31. schôdza

Pán poslanec, skutočne téma alebo otázka mandátu tých zahraničných mimovládnych organizácií alebo teda slovenských mimovládnych organizácií, ale financovaných zo zahraničia je veľmi akútna, pretože mnohé vystupujú ako keby zastupovali trištvrte obyvateľov Slovenska, pričom, samozrejme, v reáli zastupujú iba hŕstku ľudí. Hŕstku ľudí, ktorá sama seba vyvolila a pasovala sa do nejakých hovorcov nejakej skupiny, o ktorej ale nikto nikdy nepočul a nikto nikdy ju nespočítal, pretože vždy, keď príde na voľby, tak len tam sa ukazuje, že ktorý názorový prúd má aké reálne zastúpenie.
To, že zahraniční agenti nie sú v pôsobení štátov ničím novým, to je snáď proste zjavné. Bolo by naivné domnievať sa, že akési zahraničné spravodajské služby a spravodajské hry v zahraničí zanikli spolu so studenou vojnou. Ja si to vôbec nemyslím, práve naopak, myslím si, že stále to pokračuje akurát trošku sofistikovanejšími prostriedkami.
Ale vy ste spomínali tam tú vlastizradu a mne nedá nepripomenúť, keď sa tu hlasovalo o vyslaní slovenských vojakov na ruské hranice, že to boli práve poslanci zo strany SaS, ktorí tu vykrikovali niečo o vlastizrade. O vlastizrade tých, ktorí nechcú podporiť vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice. To znamená, že každý, kto nechce, aby naši vojaci tam išli, tak je vlastizradný, pretože Slovensko je členským štátom Severoatlantickej aliancie a kto nesúhlasí s politikou NATO, tak je automaticky vlastizradca. To znamená, že podľa tejto logiky by sme sa už nikdy v živote nedokázali z tej špirály NATO alebo poklonkovania Spojeným štátom americkým, tej ich agresívnej zahraničnej politike teda, z tejto špirály by sme sa už nikdy nedokázali vykrútiť, lebo ktokoľvek, kto by to kritizoval a chcel navrhnúť nejakú alternatívu, tak by bol označený za vlastizradcu. Čiže táto rétorika týchto mimovládnych, nazvem ich, agentov je skutočne, skutočne proste príznačná a tento návrh zákona, samozrejme, podporíme.

Ďakujem za slovo. Niekto múdry, myslím, že to bol Winston Churchill povedal, že v politike nie sú priateľstvá, v politike sú iba záujmy. Preto si naivne nemyslime, že máme v politike v zahraničí a v zahraničných politikách a v zahraničných štátoch nejakých priateľov. A ani tieto naivné, tieto, alebo mylné predstavy, alebo tieto omyly nevnucujme občanom Slovenskej republiky. Uvedomme si, že nikomu v zahraničí nezáleží na dobre Slovenskej republiky. Nikomu nezáleží na tom, aby sa naši občania mali dobre, aby boli šťastní, aby žili v mieri a v pokoji. Chcú nás iba využiť a po použití odhodiť, tak ako sa hovorí, použiť a po použití odhodiť.
Ďakujem.

V reakcii na kolegov len dve upresňujúce poznámky. Keď som hovoril o vlastizrade, tak som hovoril o politických stranách. Preto sme vylúčili, aby mohli byť politické strany na Slovensku financované kýmkoľvek zo zahraničia. Lebo ak by to tak bolo, tak by vlastne prakticky páchali vlastizradu. Ak niekto financuje politickú stranu na území cudzieho štátu, tak prečo to robí? Čiže nehovoril som v tejto súvislosti o tých mimovládnych organizáciách.
Mimovládne organizácie fungujú na Slovensku na základe platného práva, to znamená, robia to, čo je dovolené. A ja by som chcel tú reguláciu, a to je zmysel tohto zákona, ktorý predkladáme, aby sme rozdelili dva typy mimovládnych organizácií.
Jeden typ robí nejakú, nazvime to, spolkovú činnosť alebo združuje občanov za účelom ich spoločného záujmu. To je jedno, či je to ochrana prírody, alebo rozvoj nejakého sídliska, alebo je to kultúrna činnosť, organizovanie festivalov. To je na občanoch, čo si, čo si vyvolia, to je ich právo, aby to robili.
A potom tu máme druhý typ organizácií, ktoré v skutočnosti nie sú mimovládne organizácie, ktoré nejakým spôsobom nahrádzajú, dopĺňajú činnosť vlády, ale sú to lobistické organizácie, ktorých jediným zmyslom činnosti je ovplyvňovať tvorbu právnych noriem na Slovensku.
