31. schôdza

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Dostálovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaný gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy okrem pána navrhovateľa. Nikto, vyhlasujem možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ak lobujú napr. zamestnávatelia za svoje záujmy a snažia sa ovplyvniť náš právny poriadok vo svoj prospech alebo v súlade so svojimi záujmami, považujem to za úplne v poriadku. Ak to isté robia zamestnávatelia; zamestnanci, to znamená, lobujú za svoje práva, znovu je to v poriadku, sú to organizácie, ktoré majú desiatky, stovky, tisíce členov, slovenských občanov, ktorí sa snažia ovplyvniť právny systém takým spôsobom, aby im to vyhovovalo. Ide o domáce organizácie, ktoré zastupujú slovenských občanov.
Je ale rovnako v poriadku, ak naše zákony chcú formovať a ovplyvňovať zahraničné skupiny, prípadne priamo prepojené na zahraničné vlády? Je to v poriadku, ak nám tu chce niekto presadzovať politické ciele, politické názory, ideológie a mocenské záujmy?
V prípade politických strán a politikov považujeme za samozrejmé a logické, že sme zakázali, aby ich mohol financovať ktokoľvek zo zahraničia. Je to predsa prirodzené, základný princíp sebeobrany, že nechceme, aby nejaká zahraničná vláda si odsponzorovala na Slovensku svoju politickú stranu. To by hraničilo s vlastizradou.
Ale čo mimovládne organizácie? Tu je v poriadku, že dostávajú peniaze zo zahraničia, viaceré sa tvária ako svätý za dedinou, ale ak slovenské politické strany zvolené slovenskými občanmi nie sú ochotné plniť ich ideologický alebo politický program, tak sú obviňovaní z porušovania ľudských práv alebo s vlastizradou a s ďalšími vecami. Tu je to v poriadku?
Kde na to berú drzosť niektoré organizácie, ktoré sú financované zahraničnými vládami a zahraničnými lobistami, že kritizujú slovenských politikov zvolených slovenskými občanmi iba preto, že neobhajujú záujmy nejakého vyššieho nadnárodného celku, ale obhajujú záujmy občanov Slovenskej republiky, že nie sú ochotní obhajovať niektoré ideologické klišé?
Dámy a páni, hybridná vojna, o ktorej sa v poslednom čase dosť často rozpráva, tu funguje už desaťročia. Uvediem len dva príklady:
Sovieti financovali roky tzv. mierové hnutia v západnom Nemecku a vo Veľkej Británii, kde demonštrovali demonštranti akože za mier pred vojenskými základňami. Robili to Sovieti, pretože chceli mier? Robili to preto, že chceli vyhrať studenú vojnu.
Vietnamci a Sovieti financovali dlhé roky protivojnové demonštrácie v Spojených štátoch amerických proti vojne vo Vietname. Chceli, robili to preto, že chceli mier? Nie, chceli vyhrať vietnamskú vojnu a chceli, aby Američania ju prehrali.
Hybridná vojna je známy pojem, ktorý vo verejnom živote, nazvime to, krajín západnej civilizácie funguje desiatky a desiatky rokov. Poďme do súčasnosti. Ak čínske štátne firmy kupujú médiá v strednej Európe, je to v poriadku? Robia to snáď preto, že sú médiá neuveriteľne ziskový biznis? Alebo to robia preto, že chcú mať vplyv na politický systém v strednej Európe?
Keď Rusi podporujú organizácie, ktoré vystupujú proti NATO, robia to preto, lebo milujú strednú Európu alebo milujú Slovanov? Tak ja neviem, či milujú napríklad Ukrajincov alebo Poliakov. Je to realita, že Rusi majú v strednej Európe svoje záujmy a snažia sa ich podporovať aj prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií.
Keď v USA podporujú pro NATO mimovládne organizácie, robia to preto, lebo im záleží na blahu strednej Európy? Robia to preto, že rovnako ako Rusko majú v strednej Európe svoje záujmy.
