31. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie rozpočet o výsledku prerokovania správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017.
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1026 zo dňa 26. apríla 2018 na prerokovanie výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 9. mája 2018. Správa bola predložená podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 273 zo dňa 2. mája 2018. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 276 zo dňa 10. mája 2018. Určil ma za spravodajcu výboru, výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, táto správa patrí v ostatných rokoch medzi to najdôležitejšie, čo v tejto snemovni prerokúvame, ale, bohužiaľ, venujeme často tomu nedostatočnú pozornosť. V podstate skoro každá položka, o ktorej pán guvernér napríklad aj v tom úvodnom slove hovoril, je v rozsahu miliárd eur, niekedy desiatok miliárd eur, so zásadným vplyvom na stav podnikovej sféry alebo domácností, života desaťtisícov, státisícov, niekedy dokonca aj miliónov ľudí na Slovensku a napriek tomu my ju prechádzame väčšinou bez zásadnejšej pozornosti, čo považujem zo strany tejto snemovne za chybu, pretože keď raz niektoré z tých tendencií, o ktorých aj v úvodnom slove dnes pán guvernér hovoril, sa naplnia, tak potom už bude neskoro a budú sa aj nás môcť pýtať, prečo sme k tomu nič nepovedali.
Dovoľte mi citovať veľmi stručne z tej správy len zopár viet.
Pokiaľ ide o tzv. retailové úvery, to znamená že úvery pre domácnosti, tak je tam veta pri úveroch na bývanie: "V medzinárodnom porovnaní bol rast úverov na bývanie prakticky šesť rokov na čele EÚ.". Potom je tam veta: "V medzinárodnom porovnaní bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ", teda v najvyššej štvrtine. Potom je tam veta: "Pri takmer štvrtine úverov na bývanie vedie ich poskytovanie k úrovni zadlženosti, ktorá je príliš vysoká v porovnaní s príjmom spotrebiteľa. Táto úroveň je vysoká aj z hľadiska medzinárodného porovnania.". Potom je tam veta: "Vysoká dynamika retailových úverov viedla zároveň k pokračujúcemu rýchlemu rastu zadlžovania sektora domácností. Dlh domácností rastie v súčasnosti príliš rýchlo, dokonca rýchlejšie, ako ich príjem a to tempo možno považovať za nadmerné.". Na riziká, ktoré vyplývajú z tohto vývoja, opakovane upozorňujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, a ako aj v úvodnom slove povedal guvernér, ratingová agentúra Standard&Purse upozornila, že môže zvážiť aj zhoršenie ratingu Slovenskej republiky, ak to bude pokračovať.
Objem úverov podnikom, lebo doteraz sme hovorili o domácnostiach, rástol ku koncu roka 2017 medziročným tempom na úrovni 7 % a Slovensko naďalej patrí medzi tri krajiny v EÚ s najrýchlejším tempom rastu. Inými slovami, vo všetkých relevantných oblastiach nám zadlženosť rastie buď najvyšším alebo jedným z najvyšších temp v Európskej únii a slovenské domácnosti sa zadlžujú rýchlejšie, ako im rastú príjmy. To znamená, že sa zhoršuje ich finančná situácia, a to v čase, keď slovenská ekonomika zažíva najrýchlejší rast od krízy z hľadiska dĺžky, výšky a udržateľnosti.
Pán guvernér to nepovedal, ale v suchom jazyku centrálnych bánk, ktoré úmyselne a zodpovedne používajú a mali by aj používať, nám v podstate dneska tu hovorí, že na Slovensku je naplno rozbehnutá finančná bublina, ktorá v prípade jej neriešenia môže mať vážne následky pre slovenskú ekonomiku. Je to presne tá istá finančná bublina, na ktorej sa nachytali krajiny, ako je Španielsko, Írsko a v menšej miere aj Grécko v minulom desaťročí. Je to totižto finančná bublina, ktorá nevyplýva z nadmerného zadlžovania štátu a preto na prvý pohľad nie je až tak viditeľná. Všetci sa vždy radi opierame do Grékov, kde tá finančná bublina bola do veľkej miery spôsobená a prejavovala sa cez nadmerné zadlžovanie štátu. Štát si požičiaval, štát míňal a keď na to nakoniec nemal, tak sa stalo to, čo všetci vieme. Ale finančná bublina vznikla aj v Španielsku, aj v Írsku, aj v ďalších iných krajinách. Vznikla aj v Spojených štátoch a potom sa prejavila spôsobom, na ktorý sme ešte, verím, že nezabudli, pretože sa výrazne dotkol aj nás.
Tie ukazovatele, ktoré máme na Slovensku, sú dnes rovnako znepokojujúce, sú znepokojujúce nielen preto, že nás radia vo všetkých oblastiach na jedno z prvých miest v Európskej únii, ale aj preto, že sú v mnohých oblastiach pokračovaním trendov, ktoré trvajú dva roky, tri roky, niekde aj dlhšie. To znamená, že nemuseli by sme tú sirénu spúšťať, keby išlo o jednorazový vývoj, koniec-koncov štatistiky sa môžu kolísať, ľudia môžu jednorazovo k nejakým krokom pristúpiť.
Národná banka sa tento vývoj pokúša spomaliť, a to najmä na úrovni úverov na bývanie a dnes aj spotrebiteľských úverov, tým, že vydáva rôzne sprísňujúce opatrenia. Tie sprísňujúce opatrenia zatiaľ výraznejšie nezaberajú. Nezaberajú nie preto, že podľa môjho názoru Národná banka uplatňovala zlé opatrenia alebo slabé opatrenia, ale jednoducho preto, že história a ekonómia nás učia, že v prípade takejto finančnej bubliny tieto typy opatrení môžu mať len čiastočný korekčný charakter a bez ďalších opatrení nemôžu samy o sebe zabrániť tomu, aby sa táto situácia vyvíjala negatívnym spôsobom ďalej.
Naopak takéto opatrenia, keď sa uplatňujú veľmi tvrdo, môžu spôsobiť to, čo aj sa už začína diať, že celkovú bublinu to nevyrieši, ale zároveň to začne veľmi negatívne vplývať na niektoré konkrétne skupiny obyvateľstva, napr. v tomto prípade na mladé rodiny, čo už aj Národná banka rieši tým, že dáva napr. výnimku z niektorých nových opatrení alebo iný typ nového opatrenia, z hľadiska napríklad limitu na dlh voči príjmu, voči mladým ľuďom. To znamená, z opatrení sa robia výnimky, ale opatrenia ako celok zatiaľ nepostačujú.
Ako bolo povedané, táto bublina dnes nevzniká z toho, že vynikajúci vývoj ekonomiky vedie k nadmernému optimizmu, lebo to je často jedna z príčin vzniku finančnej bubliny, je, že ekonomike sa darí vysoko nadštandardne, ľudia majú veľmi optimistický pohľad do budúcnosti aj podnikatelia, aj obyčajní ľudia, preto si začnú veľa požičiavať a krajina sa dostane do finančnej bubliny. To nie je dnes slovenský prípad. Našej ekonomike sa síce darí od krízy najlepšie, ako som spomenul, ale ten vývoj nie je v rámci ani historického ani regionálneho porovnania nijak vysoko priaznivý. Náš rast HDP na rozdiel od nášho rastu dlhu nepatrí v Európe medzi ani najvyššie, ani do toho najvyššieho kvartilu, do ktorého patrí rast našich dlhov.
Naše domácnosti nemajú najrýchlejší rast miezd a príjmov, napríklad vo V4, ale posledný. To znamená štvrtý zo štyroch. Tento vývoj sa navyše očakáva aj v najbližších rokoch. To znamená, že my z hľadiska reálneho rastu životnej úrovne ľudí sme v rámci Európskej únie mierne nad priemerom, v rámci Vyšehradskej štvorky a nášho regiónu skôr na konci, ale v rámci nárastu zadlženosti sme naopak na špičke. Tým pádom tento vývoj skôr pripomína finančnú bublinu, ktorá vzniká z toho, že ambície ľudí z hľadiska ich života, ich potreby životné nie sú napĺňané ich skutočnými príjmami a preto si na ich uspokojenie začnú požičiavať, čo nie je udržateľný vývoj. To, aby dlhy rástli rýchlejšie ako príjmy, nie je udržateľný vývoj.
Mňa naozaj veľmi mrzí, že som v tejto chvíli jediný poslanec prihlásený písomne. Verím, že sa niektorí kolegovia prihlásia aspoň ústne, lebo je toto naozaj najdôležitejší bod tejto schôdze, dovolím si povedať, spolu s ústavným zákonom, o ktorom budeme hlasovať asi tak o hodinu, ktorý predložili niektoré opozičné kluby. Ten však má malú šancu, že získa 90 hlasov, akokoľvek je oprávnený v prípade žiadania predčasných volieb, zatiaľ čo v tejto oblasti by sme naozaj niečo mohli urobiť. Na to, aby sme niečo mohli urobiť, však musíme priznať, že nejde o technický problém len bankového sektora, ktorý má riešiť Národná banka svojimi len opatreniami, ale že ide o širší problém, ktorý vyžaduje riešenia aj na iných úrovniach regulácie. Na tie, na ktoré už Národná banka nemá dopad, a na tie, na ktoré má dopad vláda a parlament.
