33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len chcem zopakovať pozvánku na výbor pre zdravotníctvo, je tam občianske združenie sklerózy s multiplex aj s odborníkmi, ktorí vám vedia vysvetliť príčiny vzniku aj liečby tohoto ochorenia a môžete si dokonca aj vyskúšať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Burian, poprosím, kľud v sále.

Zelník, Štefan poslanec NR SR
... oblek, ktorý simuluje toto ochorenie z roztrúsenej mozgovej sklerózy. Tak ak máte záujem, nech sa páči, ste srdečne vítaní na výbore pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, poprosím upraviť v zápise hlasovanie o bode č. 13, kde došlo v mojom prípade k zjavnému omylu, pretože som chcel hlasovať za, bol som vykázaný ako zdržal sa hlasovania. Je to tlač č. 998. Poprosím upraviť na "za".

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pripomínam členom zahraničného výboru, ak tu ešte nejakí sú, že dnes o 13.05 máme schôdzu výboru v miestnosti č. 149, teda v rokovacej miestnosti výboru pre európske záležitosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Poprosím, tí poslanci a poslankyne, ktorí tu ešte ostali, ak majú záujem zúčastniť sa diskusie s predstaviteľmi organizácie EDUROMA o rannej starostlivosti rómskych detí, tak dnes o jednej v zimnej záhrade ste vítaní. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa teda, ešte teda raz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh od začiatku. Ešte predtým sa spýtam pána spravodajcu, že či treba čítať aj to odôvodnenie. Netreba, takže bez toho môžem, hej?
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 949).
1. V čl. I bod 45 § 19 ods. 2 sa za slová "do prvého ročníka" vkladajú slová "alebo do druhého ročníka" a za slová "žiakom prvého ročníka" sa vkladajú slová "alebo druhého ročníka".
2. V čl. I bod 71 § 29 ods. 3 tretia veta znie: "Ministerstvo školstva do 31. januára rozhodne o úprave počtu žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory pre stredné školy, ktoré dopĺňajú podmienky podľa § 31 ods. 6, a toto rozhodnutie zverejní na svojom webovom sídle.".
3. V čl. I bod 72 § 29 ods. 6 prvej vete sa slová "upraví určený počet" nahrádzajú slovami "rozhodne o úprave určeného počtu" a v druhej vete sa za slovo "školstva" vkladajú slová "pred vydaním rozhodnutia podľa prvej vety".
4. V čl. I bod 84 znie:
"84. Paragraf 52 vrátane nadpisu znie:
"§ 52 Vzťah k správnemu poriadku
(1) Na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania podľa § 29 ods. 5 a 6.
(2) Návrh na začatie konania podľa § 29 ods. 5 a 6 možno podať do 30 dní odo dňa zverejnenia podľa § 31 ods. 4.
3. Účastníkom konania podľa § 29 ods. 5 a 6 je aj samosprávny kraj, ak ide o návrh, ktorý nepodal samosprávny kraj ako zriaďovateľ strednej školy.".
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť a odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2005 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Odborné vzdelávanie, vieme, že sme naštartovali pred dvoma rokmi. V súčasnosti je do odborného vzdelávania zapojených menej ako 3-tisíc žiakov a ja vítam zmeny, ktoré robí súčasná vládna novela, i keď si myslím, že to sú v určitom zmysle len kozmetické zmeny, ktoré neriešia, ktoré neriešia komplexne celý systém.
Čo je treba povedať na úvod? V prvom rade duálne vzdelávanie stále nie je pre žiakov dostatočne atraktívne. Vidíme, že je tam zapojené malé percento žiakov, zatiaľ čo v Rakúsku do duálneho vzdelávania sa zapája 40 % žiakov, ktorí končia základné školy. Takisto na Slovensku je nepomer medzi praktickým a teoretickým vyučovaním, na Slovensku stále prevláda teoretické vyučovanie. Vidíme to aj z toho, že v tom duále je zapojených veľmi málo žiakov. V Rakúsku je systém taký, že žiaci trávia tri dni v dielni, dva dni v škole. To znamená, že to vyučovanie je skutočne praktické a získavajú praktické zručnosti do života.
