, tak jednoducho, a teraz to bude síce znieť nie dobre, ale musím to povedať, ignorujte zajtrajšie hlasovanie o tomto bode. Viem, že hlasovať proti je možno veľmi silné a vyžadovalo by si to odvahu zodpovedať svoj postoj voči jednotlivým vedeniam vašich politických strán, a preto nehovorím hlasujte proti, ale hovorím, nezúčastnite sa hlasovania. Nepríďte na toto hlasovanie a aj tým obrovským spôsobom ukážete, ukážete svoju odvahu a ja si myslím, že pri voličoch SMER-u a SNS aj obrovskú dávku optimizmu voči svojim vlastným voličom, z ktorých mnohí, ja si myslím, mnohí nesúhlasia s takým tým veľmi prudkým smerovaním alebo prudkým severoatlantic..., prudkou severoatlantickou orientáciou Slovenska aj pod vedením súčasnej vlády.
Vždy, vždy je oveľa jednoduchšie zdôvodniť svoju neúčasť na hlasovaní o takomto hroznom bode, ako potom zdôvodňovať svoje, aj keď možno vynútené hlasovanie pred otázkami budúcich generácií, pred otázkami všetkých zodpovedných Európanov, ktorí sa budú pýtať, prečo sme zas a opäť uprednostnili nielen americké záujmy, ale aj americkú vojenskú doktrínu pred zdravým rozumom a hlavne pred našim vlastným pudom sebazáchovy. A na toto sa nedá dať žiadna racionálna odpoveď, pretože takisto žiadna racionálna odpoveď neexistuje na otázku, čo majú hľadať slovenskí vojaci v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku, o to viac, o to viac, že najmä napr. Poľská republika má neporovnateľne, neporovnateľne väčšiu a silnejšiu armádu ako Slovensko.
Takže našich 152 vojačikov naozaj neplní žiadnu inú úlohu v tejto, v tejto záležitosti, len tú úlohu ukázať, ukázať, že zrazíme opätky, postavíme sa do pozoru pred naším americkým spojencom, pred našimi kanadskými veliteľmi, ktorí tam budú, a ukážeme, že Slovensko je ochotné sa vždy hodiť do toho kotla a obetovať tých svojich pár vojakov, aby sme ukázali, že nie Slovensko, nie záujmy Slovenskej republiky, ale záujmy NATO a rozkazy Spojených štátov sú pre nás na prvom mieste. A na to naozaj neexistuje žiadne racionálne zdôvodnenie, žiadne racionálne zdôvodnenie.
Keď sa vrátime, už som to tu spomínal a potrebujem to zdôrazniť, keď sa vrátime o 80, 80 rokov naspäť, druhá svetová vojna, Wehrmacht na tých istých územiach, na tých istých územiach. Vtedy by nikto z vás nepovedal, priatelia, kolegyne, kolegovia, nikto z vás by vtedy nepovedal, že idú posilňovať mier a idú chrániť stabilitu a presviedčať svojich spojencov. Nikto z vás. Vtedy by každý z vás jasne povedal, okupanti, ktorí tam nemajú čo robiť. Okupanti, ktorí tam nemajú čo robiť! Ale dnes oslepení a oklamaní americkou propagandou, hovoríme spojenci a plníme si záväzky. A ešte raz vám hovorím, ešte raz vám zdôrazňujem, choďte na ten google večer a pozrite si znak NATO v porovnaní so znakom tretej ríše. Tá podoba nie je náhodná, tá podoba a tá taktika nie je náhodná, a ešte keď si to zoberiete aj z pohľadu časovej osi, tak sedia v podstate aj dátumy, sedia v podstate aj dátumy.
Áno, Slovensko, ja chápem, Slovensko je malý hráč, maličká európska krajina so zlikvidovanou armádou, ktorá nemá do toho veľmi čo povedať, ale právo preto, práve preto, že sme absolútne vojensky bezvýznamní, a môžme nakúpiť 8 x 8 aj 16 x 16 transportérov, koľko by sme chceli, nič to nezmení na tom, že sme v rámci Európy a sveta vojensky bezvýznamní, práve preto je naša účasť iba symbolická a o to viac provokačná, o to viac provokačná a nemôže pre nás priniesť nič pozitívne len samé negatíva, len samé negatíva.
Veď pozrime sa na to, ako Američania podporovali svojich spojencov v jednotlivých - či svetových, alebo lokálnych - vojenských konfliktoch. Kým to bolo pre nich výhodné, a kým bola tá miska váh na ich strane a mali to vojenské šťastie, tak v tých krajinách boli vojensky prítomní a tak ďalej a tak ďalej. Akonáhle sa to otočilo a tie krajiny napríklad, ktoré boli Američanmi napadnuté a okupované, sa proste proti nim jasne vojensky postavili, či už regulárnou armádou, alebo formou partizánskeho boja, Američania sa stiahli a nechali za všetko trpieť domáce armády a s nimi aj domáci ľud, civilov, ženy a deti. Rovnakú situáciu sa teraz náš americký spojenec pokúša nejakým scenárom zorganizovať v Sýrii. A keď padne Sýria, daj Boh, aby to tak nebolo, ale keď padne Sýria, tak pôjde zase ďalej, pôjde zase ďalej, pretože všetci veľmi dobre vieme, že kde niekedy v histórii, v novodobej histórii vstúpila čižma amerického vojaka, tam pokoj neboj na dlhé desaťročia. Tam ľudia, ktorí si mysleli, že žijú v slobodnom a pokojnom štáte, za dva roky boli buď mŕtvi, alebo boli z nich utečenci. A dnes síce ešte nehovoríme o vojne v Európe a nehovoríme o napádaní sa s Ruskom medzi členskými štátmi NATO, ale tieto presunuté posilnené prítomnosti vojakov na ich hraniciach jednoducho k tomu jednoznačne, jednoznačne smerujú.
Predstavte si, predstavte si opačnú situácia, kolegyne, kolegovia, a tým by som skončil, že by na naše hranice, že by na naše hranice niekto len tak z rozmaru, ktorý by si nazval posilnená vysunutá prítomnosť štátu XY, len tak z ničoho nič, zo dňa na deň posunul, ja neviem, 5-tisíc, 10-tisíc vojakov s ťažkou technikou a povedal by to len tak, to len tak, my vám nechceme robiť zle, my ani nechceme provokovať, my sme tu vlastne len tak, aby sme ukázali, že sa vás nebojíme. Toto dneska ideme alebo zajtra odhlasovať a toto chce Slovenská republika zas a opäť spraviť vo vzťahu k Ruskej federácii. A ja vás vyzývam a prosím, nenechajte sa na to použiť. Nenechajte sa na použiť, nájdite tú odvahu a zajtra za to nehlasujte.
Ďakujem veľmi pekne.