Preto mi dovoľte na záver navrhnúť, aby sme uznesenie k tejto správe pozmenili nasledovne.
V bode A zostane to, čo je tam aj dnes, teda že berie Národná rada na vedomie správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 a doplníme tam nový bod, ktorý nazveme B a v ňom Národná rada bude žiadať vládu Slovenskej republiky vzhľadom na znepokojivé závery zo správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2017 o predloženie správy o rizikách pre finančnú stabilitu Slovenskej republiky a návrhu opatrení, ktoré je potrebné prijať na ich riešenie. Len tým pádom, ak toto prijmeme, alebo niečo podobné, pokojne navrhnite, kolegovia z koalície, inú formuláciu, sa začneme seriózne zaoberať tým, na čo, s čoraz väčšou naliehavosťou upozorňuje centrálna banka, ale aj medzinárodné inštitúcie a čo o pár rokov sa nám môže veľmi škaredo pomstiť, len už vtedy bude neskoro to riešiť, vtedy nás to všetkých zásadne postihne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dobre zhrnuté, tiež tie podčiarknuté hajlajty boli vybrané dobre podľa môjho názoru. Ešte by som vari pridal, že tá situácia je teraz u nás taká, že medziročná inflácia sa priblížila k 2,5 percentám, úvery na bývanie dávame lacnejšie, čiže v zásade reálne si požičiavajú tí ľudia za záporné úroky, tak možno by sa dalo opýtať pána guvernéra, že či je toto udržateľné a aké opatrenia by sa dalo urobiť v tomto smere, pretože to už nie je úplne jednoduché urobiť ani v MBS-ke a možno ani na úrovni slovenskej vlády či parlamentu.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegovi Eugenovi Jurzycovi za túto poznámku a súhlasím s tým, čo hovoril. Len to, čo vidíme aj z tejto správy a čo je na nej naozaj mimoriadne znepokojujúce, je, že ona ukazuje, že ten problém je dnes naprieč sektormi. Lebo ak je problém v nejakom konkrétnom sektore, ak by nám vyskakovali povedzme hypotéky nadštandardne, tak je to problém trhu s hypotékami a môžme riešiť, čo s ním. Ak, preto ja som aj dovolil si vás trošku zdržať citovaním, naozaj v jej, z jednotlivých častí tej správy, kde bezohľadne na to, či sa bavíme o spotrebiteľských úveroch, hypotekárnych úveroch alebo podnikových úveroch, čo sú tie tri hlavné kanály úverovania v ekonomike, všade tie vety sú úplne rovnaké. Buď sme prví alebo sme v najvyššom kvartile, alebo rastie to už dlhodobo veľmi, veľmi rýchlo a ani teda príjmy domácností ani podnikov sa nevyvíjajú tak, aby tomu zodpovedali.
To znamená, že my dneska máme makroekonomický problém z hľadiska tejto finančnej bubliny, a preto aj jeho riešenie, Národná banka má vážnu úlohu v jeho riešení cez svoje opatrenia, ktoré aj uplatňuje a chce uplatňovať, ale bez opatrení na úrovni fiškálnej politiky a inej regulácie sa ďaleko nedostaneme. A ja som potom mimoriadne znepokojený, že politici si to natoľko nevšímajú, že jedna z koaličných strán je schopná zároveň prísť ešte s návrhom, aby sme dotovali ďalšie mladomanželské pôžičky. To je situácia, ako keď vám horí dom a vy ho hasíte benzínom. My by sme mali dneska riešiť to, ako túto finančnú bublinu utlmiť skôr, než vyhodí celú našu ekonomiku do vzduchu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, guvernér, kolegyne, kolegovia, ja som chcel vystúpiť v rozprave, nechcel som to riešiť len faktickou poznámkou. Tak ako hovoril kolega Beblavý, áno, myslím si, že naozaj toto je veľmi dôležitá správa, aj údaje v nej. Na druhej strane ma celkom teší, že tu vidím tých správnych stakeholderov k tejto téme z radov opozície aj koalície, takže tá debata tu môže byť, otázka je, či aj bude (povedané so smiechom), ale aspoň, aspoň ste tu a sledujete to.
Pán guvernér, vy sám ste povedali na úvod pár zaujímavých postrehov z tejto správy a kolega Beblavý to veľmi dobre doplnil. Ja by som tiež chcel zacitovať pár vecí a možno len takú krátku úvahu k tomu a možno pár otázok. Mňa teda tiež zaujalo práve v tom bankovom sektore, ten medziročný prírastok retailových úverov, ktorý stále narastá, aj keď teda píše sa, že sa v tomto momente stabilizoval. Úvery na bývanie dosiahli ten najvyšší prírastok v marci 2017 a tak, ako hovoril aj kolega Beblavý, vidíme, že je to naozaj problém a k tomu mám za chvíľočku jednu otázočku. Ja by som chcel poukázať na práve aj to, čo hovoril, myslím, že kolega Beblavý, že v medzinárodnom porovnaní bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ, taktiež tu čítame, že po produkcii úveru na bývanie dochádzalo od polovice roka 2016 k postupnému predlžovaniu priemernej splatnosti, že vidíme, že ľudia siahajú na to, tu je presne špecifikované, že medzi decembrom 2016 až decembrom 2017 stúpla z 25,5 roka na 26,4 a pri nových úveroch, okrem refinancovania, priemerná splatnosť dosiahla už 27,1 a podiel týchto úverov so splatnosťou 30 rokov dosiahol až 63 %.
Čiže ako keby z toho, ako to ja čítam, ľudia idú naozaj na maximum a vlastne nenechávajú si žiadny vankúš, ak by aj v prípade nejakej nepriaznivej situácie mohli ten úver rozložiť a vlastne takýmto spôsobom si znížiť splátku, ale ak to správne chápem, tak práve tým, že idú úplne na max, snažia sa dosiahnuť čo najnižšiu splátku, aby mohli dostať čo najväčší objem peňazí, tak si práve berú ten vankúš pre situáciu, kedy by neboli schopní túto sumu utiahnuť, čo teda myslím si, že je riziko a zaujímal by ma aj váš názor na priamo túto situáciu.
A tuto by som chcel tiež z tej správy vyzdvihnúť práve to, že zadlženosť podnikového sektora pokračovala v raste v roku 2017. Naďalej tak rástla citlivosť podnikov na negatívny ekonomický vývoj. Toto je podľa mňa veľmi dôležitý fakt, že vidíme, ja tu ešte prečítam pár pasáží a potom to zhrnutie na záver.
Výsledkom, píše sa tu taktiež, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora. Vidíme, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora a aj keď sa tu konštatuje, že v medzištátnom porovnaní patrí zadlženosť domáceho podnikového sektora k jednej z najnižších v rámci EÚ a rovnako v rámci regiónov strednej a východnej Európy patrí tesne pod mediánovú úroveň. Zároveň sa tu konštatuje, že dôležitejšou skutočnosťou, a toto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme boli citliví práve na tieto slová, že dôležitejšou skutočnosťou je však výrazne najrýchlejší trend rastu zadlženosti v rámci krajín EÚ v priebehu roka 2017, zatiaľ čo vo väčšine podnikových sektorov zadlženosť klesala.
A tu vidíme veľmi zaujímavú poznámku, že objem likvidných aktív sa v priebehu roka 2017 výrazne nemenil, čo malo za následok pokles podielu likvidných aktív na celkovom dlhu podnikov. Čiže uvedomme si, že podniky sa zadlžujú, berú si väčšie úvery, ale likvidné aktíva sa nemenia, čiže ako keby naozaj berú si väčšie to jarmo. A práve tu sa aj konštatuje, ako posledná veta je, že v kontexte uvedených trendov tak možno konštatovať nárast citlivosti podnikového sektora na prípadný negatívny vývoj. Inými slovami, ak by nastal nejaký negatívny vývoj, tak to ten sektor odnesie si tvrdšie ako doteraz práve tým, že nemá ten pomer a nemá ho podložený.
Tuto je ešte veľmi zaujímavé, čo ma, čo som opäť chcel zvýrazniť, aby to tu aj odznelo, je, že osobitne priaznivý vývoj domáceho hospodárstva stál za výrazným zlepšením vývoja zlyhaných úverov, čo je pochopiteľné, že tie zlyhané úvery, teraz nie je úplne dôvod na ne, ale pod vplyvom optimizmu však môže dochádzať ku kumulácii viacerých nerovnováh. To je konštatovanie priamo Národnej banky, čo je, myslím si, že veľmi dôležitý fakt, ktoré opäť zvyšujú riziko nárastu kreditných strát v budúcnosti.
