31. schôdza

Ďakujem za slovo.
Janko, dovolil by som ti povedať môj názor. Ja by som tú úderku nenazval Lunter a syn, ja by som tú úderku nazval Syn a Lunter. A prečo? Nuž preto, lebo hlava tam nie je Lunter starší, on je len nesvojprávna figúrka, šéfuje tam Ondrej a aj ten je ohýbaný inými persónami. Bol som na zastupiteľstve BBSK a nestíhal som sa diviť, hlavne pri zakladaní tej neziskovky. Škandál!

Ďakujem kolegom za reakcie. No, každopádne ja som optimista, ale aj ako obyvateľ Banskobystrického kraja by som sa rád správal zodpovedne, a teda aj z tohto miesta prosím ostatných kolegov poslancov o zodpovednosť, aby hlasovali za tento návrh zákona. A mám taký pocit, že keby sme odsúhlasili tento strop míňania týchto zdrojov na krajoch v tejto chvíli, tak už by nebol ani taký záujem o tie županské miesta, pretože by zistili, že až toľko kradnúť sa nedá.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem, ďakujem pekne. Tak ešte v záverečnom slove si dovolím pár potrebných informácií na záver povedať.
Prvá dôležitá informácia je, že zavedenie takýchto regulovaných stropov pre výdavky na vlastnú réžiu nie je v inštitúciách napojených na verejný rozpočet ničím výnimočným, napríklad zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje obdobným spôsobom maximálnu výšku nákladov na prevádzku činnosti pre zdravotné poisťovne.
Treba taktiež zdôrazniť, že všetky vyššie územné celky majú zo zákona rovnaké originálne aj prenesené kompetencie, ktoré sa už viac ako 10 rokov nezmenili, a teda neexistuje objektívny dôvod na také vysoké rozdiely v prevádzkových nákladoch úradov jednotlivých vyšších územných celkov.
Samosprávne kraje, ktoré nedbajú na rozpočtovú zodpovednosť a príliš veľa finančných prostriedkov vynakladajú na svoju vlastnú réžiu, budú prostredníctvom tejto novely zákona prinútené hospodáriť zodpovednejšie, vďaka čomu im zostane viac finančných prostriedkov na podporu zmysluplnejších aktivít a napĺňanie skutočných cieľov, pre ktoré boli ako vyššie územné celky zriadené.
Ďakujem za pozornosť a ešte raz prosím o možnosť posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, kde môžme predebatovať ďalšie podrobnosti tohto zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť sumu rodičovského príspevku na rovnakú výšku, ako je suma uhrádzaná za poskytovanú starostlivosť o dieťa podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Rôzna výška príspevkov pri starostlivosti o dieťa do troch rokov je diskriminačná a nemá žiadnu opodstatnenosť. Sme toho názoru, že každý rodič má nárok na rovnaký príspevok od štátu, či zverí svoje dieťa do troch rokov do starostlivosti v príslušnom zariadení, alebo do starostlivosti inej osobe, alebo rodič zostane s dieťaťom doma na rodičovskej dovolenke do troch rokov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Hlásim sa zároveň do rozpravy.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 959. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. V poslednej dobe častokrát počúvam od predstaviteľov koaličných strán, že je treba myslieť na matky, slobodné matky a mladé rodiny. Tak ja sa pýtam ako. Či si nemyslíte, že práve treba tieto rodiny podržať a podporiť v dobe, keď im vypadne jeden príjem v rodine.
Návrh na zvýšenie rodičovského príspevku podáva hnutie SME RODINA už tretíkrát. Dôvody sú čisto pragmatické. Mladé rodiny, kde absentuje jeden príjem, nemajú ako vyžiť. Navyše majú aj hypotéky, aj iné úvery a úplne likvidačná je situácia, ak sa matka ocitne v tomto období bez partnera a jej jediný príjem je rodičovský príspevok vo výške 114 eur.
Rodičovský príspevok je potrebné zvýšiť o sumu, ktorá bude citeľnejšou pomocou pre rodiny. Zvýšenie o 10 eur, ktoré bolo najvýraznejším za posledné roky, je doslova nič pre tieto rodiny.
