33. schôdza

Ďakujem. Áno, to je práve problém, že môžu, hej, a tí rodičia musia dokazovať vlastne elementárne veci, že súčasťou diagnózy autizmus je práve tie poruchy správania, alebo to, že, že teda sú naozaj odkázaní na individuálnu prepravu. Záleží, od ktorej pobočky, teda ÚPSVAR-u, či im to schvália, alebo nie. Pravdou je, že ich presviedčajú, že teda nech to skúšajú s tými deťmi, ale keďže oni vedia, koho majú pred sebou, a majú reálne skúsenosti s tým, ako majú cestovať s takýmto dieťaťom, im, samozrejme, nepriznávajú, a preto som to chcela taxatívne. Že jednoducho je to súčasťou diagnózy, tak prečo títo ľudia sa majú trápiť? Je to naozaj komplexná a ťažká porucha a je potrebné, aby bolo taxatívne vymenované, že ide o diagnózu, ktorá má nárok na parkovací preukaz.
Čo sa týka týchto počtov, práve preto som vytiahla túto problematiku, lebo naozaj ja robím s tými ľuďmi 20 rokov, ale len posledných 7 rokov sa mi javí, že prichádza nám do systému viac a viac ľudí s autistickým spektrom, a my tiež nemáme ani za deti, ani teda za celkovo ako krajinu prístupnosť k týmto počtom, len viem to cez školský systém, a teda cez zariadenia, keď spolu komunikujeme. Nehovoriac o tom, že existujú asociácie, ktoré sa venujú autizmu, a teda títo rodičia sa naozaj domáhajú toho, aby sa autizmus stal stredobodom záujmu aj politikov, aj odborníkov.
Ďakujem.

Tak ja by som chcela ešte využiť tento krátky čas na to, aby som, aby som doplnila niekoľko informácií. Ešte si predsa len neodpustím jednu, jednu poznámku k výkazom.
Verím, že táto zmena nastala aj po tom, čo som včera vzor vyplneného výkazu, ktorý dnes majú aj na stole poslanci, dala do rúk riaditeľovi odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím, ktorý mi na to vtedy povedal, že a však by sa kontrolovalo len námatkovo, čiže mi vlastne buď potvrdil, že je to nezmysel, alebo, alebo to nemali vôbec premyslené. Takže aj preto som rada, že, že dnes sa tento návrh zmenil, resp. že dnes sa ten prístup k tomu zmenil.
Pevne verím, že veľkorysé zmeny, ktoré nastali po prvom čítaní, nebudú znamenať, že sa mnohé osoby k týmto príspevkom ani nedostanú, lebo sa sťaží ich priznávanie, to môže byť ďalší problém takéhoto štedrého rozdávania. Stále sa bavíme o ľuďoch so zdravotným postihnutím, ktorým príspevky, ktorí sú naozaj na tie príspevky odkázaní, ktorým majú pomáhať a ktorým majú uľahčiť, kompenzovať dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Vyvarujme sa preto krokom, ktoré by boli o šetrení na nesprávnych miestach.
V tejto chvíli by som chcela prečítať príbeh pani Márie, 46-ročnej mladej ženy, ktorá v dôsledku prechladnutia v kancelárii začala mať zdravotné problémy až natoľko, že od roku 2009 začala mať problémy s chôdzou až skončila na vozíku. Od roku 2010 žiada o príspevky na kompenzáciu. Najprv jej aj boli priznané, napríklad kompenzácia zvýšených výdavkov, osobná asistencia či parkovací preukaz, alebo preukaz ZŤP s mierou funkčnej poruchy 60%, no po pár mesiacoch jej začali tieto príspevky odnímať a miera funkčnej poruchy sa jej zmenila na 40%. Osobnú asistenciu, keďže tu o nej dnes veľa dnes rozprávame, jej najprv schválili v rozsahu 1 825 hodín ročne v roku 2010, no po 5 mesiacoch jej ju odňali, následne jej ju schválili až v roku 2013. V novom rozsahu jej ju schválili 2 030 hodín ročne. Odvolala sa, pretože mala pocit, že by mala mať nárok na vyplatenie od začiatku. Na základe toho sa jej znížil príspevok na osobnú asistenciu na 1 590 hodín ročne, znovu sa odvolala. Znížili jej ho na 1 351 hodín ročne. Dodnes asistenciu nevyužíva a prípad je na na Najvyššom súde.
Spis pani Márie má už asi 600 strán. Celkovo má vyhratých 7 súdnych sporov, z toho 4 na Najvyššom súde, z čoho nepredpokladám, že si zdravotné postihnutie vymýšľa. Napríklad príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu vyhrala dokonca dvakrát. Ani to však nestačí. Samozrejme, že žiada doplatiť aj za roky, kedy jej príspevok nebol vyplácaný. Lenže úrad práce, a teda ústredie, no neviem, či aj ministerstvo, ju neustále nútia podávať nové žiadosti, aby jej bol príspevok schválený len odo dňa podania žiadosti. Ten príbeh je naozaj veľmi dlhý, lebo to nie je len o osobnej asistencii, je to aj, je to aj príspevok na debarierizáciu, sú to, sú to aj tie ďalšie kompenzácie a nikto v tejto krajine nevie pani Márii pomôcť. Všade, kde sa obrátila, všade ju odkázali na ústredie práce a všetci vieme, ako ústredie práce funguje. Aspoň všetci, ktorí sme s ním mali skúsenosti. V podstate ja tiež vďaka tomu, aké boli moje skúsenosti s ústredím práce, som dnes na tomto mieste a dnes riešim tieto problémy za všetkých.
Preto verím, pán minister, že sa o tento prípad budete osobne zaujímať a raz a navždy ho ukončíte. Verím, že nájdete spôsob ako, a verím, že nájdete spoločnú dohodu s pani Máriou. Je fakt, že tento prípad je veľmi komplikovaný, a je možné, že počas dlhoročného pingpongu medzi pani Máriou a úradmi mohlo dôjsť k pochybeniam na oboch stranách, ale tu sa bavíme o 8 stratených rokoch ženy s podlomeným zdravím. Je úplne jasné, kto tu ťahá za kratší koniec - človek. Všetky inštitúcie toto prežijú, ale aj preto by som si želala, aby tu človek mal väčšiu hodnotu, ako má dnes. Všetko ostatné vrátane peňazí by malo byť nepodstatné. Ak majú úradníci pochybnosti o správnosti rozhodnutí, nech si volajú ďalších odborníkov, ale dostatočne zavčasu, nie až po premárnených rokoch, kedy už môžu byť aj finančné škody veľké.
Ja som vám sľúbila, pán minister, že vám dám ešte pár ďalších tipov, ktorým sa, ktoré problémy treba riešiť v blízkej dobe a ktorým sa môžte venovať, aby ste nepovedali, že, že zase len hovoríme do prázdna.
Je tu napríklad posudzovanie, posudzovanie kompenzácie, resp. odkázanosť na kompenzácie z hľadiska príjmov. Samozrejme, ideálne by bolo, keby sa úplne zrušili, ale keď nie, tak bolo by fajn, keby aspoň tí, ktorí majú príjem do dvojnásobku životného minima, čo je do 400 eur, mali nárok na 100 % príspevok, lebo sú to tí, tí s najnižším príspevkom, s najnižším príjmom.
Rovnako predkladám aj ja dnes pozmeňujúci návrh o tom, že tí zase, ktorí majú nad päťnásobok sumy životného minima príjem, to znamená, už to bolo spomenuté môže sa jednať o invalidný dôchodok plus o nejakú, o niečo vyššiu mzdu, ako je minimálna, prekračujú 1 000 eur a musia si všetko hradiť sami. Život takéhoto človeka je naozaj potom ťažký.