Pretrvávajúca dobrá výkonnosť podnikového sektora spolu stále s nízkymi nákladmi na obsluhu dlhu zvyšovali schopnosť podnikov splácať svoje záväzky. Čiže vidíme, že momentálne ak tým, že všetko ide dobre, tak nečelíme takým rizikám, ale my sa bavíme naozaj o situáciách, ako je tento sektor pripravený v prípade, že by sa, že by tu nebolo len to pekné slnečné počasie, ako zvykneme hovoriť. Takže to, že v takomto čase konjunktúry sú, je malý počet zlyhaných úverov, je do veľkej miery podľa mňa aj pochopiteľné. A tu by som chcel aj povedať, že práve pri tých úveroch na bývanie tam vidíme tiež, že to zlyhanie je pomerne nízke. Tuto vidíme, že zlyhania úverov sa aj v roku 2017 zlepšovali, ale opäť si musíme uvedomiť, že momentálne nečelíme situácii, prečo by tie úvery vôbec mali zlyhávať, že práve naopak. Opačná situácia je, že ľudia aj na základe toho, čo hovoril kolega Beblavý, sa odvažujú si brať omnoho väčšie úvery a vieme aj z praxe, aj z komunikácie so svojimi známymi a podobne, že ľudia využívajú vlastne tieto nízke úrokové miery na to, aby si zobrali čo najväčší možný objem peňazí, pretože im dovoľujú tieto nízke úrokové miery z toho príjmu vytlačiť omnoho väčší objem a práve tam je to riziko v prípade postupného nárastu, postupného nárastu týchto úrokových mier. Takže toto tiež vidím ako veľmi taký varovný signál a vlastne vy na to poukazujete, tak som chcel, aby to tu zaznelo. A ak teda sa k tomu aj rozvinie nejaká diskusia, ktorú navodil aj kolega Beblavý, tak, samozrejme, budem rád.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Toľko odo mňa.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi stručne, pretože tuná nešlo tak ani o otázky, ako pri minulej správe, ale skôr o stanoviská a výzvy. Dovolil by som si k tomu len veľmi stručných pár poznámok.
Prvá poznámka - finančná bublina. My nezdieľame ten názor, že sme už v stave finančnej bubliny. Samozrejme, že tá finančná bublina príde, je a preto robíme opatrenia tie, ktoré robíme.
Prečo si myslíme, že nie sme v pásme finančnej bubliny? Pretože je pravda, že tie trendy - upozorňujeme na ne, robíme opatrenia - sú naozaj alarmujúce. Ale na druhej strane tie trendy vychádzajú z relatívne nízkej základne, ktorá na Slovensku historicky bola spôsobená. Čiže pokiaľ ide o to, tak stále, ako tuná aj pán Heger povedal, neprekračujeme medián, pokiaľ ide o zadlženosť celkovú ako takú stavovú, nie trendovú. Neprekračujeme ani medián Európskej únie, ani medián regiónu, čiže týchto stredoeurópskych štátov, ale blížime sa k tým hraniciam, a to je pre nás práve to alarmujúce, prečo robíme tie opatrenia. To je jedna poznámka.
Druhú poznámku by som si dovolil, pokiaľ ide o to, či tie opatrenia sú postačujúce. Myslím, že je predčasné hodnotiť, či sú, alebo nie sú postačujúce. Tieto opatrenia nabiehajú postupne a posledné z nich bude nabiehať až od júla budúceho kalendárneho roka. Čiže vyhodnotiť, či sú alebo nie sú postačujúce, myslíme si, že momentálne exaktne ani nie je možné. Ale prijímanie týchto opatrení je naozaj veľmi pozitívne hodnotené a z toho dôvodu ani Slovensko trebárs v správe European Systemic Risk Board nie je uvedené medzi rizikovými krajinami práve preto, že tieto opatrenia sú hodnotené ako opatrenia, ktoré sú dostatočné na to, aby sme boli z toho pásma vyradení, pokiaľ ide o to.
Takže určite je to, je to závažné, treba sa tomu venovať. Ale na druhej strane možno to, my to nevidíme teda až tak alarmujúce, ako to, alebo tak tragické, ako tu bolo povedané. Vnímame to, samozrejme, s plnou vážnosťou a preto tie opatrenia robíme.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni poslanci, pred 25 rokmi bol schválený zákon 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Hneď v úvode chcem zdôrazniť, že napriek zložitosti tohto obdobia zákon bol postavený na princípoch nezávislého výkonu kontroly, aké uplatňujú demokratické štáty a Slovensko sa týmto zákonom k uvedeným princípom pripojilo.
Pripomínam, že boli obdobia, kedy práve pre tento charakter bol zákon a kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu v rôznych obdobiach rôznym spôsobom spochybňované. Zákon i úrad však viaceré pokusy o obmedzenie statusu nezávislosti a výlučnej viazanosti na ústavu prežil a verím, že ani v ďalších rokoch nebude spochybňovaný a že kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu budú môcť naďalej kontrolovať veľkú škálu subjektov verejnej správy a verejného záujmu a používať rôzne formy kontroly vynakladania verejných zdrojov.
V zmysle zákona je predseda Najvyššieho kontrolného úradu povinný každý rok predkladať správu o kontrolnej činnosti úradu a jej výsledkoch. Napriek spoločnému základu všetkých doteraz predložených správ zároveň je možné každú správu považovať za špecifické zrkadlo doby. Som presvedčený, že ak by kompetentní a zodpovední brali do úvahy zistenia a odporúčania a upozornenia či navrhované opatrenia, dnes by dôvera štátu, dôvera v inštitúcie štátu i samosprávy bola vyššia a mnohé problémy v zdravotníctve, školstve, v dopravnej infraštruktúre, v poľnohospodárstve, ale aj v iných dôležitých oblastiach neboli také veľké a komplikované, ako ich pociťujeme doteraz.
Dnes v roku štvrť storočnice existencie Najvyššieho kontrolného úradu, najvyššej národnej kontrolnej inštitúcie tak predkladám v poradí už 24. správu o kontrolnej činnosti tejto inštitúcie. Som presvedčený, že správa za rok 2017 odráža snahu Najvyššieho kontrolného úradu o zameranie kontroly na aktuálne a spoločensky významné akcie a ich výsledky sú objektívnym a nezávislým obrazom skutočnosti.
Kým prejdem ku konkrétnym výsledkom našej kontrolórskej činnosti, dovoľte na úvod niekoľko všeobecných poznámok k zameraniu kontrolnej akcii v minulom roku. Aj keď v správe často poukazujeme na nedodržanie rôznych zákonov ako výsledku kontroly legality, rozhodujúca časť kontrolnej, ale analytickej činnosti bola v roku ´17 zameraná na problematiku efektívneho, účelného a účinného využívania verejných zdrojov. Práve tieto aspekty sú podľa nášho názoru podporeného výsledkami kontrol slabým miestom využívania finančných zdrojov rozpočtu verejnej správy a preto sme na ne v roku ´17 výraznejšie sa zamerali.
Výraznejší dôraz na efektívnosť a účinnosť a účelnosť vynakladaných zdrojov sa uplatňuje v súčasnosti vo väčšine najvyšších kontrolných inštitúcií krajín Európskej únie. Stratégiu národných kontrolných inštitúcií zameranú na kontrolu pridanej hodnoty vynaložených prostriedkov potvrdili aj účastníci medzinárodného odborného seminára venovaného výkonnostným kontrolám, ktorý sme organizovali v apríli minulého roku, či vedúci delegácií kontrolných úradov V4 + 2.
V činnosti národných kontrolných inštitúcií sa stále viac presadzuje tendencia vykonávať spoločné kontrolné akcie viacerých krajín, alebo vykonávať v rovnakom čase kontroly zamerané na rovnaké problémy. Takéto kontroly umožňujú porovnávať na rovnaké, umožňujú porovnávať náklady na rovnaké produkty či činnosti a poskytujú tak možnosť oveľa objektívnejšie hodnotiť efektívnosť a účinnosť verejných zdrojov. Najvyšší kontrolný úrad chce takúto spoluprácu využívať častejšie, lebo som presvedčený, že takéto medzinárodné porovnávanie naša krajina potrebuje a využívanie dobrých skúseností, ako hospodáriť efektívnejšie a hospodárnejšie, je najlepší a najlacnejší spôsob, ako lepšie využívať domáce aj európske zdroje.
V roku 2017 sme uskutočnili 33 kontrolných akcií, z toho 5 kontrol boli výkonnostné kontroly, 12 akcií malo charakter kombinácie finančnej kontroly alebo kontroly súladu s výkonnosťou a 16 kontrolných akcií bolo vykonané ako kontroly súladu. Kontrolou sme preverili 293 subjektov, v ktorých bolo identifikovaných 2 245 zistení rôzneho charakteru. K náprave prijali subjekty 1 164 opatrení a kontrolóri NKÚ formulovali 439 odporúčaní, ktorých prijatím sa výrazne znižuje riziko obdobných nedostatkov v budúcnosti, alebo prinesú hospodárnejšie, efektívnejšie a účinnejšie využívanie verejných prostriedkov.
Najzávažnejšie zistenia, ktoré boli podozreniami z trestnej činnosti, boli postúpené orgánom činným v trestnom konaní. Najvyšší kontrolný úrad v roku ´17 podal 16 trestných oznámení. Podľa vyhodnotenej miery závažnosti a príslušnosti boli podané dve trestné oznámenia na Generálnu prokuratúru, 4 trestné oznámenia na krajské prokuratúry, policajnému zboru a Národnej kriminálnej agentúre bolo odstúpených 5 podnetov, úradu boja proti korupcii 1 podnet a 4 podnety boli podané na okresné riaditeľstvá policajného zboru.
