31. schôdza

9.5.2018 - 29.5.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.5.2018 o 15:55 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:35

Štefan Zelník
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ten pozmeňujúci návrh naozaj vychádza z logickej potreby, pretože ak pacient bude na pohotovostnej službe a skončí 9.55, naozaj by sa nedostal potom do lekárne k liekom, takže ja vítam a súhlasím s tým pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2018 o 15:35 hod.

MUDr. PhD.

Štefan Zelník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:36

Jana Nehézová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som sa, pán kolega, pardon, chcela len opýtať, v tomto návrhu zákona sa píše, aj vy ste to spomínali, zriadenie etickej komisie na ministerstve zdravotníctva, tým pádom teda etické komisie, ktoré sú na vyšších územných celkoch, budú zrušené alebo budú fungovať nejako ako nižší orgán? A dlhšiu dobu sa už hovorí teda, že by sa mali zrušiť a že by mal to robiť ŠÚKL, alebo teda tu čítam, že zriadenie národného portálu klinického skúšania. Tak teda neviem teraz.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2018 o 15:36 hod.

Ing.

Jana Nehézová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:36

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Všetkým ďakujem za ich faktické poznámky.
Pán poslanec Baška, áno, zoberte to tak, že som, pán poslanec Paška, ospravedlňujem sa. Zoberte to tak, že to prirovnanie som použil nie preto, aby som bol zaujímavý, ale aby som zvýraznil, že čo sa stalo. Lebo niekedy to prirovnanie omnoho lepšie pomôže vysvetliť, o čo išlo. Čo sa týka systému vzdelávania, plne s vami súhlasím, ale to je na samostatnú tému a v tom, v tej by som vám vedel povedať mnoho skúseností.
Nuž a, pani kolegyňa Nehézová, ja predpokladám, že možno pani ministerka bližšie vysvetlí, ale ide asi o to, že je potrebné, aby bola vytvorená etická komisia, ktorá bude navonok zastupovať a komunikovať aj na medzinárodnej úrovni v rámci Európskej únie. A takú dnes nemáme. Preto je to potrebné vytvoriť a nájsť potom spôsob, ako budú aj komunikovať s tými, ktoré buď fungujú, alebo sa nejakým spôsobom zlúčia, a vznikne z toho fungujúci systém napĺňajúci aj to prepojenie na zahraničie a s napĺňaním toho národného portálu, o ktorom hovoríme. Čiže my sme tiež diskutovali, že tie etické komisie, ktoré sú dnes na samosprávnych krajoch, plnia svoju funkciu, veď sú operatívne a tak ďalej, ale musíme brať do úvahy aj tú entitu, ktorá by to mala zastrešovať. Takže v tomto sme našli kompromis a je to odzrkadlené aj v spoločnej správe.
Ešte raz ďakujem všetkým za podporu pozmeňujúceho návrhu aj pánovi poslancovi a predsedovi Zelníkovi a vyjadrujem podporu celému zákonu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2018 o 15:36 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:38

Andrea Kalavská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja veľmi pekne ďakujem teda za búrlivú diskusiu aj teda, ako už povedal pán poslanec Blanár, ja som sem prišla so zákonom 362, čo je zákon o lieku, a chceli sme definovať, respektíve teda aproximovať nariadenie Európskej komisie ohľadom klinického skúšania liekov, zavedenie jednotného národného portálu a jednotnej etickej komisie. Sú tu mnohé nové veci, ktoré sú dobré a teda ktoré by mali urobiť to na Slovensku, aby klinické skúšanie bolo jednotné, prehľadné, transparentné a aby čím viac poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa prihlásilo do klinického skúšania liekov.
Samozrejme, súhlasím aj s pozmeňujúcim návrhom, pretože tento zákon taktiež riešil aj lekárenskú pohotovostnú službu, ktorú sme zadefinovali do 22. hodiny. Súhlasím s tým teda, že bude do 22. hodiny 30. minúty.
Ďalej celá diskusia sa zvrhla ohľadom pozmeňujúceho návrhu poslancov zdravotníckeho výboru, premenovanie alebo teda praktická sestra verzus zdravotnícky asistent. Ja by som za ministerstvo zdravotníctva chcela deklarovať, že my sme za všetko alebo za také zmeny, ktoré prispejú k stabilizácii pracovníkov v zdravotníctve, či už stredného zdravotníckeho personálu, alebo lekárskeho, alebo vysokoškolského personálu. My sme na ministerstve zdravotníctva začali už pred dvoma rokmi riešiť problém vzdelávania zdravotníckeho asistenta, sestier a lekárov. Upravili sme kompetencie ako prví v histórii, ktoré odzrkadľujú úroveň dosiahnutého vzdelania sestier a ich kompetencie. Upravujeme vzdelávanie sestier, zdravotnícky asistent prvýkrát v histórii od septembra 2018 bude môcť študovať diaľkové štúdium, aby mohol byť ošetrovateľom. Taktiež upravujeme vysokoškolské vzdelávanie sestier, ošetrovateliek a pracujeme na motivačných štipendiách, aby sme dostali sestry do systému vzdelávania a taktiež poskytovania zdravotnej starostlivosti. Snažíme sa o zlepšenie, inováciu alebo, respektíve prestavbu našich aj nemocníc, aby pracovné podmienky sestier boli lepšie a takisto aj lekárov.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za búrlivú diskusiu, ja vás asi už nebudem viac zdržovať a zároveň mi dovoľte vyjadriť prosbu voči vám, aby ste podporili daný zákon. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

