33. schôdza

Ďakujem za slovo. Budem stručná, ale nedá mi dnes pri zákone o kompenzáciách nepovedať aj, aj podnet, ktorý ma šokoval a ktorý som teda dostala ráno. Tiež je v súlade so zákonom, ale prehlbuje utrpenie ľudí.
Budem hovoriť o Štefanovi z Medzilaboriec, ktorý sa, ktorý 15 rokov opatroval svoju manželku s alzheimerom v domácom prostredí, ktorá zároveň je stomička, to znamená, že, že je, že má kolostómiu. A tiež má zlomenú chrbticu. Potom ako pán Štefan sa o ňu staral 15 rokov, šiel na dôchodok, a teda tým, že nevládal, tak mu navrhli na úrade práce, aby teda opatrovanie koncentroval na osobnú asistenciu, kde môže 4 hodiny vykonávať osobnú asistenciu ako jej príbuzný v domácom prostredí, a bude mať ešte nejakého iného asistenta, ktorý mu pomôže so starostlivosťou o tú jeho manželku. Preňho bolo neprijateľné aj z takého princípu, že bol, že pracoval aj v zdravotníckych službách, robil na RZP-čke, ju dať do nejakého domova, a preto teda naozaj si dal poradiť na úrade práce, a teda osobnú asistenciu požiadal.
Avšak keď žiadal tú osobnú asistenciu, tak mu povedali, že jednoducho on sa nemôže na žiadosť podpísať sám, musí to podpísať jeho manželka. A keďže v tom čase teda nemohla a aj ďalší úradníci ho prehovárali k tomu, aby teda ju pozbavil práv, pretože je to komplikované, nič im nechcú schvaľovať, pretože ona to nevie podpísať, on nechcel klamať, nechcel to podpisovať za ňu, chcel robiť veci v pravde, a tak teda podal návrh na súd, aby ju pozbavili práva a stal sa jej opatrovníkom.
Avšak nikto ho neupozornil na to, že osobnú asistenciu nemôže už vykonávať 4 hodiny denne ako opatrovník, a tým pádom vlastne mu vznikol nedoplatok, za 18 mesiacov musí uhradiť štátu 4 814 eur. Nemá žiadne peniaze z toho, že sa stará o svoju manželku. To znamená, úplne sa stará zadarmo o ňu. Má len svoju dôchodkovú dávku, ktorú si odrobil reálne, a teda ešte okrem toho musí štátu vrátiť 4 800 eur. Keďže volal vždy RZP-čku, lebo žena má epi záchvaty, a nikdy sa nevedelo, či ide o mozgovú príhodu, alebo teda o konkrétny epileptický záchvat, tak RZP-čka mu povedala, že nech ho nevolajú, že nech injekcie na epi záchvaty pichá on a nech teda mení aj kolonoskopické sáčky. Toto všetko sú zdravotnícke úkony. A teda keď pán požiadal na základe toho, že má splácať štátu 4 814, o asistentky, osobné asistentky dve, ktoré potom, ako na kolenách ich prosil, aby mu pomohli, tak jednoducho povedali, že tieto veci nebudú robiť. Tento človek sa tak či tak stará o svoju manželku. Robí úkony, ktoré ak sa skomplikujú, tak ešte sa dostane do basy a bude splácať štátu 4 814 eur za to, že si nechal poradiť, že má prejsť z opatrovania na osobnú asistenciu.
