33. schôdza

Pani poslankyňa Bašistová.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, zástupcovia mimovládnych organizácií, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dámy a páni, rada by som môj príspevok do rozpravy dnes začala slovami, ktorými som včera končila výbor pre sociálne veci: „Takto si predstavujem, že má vyzerať sociálny dialóg.“ Skonštatovala som to po odhlasovaní zmien v podobe pozmeňovacieho návrhu k novele predkladaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Som rada, že sa do návrhu novely, ktorá je dnes v druhom čítaní, dostal aj jeden zo zásadných bodov, ktorý som iniciovala na minulej schôdzi v prvom čítaní. Ide o výrazné kompromisné zvýšenie hodinovej sadzby za osobnú asistenciu z pôvodných štyroch centov na aktuálne jedno euro, čo predstavuje výslednú sumu 3,82 eur za hodinu osobnej asistencie.
Hovorím však iba o jednej z kľúčových úprav, ktoré sú nateraz výsledkom ťažkých, no korektných rokovaní zástupcov mimovládnych organizácií, pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej s niektorými poslancami sociálneho výboru, ministerstvom práce i financií. Veľká vďaka všetkým zúčastneným stranám za konštruktívny prístup a efektívne riešenia.
Čo si však pamätám nielen zo stretnutí s mimovládnymi organizáciami z výboru, ale aj s médiami, sú výkazy, evidencia vykonanej činnosti v rámci osobnej asistencie. Tému, ktorá na strane jednej vyvolala pochybovačný úsmev na tvári, na strane druhej akútnu potrebu vec riešiť. Budem o nej ešte hovoriť.
Vrátim sa však na začiatok. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo 11 mimovládnych organizácií zastupujúcich ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. Takto sa návrh dostal do parlamentu aj do prvého čítania. Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií, ktoré boli dosť zásadné, zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volali po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany.
Začiatkom mája som iniciovala okrúhly stôl a spolu s mimovládnymi organizáciami, pani komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím i s niektorými kolegami z výboru pre sociálne veci sme hovorili o kľúčových a zásadných bodoch, ktoré ešte bolo nutné do novely zapracovať tak, aby ich bolo možné realizovať v praxi už od 1. júla. Výsledkom stretnutia bolo jasné definovanie požiadaviek spolu s ich odôvodnením zo strany mimovládnych organizácií a na strane druhej - výboru pre sociálne veci - garancia, že sa dostanú v čo najbližšom čase na stôl výboru i ministerstva práce. O týždeň sme sa stretli znova už za účasti predsedu strany SMER - sociálna demokracia, poslancov klubu za SMER - sociálna demokracia zo sociálneho výboru a ministra Jána Richtera, kde boli deklarované ďalšie pozitívne zmeny nad rámec obsahu návrhu v prvom čítaní, ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím považujú najmä v oblasti osobnej asistencie za nevyhnutné. Akcia bola jasná, reakcia rovnako.
Spracovali sme výsledok rozhovorov do pozmeňovacieho návrhu, ktorému sme včera na výbore pre sociálne veci dali jednohlasne naprieč politickým spektrom zelenú a obsahuje tieto úpravy:
- zvýšenie sadzby za hodinu osobnej asistencie o jedno euro z pôvodného návrhu 2,82 eur na 3,82 eur;
- zvýšenie hranice ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri príspevku na opatrovanie zo súčasného 1,7-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu na dvojnásobok;
- zvýšenie príspevku na opatrovanie v prípade opatrovania nezaopatreného dieťaťa, keď rodič v produktívnom veku opatruje svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa zo súčasných 49,80 eur mesačne na 100 eur mesačne;
- zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným poistením navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne;
- úplné zrušenie limitu príjmu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, príspevok na osobnú asistenciu sa alikvotne kráti, ak príjem ťažko zdravotne postihnutej, posudzovanej ako jednotlivca presiahol štvornásobok životného minima.
Nateraz sme do pozmeňovacieho návrhu zapracovali pripomienky zo strany mimovládnych organizácií, ktorých boľavé miesta pomenovala aplikačná prax, a boli naozaj nevyhnutné. Na spoločných stretnutiach sme potvrdili, že v zapracovaní opodstatnených zmien do legislatívy, ktoré uľahčia život ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, ich rodinám, budeme pokračovať.
Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý dnes predkladám, sa týka jednak výkazov práce v rámci osobnej asistencie, ako aj predĺženia obdobia z pôvodných 60 na 303 dní, počas ktorého sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky bez toho, aby sa jej poskytovaný príspevok odňal a jeho výplata zastavila v prípade, ak sa takáto osoba zdržiava mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu štúdia.
