31. schôdza

Žiaľ, Miňo, na margo tých aj slabých argumentácií, ale aj tých facebookových diskusií, tiež som mal takú skúsenosť, môžem to potvrdiť, keď som raz publikoval jeden status o tom, že na Slovensku sú chránené týrané zvieratá, ale nepočaté alebo nenarodené deti ani zďaleka nie sú tak chránené, a baba, nejaká neznáma pre mňa mi na to odpísala, že či žijem v realite, že kde na Slovensku sú chránené zvieratá a že tu sú zvieratá týrané, proste zomierajú v neľudských podmienkach a tak ďalej a tak ďalej, skrátka veľká slza za zvieratá a zároveň tá istá žena, tá istá hlava pokračovala v tom statuse ďalej: „A tie argumenty, pán Uhrík, čo uvádzate za ochranu života detí, to patrí do stredoveku. Ja nechápem, ako môžte takto oponovať, ak môžte takúto totalitu tu zavádzať.“ Tá istá hlava, ten istý mozog, proste extrémna ochrana zvierat, čo je svojím spôsobom aj v poriadku, ale extrémne opovrhovanie nenarodenými deťmi.
Ale nemôžme sa čo čudovať, pretože to sú, to je laická verejnosť, dobre, nemajú to v hlave možno niektorí ešte tak, tak usporiadané, nevenujú sa tomu, sledujú to len okrajovo. Ale horší je naozaj ten postoj aj tých cirkevných predstaviteľov, aj tých kresťanských politikov, aj Marian Kotleba to tu navrhol predtým, aj ty si to spomínal, cirkev stále odmieta dať nejaké podporné stanovisko tohto návrhu zákona a teraz tiež čítam na aj Aktuality.sk, aj Hlavné správy, že Kramara, pán hovorca Konferencie biskupov Slovenska, povedal, že sme strana, ktorá, citujem: „hádže kamene na ľudí na základe toho, že sú inej rasy či náboženstva,“ hovorí o oportunizme a pýta sa tiež, aký je náš skutočný úmysel s podaním tohto návrhu. Čiže ak je cirkev takto nekonzistentná a ani oni nevedia už povedať, že čo vlastne, čo je správne a čo nie je správne, keď sa boja pod tlakom liberálnych médií postaviť za správne hodnoty, tak potom čo majú robiť obyčajní ľudia, čo chodia do kostola, čo denne zápasia so životnými podmienkami, čo by mali hájiť tie hodnoty. Čo proste majú robiť oni? Čo má, čo, keď samotní tí najvyšší predstavitelia sa takto...? No nechcem byť vulgárny proste.

Ďakujem za slovo. Milan, darmo budeš vysvetľovať somárovi jadrovú fyziku. Keď sa raz somár zatne, nepohneš s ním. Tak je to aj v prípade pani Verešovej a mnohých akože novinárov, aj tej novinárky, ktorú si spomenul, ktorí majú priliehavý názov „presstitútky“, to znamená novinárske prostitútky. No a tieto somáre, žiaľ, sú to aj niektoré političky a akože novinári, darmo, že sú nažratí, predsa s nimi nepohneš. Faloš a farizejstvo je pracovná metóda mnohých politikov a novinárov, majiteľov novín či televízií, teraz sme sa bavili o TA3, teraz sa úplne demaskovali. Krv nenarodených a vyškrabaných detí je na ich rukách.