Myslím si, že tieto dve veci by mali byť oddelené. To znamená, ak niekto lobuje za zmenu právnych noriem na Slovensku, tak by mal byť, je to legálne, ale musí byť zapísaný v zozname lobistov a zverejňovať, odkiaľ dostáva peniaze na svoju činnosť, ako úplne normálny, a to je jedno, či teraz to nazveme ekonomický lobista alebo politický lobista, alebo ktokoľvek iný. Čiže nechceme zakazovať činnosť, chceme, aby občania vedeli, že jednoducho tento človek je lobista.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrhom sa dopĺňa právna úprava týkajúca sa ustanovenia osobitného príjemcu pre poberateľa dávky sociálneho poistenia, ktorý zo zdravotných dôvodov nemôže prijímať výplatu tejto dávky, a to aj bez súhlasu poberateľa tejto dávky. Za osobitného príjemcu je možné v takomto prípade ustanoviť blízku osobu poberateľa dávky sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa v zmysle návrhu bude povinná ustanoviť osobitného príjemcu len na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára a to najneskôr do troch dní.
Dôvodom návrhu sú opakované a dlhoročné problémy stoviek poberateľov dávok sociálneho poistenia a ich najbližších príbuzných, keď sa väčšinou náhle a nečakane ocitnú v situácii, že nie sú schopní zo zdravotných dôvodov prijať dávku, ktorá sa im vypláca v hotovosti, a nemajú zriadený bankový účet, čo je osobitne časté u seniorov, ale aj u ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. V dôsledku tejto skutočnosti nastávajú v ich živote problémy, nakoľko ak im nie je vyplatený napr. starobný alebo invalidný dôchodok, ich príbuzní nemajú právnu šancu sa k ich dôchodku dostať a v dôsledku toho nemajú z čoho za nich zaplatiť napr. úhradu spojenú s užívaním ich bytu, za energie a iné poplatky ako telefón, poplatky za lieky a zdravotnícky materiál, poplatky v zdravotníckom zariadení typu LDCH, a to dokonca ani prvú úhradu za poskytovanie sociálnej služby v pobytovom zariadení. Títo občania sa v dôsledku neplatenia vyššie uvedených poplatkov dostávajú do rizika platenia pokút a penále, ale aj napr. vypnutia elektrickej energie, neprijatia do pobytového zariadenia a tak ďalej.
Návrh reaguje aj na situácie, ak by poberateľ dávky sociálneho poistenia nemal žiadnu blízku osobu alebo inú osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá by dôvodne pociťovala ujmu poberateľa dávky ako svoju vlastnú ujmu, aby bolo možné rovnako v priebehu troch dní ustanoviť za osobitného príjemcu napríklad aj obec, kde má poberateľ dávky trvalý pobyt. Možnosť ustanoviť v týchto situáciách promptne za osobitného príjemcu blízke osoby, za ktoré sa považujú príbuzní v priamom rade, teda manžel, súrodenci, ale aj iné osoby, ak splnia zákonom stanovené podmienky, teda osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, a dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej ujmy, alebo obec značne urýchli a uľahčí riešenie bežných problémov poberateľov dávok a ich príbuzných, ktoré sú však z hľadiska existencie poberateľa dávky sociálneho poistenia veľmi dôležité.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predkladateľka, predkladateľky, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Renáty Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čo je tlač 930.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k tomuto návrhu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 971 z 10. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský návrh; za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný zákon, predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa rada opýtala oboch paní navrhovateliek, že či sa to nedá zneužiť povedzme tými rodinnými príslušníkmi alebo teda tou osobou. Či ten postihnutý trebárs poberateľ nemôže poveriť, dať splnomocnenie, alebo keď je v tom ústave, či nemôže ten ústav zaňho to platiť, že a ako je zabezpečené proti zneužitiu, pretože sú aj také rodiny, ktoré využívajú a zneužívajú aj chorých ľudí, svojich príbuzných, aj starých ľudí, dokonca ich aj týrajú. Čiže ako to máte ošetrené a zabrániť tomu, aby došlo k zneužitiu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel podporiť tento návrh a chcem pripomenúť, že, samozrejme, zrejme v praxi ide najviac o starobné dôchodky, invalidné dôchodky, ale vo všeobecnosti ide o akékoľvek dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Čiže to môže byť aj nemocenská, to môže byť materská. Predstavme si, že povedzme osamelá matka má zdravotné problémy z rôznych takýchto, ale najmä týchto dôvodov nemá prístup k svojmu účtu a teraz čo, hej? Pokiaľ by sme čakali na ten inštitút osobitného príjemcu cez Sociálnu poisťovňu, tak môže to trvať príliš dlho a zatiaľ sa môžu stať rôzne negatívne veci, ktoré boli spomenuté v dôvodovej správe, resp. v príspevku pani predkladateľky.
