31. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v roku 2016 ministerstvo financií na čele s pánom ministrom Kažimírom vymyslelo a vláda na čele s pánom premiérom Ficom presadila odvod z poistného. Už vtedy bolo jasné a viacerí na to upozorňovali, že nejde o skutočný odvod, ale v podstate len o ďalšiu skrytú daň. Teda o vytiahnutie peňazí z vreciek daňovníkov. Ale z nejakého dôvodu bola táto daň nazvaná odvodom.
Dovtedy existujúci odvod z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal v § 68 zákona o poisťovníctve jasne zadefinované použitie. Príjmy z neho sa používali a používajú na podporu hasičov, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, objasňovanie príčin dopravných nehôd, integrovaný záchranný systém, tiesňové volania a podobne, teda na veci, ktorých lepšie fungovanie môže znížiť škody, ktorých sa dotknuté zodvodnené poistenie týka.
S účinnosťou od 1. januára 2017 k § 68 pribudol v zákone o poisťovníctve aj § 68a, ktorým sa osempercentný odvod z poistného rozšíril aj na ostatné odvetvia neživotného poistenia a určilo sa, že výnos z odvodu je príjmom štátneho rozpočtu. Bodka. A štát ho môže použiť, na čo len chce, to zákon nijako neupravuje. Prešiel zhruba rok a ministerstvo na čele s tým istým ministrom pánom Kažimírom dospelo k záveru, že ním len rok predtým zavedený odvod z poistného je nesystémový a neefektívny, spôsobuje aplikačné problémy a nerovnaké zaobchádzanie. Preto ho ministerstvo navrhlo zrušiť a nahradiť daňou z poistného, čím vlastne len priznalo farbu, že ani pôvodne nezamýšľalo zaviesť odvod, ale daň, akurát to celkom nevyšlo, tak to teraz musí napraviť. A keď už ministerstvo prišlo s nápadom, že zavedie novú daň, tak prečo novú daň nerozšíriť, nerozšíriť z neživotného poistenia aj na životné poistenie? A presne takto naformulovaný išiel návrh nového zákona do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa stretol s kritikou.
V januári som bol aj ja jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky verejnosti spolu s viacerými zástupcami z Občianskej konzervatívnej strany, INES-u, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a Slovenskej spoločnosti aktuárov, a toto bola jedna z vecí, ktoré sme kritizovali a navrhovali zmeniť. A, našťastie, v tejto veci sa návrh zmenil a ministerstvo od zámeru zdaňovať aj životné poistenie ustúpilo. Napriek tomu nepovažujem návrh zákona a zavedenie novej dane za krok správnym smerom, ale za nesprávne rozhodnutie, prinajmenšom z troch dôvodov.
Navrhovaná daň z poistenia je vecne neodôvodnená, ekonomicky nepotrebná a z morálneho hľadiska absurdná.
Neodôvodnenosť. Daň z poistného nijako nesúvisí s poistnými rizikami, činnosťou poisťovní či dôvodom, pre ktoré sa ľudia nechávajú poisťovať. Jediným dôvodom, prečo ju chce vláda zaviesť, je, že tak môže z vreciek daňových poplatníkov vytiahnuť o 35,5 mil. eur ročne viac, nič iné. Podľa pôvodného návrhu to malo byť dokonca o 57 mil. eur ročne viac ako doteraz.
Po druhé, nepotrebnosť novej dane. Vláda sa chystá zaviesť novú daň a obrať ľudí o ďalšie milióny eur v situácii, keď ona sama má financií viac ako dosť. Stále počúvame, ako sa ekonomike darí, ako hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť klesá na historické minimá, príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú, deficit sa znižuje, ale vláde to stále nestačí. Chce rozhadzovať ešte viac, a preto jej, kto iný ako pán minister financií musí na to zohnať peniaze, aby bolo na sociálne balíčky dnes už bývalého premiéra, ale stále ešte predsedu SMER-u a poslanca Fica. A nie je nič jednoduchšie, ako ich zobrať občanom a firmám ďalšou daňou.