Čo sa týka výkazov, zástupcovia organizácií obhajujúcich záujmy osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sa dňa 2. mája zúčastnili na stretnutí s poslancami výboru pre sociálne veci, predložili spoločné pripomienky k návrhu novely zákona, pričom jedna z nich sa týkala navrhovanej podoby výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie s denným vykazovaním od - do, s ktorou nesúhlasili. Keďže ide o spätné vykazovanie činností, nevideli žiaden dôvod na to, aby sa výkaz menil. Užívatelia osobnej asistencie sa cítili týmto návrhom šikanovaní a ponižovaní, neprimerane zasahuje do ich súkromia a spochybňuje už to, o čom bolo jednoznačne rozhodnuté v komplexnom posudku, čo si v konaní o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu obhájili, rozsah potrebnej pomoci na kalendárny rok.
Rovnako odmietajú byť paušálne obviňovaní zo zneužívania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, nakoľko, citujem: „z tohto návrhu to jednoznačne vyplýva, že sa štát domnieva, že je potrebná väčšia kontrola nad vykonaním osobnej asistencie. Ak má úrad pochybnosti o správnom využívaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu niektorého užívateľa, má dostatok zákonných možností na to, aby sociálni pracovníci osobne“ konzultovali, pardon, „kontaktovali užívateľa a osobného asistenta a riešili s nimi prípadné nezrovnalosti alebo podozrenia.“
Po vypočutí pripomienok jednak ministerstvo práce, ako aj zástupcovia mimovládnych organizácií či niektorých kolegov poslancov z výboru došlo ku nasledovnému kompromisnému riešeniu, podľa ktorého bude výkaz práce v rámci osobnej asistencie spracovaný mesačne, teda tak, ako je to doteraz. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent budú však povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie najmä:
a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie,
b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva.
V rámci druhej časti pozmeňujúceho, pozmeňovacieho návrhu týkajúcej sa témy poskytnutia peňažných príspevkov na kompenzáciu osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa zdržujú v zahraničí kvôli štúdiu, navrhujem nasledovné:
Podľa súčasne platného a účinného zákona ťažko zdravotne postihnutý občan príde o príspevok, ak by sa mimo Slovenskej republiky zdržiaval viac ako 60 po sebe nasledujúcich dní. V tomto prípade zákon nezohľadňoval dôvod zdržiavania sa v zahraničí. Pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, ktoré sa zdržiavajú v zahraničí napríklad z dôvodu Erasmus pobytu alebo štúdia na vysokej škole v zahraničí, čo i len v Českej republike, bolo toto ustanovenie diskriminačné, keďže ich nútilo vybrať si medzi štúdiom alebo pre nich životne nevyhnutým príspevkom na osobnú asistenciu.
Teraz pristúpim k prečítaniu znenia pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. 1 bod 33 znie:
33. § 23 sa dopĺňa odsekmi 8 až 10, ktoré znejú:
„(8) Zmluva o výkone osobnej asistencie zaniká, ak po vzniku nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predložený výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie.
(9) Pri výkone osobnej asistencie podľa § 21 ods. 3 písm. a) plní povinnosti podľa odsekov 4, 6 a 7 v mene fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím osobitný príjemca.
10. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent sú povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie, najmä
a) poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie,
b) umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva.
2. V čl. I sa za doterajší bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie:
„63. V § 42 ods. l druhá veta znie:
Peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula doba, počas ktorej sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako
a) 60 po sebe nasledujúcich dní, alebo
b) 303 po sebe nasledujúcich dní z dôvodu, že navštevuje školu mimo územia Slovenskej republiky.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 94 v prílohe č. 16 sa vypúšťa tabuľka a zároveň sa vypúšťa text: „Časový rozsah vykonávania osobnej asistencie počas dňa – uvedie sa časový úsek alebo viaceré časové úseky, počas ktorých bola v rámci jedného dňa vykonávaná osobná asistencia.“
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás požiadala o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý vzišiel zo sociálneho dialógu a ktorý nepochybne skvalitní život ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Shahzad.

Ja by som chcela v prvom rade poďakovať za ten návrh, ktorý sa týka študentov, ktorí môžu zotrvať mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako 60 dní bez toho, aby prichádzali o príspevky. Ja sama som dávala tento pozmeňujúci návrh v MPK, pretože si naozaj myslím, že, že je to problém, a stretla som už niekoľkých študentov so zdravotným postihnutím, ktorí takéto obmedzenie mali. Boli to študenti so zrakovým postihnutím, bol to študent na vozíku, čiže, čiže naozaj ten problém je veľký a už samotné zabezpečenie týchto študentov, osoby, ktorá ich má sprevádzať a ktorá im má pomáhať počas toho študijného pobytu v zahraničí, je náročná, pretože málokto si uvedomuje, že človek so zdravotným postihnutím okrem toho, že zabezpečuje svoj vlastný servis, tak musí zabezpečiť aj kompletne celý servis tej sprevádzajúcej osoby. A nájsť človeka, ktorý bude ochotný obetovať možno pár týždňov, pár mesiacov života niekde v zahraničí preto, aby vám pomáhal, je tiež niekedy ťažké. Čiže, čiže ten príspevok na osobnú asistenciu napríklad je tam veľmi opodstatnený. K tým ostatným veciam, ktoré boli spomenuté, sa, samozrejme, budem vyjadrovať v rozprave.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.

Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja by som v prvom rade chcela poďakovať všetkým vám, ktorí ste dnes podporili procedurálny návrh, aby rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov o bodoch, ktoré sa týkajú nepočujúcich osôb, boli tlmočené do posunkového jazyka. Dnes sme to, žiaľ, ešte nestihli, ale verím, že odteraz to už bude pravidlom a budú nás nasledovať aj iné inštitúcie. Tí poslanci, ktorí hlasovanie, teda ktorí hlasovali inak, majú už o chvíľku možnosť hlasovať pre ďalšie dobré návrhy v prospech ľudí so zdravotným postihnutím.
A ešte by som chcela poprosiť, ak je to možné, možno aspoň dodatočne by Národná rada mohla zabezpečiť pretlmočnenie, pretlmočenie tejto diskusie do posunkového jazyka.
No a teraz sa už vyjadrím k tomuto návrhu zákona. Dnes svoj príspevok určite začnem ocenením a poďakovaním, že ste dodržali slovo a prišli ste na výbor s avizovanými zmenami, a teda boli tam aj, aby som bola teda úprimná, boli tam aj zmeny, ktoré som nečakala, ktorým ste ma, ktorými ste ma milo prekvapili. Pán minister tie zmeny všetky vymenoval, ja by som ich rada zopakovala, ale budem musieť trošku šetriť časom, keďže sú tu iné obmedzenia, a tak vás nemôžem chváliť asi tak dlho.
Oceňujem, že sa prvýkrát podarilo zrušiť príjmové limity, a dúfam, že sa v tomto trende bude pokračovať. Myslím si, že je to cesta, ako ušetriť kapacity úradníkov na zmysluplnejšiu prácu, a to venovať ju spravodlivejšiemu posudzovaniu nárokov na kompenzačné príspevky. Je tu ešte stále dosť ľudí, ktoré celé, ktorí celé mesiace bojujú za spravodlivosť a nemôžu sa jej domôcť. Zmeny v osobnej asistencii, ktoré rušia príjmové limity, konečne pomôžu osobám so zdravotným postihnutím dostať sa aspoň v tomto prípade zo začarovaného kruhu, kedy so zamestnaním prichádzala úplne logicky zvýšená potreba na osobných asistentov, ale príjem, ktorý im mal zvyšovať životnú úroveň, museli investovať nelogicky do osobných asistentov. V tejto chvíli musím povedať, že, samozrejme, som v konflikte záujmov, keďže sa ma táto téma týka.
Ja verím, že sa vám to čiastočne vráti tým, že oveľa viac ľudí so zdravotne postihnutím sa začne zapájať do pracovného procesu, že sa im podarí začleniť sa do spoločnosti a už sa nebudú musieť báť, že sa od príspevku na osobnú asistenciu odstrihnú, a už nebudú musieť kalkulovať, ktorá hranica je pre nich tá únosná. Môžem vám povedať, že najväčší nezmysel je, ak vám príjem, ktorý máte dnes, ovplyvňuje život v nasledujúcom roku bez ohľadu na to, ako sa vaša situácia zmení. Málokto totiž myslí na to, čo sa udeje v budúcnosti, je naozaj veľmi ťažké predvídať, ktorým smerom sa bude váš život uberať. Zdravotné postihnutie predsa len oveľa častejšie prináša výkyvy. Obzvlášť nezmyselné to bolo pri osobnej asistencii. Príspevok na tento účel sa krátil, hoci, ako som už minule spomínala, toto nebol príspevok, ktorý zlepšoval finančnú situáciu, a osobná asistencia nezlepšuje finančnú situáciu samotného užívateľa. Je to príspevok pre osobného asistenta. V plnom rozsahu. Za jeho odpracovanú činnosť. V prípade krátenia si osobného asistenta musel užívateľ osobnej asistencie dotovať z vlastných zdrojov.
Aj v tejto chvíli vám musím, pán minister, pripomenúť nezmysel, ktorý ste tu v pléne v záverečnom slove povedali. Vtedy sa vám zdalo, že pri sadzbe 2,82 eur na hodinu a pri 10-hodinovej šichte je to dobrý zárobok. Však 846 eur vyzerá na prvý pohľad naozaj dosť. Zabudli ste však poznamenať, že to bolo za 30 dní, a aj to je pre bežného smrteľníka, ktorý má aj iný, vlastný život, veľmi ťažko predstaviteľné. Už o pár minút neskôr ste nemali problém prísť s návrhom na zvýšenie sadzby. Preto si myslím, pán minister, že niekedy je lepšie ostať ticho alebo aspoň uznať, že pravdu môžeme mať aj my. Bolo by to férovejšie.
