33. schôdza

Pani poslankyňa, len na vysvetlenie. Ak som hovoril niekedy o tom, že medzi osobným asistentom a opatrovanou osobou môže dôjsť aj k bližšiemu vzťahu, tak som to myslel v kontexte toho, že potom veľmi ťažko rozhodnúť, že či je to práca, alebo služba. Ale hovoril som to preto, lebo považujem túto službu o týchto ľudí za niečo vznešené, čo je ťažké nazývať len nejakou prácou. To ale neznamená, že, samozrejme, na túto službu si nezaslúžia odmenu. Naopak, zaslúžia si a vysokú. A myslím si, že to dokazuje aj zákon, alebo jeho finálna podoba, v ktorej napokon stanovujeme tú hodinovú mzdu alebo odmenu na 3,8 eura, čo je, ešte raz zopakujem, v súlade s požiadavkami organizácií zastrešujúcimi zdravotne ťažko postihnutých občanov.
Neviem, kde ste počuli, že by som kritizoval počet tlačových besied OĽANA. Ja, naopak, považujem prezentáciu výsledkov práce politikov za prirodzenú súčasť ich práce ako takej. A nech si OĽANO, SMER, SaS a ďalšie strany majú tlačových besied, koľko len chcú. Ja to absolútne podporujem.
A na záver chcem povedať, že, že myslím si, že o mojom záujme o túto tému nesvedčí len to, že sedím teraz v tejto diskusii a diskutujem, pretože viete veľmi dobre, že som bol jedným z prvých, ktorí sa zúčastnili na prvých stretnutiach so spomínanými organizáciami. A dúfam, že aj vďaka mne sa podarilo do zákona dostať ďalšie pozitívne veci.
Napriek tomu, že hovoríte veci, ktoré sa možno aj mne nie často dobre počúvajú, chcem vám na záver, pani Shahzad, povedať, že obdivujem, že vás obdivujem a prechovávam k vám veľký rešpekt.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja verím, že mnohé z tých tém, ktoré si ešte spomenula, pani poslankyňa, budú ďalej pokračovať v diskusiách, ktoré boli prisľúbené.
Chcem ťa len poopraviť v jednej veci. Spomenula si, že sa práve touto novelou vypustil denný výkaz práce. Práve naopak, táto novela hovorí o dennom výkaze práce a ten pozmeňovák, ktorý som predkladala, to vypúšťa a vraciame sa k tomu pôvodnému mesačnému. Čiže toľko len na upresnenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Tomáš, ja naozaj musím oceniť, že, že na to stretnutie za tým okrúhlym stolom ste prišli, pretože áno, musíme všetci priznať, že keby ste tam vy neboli, tak jednoducho ten tlak by sme asi vyvinuli, by nám trvalo oveľa dlhšie, keby sme, keby sme sa k tomuto stavu dopracovali. A aj preto som za túto podobu vďačná a aj preto sme vám tento návrh zákona včera podporili. Ale naozaj dúfam, že, že sa v tomto boji bude pokračovať aj ďalej a že pán minister naozaj sám prejaví iniciatívu a bude niektoré tie témy otvárať.
Ja ešte o niektorých veciach budem určite hovoriť aj v ústnej rozprave.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prelomový, takýmto slovom označila spomínaný zákon komisárka, ktorá sa venuje zdravotne postihnutým občanom, spokojnosť s týmto zákonom vyjadrili vo finále aj organizácie, ktoré zastrešujú ťažko postihnutých občanov. Opozičná poslankyňa pani Gaborčáková včera vyhlásila, že tento zákon sa nedá nepodporiť. Myslím si, že tieto tri veci, ktoré som vymenoval, hovoria za všetko.
Ja chcem veľmi pekne poďakovať za konštruktívnu diskusiu o tomto zákone a vôbec nie je dôležité, čo z toho majú politici, či vôbec niečo majú, ale že sa naozaj pomáha tým, ktorí túto pomoc potrebujú. Možno za všetko hovorí len jedno číslo: 120 mil. eur. 120 mil. eur, 125 mil. eur, ako ma opravil pán minister, vynaložíme na rôzne kompenzácie pre zdravotne ťažko postihnutých občanov, a to je už, myslím, veľmi slušné číslo. Takto, dámy a páni, má vyzerať sociálna politika. Takto to má vyzerať.