Ďalším problémom, o tom sme diskutovali aj na výbore, je poriadok s normatívmi. Niektoré normatívy sú nelogicky nízke a sú to aj normatívy, ktoré v súčasnosti sú veľmi potrebné na trhu práce, odbory teda, ktoré sú potrebné na trhu práce, elektrotechnika, strojárstvo a tak ďalej. Iné odbory sú zas, sú zas vysoké a neodrážajú náročnosť výučby, ktorá v danom odbore je. Takže treba urobiť aj poriadok s normatívmi.
A takisto sme upozornili aj na to, že v súčasnosti systém duálneho vzdelávania je veľmi málo diverzifikovaný. To znamená, že väčšina odborov je zameraná na strojársky priemysel alebo konkrétne na automobilový priemysel a malé a stredné podniky sa zapájajú len v malej miere. A keď sme diskutovali aj s predstaviteľmi malých a stredných podnikov, tak sa práve sťažovali na to, že systém duálneho vzdelávania u nás na Slovensku je dizajnovaný práve pre veľké podniky.
Momentálne naša konkrétna výhrada k vládnemu návrhu zákona smeruje k tomu, že v súčasnosti novela zákona vytvára povinnosť pre podnikové školy, ak sa podniková škola, chce teda byť podnikovou školou, tak 50 % žiakov musí mať uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve so zamestnávateľom. Toto ustanovenie o budúcej zmluve sa vo všeobecnosti opakuje v zákone ešte raz, kde je to ako možnosť nie pre podnikové školy, ale pre duálne vzdelávanie vo všeobecnosti, že môžu, nemusia uzatvoriť, ale podniková škola 50 % musí uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve so zamestnávateľom.
My si myslíme, že nútiť 15-ročné deti je, aby uzatvárali, aby sa ich zákonní zástupcovia, samozrejme, zaviazali, že 15-ročné deti si budú musieť po skončení štúdia odpracovať tri roky u zamestnávateľa, myslíme si, že je to eticky nevhodné a mladý človek by mal mať možnosť sa slobodne rozhodnúť, akú kariéru si zvolí, prípadne aj ju meniť. Nemalo by to byť za cenu veľkých nákladov, že bude musieť vracať časť tých nákladov, ale mal by byť schopný slobodne si voliť, slobodne si voliť svoju životnú cestu. A hovorím, vytvárať záväzok pre 15-ročných žiakov, aby si museli odpracovať tri roky v danej firme, je skutočne neetické. A žiadame, aby sa to zo zákona vypustilo.
A ja predpokladám, že tie firmy, ktoré sú dobré, ktoré majú veľmi dobré podmienky, atraktívne podmienky pre svojich zamestnancov, tak rozhodne nebudú mať problém udržať si žiakov ako svojich zamestnancov. Kto by nechcel robiť vo výbornej firme, ktorá sa stará o svojich zamestnancov, ktorá vytvára pre mladých ľudí perfektné podmienky? Ešte raz, nútiť 15-ročné deti, mnohí z vás máte 15-ročné deti, viete, aké 15-ročné deti sú. Sú to naozaj ešte deti, nevedia, čo v živote chcú robiť, čo budú robiť. Za tie tri roky v ich živote môže prísť obrat, môžu si povedať, že chcú ísť na vysokú školu, že chcú ísť, ja neviem, možno budú chcieť cestovať, možno budú chcieť pracovať v nejakej úplne inej oblasti, ako študovali a, prosím vás, neničme im budúcnosť tým, že ich v 15 rokoch zaviažeme, že tri roky si budú musieť odpracovať v danej firme.
Okrem eticky nevhodného prístupu k mladým ľuďom v tejto veci je potrebné zmieniť aj ekonomickú nevhodnosť doterajšieho systému zmlúv o pracovnej zmluve. Dochádza k zbytočnej deformácii trhu a zároveň k znižovaniu konkurenčného prostredia, keďže firmám postačuje zaviazať si 15-ročné deti a nemusia sa snažiť vytvárať také pracovné podmienky, aby bol žiak po skončení svojho vzdelávania a v čase, keď je schopný učiniť sám za seba kvalifikované rozhodnutie, ochotný do firmy aj nastúpiť sám.