Je naozaj absurdnosťou, že ideme pomáhať domácej opatere a na to vlastne upozorňujem ja. Na jednej strane hovoríme, že návrh zákona, alebo teda novela zákona, s ktorou prichádza ministerstvo, je prelomová, je tá, ktorá kladie dôraz na opatrovateľov, na druhej strane dnes ráno dostávam podnet, ktorý je naozaj na hranici absurdity. Ide o človeka pokorného. Ktorý z vás chlapov, čo tu sedíte, by ste sa dokázali starať o svoju ženu, ktorá má alzheimer, ktorá nevie, akým spôsobom cez deň, čo si pamätá, čo si nepamätá, má zlomenú chrbticu, má teda kolonostómiu? A tento muž sa naozaj čestne o ňu staral 15 rokov. Teraz štátu musí vrátiť peniaze, nemá ani cent, pretože opatrovník, hoci je príbuzný, nemôže vykonávať osobnú asistenciu 4 hodiny denne. Táto novela to nerieši. Na toto som chcela upozorniť.
Jedna vec je zvýšiť príspevky, druhá vec je, ak sa nevyriešia veci, ktoré tak či tak v systéme fungujú, pretože osobnú asistenciu môže robiť príbuzný 4 hodiny denne, ale keď ten príbuzný je opatrovníkom, tak jednoducho musí vrátiť peniaze, a to 18 mesiacov spätne. Čo ten úrad práce robil, že to zistil 18 mesiacov spätne? Odkiaľ tí ľudia majú nabrať tie peniaze?
Takže jedna vec je to, druhá vec je skutočná prax a obmedzenia, ktoré nevyrieši ani táto novela zákona, preto hovorím, vždy hovorím o tom, že ten systém starostlivosti je potrebné nastaviť ináč, aby zbytočne tie komplikácie pri jednotlivých kompenzáciách nespôsobovali utrpenie práve tých, ktorí to myslia čestne a vážne so svojimi príbuznými.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Shahzad.

Myslím, že takéto prípady sa stávajú hlavne preto, že, že naozaj tí pracovníci na úradoch nemajú na tých ľudí čas a nevenujú sa im dostatočne. Presne toto je ukážka.
A neviem, či si si všimla, kolegyňa, že pán minister opäť za celý čas v rozprave nepovedal ani slovo, ako to býva zvykom u iných ministrov. Takže má poslednú príležitosť. Verím, že ju využije.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán minister?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Nadýchnem sa, pani poslankyňa, a budem sa snažiť hovoriť veľmi kľudne. Dúfam, že sa mi to podarí.
Priznám sa a hneď v úvode chcem začať s tým, že chcem veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, že takáto novela zákona je na stole, lebo som presvedčený o tom, že zdravotne ťažko postihnutí, možno ich príbuzní na takúto novelu veľmi čakali, a som presvedčený o tom, že nemusí byť posledná. Ak som niekedy v ’17. roku, resp. v ’16., pretože tá posledná novela bola účinná už od 1. januára ’17, povedal, že v programovom vyhlásení máme otázky, ktoré sa týkajú riešenia kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, ale nepovedal som, že alibisticky to riešime tou novelou, ale že budeme pokračovať. Myslím si, že ten priestor je tu aj ďalej, a to dáva odpoveď aj na viaceré otázky, ktoré tu ešte v tomto prípade boli položené.
Ale, prosím vás, 125 mil., ktoré sa na rok dávajú k dispozícii pre tých, ktorí to potrebujú, aby sa ťažko zdravotne postihnutí vedeli primerane začleniť do tej väčšinovej spoločnosti, aby sme zlepšili kvalitu života, mi stojí za to, aby som sa povzniesol nad niektorými tými, tými poznámkami, ktoré tu, ktoré tu padli, vrátane to, tej bábky. Pani poslankyňa, ja vám ďaleko od bábky. A k tomu sa ako, ako nebudem vyjadrovať.
Za ďalšie vážim si to, že aj členovia opozície sa do istej miery zapojili do prípravy tohto zákona. Vnímam to však, že je to výsledok toho, že to nie je ideologický návrh zákona, ale sa týka ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, a vôbec teraz nesledujeme, koho volia a do ktorého kostola chodia. Sú to občania, ktorí potrebujú našu pomoc, a našou úlohou je urobiť všetko preto, aby sme kvalitu života im zlepšili.