16.5.2018 o 15:38 hod.

doc. MUDr. PhD. MHA

Andrea Kalavská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:41

Štefan Zelník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno. Vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem v prvom rade poďakovať všetkým členom zdravotníckeho výboru a ja si myslím, že takto by mal asi pracovať výbor, že naprieč politickým, politickému spektru sme sa dokázali dohodnúť a bola to vyložene vecná a dobrá debata.
Ďakujem aj všetkým poslancom, ktorí za to budú hlasovať a prosím ich o podporu, pretože urobíme naozaj dobrú vec, aby sme mohli zastabilizovať zamestnancov v zdravotníctve, a teda aby sme mohli dopĺňať chýbajúce zdravotné sestry a, samozrejme, že budeme rátať aj s tým, aby bolo aj to platové ohodnotenie na patričnej úrovni.
A chcem ešte pani kolegyni Červeňákovej, ja som pôvodne vystúpil, že nepodporíme, nedoporučujem podporiť tvoj návrh, ale ja som to potom, ešte raz sme to prebrali s pani ministerkou a pani ministerka hovorí, že vieme to urobiť so zdravotnými poisťovňami tak, aby nebol chaos. Takže, pani poslankyňa, ja teda budem dávať návrh, aby sme hlasovali za váš pozmeňujúci návrh, pretože ak to má pomôcť, tak budeme za.
Ďakujem pekne za podporu všetkým.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Požiadam termín hlasovania.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
Prepáčte, myslím, že môžme hlasovať dneska o 17. hodine.
Skryt prepis

16.5.2018 o 15:41 hod.

MUDr. PhD.

