31. schôdza

Reakcia, pán poslanec Zelník.

Ďakujem za doplnenie. Ja len nechcem, aby tu bola prekáračka, ale, pani kolegyňa, často sa stretávame s tým, že koľko kto má hodín, lekár a zdravotná sestra. Neni to dobré porovnanie a poviem to, lekár keď skončí, prakticky musí pokračovať ďalej. To je ďalších päť rokov štúdia minimálne, aby získal atestáciu. Ale na, taký jeden vecný príklad. Keď zoberiem, pani kolegyňa povedala, že sestra anestéziologickej. Tú sestru skutočne keď zoberiem z anestéziologického oddelenia a dám ju na ktorékoľvek iné oddelenie, za dva dni nemá absolútne problém, aby fungovala stopercentne a bola tam hviezda. Keď ju zoberiem na chirurgiu, potom na kožné a potom kdekoľvek, nebude mať problém.
Rozdiel je ale s lekárom, nie preto, že lekári si niečo osobujeme. Ale ja nemôžem ísť, hoci som robil štátnicu z interného, robil som štátnicu z gynekológie, ja nemôžem sa posadiť miesto toho kolegu. Musím päť rokov zase trpezlivo sa učiť a študovať a to nemôžem ešte povedať o sebe, že za päť rokov som nejaký odborník. Čiže odborník, odborníkom sa stáva ten lekár po skončení školy možno za desať rokov. A tu je to, že tu nehovorme o tom, že kto má, koľko má hodín a tak ďalej.
Podstatné je jedno, aby sme pracovali v zdravotníctve ako tím. Potrebujeme zdravotné sestry, ale zabúdame na jedno, dámy a páni, my zabúdame, že tu sú aj röntgen laboranti, tuná sú rehabilitační pracovníci, tuná sú laboranti v biochemických laboratóriách, ale tuná sú aj sanitári, aj tie upratovačky. My tvoríme jeden obrovský tím a kolektív a všetky svoje veci musíme podriadiť práve v mene toho pacienta.
Ďakujem pekne.

Ďalší v rozprave, pán poslanec Blanár.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že už sa dlho nestalo, že viac sa diskutuje a pomerne v podstate celá diskusia v druhom čítaní sa točí okolo pozmeňujúceho návrhu ako o samotnom zákone. Čiže predsa mi dovoľte, aby som aspoň v krátkosti povedal teda aj, o čom je ten zákon, pretože naozaj vystúpením, teda sprostredkovaným vystúpením pani Cigánikovej sa to celé zvrhlo do tejto pozície a ja by som si na záver nechal tiež priestor na to, aby som ten pozmeňujúci návrh, o ktorom sa tak diskutuje, tiež okomentoval.
No ale v prvom rade mi dovoľte povedať tie pozitívne veci, ktoré sú v tomto zákone a je to predovšetkým implementácia nariadenia Európskej rady, Európskej únie, a to je záležitosť klinického skúšania liekov a na humánne použitie, pretože je to veľmi dôležitá vec. A na výbore pre zdravotníctvo bola aj diskusia veľmi vážna, pretože súvisí to aj so zriadením alebo presnejšie budúcim fungovaním tzv. etických komisií, ktoré dnes sú zriadené v rámci samosprávnych krajov a je potrebné z hľadiska tohto nariadenia vybudovať alebo zriadiť nejakú etickú komisiu, ktorá bude centrálna, ktorá bude komunikovať aj na tej medzinárodnej úrovni, pretože je potrebné vytvoriť aj tzv. národný portál klinického skúšania, ktorý bude komunikovať a zdieľať informácie, čo je absolútne pozitívna vec, pretože tým sa získa množstvo informácií a môže sa urýchliť veľakrát klinické skúšanie mnohých liekov a môžu pomáhať ľuďom skôr, ako keď sa to bude robiť každý na vlastnom piesočku. A toto je naozaj pozitívna vec.
