31. schôdza

Ďakujem za slovo.
Elenka, s mnohými vecami sa dalo súhlasiť, s niektorými ja teda osobne neviem súhlasiť všetko. Ale chcel by som vyzdvihnúť to, čo si povedala, že všetci sme súčasťou zdravotníckeho tímu. Tento tím musí pracovať synergicky v prospech pacienta. Mňa trošku mrzí, že hlavne ten začiatok sa skĺzol do takej, do takej roviny, pretože chcem povedať, že celé toto snaženie alebo, celé toto snaženie má za, chce mať taký výsledok, že chceme pozdvihnúť kompetencie a úroveň všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zvyšujeme kompetencie zdravotných sestier, bude sestra špecialistka, budú mať k tomu primeraný a budeme, samozrejme, ďalej pracovať na tom, aby mali primerané ohodnotenie. Už dneska sa na tom pracuje.
Ale zas na druhej strane nemôžu tie sestry si strážiť, že už tí, čo sú zase pod nimi, nemôžu si zvýšiť kompetencie, veď my zdvíhame im a zase potrebujeme zdvihnúť kompetencie tým nižším. Pretože tí momentálne sú pomaličky na úrovni tých sanitárov a ľudia vôbec nevnímajú a potom ako to budú vnímať, kto to je, čo to je? Má ten kompetenciu, nemá kompetenciu? Veď takisto je to u lekárov, máme len lekár, pacient si zavolá lekára, nepýta si, prosím, zavolajte mi neatestovaného, zavolajte mi atestovaného alebo ja chcem s tromi atestáciami. Nie, máme lekára. Príde lekár, ktorý ho má na starosti, ak to nie je v jeho kompetencii rozhodnúť, zavolá staršieho, zavolá primára. Tam ide o to, aby ten pacient mal dostupnosť a aby mu bolo, aby sa k tej pomoci dostal a aby ju dostal takú, akú ju potrebuje.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, ja sa chcem len opýtať, povedali ste, že sa musíme držať európskej normy. Keď sa budeme držať európskej normy, aby všetci zdravotnícki pracovníci, sestry a ostatné profesie mali vysokoškolské vzdelanie, kde ich zoberieme? Či nám prídu z Európskeho parlamentu pomôcť, alebo zo štátov Európskej únie, kto príde? Francúzi, kto? Neviem, neviem si toto dosť dobre vysvetliť.
A čo sa týka zariadení sociálnych služieb. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je 29 zariadení sociálnych služieb a len v dvoch zariadeniach sa poskytuje zdravotná starostlivosť, pretože nemá na to personál. Poisťovňa prepláca len deväť výkonov. Týchto deväť výkonov a 24-hodinovú starostlivosť nevie zabezpečiť okrem dvoch zariadení ani jedno zariadenie, pretože žiadna bakalárka ani žiadna magistra, ktorá skončí, má 23 alebo koľko rokov, vám do domova dôchodcov alebo do domova sociálnych služieb sestru robiť za 500 euro nepôjde. Takže neviem, o akých sestrách v zariadeniach sa hovorí, lebo je ich nedostatok v zariadeniach, v zdravotníckych zariadeniach, nie tobôž už v zariadeniach sociálnych služieb.

Nám, samozrejme, ide o posilňovanie kompetencií všetkým zdravotníckym pracovníkom. Je to, myslím si, že je to veľmi dôležité a je to aj motivujúce pre všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Čo sa týka sociálnej starostlivosti, my máme, dávali sme návrh, pozmeňujúci návrh na predpisovanie zdravotníckych pomôcok pre odborného garanta. Odborný garant je tam jedna sestra, to je vedúca sestra alebo kto. Tak nám ide len o to, aby aj tieto kolegyne mohli predpisovať základné zdravotnícke pomôcky, aby pacienti alebo ich príbuzní nemuseli behať hore-dole, aby mohla sestra, ten odborný garant, vlastne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim, rečníčka sa počas faktickej otáčala dozadu.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Hovorte do mikrofónu, takto si to môžte povedať... (Povedané s pobavením.)

Červeňáková, Elena, poslankyňa NR SR
... vlastne musela, vlastne ten odborný garant, aby vlastne mohol predpísať tú zdravotnícku pomôcku. Nám ide o to, my vieme, že v zdravotníckych zariadeniach je veľmi málo sestier a čo sa týka poskytovania, sú tam vlastne buď päť sestier alebo štyri sestry.