Keď sme pri odmenách, treba pripomenúť, že minule tu nebola spomenutá ešte jedna vec, ktorá je v súvislosti s vami, pán minister, a s aktivitami strany SMER v poslednej dobe veľmi aktuálna. Presadili ste príplatky za víkendy a nočné smeny, ale asistentov sa ani tieto zmeny nedotýkajú. Aj preto je správne výrazne zvýšiť príspevok na osobnú asistenciu a aj preto ani nové nastavenie nemusí byť dostačujúce. Výška odmeny, ktorú navrhli organizácie, a ktorým, a s ktorou ste prišli nakoniec aj vy, tiež tento fakt nezahŕňa. Pritom osoby so zdravotným postihnutím, ktoré pomoc potrebujú veľa hodín denne, ju potrebujú často aj cez víkendy a v noci. Nehovoriac o tých, ktorí sú na pomoc odkázaní 24 hodín denne, 7 dní v týždni. A nemusí to automaticky znamenať, že musia využívať iba opatrovanie. Aj osoba odkázaná na pomoc 24 hodín denne má právo využívať služby osobných asistentov, keď to vyplýva zo spôsobu života, ktorý vedie. Mnohí, hoci na lôžku, sú veľmi aktívni. Svedčí to o ich sile a odhodlanosti bojovať s osudom a je preto našou, a teda aj vašou povinnosťou práve takýmto ľuďom pomáhať, a nie im klásť polená pod nohy. Na tejto schôdzi ešte o týchto ľuďoch určite budem hovoriť. Aj preto dúfam, že tak ako hovoríte o minimálnej mzde, ktorá onedlho prekročí 500 eur, budete hovoriť aj o osobnej asistencii, ktorá, dúfam, že čoskoro prekročí 5 eur na hodinu.
Mylná je často interpretácia hovorcov ministerstva či ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, že človek, ktorému sa zdravotný stav zhoršuje, nemá právo na osobnú asistenciu. Bohužiaľ, aj takéto tvrdenia neraz zástupcovia týchto inštitúcií vypustili z úst. Je to v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a filozofiou nezávislého života. A rovnako je to v rozpore so zdravým rozumom. Takéto výroky budem dávať na prešetrenie minimálne komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, lebo mám pocit, že si ani oni, ani vy často neuvedomujete, čo hovoríte a ako negatívne ovplyvňujete postoj k ľuďom so zdravotným postihnutím. Preto treba na to neustále upozorňovať.
V diskusiách o tomto zákone sa vyskytla tiež poznámka, konkrétne od pána poslanca Tomáša, som rada, že tu sedí, že ľudia so zdravotným postihnutím majú často osobné vzťahy s asistentom, preto by to nepovažoval za prácu. Aby som to uviedla na pravú mieru. Môže sa stať, že si človek na túto, že si človeka na túto činnosť naozaj vyberáme z okruhu ľudí, ktorých poznáme. Tým zvlášť, ak bývame na dedine, kde každý každého pozná, kde je ťažké nájsť iného človeka. Ale aj tento vzťah by mal byť vybudovaný predovšetkým na profesionalite, profesionalite v zmysle, že k svojej práci pristupujeme ako ku každej inej práci. Ak pán Tomáš bude tvrdiť, že to nie je práca, budeme mať stále rovnaký problém, a to nedostatok asistentov, pretože my sa snažíme ľudí získavať tým, že to práca je. V prvom rade je to totiž zodpovednosť a je to plus, ak je tento vzťah postavený aj na osobnej dôvere. Nielen pre osobu so zdravotným postihnutím, ale aj pre rodinu je často náročné zmieriť sa so zásahom cudzej osoby do súkromia. Je to, žiaľ, nevyhnutné a z vlastnej skúsenosti musím dodať, že často oslobodzujúce. Správny osobný asistent sa nezamýšľa nad zmyslom vašich rozhodnutí, nesnaží sa presviedčať vás o správnom smerovaní, ale v prvom rade by mal počúvať a plniť želania, a tak vám pomáhal napĺňať filozofiu nezávislého života. Toto dokáže zvyčajne lepšie cudzia osoba ako rodinný príslušník, lebo je takto od začiatku vedený.
Osobná asistencia je však stále neznámy pojem. Čo je neznáme, z toho majú ľudia strach, a preto niekedy rodina a niekedy aj samotní zdravotne postihnutí sa bránia nadväzovať vzťahy s cudzími ľuďmi. A napríklad v tomto by mali byť nápomocné práve agentúry osobnej asistencie, ktoré na jednej strane pomáhajú, resp. mali by pomáhať hľadať osobných asistentov, na druhej strane by mali pomáhať zvládať rôzne situácie, ktoré vznikajú medzi asistentom a užívateľom. Niekedy sú to napr. prílišné očakávania na jednej či druhej strane, inokedy to môže byť nesprávne chápanie asistencie, opäť na oboch stranách. Rovnako by mali vykrývať neočakávané výpadky asistentov z hodiny na hodinu a v neposlednom rade by mali pomáhať nastavovať systém, pretože sú v priamom kontakte s praxou a poznajú obe strany mince. Nič z toho sa prakticky nedeje. Činnosť agentúr je síce v zákone od začiatku zakotvená, ale agentúry budete hľadať márne. Na fungovanie nevedia získať ani cent.