Vážnym problémom Slovenska je nízka pôrodnosť. Netvrdím, že navýšenie rodičovského príspevku ju zvýši, ale jedno je isté: Práve pri rozhodovaní pre druhé a tretie dieťa nastáva zaváhanie. A rodina si práve v tomto momente spomenie na obdobie prvých troch rokov dieťaťa, kedy doslova žila z ruky do úst. Ja len znova zopakujem, že ten jeden absentujúci príjem v rodine naozaj veľmi chýba.
Všetky odborné psychologické štúdie jasne hovoria o tom, že je nenahraditeľné pre emocionálny vývoj dieťaťa, keď je matka v prvých troch rokoch v bezprostrednom dennom kontakte s dieťaťom. Treba podotknúť, že sme jednou z mála krajín, kde ženy môžu byť s deťmi doma tri roky. Nenechajme si preto vziať to málo, čo máme kvalitné. Lenže situácia je taká, že matky často pre nedostatok financií v rodine nemôžu ostať s deťmi doma, aj keby si to želali. A takisto rôzne variantné možnosti, ako poberať rodičovský príspevok napr. flexibilne, nerieši túto situáciu, len vychádzajú v ústrety tým matkám, ktoré sa chcú vrátiť predčasne do práce.
Ďalším faktorom, ktorý nemôžeme ignorovať, je demografický vývoj. Na Slovensku sa rodí menej detí, ako potrebujeme. Ak chceme aspoň udržať demografickú krivku, tak potrebujeme v rodine mať minimálne tri deti. Inak budú naše ďalšie výpočty budúcich dôchodkov a úvahy o dôchodkovom strope úplne zbytočné. Pokiaľ chceme, aby žena mala minimálne tri deti, tak je nutné nastaviť podmienky tak, aby mohla mať prvé dieťa vo veku, ktorý je aj pre ňu fyziologicky najvhodnejší, a nemusela materstvo odkladať do doby, kedy bude mať na toto obdobie našetrené. Ak štát dokáže prispieť na jasle až do výšky 280 eur, mal by rovnako prispieť aj tým matkám, ktoré sa starajú o deti do troch rokov doma.
Pán minister Richter sa nedávno vyjadril, aj keď v čase padajúcich percent, že uvažuje o výraznejšom zvýšení rodičovského príspevku, a to dokonca na sumu 280 eur, ktorú sme opakovane navrhovali my. Páni koaliční poslanci, ja tu dnes stojím s týmto návrhom už tretíkrát a je mi ľúto, že ste náš návrh neschválili už v roku 2016. Už vtedy sme navrhovali zvýšenie rodičovského príspevku na 280 eur a jedna generácia detí do troch rokov mohla vyrastať v aspoň trochu lepších finančných podmienkach. Takže dúfam, že po tomto našom už treťom podaní podporíte tento návrh a nenecháte naďalej mladé rodiny s deťmi živoriť a nebudete čakať, aby ste toto zvýšenie použili neskôr, a to len z dôvodu padajúcich preferencií.
Ďakujem za všetky mladé rodiny.

Ďakujem ti, pani poslankyňa Krištúfková, ďakujem všetkým predkladateľom. A chcem povedať, ja sa týmto spôsobom; že ste tento návrh opakovane, znova a znova, že ho predkladáte.
Ja chcem povedať, že vďaka matkám, ktoré prijali dieťa, aj keď nemali oporu v dobrom manželovi, keď si otec dieťaťa, keď si ich nezobral alebo z nejakého dôvodu ich opustil, vďaka matkám, ktoré sú rozvedené, ktoré napr. opustil manžel pre mladšiu ženu a ktoré sa musia sami starať o deti. Vďaka aj takým matkám, ktoré obetujú svoju kariéru, aby sa, a starajú sa o dieťa, a vďaka aj tým rodinám, jednak mladým rodinám, ktoré sú zaťažené hypotékami, vďaka im, že prijmú dieťa, aj keď je to nepohodlné, aj keď to robí, im to určite zamieša karty v živote. A vďaka aj mnohodetným rodinám, ktoré sú ochotné prijať dieťa, aj keď ho už možno vôbec neplánovali, aj keď im to naruší ich možno iné plány, ktoré majú v živote, a že sú ochotní prijať takéto dieťa. A preto veľmi, veľmi schvaľujem a súhlasím s tým, že naozaj týmto ľuďom treba pomáhať, a týmto ľuďom treba pomáhať nielen morálne, ale aj finančne, že si to zaslúžia.