Absurdnosť, tretia charakteristika novej dane. Ak dane nie sú všeobecné ako daň z príjmu alebo, alebo DPH, ale špecifické ako napr. spotrebné dane, mali by mať nejakú logiku. Napr. logika spotrebnej dane z tabakových výrobkov môže byť taká, že obmedzuje alebo by aspoň mala či mohla obmedziť dopyt po fajčení, ktoré má škodlivé následky na zdravie ľudí. A zároveň táto daň reflektuje aj skutočnosť, že verejný sektor má nejaké finančné náklady spojené s liečením chorôb spôsobených fajčením.
Daň z poistenia však žiadnu takúto logiku nemá, práve naopak, negatívne postihuje ekonomicky zodpovedné správanie obyvateľstva a firiem. Ak vzniknú škody, tak práve poistenie efektívne pomáha odstrániť alebo aspoň zmierniť ich následky. V porovnateľných situáciách čelia nepoistené subjekty, ľudia aj firmy oveľa vážnejším následkom ako poistené. A nezriedka za neexistujúce poistenie takpovediac zaskakuje štát a prispieva poškodeným, nepoisteným na zmiernenie škôd, čo tento štát, pochopiteľne, stojí nejaké finančné prostriedky. A teraz miesto toho, aby tento zodpovedný prístup, čiže poistenie sa, štát podporoval, ho plánuje zaťažiť špeciálnou novou daňou. Absurdné.
Návrh má aj ďalšie problémy, napríklad to, že oproti pôvodnému návrhu, ktorý išiel do pripomienkového konania, je tam navrhovaná jednotná sadzba na úrovni ôsmich percent. V pôvodnom návrhu ministerstva boli, bolo okrem tejto základnej sadzby 8 % diferencované sadzby, zvýšené aj znížené celkovo od 2 do 18 percent. Priznávam, že my sme v hromadnej pripomienke tiež navrhovali pre prípad, že nebude celý návrh zákona odmietnutý, zrušiť diferencované sadzby a zaviesť jednotnú sadzbu, ale nie na úrovni 8 %, ale na úrovni dvoch percent.
V pôvodnom ministerskom návrhu malo zvýšenú sadzbu 18 % poistenie škôd na plavidlách zapísaných v registri plavidiel, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy a dopravy osôb a nákladu za odplatu, a škôd na lietadlách zapísaných v registri lietadiel, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu.
Naopak, tie znížené sadzby, teda nižšie ako 8 %, mali mať nielen životné poistenie, ktoré z návrhu zákona úplne vypadlo, ale aj niektoré typy neživotného poistenia. Poistenie úrazu, poistenie choroby, poistenie škôd na majetku spôsobených požiarom, výbuchom, víchricou, prírodnými živlami inými ako víchrica, jadrovou energiou, zosuvom alebo zosadaním pôdy a poistenie dvoch typov úverov, exportného úveru a poľnohospodárskeho úveru.
Takže z tohto hľadiska tá zmena, ktorá sa udiala v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zjednotenie sadzby dane na úrovni 8 %, je zmenou k lepšiemu alebo k horšiemu? Plavidlá a lietadlá odpustia, ale podľa môjho názoru k horšiemu.
A v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa udiali aj ďalšie zaujímavé veci, napr. pribudol tam celý článok 2, čiže novela zákona o účtovníctve, a takmer celý článok 3 okrem jedného bodu, novela zákona o dani z príjmu, a ide o úpravu virtuálnych mien, ich účtovania a zdaňovania, čo vôbec nebolo v pôvodnom návrhu ani to nikto nepripomienkoval, nikto nenavrhoval, že to tam má byť. Podľa vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania nikto neprišiel s tým, že sa to tam má doplniť, napriek tomu to tam ministerstvo samo od seba doplnilo a vláda to v tejto podobe schválila. A nejdem teraz sa vyjadrovať k obsahu tej úpravy vo vzťahu k zdaňovaniu virtuálnych mien a príjmov z nich, ale minimálne ten spôsob a obídenie verejnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní je značne neštandardný a problematický.
Ale aby som len nekritizoval, skončím pozitívne. Som presvedčený, že s návrhom zákona možno v jednej veci súhlasiť a to je to, čo je obsiahnuté v článku V návrhu zákona, teda návrh vypustiť § 68a zo zákona o poisťovníctve. Úplne súhlasím s tým zdôvodnením, že odvod z poistného je neefektívny a nesystémový a treba ho zrušiť. Ale žiadnu daň z poistenia zavádzať netreba.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo.
