33. schôdza

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Remišová naozaj pripomenula, že zvlášť v rezorte školstva, kde došlo k zmene na poste ministra z dôvodu eurofondového škandálu, prichádzate s novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zníži mieru kontroly aj nad použitím eurofondov, no tak to je zvlášť pikantné. Povedala pani poslankyňa, že ak majú taký návrh, tak ho môžu dať do tej novely, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a teda on tam je, ako povedal aj pán poslanec Petrák, že nič neobchádzajú a celé by to platilo možno o štyri mesiace. Možnože by to aj neplatilo, možno by tu po pripomienkovom konaní bolo odtiaľ vypustené, alebo by to bolo zmenené, alebo by sa to stalo predmetom verejnej kritiky a vláda by od toho upustila, alebo by sme o tom rokovali tu v prvom čítaní, potom normálne štandardne na výbore, išlo by o aj do hospodárskeho výboru. Tak toto nešlo do hospodárskeho výboru. Ktovie, či by to platilo. Argumentovať tým, že podľa názoru audítorského dvora je v Európskej únii Slovensko posledná krajina Európskej únie, ktorá má takúto úpravu, no veď to je konštatovanie, to predsa nie je, nie je výčitka. A teda dôležité je potom aj to si povedať, že na ktorom mieste je Slovensko v zneužívaní eurofondov, lebo to je tiež veľmi popredné miesto.
A teda aj by priznám sa, že nedostal som žiadnu odpoveď na tie, na tie moje výhrady o porušovaní legislatívnych pravidiel a obchádzanie legislatívnych pravidiel, za to som tu dostal nejakú informáciu o tom, že ak sa Richard Sulík dožaduje nejakej kontroly OLAF-u, že je to očierňovanie v krajine, kde skutok sa nestal, je už ľudové heslo, to je tiež dosť zvláštne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som, keďže ide o zlúčenú rozpravu, podal tri pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh bude k tlači 950 a dva pozmeňujúce návrhy k tlači 951. A tak ako to býva pravidlom, teda najskôr zdôvodnil a potom prečítal samotné, samotné znenie, dva budú také kratšie, jeden taký obsiahlejší.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Pavla Gogu k vládnemu návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tlač 950. V odôvodnení chcem povedať, že v nadväznosti na ostatné zmeny v § 35 sa navrhuje spresniť vypustenie slov „do 31. augusta 2018" vzhľadom na to, že v texte odseku sa tieto slová nachádzajú trikrát. Zároveň navrhujem vyňať bod 46 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Samotné znenie pozmeňovacieho návrhu.
V § 35 ods. 10 sa vypúšťajú slová „k 31. augustu 2018" a slová „bolo do 31. augusta 2018" sa nahrádzajú slovom „bolo".
To by bolo k prvému.
A teraz mi dovoľte, aby som najskôr prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu poslanca Pavla Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 951). Tak ako som avizoval už na začiatku, že keďže ide o zlúčenú rozpravu, v odôvodnení chcem povedať, že do výpočtu ustanovení, v ktorých sa nevykonáva zmena legislatívnej skratky ministerstva je potrebné doplniť aj § 108a ods. 8 a § 108b ods. 8 vzhľadom na ich navrhované nové znenie.
Zároveň navrhujem vyňať bod 1 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
A teraz, ak dovolíte, samotný obsah pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I bod 1 znie: „1. Slovo „ministerstvo" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 2a ods. 1, § 20 ods. 1 písm. h), § 37 ods. 3 časti vety za bodkočiarkou, § 38 ods. 4, § 43 ods. 1, § 43 ods. 6 úvodnej vety a písm. b), h) a p), § 44 ods. 1, § 44 ods. 4 úvodnej vety a písm. b), c), i) a p), § 45 ods. 4 úvodnej vety a písm. b), c) a d), § 47 ods. 3, 6 až 9, 11, 12 a 18 až 20, § 49a ods. 6 a ods. 7 písm. e), § 50 ods. 3, 4 a 6, § 53 ods. 3, § 54b ods. 3, 6 a 8, § 73 ods. 3, § 73a ods. 7 až 10, ods. 11 písm. b) a ods. 15, § 76 ods. 8, § 80b ods. 2 štvrtej vety a ods. 3 a 5, § 80b ods. 9 deviatej časti, § 88, § 89 ods. 5, § 102 ods. 1 písm. b), § 102a ods. 8 písm. b), § 105 ods. 3 druhej časti vety a ods. 6, § 108a ods. 8, § 108b ods. 8, § 108c ods. 4 a 6, § 109 ods. 2, § 109a ods. 5, § 113a ods. 1, 4, 13 a 14, § 113ab ods. 2, § 113ac, § 113af ods. 11, § 114 až 114c a prílohy č. 5 nahrádza slovami „ministerstvo školstva" v príslušnom tvare a slovo „minister" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 5 ods. 5, § 43 ods. 5 úvodnej vety a písm. f) a ods. 7 a 8, § 44 ods. 3 úvodnej vety a písm. j), § 44 ods. 4 písm. o), § 44 ods. 5 a 6, § 45 ods. 3 úvodnej vety a písm. e) a ods. 5 a 6 deviatej časti, § 102 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d), § 102a ods. 8 písm. b), § 108a ods. 6, § 108b ods. 6, § 108c ods. 4, § 113 ods. 1 a § 113a ods. 13 nahrádza slovami „minister školstva" v príslušnom tvare.".
