33. schôdza

Ďakujem. Dobrý návrh, dobre vystúpenie, Veronika Remišová. Mám tam iba poznámku, že nútiť 15-ročné deti odpracovať tri roky u jednej firmy nie je len etický problém, podľa mňa aj ekonomický problém. Ekonomika funguje dobre vtedy, keď zdroje nie sú priklincované u lobistov, alebo u nejakých firiem, ale môžu sa pohybovať relatívne voľne smerom, kde dochádza k ich lepšiemu zhodnoteniu. To znamená, k vyššej efektívnosti a to znamená, konkrétne u ľudí je to pohyb za vyšším platom. A keď toto blokujeme, tak si vytvárame problém. A nevytvárame si ho tu, táto vláda ho vytvára napríklad aj pri 13. a 14. platoch, to je to isté iba v bledemodrom. Tam tiež platí, že keď človiečik zostane dva alebo štyri roky u svojho starého zamestnávateľa, tak dostane dotáciu od štátu. To je veľmi podobné a pripadá mi to nie ako ochrana záujmov slovenskej ekonomiky, prípadne v tomto prípade školstva, detí, ale ako vychádzanie v ústrety niektorým politicky silným firmám.
Nemám problém s tým, že sa slobodne dohodne nejaký dospelý človek, že mu firma zaplatí štúdium a on u nej potom bude tri roky robiť. Ale nútiť zo zákona robiť takto tie deti, to považujem za problém, áno, aj etický, ale aj ekonomický.

Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, berte to moje vystúpenie ako človeka, ktorý bol od začiatku, keď sa začal kreovať tento systém. Najskôr to začalo zákonom o odbornom vzdelávaní a kraj, v ktorom som pôsobil, bol prvý, ktorý mal vytvorenú štvorpartitu, ktorá sa neskôr potom pretransformovala do krajskej rady pre odborné vzdelávanie. A preto ma mrzí, že táto vec sa tak, by som povedal, lacno využívanú kritiku pri neporovnateľných veciach. Ja len vypichnem jednu vec, čo ste povedali, porovnanie s Rakúskom. To porovnanie absolútne pokrivkáva. Vy veľmi dobre viete, že Rakúsko bolo v trhovej ekonomike dlhé roky pred nami, že neprechádzalo tranzíciou alebo premenou ekonomiky z plánovanej na trhovú a že tam ten systém úplne ináč funguje, je ináč nastavené členstvo v profesných organizáciách a tak ďalej, ale vy ste to tu lacne použili na to, aby ste to použili. Podľa toho, čo ste povedali, v podstate však v trhovej ekonomike by sme to mohli nechať tak, však si to zariadia samotné firmy a ony budú si robiť duálne vzdelávanie. Načo by mal do toho vstupovať štát? Ale ony to neurobili, štát musel do toho vstúpiť a myslím si, že veľmi dobre.
A tie tri roky vy ste pochopili ako nejaký záväzok? Ale pozrite sa na to z iného pohľadu. Ak ten zamestnávateľ do toho investuje svoj čas, energiu, odborníkov, tak zároveň tým ľuďom, ktorí skončia, žiakom, ktorí skončia školu, im dáva istotu zamestnania. To nie je také jednoduché, ako spomínal pán Jurzyca, že pôjde za vyššími platmi. Dneska je tu fajn, zajtra bude kríza a bude vysoká nezamestnanosť a oni budú radi, že budú mať zamestnanie. Tento pohľad liberálny, ekonomický áno, fajn, ale ten nevyriešil duálne vzdelávanie, bohužiaľ, nevyriešil a musí ho štát.
Čiže ja nie celkom sa stotožňujem s tým, čo ste povedali a myslím si, že tie tri roky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Remišová, môžte reagovať.