Je pravda aj to, že mladé kolegyne nechcú ísť pracovať do sociálnych zariadení s tým, lebo majú veľmi nízke platy. Veď práve preto musíme aj; aj pracovné podmienky sú veľmi zložité v sociálnych zariadeniach a myslím si, že aj ministerstvo zdravotníctva, aj ministerstvo práce a sociálnych vecí bude mať na starosti tieto pracovné podmienky zmeniť a, samozrejme, aj finančné podmienky, aby išli aj do sociálnych zariadení pracovať aj mladé kolegyne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem reagovať na pani... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pardon, a končím možnosť prihlásiť sa.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
Ja len chcem reagovať na pani kolegyňu. Bolo to vyvážené, bolo to naozaj aj z istej skúsenosti, ktorú pani kolegyňa má. Ďakujem pekne.
A ja len chcem vyvrátiť niektoré obavy. Najskôr sa budem venovať tej, tomu nariadeniu Európskej komisie. Nie je to celkom tak, že musia mať vysokú školu. Ja znova to prečítam, "odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť predstavuje najmenej tri roky štúdia alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická odborná príprava predstavuje najmenej jednu tretinu a klinická odborná príprava najmenej jednu polovicu odbornej prípravy".
Dokonca, dámy a páni, tá smernica nám dáva jednu možnosť. Členské štáty môžu udeliť čiastočné výnimky osobám, ktoré získali časť odbornej prípravy v kurzoch, ktoré sú najmenej na rovnocennej úrovni. Toto nemusí byť vysoká škola. My ich vôbec nemusíme zaťažovať tou vysokou školou. Takže naozaj je tu, je tu práve ten apel, aby sme rozbehli stredné zdravotné školy, dovzdelávali tých ľudí. Stredné zdravotné školy hovoria o tom, že doplnia aj svoj štátny študijný program a budeme mať vysoko kvalitné zdravotné sestry.
Ja súhlasím s tým, pani kolegyňa, že naozaj na niektoré profesie treba vysoko kvalifikované alebo vyššiu kvalifikáciu. Iste, na takom áre, na operačných sálach, stopercentne máte pravdu, že tam budeme požadovať, aj na manažérskych pozíciách by mali byť naozaj aj možno teda s tou alebo isto aj s tou vysokou školou. Ale, samozrejme, ruka v ruke s tým tvrdíme, že treba tie zdravotné sestry aj zaplatiť.
A obavy z toho, čo mnohí teda hovoria, aj predstaviteľky komory; nie, pani kolegyňa, to teraz neni na vás, to neni na teba (povedané s pobavením); ale hovoria o tom, že viete, ľudia sa budú mýliť, kto je to praktická sestra? Kto to je normálna sestra? Ja poviem príklad, aj pán kolega to už hovoril, o lekárovi. Prichádza lekár, ktorý skončil medicínu. Ale on nesmie predpísať recept, on nemôže vyšetrovať pacienta, on nemôže robiť závery, prepúšťať pacienta, musí ísť za primárom a ten to podpíše. Ale nám to vôbec nevadí, lekárom, že toto je nižší stupeň, nemá ešte atestáciu, presne tak ako praktická sestra. To je tá, ktorá má isté kompetencie. A nikto za tým nehľadá, že, prepánaboha, viete, ale teraz keď príde, že môže dôjsť k nejakému poškodeniu alebo že bude horšia zdravotná starostlivosť, neprichádza do úvahy.
Chcem povedať, že stredobodom pozornosti musí byť vždy pacient. A v mene toho pacienta sme povinní urobiť všetko, aby sa on cítil komfortne, aby diagnostika bola čo najlepšia, najrýchlejšia a správna liečba. A k tomu potrebujeme práve ten zdravotnícky orchester. Tu sa nemôžeme hrať na to, že toto je moja robota a toto je robota sestry. My musíme byť ako jeden tím. Ja hovorím, že som zažil zlatý vek v zdravotníctve, kedy nebol žiaden problém, prosím vás. A znova to poviem, my chceme, aby nás uznala verejnosť, lebo to povolanie sestry aj toho lekára je, ako si presne aj povedala, aj psychicky náročné, aj fyzicky náročné. Ale, preboha, to, čo sa deje v médiách, jak si odkazujeme, jak rozprávame o tom, aká tu nastane katastrofa, toto nie je dobrá cesta. Poďme sa, poďme spolupracovať. Tak ako sme sa dohodli my vo výbore pre zdravotníctvo, poďme sa baviť o spolupráci a o, ak, ak budeme to myslieť úprimne, že teda chceme sa starať o pacienta, tak nemôže byť žiaden problém. Potrebuje to, potrebujú to naši pacienti a zneisťujeme ich, ak my máme takéto vyhlásenia alebo kontroverzné vyhlásenia, že dôjde ku zhoršeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti v médiách.