A tu je jeden komentár na pani novinárku, status z internetu: „Na prototypálnom príklade bezprizorného organizmu jednej bielej kobyly vidíme, že niektoré nevyčistené, dokonca už i uzavreté rany na tele spoločnosti sa otvárajú a hnis začína vytekať. Keď vytečie, bude treba rany ešte dezinfikovať.“ Je to trošku tvrdý status, ale situácia je tvrdá.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Miňo, spomínal si tie detské domovy. Ja si myslím, že ten argument, ktorý tie osoby používajú, čo sa týka detských domovov, absolútne neobstojí, pretože každá žena, ktorá donosí, vynosí svoje dieťa a ktorá ho porodí, väčšinou žien, keď ho dostanú, keď ho uvidia, to dieťatko umyté, keď mu ho, keď to tej žene, keď dajú to jej novorodené dieťa do náručia, keď si ho ona privinie k sebe, keď ho vidí, tak je obrovské množstvo žien, ktoré sa rozhodnú si to dieťa ponechať, a sú, a nie dať do detského domova alebo na adopciu. Sú také prípady, sú také skúsenosti, že tá žena potom k tomu dieťaťu nadobudne ten materinský cit. Takže ani to neobstojí od neprajníkov voči tomuto zákonu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Miňo, dobrá rozprava. Ako vždy. A spomínal si, že liberáli, alebo resp. stretol si sa s náladami, že liberáli sú proti tomu, aby sme sprísnili tento zákon, alebo resp. sú proti našej novele, ale napriek tomu by chceli viacej liberalizovať potratovú politiku na Slovensku a chcem sa ťa spýtať, ak mi môžeš odpovedať, čo podľa, čo asi znamená viacej zliberalizovať potratovú politiku na Slovensku. Budeme zabíjať už osemmesačné deti alebo deväťmesačné deti? Alebo ako? A spomínal si jeden prípad, že deti, že keď nemajú deti žiť v detských domovoch, nech sú radšej potratené, nech radšej prebehne interrupcia v tomto prípade. Ale tá autorka tohto statusu alebo tohto článku asi zabudla na to, že život je niekedy aj strastiplná cesta a počas tohto života dieťa päť-šesť- sedem-desaťročné môže prísť o oboch rodičov, nejaká autonehoda, choroba, hocičo iné. A vidíš, podľa liberálov takéto dieťa podľa tej logiky, ktorú predstavuje, takéto dieťa by malo byť okamžite zabité. Nemáš rodičov, ideš do detského domova, proste tam sa ti bude zle žiť, tak, tak musíš zomrieť. A kde sú oponenti? Za chvíľku sa nám končí ústna rozprava, začína, začína, teda písomná rozprava, začína ústna rozprava, tak ja pevne verím, že sa sála naplní aj takýmito pseudokresťanskými aktivistami typu Verešová a podobne a budú svojou rozpravou nám nejakým spôsobom argumentovať, prečo nepodporia alebo podporia náš návrh zákona.
Ďakujem.

Milan, hovoril si o detských domovoch. Na Slovensku je neskutočné množstvo bezdetných párov, ktoré čakajú na deti, ktoré nikto nechce. A oni by dali všetky poklady sveta a všetky peniaze za to, aby týchto nechcených detí bolo viac. Neobhajujem teraz nezodpovedných ľudí, ktorí dajú deti do detského domova, len chcem povedať, že aj keby sa počet detí v detských domovoch zvýšil, nebol by to až taký hriech, ako je hriechom zabiť bezbranné a nenarodené dieťatko, ktoré ani len minimálne nemá šancu na život, keď sa jeho „matka“ rozhodne ísť na potrat. Preto dajme týmto nenarodeným detičkám šancu na život. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, hovoril si vo svojom príspevku aj o tom, že taký ten najčastejší argument proti sprísneniu interrupčnej legislatívy je ten, že ženy častokrát hovoria o tom, že práve my muži nemáme, nemáme nejaké také ani morálne, ani právne, ani etické právo hovoriť do toho, čo si budú robiť ony so svojím telom, že to je výlučne ženská záležitosť. No áno, bola by to čisto ženská záležitosť, keby ženy plodili deti výlučne so ženami, a to selektívne len ženy, a ak by teda ešte aj tie ženy, ktoré splodili, neboli, neboli samostatné ľudské bytosti. Dúfajme, že takýto stav nikdy nenastane, keď v dnešnej dobe zvrátenosti a najrôznejších úchylok by som sa ani tomu nejako nedivil, ale v prípade, že, a tak to je, že každé dieťa má aj matku, ale aj otca, tak obidvaja majú právo hovoriť do toho, čo sa stane s jej dieťaťom, a nemôžme to všetko zúžiť teda iba, iba na rozhodovanie žien.