Rovnako tu bolo spomínané sociálne zabezpečenie. Opäť vyzývam, aby sme naozaj čo najskôr našli spôsob, ako bude vyriešené, pretože môže to pomôcť pri tej hodinovej sadzbe osobnej asistencii a je aj pri tom opatrovaní využiť situáciu s nemocenským poistením, s poistením v nezamestnanosti, resp. aby aj tieto osoby, ktoré vykonávajú tieto činnosti, mali nárok alebo boli nejakým spôsobom zabezpečené.
Už som tu spomínala obmedzenie príjmu pri opatrovaní. To je v tejto chvíli nastavené do dvojnásobku životného minima. Opäť je to 400 eur. To je v súčasnosti naozaj nízka suma. Tak treba to minimálne zvýšiť alebo odstrániť, alebo potom naozaj nastaviť príspevok na opatrovanie tak vysoko, aby si títo opatrovatelia nemuseli hľadať iné zdroje príjmu.
A v neposlednom rade vytvoriť sieť fungujúcich agentúr osobnej asistencie, pretože v zákone to síce máme, ale vôbec nejakým spôsobom sa to nerieši.
Ja by som na záver, pretože tu bolo veľa povedané o osobnej asistencii a opatrovaní len chcela pripomenúť rozdiel medzi nimi. Osobná asistencia - cieľom je predovšetkým viesť nezávislý život, opatrovanie - cieľom je zotrvanie v domácom prostredí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Budem stručná, ale nedá mi dnes pri zákone o kompenzáciách nepovedať aj, aj podnet, ktorý ma šokoval a ktorý som teda dostala ráno. Tiež je v súlade so zákonom, ale prehlbuje utrpenie ľudí.
Budem hovoriť o Štefanovi z Medzilaboriec, ktorý sa, ktorý 15 rokov opatroval svoju manželku s alzheimerom v domácom prostredí, ktorá zároveň je stomička, to znamená, že, že je, že má kolostómiu. A tiež má zlomenú chrbticu. Potom ako pán Štefan sa o ňu staral 15 rokov, šiel na dôchodok, a teda tým, že nevládal, tak mu navrhli na úrade práce, aby teda opatrovanie koncentroval na osobnú asistenciu, kde môže 4 hodiny vykonávať osobnú asistenciu ako jej príbuzný v domácom prostredí, a bude mať ešte nejakého iného asistenta, ktorý mu pomôže so starostlivosťou o tú jeho manželku. Preňho bolo neprijateľné aj z takého princípu, že bol, že pracoval aj v zdravotníckych službách, robil na RZP-čke, ju dať do nejakého domova, a preto teda naozaj si dal poradiť na úrade práce, a teda osobnú asistenciu požiadal.
Avšak keď žiadal tú osobnú asistenciu, tak mu povedali, že jednoducho on sa nemôže na žiadosť podpísať sám, musí to podpísať jeho manželka. A keďže v tom čase teda nemohla a aj ďalší úradníci ho prehovárali k tomu, aby teda ju pozbavil práv, pretože je to komplikované, nič im nechcú schvaľovať, pretože ona to nevie podpísať, on nechcel klamať, nechcel to podpisovať za ňu, chcel robiť veci v pravde, a tak teda podal návrh na súd, aby ju pozbavili práva a stal sa jej opatrovníkom.
Avšak nikto ho neupozornil na to, že osobnú asistenciu nemôže už vykonávať 4 hodiny denne ako opatrovník, a tým pádom vlastne mu vznikol nedoplatok, za 18 mesiacov musí uhradiť štátu 4 814 eur. Nemá žiadne peniaze z toho, že sa stará o svoju manželku. To znamená, úplne sa stará zadarmo o ňu. Má len svoju dôchodkovú dávku, ktorú si odrobil reálne, a teda ešte okrem toho musí štátu vrátiť 4 800 eur. Keďže volal vždy RZP-čku, lebo žena má epi záchvaty, a nikdy sa nevedelo, či ide o mozgovú príhodu, alebo teda o konkrétny epileptický záchvat, tak RZP-čka mu povedala, že nech ho nevolajú, že nech injekcie na epi záchvaty pichá on a nech teda mení aj kolonoskopické sáčky. Toto všetko sú zdravotnícke úkony. A teda keď pán požiadal na základe toho, že má splácať štátu 4 814, o asistentky, osobné asistentky dve, ktoré potom, ako na kolenách ich prosil, aby mu pomohli, tak jednoducho povedali, že tieto veci nebudú robiť. Tento človek sa tak či tak stará o svoju manželku. Robí úkony, ktoré ak sa skomplikujú, tak ešte sa dostane do basy a bude splácať štátu 4 814 eur za to, že si nechal poradiť, že má prejsť z opatrovania na osobnú asistenciu.
Je naozaj absurdnosťou, že ideme pomáhať domácej opatere a na to vlastne upozorňujem ja. Na jednej strane hovoríme, že návrh zákona, alebo teda novela zákona, s ktorou prichádza ministerstvo, je prelomová, je tá, ktorá kladie dôraz na opatrovateľov, na druhej strane dnes ráno dostávam podnet, ktorý je naozaj na hranici absurdity. Ide o človeka pokorného. Ktorý z vás chlapov, čo tu sedíte, by ste sa dokázali starať o svoju ženu, ktorá má alzheimer, ktorá nevie, akým spôsobom cez deň, čo si pamätá, čo si nepamätá, má zlomenú chrbticu, má teda kolonostómiu? A tento muž sa naozaj čestne o ňu staral 15 rokov. Teraz štátu musí vrátiť peniaze, nemá ani cent, pretože opatrovník, hoci je príbuzný, nemôže vykonávať osobnú asistenciu 4 hodiny denne. Táto novela to nerieši. Na toto som chcela upozorniť.
Jedna vec je zvýšiť príspevky, druhá vec je, ak sa nevyriešia veci, ktoré tak či tak v systéme fungujú, pretože osobnú asistenciu môže robiť príbuzný 4 hodiny denne, ale keď ten príbuzný je opatrovníkom, tak jednoducho musí vrátiť peniaze, a to 18 mesiacov spätne. Čo ten úrad práce robil, že to zistil 18 mesiacov spätne? Odkiaľ tí ľudia majú nabrať tie peniaze?
Takže jedna vec je to, druhá vec je skutočná prax a obmedzenia, ktoré nevyrieši ani táto novela zákona, preto hovorím, vždy hovorím o tom, že ten systém starostlivosti je potrebné nastaviť ináč, aby zbytočne tie komplikácie pri jednotlivých kompenzáciách nespôsobovali utrpenie práve tých, ktorí to myslia čestne a vážne so svojimi príbuznými.
Ďakujem za pozornosť.

Myslím, že takéto prípady sa stávajú hlavne preto, že, že naozaj tí pracovníci na úradoch nemajú na tých ľudí čas a nevenujú sa im dostatočne. Presne toto je ukážka.
A neviem, či si si všimla, kolegyňa, že pán minister opäť za celý čas v rozprave nepovedal ani slovo, ako to býva zvykom u iných ministrov. Takže má poslednú príležitosť. Verím, že ju využije.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nadýchnem sa, pani poslankyňa, a budem sa snažiť hovoriť veľmi kľudne. Dúfam, že sa mi to podarí.