Na druhej strane, ak tu boli niektoré vystúpenia, minimálne jedno chcem trošku viacej odkomentovať, to je pani podpredsedníčka Nicholsonová, neodpustím si, že podobne aj vy ste tu mali záujem sa v maximálnej miere predať, a v konečnej miere však pani poslankyňa povedala, sme politici a našou úlohou to je. To rešpektujem, to patrí k tomu a na tejto pôde možno až príliš veľa komplimentov tu dnes zaznelo, čo nebýva často zvykom, ale bodaj by to bolo častejšie, vždy je to lepšie počúvať ako, ako nejaké osočovanie sa a nechcem povedať ďalšie neduhy, ktoré tu veľakrát zazneli.
Takže ešte raz veľmi veľké poďakovanie úprimná vďaka, pre mňa nie je dôležité, že či sa na pôde ministerstva pripravili všetky opatrenia, ktoré dnes realizujeme, dôležité je, že dnes završujeme ten legislatívny proces tu v pléne Národnej rady vrátane všetkých pripomienok a doplnkov.
K vám, pani poslankyne, a hlavne pani poslankyne Shazhad. Prečo zhadzujete sama seba? Ak dovolíte, poviem v čom. No ak by ste vy nemali mať ako poslanci priestor a úroveň a šancu veci zmeniť a dajme tomu vylepšovať, no tak ste zbytoční. Keď v tomto prípade kritizujete túto otázku, kritizujete svoje vlastné ústavné postavenie, veď si ho vážte, rešpektujte. Ja si myslím, že na tomto stojí tá otázka. A ja som veľmi rád, že sa podarili viaceré veci priamo tu v Národnej rade vylepšiť z hľadiska toho zákona a konkrétnych dopadov pre tých ľudí. Možnože aj z hľadiska budúcnosti je dôležité, aby táto otázka bola zachovaná, jednoducho, jednoducho pokračovala.
K samotnej novele a k tým veciam, ktoré boli prijaté, v maximálnej miere vylepšujú dve kategórie ľudí, asistentov a opatrovateľov. Priznám sa, že prioritne môj záujem bol pomôcť hlavne opatrovateľom. Už predtým to postavenie a úroveň medzi asistentom a opatrovateľom neboli rovnaké, preto 120 eur navýšenie pre tých opatrovateľov, preto, aby sa dosiahla tá úroveň čistého príjmu minimálnej mzdy, pretože si zaslúžia našu veľkú úctu aj príbuzní, ktorí sa starajú o ťažko zdravotne postihnutého otca, matku, a, nedajbože, hovoriť o ťažko postihnuté dieťa, ktorému sa tá matka alebo rodič venuje, a práve preto si aj, aj isté benefity, ktoré z tohto zákona vyplývajú, v plnej miere zaslúžia.
Ak ste si všimli, v značnej miere začíname meniť aj z pozície ministerstva prístup k zdravotne, resp. ku kompenzáciám. Nemáme záujem vnímať poberateľa ako možného zlodeja, ktorý vie zneužiť nejakú dávku, ale, naopak, mám záujem mu dôverovať v prvej fáze a vyvodzovať závery až potom, keď sa presvedčíme o tom, že niekto zneužíva tieto veci. A že takí ľudia sú, to je tiež pravda, a preto aj tá kontrola tam má svoje plné opodstatnenie. Ja viem, že viacerí kolegovia na úradoch práce nebudú nadšení s tým, že budú musieť ďaleko viacej byť v teréne, na mieste a niektoré veci kontrolovať, ale možnože je to v tomto prípade lepšie riešenie, aby sme a priori nevystavili nejakú negatívnu kartu všetkým tým, ktorým vlastne prostredníctvom kompenzácie máme ambíciu pomáhať.