Ale zastavil by som sa aj pri tom ďalšom argumente, pri tých ekonomicko-sociálnych dôvodoch, ktoré sa takisto používajú na zdôvodnenie toho, prečo ženy môžu ísť na požiadanie na potrat, ako tvrdia, teda že žiadne deti si nemôžu dovoliť mať alebo nemôžu si dovoliť mať ďalšie deti, lebo by tieto deti nemali dôstojný život. No otázka je, čo je to dôstojný život. To je, je dôstojný život to, či máme, ja neviem, jedno, dve autá, alebo máme v domácnosti jeden alebo dva televízory, že si môžme dovoliť chodiť na dovolenky, lebo tento životný štandard, ten sa stále posúva. Čo je to teda ten dôstojný život? Ak by sme teda vychádzali z tých, z týchto kritérií, tak potom by sme ako národ vlastne ani vôbec neexistovali, lebo zoberme si, že v tom 19. storočí, keď, keď naši predkovia, národní velikáni, Ľudovít Štúr a jeho druhovia bojovali za slovenský národ, tak v tej dobe väčšina slovenského národa bola naozaj veľmi chudobná. A keby vtedy boli dovolené interrupcie iba na požiadanie, tak si myslím, že, že by to s nami veľmi zle dopadlo a dneska by sme tu už vôbec nesedeli ani vy tu, v poslaneckých laviciach.
Ďakujem.

Tiež si na začiatku alebo v začiatočnej časti svojho prejavu hovoril o tom, že keby vláda našla 600 alebo 100 mil. eur na to, aby mohla buď postaviť alebo zlepšiť detské domovy, alebo nejakým spôsobom zlepšiť tie podmienky pre tú náhradnú starostlivosť pre deti, ktoré nie sú chcené, ale teda by sa narodili a neboli by zabité, potratené, tak že by to bol obrovský príspevok. Obrovský príspevok zo strany štátu.
Ja ale hovorím, že tie peniaze vláda nemusí hľadať, pretože napríklad my sme tie peniaze za vládu našli. Však úplne by stačilo, keby včera prešla naša novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, kde by sa tých 27 mil. ušetrených rozdelilo pre všetky tie deti. A vychádzalo by to viac ako 380 eur na každé jedno dieťa, ktoré dnes je potratené, zabité, by mohlo žiť a mohlo by byť z toho financované. V domovoch to vychádza úplne s prehľadom za tie peniaze a ja si myslím, že keby tie peniaze išli aj do rodín, tak mnoho tých mamičiek si povie, vďakabohu, nemusím ísť na potrat, a to by bolo obrovské víťazstvo.
Čiže keď sa chce, keď sa chce nájsť, tak tá cesta, ten spôsob, ako tým deťom namiesto istej smrti dať možnosť života, by sa určite našla a povedal by som, že tie peniaze, tie peniaze by v tomto prípade by boli až na poslednom mieste.

Pán poslanec, musím povedať, že čo sa týka témy, takže, žiaľ, nepovedali ste žiadnu novú myšlienku. Už som všetko počul v rozprave včera alebo dnes od vašich predrečníkov. Ale na úvod ste obvinili médiá a novinársku obec z toho, že z vás urobili extrémistu, človeka, ktorý hádže dlažobné kocky či kamene. Priznám sa, že to video som viackrát videl aj ja. Musím uznať, že nikto vás neusvedčí z toho, že ste nejaké kamene hádzali, ale na druhej strane v mojich očiach je hulvát aj ten, ktorý uráža napríklad Alaha, ktorý sa teší posvätnej úcte medzi moslimami. Pre mňa je hulvát aj človek, ktorý sa vyhráža a nadáva ľuďom len preto, že vyznávajú iné náboženstvo ako vy. A priznajte sa, robilo vám naozaj radosť, že so svojím, so svojou skupinou ľudí, s tým hlúčikom ste naozaj vystrašili ženy, ktoré boli zahalené od hlavy po päty a báli sa tam pomaly o seba, museli ich policajti ochraňovať.
A posledná poznámka. Vy veľmi radi sa tvárite, že pomáhate ľuďom, ktorí to potrebujú, ale ešte aj do toho ste schopní zatiahnuť vašu ideológiu a dávate šeky a rozdávate so sumou 1 480 eur. Ja tu nechcem robiť reklamu fašistickej ideológii, každému nám jasné, čo to je, ale nabudúce, ak vám naozaj pôjde o to, aby ste pomáhali ľuďom, tak si prídite odo mňa požičať 12 eur, aby to bola rovná suma.