Štefan Zelník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:43

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v roku 2016 ministerstvo financií na čele s pánom ministrom Kažimírom vymyslelo a vláda na čele s pánom premiérom Ficom presadila odvod z poistného. Už vtedy bolo jasné a viacerí na to upozorňovali, že nejde o skutočný odvod, ale v podstate len o ďalšiu skrytú daň. Teda o vytiahnutie peňazí z vreciek daňovníkov. Ale z nejakého dôvodu bola táto daň nazvaná odvodom.
Dovtedy existujúci odvod z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal v § 68 zákona o poisťovníctve jasne zadefinované použitie. Príjmy z neho sa používali a používajú na podporu hasičov, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, objasňovanie príčin dopravných nehôd, integrovaný záchranný systém, tiesňové volania a podobne, teda na veci, ktorých lepšie fungovanie môže znížiť škody, ktorých sa dotknuté zodvodnené poistenie týka.
S účinnosťou od 1. januára 2017 k § 68 pribudol v zákone o poisťovníctve aj § 68a, ktorým sa osempercentný odvod z poistného rozšíril aj na ostatné odvetvia neživotného poistenia a určilo sa, že výnos z odvodu je príjmom štátneho rozpočtu. Bodka. A štát ho môže použiť, na čo len chce, to zákon nijako neupravuje. Prešiel zhruba rok a ministerstvo na čele s tým istým ministrom pánom Kažimírom dospelo k záveru, že ním len rok predtým zavedený odvod z poistného je nesystémový a neefektívny, spôsobuje aplikačné problémy a nerovnaké zaobchádzanie. Preto ho ministerstvo navrhlo zrušiť a nahradiť daňou z poistného, čím vlastne len priznalo farbu, že ani pôvodne nezamýšľalo zaviesť odvod, ale daň, akurát to celkom nevyšlo, tak to teraz musí napraviť. A keď už ministerstvo prišlo s nápadom, že zavedie novú daň, tak prečo novú daň nerozšíriť, nerozšíriť z neživotného poistenia aj na životné poistenie? A presne takto naformulovaný išiel návrh nového zákona do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa stretol s kritikou.
V januári som bol aj ja jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky verejnosti spolu s viacerými zástupcami z Občianskej konzervatívnej strany, INES-u, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a Slovenskej spoločnosti aktuárov, a toto bola jedna z vecí, ktoré sme kritizovali a navrhovali zmeniť. A, našťastie, v tejto veci sa návrh zmenil a ministerstvo od zámeru zdaňovať aj životné poistenie ustúpilo. Napriek tomu nepovažujem návrh zákona a zavedenie novej dane za krok správnym smerom, ale za nesprávne rozhodnutie, prinajmenšom z troch dôvodov.
Navrhovaná daň z poistenia je vecne neodôvodnená, ekonomicky nepotrebná a z morálneho hľadiska absurdná.
Neodôvodnenosť. Daň z poistného nijako nesúvisí s poistnými rizikami, činnosťou poisťovní či dôvodom, pre ktoré sa ľudia nechávajú poisťovať. Jediným dôvodom, prečo ju chce vláda zaviesť, je, že tak môže z vreciek daňových poplatníkov vytiahnuť o 35,5 mil. eur ročne viac, nič iné. Podľa pôvodného návrhu to malo byť dokonca o 57 mil. eur ročne viac ako doteraz.
Po druhé, nepotrebnosť novej dane. Vláda sa chystá zaviesť novú daň a obrať ľudí o ďalšie milióny eur v situácii, keď ona sama má financií viac ako dosť. Stále počúvame, ako sa ekonomike darí, ako hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť klesá na historické minimá, príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú, deficit sa znižuje, ale vláde to stále nestačí. Chce rozhadzovať ešte viac, a preto jej, kto iný ako pán minister financií musí na to zohnať peniaze, aby bolo na sociálne balíčky dnes už bývalého premiéra, ale stále ešte predsedu SMER-u a poslanca Fica. A nie je nič jednoduchšie, ako ich zobrať občanom a firmám ďalšou daňou.