K samotnej diskusii a k návrhom. Prvá základná pripomienka mimo toho pozmeňováku, ktorý predložila pani Bašistová, pretože o tom sme už hovorili na samotnom výbore, a len sme hovorili, ako ho zladiť, doladiť, ako ho pripraviť, aby plnil tú úlohu, ktorá sa očakáva aj od kontroly a ktorá rieši aj otázku tých poväčšine mladých ľudí, ktorí sa vzdelávajú. Nie je ich veľa, za minulý rok to neprekročilo, to číslo, prsty na ruke, ale aj pre tých pár ľudí, ktorí sa vzdelávajú vonku, mi to stojí za to, aby sme takúto zmenu urobili, pretože ich kvalita života a uplatnenie v spoločnosti bude jednoducho úplne iné. Možnože aj tak ako k ostatným študentom, ktorí sú vonka, si želám, aby sa vrátili naspäť na Slovensko a tie vedomosti odovzdávali tu v tom reálnom živote.
Jedna vec, to ma trošku ako vyviedla, nerozumiem, prečo pani Nicholsonová otvára veci a kritizuje to, čo sama neurobila. Totiž počas tých dvoch rokov alebo roku a pol na ministerstve práce mala priamu zodpovednosť a riadila sekciu alebo koordinovala tú sekciu. Viete, problém je iný, novelu pripravila, v ’11. roku bola novela ponúknutá do procesu legislatívneho, v tej novele sa jeden jediný cent nezvyšoval nikomu v ničom. Až na vláde zhodu okolností vtedajšia premiérka Radičová navrhla, aby sa ochrana príjmu z 1,3 zmenila na 1,4 %. Prečo dnes tá kritika, ja neviem, to je otázka vlastného svedomia, že vtedy neurobila možno viac, ako bolo možné? Neviem, ale o to viacej som prekvapený, že takáto tvrdá, tvrdá kritika na takýto zákon, ktorý, som presvedčený o tom, že pomôže tisícom ľudí na Slovensku, nemá logiku a absolútne nemá opodstatnenie.
Možno aj k..., pani poslankyňa Shazhad, aj k vám, viete dobre, to, čo sme navrhli, a o čo sa o euro zvýšilo nad terajší príjem minimálnej mzdy hodinový, ten príspevok je málo. Ale treba si uvedomiť, že na Slovensku 130-tisíc ľudí robí za minimálnu mzdu, pravidelne dochádzajú do fabrík, musia sa evidovať aj z hľadiska dochádzky, nemajú s tým problém a radi by sme im pomohli skôr inak.
Podporte v maximálnej miere naše snahy pri zvyšovaní výšky minimálnej mzdy! Má to logiku a plné opodstatnenie. Ja sa snažím skôr riešiť viaceré veci súbehom, ponechať niektoré dávky pre tých, ktorí s v hmotnej núdzi, aby mali väčšiu motiváciu robiť. Ja si myslím, že to je náš spoločný cieľ, celkom iste nie nejaký, nejaký ideologický. To znamená, že treba si vážiť aj tých ľudí, ktorí robia za takúto mzdu, ja viem, že v Bratislave a okolí, na západnom Slovensku vzhľadom na situáciu, ktorá na trhu práce je, je to problém a v konečnej miere je to dosť do istej miery problém všade, pretože ja si tiež nemyslím, že na východnom Slovensku by malo neviem koľko ľudí robiť v podmienkach len za minimálnu mzdu. Je to naša spoločná úloha, spoločný cieľ a ja vás prizývam poďme spoločne do toho, pretože aj zvýšenie priemernej mzdy za minulý rok, keď hodnotíme aj v Česku, aj v Maďarsku, aj v Poľsku bolo vyššie ako na Slovensku. A ten trh, ekonomika, vývoj to dovoľuje. To znamená aj toto z hľadiska sociálnych aspektov by nás malo aj pri kontexte riešenia problematiky a hľadania nejakých lepších postavení pre ťažko zdravotne postihnutých zaujímať, pretože to priamo súvisí aj s touto problematiku, pretože viacerí rodinní príslušníci sú do istej miery podmienení nejakým príjmom, ktorý vždy možno nezodpovedá tej otázke, ktorá s tým súvisí.