Teraz by som sa chcela vyjadriť pár slovami aj k spomínaným výkazom, o ktorých sa tu už toľko bavíme, a ja som rada, že sa v konečnom dôsledku týmto tlakom podarilo presadiť, že sa nevydávame cestou pôvodných výkazov s uvádzaním hodín, a teda s uvádzaním odpracovaného času. Tento problém výkazov o osobnej asistencii vôbec nie je problém užívateľov osobnej asistencie. Ja som už niekoľkokrát spomínala, že problém by mohol nastať naozaj na úradoch. Pán minister sa tomu síce bráni, ale naozaj si myslím, že je to tak. A nezastupujem tu, on to sa tak položartom včera nad tým pozastavil, že hájim záujmy zamestnancov úradov práce. Nie je to tak, ja hájim záujmy ľudí so zdravotným postihnutím, pretože my potrebujeme pracovníkov úradov práce na to, aby správne posudzovali príspevky a správne pomáhali k začleneniu do spoločnosti ľudí so zdravotným postihnutím.
Navrhovaná podoba zákona naozaj, a teda navrhovaná podoba výkazov predstavovala podľa nás neúmernú záťaž úradníkov. Zvýšilo by to naozaj byrokraciu, ja som vám dokonca dala na stôl výkaz, ako by vyzeral v reálnej podobne, pretože si myslím, že, že často, často sa s nejakým návrhom príde, ale nikto sa nezamyslí, ako to bude vyzerať v praxi. My sme si ten, ten výkaz vypracovali, my sme si ho vyplnili a naozaj som zistila, že ak je tam uvedené v stĺpci odpracované hodiny počet len a nie je uvedené, či hodín, minút alebo, v akom údaje sa majú uvádzať, tak to reálne bude problém.
Môžem vám povedať príklad z minulosti, keď takéto výkazy boli. Na výkaze bolo uvedených celkovo, že aj bolo odpracovaných 83 a pol hodiny, bolo napísaných 83, čiarka, 5 a úradníčka vrátila tento výkaz s odôvodnením, že nevie v takejto podobe výkaz zapísať do systému, napriek tomu, že počet bol správny, pretože ona vie zapísať len 83 hodín 30 minút. Toto by boli reálne situácie, ktoré by sa stávali aj dnes, pretože výkaz nebol ošetrený dostatočne. To, či napíšete 0,5 hod. alebo 30 min., je pre nás, čo si myslíme, že je to to isté, jasné, ale pre tých pracovníkov na úrade, ktorí idú presne podľa predpisov, je to naozaj katastrofa. Na základe tohoto by museli žiadať o opravu výkazu a reálne sa to, sa to dialo, odďaľovalo sa vyplácanie príspevkov, takže aj som naozaj rada, že sa tento krok z návrhu zákona vypustil a že, že sa tie výkazy ponechávajú v pôvodnej podobe.
Chcem ešte pripomenúť, že v súvislosti s nastavenými zmenami, ktoré sú v podobe pevnej sumy, prichádza aj tak ďalší administratívny problém. Pracovníčky budú musieť či osobnú asistenciu, alebo opatrovanie meniť každoročne rozhodnutia všetkým poberajúcim, pretože ich budú musieť informovať o novej sume. Pri osobných asistentoch je to pre 20-tisíc, teda pri, je to necelých 10-tisíc užívateľov, ale to znamená, že, aspoň na ministerstve to tak tvrdia, že majú 20-tisíc zmlúv uzatvorených o osobnej asistencii, to znamená, že najprv budú musieť uzatvoriť nových 20-tisíc zmlúv užívatelia s osobnými asistentmi a následne aj úrady práce budú musieť vydať nové rozhodnutia o novej sadzbe. Rovnako je to aj pri opatrovaní, 55-tisíc užívateľov alebo poberateľov príspevku na opatrovanie budú musieť vydávať nové rozhodnutia. Čiže to je, a to bude každoročne práca navyše, je to úplný nezmysel, úplne nesystémové, a pritom tá valorizácia tam nejaká nastavená bola. Úrady práce to síce robili obdobne a ja dlho upozorňujem na to, že tento proces sa mal nastaviť tak a zjednodušiť, aby, aby nemuseli túto činnosť robiť a aby naozaj to bolo nastavené v zmysle tých valorizácií, ako to doteraz bolo aj v tých rozhodnutiach, ale, žiaľ, nestalo sa tak.