Absurdnosť, tretia charakteristika novej dane. Ak dane nie sú všeobecné ako daň z príjmu alebo, alebo DPH, ale špecifické ako napr. spotrebné dane, mali by mať nejakú logiku. Napr. logika spotrebnej dane z tabakových výrobkov môže byť taká, že obmedzuje alebo by aspoň mala či mohla obmedziť dopyt po fajčení, ktoré má škodlivé následky na zdravie ľudí. A zároveň táto daň reflektuje aj skutočnosť, že verejný sektor má nejaké finančné náklady spojené s liečením chorôb spôsobených fajčením.
Daň z poistenia však žiadnu takúto logiku nemá, práve naopak, negatívne postihuje ekonomicky zodpovedné správanie obyvateľstva a firiem. Ak vzniknú škody, tak práve poistenie efektívne pomáha odstrániť alebo aspoň zmierniť ich následky. V porovnateľných situáciách čelia nepoistené subjekty, ľudia aj firmy oveľa vážnejším následkom ako poistené. A nezriedka za neexistujúce poistenie takpovediac zaskakuje štát a prispieva poškodeným, nepoisteným na zmiernenie škôd, čo tento štát, pochopiteľne, stojí nejaké finančné prostriedky. A teraz miesto toho, aby tento zodpovedný prístup, čiže poistenie sa, štát podporoval, ho plánuje zaťažiť špeciálnou novou daňou. Absurdné.
Návrh má aj ďalšie problémy, napríklad to, že oproti pôvodnému návrhu, ktorý išiel do pripomienkového konania, je tam navrhovaná jednotná sadzba na úrovni ôsmich percent. V pôvodnom návrhu ministerstva boli, bolo okrem tejto základnej sadzby 8 % diferencované sadzby, zvýšené aj znížené celkovo od 2 do 18 percent. Priznávam, že my sme v hromadnej pripomienke tiež navrhovali pre prípad, že nebude celý návrh zákona odmietnutý, zrušiť diferencované sadzby a zaviesť jednotnú sadzbu, ale nie na úrovni 8 %, ale na úrovni dvoch percent.
V pôvodnom ministerskom návrhu malo zvýšenú sadzbu 18 % poistenie škôd na plavidlách zapísaných v registri plavidiel, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy a dopravy osôb a nákladu za odplatu, a škôd na lietadlách zapísaných v registri lietadiel, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu.
Naopak, tie znížené sadzby, teda nižšie ako 8 %, mali mať nielen životné poistenie, ktoré z návrhu zákona úplne vypadlo, ale aj niektoré typy neživotného poistenia. Poistenie úrazu, poistenie choroby, poistenie škôd na majetku spôsobených požiarom, výbuchom, víchricou, prírodnými živlami inými ako víchrica, jadrovou energiou, zosuvom alebo zosadaním pôdy a poistenie dvoch typov úverov, exportného úveru a poľnohospodárskeho úveru.
Takže z tohto hľadiska tá zmena, ktorá sa udiala v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zjednotenie sadzby dane na úrovni 8 %, je zmenou k lepšiemu alebo k horšiemu? Plavidlá a lietadlá odpustia, ale podľa môjho názoru k horšiemu.
A v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa udiali aj ďalšie zaujímavé veci, napr. pribudol tam celý článok 2, čiže novela zákona o účtovníctve, a takmer celý článok 3 okrem jedného bodu, novela zákona o dani z príjmu, a ide o úpravu virtuálnych mien, ich účtovania a zdaňovania, čo vôbec nebolo v pôvodnom návrhu ani to nikto nepripomienkoval, nikto nenavrhoval, že to tam má byť. Podľa vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania nikto neprišiel s tým, že sa to tam má doplniť, napriek tomu to tam ministerstvo samo od seba doplnilo a vláda to v tejto podobe schválila. A nejdem teraz sa vyjadrovať k obsahu tej úpravy vo vzťahu k zdaňovaniu virtuálnych mien a príjmov z nich, ale minimálne ten spôsob a obídenie verejnej diskusie v medzirezortnom pripomienkovom konaní je značne neštandardný a problematický.
Ale aby som len nekritizoval, skončím pozitívne. Som presvedčený, že s návrhom zákona možno v jednej veci súhlasiť a to je to, čo je obsiahnuté v článku V návrhu zákona, teda návrh vypustiť § 68a zo zákona o poisťovníctve. Úplne súhlasím s tým zdôvodnením, že odvod z poistného je neefektívny a nesystémový a treba ho zrušiť. Ale žiadnu daň z poistenia zavádzať netreba.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.5.2018 o 15:43 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:55