Čomu sa chcem výrazne ohradiť, je tá kritika, ktorá tu padá na ústredie práce a úrady práce. Odmietam ju. Na úradoch práce robí na Slovensku 9-tisíc ľudí v ťažkých podmienkach. Mzdy na tých úradoch práce z hľadiska štátnej a verejnej služby sú jedny z najmenších. Preto sám iniciujem a robím všetko preto, aby sa tie tarify konečne zmenili, aby aj títo ľudia mali úplne iné ohodnotenie. Veľakrát sú predmetom agresivity ľudí, ktorí tam chodia, opilcov a takých, ktorí si možno veľakrát ani nezaslúžia, aby s nimi zaobchádzali na tom úrade tak, jako zaobchádzajú, lebo pre nich je to klient ako klient. Netvrdím, že nemôže z nich niektorý pochybiť, ale čo sa týka kompenzácií a posudzovania, to nie je len nejaký subjektívny pohľad toho pracovníka, aký dá, aký dá v tomto prípade, aké rozhodnutie urobí. To je veľa ráz podmienené lekárskym potvrdením, diagnózou, stavom, to sú veci, ktoré sú veľmi zložité.
A preto ako ja v plnej miere podporujem tie prípady, ktoré ste tu spomínali, ako je tam odvolacie konanie, je tam ďalší postup. Nech sa páči, obráťte sa aj na mňa, spravte poslanecký prieskum, budete vítaní, pôjdeme sa spolu pozrieť, do akej miery, ja vás ubezpečujem, že ak niekto pochybí, no tak bude za to, bude za to primerane potrestaný. Ale nehádžme do vreca 9-tisíc ľudí, ktorí si v ťažkých podmienkach svedomite vykonávajú tú prácu, vzhľadom na nejaké poznatky, ktoré môžu byť subjektívne, lebo to je pohľad toho, ktorý nad vám píše, a keď sa pozrieme objektívnejšie na celý ten prípad, môže byť úplne v inej polohe. To je veľmi dôležité, a to nielen pre túto chvíľu, ale bol by som rád, aby takáto komunikácia bola aj ďalej, pretože tento parlament si nepamätá komunikáciu rezortu práce aj s opozičnými poslancami takú, aká je tu teraz.
Pani Shazhad, s vami rokoval štátny tajomník k problematike, ktorá bola aktuálna, a vy tu dnes idete nás kritizovať o tom, že vás nikto nepočúva, nikto nes... Ale ako štátny tajomník ministerstva kedy kto do minulosti prijal opozičného poslanca, mal záujem hľadať spolu nejaké riešenia na pozícii štátneho tajomníka?! Tak si to vážte! (Reakcia z pléna.)
Ak dovolíte, budem pokračovať ku konkrétnym návrhom, ktoré tu, ktoré tu zazneli v diskusii. Samozrejme, podporujem návrh pani, pani predsedníčky Bašistovej.