Prečítam teraz samotný pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 51 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 8a.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajšom bode 60 v § 24a odsek 1 sa vypúšťa písmeno d).
3. V čl. I doterajšom bode 86 v § 57a odsek 2 sa vypúšťa písmeno d).
4. V čl. I doterajšom bode 86 sa § 57a dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Zmluva o budúcej pracovnej zmluve uzatvorená do 31. augusta 2018 zostáva v platnosti aj po 1. septembri 2018.
(4) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2018 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2018.".
5. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Článok II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 2010 (Pozn. red.: správne má byť – "210")/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z. zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z. a zákona č. 63/2018 Z. z. sa mení takto:
1. § 53 sa vypúšťa.
2. V § 75 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).".
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
6. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 5 ods. 5 písm. b) sa za slovami "tieto účely" bodkočiarka nahrádza čiarkou a časť vety za bodkočiarkou sa vypúšťa vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 15a.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. V sa za doterajší bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 157 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa sedemnásty bod vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 92b.
Doterajší osemnásty a devätnásty bod sa označujú ako sedemnásty a osemnásty bod.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. V sa za doterajší bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 158 ods. 2 druhej vete sa slová "podľa § 157 ods. 3 písm. a) devätnásteho bodu" nahrádzajú slovami "podľa § 157 ods. 3 písm. a) osemnásteho bodu"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu pozmeňovacieho návrhu.

Ďakujem. Dobrý návrh, dobre vystúpenie, Veronika Remišová. Mám tam iba poznámku, že nútiť 15-ročné deti odpracovať tri roky u jednej firmy nie je len etický problém, podľa mňa aj ekonomický problém. Ekonomika funguje dobre vtedy, keď zdroje nie sú priklincované u lobistov, alebo u nejakých firiem, ale môžu sa pohybovať relatívne voľne smerom, kde dochádza k ich lepšiemu zhodnoteniu. To znamená, k vyššej efektívnosti a to znamená, konkrétne u ľudí je to pohyb za vyšším platom. A keď toto blokujeme, tak si vytvárame problém. A nevytvárame si ho tu, táto vláda ho vytvára napríklad aj pri 13. a 14. platoch, to je to isté iba v bledemodrom. Tam tiež platí, že keď človiečik zostane dva alebo štyri roky u svojho starého zamestnávateľa, tak dostane dotáciu od štátu. To je veľmi podobné a pripadá mi to nie ako ochrana záujmov slovenskej ekonomiky, prípadne v tomto prípade školstva, detí, ale ako vychádzanie v ústrety niektorým politicky silným firmám.
Nemám problém s tým, že sa slobodne dohodne nejaký dospelý človek, že mu firma zaplatí štúdium a on u nej potom bude tri roky robiť. Ale nútiť zo zákona robiť takto tie deti, to považujem za problém, áno, aj etický, ale aj ekonomický.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, berte to moje vystúpenie ako človeka, ktorý bol od začiatku, keď sa začal kreovať tento systém. Najskôr to začalo zákonom o odbornom vzdelávaní a kraj, v ktorom som pôsobil, bol prvý, ktorý mal vytvorenú štvorpartitu, ktorá sa neskôr potom pretransformovala do krajskej rady pre odborné vzdelávanie. A preto ma mrzí, že táto vec sa tak, by som povedal, lacno využívanú kritiku pri neporovnateľných veciach. Ja len vypichnem jednu vec, čo ste povedali, porovnanie s Rakúskom. To porovnanie absolútne pokrivkáva. Vy veľmi dobre viete, že Rakúsko bolo v trhovej ekonomike dlhé roky pred nami, že neprechádzalo tranzíciou alebo premenou ekonomiky z plánovanej na trhovú a že tam ten systém úplne ináč funguje, je ináč nastavené členstvo v profesných organizáciách a tak ďalej, ale vy ste to tu lacne použili na to, aby ste to použili. Podľa toho, čo ste povedali, v podstate však v trhovej ekonomike by sme to mohli nechať tak, však si to zariadia samotné firmy a ony budú si robiť duálne vzdelávanie. Načo by mal do toho vstupovať štát? Ale ony to neurobili, štát musel do toho vstúpiť a myslím si, že veľmi dobre.