Čiže opakujem, je to veľmi užitočný návrh. Nemá žiadne dopady na rozpočet Sociálnej poisťovne, žiadne negatívne dopady, pomôže to minimálne stovkám ľudí na Slovensku každoročne. Nie je žiadny objektívny dôvod nepodporiť tento návrh, ktorý teda je predložený v súlade s tým, ako by občania potrebovali, drobným zásahom, ale mnohým z nich zásadne vylepší svoj život.
Ďakujem.

Ďakujem pekne obom, pani poslankyni Grausovej aj pánovi poslancovi Mihálovi.
K pánovi poslancovi Mihálovi, teda veľmi pekne ďakujem za podporu. Samozrejme, to sa týka všetkých sociálnych dávok. Ja som hovorila iba o invalidných a starobných dôchodkoch, pretože spravidla sú to buď starí ľudia, seniori, alebo ťažko zdravotne postihnutí ľudia, ktorí nemajú založené účty v dnešnej dobe.
A k pani poslankyni Grausovej. To je to, o čom som hovorila, keď ste tu chvíľočku neboli. Ja si myslím, že my nemôžme úplne koncipovať zákony a nazerať na ľudí ako potenciálne už na tých, ktorí to budú zneužívať, lebo ja si myslím, že každý zákon je možné obísť. A tak určite aj túto zmenu je možné obísť. Zároveň som presvedčená, že 99 % tých, ktorí sa reálne nachádzajú v takýchto ťažkých životných situáciách, sú práve tí, ktorí nebudú chcieť zneužívať tie peniaze. Budú chcieť poctivo zaplatiť za bývanie toho človeka, za energie alebo napríklad za zariadenie sociálnych služieb.
Vy ste hovorili, že bolo by dobré, keby ten človek napísal nejaké splnomocnenie, lenže problém je, že to sa práve týka tých ľudí, ktorí už nemôžu, lebo nie sú schopní, či sú po mŕtvici, alebo po akomkoľvek, po akejkoľvek inej náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá im nedovoľuje napísať to splnomocnenie. My by sme chceli, aby sa vlastne opieralo o lekársku správu. To znamená, ak lekár skonštatuje, že toto je človek, ktorý nemôže sám rozhodnúť o osobitnom príjemcovi, tak potom by sa vlastne delegovala táto kompetencia na Sociálnu poisťovňu. A obávam sa, že tie zariadenia sociálnych služieb sú dnes v takom dezolátnom stave, že ony nie sú schopné zaplatiť vlastne, lebo sa to týka naozaj veľkého počtu ľudí, za tých, ktorí k nim prídu a nemajú peniaze. Takže asi toľko k vám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Reagovala by som aj vo faktickej, ale možno to bude trošku dlhšie, tak nebudem riskovať len tie dve krátke minúty.
Ja by som len chcela povedať, že som spolupredkladateľkou tohto zákona napriek tomu, že sociálna oblasť nie je výsostne mojou oblasťou, ale porozumela som tomuto návrhu veľmi dobre práve preto, že som si niečím podobným prešla a chcela by som len demonštrovať tento zákon na svojej vlastnej osobnej skúsenosti. A v podstate si ale myslím aj v mojom okolí, z môjho okolia viem, že takýchto skúseností je naozaj množstvo.