V roku 2017 boli 13 podnetov pre výkon kontroly v oblasti verejného obstarávania podaných na Úrad pre verejné obstarávanie. Celkom 20 podnetov porušenia finančnej disciplíny bolo presmerovaných príslušným orgánom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Predpokladám, že niektorí z prítomných budú spochybňovať efektívnosť a účinnosť našej kontrolnej činnosti tým, že budú medziročne porovnávať kvantitatívne parametre, ako je počet kontrolných akcií, počet preverených subjektov, počet zistení a podobne.
Je pravda, že v roku 2017 sme vykonali o 7 kontrol menej, ako v roku 2016 a bolo menej aj kontrolovaných subjektov. Kvantitatívne ukazovatele kontroly však nemožno považovať za rozhodujúce. Rozhodujúce je zameranie kontrolných akcií a typ kontroly. Ako som už uviedol, v uplynulom roku sme zvýšili počet výkonnostných kontrol. Kým v roku 2016 bola iba jedna kontrola, v roku ´17 už bolo 5 kontrol výkonnosti. Kontroly výkonnosti sú náročné kontrolné akcie na prípravu a výkon a takáto kontrolná akcia prierezová spravidla trvá rok a takúto dĺžku kontroly potvrdzujú aj iné najvyššie kontrolné inštitúcie či Európsky dvor audítorov.
Našou stratégiou nie je počet, ale aktuálnosť a spoločenská prospešnosť kontrolných akcií, kvalita a objektívnosť zistení a z nich odvodené odporúčania. Úspešnosť našej kontrolnej činnosti závisí od viacerých faktorov. Jeden z najdôležitejších je zacielenie kontrol na skutočné problémy využívania verejných zdrojov organizáciami verejnej správy. V tomto procese je mimoriadne dôležitá analytická činnosť samotného úradu, ale aj spolupráca s rôznymi inštitúciami, s ktorými má Najvyšší kontrolný úrad podpísané memorandá o spolupráci a výsledkom ktorej sú námety na vykonanie kontrol.
Dôležitým zdrojom informácie o nehospodárnom a neefektívnom využívaní verejných zdrojov sú aj občania a ich podnety. V roku 2017 úrad zaevidoval (rečník si odkašľal), pardon, zaevidoval 380 podaní od fyzických a právnických osôb a z nich deväť sme využili na vykonanie kontrolnej akcie. V tejto súvislosti chcem poukázať na fakt, že Najvyšší kontrolný úrad na rozdiel od mnohých európskych kontrolných inštitúcií však disponuje oveľa menším podnetom na kontrolu podaných priamo z prostredia parlamentu. Napríklad v Poľsku takmer jedna tretina plánovaných kontrol vychádza z podnetov poslancov Sejmu. V tejto súvislosti ide o podnety na kontrolu, ktoré nevyplývajú z aktuálnych politických káuz (rečník si odkašľal), pardon (rečník sa napil vody), ale zo systémových problémov, ktoré jednotliví poslanci alebo výbory vo svojej činnosti identifikovali a stali sa súčasťou plánu kontroly. Je to príklad dobrej praxe medzi národným parlamentom a národným kontrolným úradom, ktorá by mohla byť inšpiráciou aj v našich podmienkach.
Rozhodujúca časť kontrolných akcií v roku 2017 bola zameraná na prioritné oblasti, ktoré boli vymedzené v strategických dokumentoch úradu. Spätná väzba, ktorú Najvyšší kontrolný úrad poskytne v podobe informácií z kontrolnej činnosti o hospodárení s verejnými prostriedkami a majetkom štátu a samosprávy, je dôležitá nielen pre kontrolované subjekty a ich vnútorný kontrolný systém, ale sú dôležitými informáciami aj pre parlament, vládu, odbornú širokú verejnosť o pravom stave vecí.
Našou úlohou je kontrolou prispievať v maximálne možnej miere k pozitívnym zmenám v hospodárení verejnej správy a k ich presadzovaniu a prinášať tak pre spoločnosť pridanú hodnotu a nie vyvolávanie konfliktov a napätia. Úrad je nestrannou, nezávislou, apolitickou organizáciou a tak aj pristupuje ku kontrole a jej výsledkom. Je však zrejmé, že výsledky kontrol prevažne zameraných na overenie súladu konania subjektov so zákonom, kde sa zistilo, že organizácia nedodržuje rozpočtové pravidlá, alebo že niečo nie je správne zaúčtované a podobne, doteraz príliš neboleli a ani bolieť nebudú. Správcov kapitol a ani občanov tieto zistenia príliš nezaujímajú.
Ak však dnes konštatujeme, že projekt, ktorý, na ktorý bolo vynaložené desiatky tisíc eur, nesplnil svoj účel, teda že peniaze boli doslova vyhodené bez úžitku, že príslušné ministerstvo neplní záväzky, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo a hrozí medzinárodná blamáž, že väčšina mostov na cestách druhej a tretej triedy je v zlom stave, alebo že procesy, ktoré by mali zabezpečiť efektívne a účelné využívanie eurofondov, sú nesprávne nastavené, to už bolí a zaujíma a prináša pozitívne i negatívne reakcie zainteresovaných.
Takéto zacielenie kontroly je však v súčasnosti hlavným poslaním Najvyššieho kontrolného úradu ako nezávislej inštitúcie a plnením jej nezastupiteľnej funkcie vo fungovaní demokratického štátu. Každý výstup kontroly by tak mal byť príležitosťou k náprave alebo k lepšej kvalite práce a nie príležitosťou na spochybňovanie či zjednodušovanie problémov, alebo dokonca na spochybňovanie kompetencií úradu.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložená správa podrobne informuje o hlavných zisteniach každej z vykonaných kontrolných akcií v roku 2017. Na cédečku priloženom k tlačenej verzii správy sú k dispozícii všetky záverečné správy z jednotlivých kontrol v plnom znení a so všetkými podrobnosťami. Napriek tomu mi dovoľte, aby som aj týmto vystúpením poukázal na tie zistenia, ktoré považujem za mimoriadne významné a ku ktorým je potrebné venovať pozornosť aj v tomto auditóriu.
Našou zákonnou povinnosťou v roku 2017 bolo prostredníctvom výsledkov kontrolnej činnosti vyjadriť sa k návrhu štátneho záverečného účtu a štátneho záverečného účtu verejnej správy a tiež k návrhu rozpočtu a rozpočtu verejnej správy, ktoré vypracováva ministerstvo financií. Tieto stanoviská sme v príslušných termínoch už v Národnej rade prezentovali. Napriek tomu by som rád zistenia, ktoré sa týkajú najmä rozpočtového procesu, opätovne pripomenul. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu i k rozpočtu verejnej správy dlhodobo poukazuje na slabú stránku rozpočtového procesu, za ktorú považuje značný počet rozpočtových opatrení. Aj keď sú to zákonné možnosti pohybu rozpočtových prostriedkov v čase, vnútri a medzi kapitolami a sú súčasťou riadenia rozpočtu Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad v ich počte a objeme vidí aj určité riziká.
Aj keď v roku 2017 došlo v porovnaní s predchádzajúcimi štyrmi rokmi k miernemu poklesu týchto opatrení, číslo takmer 1 800 nesvedčí o vysokej stabilite a disciplíne v oblasti rozpočtu. Pritom nielen samotný počet opatrení je dôležitý, ale dôležitejšie sú sumy, ktoré sa za nimi skrývajú alebo aj samotné dôvody opatrení. Najväčší objem v roku 2017 predstavujú opatrenia v rámci uvoľnenia rozpočtových prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Napríklad ministerstvo dopravy tak využilo viac ako 878 miliónov, alebo ministerstvo poľnohospodárstva (pozn. red.: správne má byť "pôdohospodárstva") viac ako 755 miliónov eur.
Vzhľadom na nečerpanie plánových prostriedkov z európskych fondov dochádza tak k viazaniu rozpočtových prostriedkov a presunu do nasledujúceho roka. Najväčší objem predstavujú opäť opatrenia v rezorte dopravy a pôdohospodárstva 1,5 miliardy, resp. 1 milión. Napriek tomu, že správcovia kapitol odôvodňujú vysoký počet rozpočtových opatrení vyššie uvedenými dôvodmi, Najvyšší kontrolný úrad takýto stav hodnotí dlhodobo za slabú stránku rozpočtového procesu. Vysoké množstvo rozpočtových opatrení z dôvodu časového nesúladu medzi skutočným príjmom prostriedkov z fondov Európskej únie a čerpaním výdavkov na projekty by bolo možné obmedziť lepším manažmentom tohto procesu, na čo Najvyšší kontrolný úrad dlho, dlhší čas upozorňuje.
Aj kontrolná akcia zameraná na kontrolu hodnotiaceho a výberového procesu výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 až 2020 poukazuje na množstvo problémov v týchto dôležitých krokoch, od ktorých v mnohom závisí, či zdroje budú čerpané včas a či budú čerpané vôbec. Podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu časť rozpočtových opatrení je spojená s nadhodnotením alebo podhodnotením potrieb rozpočtových prostriedkov správcami kapitol, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám alebo ani možnostiam jednotlivých správcov kapitol a ani nedostatočnému zvládnutiu programového rozpočtovania.