A tie tri roky vy ste pochopili ako nejaký záväzok? Ale pozrite sa na to z iného pohľadu. Ak ten zamestnávateľ do toho investuje svoj čas, energiu, odborníkov, tak zároveň tým ľuďom, ktorí skončia, žiakom, ktorí skončia školu, im dáva istotu zamestnania. To nie je také jednoduché, ako spomínal pán Jurzyca, že pôjde za vyššími platmi. Dneska je tu fajn, zajtra bude kríza a bude vysoká nezamestnanosť a oni budú radi, že budú mať zamestnanie. Tento pohľad liberálny, ekonomický áno, fajn, ale ten nevyriešil duálne vzdelávanie, bohužiaľ, nevyriešil a musí ho štát.
Čiže ja nie celkom sa stotožňujem s tým, čo ste povedali a myslím si, že tie tri roky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Jurzycovi, s ktorého názorom sa úplne stotožňujem.
Čo sa týka pána Blanára, ja si nemyslím, že otázka, či zaviažeme 15-ročné deti, aby si museli tri roky odpracovať v nejakej firme za to, že idú do duálneho vzdelávania, je pohľad liberálny alebo sociálny alebo akýkoľvek iný. Jednoducho to je základný hodnotový postoj, že či vy chcete 15-ročné deti, ktoré sú, v živote toho veľa ešte neskúsili, jednoducho stoja na prahu dospelosti, nie sú ani dospelé a v tomto momente sa majú rozhodnúť, že 18, 19, 20, krásne roky mladosti strávia v nejakej konkrétnej firme. Ja si myslím, že to nemá absolútne nič spoločné či už s liberálnym alebo sociálnym pohľadom na svet. Je to jednoducho, je to jednoducho ochrana záujmov detí.
Čo sa týka porovnávania duálneho vzdelávania v Rakúsku a u nás, aj v Rakúsku do duálneho vzdelávania vstupuje štát, ja nehovorím, že duálne vzdelávanie by si mali na Slovensku regulovať samotné firmy, to som nikde vo svojom príspevku nepovedala. Áno, duálne vzdelávanie u nás funguje dva roky, otázka je, prečo duálne vzdelávanie nefunguje už dlhšie. Keď teda ste taký zástanca duálneho vzdelávania, SMER je pri moci už 10 rokov, tak to duálne vzdelávanie za tých 10 rokov už mohol vybudovať na funkčný systém. Dobre, nemali by sme v duáli 40 % žiakov, ako je to v Rakúsku, ale mali by sme 20 percent. Dnes je to percento žiakov v duáli mizivé. Takže nehovorím, že by štát do toho nemal zasahovať. Otázka je, ako efektívne ten štát to duálne vzdelávanie u nás na Slovensku robí. Tak, že žiaci oň jednoducho nemajú záujem.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu tejto schôdze. Budem predkladať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, krátky návrh, ktorý sa bude týkať škôl umeleckého priemyslu, a v tomto prípade musím oceniť, že sa nám tieto školy definujú v tomto zákone o odbornom vzdelávaní a príprave.
Ale ešte pred tým, než odôvodním samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, mi dovoľte taký krátky úvod k tomu, o čom by sa mala debata o odbornom vzdelávaní v budúcnosti viesť. Pozerajme sa dopredu! Myslím si, že aj v dokumente Učiace sa Slovensko bola pomerne značná časť venovaná tejto dôležitej téme, 48 strán v desiatich kapitolách popisovala návrhy konkrétnych opatrení, ku ktorým jednoducho musíme mať jasné postoje.
A hneď v úvode sa uvádza, aké veľké výzvy na Slovensko čakajú. Moderné technológie sú už tu. Priemysel 4.0 sa zatiaľ spomína len v opatrných diskusiách v kuloároch a mal by byť predmetom podstatne širšej diskusie. Ale určite nedá sa povedať, že všetko by sa dalo urobiť naraz. Preto vítam, keď sa uskutočňujú zmeny a veci sa lepšia, veci sa zlepšujú a robia sa tie postupné kroky, ktorými môžeme celý tento proces posunúť dopredu. Som skrátka zástanca tých malých krokov, i keď y som rád uvítal, aby boli výraznejšie.