Zvyšujeme opatrovateľský príspevok o 120 eur, teda na 370 eur. A opakujem, ak ide o rodiča, ktorý sa stará o svoje dieťa, je to o 100 eur navyše, čiže 470 eur. Už teraz sme na úrovni približne čistej minimálnej mzdy budúceho roka. Rovnako zvyšujeme príspevok pre opatrovateľov v tzv. dôchodkovom veku. Keď to celé vyrátame, je to opäť o 100 %. Nesmieme opomenúť to, že v prípade opatrovateľov v produktívnom veku sme už zrušili obmedzenie pre dôchodkové poistenie. To je ďalšia pomoc.
Chcem tým povedať, že vláda kladie veľký dôraz na opatrovanie príbuzných v domácom prostredí. Vidíme v tom neuveriteľnú výhodu pre týchto ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Vieme dobre, že v domácom prostredí to ide omnoho jednoduchšie. Vieme dobre, že ide niekedy o intímnu zónu, ktorú lepšie znášajú, ak sú pri tom ich príbuzní, a nie nejakí pracovníci v domovoch sociálnych služieb, pričom klobúk dole pred pracovníkmi v domovoch sociálnych služieb, ktorí sa takto starajú o týchto ľudí. Nehovoriac o tom, že je to aj lacnejšie pre štát, takáto opatera. A preto takýto veľký dôraz na posilnenie opatrovníctva alebo opatery v domácom prostredí.
To však neznamená, že sme zabudli na osobných asistentov. Vypočuli sme žiadosti organizácií, profesných organizácií a napokon sme sa absolútne stotožnili s ich požiadavkou zvýšiť hodinovú odmenu o 1 euro, teda na spomínaných 3,8 eura za hodinu, čo vlastne predstavuje 1,4-násobok minimálnej mzdy. Je to presne tak, ako chceli. Pozreli sme sa na to, diskutovali sme a po rozhovoroch aj s ministrom práce, aj s ministrom financií sa podarilo nájsť potrebné peniaze.
Zároveň sa podarilo zrušiť, zrušiť krátenie príspevku osobnej asistencie v prípade, že opatrovaná osoba pracuje. Samozrejme, že sme nechceli demotivovať osoby, ktoré sú ťažko skúšané osudom, napriek tomu sa im podarí zamestnať a potom by museli tie peniaze aj tak investovať do opatery o nich. Aj oni majú svoje potreby, aj oni chcú tie peniažky využiť niekde inde, dať ich svojim príbuzným alebo si niečo kúpiť. Je to preto v poriadku. Rovnako prichádzame s ochranou príjmu pri opatrovateľskom príspevku, keď sme ten limit zvýšili z 1,7 na dvojnásobok životného minima. Takisto sme upustili od krátenia príspevku, opatrovateľského príspevku v prípade detí, ktoré navštevujú školské zariadenia viac ako 20 hodín. Opäť tá realita hovorí, že ten rodič aj tak s tým dieťaťom do tej školy musí ísť, aj tak musí byť pri ňom a pomáhať mu. Prečo by sme tento príspevok mali krátiť? Jednoducho našli sa peniaze.
Už pôvodná novela ministerstva práce priniesla mnoho pozitívnych zmien. Opäť chcem pripomenúť, že rušíme povinnosť vrátiť príspevok, jednorazový príspevok, ktorý bol povedzme na obstaranie auta alebo úpravu domácnosti v prípade úmrtia. Rozširujeme okruh osôb a dotkne sa to 15-tisíc osôb, ktorí budú mať nárok na parkovací preukaz. A preto chcem povedať, Jano, áno, je to veľká novela. Je to veľká novela. Je to zákon, ktorý nemá v histórii Slovenskej republiky obdobu. Nemá. Nikto nikdy nepomohol zdravotne ťažko postihnutým občanom tak, ako to v tomto okamihu robí súčasná vláda. Nikto a nikdy.
Tento zákon je vyjadrením aj tej hlavnej myšlienky, že nechceme, aby zdravotne ťažko postihnutí občania boli len predmetom charity, predmetom záujmu charity. My si charitu veľmi vážime aj oni, ale ťažko postihnutí občania musia byť predovšetkým predmetom záujmu štátu. A táto novela zákona, opakujem, veľká novela zákona je vyjadrením tejto myšlienky.