Svedčia o tom veľké hodnoty medziročných presunov alebo prekročenia limitov viacerých ministerstiev. Okrem už vyššie uvedených súm viacerých rezortov ministerstvo financií rozpočtovými opatreniami typu prekročenie limitu výdavkov zabezpečovalo financovanie IT systémov v objeme 21 a objeme 18 miliónov, ministerstvo pôdohospodárstva 2 milióny na IT systémy v PPA a podobne. Takéto nastavené pravidlá rozpočtových opatrení podľa názoru NKÚ nemotivujú k dôslednému plánovaniu príjmov a výdavkov správcov jednotlivých kapitol.
Za slabú stránku rozpočtového procesu Najvyšší kontrolný úrad považuje i problematiku rezerv. Pre rok 2017 sa ich výška rozpočtovala v hodnote 500 miliónov eur. Za problém považujeme najmä tie, ktoré nemajú definovaný účel, a preto Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu na rok 2018 upozornil na nevyhnutnosť pristupovať k čerpaniu rezerv v súlade s ich účelovým určením a v prípade bližšie nešpecifikovaných rezerv zabezpečiť ich oprávnené použitie v kapitolách, kde vzniknú riziká v priebehu roka.
V zmysle rozpočtových pravidiel štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Nemalá suma rozpočtových opatrení a rezerv s výnimkou nárokov vyplývajúcich z legislatívnych zmien sú však mimo tohto schvaľovacieho procesu, čo Najvyšší kontrolný úrad hodnotí ako nesystémové a rizikové z hľadiska efektívnosti, účinnosti a účelnosti využívania zdrojov.
Osobitným problémov rozpočtového procesu je programové rozpočtovanie. Za jeho slabú stránku, podobne ako aj v prípade iných programov a projektov financovaných z národných alebo európskych zdrojov, je častá absencia merateľných ukazovateľov, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť nielen čerpanie v súlade so zákonom, ale aj hodnotiť efektívnosť a účinnosť vynaložených prostriedkov v jednotlivých programoch. Väčšina kontrolovaných projektov v roku 2017 tento nedostatok potvrdzuje.
Každoročne sa kontrola Najvyššieho kontrolného úradu zameriava na využitie európskych zdrojov ako podstatného zdroja príjmov. Viaceré projekty, ktoré sú uvedené v tejto správe, boli financované z týchto neopakovateľných zdrojov a tu sme sa zamerali na ich efektívnosť a účinnosť.
V roku 2017 sme sa zamerali na kontrolu hodnotiaceho a výberového procesu výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 až 2020. Kontrola ukázala v procesoch výziev a vyzvaní mnohé problémy vo výskumnej agentúre Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre i ministerstva školstva, o ktorých sme podrobne verejnosť informovali. Najväčšími problémami bola netransparentnosť procesov hodnotiaceho, hodnotenia a výber odborných hodnotiteľov. Tieto nedostatky je potrebné čo najskôr riešiť, pretože v opačnom prípade je tu riziko nedočerpania prostriedkov III. programového obdobia alebo riziko opakovania korekcií zo strany Európskej únie.
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť význam vnútorných a vonkajších kontrolných systémov, ktoré sú zodpovedné za to, aby vyššie uvedené problémy boli v čo najväčšej miere eliminované. Naše kontroly v mnohých prípadoch preukázali, že vnútorný kontrolný systém ministerstiev alebo agentúr, cez ktoré prechádzajú tieto zdroje, je nedostatočný a značne v mnohých prípadoch formálny.
Okrem vnútorného kontrolného systému tu však existuje aj vonkajšia kontrola v podobe externého auditu, ktorý plní úlohu certifikačného orgánu. Takúto formu externej kontroly majú aj eurofondy využívané napríklad v rezorte poľnohospodárstva. Aj externá kontrola tohto rezortu má svoju zodpovednosť za preukázanie efektívneho a účelného využívania európskych prostriedkov. Mimochodom takáto externá kontrola nie je zadarmo. V rokoch 2014 až 2017 stála ministerstvo poľnohospodárstva (pozn. red.: správne má byť "pôdohospodárstva") 3,2 milióna eur, v rokoch 2018 až 2024 6 miliónov eur. Aktuálne problémy spojené s využívaním eurofondov v PPA však nasvedčujú tomu, že zrejme aj v práci tohto certifikačného orgánu sú značné rezervy.
Zákonnou povinnosťou Najvyššieho kontrolného úradu je kontrolovať aj daňové a nedaňové rozpočtové príjmy a výdavky z týchto zdrojov. Pohľad na výsledky príjmovej a výdavkovej politiky za posledné roky ukazuje nielen to, že slovenskej ekonomike sa darí, v dôsledku čoho rastie objem zdrojov, ktorými štát môže, ktorými štát i samospráva môže plniť svoje úlohy a ciele verejných politík, ale aj to, aká je naša vysoká závislosť od európskych zdrojov.
Ak sme schopní čerpať eurofondy, výraznejším spôsobom rastú príjmy a výdavky, vrátane kapitálových. Rizikom vývoja kapitálových výdajov je fakt, že ich objem sa javí takmer výlučne závislý od čerpania európskych zdrojov, čo samozrejme nemôže byť postačujúce a ani strategické. Mimoriadna nízka kapitálová aktivita štátu i samosprávy sa prejavuje v mnohých oblastiach verejného života, od školstva, zdravotníctva, cez problémy cestnej siete, kvality životného prostredia a podobne. O konkrétnych problémoch podkapitalizácie svedčia výsledky našich kontrol, ktoré sme v uvedených rezortoch realizovali v uplynulom roku a o ktorých ešte budem hovoriť.
Oblasť daňových príjmov v roku 2017 posudzoval prostredníctvom dvoch kontrol Najvyšší kontrolný úrad v oblasti spotrebných daní a zaujímali sme sa aj o efektívnosť a účinnosť opatrení, ktoré prijala vláda v rámci boja proti daňovým únikom na DPH.
Na príklade kontroly efektívnosti správy spotrebných daní, ktorá bola vykonaná ako paralelná kontrola, chcem poukázať na význam a prínos medzinárodných kontrol a preto dovoľte, aby som sa výsledkom tejto kontroly venoval podrobnejšie.
Posudzovanie efektívnosti správy spotrebných daní sme vykonávali v rovnakom čase s rovnakým predmetom s českým Najvyšším kontrolným úradom. Najprv boli určené rovnaké kontroly v oboch krajinách a potom sme výsledky porovnávali. Kým sme výsledky kontroly predložili finančnej správe bez porovnania výsledkov českých kolegov, neboli námietky a kontrola sa uzatvorila bez problémov. V tom momente, keď sme ale porovnali porovnateľné údaje zistené z prostredia slovenskej finančnej správy s českým, nastal problém.
V porovnaní údajov bolo zrejmé, že sú významné rozdiely v efektívnosti výdavkov vynaložených na jedného zamestnanca spravujúceho spoločné dane v Slovenskej a Českej republike. Kým v Slovenskej republike na výber 100 eur spotrebných daní boli výdavky 1,94 euro, v Českej republike to bolo 73 centov. Porovnaním úkonov spojených so správou daní sa ukázalo, že správa daní v Slovenskej republike je oveľa náročnejšia na fyzickú kontrolu, cca 1 300 zamestnancov, kým v Českej republike sa dôraz kladie na vzdialený elektronický dohľad a analýzu rizík, cca 1 000 zamestnancov pri takmer dvojnásobnom počte daňových subjektov. Veľké rozdiely v neprospech Slovenskej republiky boli aj náklady na porovnateľné informačné systémy. Preukázateľne menej efektívna správa spotrebných daní v Slovenskej republike v porovnaní s Českou republikou sa však začala spochybňovať, spochybňovali sa aj údaje, ktoré predtým finančná správa potvrdila. Teda namiesto toho, aby sme hľadali možnosti, ako byť lepším, efektívnejším, kompetentní problém videli úplne inde, v iných skutočnostiach, čo nie je výnimočná reakcia na kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu.
Táto kontrola tiež poukázala nielen na rozdielne výsledky, ale aj na spoločné problémy. Jedným zo spoločných zistení je, že právna úprava spotrebných daní v oboch krajinách ide významne nad rámec požiadavky Európskej únie, čo predstavuje potenciál pre zjednodušenie správy týchto daní, aj pre úsporu administratívnych nákladov finančnej správy i podnikateľských subjektov. Spoločnou črtou je aj to, že príjmy zo spotrebných daní v oboch krajinách rastú pomalšie ako ostatné daňové príjmy a znižuje sa podiel týchto príjmov na celkových daňových príjmoch. Bude potrebné nahradiť ich inými daňovými alebo nedaňovými príjmami, alebo adekvátne znížiť výdavky štátu.
Aktuálna je aj diskusia o indexácii spotrebných daní v oboch krajinách, pretože neupravované sadzby spotrebných daní spôsobujú, že sa znižuje význam ich regulačnej funkcie.