Priznám sa a hneď v úvode chcem začať s tým, že chcem veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, že takáto novela zákona je na stole, lebo som presvedčený o tom, že zdravotne ťažko postihnutí, možno ich príbuzní na takúto novelu veľmi čakali, a som presvedčený o tom, že nemusí byť posledná. Ak som niekedy v ’17. roku, resp. v ’16., pretože tá posledná novela bola účinná už od 1. januára ’17, povedal, že v programovom vyhlásení máme otázky, ktoré sa týkajú riešenia kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, ale nepovedal som, že alibisticky to riešime tou novelou, ale že budeme pokračovať. Myslím si, že ten priestor je tu aj ďalej, a to dáva odpoveď aj na viaceré otázky, ktoré tu ešte v tomto prípade boli položené.
Ale, prosím vás, 125 mil., ktoré sa na rok dávajú k dispozícii pre tých, ktorí to potrebujú, aby sa ťažko zdravotne postihnutí vedeli primerane začleniť do tej väčšinovej spoločnosti, aby sme zlepšili kvalitu života, mi stojí za to, aby som sa povzniesol nad niektorými tými, tými poznámkami, ktoré tu, ktoré tu padli, vrátane to, tej bábky. Pani poslankyňa, ja vám ďaleko od bábky. A k tomu sa ako, ako nebudem vyjadrovať.
Za ďalšie vážim si to, že aj členovia opozície sa do istej miery zapojili do prípravy tohto zákona. Vnímam to však, že je to výsledok toho, že to nie je ideologický návrh zákona, ale sa týka ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, a vôbec teraz nesledujeme, koho volia a do ktorého kostola chodia. Sú to občania, ktorí potrebujú našu pomoc, a našou úlohou je urobiť všetko preto, aby sme kvalitu života im zlepšili.
Na druhej strane, ak tu boli niektoré vystúpenia, minimálne jedno chcem trošku viacej odkomentovať, to je pani podpredsedníčka Nicholsonová, neodpustím si, že podobne aj vy ste tu mali záujem sa v maximálnej miere predať, a v konečnej miere však pani poslankyňa povedala, sme politici a našou úlohou to je. To rešpektujem, to patrí k tomu a na tejto pôde možno až príliš veľa komplimentov tu dnes zaznelo, čo nebýva často zvykom, ale bodaj by to bolo častejšie, vždy je to lepšie počúvať ako, ako nejaké osočovanie sa a nechcem povedať ďalšie neduhy, ktoré tu veľakrát zazneli.
Takže ešte raz veľmi veľké poďakovanie úprimná vďaka, pre mňa nie je dôležité, že či sa na pôde ministerstva pripravili všetky opatrenia, ktoré dnes realizujeme, dôležité je, že dnes završujeme ten legislatívny proces tu v pléne Národnej rady vrátane všetkých pripomienok a doplnkov.
K vám, pani poslankyne, a hlavne pani poslankyne Shazhad. Prečo zhadzujete sama seba? Ak dovolíte, poviem v čom. No ak by ste vy nemali mať ako poslanci priestor a úroveň a šancu veci zmeniť a dajme tomu vylepšovať, no tak ste zbytoční. Keď v tomto prípade kritizujete túto otázku, kritizujete svoje vlastné ústavné postavenie, veď si ho vážte, rešpektujte. Ja si myslím, že na tomto stojí tá otázka. A ja som veľmi rád, že sa podarili viaceré veci priamo tu v Národnej rade vylepšiť z hľadiska toho zákona a konkrétnych dopadov pre tých ľudí. Možnože aj z hľadiska budúcnosti je dôležité, aby táto otázka bola zachovaná, jednoducho, jednoducho pokračovala.
K samotnej novele a k tým veciam, ktoré boli prijaté, v maximálnej miere vylepšujú dve kategórie ľudí, asistentov a opatrovateľov. Priznám sa, že prioritne môj záujem bol pomôcť hlavne opatrovateľom. Už predtým to postavenie a úroveň medzi asistentom a opatrovateľom neboli rovnaké, preto 120 eur navýšenie pre tých opatrovateľov, preto, aby sa dosiahla tá úroveň čistého príjmu minimálnej mzdy, pretože si zaslúžia našu veľkú úctu aj príbuzní, ktorí sa starajú o ťažko zdravotne postihnutého otca, matku, a, nedajbože, hovoriť o ťažko postihnuté dieťa, ktorému sa tá matka alebo rodič venuje, a práve preto si aj, aj isté benefity, ktoré z tohto zákona vyplývajú, v plnej miere zaslúžia.
Ak ste si všimli, v značnej miere začíname meniť aj z pozície ministerstva prístup k zdravotne, resp. ku kompenzáciám. Nemáme záujem vnímať poberateľa ako možného zlodeja, ktorý vie zneužiť nejakú dávku, ale, naopak, mám záujem mu dôverovať v prvej fáze a vyvodzovať závery až potom, keď sa presvedčíme o tom, že niekto zneužíva tieto veci. A že takí ľudia sú, to je tiež pravda, a preto aj tá kontrola tam má svoje plné opodstatnenie. Ja viem, že viacerí kolegovia na úradoch práce nebudú nadšení s tým, že budú musieť ďaleko viacej byť v teréne, na mieste a niektoré veci kontrolovať, ale možnože je to v tomto prípade lepšie riešenie, aby sme a priori nevystavili nejakú negatívnu kartu všetkým tým, ktorým vlastne prostredníctvom kompenzácie máme ambíciu pomáhať.
K samotnej diskusii a k návrhom. Prvá základná pripomienka mimo toho pozmeňováku, ktorý predložila pani Bašistová, pretože o tom sme už hovorili na samotnom výbore, a len sme hovorili, ako ho zladiť, doladiť, ako ho pripraviť, aby plnil tú úlohu, ktorá sa očakáva aj od kontroly a ktorá rieši aj otázku tých poväčšine mladých ľudí, ktorí sa vzdelávajú. Nie je ich veľa, za minulý rok to neprekročilo, to číslo, prsty na ruke, ale aj pre tých pár ľudí, ktorí sa vzdelávajú vonku, mi to stojí za to, aby sme takúto zmenu urobili, pretože ich kvalita života a uplatnenie v spoločnosti bude jednoducho úplne iné. Možnože aj tak ako k ostatným študentom, ktorí sú vonka, si želám, aby sa vrátili naspäť na Slovensko a tie vedomosti odovzdávali tu v tom reálnom živote.
Jedna vec, to ma trošku ako vyviedla, nerozumiem, prečo pani Nicholsonová otvára veci a kritizuje to, čo sama neurobila. Totiž počas tých dvoch rokov alebo roku a pol na ministerstve práce mala priamu zodpovednosť a riadila sekciu alebo koordinovala tú sekciu. Viete, problém je iný, novelu pripravila, v ’11. roku bola novela ponúknutá do procesu legislatívneho, v tej novele sa jeden jediný cent nezvyšoval nikomu v ničom. Až na vláde zhodu okolností vtedajšia premiérka Radičová navrhla, aby sa ochrana príjmu z 1,3 zmenila na 1,4 %. Prečo dnes tá kritika, ja neviem, to je otázka vlastného svedomia, že vtedy neurobila možno viac, ako bolo možné? Neviem, ale o to viacej som prekvapený, že takáto tvrdá, tvrdá kritika na takýto zákon, ktorý, som presvedčený o tom, že pomôže tisícom ľudí na Slovensku, nemá logiku a absolútne nemá opodstatnenie.
Možno aj k..., pani poslankyňa Shazhad, aj k vám, viete dobre, to, čo sme navrhli, a o čo sa o euro zvýšilo nad terajší príjem minimálnej mzdy hodinový, ten príspevok je málo. Ale treba si uvedomiť, že na Slovensku 130-tisíc ľudí robí za minimálnu mzdu, pravidelne dochádzajú do fabrík, musia sa evidovať aj z hľadiska dochádzky, nemajú s tým problém a radi by sme im pomohli skôr inak.