Čo sa týka pozmeňovákov. Pani poslankyňa Gaborčáková, platí to, čo som povedal tam, nie je to okresný úrad práce, je to lekár, ktorý dáva základné veci pre zhodnotenie posúdenia vydania nejakého rozhodnutia. Len zmeny, ktoré sa týkajú zákona, všetky dotknuté sú medicínskeho charakteru a to sa, myslím, v tomto smere aj zhodneme, lebo problematiku, ktorú ste otvorila, je, je problém minimálne tých troch rezortov, ako sme to zadefinovali, aj zdravotníctva, aj školstva, samozrejmá vec, že aj práce a sociálnych vecí, a my sme pripravení na týchto témach spolu ďalej aj hovoriť. To znamená, že je asi potrebná širšia diskusia s lekármi, s osobami s ťažko zdravotného postihnutej..., alebo s ich inštitúciami, ktoré ich reprezentujú, ministerstvo zdravotníctva, výborom pre osoby so zdravotným postihnutím, ten výbor je veľmi dôležitý. Ten výbor u mňa funguje tak, že 50 % členov výboru sú predstavitelia mimovládnych organizácií. To znamená, to sú práve tí, ktorí reprezentujú a zastupujú organizácie ťažko zdravotne postihnutých. Poďme navrhnúť isté riešenia, spravíme nejakú pracovnú komisiu, ktorá bude riešiť celý ten problém aj ostatných rezortov, áno, poďme hľadať ďalšie riešenia. Ja viem, že tento problém tu je. On nie je tu zo dňa na deň, ale zdá sa, že aj z hľadiska budúcnosti môže byť ešte viacej vypuklejší, pretože tá diagnóza tu je, ona sa rozširuje a našou úlohou je sa touto otázku zaoberať. Prizývam, som pripravený sa tejto problematike venovať.
Len vstupujete aj do tej navrhovanej prílohy 18, to sú zdravotné stavy na účely parkovacieho preukazu. Sčasti pani predsedníčka reagovala odpoveďou od mojich kolegov, ale znova je tu ďalší priestor sa tomu ešte hlbšie venovať. I keď vždy to bude otázka, otázka možno subjektívneho hodnotenia, pretože tie psychické choroby sú niekedy ďaleko, ďaleko zložitejšie ako telesné. Tam ak niekto nemá nohu, no tak asi, ale ten psychický stav je, je ďaleko, ďaleko komplikovanejší. Ale opakujem ešte raz, sme pripravení sa aj k tejto problematike jednoducho vrátiť.
No a čo sa týka prílohy, tej č. 18, nie sú uvedené konkrétne diagnózy v nej, ale skôr druhy postihnutia, čo je prirodzené. Nie diagnóza, ale druhy postihnutia, to znamená duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií vrátane pervazívnych vývinových porúch. No a pokiaľ dobre viem, tak do tohto spadá aj tá problematika, ktorá sa týka autistov alebo tohoto spektra autistického, takže sčasti sa na to odpovedať dá, sčasti je to možno výzva. A ja som pripravený sa podieľať ďalej aj na tejto problematike. A tak, ako sme povedali, že tu môže byť aj tretia etapa ešte v priebehu tohto volebného obdobia, ak dospejeme k stavu a potrebe riešenia, som pripravený ísť aj s treťou novelou dajme tomu v budúcom roku, som presvedčený, že to bude len v prospech veci.
No a čo sa týka tých riešení, ktoré navrhuje pani poslankyňa Shahzad, hlavne čo sa týka tých autoškôl, no je to trošku zložitejšie. Asi by sme nemali prostredníctvom peňažných príspevkov riešiť problémy autoškôl. To asi sa zhodneme, to sa musí riešiť niekde úplne inde, nehovoriac o tom, že do tej výbavy toho auta je potrebné ešte niečo viacej, čo by mal byť ten inštruktor, a to je ďalšia výbava špeciálna, ktorá do toho prináleží. To znamená, že ako myšlienku beriem, ale my sme celý ten komplex aj ten zoznam osemnástky, ktorý som tu predtým hovoril, tú prílohu aj tieto veci preberali s predstaviteľmi organizácií ťažko zdravotne postihnutých a toto je súlad, ktorý bol prijatý aj spolu s nimi. Veď to nie je tak, že tu neboli žiadne rokovania, naopak, tie veľmi dlho trvali a sú pravidelnými účastníkmi a pripomienkovacími inštitúciami pri riešení akejkoľvek otázky, ktorá súvisí s novelou, ktorá sa dotýka osôb ťažko zdravotne postihnutých.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som osobne presvedčený, že prijatím tohto zákona sa zlepší kvalita života ťažko postihnutých občanov na Slovensku aj ľudí, ktorí venujú svoju starostlivosť, či už rodinným príslušníkom, prípadne asistentom, a preto úplne na záver vás chcem požiadať, poprosiť, podporme tento návrh zákona. Som presvedčený, že to bude jedna z dobrých správ pre Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi stručne nezareagovať na to, čo som počula, lebo sme tu strávili pomerne dosť času a venovali tomuto návrhu veľa energie všetci. Čiže najskôr by som sa chcela poďakovať za všetky príspevky a témy, ktoré je ešte potrebné riešiť, a padol tu prísľub, že teda sa riešiť ešte budú.