Jednou zo zvláštností správy spotrebných daní na Slovensku v porovnaní s Českou republikou je fyzický výkon daňového dozoru pri výrobe alkoholu v Slovenskej republike. Ide cca o dvesto colníkov, ktorí vykonávajú tento dozor, kým v Českej republike ide o vzdialený elektronický dohľad. Najvyšší kontrolný úrad preto v roku 2017 vykonal kontrolu, ktorej cieľom bolo zistiť, či v tomto spôsobe výkonu správy daní nie sú rezervy a či ho nie je možné nahradiť inými formami. Na základe výsledkov kontroly NKÚ odporučilo finančnej správe iniciovať legislatívne zmeny, ktoré by tento administratívne a organizačne a finančne náročný spôsob správy daní nahradili modernejším a efektívnejším spôsobom.
Spoločná kontrola ukázala, že kontroly zamerané na výkonnosť kontrolovaných subjektov a benchmarking sú najlepším nástrojom na poukázanie neefektívneho a neúčinného vynakladania verejných zdrojov. Kontroly tiež prinášajú príklady dobrej praxe, ktoré je možné spravidla využiť aj v druhej krajine. V prípade unikátnych projektov, akými sú finančné riaditeľstvo, Sociálna poisťovňa a podobne, je vhodné realizovať nie lokálny, ale nadnárodný benchmarking, čo potvrdzujú aj zistenia tejto medzinárodnej kontrolnej akcie a Najvyšší kontrolný úrad v takýchto kontrolách hodlá pokračovať aj v budúcnosti.
V štruktúre daňových príjmov má podstatné miesto daň z pridanej hodnoty, ktorá z pohľadu výberu patrí k najnáročnejším a najrizikovejším. Vláda v uplynulých rokoch prijala akčné plány boja proti daňovým podvodom, ktoré majú riziko úniku na tejto dani čo najviac znižovať. Každé opatrenie, ktoré je súčasťou týchto akčných plánov, malo by byť cielené na elimináciu niektorého z problémov a zvyčajne je náročné na výdavky štátu i daňových subjektov. Na potrebu cielených a účinných opatrení boja proti daňovým podvodom a na potrebu stanovenia kritérií hodnotenia ich účinnosti upozorňovala Rada Európskej komisie Slovensko v roku 2016 a niekoľkokrát takýto postup odporúčalo aj OECD.
Cieľom našej kontrolnej akcie bolo posúdiť, aká je účinnosť opatrení akčných plánov boja proti daňovým podvodom. Kontrola zistila, že merať účinnosť jednotlivých opatrení, prinajmenšom tých, ktoré sú považované za kľúčové, nie je možné z viacerých dôvodov, najmä však preto, že jednotlivé opatrenia nemajú kvantitatívne stanovený cieľ, to znamená, nie je zrejmé, koľko dodatočnej dane má opatrenie v konečnom dôsledku priniesť a nie sú stanovené ani merateľné kritériá a spôsob hodnotenia ich účinnosti. Finančná správa a zrejme ani ostatné orgány štátnej správy nesledujú osobitným spôsobom náklady na implementáciu jednotlivých opatrení alebo aspoň skupiny nadväzných opatrení, čo neumožňuje posudzovať efektívnosť vynaložených zdrojov.
Najvyšší kontrolný úrad závermi z kontroly nespochybnil, že fakt boja, že akčný plán boja prispel k zvýšenému výberu DPH. Tým, že nie je kvantifikovaný očakávaný prínos, môže sa stať, že medzi prijatými opatreniami sú aj opatrenia so zanedbateľným alebo žiadnym prínosom, alebo také, ktoré už splnili svoje opodstatnenie a iba zaťažujú správcu dane i daňovníka.
Najvyšší kontrolný úrad preto konštatuje, že odporúčania Európskej komisie a OECD týkajúce sa stanovených merateľných ukazovateľov pre účely hodnotenia prijatých opatrení sa ani pri aktualizácii akčného plánu v roku 2015 neakceptovali v plnej miere, čo znamená, že vyhodnotiť účinnosť akčného plánu a najmä jeho jednotlivých aktivít neboli kontrolou možné.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, je potrebné používať rozpočtové prostriedky nielen hospodárne, ale aj účinne. K tomu je nevyhnuté stanoviť merateľné ukazovatele prínosov a aké prostriedky sú na to nevyhnutné vynaložiť. A to v prípade akčného plánu nebolo splnené. NKÚ v tejto súvislosti opätovne upozorňuje na potrebu obdobné aktivity orgánov verejnej správy riadiť ako rozpočtový program. Takýto program musí pracovať s jasne stanovenými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi cieľmi, predpokladanými nákladmi, merateľnými ukazovateľmi ich hodnotenia a s jasnou zodpovednosťou za jednotlivé opatrenia i za program ako celok. Len v tom prípade je možné hodnotiť nielen hospodárnosť, ale najmä efektívnosť a účinnosť vynaložených verejných zdrojov.
Obdobné problémy pri posudzovaní efektívnosti účinnosti vynaložených prostriedkov kontrola Najvyššieho kontrolného úradu zistila pri viacerých významných štátnych programoch. Príkladom môže byť projekt REPAS, ktorý mal byť zameraný na uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú problém sa uplatniť na trhu práce a potrebujú flexibilnejšie reagovať na požiadavky trhu práce, sme chceli zistiť, aká je jeho efektívnosť a účinnosť.
Z údajov vyplynulo, že k 30. júnu 2017 sa len 49 absolventov kurzov do šiestich mesiacov zamestnalo. Na základe údajov ale zo Sociálnej poisťovne sme zistili, že zamestnanie v odbore rekvalifikácie si našlo necelých 42 % absolventov kurzu a že viac ako 16 % absolventov REPAS napriek kurzu zostalo v evidencii úradov práce.
Dôvodov takejto nízkej efektívnosti a účinnosti je viacero. Ja chcem poukázať najmä na to, že štruktúra rekvalifikačných kurzov nezodpovedala regionálnemu trhu práce a že hoci projekt mal slúžiť uchádzačom s nízkym alebo žiadnym vzdelaním, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce, 88 % absolventov REPAS boli absolventi stredných a vysokých škôl. Najvyšší kontrolný úrad preto odporučil ÚPSVaR-u prijať viaceré opatrenia, ktoré by tieto problémy v budúcnosti eliminovali a umožnili efektívnosť a účinnosť merať, merať efektívnosť a účinnosť vynaložených prostriedkov na tieto projekty.
Iným príkladom kontroly zameranej na efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov bola kontrola budovania nových kanalizačných sietí. Z analýzy dát vyplynulo, že Slovenská republika v tejto oblasti neplní svoje záväzky voči Európskej únii, najmä pre nedostatočné finančné zdroje – chýba ešte takmer 700 miliónov eur a že napojenosť na novovybudovanú kanalizačnú sieť je iba 50-percentná. Jedným z dôvodov sú značné náklady tiež vlastníka nehnuteľnosti na budovanie prípojok. Kontrola preukázala, že existuje významný rozdiel v jednotlivých cenách tých istých stavebných položiek v jednotlivých projektoch odkanalizovania a že jednotkové ceny týchto stavebných položiek sa významne líšia oproti cenám obvyklým na trhu. Rozdiely medzi jednotkovými cenami vybraných stavebných položiek s ich smernými orientačnými cenami boli významné, keďže sa nachádzali v intervale +1 056 % až -99 %, čo nesvedčí o hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov.
Najvyšší kontrolný úrad formuloval pre rezort životného prostredia viacero systémových odporúčaní, ktorých aplikovaním sa zabezpečí vyššia miera hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vynaložených verejných prostriedkov a zároveň sa zvýši ochrana povrchových a podzemných vôd v Slovenskej republike.
Účinnosť vynakladaných prostriedkov sme sledovali aj v prípade kontroly plnenia záväzkov v ochrane ovzdušia a aj tu kontrola preukázala obtiažnosť hodnotiť účinnosť vynaložených zdrojov. Z výsledkov kontroly vyplynulo, že napriek prijatiu viacerých strategických a koncepčných materiálov v súvislosti s ochranou ovzdušia v minulosti, v kontrolovanom období rokov 2014 až 2016 v Slovenskej republike chýbala ucelená stratégia ochrany ovzdušia, ktorá by riešila redukciu emisií z dlhodobého hľadiska a dosiahnutia dobrej kvality ovzdušia.
Najvyšší kontrolný úrad poukázal na problémy nie s úplnou a presnou transpozíciou a implementáciou európskej environmentálnej legislatívy pre oblasť ovzdušia. Napriek poklesu znečisťujúcich látok v ovzduší nebolo doteraz v Slovenskej republike zabezpečené dodržiavanie limitných hodnôt pre vybrané oblasti a koncentrácie prachových častíc a oxidu dusičitého, za čo hrozia Slovenskej republike sankcie zo strany Európskej komisie.