Toto boli zmeny, ktoré sa týkajú osobnej asistencie, teda zvýšenie sadzby a odstránenie limitov, a teda tie výkazy, a potom tu máme zmenu, ktorá, ktorá sa týka, zmeny, ktoré sa týkajú opatrovania. Ja chcem pripomenúť, že zrušenie krátenia príspevku na opatrovanie, ak dieťa navštevuje školské zariadenia viac ako 20 hodín týždenne, po tejto zmene sa volá už naozaj dlho. Ešte v MPK ste tento krok obhajovali so slovami, že považujeme za správne krátenie peňažného príspevku v prípade, že opatrovaná osoba v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne navštevuje školské zariadenie. Navrhnuté bolo, zavedené do zákona vzhľadom na požiadavku osôb, ktoré nenavštevovali školské zariadenie alebo ambulantnú formu sociálnej služby. Je to škoda, že táto zmena prichádza až tak neskoro. Zákon platí 10 rokov, pritom návrh na túto zmenu tu bol minimálne v roku 2014, čo som si našla, a od roku 2016 v súčasnom zložení parlamentu sme túto zmenu navrhovali v rôznych podobách niekoľkokrát.
Všetky zmeny sa majú diať ako investícia do budúcnosti, do dieťaťa so zdravotným postihnutím, do dospelej osoby so zdravotným postihnutím, do rodiny, kde je člen so zdravotným postihnutím. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má skúmať možnosti, ktoré môžu pomôcť rýchlejšie začleniť sa do spoločnosti, a, naopak, nemalo by stavať prekážky k sociálnej inklúzii a už vôbec nie dávať na výber v situácii, ktorá je aj tak ťažko riešiteľná, a to v zmysle dávať na jednu misku váh peniaze, ako to bolo v tomto prípade, keď sú všetky formy pomoci podhodnotené, a na druhú stranu misky váh vzdelanie, čo je naozaj kruté.
Rovnako ako kruté bolo doterajšie zdôvodnenie, že niekto to tak chcel. V iných prípadoch má ministerstvo problém počúvať hlas ulice a hlas rodín, neviem prečo v tomto prípade to považovali za dôležitý argument. Desať rokov sa tento stav akceptoval. Podobne je to aj so zvýšením príspevku na opatrovanie, ak ide o nezaopatrené dieťa. Prečo tento príspevok majú dostávať len tí, ktorí sú pasívni? Prečo aj rodiny, kde sa opatrovateľ snaží privyrobiť si pár eur, by nemal mať nárok na zvýšený príspevok pre svoje dieťa? Kedy budete chápať aj tento rozmer príspevku? Stále hovoríte, že ide len o príspevok, nie je to plnohodnotná, plnohodnotná odmena. Kedy sa odstránia nezmyselné kritériá?
Prejdime aj k ďalším formám kompenzácií. Okrem toho, že si pracujúci človek s ťažkým zdravotným postihnutím musel šetriť na doplatky pre asistentov, musí si ešte stále šetriť aj na veľmi drahé pomôcky, na ktoré dostáva menší príspevok alebo vôbec žiadny v závislosti od toho, koľko zarába. Medzi takéto pomôcky patria napr. príspevky na mechanický či elektrický vozík, príspevok na auto, príspevok na zdvíhacie zariadenie, príspevok na výcvik vodiaceho psa, vodiaceho asistenčného psa alebo signálneho psa. Ale je to aj príspevok na úpravu bytu, domu a garáže. Toto sú jednorazové príspevky, ale finančne náročnejšie. Každého, kto si hľadá zamestnanie, nadšenie pre prácu rýchlo prejde, keď zistí, koľko musí doplácať. Pri poberaní invalidného dôchodku a mierne vyššej mzde, ako je minimálna, stačí, že treba kúpiť jednu finančne náročnejšiu pomôcku, a tieto osoby sú na tom finančne na niekoľko rokov horšie ako nepracujúci ľudia so zdravotným postihnutím.
Potom sú tu príspevky opakované a na prvý pohľad nie príliš vysoké, ale keď je niekto z dôvodu svojho zdravotného postihnutia odkázaný na viaceré, je to výrazný zásah do rozpočtu.
Tu máme príspevok napr. na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ľudovo povedané, príspevok na benzín, diétne stravovanie či príspevok na hygienu a ošatenie. Poviete si, že aj zdravý človek si platí benzín do práce, ale pre človeka so zdravotným postihnutím, ktorý si auto nedokáže šoférovať sám, to väčšinou znamená dvojnásobný počet jázd. Niekto ho musí do práce doviezť a po skončení ho príde zase zobrať. Auto sa otáča dvakrát. Často je to tak so všetkým. Na pracovnú činnosť osobného asistenta použiť, na pracovnú činnosť človek so zdravotným postihnutím osobného asistenta používať nemôže, čiže v práci s ním zostať nemôže.
Ostanú však nedoriešené mnohé ďalšie problémy, ktoré ste prisľúbili tiež riešiť. Verím, že diskusiu otvoríte hneď po prijatí týchto zmien.