Ak Brusel podporuje organizácie, ktoré chcú čo najväčšiu integráciu Európskej únie, robí to preto, že miluje strednú Európu? Robí to možno aj preto, že čím väčší má EÚ rozpočet, čím väčšie má EÚ kompetencie, čím menšie má kompetencie Slovenská republika, no tak jednoducho tým väčší vplyv budú mať, nazvime to, bruselskí politici, bruselskí aktivisti, NGO-čkari, ale aj volení alebo nominovaní politici.
A povedzme si ďalší príklad veľmi konkrétny. Ak pán Orbán financuje mimovládne organizácie blízke SMK a zásadne nefinancuje mimovládne organizácie blízke MOST-u, robí to preto, lebo mu záleží na blahu slovenských Maďarov? Alebo to robí kvôli tomu, že jednoducho sa snaží presadzovať nejaké svoje záujmy? A kde sú naše národné záujmy? Čo je v mocenskom a ekonomickom záujme Slovenskej republiky? Kto financuje tieto záujmy? Lebo sme stredoeurópska krajina, mimovládne organizácie tu financuje Nemecko, Francúzsko, Brusel, USA, Spojené štáty americké, Čína, Maďari, ako sme si povedali. Kto financuje NGO-čky, ktoré majú presadzovať slovenskú suverenitu a naše národné záujmy?
Lebo cieľom hybridnej vojny je presne toto: Vyvolať taký stav, aby sa podarilo ovládnuť cítenie ľudí v prospech nejakej situácie, v prospech nejakej udalosti, tým ovplyvniť ich konanie. A robí to u nás každý. Neskrývajme si pred tým oči a nebuďme pokrytci. Proruským aktivistom vadí hybridná vojna zo strany USA, pro NATO aktivistom vadí hybridná vojna zo strany Ruska, ale my by sme mali chcieť pomôcť našim ľuďom, aby sa v tom vedeli zorientovať bez ohľadu na to, kto aké mimovládne organizácie na Slovensku platí.
Pomôžme ľuďom, aby sa v tom vedeli zorientovať. O to ide tomuto návrhu zákona, aby bolo zrejmé, kto mimovládne organizácie platí, aby tie mimovládne organizácie, ktoré lobujú za zmenu právneho systému v Slovenskej republike a sú financované zo zahraničia, aby boli zaregistrované, aby si každý mohol nájsť, odkiaľ dostávajú peniaze. A ľudia nech sa slobodne rozhodnú, či chcú ich počúvať, ich názory, ich ideológiu, ich princípy, alebo nie.
A chcel by som pomôcť aj poslancovi Ficovi, pretože prijatím tohto zákona by sa podarilo vyriešiť tú záhadu, čo ten Soros na Slovensku platí, aj v súvislosti s tými protestami, a čo nie. Ak by platil tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme opakovane, tak by sme veľmi presne vedeli, ktorá mimovládna organizácia z akých zdrojov je financovaná, podobne tak ako je to aj pri politických stranách.
Ďakujem vám za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Uhrík.

Pán poslanec, skutočne téma alebo otázka mandátu tých zahraničných mimovládnych organizácií alebo teda slovenských mimovládnych organizácií, ale financovaných zo zahraničia je veľmi akútna, pretože mnohé vystupujú ako keby zastupovali trištvrte obyvateľov Slovenska, pričom, samozrejme, v reáli zastupujú iba hŕstku ľudí. Hŕstku ľudí, ktorá sama seba vyvolila a pasovala sa do nejakých hovorcov nejakej skupiny, o ktorej ale nikto nikdy nepočul a nikto nikdy ju nespočítal, pretože vždy, keď príde na voľby, tak len tam sa ukazuje, že ktorý názorový prúd má aké reálne zastúpenie.
To, že zahraniční agenti nie sú v pôsobení štátov ničím novým, to je snáď proste zjavné. Bolo by naivné domnievať sa, že akési zahraničné spravodajské služby a spravodajské hry v zahraničí zanikli spolu so studenou vojnou. Ja si to vôbec nemyslím, práve naopak, myslím si, že stále to pokračuje akurát trošku sofistikovanejšími prostriedkami.