Opäť opakujem, že chcem oceniť vecnú diskusiu k tomuto zákonu, a je mi veľmi ľúto, je mi veľmi ľúto, že pani podpredsedníčka parlamentu musela aj dnes vniesť do tejto diskusie politiku. Ja, ona to síce nerada počuje, počúva, ale ja musím pripomenúť opäť pani podpredsedníčke Ďuriš Nicholsonovej, že takmer dva roky bola štátnou tajomníčkou na ministerstve práce a jej strana SaS mala ministra práce a nič pre týchto ľudí neurobila. Nič, jednu veľkú nulu. Prišla klasická výhovorka, že no čo by sme my mali za dva roky alebo za rok a pol, ak chcete, urobiť pre týchto ľudí, keď SMER je už dlhodobo vo vláde. Tak chcem opäť pani podpredsedníčke Ďuriš Nicholsonovej pripomenúť, že bola to práve jej strana, ktorá povalila vládu Ivety Radičovej. Jej strana. Bola to SaS. Takže keby tú vládu nepovalili, možno by v tom druhom, v druhej polovici volebného obdobia niečo aj pre týchto ľudí urobili.
Ďakujem opozičným poslancom, ktorí sa pridali vecne do tejto diskusie a podporili tento zákon. My nekončíme, stále je čo v tejto oblasti zlepšovať. Pani Shahzad, tu vám sľubujem, nekončíme, môžme o tom ďalej diskutovať a myslím, že pán minister sa veľmi rád pridá, a pevne verím, že tak ako na sociálnom výbore, bude tento dôležitý zákon podporený drvivou väčšinou poslancov aj v pléne Národnej rady.
Ďakujem.

Mne ešte nedá, pán poslanec Tomáš, pripomenúť, že ste na začiatku na okrúhlom stole priznali, že ste o týchto problémoch dovtedy vôbec netušili. A oceňujem, že ste sa v tom už čiastočne zorientovali aj podľa tých slov, ktoré ste teraz povedali, a že dnes už naozaj často opakujete, že nechceme byť len predmetom charity, lebo naozaj je to tak.
Ale mrzí ma, že opäť útočíte aj na pani Nicholsonovú, že je to len o politike, pretože myslím si, že sme tu politici všetci, a tak ako ona vnáša politiku do týchto problémov, tak ju vnášate aj vy, a tak ju vnášame úplne prirodzene všetci. A osobne si myslím, že aj pani Nicholsonová je zorientovaná v tejto téme, takže v tomto prípade by som ju chcela obhajovať.
Ďakujem.

Pani Shahzad, moja kritika pani Nicholsonovej len vychádzala z toho, akým spôsobom sa ona tu v pléne postavila k tejto téme na rozdiel od vás i vašich ďalších kolegýň, ktoré ste diskutovali vecne.
A keď mám tú možnosť, ešte raz chcem vám vyjadriť veľký obdiv a rešpekt aj za to, ako bojujete za práva ťažko postihnutých občanov, a držím vám palce.

Dobrý deň. Pán minister, pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, dovoľte aj mne sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní a na ktorý čakajú ľudia von, ktorí sa starajú o svojich príbuzných.
Musím povedať, že mojím prvým impulzom, prečo som išla do politiky, bolo tak prirodzene pomáhať ľuďom naďalej a z pozície poslankyne Národnej rady. Keďže sa tejto problematike venujem dlhodobo, bolo prirodzenou súčasťou, že sociálna oblasť sa stala mojou doménou, a teda venujem sa jej v rámci politiky.
Rada by som upozornila, že práve hnutie OĽANO od začiatku volebného obdobia kontinuálne prináša návrhy zákona, ktoré chcú zlepšiť život ľudí, ktorí opatrujú zdravotne ťažko postihnutých, ale zlepšiť konkrétne pohodlie ľudí, ktorí sú skúšaní životom trošku viac. Ako prví sme poskytli tomuto plénu schváliť návrh zákona, kde by opatrovateľský príspevok bol vo výške čistej minimálnej mzde. Dávali sme ho opakovane. Bolo to aj súčasťou nášho vstupu, teda do politiky, kde to bolo v zmluve so Slovenskom ako jeden z desiatich hlavných bodov. To sa podarilo vlastne dostať do novely zákona, ktorá sa momentálne diskutuje v pléne. Taktiež sme navrhovali zrušenie krátenia príspevku pre rodičov, ktorých deti majú vyučovací proces viac ako 20 hodín týždenne.
Tiež sme to v pléne predkladali opakovane a táto novela zákona a aj túto situáciu bude riešiť.