Určite vám ešte pár tipov dám. Som rada, že sa do tejto diskusie prihlásil aj pán poslanec Tomáš. Jeho, alebo teda aj váš úmysel o tom, že to naozaj s ľuďmi so zdravotným postihnutím myslíte vážne, môže byť takto uveriteľnejší. Lebo naozaj veľakrát, už to tu spomínala pani Nicholsonová, kritizujete či naše hnutie OĽANO, alebo aj ďalších, že sa priživujeme na témach, priživujeme na témach a robíme tlačovky, ale všimnite si, čo robíte vy, úplne to isté. Kto tu zorganizoval a koľko tlačoviek na tému zdravotne postihnutým? Nie OĽANO, ale SMER - SD. Prečo poslanci SMER-u s týmito návrhmi neprišli už do MPK, veď tieto požiadavky boli známe už dávno predtým? Koľkokrát vystúpili v rozprave poslanci SMER-u v prvom čítaní a sypali si popol na hlavu, že, že prichádzajú len s pozmeňovákmi, keď je problém pomenovaný už dávno? A prečo, pán minister, nemáte problém v prvom čítaní obhajovať až do poslednej chvíle návrh, ktorý však vzápätí zmeníte? Nie ste náhodou v pozícii bábky, že v konečnom dôsledku o ničom neviete a o ničom nerozhodujete? Ešte si všetci pamätáme, že takto podobne sa do návrhu dostala aj úprava k jednorazovým príspevkom, ktoré už nebude nutné po smrti ťažko zdravotne postihnutej osoby vracať v dedičskom konaní. Ak by sme mali čakať na vaše rozhodnutia, pán minister, asi by sme sa nikam neposunuli.
Musím povedať, že na moje pripomienky v MPK ministerstvo vôbec nereagovalo do dnešného dňa ani zaslaním žiadneho všeobecného vyjadrenia. Vyplýva mi z toho len, že rola poslanca je v tomto smere úplne bezvýznamná. A to som sa snažila vstúpiť do procesu dostatočne zavčasu.
Je mi ľúto, že aj dobré nápady a návrhy, ktoré by mohli občanom účinne pomáhať, sa strácajú na bojisku politikárčenia. Tak je to napríklad aj s návrhom na príspevok na osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou pre osoby, ktoré ešte nemajú vodičské oprávnenie.
Ako skončí tento návrh? Ja ho tu a teraz predkladám. Snažila som sa otvoriť diskusiu, rokovala som to o tomto, o tomto návrhu, dostala som prísľub, že budete pracovať na tomto návrhu. Dodnes neviem, v akom je to štádiu. Pre istotu vám ho tu predkladám.
Jedná sa o to, aby mladý človek, ktorý, ktorý si chce urobiť vodičské oprávnenie a zároveň získať motorové vozidlo, získať príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a jeho úpravu, môže dostať tento príspevok ešte pred získaním vodičského oprávnenia, pretože tu ide o auto s automatickou prevodovkou, a..., lebo zatiaľ je podmienka taká, že musí mať najprv vodičské oprávnenie. Je to, žiaľ, začarovaný kruh. Verím pán minister, že tento môj návrh zákona, teda tento pozmeňujúci návrh podporíte.
Je tu ešte jedna nezanedbateľná vec, ktorú som v podstate, na základe ktorej som dnes iniciovala ten môj procedurálny návrh, resp. na základe ktorej som, som dala ten procedurálny návrh, že mnohí sa tvária, ako chcú ľuďom so zdravotným postihnutím pomáhať, ale keď prídeme do praxe, zrazu na to zabúdame. Keď som pred časom, keď sa riešil zákon pre nepočujúcich, zákon o posunkovej reči, nikomu ani len nenapadlo, že na výbore by mohol byť práve tlmočník do posunkovej reči. Ani nikomu to nenapadlo, ani, ani v pléne. Rovnako, teraz keď sa riešia kompenzácie, často sú tu ľudia na vozíkoch, ktorí sa potrebujú dostať rovnako na výbor. Tie priestory sú naozaj obmedzené, ja chápem, že Národná rada priestory nemá, ale myslím si, že sa dá robiť, urobiť krok, že sa ten výbor zorganizuje niekde inde, pre mňa za mňa aj v pléne Národnej rady. A preto som dnes dala ten procedurálny návrh, a preto som naozaj vďačná, že sa našlo dosť poslancov a že tento návrh prešiel, lebo takto sa dokazuje skutočná pomoc.
My nechceme donekonečna prosiť, a, žiaľ, musela som to urobiť ja, bola by som oveľa radšej, keby to urobil niekto z vás, my by sme boli oveľa vďačnejší, keby sa tá pomoc ponúkala sama.