Ďakujem ešte raz.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, zmyslom tejto právnej normy je upraviť spôsob, akým sa na Slovensku môže vykonávať politický lobing. To znamená, oddeliť tie mimovládne organizácie, ktoré vznikli za účelom združenia záujmov nejakých občanov a nejakej verejnoprávnej aktivity, napr. ochrany prírody, a istým spôsobom vyselektovať tie mimovládne organizácie, ktoré vznikli za účelom ovplyvňovania právneho rámca, v ktorom Slovenská republika funguje. To znamená, ktoré lobujú za presadzovanie a zmeny niektorých právnych noriem. Bližšie tento návrh odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaný gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ak lobujú napr. zamestnávatelia za svoje záujmy a snažia sa ovplyvniť náš právny poriadok vo svoj prospech alebo v súlade so svojimi záujmami, považujem to za úplne v poriadku. Ak to isté robia zamestnávatelia; zamestnanci, to znamená, lobujú za svoje práva, znovu je to v poriadku, sú to organizácie, ktoré majú desiatky, stovky, tisíce členov, slovenských občanov, ktorí sa snažia ovplyvniť právny systém takým spôsobom, aby im to vyhovovalo. Ide o domáce organizácie, ktoré zastupujú slovenských občanov.
Je ale rovnako v poriadku, ak naše zákony chcú formovať a ovplyvňovať zahraničné skupiny, prípadne priamo prepojené na zahraničné vlády? Je to v poriadku, ak nám tu chce niekto presadzovať politické ciele, politické názory, ideológie a mocenské záujmy?
V prípade politických strán a politikov považujeme za samozrejmé a logické, že sme zakázali, aby ich mohol financovať ktokoľvek zo zahraničia. Je to predsa prirodzené, základný princíp sebeobrany, že nechceme, aby nejaká zahraničná vláda si odsponzorovala na Slovensku svoju politickú stranu. To by hraničilo s vlastizradou.
Ale čo mimovládne organizácie? Tu je v poriadku, že dostávajú peniaze zo zahraničia, viaceré sa tvária ako svätý za dedinou, ale ak slovenské politické strany zvolené slovenskými občanmi nie sú ochotné plniť ich ideologický alebo politický program, tak sú obviňovaní z porušovania ľudských práv alebo s vlastizradou a s ďalšími vecami. Tu je to v poriadku?
Kde na to berú drzosť niektoré organizácie, ktoré sú financované zahraničnými vládami a zahraničnými lobistami, že kritizujú slovenských politikov zvolených slovenskými občanmi iba preto, že neobhajujú záujmy nejakého vyššieho nadnárodného celku, ale obhajujú záujmy občanov Slovenskej republiky, že nie sú ochotní obhajovať niektoré ideologické klišé?
Dámy a páni, hybridná vojna, o ktorej sa v poslednom čase dosť často rozpráva, tu funguje už desaťročia. Uvediem len dva príklady:
Sovieti financovali roky tzv. mierové hnutia v západnom Nemecku a vo Veľkej Británii, kde demonštrovali demonštranti akože za mier pred vojenskými základňami. Robili to Sovieti, pretože chceli mier? Robili to preto, že chceli vyhrať studenú vojnu.
Vietnamci a Sovieti financovali dlhé roky protivojnové demonštrácie v Spojených štátoch amerických proti vojne vo Vietname. Chceli, robili to preto, že chceli mier? Nie, chceli vyhrať vietnamskú vojnu a chceli, aby Američania ju prehrali.