A viem, že aj diskusia o etických komisiách nebola jednoduchá, pán predseda výboru to potvrdí, ja som veľmi rád, že sme dospeli ku kompromisu, ktorý je absolútne logický, a dokážeme aj naplniť to, čo od nás Európska komisia alebo Európska únia požaduje. A to je podľa mňa to dobré.
A postavím to teraz do protikladu toho, čo sa voľakedy pri implementácii práve európskych nariadení nepodarilo a to bolo práve v súvislosti so zdravotnými sestrami. Pán kolega Zelník to presne pomenoval a je potrebné to povedať. Áno, nepodarilo sa to, lebo sme chceli byť vtedy, alebo presnejšie tí, ktorí to vtedy pripravovali na ministerstve, pápežskejší ako pápež, ako sa hovorí, pretože my sme chceli ukázať, že u nás je všeobecné vzdelanie 14 alebo 15 rokov(?), kdežto v iných krajinách to majú postavené na všeobecnom vzdelaní 10 rokov. Tak tam to stačí a u nás ako keby sme boli horší? No ja sa nedomnievam, že naše vzdelávanie aj v tom bývalom režime bolo horšie. Veď si len zoberte na pozíciách mnohých či už medzinárodných inštitúcií, na mnohých významných pracoviskách sú dnes absolventi našich vysokých škôl. Profesor Šafařík dneska šéfuje významnému pracovisku v CERN-e, ktoré robí výskum tzv. božej častice, ak ste o tom počuli, a mohol by som menovať množstvo takýchto. Toto sú všetko absolventi našich vysokých škôl a ideme to azda spochybňovať?
Vtedy sa jednoznačne stala chyba. To si musíme priznať a chceme ten problém riešiť. V Európskej únii, kde je voľný trh a pohyb pracovnej sily, no nemôžeme tu nariekať, že zdravotné sestry utekajú do Nemecka, lebo do Rakúska, to nám asi nepomôže, lebo asi sotva ich dokážeme zaplatiť toľko, ako v Rakúsku platia a v Nemecku. Lebo, prirodzene, potom by sme museli zaplatiť lekárov a tak ďalej a tak ďalej všetkých, no ale z hľadiska ekonomiky to jednoducho logiku dáva, že to asi nejde. Musíme využívať iné nástroje a tie nástroje sme predstavili v tom pozmeňujúcom návrhu. Ja sa ešte k tomu dostanem, ale dokončím to, čo som začal, to znamená ten zákon v tomto je veľmi dôležitý a ja ho vnímam aj z hľadiska príspevku Európskej únie ako za dôležitý.
Zároveň sa tu aj rieši otázka nemocnič; teda lekární a posilnenie úlohy odborných zástupcov. Jednoznačnejšie bude vymedzená ich právomoc v rámci poskytovania služieb v lekárnictve, čo je podľa mňa takisto pozitívne. Viem, že boli dlhé diskusie s komorou lekárnikov, ktorí mali aj iné názory, bola tam veľká obava, pretože ten pôvodný návrh mohol byť ešte prísnejší, ale dospelo sa ku kompromisu a to treba povedať jednoznačne a poďakovať ministerstvu, že ten kompromis sa zrodil. A ja som presvedčený, že je to dobré.
No my sme prednedávnom schválili úpravu tzv. lekárskej prvej pomoci, LSPP, pamätáte si to a zmenili sme to na tzv. APS-ku, to znamená ambulantnú pohotovostnú službu. Vychádzalo to z rôznych štatistík, ktoré hovoria o tom, že po 22. alebo po 23. hodine už v podstate tam ten lekár veľa neurobí, pretože je tam prípadov možno jeden, možno dva, niekedy štatistiky sú, že nie. Tak logicky sa to upravilo, našiel sa rovnako kompromis a dnes v tejto úprave sa hovorí o tom aj, ako treba upraviť tzv. pohotovosť lekárnickú, pretože tá je dôležitá. Ak prídete na pohotovosť a vám predpíše liek a ste akútne, ste v akútnej pozícii, že to musíte hneď aj prijať ten liek, no tak si ho musíte kdesi vyzdvihnúť. Preto je jasne zadefinované, akým spôsobom sa to bude riešiť. No a hovorí sa aj o tom, v akých hodinách sa bude poskytovať táto pohotovosť lekárnická.