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo.
Tak čím začneme? Asi tým, že predkladateľ hovorí, že v zásade treba zdaniť poistné, lebo nie je zdanené dépeháčkou. Tak ho treba nejako zdaniť. Tak teraz počúvajte, že čo všetko nemáme zdanené dépeháčkou. Čítam to z webu Finančnej správy: poštové služby, zdravotná starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné služby a vzdelávacie služby, služby dodávané členom, to sú pre, to sa týka politických strán, občianskych združení, cirkví a podobne, ďalej služby súvisiace, služby súvisiace so športom a telesnou výchovou, kultúrne služby, zhromažďovanie finančných prostriedkov, služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, poisťovacie služby, o tých dnes hovoríme, práve o tých, ďalej dodanie a nájom nehnuteľností, finančné činnosti, predaj poštových cenín a kolkov, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.
Čiže ak platí, že sa bude zdaňovať, čo sa nezdaňuje, tak sa bude zrejme toto všetko zdaňovať. Treba sa pripraviť. Vnímam to tak, že ak prichádzajú balíčky, treba vymýšľať nové dane. No ak budú prichádzať ďalej, tak asi, asi aj toto budú tie oblasti, ktoré som čítal, budú kandidáti na ďalšie zavádzanie daní. Väčšinou ide o segmenty alebo o trhy, ktoré sú blízko verejným statkom a tam naozaj je ťažké uvažovať o daniach. Je to náročné, pretože tie segmenty sú blízko normálnemu trhu a súčasne sú blízko zabezpečovaniu verejných statkov, ktoré sú bezplatné a tak ďalej a tak ďalej. Ale nejaký systém by sme mali mať, teda buď to budeme zdaňovať, alebo nie. Únia povedala, že DPH nie, dobre, mnoho krajín zavádza svoje dane, ale zavádza ich aj v mnohých z tých oblastí, ktoré som čítal. Čiže logika hovorí, že ak budeme pokračovať v balíčkoch, môžeme čakať zvyšovanie cien ako následok zdaňovania tých oblastí, ktoré som prečítal.
Ďalší taký väčší bod v mojej prezentácii je, že znova chýbajú analýzy. Napríklad, keďže zrejme stojíme pred strategickým rozhodnutím, či teda zdaňovať tie služby, ktoré dépeháčkou zdanené v EÚ nie sú, tak by sme mali mať analýzy, ktoré napríklad hovoria, aké boli dopady zdanenia inou než DPH daňou v krajinách, ktoré takéto dane zaviedli. Ďalej napríklad, aký by bol dopad tejto dane v porovnaní s potenciálnym dopadom DPH. Podľa komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov sa návrhom zvyšuje riziko rastu chudoby. A teda zaujímalo by ma, aké vidí, ako vidí toto riziko predkladateľ a ako vidí riziko, že dobre, zavedie sa daň, zvýši sa chudoba a tí chudobní nebudú poistení a náklady ich potenciálne poistných udalostí bude preberať na seba ministerstvo financií.
Ďalej tiež komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov sa vyjadrila, že nie sú dobre zrátané dopady na podnikateľské prostredie, čiže takého analýzy by sa v takomto významnom zákone zišli.
K doložke vplyvov ešte chcem povedať, že ZMOS žiada o doplnenie doložky vplyvov o finančné dopady na hospodárenie miest a obcí. Ak to tam nie je, tak sa vystavujeme riziku, že ten problém sa bude ťahať dlho, lebo ZMOS je pomerne silný partner na takéto vyjednávania.
Potom, možno taká drobnosť, v predkladacej správe sa hovorí, že navrhovaným zákonom sa nahradí v súčasnosti platný 8-percentný odvod z prijatého poistného. Nie je to pravda, lebo odvod sa netýkal starých zmlúv.
No a posledné tri poznámky. Ak ten zákon prejde, tak; ja dúfam, že teda neprejde, ale ak prejde, tak malo by to byť urobené tak, aby zákazník, tak ako na bločku, na hociktorom bločku za topánky, videl, akú daň vlastne platí, keď platí poistné. Tiež si myslím, že keď už, tak teda na nové zmluvy iba. A keď už, tak sa pripájam k tým, že, čo navrhovali, aby zákon bol účinný od 1. 1. 2019 z dôvodov, ktoré tu boli niekoľkokrát spomenuté.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.5.2018 o 15:55 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:01