Ale jedna vec, o ktorej sa tu zmienim, je pre mňa zásadná, aby tu zaznela, a to je aj spôsob, ten systémový spôsob pohľadu na odborné vzdelávanie v príprave, ktorý sa práve uvádzal v dokumente Učiace sa Slovensko v časti 3-08 Vzdelávanie v pracovnom prostredí, kde autori tohto dokumentu idú podstatne do väčšej hĺbky. Aby sa, sme sa pozerali na celý tento proces odborného vzdelávania a prípravy ako na proces vzdelávania v pracovnom prostredí, ktorý sa týka každej strednej školy. Aby sme vytvárali podmienky, ktoré budú umožňovať zapojenosť našich detí a ich prípravu na svet práce v každom jednom druhu školy.
Teda vyspelý svet už určitý čas buduje nielen duál, posunuli sa podstatne dopredu. Hovorí sa o takzvanom triáli. To znamená, že okrem škôl a podnikov, ktoré majú byť v kooperácii prostredníctvom štátu, a tu nepopieram, že je tu dôležitá úloha štátu, sa vytvárajú, a tak je to aj tam zadefinované v tomto opatrení konkrétnom, nadpodnikové tréningové centrá. Tieto centrá totiž dokážu pokryť i tie kompetencie, ktoré majú žiaci získavať, ktoré samotné firmy v rámci svojich úzkych možností nemajú.
Viem, že aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zo strany Asociácie priemyselných zväzov návrh na vytvorenie § 20, ktorý by sa zaoberal zamestnávateľskými centrami, a je tu určitý prvý taký krok, kde by sme o tom sa mohli aj seriózne začať baviť. Každopádne, každopádne, aj keby sme išli touto cestou a brali by sme tieto centrá odbornej prípravy ako jeden z dôležitých troch uzlov celého procesu, to znamená, školy, podniky a tieto centrá, vždy nesmieme zabudnúť na to, že veľká časť, veľká časť odbornej prípravy by sa mala odohrávať aj v školách, aby sa školy vybavili práve na tie zmeny, ktoré prichádzajú prostredníctvom moderných technológií a moderných postupov vo výrobe. Máme tu skrátka voči nim určitý dlh, ktorý musíme, na ktorý musíme reagovať.
Ale teraz už k samotnému môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. O čo ide? Je veľmi podstatné, ak už hovorím o vzdelávaní a odbornej jeho zložke, uviesť, že táto odborná zložka vzdelávania sa delí na teoretickú oblasť a oblasť umeleckej prípravy, keď hovorím o týchto školách umeleckého priemyslu. Praktická príprava žiaka na umeleckej škole je pomenovaná ako oblasť umeleckej prípravy a tvorí ju nielen kvázi v minulosti vyučovací predmet umelecká prax, ale viac vyučovacích predmetov. Je to celý súbor predmetov, ktorý závisí od daného študijného odboru, ku ktorým patrí napríklad figurálne kreslenie, výtvarná príprava, navrhovanie, počítačová grafika. Niektoré školy môžu mať v tejto vzdelávacej oblasti zahrnuté aj iné ďalšie praktické predmety, i preto navrhujem toto riešenie a dovolím si teraz už prečítať konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 949).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 2 sa slová "umelecká prax" nahrádzajú slovami "umelecká príprava", ktorej podstatnou zložkou je umelecká prax.
2. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Umelecká príprava je vzdelávacia oblasť s odbornými vyučovacími predmetmi, v ktorých žiak získava praktické umelecké zručnosti."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
3. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 5 sa slová "len umelecká prax a odborné vyučovacie predmety" nahrádzajú slovami "len odborné vyučovacie predmety a predmety umeleckej prípravy".
4. Čl. V, v doterajšom bode 25 sa slová "odsek 5" nahrádzajú slovami "odsek 6".
Ďakujem a verím, že tieto praktické veci, ktoré si žiadajú samotné umelecké školy, nájdu v tomto pléne podporu, aby kvôli lepšiemu vzdelávaniu sme nepozerali na to, kto konkrétne návrhy často predkladá, ale pozerali na to, čo predkladá, a posúvali veci dopredu. Ďakujem.