A posledná moja konkrétna otázka. Ide vám o záchranu života nenarodených detí v prípade len bielych detí, alebo aj tých, ktorí sa narodia v rómskych osadách, a o rodičoch ktorých sa veľmi často vyjadrujete, že sú paraziti?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj mojim kolegom za rôzne podnety, za rôzne faktické poznámky. Určite súhlasím s tým, že ochrana zvierat je jednoducho dôležitá pred ich týraním a podobne, ale išlo o to, že tí istí ľudia, ktorí bojujú za ochranu zvierat, bojujú za potraty, to jednoducho naozaj logiku nedáva, to proste to je na svedomí týchto ľudí.
Ďalší dôležitý, ďalšia dôležitá otázka, ktorú som dostal od kolegu Kesckésa, že čo to v podstate znamená tá liberalizácia potratov, o ktorej som sa dočítal. Tak sú také rôzne liberálne stránky na internete, kde rôzni diskutujúci najčastejšie urážajú našu politickú stranu, debatovali a častokrát tam padajú argumenty úplne bežné, že predsa pre ženu by malo byť prirodzené nechať ho potratiť aj deň pred tým kľudne, veď to jej telo a to je len nejaký parazit, ktorý na nej parazituje. Tak ja si nerobím srandu, také názory tam sú, a nie jeden, dva, desať, to sú stovky ľudí, ktorí sú fanúšikmi a tisíce ľudí, ktorí sú fanúšikmi týchto stránok a ktoré tieto veci schvaľujú, lajkujú to tam, klikajú, že sa im to páči a podobne.
Čo sa týka pána Kéryho, tak ako som spomínal tu v pléne, jak som povedal, že som sa, že sa ospravedlňujem za tú, za ten incident, že to je jednoducho hlúposť, že som sa takto zachovať nemal a že by som sa teraz zachoval úplne inak, to jednoducho stále platí, ale pán Kéry by sa mohol kľudne so mnou porozprávať o tom, ako to v skutočnosti celé bolo, a že to nebola taká nevinná arabská chudinka, rodinka, ako to vykresľujú médiá, pretože tie nedali tú prvú časť tých záberov, kde ten Arab skákal do ľudí všade okolo seba, v pozadí policajtov, že tam vykrikovali, že oni sú zo Saudskej Arábie, že oni sú frajeri, že oni nám tu môžu rozkazovať a podobne, že to nebolo úplne tak, ako si to jednoducho predstavujete. Ale tak či tak by som to urobil dnes úplne inak.
Čo sa týka ochrany života, samozrejme, každé jedno dieťa je pre nás dôležité, my sme to tu povedali snáď v tejto rozprave stokrát, to znamená to ani nie je téma.
A čo sa týka tých šekov, tak vám poradím, pán Kaliňák, ako to bolo povedané, dal vo Vranove policajtom 1 488 eur na športový klub. Choďte mu požičať tých 12 eur.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milé dámy, vážení páni, začnem úplne netradične štatistikou, a nielen slovenskou, aby sme sa odrazili od čísiel niečoho, čo ja osobne za číslo nikdy nebudem považovať, pretože ide o život a ten má nevyčísliteľnú hodnotu.
Keďže dnes je tu návrh a na zákaz interrupcií na Slovensku, pozrime sa, v akom stave je svet, ale najmä by nás malo zaujímať Slovensko, pretože, že zo štatistiky vplýva, že sme poslední vo svete v úrovni pôrodnosti. Ročne je vo svete vykonaných približne 46 mil. interrupcií. Za posledných 50 rokov bolo na Slovensku vykonaných 1,37 mil. legálnych interrupcií plus nezistiteľné a nelegálne. Najviac interrupcií bolo vykonaných v roku 1988, konkrétne 51 000, po páde komunizmu je klesajúca tendencia, aj keď stále alarmujúca, pretože na rozdiel od socializmu, dnes nedokážeme zabezpečiť rozvojovú krivku natality. Ešte pred desiatimi rokmi v priemere sme vykonali asi 13 500 interrupcií.
Slovensko má s indexom pôrodnosti 1,4 jednu z najhorších natalít v Európe aj vo svete. V podstate patríme medzi vymierajúce národy. U žien, ktoré podstúpili interrupciu pri prvom tehotenstve, je v ďalších tehotenstvách 500 % nárast mimomaternicových tehotenstiev, ktoré končia smrťou dieťaťa, a tiež významne ohrozujú život matky. Na Slovensku pripadá na jednu ženu vo veku 15-49 rokov 1,25 dieťaťa, čo je hlboko pod tzv. záchovnou hodnotou populácie, a opakujem, že sme poslední v Európe. Samotná západná prevažná európska civilizácia postupne starne a vymiera a my sa na tento jav nemôžeme pozerať z hľadiska osobných záujmov.