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Jurzycovi, že doplnil vlastne celú tú rozpravu. A chcel by som reagovať na tú jedinú vec, teda jednu vec ohľadom toho, aby bolo na predpise poistného presne zvýraznené alebo uvedené tá samotná daň, aby teda zákazníci mohli naozaj vidieť, že toto je niečo, čo platia ako daň.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2018 o 16:01 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:02

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Ja len že ďakujem tiež.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2018 o 16:02 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:02

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť na záver. Myslím si, že ma dosť dobre poznáte na to, aby ste si mysleli, že som naivný, To znamená, tie úlohy sú tu jasne rozdelené. Zavádzame daň z poistenia. Nájdete si ju v angličtine – v Európe alebo vo svete – ako insurance premium tax, ako civilizovaný nástroj, dokonca vo väčšine krajín Európskej únie. Potvrdené, myslím si, že tak trošku obšité takou smradľavou niťou od pána profesora Jurzycu, ale potvrdil, že to tak je.
Tie úlohy sú asi rozdelené. Mojou úlohou je prichádzať s vecami, ktoré nemajú a priori len populárny rozmer. Mojou úlohou je zbierať peniaze, dámy a páni, to znamená, mám zodpovednosť za štátnu pokladnicu, za ciele, ktoré sú stanovené v programovom vyhlásení vlády, za záväzky, ktoré sú dané aj našou účasťou, naším členstvom v eurozóne a v Európskej menovej únii, to znamená s cieľom dosiahnuť strednodobý cieľ, čo je v štrukturálnom vyjadrení pol percenta HDP, a vyrovnané hospodárenie, čo je politický cieľ tejto koalície do roku 2020.
Tento návrh je súčasťou tohto plánu. Čo je ale najdôležitejšie, či tu budete populárne, populisticky alebo neviem ako opisovať túto daň, ak sa tento zákon neprijme, zostane v platnosti odvod, ktorý má de facto úplne tie isté charakteristiky, dokonca tú istú sadzbu. Na základe mojich rokovaní s trhom ešte v roku 2016 obmena zmlúv v neživotnom poistení je na ročnej báze asi 25 %, hej? To znamená, celý trh neživotného poistenia sa spravidla obmieňa za štyri až päť rokov. Zase tí, ktorí v tom niečo robia, vám to asi potvrdia alebo vyvrátia, alebo nejak sa k tomu dostane. To ja vám len vysvetľujem úplne pokorne a s kľudným hlasom, že keď sa tento systém neprijme, ten európsky, tak zostaneme pri odvode, pri ktorom zavádzaní v roku 2016 sme si užili celý ten folklór, kto za to môže, kto za to zaplatí a podobne. Dokonca dneska už vieme merať aj nejaké výsledky, lebo celý rok 2017 sa tento odvod vyberal do štátneho rozpočtu. Vybral sa asi vo výške okolo 15 mil. eur. Veľmi zaujímavé plnenia to boli krížom-krážom z celého sveta, takže; a funguje, skeptikom chcem oznámiť, že funguje.
Nefunguje úplne v tej výške, ako bol rozpočtovaný, z jedného dôvodu, pretože nás poisťovne oklamali. Ja to hovorím tak, lebo ja som zvyknutý hovoriť ľuďom do očí pravdu. To znamená, my sme vtedy urobili dohodu, že nepôjdeme na staré zmluvy, pôjdeme len na nové zmluvy asi s tým štvorročným nábehom, s tým, že odrazu sa začali poisťovne, niektoré poisťovne správať tak, že začali dodatkovať staré zmluvy, začali ako keby ovplyvňovať svoju produktovú štruktúru, ako keby ten život zastal. Začali sa vlastne vyhýbať tomu odvodu tým, že naťahovali vlastne staré zmluvné plnenia.
No a ešte je tu námietka Protimonopolného úradu z hľadiska toho, to je naozaj fakt, o tomto teda môže mať radosť aj pán Dostál, áno, protimonopolný ústav; Protimonopolný úrad namietal nerovnakosť prístupu staré a nové zmluvy napríklad. Áno, tento, tento problém tam naozaj, naozaj je. Ale s hrubšou kožou vieme znížiť, samozrejme.