Podporte v maximálnej miere naše snahy pri zvyšovaní výšky minimálnej mzdy! Má to logiku a plné opodstatnenie. Ja sa snažím skôr riešiť viaceré veci súbehom, ponechať niektoré dávky pre tých, ktorí s v hmotnej núdzi, aby mali väčšiu motiváciu robiť. Ja si myslím, že to je náš spoločný cieľ, celkom iste nie nejaký, nejaký ideologický. To znamená, že treba si vážiť aj tých ľudí, ktorí robia za takúto mzdu, ja viem, že v Bratislave a okolí, na západnom Slovensku vzhľadom na situáciu, ktorá na trhu práce je, je to problém a v konečnej miere je to dosť do istej miery problém všade, pretože ja si tiež nemyslím, že na východnom Slovensku by malo neviem koľko ľudí robiť v podmienkach len za minimálnu mzdu. Je to naša spoločná úloha, spoločný cieľ a ja vás prizývam poďme spoločne do toho, pretože aj zvýšenie priemernej mzdy za minulý rok, keď hodnotíme aj v Česku, aj v Maďarsku, aj v Poľsku bolo vyššie ako na Slovensku. A ten trh, ekonomika, vývoj to dovoľuje. To znamená aj toto z hľadiska sociálnych aspektov by nás malo aj pri kontexte riešenia problematiky a hľadania nejakých lepších postavení pre ťažko zdravotne postihnutých zaujímať, pretože to priamo súvisí aj s touto problematiku, pretože viacerí rodinní príslušníci sú do istej miery podmienení nejakým príjmom, ktorý vždy možno nezodpovedá tej otázke, ktorá s tým súvisí.
Čomu sa chcem výrazne ohradiť, je tá kritika, ktorá tu padá na ústredie práce a úrady práce. Odmietam ju. Na úradoch práce robí na Slovensku 9-tisíc ľudí v ťažkých podmienkach. Mzdy na tých úradoch práce z hľadiska štátnej a verejnej služby sú jedny z najmenších. Preto sám iniciujem a robím všetko preto, aby sa tie tarify konečne zmenili, aby aj títo ľudia mali úplne iné ohodnotenie. Veľakrát sú predmetom agresivity ľudí, ktorí tam chodia, opilcov a takých, ktorí si možno veľakrát ani nezaslúžia, aby s nimi zaobchádzali na tom úrade tak, jako zaobchádzajú, lebo pre nich je to klient ako klient. Netvrdím, že nemôže z nich niektorý pochybiť, ale čo sa týka kompenzácií a posudzovania, to nie je len nejaký subjektívny pohľad toho pracovníka, aký dá, aký dá v tomto prípade, aké rozhodnutie urobí. To je veľa ráz podmienené lekárskym potvrdením, diagnózou, stavom, to sú veci, ktoré sú veľmi zložité.
A preto ako ja v plnej miere podporujem tie prípady, ktoré ste tu spomínali, ako je tam odvolacie konanie, je tam ďalší postup. Nech sa páči, obráťte sa aj na mňa, spravte poslanecký prieskum, budete vítaní, pôjdeme sa spolu pozrieť, do akej miery, ja vás ubezpečujem, že ak niekto pochybí, no tak bude za to, bude za to primerane potrestaný. Ale nehádžme do vreca 9-tisíc ľudí, ktorí si v ťažkých podmienkach svedomite vykonávajú tú prácu, vzhľadom na nejaké poznatky, ktoré môžu byť subjektívne, lebo to je pohľad toho, ktorý nad vám píše, a keď sa pozrieme objektívnejšie na celý ten prípad, môže byť úplne v inej polohe. To je veľmi dôležité, a to nielen pre túto chvíľu, ale bol by som rád, aby takáto komunikácia bola aj ďalej, pretože tento parlament si nepamätá komunikáciu rezortu práce aj s opozičnými poslancami takú, aká je tu teraz.
Pani Shazhad, s vami rokoval štátny tajomník k problematike, ktorá bola aktuálna, a vy tu dnes idete nás kritizovať o tom, že vás nikto nepočúva, nikto nes... Ale ako štátny tajomník ministerstva kedy kto do minulosti prijal opozičného poslanca, mal záujem hľadať spolu nejaké riešenia na pozícii štátneho tajomníka?! Tak si to vážte! (Reakcia z pléna.)
Ak dovolíte, budem pokračovať ku konkrétnym návrhom, ktoré tu, ktoré tu zazneli v diskusii. Samozrejme, podporujem návrh pani, pani predsedníčky Bašistovej.
Čo sa týka pozmeňovákov. Pani poslankyňa Gaborčáková, platí to, čo som povedal tam, nie je to okresný úrad práce, je to lekár, ktorý dáva základné veci pre zhodnotenie posúdenia vydania nejakého rozhodnutia. Len zmeny, ktoré sa týkajú zákona, všetky dotknuté sú medicínskeho charakteru a to sa, myslím, v tomto smere aj zhodneme, lebo problematiku, ktorú ste otvorila, je, je problém minimálne tých troch rezortov, ako sme to zadefinovali, aj zdravotníctva, aj školstva, samozrejmá vec, že aj práce a sociálnych vecí, a my sme pripravení na týchto témach spolu ďalej aj hovoriť. To znamená, že je asi potrebná širšia diskusia s lekármi, s osobami s ťažko zdravotného postihnutej..., alebo s ich inštitúciami, ktoré ich reprezentujú, ministerstvo zdravotníctva, výborom pre osoby so zdravotným postihnutím, ten výbor je veľmi dôležitý. Ten výbor u mňa funguje tak, že 50 % členov výboru sú predstavitelia mimovládnych organizácií. To znamená, to sú práve tí, ktorí reprezentujú a zastupujú organizácie ťažko zdravotne postihnutých. Poďme navrhnúť isté riešenia, spravíme nejakú pracovnú komisiu, ktorá bude riešiť celý ten problém aj ostatných rezortov, áno, poďme hľadať ďalšie riešenia. Ja viem, že tento problém tu je. On nie je tu zo dňa na deň, ale zdá sa, že aj z hľadiska budúcnosti môže byť ešte viacej vypuklejší, pretože tá diagnóza tu je, ona sa rozširuje a našou úlohou je sa touto otázku zaoberať. Prizývam, som pripravený sa tejto problematike venovať.
Len vstupujete aj do tej navrhovanej prílohy 18, to sú zdravotné stavy na účely parkovacieho preukazu. Sčasti pani predsedníčka reagovala odpoveďou od mojich kolegov, ale znova je tu ďalší priestor sa tomu ešte hlbšie venovať. I keď vždy to bude otázka, otázka možno subjektívneho hodnotenia, pretože tie psychické choroby sú niekedy ďaleko, ďaleko zložitejšie ako telesné. Tam ak niekto nemá nohu, no tak asi, ale ten psychický stav je, je ďaleko, ďaleko komplikovanejší. Ale opakujem ešte raz, sme pripravení sa aj k tejto problematike jednoducho vrátiť.