Ešte v roku 2016 bolo na Slovensku vykonaných 6 494 tzv. umelých prerušení tehotenstva, čiže potratov ako, alebo ak chcete asistovaných vrážd nenarodených detí. Pozrime sa na dôvody.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií sa pre interrupciu najčastejšie rozhodli ženy, ktoré už majú dve deti. Najčastejšie ju podstúpili ženy z Banskobystrického, Nitrianskeho a Trnavského kraja. Najviac prípadov úmrtného prerušenia tehotenstva bolo vo vekovej skupine 30 až 34 rokov: 1 458 a 35 až 39 rokov: 1 354. Potrat podstúpilo aj 18 maloletých dievčat do 14 rokov a to je už čo povedať.
Chcem, skupiny žien, ktoré podstupujú dobrovoľne interrupciu, tu máme skupiny s problémovým donosením plodu – spontánne potraty. Tá menej šťastná podskupina žien sa presunie do skupiny, ktorá nie je schopná dieťa donosiť, a nakoniec tu máme skupinu nielen žien, ale aj mužov, čiže párov, ktoré objektívne nemôžu mať vlastné deti, čiže sú neplodné, pretože by sme aj v tejto súvislosti mali hovoriť o pároch, keďže na splodenie sú potrební dvaja okrem tzv. umelého oplodnenia in vitro. Týchto párov je približne až 10%.
Počet umelých prerušení tehotenstva, štatistka, taká malá štatistika. Rok 2011: 8 823, rok 2012: 8 443, rok 2013: 7 999, rok 2014: 7 501, rok 2015: 7 004. Zosumarizujeme si túto smutnú čiernu štatistiku. V roku 2012 bol počet potratov na 100 života..., živonarodených detí na úrovni 28,8. Každé potenciálne tretie dieťa sa do života a spoločnosti nenarodilo. Čiže počas nášho volebného štvorročného mandátu príde Slovensko o približne 30-tisíc nenarodených detí. Počet jedného rokovacieho dňa nášho slovutného parlamentu príde o život 20 plodov a to rátam aj soboty a nedele. Takže pri pracovnom týždni, dámy a páni, na Slovensku každú hodinu v priemere asistovane zabíjame jedno nenarodené dieťa každú hodinu!
Nebudem sa zaoberať dôvodmi, okrem etických alebo trestnoprávnych, pretože takáto diskusia vedie do pekla. Pripomeňme si, že prvá spoločnosť, ktorá zlegalizovala potraty, boli boľševický a komunistický režim, v roku 1920 v Sovietskom zväze a po vzore Sovietov v priebehu 20. storočia aj ostatné krajiny komunistického bloku vrátane Československa. Nie je nezaujímavé, že potrat propagovalo aj nacistické Nemecko, ktoré ho používalo ako prostriedok likvidácie tzv. podradných ľudských rás, rás. Oba režimy, komunistický aj fašistický, boli totalitné diktatúry, ktoré presadzovali ateizmus.
V západnej Európe a Amerike bol potrat legalizovaný najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia a v súčasnosti je potrat legálny vo väčšine krajín sveta.
Už poznáme pojem „humanitárne bombardovanie“ a túto činnosť by mnohí radi rovnako ošatili do humánnej a reprodukčnej asistencie. Hrozné a krkolomné pomenovanie. Na začiatku sa do popredia kládlo, kládlo právo ženy, čo komunistickému aj fašistickému ateizmu vyhovovalo, paradoxne to však vyhovuje aj súčasným neomarxistickým a gender slniečkárom, ktorí sú schopní zachraňovať ekonomických migrantov na mori, ale nemajú problém propagovať prístup k právu, ktorý legitímne zabíja život tvora, keďže podľa slovenskej ústavy život človeka požíva ochranu už pred narodením.