Ale vy ste spomínali tam tú vlastizradu a mne nedá nepripomenúť, keď sa tu hlasovalo o vyslaní slovenských vojakov na ruské hranice, že to boli práve poslanci zo strany SaS, ktorí tu vykrikovali niečo o vlastizrade. O vlastizrade tých, ktorí nechcú podporiť vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice. To znamená, že každý, kto nechce, aby naši vojaci tam išli, tak je vlastizradný, pretože Slovensko je členským štátom Severoatlantickej aliancie a kto nesúhlasí s politikou NATO, tak je automaticky vlastizradca. To znamená, že podľa tejto logiky by sme sa už nikdy v živote nedokázali z tej špirály NATO alebo poklonkovania Spojeným štátom americkým, tej ich agresívnej zahraničnej politike teda, z tejto špirály by sme sa už nikdy nedokázali vykrútiť, lebo ktokoľvek, kto by to kritizoval a chcel navrhnúť nejakú alternatívu, tak by bol označený za vlastizradcu. Čiže táto rétorika týchto mimovládnych, nazvem ich, agentov je skutočne, skutočne proste príznačná a tento návrh zákona, samozrejme, podporíme.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Niekto múdry, myslím, že to bol Winston Churchill povedal, že v politike nie sú priateľstvá, v politike sú iba záujmy. Preto si naivne nemyslime, že máme v politike v zahraničí a v zahraničných politikách a v zahraničných štátoch nejakých priateľov. A ani tieto naivné, tieto, alebo mylné predstavy, alebo tieto omyly nevnucujme občanom Slovenskej republiky. Uvedomme si, že nikomu v zahraničí nezáleží na dobre Slovenskej republiky. Nikomu nezáleží na tom, aby sa naši občania mali dobre, aby boli šťastní, aby žili v mieri a v pokoji. Chcú nás iba využiť a po použití odhodiť, tak ako sa hovorí, použiť a po použití odhodiť.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, môžte reagovať na faktické poznámky.

V reakcii na kolegov len dve upresňujúce poznámky. Keď som hovoril o vlastizrade, tak som hovoril o politických stranách. Preto sme vylúčili, aby mohli byť politické strany na Slovensku financované kýmkoľvek zo zahraničia. Lebo ak by to tak bolo, tak by vlastne prakticky páchali vlastizradu. Ak niekto financuje politickú stranu na území cudzieho štátu, tak prečo to robí? Čiže nehovoril som v tejto súvislosti o tých mimovládnych organizáciách.
Mimovládne organizácie fungujú na Slovensku na základe platného práva, to znamená, robia to, čo je dovolené. A ja by som chcel tú reguláciu, a to je zmysel tohto zákona, ktorý predkladáme, aby sme rozdelili dva typy mimovládnych organizácií.
Jeden typ robí nejakú, nazvime to, spolkovú činnosť alebo združuje občanov za účelom ich spoločného záujmu. To je jedno, či je to ochrana prírody, alebo rozvoj nejakého sídliska, alebo je to kultúrna činnosť, organizovanie festivalov. To je na občanoch, čo si, čo si vyvolia, to je ich právo, aby to robili.
A potom tu máme druhý typ organizácií, ktoré v skutočnosti nie sú mimovládne organizácie, ktoré nejakým spôsobom nahrádzajú, dopĺňajú činnosť vlády, ale sú to lobistické organizácie, ktorých jediným zmyslom činnosti je ovplyvňovať tvorbu právnych noriem na Slovensku.
Myslím si, že tieto dve veci by mali byť oddelené. To znamená, ak niekto lobuje za zmenu právnych noriem na Slovensku, tak by mal byť, je to legálne, ale musí byť zapísaný v zozname lobistov a zverejňovať, odkiaľ dostáva peniaze na svoju činnosť, ako úplne normálny, a to je jedno, či teraz to nazveme ekonomický lobista alebo politický lobista, alebo ktokoľvek iný. Čiže nechceme zakazovať činnosť, chceme, aby občania vedeli, že jednoducho tento človek je lobista.
Ďakujem.