Toľko k tomuto druhému.
A ešte, pardon, ja som tu spočiatku hovoril, že navrhujem vyňať bod č. 1 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, to som, pán predseda, už hovoril, ale ešte raz to teda rád zopakujem. Ďakujem pekne.
A tretí pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 951). V odôvodnení chcem povedať, že sa upravujú následky pre situáciu, ak Slovenská akadémia vied ako zakladateľ nedodala v čase ustanovenom zákonom všetky dokumenty potrebné na zápis jej transformovaných organizácií na verejné výskumné inštitúcie. Transformácia všetkých jej organizácií nastala ex lege od 1. 7. 2018 bez ohľadu na skutočnosť, či Slovenská akadémia vied dodala všetky zákonom požadované dokumenty alebo nie podľa § 21a ods. 1. A verejné vedecké inštitúcie ich, však zároveň vzniká zápisom do registra, pričom pri transformovaných organizáciách SAV, pri ktorých neboli splnené požiadavky podľa § 21a ods. 2 zákona o SAV nemohlo ministerstvo školstva také organizácie do registra zapísať, čím síce právnu formu zmenili, ale nevznikli platne. Navrhuje sa tiež, aby sa tie organizácie, ktoré nesplnili zmienené podmienky, sa vrátili do právnej formy spred 1. 7. 2018.
Zákonom o VVI sa od 1. 7. 2018 vypustila tretia časť zákona o SAV podľa § 15 až 20, keďže všetky organizácie sa mali transformovať. Vzhľadom na to, že podľa tohto návrhu sa bude SAV skladať z VVI, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, je potrebné text doterajších § 15 až 20 vrátiť s primeranou úpravou § 15 ods. 1 a aktualizáciou niektorých pojmov a poznámok pod čiaru.
Dovoľte mi teda, aby som prečítal samotné znenie tohoto pozmeňujúceho návrhu. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
„Článok II. Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z. a zákona č. 243/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 14 sa vkladajú §§ 15 až 20, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„TRETIA ČASŤ ORGANIZÁCIE
Paragraf 15.
(1) Ustanovenia § 15 až 20 sa vzťahujú na organizácie, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami alebo štátnymi príspevkovými organizáciami; ich zriaďovateľom je akadémia. Na organizácie, ktoré sú verejnými výskumnými inštitúciami, sa vzťahuje osobitný predpis 16a). Práva a povinnosti akadémie ako správcu rozpočtovej kapitoly vo vzťahu k organizáciám v jej pôsobnosti, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, upravuje osobitný predpis 17)".
(2) Predmet činnosti a formu hospodárenia organizácie určuje zriaďovacia listina organizácie.
(3) Organizáciami akadémie sú a) vedecké organizácie vykonávajúce výskum (ďalej len „vedecká organizácia"), b) špecializované organizácie, c) servisné organizácie.
(4) Akadémia poskytuje a) príspevky príspevkovým organizáciám, b) organizáciám prostriedky štátneho rozpočtu na výskum a vývoj a na ostatné činnosti v súlade s osobitným predpisom 9) a so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, c) dotácie na vedecko-technické služby. 17a)
(5) Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na činnosť organizácie určuje predseda akadémie na návrh predsedníctva akadémie, ktorý vychádza zo zásad rozdelenia rozpočtu schválených snemom akadémie a z výsledkov pravidelného hodnotenia organizácie.