Môj otec mal 91 rokov, minulý rok si zlomil nohu, hospitalizovali ho v nemocnici, ale bolo to zhodou okolností pár dní predtým, ako mu mala poštárka doniesť dôchodok. Takže, samozrejme, v nemocnici ako prvé ma prosil, choď domov a zober od tej poštárky ten dôchodok, čo, samozrejme, nebolo možné, pretože vydať mi dôchodok nebolo možné. Tak som volala na poštu, na pošte mi pani ozrejmila, že mohli by mi vydať ten dôchodok, ale musela by som mať štatút osobitného príjemcu. Tak som sa pýtala, že kde sa taký štatút teda vybavuje, poslali ma na Sociálnu poisťovňu a tam mi pani pri prepážke povedala, že áno, ale potrebujeme k tomu súhlas otca a potrebujeme k tomu lekárske potvrdenie, že je vo vážnom stave, že teda ak to donesiem, tak potom o 60 dní, do 60 dní môžem tento štatút osobitného príjemcu teda získať. Čo mi prišlo neskutočne dlhá doba na to, aby sme teda s otcom, samozrejme, sme nevedeli, čo bude, či zostane v tej nemocnici. Bol tam dva týždne, potom hrozil presun do nejakého doliečovacieho zariadenia, čo sa napokon aj stalo. Tak som sa vrátila na poštu, pýtala som sa pani, či by sa nedala nájsť nejaká iná možnosť, že trebárs doposlať ten dôchodok niekam inam, do nemocnice napríklad, nech si ho preberie tam. Tak áno, samozrejme, to bolo možné. Pani bola, našťastie, veľmi milá, veľmi nám pomohli. Ale čo čert nechcel, napriek tomu to trvalo istú dobu, to zadministrovanie na tej pošte, a ten dôchodok toho môjho otca v tej nemocnici jednoducho už nestihol, pretože mi ho previezli do Považskej Bystrice do inej nemocnice. Tak som znova išla na poštu, že či by sa to nedalo doposlať až do tej Považskej Bystrice, to už bol veľký problém, pretože to je cez dva okresy, takže to už boli úplne zúfalí, že asi teda nie, že mi ho tam teda odložia niekde, ten dôchodok, a keď sa otec vráti naspäť domov, že potom mu ho teda doručia už domov.
Takže toto sa už ale, bohužiaľ, neudialo, lebo otec medzitým zomrel. V auguste sme ho pochovali a potom sa celý dôchodok stal predmetom dedičského konania. A dedičské konanie trvalo šesť mesiacov, takže my sme sa k tomu jeho jednému dôchodku dostali v podstate asi po siedmich alebo ôsmich mesiacoch.
A tým chcem povedať iba toľko, že ja s mojím bratom, ktorí sme sa o túto vec starali, si pripadáme pomerne organizačne zdatní a vedeli sme sa v tom nejako rýchlo zorientovať. Ale viem si predstaviť a je tých situácií množstvo, kde ten dotyčný človek, ktorý je hospitalizovaný, nemá deti, má povedzme rovnako chorú manželku, ktorá je možno tiež rovnako dezorientovaná a nevie sa v tom vyznať. A možno naozaj, keby prišla na tú prepážku tej Sociálnej poisťovne, kde jej to povolenie nevydajú alebo ten štatút osobitného príjemcu nevydajú do 60 dní, ale do troch dní, tak ako to navrhujeme my v našom zákone, návrhu, tak možno by bol problém vyriešený do týždňa.
Takže tam v podstate aj odpadá tá nejaká otázka, že či sa to zneužíva alebo nie, pretože ten systém už je dnes nastavený takto, akurát je tam takáto strašne dlhá lehota. A my navrhujeme iba to, aby sa tá lehota skrátila, aby ten pracovník na tej prepážke na tej Sociálnej poisťovni mohol rozhodnúť hneď a nemusel tú vašu žiadosť posielať niekde do ústredia, na centrálu do Bratislavy a čakať siahodlhé týždne, kým sa teda vráti.
Takže toto je podstata nášho návrhu a myslím si, že na ňom nie je nič toxické. Myslím si, že naprieč politickým spektrom by sa dal úplne pohodlne podporiť, pretože je to niečo, čo naozaj pomôže stovkám rodín na Slovensku.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, v súčasnosti na Slovensku je viac ako dva milióny bytov. To znamená, že väčšina ľudí na Slovensku býva v bytoch. Právo, ktoré je platné na našom území, sa však stavalo k úprave vlastníckeho práva k bytom dlhšiu dobu veľmi odmietavo. A dokonca ani náš Občiansky zákonník, ktorý sa pripravoval v 60. rokoch minulého storočia neupravoval vlastnícke právo k bytom a až následne v roku 1966 môžeme hovoriť o akomsi prvom pokuse upraviť u nás tento inštitút. Samozrejme, vtedajšia právna úprava bola limitovaná socialistickým systémom vlastníctva.
Inštitút vlastníctva bytov a nebytových priestorov sa len od roku 1993 vyznačuje osobitným právnym režimom a má aj samostatnú právnu úpravu práve vo forme zákona č. 182/1993. Byt je v zákone považovaný za reálnu časť domu, ale zároveň aj za samostatný predmet vlastníckeho práva. V čase tej prvej spomínanej zákonnej úpravy vlastníctva k bytom, teda v rokoch 1960, až dve tretiny bytov sa nachádzali v rodinných domoch. A až v nasledujúcom období sa začala masívna výstavba bytových domov, tak ako ich poznáme teraz, a boli to prevažne panelové stavby. Všetci však vieme, že tento trend sa úplne zmenil a teraz väčšina bytov sa nachádza práve v bytových domoch, nie v rodinných domoch.