No a čo sa týka prílohy, tej č. 18, nie sú uvedené konkrétne diagnózy v nej, ale skôr druhy postihnutia, čo je prirodzené. Nie diagnóza, ale druhy postihnutia, to znamená duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií vrátane pervazívnych vývinových porúch. No a pokiaľ dobre viem, tak do tohto spadá aj tá problematika, ktorá sa týka autistov alebo tohoto spektra autistického, takže sčasti sa na to odpovedať dá, sčasti je to možno výzva. A ja som pripravený sa podieľať ďalej aj na tejto problematike. A tak, ako sme povedali, že tu môže byť aj tretia etapa ešte v priebehu tohto volebného obdobia, ak dospejeme k stavu a potrebe riešenia, som pripravený ísť aj s treťou novelou dajme tomu v budúcom roku, som presvedčený, že to bude len v prospech veci.
No a čo sa týka tých riešení, ktoré navrhuje pani poslankyňa Shahzad, hlavne čo sa týka tých autoškôl, no je to trošku zložitejšie. Asi by sme nemali prostredníctvom peňažných príspevkov riešiť problémy autoškôl. To asi sa zhodneme, to sa musí riešiť niekde úplne inde, nehovoriac o tom, že do tej výbavy toho auta je potrebné ešte niečo viacej, čo by mal byť ten inštruktor, a to je ďalšia výbava špeciálna, ktorá do toho prináleží. To znamená, že ako myšlienku beriem, ale my sme celý ten komplex aj ten zoznam osemnástky, ktorý som tu predtým hovoril, tú prílohu aj tieto veci preberali s predstaviteľmi organizácií ťažko zdravotne postihnutých a toto je súlad, ktorý bol prijatý aj spolu s nimi. Veď to nie je tak, že tu neboli žiadne rokovania, naopak, tie veľmi dlho trvali a sú pravidelnými účastníkmi a pripomienkovacími inštitúciami pri riešení akejkoľvek otázky, ktorá súvisí s novelou, ktorá sa dotýka osôb ťažko zdravotne postihnutých.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som osobne presvedčený, že prijatím tohto zákona sa zlepší kvalita života ťažko postihnutých občanov na Slovensku aj ľudí, ktorí venujú svoju starostlivosť, či už rodinným príslušníkom, prípadne asistentom, a preto úplne na záver vás chcem požiadať, poprosiť, podporme tento návrh zákona. Som presvedčený, že to bude jedna z dobrých správ pre Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi stručne nezareagovať na to, čo som počula, lebo sme tu strávili pomerne dosť času a venovali tomuto návrhu veľa energie všetci. Čiže najskôr by som sa chcela poďakovať za všetky príspevky a témy, ktoré je ešte potrebné riešiť, a padol tu prísľub, že teda sa riešiť ešte budú.
Nedá mi ale nepovedať, že trošku treba rozlišovať to, čo je pragmatické, a to, čo je emočné, pretože napriek tomu, že nie som legislatívec, tak som presvedčená o tom, že do zákona sa nemôže dostať všetko a nemôžme obsiahnuť samostatne všetky skupiny, lebo akonáhle, už aj mne prišli nejaké podnety a výtky, sa zameriame na jednu skupinu, tak sa ozve hneď ďalších 20 a nemôžme vytvárať samostatné zákony pre všetky tieto skupiny. Takže ja si myslím osobne, že legislatívci majú čo robiť, aby tie návrhy a jednotlivé paragrafy a formulácie nastavili tak, aby, aby to bolo schodné, čisté, právne nenapadnuteľné, lebo viackrát tu padlo, že podáme toto na Ústavný súd, hento na Ústavný súd, ale nie je jednoduché zostaviť naozaj kvalitný zákon, ktorý by obsiahol všetkých. To sa, myslím, že dá riešiť potom rôznymi nariadeniami, usmerneniami a tak ďalej, a to sa potom viaže na jednotlivé skupiny a prípady.
Taktiež by som chcela podotknúť a možno povedať svoj uhol pohľadu na jednotlivé podnety, ktoré ku nám prichádzajú. Neviem, aké majú skúsenosti panie poslankyne, ale myslím si, že veľakrát nám prichádzajú podnety, ktoré jednak kompetenčne nespadajú pod nás, a my máme potrebu nejako obsiahnuť všetko a riešiť záležitosti, ktoré nás sa netýkajú a ani nie sú v našej právomoci, a nemôžme byť jednak ani vyšetrovateľmi, nemôžeme sa miešať do kompetencií súdov, ale veľakrát mám pocit, že sa to stáva, a dostávame sa do situácie riešenia jednotlivých prípadov, kde my tu právomoc nemáme, a mali by sme si to aj uvedomiť. Naša kompetencia spočíva v tom, že môžeme osloviť príslušné inštitúcie a orgány a žiadať ich o stanoviská a vysvetlenie, ale nerobiť v tom rozhodcov.
Pán minister spomenul aj poslanecký prieskum. Ja som v pozícii predsedníčky výboru zažila jeden poslanecký prieskum veľký, ktorý bežal na celom Slovensku v 30 resocializačných strediskách a miestach výkonu, a nedá mi nepovedať, že na tomto prieskume, hádajte, koľko sa zúčastnilo poslancov výboru nášho alebo iných. Práve tí, ktorí najviac kričali, sa tohto prieskumu nezúčastnili. Veľakrát som sa ho zúčastňovala sama alebo tam boli maximálne pani poslankyňa Gaborčáková, na niektorých pani poslankyňa Krištúfková, pani poslankyňa Kuciaňová a pani poslankyňa Vaľová bola na jednom alebo na dvoch. Ostatní nemali záujem. Takže keď sa tu rozprávame o systémových zmenách, tak by sme mali naozaj aj tak k tomu pristupovať a mali by sme mať potom záujem riešiť tie problémy tam, kde siahajú naše kompetencie.
Chcela by som sa poďakovať naozaj aj mimovládnym organizáciám, aj kolegyniam a kolegom z výboru. Chcela by som sa poďakovať aj pracovníkom ministerstva práce, ako aj pracovníkom Národnej rady, tí, ktorí nejakým spôsobom sa podieľali na príprave tohto zákona alebo iných, pretože my sme čo do rozsahu a obsiahlosti tretí najzaťaženejší výbor na pôde parlamentu, a jednoducho nie je to vždy teda jednoduché, je to zložité a chcem sa poďakovať naozaj za ústretovosť. Samozrejme, že podliehajú, výkonná moc podlieha zákonodarnej, ale je aj pravdou, že tá komunikácia nie je samozrejmosťou na iných výboroch v takomto rozsahu, ako je to u nás. Takže za toto sa chcem poďakovať a chcem sa poďakovať aj za ten dialóg, ktorý tu vzišiel a pretavil sa do tohto návrhu zákona, ktorý vás tiež prosím, aby ste podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení v súlade s Národným programom reforiem Slovenskej republiky na rok 2017.
Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení bude efektívny nástroj na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov. Reálne totiž dochádza k prípadom, kedy je zamestnancom počas roka vyplácaná mzda možno na úrovni priemernej mzdy alebo pod jej hranicou, ale jednorazovo v roku dôjde k zaplateniu vysokých odmien prevyšujúcich maximálny mesačný vymeriavací základ. Zákon je pripravený tak, aby nezvyšoval administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, ale zároveň aby bolo odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a predišlo sa vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Ročné zúčtovanie sa bude týkať poistného na povinné sociálne poistenie zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Toto bude platené a odvádzané preddavkovo. Vykoná sa nad ním ročné zúčtovanie tak, že sa porovná zaplatené poistné s poistným, ktoré sa zaplatiť malo. Na to je potrebné zmeniť pravidlá a postupy súvisiace s platením poistného. Nebude sa týkať dobrovoľne poistených osôb, poistencov štátu ani úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vnímajú, teda vzťahujú výlučne na zamestnávateľa.