Nedá mi ale nepovedať, že trošku treba rozlišovať to, čo je pragmatické, a to, čo je emočné, pretože napriek tomu, že nie som legislatívec, tak som presvedčená o tom, že do zákona sa nemôže dostať všetko a nemôžme obsiahnuť samostatne všetky skupiny, lebo akonáhle, už aj mne prišli nejaké podnety a výtky, sa zameriame na jednu skupinu, tak sa ozve hneď ďalších 20 a nemôžme vytvárať samostatné zákony pre všetky tieto skupiny. Takže ja si myslím osobne, že legislatívci majú čo robiť, aby tie návrhy a jednotlivé paragrafy a formulácie nastavili tak, aby, aby to bolo schodné, čisté, právne nenapadnuteľné, lebo viackrát tu padlo, že podáme toto na Ústavný súd, hento na Ústavný súd, ale nie je jednoduché zostaviť naozaj kvalitný zákon, ktorý by obsiahol všetkých. To sa, myslím, že dá riešiť potom rôznymi nariadeniami, usmerneniami a tak ďalej, a to sa potom viaže na jednotlivé skupiny a prípady.
Taktiež by som chcela podotknúť a možno povedať svoj uhol pohľadu na jednotlivé podnety, ktoré ku nám prichádzajú. Neviem, aké majú skúsenosti panie poslankyne, ale myslím si, že veľakrát nám prichádzajú podnety, ktoré jednak kompetenčne nespadajú pod nás, a my máme potrebu nejako obsiahnuť všetko a riešiť záležitosti, ktoré nás sa netýkajú a ani nie sú v našej právomoci, a nemôžme byť jednak ani vyšetrovateľmi, nemôžeme sa miešať do kompetencií súdov, ale veľakrát mám pocit, že sa to stáva, a dostávame sa do situácie riešenia jednotlivých prípadov, kde my tu právomoc nemáme, a mali by sme si to aj uvedomiť. Naša kompetencia spočíva v tom, že môžeme osloviť príslušné inštitúcie a orgány a žiadať ich o stanoviská a vysvetlenie, ale nerobiť v tom rozhodcov.
Pán minister spomenul aj poslanecký prieskum. Ja som v pozícii predsedníčky výboru zažila jeden poslanecký prieskum veľký, ktorý bežal na celom Slovensku v 30 resocializačných strediskách a miestach výkonu, a nedá mi nepovedať, že na tomto prieskume, hádajte, koľko sa zúčastnilo poslancov výboru nášho alebo iných. Práve tí, ktorí najviac kričali, sa tohto prieskumu nezúčastnili. Veľakrát som sa ho zúčastňovala sama alebo tam boli maximálne pani poslankyňa Gaborčáková, na niektorých pani poslankyňa Krištúfková, pani poslankyňa Kuciaňová a pani poslankyňa Vaľová bola na jednom alebo na dvoch. Ostatní nemali záujem. Takže keď sa tu rozprávame o systémových zmenách, tak by sme mali naozaj aj tak k tomu pristupovať a mali by sme mať potom záujem riešiť tie problémy tam, kde siahajú naše kompetencie.