Budem tu čítať ešte procedurálny, pozmeňujúci návrh, pardon. A tak v tejto chvíli by som chcela prečítať už len aspoň záver, že oceňujem ešte raz naozaj, že sa našla vôľa a niekoľko úprav pre ľudí so zdravotným postihnutím sa urobilo. Naozaj je ich veľa finančných. No netreba zabúdať, že mnohé úpravy sú len finančné, a nie systémové. To každoročné opakovanie, že sa musí, musí to schvaľovať nariadením vlády, že sa to musí schvaľovať nariadením vlády, je naozaj zbytočné. Oblasť zdravotne postihnutých je finančne veľmi podvyživená. Z tohto pohľadu preto odporúčam aj našim poslancom hlasovať za tento návrh zákona. Ale pre nesystémovosť príspevkov, a pán Tomáš to včera povedal, že politika sa má robiť systematicky, sa vôbec nebudem čudovať kolegom, ak sa pri hlasovaní zdržia. A ja teraz ešte prečítam môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o..., dopĺňa sa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 946).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 38 vkladá nový bod 39, ktorý znie:
„V § 34 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnúť aj pred získaním vodičského oprávnenia podľa osobitného predpisu, ak preukáže, že sa prihlásila na vodičský kurz podľa osobitného predpisu.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 38a) a 38b) znejú:
„38a) Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38b) § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 38 vkladá nový bod 39, ktorý znie:
V § 34 ods. 7 druhej vete sa slová „ak má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím oprávnenie na vedenie osobného motorového vozidla“ nahrádzajú slovami „ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukáže, že sa prihlásila na vodičský kurz podľa osobitného predpisu“.
3. V čl. I sa za doterajší bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie:
„V § 34 ods. 16 sa na konci pripája táto veta:
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol peňažný príspevok na základe preukázania, že sa prihlásila na vodičský kurz podľa osobitného predpisu, je povinná vrátiť peňažný príspevok, ak do 12 kalendárnych mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla nezíska vodičské oprávnenie podľa osobitného predpisu.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za doterajší bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie:
„V § 38 sa vypúšťa odsek 17.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za doterajší bod 92 vkladajú nové body 93 až 95, ktoré znejú:
Príloha č. 10 vrátane nadpisu znie... Teraz je tu taká komplikovaná tabuľka, takže neviem, že či vám ju mám čítať, ale znamená to, že výška príspevku sa bude priznávať aj na päťnásobok sumy životného minima. Rovnako sa to týka aj skutočností na určenie výšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky, ktorou je pes so špeciálnym výcvikom. Rovnako sa to týka skutočnosti na určenie výšky peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, to je príloha č. 13.
A doterajšie body sa následne prečíslujú.
A potom je tu ešte bod 6, ktorý tu vlastne už odznel, a to sú spomínané výkazy.
V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 94.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Chcem poprosiť o hlasovanie o bodoch 1 až 3 spolu a potom o každom ďalšom bode zvlášť.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Tomáš.

Pani poslankyňa, len na vysvetlenie. Ak som hovoril niekedy o tom, že medzi osobným asistentom a opatrovanou osobou môže dôjsť aj k bližšiemu vzťahu, tak som to myslel v kontexte toho, že potom veľmi ťažko rozhodnúť, že či je to práca, alebo služba. Ale hovoril som to preto, lebo považujem túto službu o týchto ľudí za niečo vznešené, čo je ťažké nazývať len nejakou prácou. To ale neznamená, že, samozrejme, na túto službu si nezaslúžia odmenu. Naopak, zaslúžia si a vysokú. A myslím si, že to dokazuje aj zákon, alebo jeho finálna podoba, v ktorej napokon stanovujeme tú hodinovú mzdu alebo odmenu na 3,8 eura, čo je, ešte raz zopakujem, v súlade s požiadavkami organizácií zastrešujúcimi zdravotne ťažko postihnutých občanov.
Neviem, kde ste počuli, že by som kritizoval počet tlačových besied OĽANA. Ja, naopak, považujem prezentáciu výsledkov práce politikov za prirodzenú súčasť ich práce ako takej. A nech si OĽANO, SMER, SaS a ďalšie strany majú tlačových besied, koľko len chcú. Ja to absolútne podporujem.
A na záver chcem povedať, že, že myslím si, že o mojom záujme o túto tému nesvedčí len to, že sedím teraz v tejto diskusii a diskutujem, pretože viete veľmi dobre, že som bol jedným z prvých, ktorí sa zúčastnili na prvých stretnutiach so spomínanými organizáciami. A dúfam, že aj vďaka mne sa podarilo do zákona dostať ďalšie pozitívne veci.
Napriek tomu, že hovoríte veci, ktoré sa možno aj mne nie často dobre počúvajú, chcem vám na záver, pani Shahzad, povedať, že obdivujem, že vás obdivujem a prechovávam k vám veľký rešpekt.

Pani poslankyňa Bašistová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja verím, že mnohé z tých tém, ktoré si ešte spomenula, pani poslankyňa, budú ďalej pokračovať v diskusiách, ktoré boli prisľúbené.
Chcem ťa len poopraviť v jednej veci. Spomenula si, že sa práve touto novelou vypustil denný výkaz práce. Práve naopak, táto novela hovorí o dennom výkaze práce a ten pozmeňovák, ktorý som predkladala, to vypúšťa a vraciame sa k tomu pôvodnému mesačnému. Čiže toľko len na upresnenie.
Ďakujem veľmi pekne.