A ja chcem aj poďakovať všetkým zdravotným sestrám, ktoré sú pri lôžku, starajú sa o pacienta a bez ich práce by sme si nevedeli predstaviť, aby tá zdravotná starostlivosť bola zabezpečená na 100 percent.
Ďakujem pekne.
A ešte chcem povedať k tomu pozmeňováku. Alenka, myslíš to dobre a úprimne a má to aj svoju logiku, aby sa to predpisovalo v; alebo chceš, aby sa to predpisovalo v ústavoch sociálnej starostlivosti. Ale musím povedať, že nemôžme to podporiť, alebo aspoň ja to isto nemôžem podporiť z jedného dôvodu. Predpisovanie liekov má nejaký proste proces. Aj pomôcok, to je jedno. Pomôcky aj lieky, to je to isté. Niekde musí byť kód poskytovateľa, lebo napíšete recept, niekto ho vydá a poisťovňa ho musí zaplatiť. Musí ho uhradiť. A ja len prečítam súčasný stav zákona, ktorý je, § 19a oprávnenie predpisovať zdravotnícke pomôcky sestrami alebo pôrodnými asistentkami, teda už dneska to je možné. Má to, samozrejme, nejaké pravidlá, a to: "Predpisovať zdravotnícke pomôcky je oprávnená sestra alebo pôrodná asistentka, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe a) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení."
Čiže ona to už môže teraz predpisovať v tom ústave sociálnej starostlivosti alebo to, čo navrhujete aj s pani kolegyňou, aby to bolo aj v tých, v tých zariadeniach sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ale nemôžme tam dať, dopísať, aby sa recepty alebo teda pomôcky predpisovali v týchto ústavoch, pretože po prvé, nie sú zdravotníckym zariadením, nebol by tam kód poskytovateľa, ale sestra alebo pôrodná asistentka, ktorá tam pracuje, toto robiť môže. Takže poprosím, je to dobre myslené z tvojej strany, ale z tohoto dôvodu, že nejedná sa o zdravotnícke zariadenie, nedoporučujem ten zákon schváliť. A rieši to nakoniec už súčasný zákon.
Ďakujem.

Pán predseda, ja by som chcela podotknúť k tomu, čo sa týka predpisovania zdravotníckych pomôcok. Sestry a pôrodné asistentky môžu predpisovať, ako som vravela, 17 zdravotníckych pomôcok, z toho je to len obväzový materiál a pomôcky pre inkontinentných pacientov. A čo sa týka inkontinencie, viete veľmi dobre, že v sociálnych zariadeniach máme dlhodobo ležiacich pacientov a majú, sociálne zariadenia majú veľmi málo týchto pomôcok. Tak práve preto nám ide o to, aby sme odbremenili príbuzných pacienta, aby nebehali hore-dole. Kvôli tomu chceme, aby tá, ten garant vlastne mohol predpísať túto pomôcku, tieto pomôcky. Nám ide jedine o to, odbremeniť týchto ľudí a hlavne pacientov, po prvé.