Chcela by som sa poďakovať naozaj aj mimovládnym organizáciám, aj kolegyniam a kolegom z výboru. Chcela by som sa poďakovať aj pracovníkom ministerstva práce, ako aj pracovníkom Národnej rady, tí, ktorí nejakým spôsobom sa podieľali na príprave tohto zákona alebo iných, pretože my sme čo do rozsahu a obsiahlosti tretí najzaťaženejší výbor na pôde parlamentu, a jednoducho nie je to vždy teda jednoduché, je to zložité a chcem sa poďakovať naozaj za ústretovosť. Samozrejme, že podliehajú, výkonná moc podlieha zákonodarnej, ale je aj pravdou, že tá komunikácia nie je samozrejmosťou na iných výboroch v takomto rozsahu, ako je to u nás. Takže za toto sa chcem poďakovať a chcem sa poďakovať aj za ten dialóg, ktorý tu vzišiel a pretavil sa do tohto návrhu zákona, ktorý vás tiež prosím, aby ste podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme ešte pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 997).
Pán minister, máte slovo.

(Rokovanie ovládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 997.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení v súlade s Národným programom reforiem Slovenskej republiky na rok 2017.
Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení bude efektívny nástroj na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov. Reálne totiž dochádza k prípadom, kedy je zamestnancom počas roka vyplácaná mzda možno na úrovni priemernej mzdy alebo pod jej hranicou, ale jednorazovo v roku dôjde k zaplateniu vysokých odmien prevyšujúcich maximálny mesačný vymeriavací základ. Zákon je pripravený tak, aby nezvyšoval administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, ale zároveň aby bolo odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a predišlo sa vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Ročné zúčtovanie sa bude týkať poistného na povinné sociálne poistenie zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Toto bude platené a odvádzané preddavkovo. Vykoná sa nad ním ročné zúčtovanie tak, že sa porovná zaplatené poistné s poistným, ktoré sa zaplatiť malo. Na to je potrebné zmeniť pravidlá a postupy súvisiace s platením poistného. Nebude sa týkať dobrovoľne poistených osôb, poistencov štátu ani úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vnímajú, teda vzťahujú výlučne na zamestnávateľa.
Ročné zúčtovanie sa zavádza do súčasného právneho stavu, čo znamená, že právna úprava má za cieľ vykonať len tie zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zavedenie ročného zúčtovania. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa. Na jednej strane sa tým predíde k zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, ale aj poistencov, ktorý pri rokovaniach ocenili aj zástupcovia zamestnávateľov. Na druhej strane prináša to so sebou zásadnú zmenu doterajších postupov pri vykonávaní sociálneho poistenia samotnej Sociálnej poisťovne.
Treba tiež dodať, že ročné zúčtovanie bude mať v mnohých prípadoch vplyv na prepočet dávky vyplývajúcej zo sociálneho poistenia. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení tak bude podstatne komplikovanejšie oproti napríklad ročnému zúčtovaniu dane, resp. poistného na verejné zdravotné poistenie.
Poistné sa začne platiť preddavkovo za obdobie od 1. januára 2021. Ročné zúčtovanie sa prvýkrát vykoná v roku 2022 za rok 2021.
Našiel som podporu sociálnych partnerov pri riešení tohto zákona s tým, že sme akceptovali Sociálnou poisťovňou navrhnutú účinnosť zavedenia ročného zúčtovania od 1. januára 2021. Dôvodom je zabezpečenie dostatočne dlhej lehoty na zavedenie zmien do praxe a zmenu informačných systémov Sociálnej poisťovne, ktoré v drvivej väčšine sa musia zabezpečovať dodávateľským spôsobom.
Predpokladaným návrhom zákona v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje do ďalšej prípravy predpisov napríklad zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V novele zákona sú obsiahnuté aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch, ak sa starajú každý o iné svoje dieťa, ako aj zmeny majúce pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok. Tieto zmeny nadobudnú podľa návrhu zákona účinnosť od 1. januára 2019.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sa uchádzam o vašu podporu predloženej novely zákona. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Podmanickému, nech sa páči.