Ročné zúčtovanie sa zavádza do súčasného právneho stavu, čo znamená, že právna úprava má za cieľ vykonať len tie zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zavedenie ročného zúčtovania. Ročné zúčtovanie bude vykonávať Sociálna poisťovňa. Na jednej strane sa tým predíde k zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, ale aj poistencov, ktorý pri rokovaniach ocenili aj zástupcovia zamestnávateľov. Na druhej strane prináša to so sebou zásadnú zmenu doterajších postupov pri vykonávaní sociálneho poistenia samotnej Sociálnej poisťovne.
Treba tiež dodať, že ročné zúčtovanie bude mať v mnohých prípadoch vplyv na prepočet dávky vyplývajúcej zo sociálneho poistenia. Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení tak bude podstatne komplikovanejšie oproti napríklad ročnému zúčtovaniu dane, resp. poistného na verejné zdravotné poistenie.
Poistné sa začne platiť preddavkovo za obdobie od 1. januára 2021. Ročné zúčtovanie sa prvýkrát vykoná v roku 2022 za rok 2021.
Našiel som podporu sociálnych partnerov pri riešení tohto zákona s tým, že sme akceptovali Sociálnou poisťovňou navrhnutú účinnosť zavedenia ročného zúčtovania od 1. januára 2021. Dôvodom je zabezpečenie dostatočne dlhej lehoty na zavedenie zmien do praxe a zmenu informačných systémov Sociálnej poisťovne, ktoré v drvivej väčšine sa musia zabezpečovať dodávateľským spôsobom.
Predpokladaným návrhom zákona v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje do ďalšej prípravy predpisov napríklad zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V novele zákona sú obsiahnuté aj zmeny pre rodičov pri súbežnom nároku na materské pre oboch, ak sa starajú každý o iné svoje dieťa, ako aj zmeny majúce pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok. Tieto zmeny nadobudnú podľa návrhu zákona účinnosť od 1. januára 2019.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sa uchádzam o vašu podporu predloženej novely zákona. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda parlamentu, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 997.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1043 z 25. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Prajem dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte pár slov k predloženej novele zákona o sociálnom poistení, kde hlavnou témou je zavedenie ročného zúčtovania.
Na úvod. Vítam to, že sa zavádza ročné zúčtovanie. Dôvody boli pomenované. Je to spravodlivý systém, resp. mal by to byť spravodlivý systém, ktorý v rámci celoročného príjmu občana, poistenca spravodlivejším spôsobom ako na mesačnej báze určí, aké má byť poistné, a najmä je to dôležité pri pohľade na samostatne zárobkovo činné osoby, kde sa vlastne konečne dosiahne tá spravodlivosť, že objektívne, správne sa vypočíta poistné z príjmu za daný rok. Čiže to, na čo SZČO častokrát upozorňovali, mal som silný predošlý rok, teraz mám rok slabší, ale musím platiť vysoké poistné, tak tento problém je tým pádom vyriešený, ale, samozrejme, platí to aj naopak. Ten, kto mal starý rok slabší, nový rok má silnejší, musí počítať s tým, že bude doplácať nedoplatky, ale je to jednoducho spravodlivý systém.
Vítam aj ďalšie zmeny, ktoré pri zavedení ročného zúčtovania sú v návrhu. To je teda najmä zavedenie systémov odpočítateľnej položky pre študentov a pre dôchodcov, čo výrazne zjednoduší tú ich doterajšiu výhodu pri dôchodkovom poistení, ktorú vlastne dôchodcovia spoznajú až od 1. júla, ale teda budú ju mať. Ten nový systém, ktorý bude súčasťou tohto plánu, je administratívne omnoho jednoduchší, je spravodlivejší aj finančne bude vlastne výhodnejší pre dotknuté osoby a pre ich zamestnávateľov.
Zároveň je veľmi dôležité, že sa odstráni jeden veľký problém, ktoré, ktoré majú mzdové účtovníčky už od roku 2013 pri sledovaní duplicity uplatňovania výnimky, pretože to riešenie, ktoré je zapracované v novele, je elegantné, jasné, zrozumiteľné a zamestnávatelia s tým nebudú mať, samozrejme, žiadny problém, ten problém bude riešiť Sociálna poisťovňa.
Samozrejme, je dôležité povedať a zdôrazniť, že ročné zúčtovanie nebudú robiť zamestnávatelia ani SZČO, bude to na starosť Sociálnej poisťovne, čiže nikto sa nemusí obávať, že by mu z tohto pohľadu pribudli nejaké nové povinnosti. Tá povinnosť vysporiadať sa na strane zamestnávateľa s tým preplatkom alebo nedoplatkom tam síce potom v závere pribudne, ale to nie je nič dramatické.
Takže opakujem ešte raz v úvode, vítam, že sa zavádza ročné zúčtovanie, a keďže súčasťou tejto novely sú aj tri zmeny, ktoré sa týkajú materskej, tak bol by som asi čudný, keby som nepochválil, že je tam to, čo zaznelo z mojich úst, a cez môj návrh novely zákona o sociálnom poistení, čo ste teda prevzali, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, že ste to dali do vládnej novely, čiže tým pádom to nepochybne prejde, keď už teda nemôže poslanec mať niečo schválené, tak je vítaná aspoň takáto forma ocenenia práce, ale teda nejde o to, že kto to urobil, ale dôležité je, že sú to potrebné zmeny, ktoré si prax vyžaduje. Čiže jednak ten súbeh možného poberania materského zo strany matky a zároveň otca v prípade, že majú dve deti vo veku do troch rokov, ale aj naozaj možno pre niekoho maličkosť, ale pre niekoho to je veľmi stresujúca záležitosť, riešenie materského pri tzv. reťazovom pôrode, kde tie dve zmeny pomôžu možno pár desiatkam ľudí na Slovensku, ale sú veľmi potrebné, pretože sú skrátka spravodlivé.
Takže toľko k tej krajšej stránke novely zákona, k tomu, čo chválim, ale žiaľ, tak, ako to zvyčajne býva, tieto väčšie novely, ktoré prinášate, pán minister, sú obvykle zmesou toho, čo je dobré, ale, žiaľ, aj toho, čo dobré nie je, a častokrát ja tam vnímam aj tzv. škodu tej nevyužitej príležitosti, čo tam teda mohlo byť, ale nie je. Ale tak z tohto pohľadu možno pomôže druhé čítanie.
Takže teraz moje výhrady. 15 mil. eur. Ja neviem, dlhé roky som sa živil ako informatik, keby mi niekto povedal, že je tu zákazka niekde zo štátnej správy na zavedenie ročného zúčtovania v takej podobe, v akom ho vidíme v tejto novele, to znamená relatívne jednoduché spočítanie vymeriavacích základov a poistného poistenca a zhrnutie na konci roka, tak keby mi niekto povedal, že za toto môžem zinkasovať 15 mil. eur, tak okamžite beriem všetkými, neviem, koľko mám rúk, dvomi, desiatimi, stými rukami. To je neuveriteľne premrštená suma! Pán minister, ak si to neuvedomujete, tak pozrite sa, prosím vás, na to. 15 mil. eur je neuveriteľne premrštená suma! Funguje to na ministerstve financií, ten útvar Hodnota za peniaze vôbec ešte? Toto vám prešlo? To sa mi nechce veriť. Veď to je mierne inteligentnejšia kalkulačka, to, čo sa má urobiť. Samozrejme, niekto by namietal, ale potom sa ešte musia doúčtovať dávky. Preboha! To síce nie je, že jedna a jedna sú dva, to je možno asi na úrovni dvakrát tri je šesť, čiže fakt je to komplikovanejšie, ako jedna a jedna je dva. Ale toto je zákazka za 150-tisíc, nie za 15 mil. preboha. Jednoducho, bohužiaľ, že to musím povedať, ale ja to vnímam ako ďalší tunel, ďalší, zdôrazňujem, tunel do rozpočtu Sociálnej poisťovne, a nie malý. Verím, že za to bude niesť niekto zodpovednosť v konečnom dôsledku.