Tiež sme navrhovali, aby sa umožnilo opatrovateľom a osobným asistentom platiť si iba nemocenské poistenie, pretože ak sa ocitnú v situácii, kedy zomrie opatrovaný, alebo teda už neasistujú teda zdravotne ťažko postihnutej osobe, títo ľudia nemajú nárok na OČR-ku, nemajú nárok na materské, a teda sme to chceli riešiť v rámci zákona. To sa nám teda nepodarilo presadiť. Ale čo sa nám podarilo presadiť a ako prví sme podávali návrh zákona na zrušenie obmedzenej doby dôchodkového poistenia pre opatrovateľov, ktorý tiež ministerstvo prijalo za svoje, a teda ešte v minulej novele zákona o sociálnom poistení, teda to prijalo.
Ďalší zákon, ktorý sme predkladali, bol, aby sa opatrovateľom nekrátil opatrovateľský príspevok, ak je opatrovaný v nemocnici. To sa zavádza teraz. A tým pádom chcem povedať, že všetky naše doterajšie návrhy zákona strana, vládnúca strana SMER, a teda aj jej koaliční partneri prijali za svoje a stali sa súčasťou buď noviel predchádzajúcich, alebo teda konkrétne tejto novely. A preto som sa vyjadrila, že nemožno nepodporiť tento návrh zákona, pretože na jednej strane zvyšuje príspevky pre ľudí, ktorí opatrujú, a teda čím skôr ich budú mať zvýšené, tým menší bude tlak na pobytové služby, ktoré sú drahé. Na druhej strane by sme popierali vlastné princípy, s ktorými sme do politiky išli, a hlavne ja osobne.
Samozrejme, túto novelu vnímam, že nie som s ňou úplne stotožnená, a teda osobne si myslím, že obmedzenia zákona, ktoré sú v zákone o kompenzáciách, je možné nastaviť ináč, iným spôsobom a to, čo pridávame ako pozmeňujúce návrhy, alebo to, čo prijalo ministerstvo za svoje, je len vylepšovanie pohľadu, ktorý má vládna SME..., vládna strana SMER, a akceptujem to, ale bude potrebovať mnohé a mnohé zásahy do tohto zákona a stane sa z nej jedno veľké rešeto, ktoré naozaj môže vyznieť, že bude príliš drahé, a teda nebude dlhodobo udržateľné.
Na druhej strane chcem povedať k zvyšovaniu príspevkov, ktoré tento návrh zákona naozaj prináša, a myslím si, že naozaj kolega Erik Tomáš sa vložil do tejto problematiky. Bez rozdielu, že máme iný názor na politiku, je potrebné povedať, že podľa mňa sa naozaj dostal do, do, do tých problémov tých ľudí a zabojoval vo vlastnej strane za to, aby teda tieto veci presadil. Na druhej strane chcem vytknúť to, čo som vytýkala aj pri sociálnych službách, zvyšovanie príspevkov, teda za domácu opateru, sa nebude viazať taxatívne na minimálnu mzdu, čo, si myslím, že nie je správne, že necháme otvorené dvere k tomu, že koľko dá rozpočet, toľko dáme. A ak ten rozpočet nedá, tak jednoducho to nedáme, lebo povieme, že na to minister financií nemá. Ak by sme naozaj chceli zaviazať, že domáca opatera bude našou prioritou, tak sa nebojíme dať tam aj túto klauzulu, a teda naozaj sa rozhodneme ísť do toho naplno a začneme šetriť peniaze inde, aby sme teda nastavili domácu opateru tak, aby bola dlhodobo udržateľná a bola atraktívna pre opatrovanie členov domácností.
Čo mi však chýba v tejto novele zákona, je, že rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu, nebudú mať naďalej uhrádzané dôchodkové poistenie, čo sa mi javí ako nespravodlivé. Z rôznych dôvodov nemôžu sa 24 hodín starať o svojho opatrovaného, preto nevyužívajú nástroj príspevok za opatrovanie, ale využívajú nástroj osobnej asistencie a nemajú nárok na dôchodkové poistenie. Sú to tí istí rodinní príbuzní, ako keby opatrovali teda svojho príbuzného doma. Tiež chcem podotknúť, že osobná asistencia je teda nástrojom alebo formou, ktorá rieši domácu opateru. Lebo ten človek nevychádza z rodinného prostredia, len mu tam asistuje teda človek, ktorý nie je priamo príbuzným.