Dovoľte mi, poukázať na ďalší, prepáčte, feministický a slniečkársky paradox, kedy ľudskoprávni aktivisti a niektorí ultraliberáli sa podieľajú v právach žien v prípadoch, keď žena prestáva byť ženou s veľkým „Ž“, čiže ochrankyňou života a rodiny a stáva sa z nej sebecká, egoistická občianka, ktorá má síce svoje práva, ale práve nimi berie právo a slobodu narodiť sa plodu, ktorý v tej žene rastie a nepýtal sa na svet. Ale keďže život sa v tele ženy začal, máme tu situáciu, keď to už nie je len a len jej vec, keďže spoločnosť je postavená aj na demografii, sociálnej a prorodinnej politike, pretože spoločnosť má rovnaké právo upraviť všeobecne, väčšinovo, zdôrazňujem podmienky na to, aby chránila život nenarodeného plodu a aby vyžadovala od svojich členov zabezpečenie reprodukcie a jej zodpovednosť.
V minulom režime na to slúžili aj ekonomické páky cez tzv. staromládeneckú daň. Dospeli sme však do štádia extrému, keď v Európe už až na pár výnimiek dosiahlo liberálne a feministické šialenstvo svoj vrchol a potraty eufemicky alebo slovníkom politickej korektnosti alebo nekorektnosti, čiže zabitie plodu v tele budúcej matky sa robí bez uvedenia dôvodu. Odmietam oba extrémy.
Prvý - aj liberálnu voľnosť bez zodpovednosti a hlasu spoločnosti, ignorujúc elementárny morálny postulát ochrany života od počatia, a aj druhý druhý - extrém stredovekého prudúrizmu, ktorý by v mene ochrany života ohrozil na druhej strane život ženy, prípadne by ju nútil do rodičovstva v situácii, kedy došlo k jej znásilneniu, incestu alebo podrobnému nedobrovoľnému aktu.
Dámy a páni, preto vyzývam nás všetkých, ktorí nesmieme v 7. volebnom období, nesieme zodpovednosť za chod Slovenska, aby sme viedli intenzívny dialóg, na konci ktorého by sme zohľadnili tie najlepšie riešenia a prístupy oboch hlavných prúdov, to znamená, aby sme vytiahli čiernym potratom a mafiánskemu biznisu cezzahraničnej, cezhraničnej potratovej turistiky na jednej strane a súčasne aby sme sa nečinne neprizerali na zabitie, zabíjanie nenarodených detí v čase, keď nám dramaticky klesla pôrodnosť, keď na jednej strane posúvame odchod do dôchodku až k odchodu na cintorín, a súčasne otvárame dvere migrácii tým, ktorí nemajú problém robiť a plodiť deti a migrovať za lepšími podmienkami do EÚ a využívať kresťanskú spolupatričnosť a sociálny systém zabezpečenia. Takže sme dospeli do štádia, že sa musí, že si musíme vybrať, ktorou cestou pôjdeme, a urobiť možno šalamúnske rozhodnutie. Paradoxne, ako viete, tento biblický príbeh sa týka záchrany dieťaťa, na ktorý si robili nárok dve ženy. A som presvedčený, že naše rozhodnutie o budúcnosti Slovenska bude v rovnakej filozofii záchrany života a budúcnosti nie jedného, ale väčšiny detí.
Človek má totiž nielen svoju individuálnu pamäť, ale aj pamäť kolektívnu, nielen svoju vlastnú identitu, ale aj identitu rodu, národa a civilizácie, v ktorej vyrástol, je nielen individuálna, ale aj spoločenská a sociálna bytosť, preto má nielen zohľadňovať svoje osobné práva, ale aj spoločné práva a povinnosti či záväzky, pretože v histórii sme ixkrát čelili situácii, keď život a osud jednotlivca nebol vôbec dôležitý a závisel na spoločnom rozhodnutí a o bytí a nebytí celej spoločnosti.