(6) Vedecké organizácie s rozpočtovou formou hospodárenia môžu v súvislosti s plnením svojich hlavných úloh vykonávať aj podnikateľskú činnosť.18).
Paragraf 16
Vedecká organizácia
Vedecké organizácie sú zamerané na a) uskutočňovanie výskumu, b) prispievanie k využitiu výsledkov výskumu, c) získavanie, spracúvanie a rozširovanie vedeckých informácií, d) využívanie výsledkov vlastného výskumu pri vypracúvaní posudkov, stanovísk, odporúčaní a pri šírení vedeckých poznatkov, e) zúčastňovanie sa na pedagogickom procese vysokých škôl vrátane doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu, 5) f) spoluprácu s vysokými školami a ďalšími právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj, g) uskutočňovanie medzinárodnej vedeckej a vedecko-technickej spolupráce, h) vykonávanie edičnej činnosti, i) plnenie úloh podľa osobitných predpisov.19)
Paragraf 17
Riaditeľ vedeckej organizácie
(1) Štatutárny orgán vedeckej organizácie je riaditeľ.
(2) Riaditeľa vedeckej organizácie po schválení návrhu v predsedníctve akadémie vymenúva a odvoláva predseda akadémie.
(3) Riaditeľ vedeckej organizácie je povinný prerokúvať vo vedeckej rade vedeckej organizácie zameranie činnosti a organizačnú štruktúru vedeckej organizácie.
(4) Funkčné obdobie riaditeľa vedeckej organizácie je štyri roky.
Paragraf 18
Vedecká rada vedeckej organizácie
(1) Vedecká rada vedeckej organizácie (ďalej len „vedecká rada organizácie") je odborný orgán vedeckej organizácie.
(2) Vedeckú radu organizácie volí akademická obec organizácie.
(3) Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu členov vedeckej rady organizácie tvoria zástupcovia vysokých škôl a ďalších právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj.
(4) Na čele vedeckej rady organizácie je predseda vedeckej rady organizácie, ktorého volia členovia vedeckej rady organizácie spomedzi seba.
(5) Funkčné obdobie vedeckej rady organizácie je štyri roky.
(6) Vedecká rada organizácie a) určuje vedeckú profiláciu vedeckej organizácie, b) vyjadruje sa o činnosti a organizácii vedeckej organizácie a o koncepčných otázkach, c) navrhuje zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie vedeckej organizácie, zmenu spôsobu jej financovania alebo prechod na inú formu hospodárenia, d) schvaľuje správu o činnosti vedeckej organizácie, e) navrhuje vymenovanie členov spoločných odborových komisií zriaďovaných na účely doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu. 20)
Paragraf 19
Pracovný pomer so zamestnancami vedeckých organizácií
(1) Pracovný pomer so zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním vo vedeckých organizáciách sa môže dohodnúť na určitý čas, najviac na päť rokov. Pod č. 25, pardon, 21).
2. Pracovný pomer so zamestnancami, ktorí majú vedecký kvalifikačný stupeň I, 22) sa uzatvára na neurčitý čas, ak sa nedohodne inak.
Paragraf 20
Špecializované organizácie a servisné organizácie
(1) Špecializované organizácie a servisné organizácie vykonávajú osobitné činnosti slúžiace na plnenie úloh akadémie a poskytujú služby na zabezpečenie činnosti vedeckých organizácií.
(2) Na čele organizácií uvedených v odseku 1 je riaditeľ alebo vedúci, ktorého po schválení v predsedníctve akadémie vymenúva a odvoláva predseda akadémie.
(3) Funkčné obdobie riaditeľa alebo vedúceho špecializovanej organizácie alebo servisnej organizácie je štyri roky.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 16a až 22 znejú:
"16a) Zákon č. 243/2017 Z. z.
17) Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17a) § 8a zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Pod číslom, pod čiarou 18) § 28 zákona č. 243/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19) Napríklad zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.
20) § 54 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21) § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení zákona č. 257/2011 Z. z.
Pod č. 22) § 4 ods. 3 vyhlášky Československej akadémie vied č. 55/1977 Zb.".