Po druhé, chcem podotknúť k tomu, čo sa týka vzdelávania, lekár musí spĺňať podmienku 5-tisíc hodín, sestra 4 600, nie, lekár 5 500, sestra 4 600 a zdravotnícky asistent 2 100. Preto chcem, hovorím o tom, lebo vzdelávanie na stredných zdravotníckych školách je, sestry, keď študujú na, kolegyne, keď študujú alebo keď idú mladí študovať na strednú zdravotnícku školu, končia maturitou a majú, je tam diplomovaná sestra, ďalšie nadstavbové štúdium dva roky, alebo ak má maturitu inde, diplomovaná sestra na strednej zdravotníckej škole je tri roky. Takže vzdelávanie na strednej zdravotníckej škole máme. Nám ide len o to, praktická sestra, tá sestra, premenovanie toho zdravotníckeho asistenta teraz v tejto chvíli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, trafili ste presne oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, kde som desať rokov pracovala so strednou školou. Nemyslím si, že by bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie a bolo nás tam 30 sestier, z toho všetky mali stredoškolské vzdelanie s maturitou, ukončili ako sestry a už potom si urobili externe, pokiaľ sa to dalo, lebo aj to je teraz problém vyštudovať bakalára alebo magistru externe, si dorobili len z dôvodu, že ich strašili, že budeme prepustené, lebo nemáme vysokoškolské vzdelanie. Myslím si, že to bola dostatočná škola, nebolo mi nič viac k tomu treba. A môj názor je len upraviť kompetencie sestier, asistentov, opatrovateľov, upratovačiek a ostatných zamestnancov, lebo každý svoje kompetencie vie. Dokonca si myslím, že anestéziologická sestra je tak erudovaná a tak schopná, že nemôžme ju porovnávať ani s akýmkoľvek iným odborom v nemocnici.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Štefan, my sa poznáme strašne dlho a ja nepochybujem o tvojich, tvojich vedomostiach, znalostiach, ale ťa obdivujem, pretože vysvetľovať ľuďom, ktorí naozaj nechcú pochopiť tú pragmatickú stránku toho zdravotníctva a vlastne tých zdravotných sestier, aj keby sme akokoľvek to vnímali. Ja nie som odborník na zdravotníctvo, ale chcem sa ti poďakovať, pretože veľakrát som ležal v nemocnici či už s vážnymi, alebo s ľahkými zraneniami a dokážem posúdiť takisto aj v minulosti, aj teraz, ako vlastne tie sestry sa správajú, alebo či sú potrebné na to nejaké, nejaké vzdelania alebo nejaké školenia, alebo proste nejaké, nejaké odborné kurzy. Chcem sa ti poďakovať, ale hlavne sa ti chcem poďakovať, že s takou trpezlivosťou vlastne vysvetľuješ týmto ľuďom s takým kľudom tú svoju pravdu. A naozaj aj my laici určite stojíme za tebou a myslíme si, že robíš dobrú prácu.
Ďakujem.

Ďakujem za doplnenie. Ja len nechcem, aby tu bola prekáračka, ale, pani kolegyňa, často sa stretávame s tým, že koľko kto má hodín, lekár a zdravotná sestra. Neni to dobré porovnanie a poviem to, lekár keď skončí, prakticky musí pokračovať ďalej. To je ďalších päť rokov štúdia minimálne, aby získal atestáciu. Ale na, taký jeden vecný príklad. Keď zoberiem, pani kolegyňa povedala, že sestra anestéziologickej. Tú sestru skutočne keď zoberiem z anestéziologického oddelenia a dám ju na ktorékoľvek iné oddelenie, za dva dni nemá absolútne problém, aby fungovala stopercentne a bola tam hviezda. Keď ju zoberiem na chirurgiu, potom na kožné a potom kdekoľvek, nebude mať problém.
Rozdiel je ale s lekárom, nie preto, že lekári si niečo osobujeme. Ale ja nemôžem ísť, hoci som robil štátnicu z interného, robil som štátnicu z gynekológie, ja nemôžem sa posadiť miesto toho kolegu. Musím päť rokov zase trpezlivo sa učiť a študovať a to nemôžem ešte povedať o sebe, že za päť rokov som nejaký odborník. Čiže odborník, odborníkom sa stáva ten lekár po skončení školy možno za desať rokov. A tu je to, že tu nehovorme o tom, že kto má, koľko má hodín a tak ďalej.