Zmeny však nenastali iba v spôsobe zmeny stavieb, ale nastali aj v zmene hospodárení s nimi. Popri družstvách a komunálnych podnikoch vznikli aj súkromné subjekty, správcovské spoločnosti, ktorých predmetom podnikania sa stala práve správa bytových domov. Okrem toho sa umožňuje aj samospráva v podobe spoločenstiev vlastníkov. A práve tieto subjekty majú zabezpečiť starostlivosť, údržbu a opravu bytových domov.
Keď sme sa s mojím kolegom pánom poslancom Petrom Antalom pustili do tohto legislatívneho procesu, tak sme vôbec netušili, do čoho ideme. Na začiatku sme mali úmysel, podotýkam dobrý úmysel, upraviť iba niektoré problematické časti tohto zákona. Keď sme sa však púšťali do problematiky hlbšie a postupne sa začali stretávať so záujmovými združeniami a organizáciami, odborníkmi na bytovú oblasť, tak všetci nás presviedčali, že chce to väčšiu zmenu. A takto sa na náš pôvodný návrh nabaľovali stále ďalšie a ďalšie oblasti.
Uvedomujeme si, že ide o veľmi zložitú problematiku. Ak si len zoberieme to, že základným právnym rámcom tejto súkromnoprávnej úpravy alebo občianskoprávnej úpravy je Občiansky zákonník, ktorý kompetenčne patrí pod Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, potom sa pozrieme na tento zákon pod číslom 182 z roku 1993 ako špeciálnu úpravu, ktorá, ktorý patrí kompetenčne Ministerstvu financií Slovenskej republiky, a potom si zobereme, že kto sa zaoberá koncepciou bytovej politiky na Slovensku a kto má v kompetencii napríklad zákon o správcoch, čím je ministerstvo dopravy a výstavby, tak už to dáva tušiť, že pri akejkoľvek potrebnej zmene sa to dotkne veľa subjektov.
Pri príprave nášho návrhu sme kládli dôraz hlavne na požiadavky praxe a čerpali sme z doterajších skúseností všetkých dotknutých. Boli to nielen vlastníci bytov a nebytových priestorov, ale boli to správcovské organizácie, ich záujmové združenia, spoločenstvá. Obrátili sme sa na právnych expertov, ktorí sa dlhodobo zaujímajú o túto problematiku. A v neposlednom rade naša vďaka patrí aj odborníkom na ministerstve financií, s ktorými posledné tri mesiace sme možno skoro na dennej báze negociovali tento náš návrh. Absolvovali sme množstvo stretnutí, z ktorých vyplynuli ďalšie návrhy, a ak na to dostaneme priestor a možnosť v druhom čítaní, tak radi by sme ich premietli do nášho návrhu.
Takže dovoľte mi ešte raz také stručné zhrnutie, čo je cieľom navrhovanej úpravy. Predovšetkým sa snažíme zjednodušiť a sprehľadniť právnu úpravu rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj odstrániť niektoré výkladové problémy, ktoré súvisia so správou bytového domu. Ide teda o spresnenie výkladu v praxi najčastejšie aplikovateľných ustanovení zákona. Súčasné znenie dotknutých ustanovení zákona je do veľkej miery nesystematické a neprehľadné a to v praxi so sebou prináša dlhodobo mnohé výkladové nejasnosti a praktické komplikácie, ktoré sťažujú alebo bránia riadnemu fungovaniu správy domu.
Navrhovaná úprava prináša predovšetkým jednoznačnejšiu, systematickejšiu a prehľadnejšiu úpravu prijímania rozhodnutí vlastníkmi. Okrem toho spresňuje viacero súčasných zákonných ustanovení a zavádza mechanizmy, ktoré by mali prispieť k zvýšenej informovanosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov o veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Zároveň prináša účinnejšie mechanizmy na zvýšenie kontroly orgánov spoločenstva alebo správcu domu, pričom zavádza aj niektoré nové práva a povinnosti týchto subjektov.
Takže z mojej strany zatiaľ všetko a som pripravená zodpovedať na všetky vaše otázky, ktoré vyvstanú v rozprave.
Ďakujem.