Hybridná vojna je známy pojem, ktorý vo verejnom živote, nazvime to, krajín západnej civilizácie funguje desiatky a desiatky rokov. Poďme do súčasnosti. Ak čínske štátne firmy kupujú médiá v strednej Európe, je to v poriadku? Robia to snáď preto, že sú médiá neuveriteľne ziskový biznis? Alebo to robia preto, že chcú mať vplyv na politický systém v strednej Európe?
Keď Rusi podporujú organizácie, ktoré vystupujú proti NATO, robia to preto, lebo milujú strednú Európu alebo milujú Slovanov? Tak ja neviem, či milujú napríklad Ukrajincov alebo Poliakov. Je to realita, že Rusi majú v strednej Európe svoje záujmy a snažia sa ich podporovať aj prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií.
Keď v USA podporujú pro NATO mimovládne organizácie, robia to preto, lebo im záleží na blahu strednej Európy? Robia to preto, že rovnako ako Rusko majú v strednej Európe svoje záujmy.
Ak Brusel podporuje organizácie, ktoré chcú čo najväčšiu integráciu Európskej únie, robí to preto, že miluje strednú Európu? Robí to možno aj preto, že čím väčší má EÚ rozpočet, čím väčšie má EÚ kompetencie, čím menšie má kompetencie Slovenská republika, no tak jednoducho tým väčší vplyv budú mať, nazvime to, bruselskí politici, bruselskí aktivisti, NGO-čkari, ale aj volení alebo nominovaní politici.
A povedzme si ďalší príklad veľmi konkrétny. Ak pán Orbán financuje mimovládne organizácie blízke SMK a zásadne nefinancuje mimovládne organizácie blízke MOST-u, robí to preto, lebo mu záleží na blahu slovenských Maďarov? Alebo to robí kvôli tomu, že jednoducho sa snaží presadzovať nejaké svoje záujmy? A kde sú naše národné záujmy? Čo je v mocenskom a ekonomickom záujme Slovenskej republiky? Kto financuje tieto záujmy? Lebo sme stredoeurópska krajina, mimovládne organizácie tu financuje Nemecko, Francúzsko, Brusel, USA, Spojené štáty americké, Čína, Maďari, ako sme si povedali. Kto financuje NGO-čky, ktoré majú presadzovať slovenskú suverenitu a naše národné záujmy?
Lebo cieľom hybridnej vojny je presne toto: Vyvolať taký stav, aby sa podarilo ovládnuť cítenie ľudí v prospech nejakej situácie, v prospech nejakej udalosti, tým ovplyvniť ich konanie. A robí to u nás každý. Neskrývajme si pred tým oči a nebuďme pokrytci. Proruským aktivistom vadí hybridná vojna zo strany USA, pro NATO aktivistom vadí hybridná vojna zo strany Ruska, ale my by sme mali chcieť pomôcť našim ľuďom, aby sa v tom vedeli zorientovať bez ohľadu na to, kto aké mimovládne organizácie na Slovensku platí.
Pomôžme ľuďom, aby sa v tom vedeli zorientovať. O to ide tomuto návrhu zákona, aby bolo zrejmé, kto mimovládne organizácie platí, aby tie mimovládne organizácie, ktoré lobujú za zmenu právneho systému v Slovenskej republike a sú financované zo zahraničia, aby boli zaregistrované, aby si každý mohol nájsť, odkiaľ dostávajú peniaze. A ľudia nech sa slobodne rozhodnú, či chcú ich počúvať, ich názory, ich ideológiu, ich princípy, alebo nie.
A chcel by som pomôcť aj poslancovi Ficovi, pretože prijatím tohto zákona by sa podarilo vyriešiť tú záhadu, čo ten Soros na Slovensku platí, aj v súvislosti s tými protestami, a čo nie. Ak by platil tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme opakovane, tak by sme veľmi presne vedeli, ktorá mimovládna organizácia z akých zdrojov je financovaná, podobne tak ako je to aj pri politických stranách.
Ďakujem vám za pozornosť.