No a tu by som sa chcel pozastaviť, lebo veľakrát sa možno zabúda trošku pri tej takej rutinnej práci nad takými maličkosťami, detailami, že sa navrhne ten istý čas pre lekárnickú pohotovosť, ako je aj pre tzv. lekársku pohotovosť a nemyslí sa na to, že keď niektorý pacient je predsa len ošetrený práve možno o 5 alebo o 10 minút pred skončením práve tej pohotovosti a zavrie sa zároveň v tom čase aj tá lekáreň, no tak si nemá kde vyzdvihnúť ten liek. Takže ja som avizoval na našom výbore, keďže som to už nevedel iným spôsobom dať počas rokovania, vtedy som aj oslovil pani ministerku a vyjadrila v podstate súhlas, že je to pragmatická vec.
A teraz si dovolím prečítať tento pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu č. 362/2001 o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 858).
V čl. I v bode 39 § 25 ods. 2 sa slová "do 22. hodiny" nahrádzajú slovami "do 22.30 hodiny".
To znamená, o pol hodinu sa predlžuje otváracia doba pre lekárne, čo si myslím, že je logické, lebo lekárne nikdy nemáte presne na tom istom mieste, kde sa poskytuje táto, niekedy sa to môže stať, kde sa poskytuje rýchla lekárska prvá pomoc.
Toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a chcem vás poprosiť o podporu.
No a teraz ešte mi na záver dovoľte, aby som povedal zopár vecí súvisiacich k tomu pozmeňujúcemu návrhu, praktická sestra. Mal som tú možnosť a som za to veľmi vďačný, že som mohol byť v pozícii zriaďovateľa štyroch nemocníc, niekoľkých polikliník, ale zároveň aj stredných škôl. A mal som možnosť sa pozerať na celý ten problém úplne inou optikou, ako sa pozerajú čisto zdravotníci a čisto školáci, ak to tak zjednodušene poviem. A vždy trebalo sa trošku tak povzniesť nad tým, nájsť vždy nejaký kompromis. Dlhodobo sme vnímali, že stredné zdravotné školy nám akosi prestávajú plniť tú úlohu, čo sme pôvodne vnímali ako úplne samozrejmosť, pretože absolventky zdravotných škôl alebo absolventi, lebo boli tam aj muži, boli vždy chápaní ako erudovaní absolventi, a zrazu sme z toho školstva pociťovali, že je menší záujem, že nám tam už nie je taký záujem, ako bol predtým. No a na druhej strane v našich nemocniciach zrazu sa ukázalo, že nemáme dostatok sestričiek a začali sme skúmať, že prečo je to tak. A vtedy sme narazili práve na to, že ako nezmyselne a zbytočne sme implementovali nariadenie Európskej únie, ktoré bolo absolútne proti nám. A dnes sa s tým boríme. Preto je potrebné, a viem, že to nie je jednoduché aj pre samotné ministerstvo, lebo sme aj s pani ministerkou o tom rozprávali, aby sme ten proces jednoducho naštartovali.
Ja si myslím, že tým, že sme zmenili to pomenovanie, sme jasne povedali, že ideme s tým aktívne niečo robiť, tým, že sa posilnili kompetencie aj zdravotníckeho asistenta a tie bude preberať už praktická sestra, sme takisto urobili jasný krok a toto je aj jasná pozvánka všetkým tým, ktorí chcú byť v budúcnosti, starať sa ako zdravotné sestry, že poďte, už je to úplne v inej pozícii. Už to nie je tak, že nemôžete nič a že sa tam budete naťahovať, že či môžete lieky podať, lebo súhlasím, že aj to by sme mali rozšíriť k tým deviatim kompetenciám, o ktorých hovoril pán Zelník, aby sme aj tie lieky tam dali. Iná cesta jednoducho nie je.