Ďalšia vec, ktorou som mal možno začať, UNITAS. Rok 2005, kedy sa začalo hovoriť prvýkrát za druhej Dzurindovej vlády o tzv. UNITAS-e, to znamená, o zavedení jednotného výberu daní, cieľ a odvodov. Máme rok 2018, tento projekt má byť spustený v roku 2021, čiže po 16 rokoch budeme teda mať daňové priznania, máme už dávno ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, bude aj ročné zúčtovanie sociálneho poistenia. Ale nebude UNITAS, pretože budeme mať tri dôležité, potrebné, ale tri osobitné systémy. Prečo, prosím vás, nepracujete alebo nerobili ste? 6 rokov ste tam. Za tých 6 rokov ste mohli urobiť kopu vecí. Okrem iného ten UNITAS v podobe jednotného výberu, jednotného finančného úradu mohol dávno bežať, a keď už nie bežať, aspoň byť tak naprojektovaný, aby sa to povedzme o rok, o dva spustilo. Aby ste niečo po sebe nechali.
Ešte k tomu aj toto ročné zúčtovanie, ktoré ste mali spustiť už na budúci rok, ste posunuli o dva roky, čiže ste to vlastne hodili na ďalšiu vládu. Buď ako buď. Toto je neuveriteľné! Ako keby to nebol nejaký národný program reforiem, ako keby ste nemali programové vyhlásenie, ako keby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá! Ako keby generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne bol z Marsu, a nie zo strany SMER, v ktorej ste aj vy. Ako keby ste sa o tom vôbec nebavili. Ako keby to bola absolútna novinka, na ktorú niekto prišiel včera. To je obrovský objav, že verejné obstarávanie trvá rok! To je neuveriteľné. Nechcem byť osobný, ale to je o troch bodkách.
Ja som skutočne nechápal, keď som v marci sledoval, ako prebieha pripomienkové konanie, a keď som tam našiel Sociálna poisťovňa, namietame, my to chceme posunúť o dva roky a vy im v pohode vyhoviete. Keď vám nejaký zamestnávateľ namieta, že čosi, čo sa mení v zákone, sa musí programovať, keď nejaká, nieže nejaká, keď desiatky softvérových firiem dostanú v decembri na stôl nejakú novelu, ktorá platí od 1. januára, a musia to naprogramovať, tak to nikoho nezajíma, to je ich problém, však si predsa inkasujú tie upgrade, ale keď má niečo urobiť Sociálna poisťovňa, tak si vypýta dvojročný odklad, lebo oni verejné obstarávanie! Čo má na to povedať bežný zamestnávateľ, ktorému v decembri dáte, koncom decembra na Vianoce do zbierky nejakú novelu, ktorá platí od 1. januára, a treba prerábať informačné systémy. Toto je vizitka vašej roboty! Roboty takej, že nie tu pridáme 5 euro, tu pridáme 10 euro, čo sa dá napísať do zákona ľahko, len to treba prerokovať, samozrejme, čo nie je jednoduché, s ministrom financií. Toto je čosi, čo vyžaduje Filipa, čo vyžaduje určitú inteligenciu. A viete asi, akú otázku si teraz ďalej kladiem o tom Filipovi a o tej inteligencii. To je vaša vizitka jednoducho, keď máte urobiť niečo, čo je o dvakrát tri rovná sa, tak si dáte dvojročný odklad a necháte to na ďalšiu vládu, nech sa borí s tým, ako to bude urobené a nebude to urobené.
Dobre, a teraz poviem prečo. Pretože napríklad ja osobne, keď som zaviedol to, čo mi doteraz ľudia vyčítajú, tzv. nepravidelný príjem, urobil som to preto, aby sa tie nepravidelné príjmy nejako riešili, pokiaľ nebude zavedené ročné zúčtovanie. V okamihu zavedenia ročného zúčtovania je to rozdelenie príjmov, ja teraz hovorím strašne odborne, ale to hovorím ľuďom hore, ktorí vám to písali, rozdelenie na pravidelný, nepravidelný príjem stráca svoj zmysel. Prečo, preboha, chcete týrať zamestnávateľov naďalej tým nepravidelným príjmom?! Veď to nemá logiku, to, keď už bude ročné zúčtovanie. To musí ísť okamžite zo zákona von!
Ďalšia vec, keď si porovnáme ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, tak ako ste ho napísali, tak ako niekto, kto tu zastupuje živnostníkov, ktorí ma volili, ostro protestujem proti tomu, že ste nezrušili minimálny vymeriavací základ pri súbehu zamestnania a povinného poistenia SZČO. Vysvetlite mi niekto, načo je dobrý minimálny vymeriavací základ pre takého živnostníka, ktorý už platí odvody ako zamestnanec! V zdravotnom poistení je to vyriešené spravodlivo. Tam žiadny minimálny vymeriavací základ pri súbehu so zamestnaním neexistuje, lebo tak to má logiku. Tak to, prosím vás, urobte aj tu.
Ďalšia vec. To, že sa bude platiť viac, o 70 mil. viac na odvodoch, pretože sa postihnutie, tzv. skokovité, schodovité príjmy, to je jasné, to, že poistenec, občan, fyzická osoba, ak má nebodaj viac príjmov, bude mať raz určený maximálny vymeriavací základ, lebo je to jeden človek, to je v poriadku a to ste aj do novely dali, to je jasné. Ale nechápem, prečo sa takýto prípad potom neprejaví pozitívne aj u zamestnávateľa. Tých ľudí nie je veľa, ktorí majú dva-tri právne vzťahy a v súčte presiahnu maximálny základ. Prečo by z toho nemal v týchto pár prípadoch mať profit aj jeho zamestnávateľ? Veď to nie je žiadny problém. Softvér za 15 mil. eur to musí vyrátať ľavou zadnou a 300 zamestnancov, ktorých má prijať Sociálna poisťovňa, no tak si to môžu každý päťkrát prepočítať.
Ďalšia vec, vylúčená doba (§ 140). Správne ste nechali to, že maximálny vymeriavací základ pre SZČO sa kráti, ak počas roka bola vylúčená doba (§140), napr. péenka. Ale prečo, preboha, to tak nie je pri zamestnancoch? Ja tomu jednoducho nerozumiem. Raz diskriminujete živnostníka, raz diskriminujete zamestnanca, hlavne že má kto frfľať! A ja sa tu musím rozčuľovať, ktorý mám lekársky potvrdené, že mám byť v kľude, ale kto sa tu má inak rozčuľovať a zastávať tých ľudí?! Kto tomu rozumie? Pán minister, rozumiete tomu, čo je v tom ročnom zúčtovaní? Ja vás nechcem sa dotknúť, viem, čo je to vaša práca, viem, že koľko toho máte, ale vysvetlil vám toto niekto, že znova budete diskriminovať, znova vám budú nadávať?
A, mimochodom, celý ten jazyk, ktorým je táto novela napísaná, je zvolený tak, že teda ja už som zažil všeličo a trochu sa vyznám, takže som to ako-tak dokázal pochopiť, ale keď tento text si má prečítať nejaká mzdárka a má pochopiť, ako má to fungovať, celé toto, tak mi verte, že s tým bude mať veľký problém.