Takže žiadne životné poistenie tam nie je, je tam len neživot, je tam sadzba 8 percent. Ak tento zákon neprejde, zostane odvod, hej, pretože neprejde ani zrušenie tohto odvodu, o tom vás ubezpečujem. Takže veľké víťazstvo to nebude a bude to len víťazstvo možno z pohľadu nejakých, zadosťučinenia niektorým populistických rečiam a kecom. Nehnevajte sa, pretože; prečo hovorím o kecoch; pretože nesúhlasím – a ja mám tiež právo nesúhlasiť, je to názor, hej – nesúhlasím s tým, že tento odvod sa automaticky prenáša do ceny. Existovalo legislatívne riešenie, že by sa prenášal automaticky do ceny.
A teraz zase niečo prezradím z rokovania s bezcharakternou Asociáciou poisťovní; bezcharakternou Asociáciou poisťovní, stojím si za tým; ktorým od začiatku, od roku 2016, samozrejme, tento odvod vadil a nahovárali nás, zaveďte daň, zaveďte daň, my nechceme odvod. Prisahám, jak tu stojím, chceli daň. Dostali daň. Majú daň, ale oni chceli inú daň. Oni chceli presne takú daň, ktorú teraz v poslednej chvíli pán Jurzyca opísal, že bude na účtenke ako keby DPH, hej, čiže poistné plus 8 percent. Pán Heger, nevediac o čom hovorí, sa k tomu tiež prihlásil. No to je presne to, čo chcú lobisti z poisťovne. Prečo? Pretože vtedy daňovníkom je kto? Poistený. Vtedy tú daň naozaj platí. Im je úplne jedno, im ide len o vlastný biznis. Poisťovniam ide o vlastný biznis.
Odmietam tú mediálnu, tú mediálnu hmlu okolo toho, ako poisťovne de facto robia nejakú dobrácku činnosť. Akože proste, to proste, poisťovne nie sú ľudomilovia. Sú to zväčša nadnárodné spoločnosti, ktoré si proste, ktoré fungujú na trhu finančných služieb tak, ako je to v civilizovaných krajinách obvyklé, a podľa miery regulácie viac alebo menej holia svojich klientov a správajú sa k nim tak, ako im to klienti dovolia. A mnohí z nás majú skúsenosti pri plnení poistných udalostí, ako sa správajú. Áno, čiže s veľkým hurá vtedy, poistite sa, priatelia, a potom s veľkým menej hurá, keď majú robiť poistné plnenia.
Viete, sú celebritné prejavy v tejto spoločnosti, ktoré sa dajú stotožniť s predstaviteľmi, ktorí riadia naše poisťovne. Nechcem ich konkretizovať, ale možno ich máte pred sebou v kožených sakách a s hrubými reťazami pred sebou. No poisťovne majú jeden problém. Platia málo daní. Platia ich preto, že neplatia DPH a potom platia aj preto tých daní málo na celom svete, podotknime, pretože, pretože pri dani z príjmov pracujú s rezervami. A tie technické rezervy môžu byť také, že to sú také trošku hókusy-pókusy, priatelia. Vstupuje do toho dohľad, je tu taký, by som povedal, bytostný rozpor medzi, medzi dohľadom a možno nami ako regulátorom, ako ministerstvom financií a Finančnou správou z hľadiska hodnotenia toho, čo je správna, výpočet rezervy, ktorý vstupuje do daňových nákladov, áno, a čo je napríklad potrebné a nepotrebné zaistenie.
Verejne prehlasujem, že vieme a podozrievame niektoré veľké poisťovne, že robia transfer zisku do svojich materských štátov tým, že zaisťujú svoje poistky u svojich matiek nad mieru, ktorá je potrebná zo zákona. Viete si to možno predstaviť, je to taký veľmi jednoduchý zatiaľ, zatiaľ legálny spôsob, ako dostať vrecia, milióny, desiatky miliónov eur, stovky miliónov eur z tejto krajiny, ak hovoríme v dĺžke desiatok rokov. Bohužiaľ, to je proste osud krajiny, ktorá je závislá od priameho zahraničného kapitálu, kde sú usalašené nadnárodné firmy a kde ten trend, hej, proste musíme tu mať sadzbu, akú len chceme z hľadiska dane z príjmov. Ten trend posielania peňazí domov materským firmám sledujeme v bankách, v automobilkách, sledujeme ho aj v poisťovniach. Všade si nejakým spôsobom môžme a nemôžme poradiť.
Preto jeden z dôvodov, to hovoril pán, takisto pán profesor pod vami sediaci, aspoň ja ho volám pán profesor (povedané s pobavením) z SaS, ktorý je z iného odborného, žije v inom svete odbornosti a hovoril o Göttingene, o tom, tak upozorňujem, že tento zákon o insurance premium tax je do veľkej miery kópiou nemeckého zákona o insurance premium tax; a som presvedčený, že ste radšej, že je kópiou zákona z Göttingenu a nie z Ľvova, hej; akurát s tým rozdielom, že v Göttingene, čiže v Nemecku, by tá sadzba bola na úrovni dane z pridanej hodnoty, čo je v nemeckých pomeroch 19 percent. Pozrite si to, je to tak, hej? Tu je to 8 % a nie 20, abychom nepopudili.