2. Za § 21 a sa vkladá § 21 b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Paragraf 21b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Organizácia, ktorá do 30. júna 2018 bola štátnou rozpočtovou organizáciou a od 1. júla 2018 stala sa verejnou výskumnou inštitúciou podľa § 21a ods. 1, ale ministerstvo ju nezapísalo do registra podľa § 21a ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 21a ods. 2, sa stáva odo dňa účinnosti tohto zákona štátnou rozpočtovou organizáciou a správcom majetku Slovenskej republiky, ktorý spravovala do 30. júna 2018.
2. Organizácia, ktorá do 30. júna 2018 bola štátnou príspevkovou organizáciou a od 1. júla 2018 stala verejnou výskumnou inštitúciou podľa § 21a ods. 1, ale ministerstvo ju nezapísalo do registra podľa § 21a ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 21a ods. 2, sa stáva odo dňa účinnosti tohto zákona štátnou príspevkovou organizáciou a správcom majetku Slovenskej republiky, ktorý spravovala do 30. júna 2018.
3. Zakladacia listina organizácie uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 a jej ďalšie listiny, ktoré vydala akadémia podľa osobitného predpisu, 16a) strácajú platnosť odo dňa účinnosti tohto zákona."
4. Akadémia najneskôr do 31. decembra 2018 zabezpečí všetky úkony potrebné na to, aby sa z organizácií podľa odsekov 1 a 2 stali verejné výskumné inštitúcie prostredníctvom založenia nových verejných výskumných inštitúcií postupom podľa osobitného predpisu. 31)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 31 znie:
"31) § 3 až 5 zákona č. 243/2017 Z. z.".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. Úvodná veta článku II sa primerane premietne do názvu zákona.
Ďakujem, skončil som.
Osobitné hlasovanie takisto som myslím si, že nehovoril. Momentíček, k bodu 56 spoločnej správy by som požiadal o osobitné hlasovanie, pán spravodajca.
Ďakujem.

Ďakujem. No predovšetkým, alebo teda nie predovšetkým, pán poslanec Goga, tiež tu sme mali porušenie rokovacieho poriadku, lebo ste mali najprv odôvodniť a potom prečítať. To nie je výčitka ani vám, ani pánu predsedajúcemu, aby teda nereagoval na to, len teda poukázanie na absurdnosť rokovacieho poriadku, kde sa vlastne odoberá poslancom právo voľne predniesť, prečítať znenie a odôvodniť, ale stanovuje sa, že najprv sa má v rámci príspevku odôvodniť, potom sa má skončiť a po skončení príspevku prečítať paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu. Čo vo vašom prípade ani neviem, ako by sa interpretovalo, keďže ste prednášali tri pozmeňujúce návrhy.
V druhom rade ale teda dôležitejšie je, že teda by som vám chcel vysloviť sústrasť, že ste to práve vy museli prečítať tento pozmeňujúci návrh, najmä ten tretí, tri strany textu, myslím, a pritom v podstate asi sa to len minimálne líši od toho, čo je v spoločnej správe v tom bode 56. Čo je práve ten prvý z dvoch prílepkov, o ktorom som hovoril aj ja vo svojom vystúpení, a takmer som ho navrhol tiež vyňať na samostatné hlasovanie. Nemuseli by ste to robiť vy, ale teda potom som usúdil, že toto je menej vážny problém. Ale, ale teda vy navrhujete ten istý prílepok v nejakej drobne upravenej forme. Ani zrejme nevieme, keďže sme si to detailne nepreštudovali, nebolo to zatiaľ na internete, že v čom je rozdiel oproti tomu, čo schválil výbor. Ale poukazuje to na dôležitosť normálneho legislatívneho procesu, lebo keby to bolo normálne v MPK alebo normálny poslanecký návrh, tak by ste sa tu nemuseli teraz trápiť čítaním troch strán textu, ktoré sa možno líšia nejakou jednou polvetou od toho návrhu, ktorý už prešiel vo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže ja doplním tú informáciu pána poslanca Gogu. Celé sa to líši v prípade toho posledného pozmeňujúceho návrhu len tým, že je tam dodaný termín, dokedy má dôjsť k transformácii príspevkových a rozpočtových organizácií, ktorým sú ústavy Slovenskej akadémie vied na verejno-výskumnú inštitúciu. A ten termín sa uvádza ako 31.12. 2018. To je celá zmena. Vzhľadom na to, že to bol jeden bod pozmeňujúceho návrhu v spoločnej správe, neexistovalo iné technické riešenie ako prečítať celý pozmeňujúci návrh znova, za čo chcem pánovi poslancovi Gogovi zvlášť poďakovať.