Aj pri tejto politike Najvyšší kontrolný úrad identifikoval nedostatočne stanovené záväzné ukazovatele. Vyhodnocovanie účinnosti a efektívnosti opatrení je pri takomto nastavení ťažko realizovateľné až nemožné, pričom v tomto prípade ide o sumu takmer 320 miliónov. A pri takýchto sumách by posudzovanie efektívnosti a účinnosti opatrení malo byť samozrejmou povinnosťou organizácií verejnej správy. Aj kontrolná akcia zameraná na systém správy územia pri zabezpečovaní funkcií a plnení úloh biosférickej rezervácie „Východné Karpaty“ v zmysle požiadaviek UNESCO ukázala mnohé problémy a nedostatky pri plnení záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. Analýzou predloženej dokumentácie bol zistený nesúlad medzi deklarovanou zonáciou územia biosférickej rezervácie v zmysle požiadaviek UNESCO a medzi reálnym stavom a klasifikáciou územia v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Kontrolou bola zistená absencia, resp. neaktuálnosť strategických programových dokumentov v oblasti ochrany prírody a krajiny. Aktuálny právny stav, kompetencie a alokované finančné prostriedky nezaručujú dlhodobú udržateľnosť plnenia medzinárodného záväzku z dôvodu rozsahu a náročnosti plánovaných úloh.
Inou témou z oblasti životného prostredia bola kontrolná akcia zameraná na znižovanie energetickej náročnosti vo verejnom sektore. Podľa smernice o energetickej efektívnosti bol každý členský štát povinný k 1. 1. 2014 buď obnoviť každoročne 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy tak, aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Predpokladaný objem investícií určených na obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy predstavoval cca 28,5 milióna eur. Objem úspor v budovách vlastnených a užívaných orgánmi štátnej správy v roku 2015 bol splnený na 105 %, v roku 2016 iba na 44 %. Jedným z hlavných dôvodov neplnenia stanovených cieľov v roku 2016 bol nedostatok verejných zdrojov na opatrenia energetickej efektívnosti, ako aj oneskorené začatie realizácie projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Najvyšší kontrolný úrad definoval viaceré riziká, ktoré môžu ohroziť napĺňané ciele úspor energie. Aj v tomto prípade ide najmä o nedostatok finančných prostriedkov, neexistujúci finančný mechanizmus, ktorý by umožnil financovať každoročne trojpercentnú obnovu verejných budov či nedostatočný monitorovací systém energetickej efektívnosti. Uskutočňovanie opatrení pri znižovaní spotreby energie v budovách predstavuje pre vlastníka budovy prvotné náklady, avšak následne dosiahnutá úspora zlepšuje finančnú bilanciu vlastníka. Najvyšší kontrolný úrad jednoznačne identifikuje takto vzniknuté finančné úspory ako ďalší zdroj financovania. Je možné ním kryť iné náklady bez zvyšovania rozpočtu, čo potvrdili aj závery kontroly projektov na zníženie energetickej náročnosti komplexu budov základných škôl. Od ukončenia projektu dosiahlo šesť základných škôl úsporu cca 255-tisíc eur, ktoré boli použité na nákup didaktických pomôcok, zlepšenie hygienických podmienok v týchto subjektoch a na výstavbu atletickej dráhy.
Ďalšia skupina kontrol bola zameraná na hospodárenie rôznych organizácií verejnej správy. V roku 2017 bola uskutočnená trojstupňová kontrola hospodárenia nemocníc i hospodárenia zdravotných poisťovní. Výsledky kontroly poskytujú dostatočné množstvo informácií pre prijatie opatrení na úrovni kontrolovaných subjektov a ministerstva zdravotníctva, zároveň poskytujú viacero podnetov vláde Slovenskej republiky a Národnej rade na systémové zmeny v realizácii zdravotníckej politiky. Najvyšší kontrolný úrad v priebehu kontroly identifikoval problémy, ktorých riešenie môže byť pomerne rýchle a finančne menej náročné, ale aj problémy, ktoré si vyžadujú systémové zmeny s cieľom, aby väčšina slovenských nemocníc dosiahla dobré ekonomické zdravie. Do prvej skupiny patria tie nedostatky, ktoré vyplývajú z nízkej úrovne riadenia nemocníc z úrovne ministerstva zdravotníctva, ako aj z nízkej úrovne riadenia nemocníc vlastným manažmentom. Ministerstvo podľa výsledkov kontroly zlyhalo najmä tom, že dostatočne nevyužíva ako zriaďovateľ možnosť prijímať okamžité alebo strategické opatrenia tak, aby sa riadenie hospodárenia a nakladania s majetkom uskutočňovalo podľa rovnakej metodiky, ktorá umožňuje na základe výsledkov porovnávania prijímať opatrenia na zmenu stavu.
Absentuje dôsledný controlling finančných a vecných výdavkov a uplatňovanie osobnej zodpovednosti manažmentu za dosahovanie plánovaných cieľov a výsledkov. Významné rezervy ministerstva sú aj v kontrole výkonu prenesenej funkcie štátu v oblasti zdravotníckej politiky realizovanej vyššími územnými celkami a mestami, ale aj v kontrole súkromnej produkcie zdravotníckych služieb.
Do druhej skupiny patria zistenia v oblasti vzťahov poskytovateľov zdravotníckych služieb a zdravotných poisťovní. Z kontroly poskytovateľov ústavnej zdravotníckej služby vyplýva potreba zmeny v systéme cenotvorby zdravotníckych výkonov a v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé výkony. Kontrolou Najvyšším kontrolným úradom kontrola poukázala na nedostatky v tejto oblasti a považuje za jednu z hlavných príčin ich deficitného hospodárenia nemocníc. Kontrola zároveň preukázala, že sa nedostatočne plnia ciele programového vyhlásenia vlády v oblasti elektronizácie zdravotníctva, zavedenia DRG, bez realizácie ktorých nemožno zvýšiť efektívnosť a kvalitu zdravotníckych služieb Slovenskej republiky.
Aj kontrola hospodárenia vysokých škôl priniesla množstvo informácií, ktoré by mali slúžiť ministerstvu školstva k prijatiu viacerých systémových opatrení najmä v oblasti financovania vysokých škôl. Je všeobecne známe, že objem finančných zdrojov smerujúcich do slovenského vysokého školstva je meraný ich podielom na hrubom domácom produkte, čo je nižší a je nižší, ako v iných rozvinutých krajinách. V tejto súvislosti sa pokles študentov študujúcich na kontrolovaných vysokých školách neprejavil v poklese objemu finančných zdrojov poskytovaných zo štátneho rozpočtu. Je to možné považovať za správne politické rozhodnutie, ktoré sa uplatnilo pri tvorbe rozpočtu. Napriek tejto skutočnosti však slovenské vysoké školy zostávajú hlboko podfinancované najmä v oblasti investičných potrieb. V rokoch 2012 až 2016 požadovali vysoké školy od ministerstva školstva na investície cca 95 miliónov, dostali necelých 22 % z tejto sumy, na investície do ubytovacích zariadení dokonca iba 8 %.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že je potrebné užšie prepojenie systému prerozdeľovania finančných zdrojov na kvalitu poskytovaného vzdelania a využitím štandardov a odporúčaní týkajúcich sa vnútorných systémov kvality na vysokých školách a dôsledné hodnotenie ich dodržiavania akreditačnou komisiou. V období, kedy štruktúra vysokoškolského vzdelávania sa výrazne líši od potrieb trhu, Najvyšší kontrolný úrad odporúča ministerstvu školstva zvážiť spôsob finančného zvýhodnenia vysokých škôl, ktorých absolventi preukazne nachádzajú uplatnenie na trhu práce doma.
Najvyšší kontrolný úrad pri kontrolách politík, stratégií či organizácií opakovane a dlhodobo zaznamenáva nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie nevyhnutných krokov a opatrení. Chýbajúce finančné zdroje je možné doplniť efektívnejším nastavením fungovania organizácií, kvalitnou a včasnou prípravou na čerpanie fondov Európskej únie, nastavenie výberu projektov tak, aby bola čo najväčšia pridaná hodnota, ktorú je možné merať a hodnotiť. Pod touto optikou sa Najvyšší kontrolný úrad sa zameral na rôzne oblasti štátneho manažmentu a na manažment územnej samosprávy. Kontrolná činnosť v uplynulom období ukázala veľké nedostatky a formalizmus vo výkone povinností spojených so zakladateľskou funkciou a funkciou akcionára rôznych ministerstiev. Najvyšší kontrolný úrad v minulom roku pokračoval v preverovaní systému riadenia štátnych podnikov v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva poľnohospodárstva (pozn. red.: správne má byť "ministerstva pôdohospodárstva"). Z kontroly vyplynulo, že hospodárenie v niektorých štátnych podnikoch nie je možné bez podpory zakladateľa.
Mimoriadne vážna situácia je v štátnom podniku Hydromeliorácie. Podnik od svojho vzniku hospodári so stratou, ktorú rieši na úkor kmeňového majetku a pri trende dosiahnutej ročnej straty je predpoklad, že v krátkom čase vykáže záporné vlastné imanie. Pritom ide o štátny podnik, ktorý by mal zabezpečovať budovanie a využívanie hydromelioračných systémov s cieľom trvalo udržateľného obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. Kontrola preukázala množstvo problémov. Z celkového počtu 482 čerpacích staníc bolo nefunkčných a neprenajatých takmer 344. Takmer 60 % majetku čerpacích staníc nebolo zapísaných na liste vlastníctva podniku. Nevýhodné predaje majetku, neexistuje ucelená koncepcia rozvoja podniku, pričom práve tento štátny podnik by sa mal stať príjemcom zdrojov z európskych, teda z európskych fondov určených na financovanie a modernizácie a obnovy závlahových sústav. Kontrola preukázala, že je vysoké riziko, že tento štátny podnik nebude schopný tieto prostriedky získať a využiť a tak plniť svoju funkciu.