Podstatné je jedno, aby sme pracovali v zdravotníctve ako tím. Potrebujeme zdravotné sestry, ale zabúdame na jedno, dámy a páni, my zabúdame, že tu sú aj röntgen laboranti, tuná sú rehabilitační pracovníci, tuná sú laboranti v biochemických laboratóriách, ale tuná sú aj sanitári, aj tie upratovačky. My tvoríme jeden obrovský tím a kolektív a všetky svoje veci musíme podriadiť práve v mene toho pacienta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že už sa dlho nestalo, že viac sa diskutuje a pomerne v podstate celá diskusia v druhom čítaní sa točí okolo pozmeňujúceho návrhu ako o samotnom zákone. Čiže predsa mi dovoľte, aby som aspoň v krátkosti povedal teda aj, o čom je ten zákon, pretože naozaj vystúpením, teda sprostredkovaným vystúpením pani Cigánikovej sa to celé zvrhlo do tejto pozície a ja by som si na záver nechal tiež priestor na to, aby som ten pozmeňujúci návrh, o ktorom sa tak diskutuje, tiež okomentoval.
No ale v prvom rade mi dovoľte povedať tie pozitívne veci, ktoré sú v tomto zákone a je to predovšetkým implementácia nariadenia Európskej rady, Európskej únie, a to je záležitosť klinického skúšania liekov a na humánne použitie, pretože je to veľmi dôležitá vec. A na výbore pre zdravotníctvo bola aj diskusia veľmi vážna, pretože súvisí to aj so zriadením alebo presnejšie budúcim fungovaním tzv. etických komisií, ktoré dnes sú zriadené v rámci samosprávnych krajov a je potrebné z hľadiska tohto nariadenia vybudovať alebo zriadiť nejakú etickú komisiu, ktorá bude centrálna, ktorá bude komunikovať aj na tej medzinárodnej úrovni, pretože je potrebné vytvoriť aj tzv. národný portál klinického skúšania, ktorý bude komunikovať a zdieľať informácie, čo je absolútne pozitívna vec, pretože tým sa získa množstvo informácií a môže sa urýchliť veľakrát klinické skúšanie mnohých liekov a môžu pomáhať ľuďom skôr, ako keď sa to bude robiť každý na vlastnom piesočku. A toto je naozaj pozitívna vec.
A viem, že aj diskusia o etických komisiách nebola jednoduchá, pán predseda výboru to potvrdí, ja som veľmi rád, že sme dospeli ku kompromisu, ktorý je absolútne logický, a dokážeme aj naplniť to, čo od nás Európska komisia alebo Európska únia požaduje. A to je podľa mňa to dobré.
A postavím to teraz do protikladu toho, čo sa voľakedy pri implementácii práve európskych nariadení nepodarilo a to bolo práve v súvislosti so zdravotnými sestrami. Pán kolega Zelník to presne pomenoval a je potrebné to povedať. Áno, nepodarilo sa to, lebo sme chceli byť vtedy, alebo presnejšie tí, ktorí to vtedy pripravovali na ministerstve, pápežskejší ako pápež, ako sa hovorí, pretože my sme chceli ukázať, že u nás je všeobecné vzdelanie 14 alebo 15 rokov(?), kdežto v iných krajinách to majú postavené na všeobecnom vzdelaní 10 rokov. Tak tam to stačí a u nás ako keby sme boli horší? No ja sa nedomnievam, že naše vzdelávanie aj v tom bývalom režime bolo horšie. Veď si len zoberte na pozíciách mnohých či už medzinárodných inštitúcií, na mnohých významných pracoviskách sú dnes absolventi našich vysokých škôl. Profesor Šafařík dneska šéfuje významnému pracovisku v CERN-e, ktoré robí výskum tzv. božej častice, ak ste o tom počuli, a mohol by som menovať množstvo takýchto. Toto sú všetko absolventi našich vysokých škôl a ideme to azda spochybňovať?
Vtedy sa jednoznačne stala chyba. To si musíme priznať a chceme ten problém riešiť. V Európskej únii, kde je voľný trh a pohyb pracovnej sily, no nemôžeme tu nariekať, že zdravotné sestry utekajú do Nemecka, lebo do Rakúska, to nám asi nepomôže, lebo asi sotva ich dokážeme zaplatiť toľko, ako v Rakúsku platia a v Nemecku. Lebo, prirodzene, potom by sme museli zaplatiť lekárov a tak ďalej a tak ďalej všetkých, no ale z hľadiska ekonomiky to jednoducho logiku dáva, že to asi nejde. Musíme využívať iné nástroje a tie nástroje sme predstavili v tom pozmeňujúcom návrhu. Ja sa ešte k tomu dostanem, ale dokončím to, čo som začal, to znamená ten zákon v tomto je veľmi dôležitý a ja ho vnímam aj z hľadiska príspevku Európskej únie ako za dôležitý.