Ďakujem pekne. Ja tiež ďakujem pánovi Gogovi a tiež mu vyjadrujem úprimnú sústrasť, že to naňho vyšlo. Ale chcem povedať to, že keď sa malo niečo zmeniť v rokovacom poriadku, tak to malo byť to, aby sa nám nestávali takéto situácie, a nieže zakázať ukazovať grafy. Pretože myslím si, že keď toto pozerajú nejakí nezainteresovaní ľudia, tak pravdepodobnosť, že v nasledujúcich voľbách budú voliť neštandardné strany, sa výrazne zvýšila. Zvýšila preto, že nerozumejú, o čom to tu rozprávame celé desiatky minút. Tak nehovorím to teraz, pán Goga, vám. Nemyslím si, že za to môžete. Ale, ale keď budeme nabudúce hovoriť o rokovacom poriadku, tak dajme pozor na to, aby sa toto nestávalo. Alebo minimálne. Ďakujem.

Ja by som len poďakoval všetkým za faktické poznámky. A samozrejme úprimnú sústrasť mi nemusíte vyjadrovať. Pokiaľ človek pracuje, ja myslím, že vtedy je treba skôr poďakovať za prácu, ale beriem to.
Samozrejme, že chcem povedať pánovi Dostálovi, že ja som čítal odôvodnenie. Možnože ste tu práve v tom čase neboli pri všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch a potom som sa vyjadril priamo, priamo k samotnému citovaniu tých pozmeňujúcich návrhov. A to, že ste hovorili o tom, že to vyšlo na mňa, tak vyšlo to na mňa, musel som to prečítať, samozrejme, zobral som to aj na seba. Takže ako som vravel, tú sústrasť mi vyjadrovať nemusíte. Ale vy ste sa vlastne k tomu vyjadrovali ešte pred tým, ako ste to samotné znenie počuli. Takže ja som vám to prečítal, aby ste tomu porozumeli.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som začala reagovať možno od konca, aby sme teda najprv zareagovali na tieto posledné príspevky, ktoré sa týkali pozmeňujúcich návrhov.
Chcela by som uviesť teda, že pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli gestorským výborom a tiež pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Goga, podporujeme zo strany navrhovateľa a že ich pokladáme za obsahovo súvisiace s danými zákonmi.
Myslím si, že čo sa týka tej SAV-ky, tak tam to nebolo vôbec ani spochybňované. Dokonca ani pánom Dostálom v jeho, v jeho príspevku, pretože naozaj aj ESHA ako poskytovateľ vysokoškolského vzdelávania programov a partner vysokých škôl v mnohých projektoch je obsahovo veľmi úzko prepojená so zákonom, v rámci ktorého sa táto novelizácia ocitáva.
Čo sa týka, čo sa týka tej druhej novely, tak vy ste hovorili, pán poslanec, že by sa nemali dostávať úpravy, citujem vás, "iné zákony obsahovo nesúvisiace". To znamená, že obsahová súvisiacosť je naozaj na vec posúdenia. Ja sa nazdávam, že pokiaľ, ak ste si možno nevšimli, v rámci zákona o kvalite vysokých škôl je nielen hodnotenie vzdelávacieho procesu, ale aj hodnotenie tvorivej a vedeckej činnosti vysokých škôl a že dokonca to má dva rôzne systémy hodnotenia. A že dokonca aj samotný vzdelávací proces do vysokej miery obsahuje a hodnotí sa v ňom aj kvalita a teda vykonávanie tvorivej a vedeckej činnosti. Tak potom sa asi zhodneme na tom, že obsahom tohto zákona je do vysokej miery, by som povedala, do možno do prevládajúcej miery, aj vykonávanie vedeckej a tvorivej činnosti vysokými školami. A keďže vieme, že toto vykonávanie vedeckej a tvorivej činnosti vysokými školami (zaznievanie gongu) sa v mnohom financuje aj, aj projektami eurofondov, ktoré teda ovplyvňujú zásadne možnosť ich čerpania, rýchlosť ich čerpania, zásadne ovplyvňuje kvalitu týchto činností, tak potom sa nemôžme podľa môjho názoru sporiť o tom, či toto je obsahovo súvisiace. Obsahovo súvisiace to určite je.