Čo mi ďalej vadí v tejto, v tomto návrhu, je, že osobná asistencia bude pre deti naďalej málo dostupná, a vieme, že sú obrovské problémy na jednej strane s vyučovacím procesom ako takým, a tam so zabezpečením osobných asistentov. Ale je to aj reálna, reálny život, ktorý prináša, keď matka dieťaťa so zdravotným postihnutím chce pracovať, a teda chce poberať osobnú asistenciu na dieťa, tam sú veľké problémy. Schvaľujú im veľmi nízke počty hodín a nikto túto asistenciu nechce robiť. Na druhej strane je to matka, ktorá po zdravotne ťažko postihnutom dieťati porodí zdravé dieťa a tam opäť ju tlačia k tomu, aby teda poberala príspevok za opatrovanie, a teda nežiadala o osobnú asistenciu. Problém v tom vidím, že ak má malé novorodeniatko, potrebuje sa celodenne starať o to dieťa a naozaj je potrebné, aby tá osobná asistencia bola teda schvaľovaná dieťaťu, ktoré sa narodilo pred, teda po zdravotne ťažko postihnutom dieťati, a to bude naďalej problém, pretože jedna vec je, že môžu schváliť, druhá možnosť je, že nechcú schvaľovať.
Ďalšia vec je, že ak sa stará o zdravotne ťažko postihnutého člena jeho príbuzný, ktorý je poberateľom dôchodku, dostane polovičnú sumu, a teda len 184 eur, čo sa mi vidí opäť úplne nedobré nastavenie k trendu, ktorý čaká Slovensko. Na jednej strane dôchodková dávka vzniká vtedy, ak si za ňu, ak si ju odpracujete. To znamená, ak ste nepracovali a neboli ste poistencom štátu, vy nárok na dôchodkovú dávku nemáte. Nevidím dôvod, prečo títo ľudia majú mať krátenú, teda krátený opatrovateľský príspevok len preto, že sa starajú o svojho príbuzného v domácom prostredí. To, to chcela naznačiť pani Nicholsonová, keď hovorila, že je to diskriminácia, a teda naozaj zvažujeme podanie na Ústavný súd, pretože naozaj dôchodková dávka je vec, ktorú si ja zarobím tým, ako žijem, ako pracujem, a mám z nej v dôchodku žiť, a nemá sa vzťahovať na to, či ja teda opatrujem alebo neopatrujem človeka s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ja osobne teda budem predkladať aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa budú týkať práve diagnózy autizmus. Autizmus sa lepšie začal diagnostikovať posledných 7 - 10 rokov a na základe toho prichádzajú aj problémy vo vzťahu ku kompenzačným pomôckam, ako aj posudzovania nároku na rôzne, na rôzne dávky a príspevky, ktoré vychádzajú práve z diagnózy autizmus. Autizmus chcem zaradiť medzi poruchy, na ktoré sa priznáva parkovací preukaz, lebo mnohokrát musia rodičia alebo príbuzní autistu zdôvodňovať, prečo je odkázaný na individuálnu prepravu, hoci sama pervazívna porucha vychádza z toho, že tento človek má zmyslové, má narušené zmyslové vnímanie, komunikáciu a sociálne začlenenie. To znamená, že v hromadnej doprave je úplne neprijateľné, alebo teda ja nepoznám autistu, ktorý dokáže cestovať hromadnou dopravou, a keď je, tak je to jeden z tisícocov, a by som povedala, že naozaj cestuje hromadnou dopravou, a tam môže ísť o nejakú atypickú formu autizmu, ktorá nie je priradená jednoznačne v diagnostickom procese, preto ju budem navrhovať, aby patrila medzi poruchy, kde sa automaticky priznáva parkovací preukaz, aby rodina nebojovala s úradníkmi, že teda naozaj má právo pervazívna porucha získať parkovací preukaz. Taktiež u autistov je to rovnako príspevok na opotrebovania šatstva, kde viacerí rodičia teda avizujú, že im nechcú schvaľovať, pretože naozaj dieťa dobre vyzerá aj pri posudkovej činnosti sa správa normálne a nechcú im veriť, že tieto deti majú obsedantné správanie, majú rôzne formy porúch správania, kde si napríklad častokrát pri, pri záchvatoch zúrivosti trhajú šaty. A naozaj častokrát to opotrebovanie šatstva je reálne súčasťou života rodiny, kde sa nachádza autista.