Ďakujem kolegovi Jurzycovi, s ktorého názorom sa úplne stotožňujem.
Čo sa týka pána Blanára, ja si nemyslím, že otázka, či zaviažeme 15-ročné deti, aby si museli tri roky odpracovať v nejakej firme za to, že idú do duálneho vzdelávania, je pohľad liberálny alebo sociálny alebo akýkoľvek iný. Jednoducho to je základný hodnotový postoj, že či vy chcete 15-ročné deti, ktoré sú, v živote toho veľa ešte neskúsili, jednoducho stoja na prahu dospelosti, nie sú ani dospelé a v tomto momente sa majú rozhodnúť, že 18, 19, 20, krásne roky mladosti strávia v nejakej konkrétnej firme. Ja si myslím, že to nemá absolútne nič spoločné či už s liberálnym alebo sociálnym pohľadom na svet. Je to jednoducho, je to jednoducho ochrana záujmov detí.
Čo sa týka porovnávania duálneho vzdelávania v Rakúsku a u nás, aj v Rakúsku do duálneho vzdelávania vstupuje štát, ja nehovorím, že duálne vzdelávanie by si mali na Slovensku regulovať samotné firmy, to som nikde vo svojom príspevku nepovedala. Áno, duálne vzdelávanie u nás funguje dva roky, otázka je, prečo duálne vzdelávanie nefunguje už dlhšie. Keď teda ste taký zástanca duálneho vzdelávania, SMER je pri moci už 10 rokov, tak to duálne vzdelávanie za tých 10 rokov už mohol vybudovať na funkčný systém. Dobre, nemali by sme v duáli 40 % žiakov, ako je to v Rakúsku, ale mali by sme 20 percent. Dnes je to percento žiakov v duáli mizivé. Takže nehovorím, že by štát do toho nemal zasahovať. Otázka je, ako efektívne ten štát to duálne vzdelávanie u nás na Slovensku robí. Tak, že žiaci oň jednoducho nemajú záujem.
Ďakujem.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu tejto schôdze. Budem predkladať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, krátky návrh, ktorý sa bude týkať škôl umeleckého priemyslu, a v tomto prípade musím oceniť, že sa nám tieto školy definujú v tomto zákone o odbornom vzdelávaní a príprave.
Ale ešte pred tým, než odôvodním samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, mi dovoľte taký krátky úvod k tomu, o čom by sa mala debata o odbornom vzdelávaní v budúcnosti viesť. Pozerajme sa dopredu! Myslím si, že aj v dokumente Učiace sa Slovensko bola pomerne značná časť venovaná tejto dôležitej téme, 48 strán v desiatich kapitolách popisovala návrhy konkrétnych opatrení, ku ktorým jednoducho musíme mať jasné postoje.
A hneď v úvode sa uvádza, aké veľké výzvy na Slovensko čakajú. Moderné technológie sú už tu. Priemysel 4.0 sa zatiaľ spomína len v opatrných diskusiách v kuloároch a mal by byť predmetom podstatne širšej diskusie. Ale určite nedá sa povedať, že všetko by sa dalo urobiť naraz. Preto vítam, keď sa uskutočňujú zmeny a veci sa lepšia, veci sa zlepšujú a robia sa tie postupné kroky, ktorými môžeme celý tento proces posunúť dopredu. Som skrátka zástanca tých malých krokov, i keď y som rád uvítal, aby boli výraznejšie.
Ale jedna vec, o ktorej sa tu zmienim, je pre mňa zásadná, aby tu zaznela, a to je aj spôsob, ten systémový spôsob pohľadu na odborné vzdelávanie v príprave, ktorý sa práve uvádzal v dokumente Učiace sa Slovensko v časti 3-08 Vzdelávanie v pracovnom prostredí, kde autori tohto dokumentu idú podstatne do väčšej hĺbky. Aby sa, sme sa pozerali na celý tento proces odborného vzdelávania a prípravy ako na proces vzdelávania v pracovnom prostredí, ktorý sa týka každej strednej školy. Aby sme vytvárali podmienky, ktoré budú umožňovať zapojenosť našich detí a ich prípravu na svet práce v každom jednom druhu školy.