Ja si myslím, že dôležitejšie je, ako reagovať na tie vaše obavy z toho, že by dochádzalo k nejakému režimu narúšania transparentnosti alebo nejakým nadštandardným, opäť slovenskému nejakému folklóru, ktorý by zavádzal túto krajinu na nejakú, ja neviem, šikmú plochu. Už to čo tu hovoril pán predseda nášho výboru Petrák, že máme, že máme... (Výkriky z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nevykrikujte toľko! Pán Hrnko, ani vy, ale pán kolega tiež.

Lubyová, Martina, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR
... že máme nález a teda správu, správu Európskeho dvora audítorov, a to konkrétne v tom Briefing Paperi z mája 2018, kde sa naozaj konštatuje, že Slovensko ako posledná členská krajina Európskej únie má ešte túto reguláciu, tak to svedčí o tom, že sme asi nemoderní a teda aj do vysokej miery nemáme kvalitné procesy.
Neviem, či ste si všimli, bol tu vysoký predstaviteľ Európskej komisie pred dvomi dňami Marc Lemaître, ktorý doniesol nové pravidlá čerpania eurofondov v rámci nového programovacieho obdobia a hovoril o tom, s čím zápasí Európska únia a všetky členské štáty vrátane Slovenska pri čerpaní eurofondov v tomto programovom období. Problém je ten, že všetky krajiny vrátane Slovenska zápasia s vysokou mierou byrokratizácie a s vysokou administratívnou záťažou, a preto hlavné heslo toho budúceho programového obdobia, je, prosím pekne, niečo ako "more funds and less words", to znamená, viac fondov alebo viacej prostriedkov a menej slov. A doslova to znamená, že sa majú zásadne zjednodušiť všetky regulácie. Dokonca je tam explicitne vyjadrený záväzok všetky regulácie znížiť slovne na polovicu. To znamená, a nejde len o Slovensko, ide naozaj o celkový trend v celej Európskej únii. Prejavom toho je nielen toto zjednodušovanie procedúr, kde už teda Slovensko, už aj v rámci tohto rámcového programu ako jediné zaostáva, čiže jediné je ešte tou nemodernou krajinou, ktoré neurobilo toto, toto spriechodnenie procedúr.
Ale je tam napríklad aj ďalšia vec a to je, tie simply flat rate compensation, to znamená, to zjednodušené vykazovanie akoby paušálnych, paušálnych nákladov, ktoré naozaj potom nepodlieha patričným audítorským procesom, ako keď to nemáte v tomto zjednodušenom režime. Je tam celý rad ďalších mechanizmov, ktoré naozaj výrazne, výrazne stransparentňujú a zjednodušujú čerpanie eurofondov. Čiže nie je to naozaj nič, čo by nešlo s duchom doby a čo by sa Slovensko teda vymykalo, vymykalo Európskej únii. Naopak, sme v tom ešte opäť mierne, mierne za tými štandardami. A teraz aby sme toto celé narušili a znegovali na základe nejakej premisy, že Slovensko si to nemôže dovoliť ako jediná z členských krajín EÚ, pretože je to nejaký akoby en bloc zlodejský štát. Ja sa naozaj dovolím ohradiť voči tomuto. Nevytvárajme tu takýto dojem. Pokiaľ dochádza niekde k nejakému narušovaniu, nejakému porušovaniu, ja budem posledná, ktorá to bude kryť alebo ktorá to bude podporovať. Ale aby sme handicapovali naozaj aj vysoké školy, aj tie subjekty, aj tých partnerov?! Viete, že oni častokrát aj v rámci projektných osí 3, 4, čerpajú spoločne so subjektami zo súkromnej sféry, aby sme ich handicapovali voči 27 krajinám Európskej únie len preto, že tu niekto tvrdí, že je to en bloc zlodejský štát, to naozaj si myslím, že si nezaslúžia ani tie školy, ani tí vedci.
Takže, takže naozaj si nemyslím. A okrem toho samozrejme nejde všetko len v režime verejného obstarávania. Existuje celý rad ďalších procedúr. My tu nijako nenavrhujeme, ani nikto, aby sa znížilo zverejňovanie informácií. Všetky zmluvy, ktoré sa budú uzatvárať, musia byť zverejňované v Centrálnom registri zmlúv. A centrálny koordinačný orgán podobne ako v iných krajinách vypracuje systém monitorovania oprávnenosti výdavkov. Všetky tieto procesy budú naďalej auditované, kontrolované tak ako všetky ostatné procesy, vrátane audítorov Európskej komisie. Čiže naozaj tu nikto nenabáda na to, aby sa nejakým spôsobom podstatne znižovala transparentnosť alebo hospodárnosť využívania fondov. Čiže toľko, toľko k týmto.