Zároveň sa tu aj rieši otázka nemocnič; teda lekární a posilnenie úlohy odborných zástupcov. Jednoznačnejšie bude vymedzená ich právomoc v rámci poskytovania služieb v lekárnictve, čo je podľa mňa takisto pozitívne. Viem, že boli dlhé diskusie s komorou lekárnikov, ktorí mali aj iné názory, bola tam veľká obava, pretože ten pôvodný návrh mohol byť ešte prísnejší, ale dospelo sa ku kompromisu a to treba povedať jednoznačne a poďakovať ministerstvu, že ten kompromis sa zrodil. A ja som presvedčený, že je to dobré.
No my sme prednedávnom schválili úpravu tzv. lekárskej prvej pomoci, LSPP, pamätáte si to a zmenili sme to na tzv. APS-ku, to znamená ambulantnú pohotovostnú službu. Vychádzalo to z rôznych štatistík, ktoré hovoria o tom, že po 22. alebo po 23. hodine už v podstate tam ten lekár veľa neurobí, pretože je tam prípadov možno jeden, možno dva, niekedy štatistiky sú, že nie. Tak logicky sa to upravilo, našiel sa rovnako kompromis a dnes v tejto úprave sa hovorí o tom aj, ako treba upraviť tzv. pohotovosť lekárnickú, pretože tá je dôležitá. Ak prídete na pohotovosť a vám predpíše liek a ste akútne, ste v akútnej pozícii, že to musíte hneď aj prijať ten liek, no tak si ho musíte kdesi vyzdvihnúť. Preto je jasne zadefinované, akým spôsobom sa to bude riešiť. No a hovorí sa aj o tom, v akých hodinách sa bude poskytovať táto pohotovosť lekárnická.
No a tu by som sa chcel pozastaviť, lebo veľakrát sa možno zabúda trošku pri tej takej rutinnej práci nad takými maličkosťami, detailami, že sa navrhne ten istý čas pre lekárnickú pohotovosť, ako je aj pre tzv. lekársku pohotovosť a nemyslí sa na to, že keď niektorý pacient je predsa len ošetrený práve možno o 5 alebo o 10 minút pred skončením práve tej pohotovosti a zavrie sa zároveň v tom čase aj tá lekáreň, no tak si nemá kde vyzdvihnúť ten liek. Takže ja som avizoval na našom výbore, keďže som to už nevedel iným spôsobom dať počas rokovania, vtedy som aj oslovil pani ministerku a vyjadrila v podstate súhlas, že je to pragmatická vec.
A teraz si dovolím prečítať tento pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu č. 362/2001 o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 858).
V čl. I v bode 39 § 25 ods. 2 sa slová "do 22. hodiny" nahrádzajú slovami "do 22.30 hodiny".
To znamená, o pol hodinu sa predlžuje otváracia doba pre lekárne, čo si myslím, že je logické, lebo lekárne nikdy nemáte presne na tom istom mieste, kde sa poskytuje táto, niekedy sa to môže stať, kde sa poskytuje rýchla lekárska prvá pomoc.
Toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a chcem vás poprosiť o podporu.
No a teraz ešte mi na záver dovoľte, aby som povedal zopár vecí súvisiacich k tomu pozmeňujúcemu návrhu, praktická sestra. Mal som tú možnosť a som za to veľmi vďačný, že som mohol byť v pozícii zriaďovateľa štyroch nemocníc, niekoľkých polikliník, ale zároveň aj stredných škôl. A mal som možnosť sa pozerať na celý ten problém úplne inou optikou, ako sa pozerajú čisto zdravotníci a čisto školáci, ak to tak zjednodušene poviem. A vždy trebalo sa trošku tak povzniesť nad tým, nájsť vždy nejaký kompromis. Dlhodobo sme vnímali, že stredné zdravotné školy nám akosi prestávajú plniť tú úlohu, čo sme pôvodne vnímali ako úplne samozrejmosť, pretože absolventky zdravotných škôl alebo absolventi, lebo boli tam aj muži, boli vždy chápaní ako erudovaní absolventi, a zrazu sme z toho školstva pociťovali, že je menší záujem, že nám tam už nie je taký záujem, ako bol predtým. No a na druhej strane v našich nemocniciach zrazu sa ukázalo, že nemáme dostatok sestričiek a začali sme skúmať, že prečo je to tak. A vtedy sme narazili práve na to, že ako nezmyselne a zbytočne sme implementovali nariadenie Európskej únie, ktoré bolo absolútne proti nám. A dnes sa s tým boríme. Preto je potrebné, a viem, že to nie je jednoduché aj pre samotné ministerstvo, lebo sme aj s pani ministerkou o tom rozprávali, aby sme ten proces jednoducho naštartovali.