A súhlasím, že aj vysokoškolské vzdelanie, a potrebujeme také sestričky, pretože potrebujeme, aby manažovali, potrebujeme, aby boli kvalitné inštrumentárky, ktoré už musia mať aj znalosti z tej medicíny také základné, ktoré dopĺňajú a vedia pochopiť to, čo ten lekár hovorí. A ja si myslím, že sa to krásne vyskladá. Čiže podpísal som sa pod ten pozmeňujúci návrh a chcem aj poďakovať opozícii úplne otvorene, kolegom, s ktorými sa veľakrát vecne sporíme, ale tentokrát sme sa dohodli až na výnimku a som presvedčený, že je to začiatok.
A chcem povedať aj pani ministerke, my vám radi poskytneme súčinnosť, ale na ministerstve je potrebné teraz tie ďalšie kroky naštartovať. A som presvedčený, že ten kto chce riešiť veci, tak to bude riešiť. Takže podporím tento návrh zákona aj v spoločnej správe a chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Paška.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ja súhlasím tiež s podporou pozmeňovacieho návrhu, ale nesúhlasím celkom s tou interpretáciou, ktorú ste použil, takú vzletnú formuláciu, že chceli sme byť pápežskejší ako pápež a že sme teda vybavili si, že náš odborný personál potrebuje na vzdelávanie nie 10 rokov, ale 15 rokov. Viete, v takých tých odborných diskusiách, keď sa rozprávame o tom, že teda my potrebujeme na to, aby odborná zdravotná sestra alebo odborný zdravotný personál v našich nemocniciach mal 15-ročné štúdium, tak sa pýtajú, či sme retardovaní, pretože u nich sa ten odborný personál pripraví za 10 rokov a kvalitne a kvalifikovane pracuje. Ja, samozrejme, hovorím, že nie sme retardovaní, my sme rovnako vzdelaní a rovnako rozhľadení ako ostatní, len obávam sa, že sme do nášho vzdelávacieho systému zaviedli mnoho zbytočných vecí, a teda tá organizácia a kvalita štúdia možno nie je u nás dobre pripravená. Takže som presvedčený, že tak naše zdravotné sestry, ale povedal by som aj iný odborný personál, ktorý pracuje v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach, je schopný to, čo potrebujú k svojej profesii, k výkonu svojej profesie, zvládnuť za ďaleko, povedal by som, kratší čas, len treba venovať sa trpezlivo tomu, aby nemali veľa nadbytočných administratívnych a možno aj, povedal by som, nejakých právnych záležitostí v tom vzdelávacom programe a aby sa to štúdium možno organizovalo efektívnejšie a možno aj regionálne aby bolo lepšie rozložené. Aby naozaj tie odborné školy, stredné odborné školy, ktoré v podstate by mali generovať ten základ zdravotníckeho personálu, boli regionálne lepšie rozložené najmä v menších mestách a oblastiach.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ten pozmeňujúci návrh naozaj vychádza z logickej potreby, pretože ak pacient bude na pohotovostnej službe a skončí 9.55, naozaj by sa nedostal potom do lekárne k liekom, takže ja vítam a súhlasím s tým pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Nehézová.

Ja by som sa, pán kolega, pardon, chcela len opýtať, v tomto návrhu zákona sa píše, aj vy ste to spomínali, zriadenie etickej komisie na ministerstve zdravotníctva, tým pádom teda etické komisie, ktoré sú na vyšších územných celkoch, budú zrušené alebo budú fungovať nejako ako nižší orgán? A dlhšiu dobu sa už hovorí teda, že by sa mali zrušiť a že by mal to robiť ŠÚKL, alebo teda tu čítam, že zriadenie národného portálu klinického skúšania. Tak teda neviem teraz.