No a keď tu ešte teda hovoríme o tom, že byrokratická záťaž pre zamestnávateľov tam nejako nebude, tak chcem upozorniť na taký jeden zašitý detail, ktorý ste nazvali, že zamestnávatelia budú musieť robiť evidenciu analytických údajov zamestnanca. Rýchlo to dajte odtiaľ, prosím vás, preč. My tu načo máme štatistické sledovania? To chcete duplicitne zase nútiť firmy, aby niečo vykazovali? Toto musí byť? V systéme sociálneho poistenia sme takto prežili 25 rokov, nebolo to a nikomu to nechýbalo. Ak to tam zostane, tak poprosím preformulovať dôvodovú správu a všetky doložky vplyvov tak, aby tam bolo jasne uvedené, že zásadne sa zvyšuje administratívna záťaž pre zamestnávateľov touto novelou, pretože chcete údaje, naviac duplicitne, ktoré už sleduje Štatistický úrad. Tu pán premiér, predtým minister všetkého možného, tu dva roky tvrdí, že sa už nebude robiť duplicitné vykazovania. Tu ho máš, novela, ktorou sa to zavádza v zákone o sociálnom poistení!
Keď už chcete niečo zjednodušiť, vrátim sa k tej materskej, tak prosím vás, urobte to, aby nemusela matka lietať hore-dole, z úradu práce na Sociálnu poisťovňu s potvrdením o tom, či poberá rodičovský príspevok, dokedy poberala materskú, a, naopak, a keď otec si vybavuje materskú, tak zase znova a päťkrát hore-dole, hore-dole, pričom sú to dve inštitúcie, ktoré patria pod jeden rezort, a pokiaľ je tam natiahnutý nejaký kábel, tak nech si to po tom kábli pošlú.
No, na záver ešte taká jedna otázka, resp. nahlas teraz vyslovím to, o čom sa pošuškáva na vašom ministerstve. A to je informácia, že keďže to ročné zúčtovanie bude zavedené vlastne až o dva roky a minister financií sa, samozrejme, dosť tešil na tých 60 alebo 70 mil., ktoré sa tým získa do kasy, ale nebude to teraz, ale až o dva roky, tak vraj sa dosť reálne uvažuje o zvýšení maximálneho vymeriavacieho základu so súčasného – už tak brutálneho – 7-násobku priemernej mzdy vraj až na 11-násobok priemernej mzdy, čo by v mesačnom vyjadrení znamenalo niečo vyše 10-tisíc eur mesačne. Vraj toto chcete na tajnáša cez nejaký pozmeňovák urobiť.
Takže práve som asi pomenoval verejné tajomstvo a chcem vás varovať, nerobte to.
Ďakujem. (Potlesk.)

Kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, krátko by som sa vyjadrila po pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý podrobne hovoril o problematike, keďže sa aj rozčúlil. Väčšinou, pán poslanec, keď je niečo našou srdcovou záležitosťou, tak sa aj rozčúlime nad politikou (povedané so smiechom), takže ja skôr náš postoj k teda k navrhovanému zákonu.
My teda súhlasíme so zavedením ročného zúčtovania sociálnych odvodov, dobrým dôvodom je určite najmä jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, navyše by tým malo firmám a živnostníkom údajne ubudnúť byrokracie. Tu chcem tiež vlastne povedať, že hoci sa pán poslanec Mihál rozčúlil, je potrebné naozaj zvážiť pripomienky, ktoré tu padli, a nielen preto, že to hovorí bývalý minister, a teda to nepriznáme, ale keď naozaj chceme, aby ubudla tá byrokracia, aby sme ju zapracovali do návrhu, lebo v podstate ide o dobú filozofiu a dobrý cieľ, ktorý chceme urobiť. My sa však obávame, že pod pláštikom ročného zúčtovania môže dôjsť k zvýšeniu odvodového zaťaženia podobne, ako sa to stalo pri zdravotných odvodoch. Týka sa to najmä začínajúcich podnikateľov, ďalej tých, ktorí majú sezónne podnikanie alebo aj v priebehu roka pozastavia živnosť, či žien na materskej dovolenke, ktoré by si mali platiť sociálne odvody. Sú to kategórie, ktoré nám urobili problémy aj pri zdravotných odvodoch, napr. poviem, pri sezónnych prácach ak 4 mesiace zbierali jablká, a tam bol nejaký príjem, tak sa to rozpočítalo, ako keby kvázi to, čo za štyri mesiace, ako keby zarábali takisto 12 mesiacov, a preto toto treba zobrať do úvahy, aby sa zohľadnili tieto kategórie, ktoré som hovorila. Tiež sa nám nepáči, že sa zúčtovanie nemá týkať zamestnancov štátu, takže umožní nízke odvody z vysokých odmien štátnych úradníkov, napr. tzv. zlaté padáky, ktoré médiá vyťahovali, a teda minimálne, ak na to upozorníme dopredu, tak je potrebné sa venovať aj tejto problematike, ak to naozaj chcem robiť spravodlivo a v pravde, aby sme tieto veci zohľadnili. Potom je to tým pádom nespravodlivé. A to, čo som povedala na začiatku, že to má byť spravodlivé, bude to nespravodlivé a podporilo by to práve štátny papalášizmus. Ročné zúčtovanie sa podľa plánov malo zaviesť už skôr a terajšie zdražovanie budí podozrenie, že ho chce Sociálna poisťovňa využiť na ďalšie nákupy veľkých objemov počítačovej techniky, softvéru, ktoré sú zvyčajne málo transparentné a predražené, ja o tom budem hovoriť aj pri teda účtovnej uzávierke Sociálnej poisťovne, pri kapitálových výdavkoch, kde spravidla išlo o obrovské objemy práve pre IT technológie, teraz na to nie je priestor. Takže naozaj aj slová riaditeľa Sociálnej poisťovne poslanca SMER-u Ľudovíta Vážneho boli, že poisťovňa nie je na zúčtovanie pripravená od 1. 1. 2019. To znamená, nie je technicky pripravená.
Očakávame teda, že môže dôjsť zase k scenáru, že sa zákon schváli, ale zúčtovanie sa v skutočnosti odloží zase o niekoľko rokov, kde sa urobí veľká bublina, že ideme to robiť, ale potom z dôvodu technickej nepripravenosti alebo na druhej strane predražených IT technológií, ktoré nepreklepnú teda organizácie, ktoré sa tomu venujú, dôjde buď k pozastaveniu verejných obstarávaní - a zase máme výhovorky, prečo to neurobiť teraz alebo prečo sme to museli teda oddialiť na ďalšie roky. Žiadame tiež preto doplniť do dôvodovej správy aj technickú pripravenosť a odhad finančnej náročnosti dovybavenia systémov Sociálnej poisťovne, aby to bolo transparentné, aby sme vedeli poslanci, ako poslanci Národnej rady, koľko nás to bude stáť, vieme predpokladať potom na základe toho, či teda naozaj dôjde k tomu konkrétnemu zúčtovaniu, alebo nie.
Nakoniec by som chcela povedať, že naozaj zaradenie zúčtovania sociálnych odvodov je krok správnym smerom, pri takej byrokracii, ktorá je na Slovensku, je to dobré. Samozrejme, má to svoje úskalia, ktoré hovorí aj kolega Mihál, na ktoré upozorňujem dopredu aj ja, a teda ak nám ide o vec a naozaj chceme zlepšiť prostredie, aby bolo jednoduchšie a spravodlivejšie, aby bol jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, musíme sa zaoberať aj pripomienkami teda opozičných politikov, a nie tváriť sa, že sme najmúdrejší na svete.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že padnú naše pripomienky na úrodnú pôdu.
Ďakujem.