Ja si myslím, že tým, že sme zmenili to pomenovanie, sme jasne povedali, že ideme s tým aktívne niečo robiť, tým, že sa posilnili kompetencie aj zdravotníckeho asistenta a tie bude preberať už praktická sestra, sme takisto urobili jasný krok a toto je aj jasná pozvánka všetkým tým, ktorí chcú byť v budúcnosti, starať sa ako zdravotné sestry, že poďte, už je to úplne v inej pozícii. Už to nie je tak, že nemôžete nič a že sa tam budete naťahovať, že či môžete lieky podať, lebo súhlasím, že aj to by sme mali rozšíriť k tým deviatim kompetenciám, o ktorých hovoril pán Zelník, aby sme aj tie lieky tam dali. Iná cesta jednoducho nie je.
A súhlasím, že aj vysokoškolské vzdelanie, a potrebujeme také sestričky, pretože potrebujeme, aby manažovali, potrebujeme, aby boli kvalitné inštrumentárky, ktoré už musia mať aj znalosti z tej medicíny také základné, ktoré dopĺňajú a vedia pochopiť to, čo ten lekár hovorí. A ja si myslím, že sa to krásne vyskladá. Čiže podpísal som sa pod ten pozmeňujúci návrh a chcem aj poďakovať opozícii úplne otvorene, kolegom, s ktorými sa veľakrát vecne sporíme, ale tentokrát sme sa dohodli až na výnimku a som presvedčený, že je to začiatok.
A chcem povedať aj pani ministerke, my vám radi poskytneme súčinnosť, ale na ministerstve je potrebné teraz tie ďalšie kroky naštartovať. A som presvedčený, že ten kto chce riešiť veci, tak to bude riešiť. Takže podporím tento návrh zákona aj v spoločnej správe a chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ja súhlasím tiež s podporou pozmeňovacieho návrhu, ale nesúhlasím celkom s tou interpretáciou, ktorú ste použil, takú vzletnú formuláciu, že chceli sme byť pápežskejší ako pápež a že sme teda vybavili si, že náš odborný personál potrebuje na vzdelávanie nie 10 rokov, ale 15 rokov. Viete, v takých tých odborných diskusiách, keď sa rozprávame o tom, že teda my potrebujeme na to, aby odborná zdravotná sestra alebo odborný zdravotný personál v našich nemocniciach mal 15-ročné štúdium, tak sa pýtajú, či sme retardovaní, pretože u nich sa ten odborný personál pripraví za 10 rokov a kvalitne a kvalifikovane pracuje. Ja, samozrejme, hovorím, že nie sme retardovaní, my sme rovnako vzdelaní a rovnako rozhľadení ako ostatní, len obávam sa, že sme do nášho vzdelávacieho systému zaviedli mnoho zbytočných vecí, a teda tá organizácia a kvalita štúdia možno nie je u nás dobre pripravená. Takže som presvedčený, že tak naše zdravotné sestry, ale povedal by som aj iný odborný personál, ktorý pracuje v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach, je schopný to, čo potrebujú k svojej profesii, k výkonu svojej profesie, zvládnuť za ďaleko, povedal by som, kratší čas, len treba venovať sa trpezlivo tomu, aby nemali veľa nadbytočných administratívnych a možno aj, povedal by som, nejakých právnych záležitostí v tom vzdelávacom programe a aby sa to štúdium možno organizovalo efektívnejšie a možno aj regionálne aby bolo lepšie rozložené. Aby naozaj tie odborné školy, stredné odborné školy, ktoré v podstate by mali generovať ten základ zdravotníckeho personálu, boli regionálne lepšie rozložené najmä v menších mestách a oblastiach.
Ďakujem za pozornosť.