Takže, takže nesúhlasím s tým, aby to bolo na tej účtenke, pretože toto chcú dva roky poisťovne. Uvedomte si, páni poslanci, ktorí za to drukujete, možno by sa vám to páčilo, aby to bolo na účtenke, aby k tomu ešte bolo napísané SMER – SD alebo koalícia, to by sa vám určite páčilo, len to chcú aj poisťovne. A prečo? Pretože tú poistnú, tú daň nechcú platiť. Dnes celý spor s poisťovňami, prečo tak štekajú, prečo tak kúšu, je ten, že my nechceme dovoliť, aby automaticky to platil klient. Ak, páni a dámy, alebo, dámy a páni, ak tu sú niektorí z vás, ktorí veria na tú neviditeľnú ruku trhu, ona tu naozaj akože vie robiť poriadky. A v niektorých odvetviach je veľká miera konkurencie. Tak toto je práve priestor, kde tá konkurencia môže zafungovať. A ona zafunguje, to avízo tu je z trhu.
To znamená, budú poisťovne, ktoré; hovoril som pri sprostredkovaní, je to podobná situácia; ktoré využijú tú daň na konkurenčný boj a absorbujú. To znamená, nepremietnu ju automaticky do ceny poistiek. A sú také, také staré tlsté poisťovne, prežraté, ktoré majú možno problémy s rezervami, pán predseda výboru možno vie, ktoré mám na mysli, regulátor a dohľad o nich tiež vie, ktoré to nebudú si môcť dovoliť, pretože už dnes sú na dne, pretože v bratovražednom boji na trhu slovenskom sa proste tak vyčerpali, že už dnes majú problémy s tým, aby spĺňali litery zákona z hľadiska rezerv.
Asi cítite po páde jednej poisťovne, že nie všetko úplne na slovenskom trhu poisťovníckom je úplne v poriadku. Že tam môžu byť proste nejaké zhnité hrušky a jablká a že sú tam proste isté, isté problémy a možno istý benevolentný pohľad nás všetkých na tak bokom postavený priemysel poisťovníctva.
Opakujem, nie sú to dobráčikovia, robia biznis ako každý iný, treba sa im pozerať na prsty a keď využívajú výhody voľného trhu na Slovensku, tak majú aj platiť dane na Slovensku. A táto daň z poistenia je primárne, alfa a beta, omega platí to, že primárne je namierená na zdaňovanie po-i-sťov-ní, takže majú ju platiť poisťovne.
Posledná vec, ako to nesedí tým poisťovniam. Naschvál sú tu dva zákony, ktoré trošku spolu súvisia, a to je o sprostredkovaní, kde regulácia sprostredkovania aj poistných produktov, kde tie isté poisťovne kričia, neregulujte nám sprostredkovanie! To je vzťah medzi dvoma súkromnými entitami, čo sa vy do toho montujete, štát! Len to sprostredkovanie niekto platí. Takže v prípade sprostredkovania poisťovne hovoria, nie, nie, neregulujte nám províziu, to neplatí klient! A kto to platí? Čiže v prípade nákladov spojených s poistením sa to netýka klientov, ale v prípade dane z poistenia sa to automaticky krát 1,2 a neviem cez čo ešte týka klientov. No nemáte pocit, že im niečo nesedí? Ja mám pocit, že im nesedí niečo v tej argumentácii.
Tak vás prosím, keď čítate, ja viem, že je to ťažká téma, hej, naozaj je ťažká a veľmi tak na pokraji aj z hľadiska odborných backgroundov. Ja nikoho nezosmiešňujem, ani ja nie som odborník v tejto oblasti. To musia riešiť ľudia, ktorí s tým naozaj žijú, ale, ale nečítajte otrocky proste veci, ktoré produkujú manažmenty, opakujem, niektorých tlstých, prehnitých organizácií, ktoré sú tu proste založené na tom, aby zbierali zisk a posielali ho domov, hej, svojim akcionárom. Nečítajte to otrocky! Majú svoje záujmy a vy máte vlastný rozum z tohto pohľadu.
Nesúhlasím s tým, že sa to automaticky prenáša do ceny. Budú také poisťovne, ktoré to prenesú do ceny, a klienti sa budú mať šancu rozhodnúť, prepoistiť do poisťovní, ktoré to neurobia. A čo vám na tom, vám, ktorí sa modlíte každé ráno k trhu, vadí? Čo vám na tom môže vadiť? Je to výzva. Bude to nejaký čas trvať, ale trh sa s tým určite vysporiada, a to vám hovorím ako socialista.
Krásny deň vám prajem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.5.2018 o 16:02 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video