A aby som len nemoralizoval, prispejme už teraz niekoľkými návrhmi pre toto riešenie v prospech života, práva aj budúcnosti. Keďže na Slovensku klesá demografia, máme napätý medzigeneračný vzťah, ktorý sa negatívne premieta do dôchodkového zabezpečenia, a prepáčte, malá poznámka ekonomickým liberálom peniaze a kapitálové fondy všetko nevyriešia, tak navrhujem, aby sme ženám, ktoré chcú podstúpiť potrat, prepáčte, ale som z generácie, keď ešte sa nazývali veci, javy a pojmy pravými menami, a pri potratoch aj ostanem, aby
1. štát prijal koncepčnú celonárodnú stratégiu štátnej prorodinnej a profile (pozn. red.: správne "prolife") politiky,
2. aby štát v súvislosti s potratmi opäť zriadil komisie zložené z lekára, psychológa, sociálnej kurately, ekonomického poradenstva, duchovného a zástupcu prolife, aby so ženou absolvovali poradenstvo, poskytli opakované sedenia a psychickú aj inú podporu v napätom čase rozhodovania v prospech rozhodnutia pokračovať v tehotenstve. Nie je to až taká novinka, podobné komisie, ktoré zohľadňovali váhu argumentov pri žiadosti, sme poznali aj z minulého režimu. V prospech inkluzívneho a komplexného prístupu do rozhodovania ženy hovorí aj nezvratnosť aktu, ktorý preukázateľne zanecháva výraznú negatívnu psychickú aj emočnú ryhu v srdci, duši a mysli väčšiny žien, ktoré potrat absolvovali. No a tento proces by sa, samozrejme, Na tento proces by sa, samozrejme, vzťahovali všetky opatrenia na ochranu osobných údajov.
3. Ak by táto prolife komisia zastupujúca verejný záujem spoločnosti na zvýšení demografie na Slovensku neuspela, potom by žena mala byť ponúknutá, žene mala byť ponúknutá možnosť ekonomicko-sociálneho zhodnotenia s návrhom donosiť plod a porodiť, prepáčte za výraz, štátne dieťa, ktoré by spoločnosť ponúkla na adopciu párom, ktoré objektívne nemôžu mať deti, ale chcú rodinu a vedeli by dieťatku poskytnúť dostatok lásky aj starostlivosti. Žena, ktorá by plod donosila, by dostala od spoločnosti benefity, o ktorých sa môžeme ďalej baviť, napr. by sa pôrod klasifikoval a zohľadňoval pri odchode do dôchodku, ako by toto dieťa riadne vychovala, alebo by náklady počas tehotenstva znášal štát vrátane úľav na poskytnutie materskej dovolenky, to znamená ospravedlnené pracovné voľno zo zamestnania, ktoré podľa Zákonníka práce poskytuje zamestnávateľ zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa vrátane nemocenského poistenia. Tento čas by poslúžil na rekonvalescenciu ženy a psychické vysporiadanie sa s odovzdaním dieťaťa na výchovu neplodným párom.
Malá poznámka. Mám za to, že stále hovoríme len o manželstve muža a ženy, teda nehovorím o pároch rovnakého pohlavia, vážené dámy, milí páni, takže dúfam, že aj predkladatelia by radi uvítali takúto diskusiu a všetky pomocné faktory vedúce k cieľu, ktorým je zvýšiť zodpovednosť za sexuálne a rodičovské správanie a tiež generálny cieľ, ktorým je zastaviť vymieranie slovenského národa, a tu žijúcich národností.
Rád si vypočujem vaše pripomienky, len poprosím, v duchu prvého článku Ústavy Slovenskej republiky, nie ich ideologických.
Ďakujem za váš čas, pozornosť aj záujem prispieť rozumne, slušne, eticky aj právne čisto k téme, ktorá sa netýka len objektu legislatívneho opatrenia, ale aj generálneho subjektu, nás všetkých, občanov Slovenskej republiky, členov slovenského národa, príslušníkov zatiaľ ešte žijúcej európskej civilizácie s hodnotovým hebrejsko-anticko-kresťanským pilierom, ktorý je jedinečný v rozmanitosti a je preto nenahraditeľný. Ale bez detí rodiacich sa v Európe a Európanom, to nebude, žiaľ, o niekoľko sto rokov už možné. Ak teda niekomu záleží na srdci globálne otepľovanie, úbytok druhov flóry a fauny na svete, verím, že mu rovnako bude ležať na srdci aj úbytok, dokonca asistovaný, členov našeho vlastného ľudského rodu.
Na záver dva výroky, citáty slávnych ľudí.
Prvý: „Za interrupciu sú už ľudia, ktorí sú na svete,“ povedal to Ronald Reagan.
A druhý: „Raz budú interrupcie považované za zločin,“ Gándhí.
Ďakujem za pozornosť.