Iný problém predstavuje akciová spoločnosť Verejné prístavy, kde jediným akcionárom je ministerstvo dopravy. Aj tu kontrola preukázala, že spoločnosť môže v súčasnom období len so značnými problémami plniť svoje úlohy dané zákonom a ani čerpať zdroje z operačného programu Integrovaná infraštruktúra nemôže. Rozvoj spoločnosti je limitovaný prekážkami v nakladaní s majetkom a v jeho využívaní.
Súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy vlastní prevažnú časť infraštruktúry a je dominantným operátorom v oblasti vodnej prepravy. Najvyšší kontrolný úrad považuje existujúce obchodno-právne vzťahy a neštandardné rozdelenie vlastníckych vzťahov a nájomné zmluvy uzatvorené do roku ´17 za vážny limit ďalšieho rozvoja až existencie tejto štátnej akciovej spoločnosti. Ministerstvo dopravy by malo oveľa razantnejšie vstúpiť do riešenia nevyhnutných a nevýhodných majetkovo-právnych vzťahov tejto akciovej spoločnosti.
Dopravná infraštruktúra je dlhodobo predmetom nášho záujmu. V roku 2017 sme analytickou štúdiou preukázali vážny problém v starostlivosti, ktoré sú teda v správe vyšších územných celkov, o mosty na cestách II. a III. triedy. Ku koncu roka 2016 bolo v zlom až veľmi zlom stave takmer 600 mostov. Mnohé stavby sa blížia k hranici životnosti. Za posledné roky sa do údržby a modernizácie tejto zložky cestnej infraštruktúry investuje veľmi málo, cca 5 % výdavkov na bežnú údržbu a opravy. Rozpočet verejnej správy na rok 2018 nevytvára predpoklady pre zlepšenie situácie. Konkrétne príklady z nedávnej minulosti v Piešťanoch alebo v Ružíne na východnom Slovensku, kedy došlo k uzávere dôležitých cestných ťahov, ukázali, aké riziko a aké náklady obyvateľom a prepravcom prináša nerealizovaná oprava a údržba takýchto stavieb. Je nevyhnutné, aby zodpovedné štátne inštitúcie a orgány prijali strategické rozhodnutia, aby tento vážny problém sa mohol čo najskôr riešiť.
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2017 poukázala, že existuje značný priestor pre lepšie využitie verejných zdrojov, a to v oblasti výdavkovej politiky jednotlivých rezortov. Kontrolou sme sa zamerali na systém uzatvárania a registrácie vecného a finančného plnenia zmlúv za dodávky služieb, najmä právno a poradensko-konzultačných služieb, ktorých podiel na výdavkoch verejnej správy rastie. Na konkrétnych výdavkoch rezortov hospodárstva a dopravy sme preukázali nehospodárnosť a neúčelnosť vynaložených zdrojov, ktoré sú uvedené v správe. Najvyšší kontrolný úrad zastáva názor, že značnú časť služieb, ktoré boli predmetom kontrolovaných zmlúv, mohli vykonávať vlastní zamestnanci efektívnejším a hospodárnejším spôsobom. Pre zvýšenie transparentnosti vynakladania finančných prostriedkov sme odporučili rezortom viacero opatrení, vrátane prijatia pravidla povinného zverejňovania externých analýz, štúdií, posudkov a expertíz. Kontrolné zistenia, ktoré mali charakter porušenia finančnej disciplíny, Najvyšší kontrolný úrad odstúpil úradu vládneho auditu.
Budovanie efektívnej verejnej správy je predmetom mnohých programov a projektov. Jedným z nich je aj program ESO, schválený vládou v roku 2012, ktorej cieľom je dosiahnuť zníženie optimalizácie nákladov na fungovanie miestnej štátnej správy. Deklarované úspory v rokoch 2013 až 2015 mali dosiahnuť výšku takmer 700 miliónov eur. Kontrola preukázala, že zriadenie klientskych centier bolo správnym krokom k budovaniu efektívnej verejnej správy. Najvyšší kontrolný úrad uskutočnil v spolupráci s Trnavskou univerzitou prieskum na vzorke 5-tisíc respondentov, z ktorých takmer 92 % vyslovilo spokojnosť s ich službami.
Na druhej strane kontrola upozornila na viaceré problémy spojené s realizáciou tohto programu. Ide najmä o to, že pred realizáciou tohto programu nebola spracovaná žiadna štúdia uskutočniteľnosti alebo analýza dopadov. Pred samotnou delimitáciou viac ako tisíc budov neprebehla žiadna pasportizácia budov a pozemkov a postup predaja a zámeny nehnuteľností nie je dostatočne transparentný a existuje riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s majetkom. Na pohyby takto veľkého rozsahu majetku dodatočným spôsobom nereaguje ani vnútorný kontrolný systém. Najvyšší kontrolný úrad odporúča ministerstvu vnútra vykonať analýzu všetkých dopadov na majetok a príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtu dotknutých kapitol, aby bolo možné hodnotiť účinnosť tohto programu aj iným spôsobom, ako je spokojnosť občanov s dostupnosťou služieb štátu.
Aj systém elektronického trhoviska má prispieť k budovaniu efektívnej verejnej správy. Je to nástroj na zníženie administratívnej náročnosti verejného obstarávania, skrátenia času, zjednodušenia nákupu, väčšej transparentnosti, ale aj ako protikorupčný nástroj, čo NKÚ hodnotí ako správny krok. Na druhej strane reálne využitie tohto nástroja poukazuje na mnohé problémy spojené s vlastníctvom technickej infraštruktúry EKS a nadlimitného elektronického trhoviska. Problém je aj vo využívaní tohto systému obcami v objektívnom vyčíslovaní úspor. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na celý rad problémov spojených s obstarávaním služieb týmto systémom a nepovažuje ho za vhodný nástroj na obstarávanie služieb. Taktiež fakt, že správcom tohto spôsobu obstarávania je ministerstvo vnútra a nie špecializovaný ústredný orgán štátnej správy, to znamená Úrad pre verejné obstarávanie, považujeme za anomáliu. Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča Úradu pre verejné obstarávanie iniciovať prechod správy elektronického trhoviska z ministerstva vnútra na úrad pre verejné obstarávanie.
V budovaní efektívnej verejnej správy má dôležité miesto aj samospráva. Zákon o e-Governmente ukladá aj samospráve povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky. Na vzorke 70 obciam a miest sme v roku 2017 preverovali pripravenosť samosprávy na poskytovanie elektronických služieb. Kontrola ukázala, že do konca roku 2016 tretina kontrolovaných samospráv nebola plne pripravená plniť tieto povinnosti. Problémy majú najmä menšie a malé obce, ktoré nie sú objektívne schopné zabezpečovať svoje povinnosti vyplývajúce z elektronického výkonu verejnej moci. Menšie obce však majú problémy zvládnuť aj ďalšie zákonné povinnosti, čo potvrdila kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu zameraná na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, majetkom a majetkovými právami, ale aj so správne vedeným účtovníctvom a rozpočtovníctvom, na čo NKÚ poukazuje už dlhodobo. Takéto obce často nie sú schopné v plnej miere plne plniť výkon prenesený funkcii štátu v oblasti školstva, zdravotníctva, životného prostredia a štát nemôže tieto problémy prehliadať a neriešiť ich zásadnejším spôsobom.
Vážené dámy, panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že informácia o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu je dôležitou spätnou väzbou nielen pre kontrolované subjekty, ale aj pre vás, pre poslancov Národnej rady. Aj táto správa je určitým obrazom a odrazom kvality legislatívneho prostredia, v ktorom pôsobia orgány verejnej správy. Poukazuje tiež na stav dodržania litery a ducha jednotlivých zákonných noriem a predpisov zamestnancami a manažmentom kontrolovaných subjektov. Verím, že správa o kontrolnej činnosti tak predstavuje nielen sumu informácií, ale stane sa inšpiráciou pre prácu každého z vás.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2017.
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu rozhodnutím č. 965 z 28. marca 2018 pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 9. mája 2018. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet. Tento výbor uvedenú správu prerokoval a prijal k nej uznesenie č. 274 z 2. mája 2018. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 277 z 10. mája 2018 a zároveň ma určil ako spoločného spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade, aby podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyslovil súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval dnes na 13.00 hodinu do kinosály, kde bude konferencia týkajúca sa riešenia vojenského obvodu Javorina, bývalého vojenského obvodu Javorina. Všetci ste vítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím ctených kolegov z výboru pre kultúru a médiá, výbor pre kultúru a médiá 12.05 hod. v obvyklej miestnosti. Ďakujem.