No a ešte teda by som povedala, že dávať opäť toto, toto do súvisu s rezortom školstva je trochu miešanie jabĺčiek s hruškami. Ja už som to hovorila na našom výbore, pretože to, čo sme riešili v rezorte školstva pri nahodení projektov, boli hodnotiace a výberové kritériá a nie kritériá alebo teda procesy verejného obstarávania. Naozaj v rezorte školstva sme sa zamerali na kontrolu hodnotiacich a výberových kritérií. Podstatne sme ich zlepšili, skomplexnili. My teraz máme dokonca v rezorte školstva najkomplexnejší systém hodnotiacich a výberových kritérií nielen v rámci všetkých operačných programov, ale možno aj v rámci celej Európskej únie, čo konštatovala aj, aj Európska komisia. A tieto hodnotiace kritériá boli monitorovacím výborom, ktorý sme mali v marci tohto roku, jednomyseľne schválené, čo je naozaj ako neštandardná a jedinečná vec, že všetci radove 70 členovia monitorovacieho výboru zdvihli ruky za tieto nové hodnotiace kritériá. Naozaj, že už komplexnejšie nemôžu, nemôžu byť. Takže, takže ja by som naozaj nestotožňovala procesy verejného obstarávania s tým, čo sme teraz, tieto reformy hodnotiacich výberových kritérií, to sú naozaj dva úplne odlišné, úplne odlišné procesy.
Ešte by som sa teraz teda vrátila k niektorým vystúpeniam, k tým pozmeňovacím návrhom.
Pán poslanec Beblavý, ktorý teda tu hovoril o tom, že v rámci nejakého dvojhodinového stretnutia za zavretými dverami sa všetko zmenilo, nie je tu síce, aby si teda vypočul nejaké reakcie, ale chcem povedať, ja som toto celé už vysvetlila a naozaj detailne popísala v prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som vysvetlila, že pokiaľ sa očakávajú nejaké zmeny medzi prvým a druhým čítaním, že je to v dôsledku toho, že jedna z tých troch zákonných vysokoškolských reprezentácií nám nestihla dodať svoje konsolidované stanovisko pred tým, ako sme už teda museli prejednať na vláde návrh zákona. Ináč by tá agentúra vôbec ani tento rok nevznikla, čiže prepadli by prostriedky a nedosiahli by sme naozaj nejaký kvalitatívny posun a progres. Čiže to, že sa tam dostali nejaké zmeny, je výlučne ako naozaj prelom už teda demokracie, participatívnosti a prerokovania alebo dania možnosti tej reprezentácii, ktorá to nestihla, aby aj ich, aj ich pripomienky boli zohľadnené.
Takisto treba ako uviesť na pravú mieru, že niečo bolo urobené tajne. Viete veľmi dobre, že Slovenská rektorská konferencia, ktorá nás už po prerokovaní zákona vo vláde pozvala na svoje zasadnutie, sformulovala potom už teda skonsolidované stanovisko, kde bolo desať bodov. Tieto body boli široko zverejnené, oni sami ich aj medializovali, čiže nejde o nič tajné. Je to týchto desať bodov, s ktorými sa mala možnosť oboznámiť celá široká verejnosť. A teda my sme už len rokovali s nimi, ale aj s ostatnými dvomi vysokoškolskými reprezentáciami o tom, do akej miery sa tieto ich body dajú zakomponovať.
Tie zmeny sa zdajú pomerne obsiahle preto, lebo je to nový zákon a sedem z tých desiatich bodov boli naozaj len zmeny, ktoré viac-menej vysvetľovali technikality, upresňovali terminológiu. Čiže ono to vyzerá, že to je objemovo, že to je objemovo väčšie, ale, lebo sú to nové pojmy, je to úplne nový zákon a úplne nová agentúra v právnom poriadku nášho štátu, ale naozaj to nie sú obsahovo významné zmeny.