Ďalej chcem zaradiť medzi poruchy psychického vývoja Aspergerov syndróm. Dnes tam je autizmus, ale ako my hovoríme v praxi, Asperger je naozaj taký čistý autista, kde má naozaj opäť prejavy, ktoré súvisia s poruchami psychického vývoja, a z toho dôvodu, ak by bol Aspergerov syndróm zaradený, jednoznačne nemusia tí rodičia obchádzať rôznymi inými argumentami, prečo im majú tú alebo henktorú kompenzačnú pomôcku priznať, lebo teda nie je napísané v posudku autista, ale je napísaný Aspergerov syndróm.
Chcem tiež, aby sa autizmus rozlišoval podobne ako schizofrénia, kde delíme na ľahkú, strednú a ťažkú poruchu. Takže naozaj navrhujem zmeniť percentil miery funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí a poruchách psychického vývoja detí, poruchy hyperkinetické, poruchy správania a tak ďalej, pervarzívnych vývinových poruchách, napr. autizmus, a to na 10 - 30 pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 - 20, 40 - 50 pri strednej poruche, teraz to bolo 30 - 40 a 60 - 80 % pri ťažkej poruche, doteraz to bolo 50 - 80.
Ľudia, ktorí nezažili autistu, si nevedia ani predstaviť, ako sa pracuje s autistami. Keď som začala pracovať so zdravotne ťažko postihnutými deťmi, tak som mala za to, že najhoršou poruchou sú detské mozgové obrny so spastickou formou a fakt už nič horšie sa nám nemôže stať ako toto. Keď posledných päť rokov začalo pribúdať detí s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom, my sme sa venovali skôr nízko funkčným, nie vysoko funkčným, vysoko funkční majú nadpriemerný intelekt alebo majú intelekt v norme, tak naozaj sme zistili, že potrebujeme neúmerne veľa personálu na to, aby sme ich zvládli.
Minulý týždeň sa mi to potvrdilo vlastne v jednom podnete z Košíc, kde bol autista vylúčený z domova sociálnych služieb na týždennú formu, pretože personál potreboval zabezpečiť pri iných diagnózach takú starostlivosť o toho autistu, že on ubližoval sám sebe, ale aj ostatným, pretože nemal dostatočne sanované prostredie. S jedným autistom pracujú dvaja až traja ľudia. To znamená, ak ho máte na týždennej forme alebo ho máte v domácom prostredí, je neskutočné, že títo ľudia nie sú zaradení podľa miery funkčnej poruchy automaticky do tých závažnejších psychicky vývinových porúch.
Preto teda môj návrh zákona nie je, len aby som niečo dávala, ale je to reálny a ťažký život rodičov alebo príbuzných, ktorí majú dieťa s autizmom, alebo teda porúch autistického spektra, alebo teda konkrétne Aspergerov syndróm.
Je potrebné povedať, že je pravdou, že táto diagnóza v minulosti nebola diagnóza, ktorá sa často spomínala ako pri odborníkoch, tak aj pri rodičoch, a teda u odborníkov ako takých. Ja teda som mala prvú skúsenosť s dieťaťom, ktoré prišlo do zariadenia a mala atypickú formu autizmu, prišla ako 12-ročná a nikto jej tento autizmus nechcel potvrdiť. Dnes má táto mladá dáma 26 rokov a má potvrdený autizmus. Znamená to, že aj doba sa posúva, diagnostické prostriedky sa posúvajú a my sa musíme posúvať v rámci sociálnej pomoci, štátnych dávok a kompenzácií aj k tomu, že sa nám objavujú nové poruchy, nové psychické poruchy, duševné poruchy, ktoré sa stávajú hlavnou diagnózou pre uznanie invalidity ako takej.