Teda vyspelý svet už určitý čas buduje nielen duál, posunuli sa podstatne dopredu. Hovorí sa o takzvanom triáli. To znamená, že okrem škôl a podnikov, ktoré majú byť v kooperácii prostredníctvom štátu, a tu nepopieram, že je tu dôležitá úloha štátu, sa vytvárajú, a tak je to aj tam zadefinované v tomto opatrení konkrétnom, nadpodnikové tréningové centrá. Tieto centrá totiž dokážu pokryť i tie kompetencie, ktoré majú žiaci získavať, ktoré samotné firmy v rámci svojich úzkych možností nemajú.
Viem, že aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zo strany Asociácie priemyselných zväzov návrh na vytvorenie § 20, ktorý by sa zaoberal zamestnávateľskými centrami, a je tu určitý prvý taký krok, kde by sme o tom sa mohli aj seriózne začať baviť. Každopádne, každopádne, aj keby sme išli touto cestou a brali by sme tieto centrá odbornej prípravy ako jeden z dôležitých troch uzlov celého procesu, to znamená, školy, podniky a tieto centrá, vždy nesmieme zabudnúť na to, že veľká časť, veľká časť odbornej prípravy by sa mala odohrávať aj v školách, aby sa školy vybavili práve na tie zmeny, ktoré prichádzajú prostredníctvom moderných technológií a moderných postupov vo výrobe. Máme tu skrátka voči nim určitý dlh, ktorý musíme, na ktorý musíme reagovať.
Ale teraz už k samotnému môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. O čo ide? Je veľmi podstatné, ak už hovorím o vzdelávaní a odbornej jeho zložke, uviesť, že táto odborná zložka vzdelávania sa delí na teoretickú oblasť a oblasť umeleckej prípravy, keď hovorím o týchto školách umeleckého priemyslu. Praktická príprava žiaka na umeleckej škole je pomenovaná ako oblasť umeleckej prípravy a tvorí ju nielen kvázi v minulosti vyučovací predmet umelecká prax, ale viac vyučovacích predmetov. Je to celý súbor predmetov, ktorý závisí od daného študijného odboru, ku ktorým patrí napríklad figurálne kreslenie, výtvarná príprava, navrhovanie, počítačová grafika. Niektoré školy môžu mať v tejto vzdelávacej oblasti zahrnuté aj iné ďalšie praktické predmety, i preto navrhujem toto riešenie a dovolím si teraz už prečítať konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 949).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 2 sa slová "umelecká prax" nahrádzajú slovami "umelecká príprava", ktorej podstatnou zložkou je umelecká prax.
2. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Umelecká príprava je vzdelávacia oblasť s odbornými vyučovacími predmetmi, v ktorých žiak získava praktické umelecké zručnosti."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
3. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 5 sa slová "len umelecká prax a odborné vyučovacie predmety" nahrádzajú slovami "len odborné vyučovacie predmety a predmety umeleckej prípravy".
4. Čl. V, v doterajšom bode 25 sa slová "odsek 5" nahrádzajú slovami "odsek 6".
Ďakujem a verím, že tieto praktické veci, ktoré si žiadajú samotné umelecké školy, nájdu v tomto pléne podporu, aby kvôli lepšiemu vzdelávaniu sme nepozerali na to, kto konkrétne návrhy často predkladá, ale pozerali na to, čo predkladá, a posúvali veci dopredu. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja. Pani poslankyňa Remišová. Zapnite mikrofón pani poslankyni Remišovej.

Ďakujem kolegovi Sopkovi, ktorý zhrnul také najväčšie výzvy, ktoré čakajú duálne vzdelávanie. Zároveň oceňujem, že myslí aj na umelecké odbory, ktoré sú dôležitou súčasťou, dôležitou súčasťou duálneho vzdelávania. Čo sa týka, pretože už teraz vieme, že jednak ako som hovorila, že tá diverzifikácia je veľmi malá, že veľká časť duálneho vzdelávania je sústredná práve na automobilový priemysel, ale dnes už vieme, že na Slovensku existuje 62-percentná pravdepodobnosť, že jedno pracovné miesto bude zautomatizované a zrušené, čo je najvyššia pravdepodobnosť pomedzi všetkých vyspelých krajín OECD. Čiže rozvíjať duálne vzdelávanie aj v iných oblastiach, je kľúčovou výzvou pre Slovensko.

Pán poslanec Gröhling.