Tak čím začneme? Asi tým, že predkladateľ hovorí, že v zásade treba zdaniť poistné, lebo nie je zdanené dépeháčkou. Tak ho treba nejako zdaniť. Tak teraz počúvajte, že čo všetko nemáme zdanené dépeháčkou. Čítam to z webu Finančnej správy: poštové služby, zdravotná starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné služby a vzdelávacie služby, služby dodávané členom, to sú pre, to sa týka politických strán, občianskych združení, cirkví a podobne, ďalej služby súvisiace, služby súvisiace so športom a telesnou výchovou, kultúrne služby, zhromažďovanie finančných prostriedkov, služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, poisťovacie služby, o tých dnes hovoríme, práve o tých, ďalej dodanie a nájom nehnuteľností, finančné činnosti, predaj poštových cenín a kolkov, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.
Čiže ak platí, že sa bude zdaňovať, čo sa nezdaňuje, tak sa bude zrejme toto všetko zdaňovať. Treba sa pripraviť. Vnímam to tak, že ak prichádzajú balíčky, treba vymýšľať nové dane. No ak budú prichádzať ďalej, tak asi, asi aj toto budú tie oblasti, ktoré som čítal, budú kandidáti na ďalšie zavádzanie daní. Väčšinou ide o segmenty alebo o trhy, ktoré sú blízko verejným statkom a tam naozaj je ťažké uvažovať o daniach. Je to náročné, pretože tie segmenty sú blízko normálnemu trhu a súčasne sú blízko zabezpečovaniu verejných statkov, ktoré sú bezplatné a tak ďalej a tak ďalej. Ale nejaký systém by sme mali mať, teda buď to budeme zdaňovať, alebo nie. Únia povedala, že DPH nie, dobre, mnoho krajín zavádza svoje dane, ale zavádza ich aj v mnohých z tých oblastí, ktoré som čítal. Čiže logika hovorí, že ak budeme pokračovať v balíčkoch, môžeme čakať zvyšovanie cien ako následok zdaňovania tých oblastí, ktoré som prečítal.
Ďalší taký väčší bod v mojej prezentácii je, že znova chýbajú analýzy. Napríklad, keďže zrejme stojíme pred strategickým rozhodnutím, či teda zdaňovať tie služby, ktoré dépeháčkou zdanené v EÚ nie sú, tak by sme mali mať analýzy, ktoré napríklad hovoria, aké boli dopady zdanenia inou než DPH daňou v krajinách, ktoré takéto dane zaviedli. Ďalej napríklad, aký by bol dopad tejto dane v porovnaní s potenciálnym dopadom DPH. Podľa komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov sa návrhom zvyšuje riziko rastu chudoby. A teda zaujímalo by ma, aké vidí, ako vidí toto riziko predkladateľ a ako vidí riziko, že dobre, zavedie sa daň, zvýši sa chudoba a tí chudobní nebudú poistení a náklady ich potenciálne poistných udalostí bude preberať na seba ministerstvo financií.
Ďalej tiež komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov sa vyjadrila, že nie sú dobre zrátané dopady na podnikateľské prostredie, čiže takého analýzy by sa v takomto významnom zákone zišli.
K doložke vplyvov ešte chcem povedať, že ZMOS žiada o doplnenie doložky vplyvov o finančné dopady na hospodárenie miest a obcí. Ak to tam nie je, tak sa vystavujeme riziku, že ten problém sa bude ťahať dlho, lebo ZMOS je pomerne silný partner na takéto vyjednávania.
Potom, možno taká drobnosť, v predkladacej správe sa hovorí, že navrhovaným zákonom sa nahradí v súčasnosti platný 8-percentný odvod z prijatého poistného. Nie je to pravda, lebo odvod sa netýkal starých zmlúv.
No a posledné tri poznámky. Ak ten zákon prejde, tak; ja dúfam, že teda neprejde, ale ak prejde, tak malo by to byť urobené tak, aby zákazník, tak ako na bločku, na hociktorom bločku za topánky, videl, akú daň vlastne platí, keď platí poistné. Tiež si myslím, že keď už, tak teda na nové zmluvy iba. A keď už, tak sa pripájam k tým, že, čo navrhovali, aby zákon bol účinný od 1. 1. 2019 z dôvodov, ktoré tu boli niekoľkokrát spomenuté.
Ďakujem pekne za pozornosť.