Ja by som určite chcela povzbudiť všetkých kolegov v rámci pléna, aby naozaj zvážili môj pozmeňujúci návrh, ktorý je, vychádza z praxe, je z reálneho života, a ja som prísna aj na zdravotne ťažko postihnutých, aj na ich rodičov, ak vidím, že uhýňajú teda z toho, čomu by sa mali venovať, alebo je tam príliš ochranárska výchova. Ale skutočne autizmus, Aspergerov syndróm je naozaj veľmi zložitá a komplexná diagnóza a je potrebné, aby sme jej venovali dostatočnú pozornosť aj v rámci legislatívnych procesov. Ja teda už prečítam návrh zákona, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa sa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 88 vkladá nový bod 89, ktorý znie:
„89. V prílohe č. 3 časti IV Duševné poruchy a poruchy správania bod 1. znie:
1. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus)
a) mierna porucha 10 - 30
b) stredná porucha 40 - 50
c) ťažká porucha 60 - 80
d) komplexná porucha (napr. Aspergerov syndróm) 90 -100.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 88 vkladá nový bod 89, ktorý znie:
89. V prílohe č. 3 časti IV Duševné poruchy a poruchy správania sa v poznámke k bodu 1 slová „(napr. autizmus)“ nahrádzajú slovami „(napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. Čl. I sa za bod 92 vkladajú nové body 93 až 95, ktoré znejú:
93. V nadpise prílohy č. 7 sa za slová „v dôsledku ťažkých porúch mobility“ vkladajú slová „a iných porúch“.
94. V prílohe č. 7 bode I. úvodnej vete sa za slová „v dôsledku ťažkých porúch mobility“ vkladajú slová „a iných porúch“.
95. V prílohe č. 7 sa bod I. dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) pervazívne vývojové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm).“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I doterajšieho bodu 95 v prílohe č. 8 sa slová „vrátane pervazívnych vývinových porúch stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa“ nahrádzajú slovami „vrátane pervazívnych vývinových porúch stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“.
Ďakujem, skončila som.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem, pani poslankyňa, za tvoje vystúpenie. Ja by som mala v podstate nejaké tri poznámky. Chcela by som ťa doplniť, že, spomínala si sociálne zabezpečenie opatrovateľov napríklad, že im chýba.
Ja len chcem pripomenúť, že si spomínala, že po úmrtí opatrovaného nemajú nárok na nemocenské, materské, oni ho nemajú nárok ani počas toho opatrovania. To nemocenské tam proste nie je zabezpečené vôbec.
Ďalšia vec je, že sa zmení, že v tomto návrhu zákona je, že, že už nebudú prichádzať opatrovatelia o opatrovateľský príspevok v prípade, že sa o neho starajú v nemocnici. Ale ja chcem pripomenúť, že, ak sa nemýlim teda, že je to len v prípade, ak s ním sú na tom pobyte v nemocnici, že ak ho sprevádzajú, ale ak sú doma a ak sa starajú o iných rodinných príslušníkov, o svoje iné deti, tak myslím, že tam sa po tých 30 dňoch ten príspevok bude stále krátiť.
Rovnako súhlasím, že sa treba prispôsobovať novým problémom, ktoré v tomto smere pribúdajú, napríklad tí autisti, lebo je, je naozaj neprípustné, často sa stane, že aj títo rodičia musia navštevovať úrady, musia navštevovať nemocnice, chcú žiť spoločenským životom, majú autistov a majú naozaj veľký problém, ako s nimi vychádzať, kde, kde sú pre nich možnosti, a preto aj v tomto smere treba s nimi počítať.
Ďakujem.

No určite, Soni, sa s tebou nedá nesúhlasiť v tom, že problematika autizmu je vážnou problematikou a že za posledné obdobia počet duševných ochorení na Slovensku stúpol. Ja som si vyžiadala podklady z ministerstva práce a chcela som vedieť, ako to je hlavne s tým parkovacím preukazom v súčasnosti, ako je to zahrnuté medzi tie, to spektrum duševných ochorení.
Ak dovolíš, tak prečítam, že súčasná právna úprava zohľadňuje situácie, kedy osoba z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach môže byť osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z toho dôvodu aj držiteľom parkovacieho preukazu. Teraz novonavrhovaná právna úprava precizuje predmetné ustanovenie tým spôsobom, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy. A takisto novonavrhovaná príloha sumarizujúca zdravotné postihnutia na účely parkovacieho preukazu obsahuje duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií, s často sa opakujúcimi závažnými poruchami správania a tak ďalej. Čiže toto sa tam teraz nachádza, neviem, že či ten pozmeňujúci návrh, on je špecifický a špecializuje sa práve na autistov, ale ono sa vmestí do toho spektra duševných ochorení.
A ešte by som mala jednu otázku, že či máme presné percento, koľko máme ľudí s autizmom. Ja som sa snažila to zistiť, nezistila som zatiaľ, budem žiadať aj ministerstvo zdravotníctva, lebo tie štúdie na Slovensku neexistujú podľa mojich informácií, komunikujem s Čechmi, ale určite je tomu potrebné venovať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)