Čo sa týka toho skrátenia toho obdobia pre docentov a profesorov zo šiestich rokov na tri, opäť to nie je niečo, čo by takým zlým spôsobom, ako hovoril pán poslanec, ublížilo tomu zákonu. Použil taký expresívnejší výraz, ale nechcem ho tu opakovať. Opäť, boli to samotní rektori, ktorí požadovali, aby sa toto stalo, čiže je to opäť na naozaj podnet z akademickej obce. Argumentovali tým, že habilitačné konanie, inauguračné konanie zo zákona nemôže trvať viac ako dvanásť mesiacov, a preto sa im tá šesťročná doba zdala neprimerane dlhá. To znamená, že naozaj skrátením zo šiestich na tri roky nedôjde ani kvalitatívne k zmene toho systému, ani nevyraďujeme žiadnu možnosť otvorenosti toho systému v tom zmysle, ako bola navrhovaná. Ide naozaj len už o odstránenie možno takého príliš dlhého prechodného obdobia.
Čiže naopak, tie pozmeňovacie návrhy, ktoré podal pán poslanec Beblavý touto cestou, teda dozvedeli sme sa o nich tuto pár minút pred, pred rokovaním, naozaj, snáď si niekto nemyslí, že takýmto spôsobom sa to dá urobiť. Bolo by to obchádzanie tej zákonnej povinnosti prerokovávať zásadné zmeny, aj dôležité zmeny a dokonca v istom, v istom zmysle aj schvaľovať ich s tromi vysokoškolskými reprezentáciami, ktoré sú stanovené v zákone o vysokých školách. Pokiaľ by sme z večera do rána takéto obrovské zmeny vykonali, tak by sme jednoducho obišli celý tento participatívny proces. Čiže bolo by to naozaj nedemokratické takéto zmeny zaviesť poza chrbát troch základných vysokoškolských reprezentácií, ktoré zo zákona majú právo prerokovávať a dokonca v istom rozsahu schvaľovať zmeny tohoto zákona. Čiže je to naozaj, by to bolo priam protizákonné takýmto spôsobom to sem zaviesť.
Pokiaľ ide teda o zmeny, ktoré navrhovali, navrhovali, pán poslanec Štarchoň, za teda hnutie, pardon, stranu SME RODINA. Tá dĺžka externého štúdia. Podľa nášho názoru, my sme teda tiež, včera sme sa dozvedeli o tomto zámere, škoda, že sme nemohli o tom nejak technicky rokovať skôr, podľa nášho názoru taká prvá reakcia je, že v zásade v súčasnosti nie je, nie je znemožnené tým externým študentom ukončiť to štúdium skôr. Pretože je tam naozaj, je to na radení predmetov, radení kreditov jednak zo strany študenta a jednak je možnosť, aby, aby škola vo svojom študijnom poriadku upravila, že tí študenti môžu skôr skončiť. To znamená, nie je povinnosť študovať štyri roky, v tom externom štúdiu tí študenti môžu skončiť skôr, čiže zákon to vyslovene nevylučuje. Pokiaľ by sa to teda malo nejakým spôsobom ďalej regulovať, bolo by to potrebné opäť diskutovať s reprezentáciami a nebránime sa tejto diskusii do budúcna.
Pokiaľ ide o to odstránenie limitu na školné, tento krok má výrazný politický rozmer. Mohlo by sa stať, že by si tie školy to školné zvyšovali. Nevieme momentálne oceniť ten dopad a najmä politický a sociálny rozmer tejto veci. Čiže opäť takto z večera do rána je to niečo, čo by sme teda boli (zaznievanie gongu), boli trochu opatrní, opatrní podporiť. Chcelo by to naozaj konzultácie s reprezentáciami, aby sa posúdilo, aký to bude mať dopad na konkurencieschopnosť škôl, na tie, na tie všetky výberové procesy.
A pokiaľ ide o tú, ten zákon o kvalite, o tú, o tú, uznávanie alebo teda zohľadňovanie výročných správ. Tak sme analyzovali ten zákon a zatiaľ sa nám zdá, že podklady na posúdenie vnútorného systému sa rozširujú o verejne dostupné dokumenty a údajov o vysokej škole. Pokiaľ vieme, tak v súčasnosti výročné správy vysokých škôl sú povinné obsahovať informácie o zmenách v týchto, v týchto vnútorných aktoch riadeniach a vnútorných systémoch, čiže v zásade je to tam uvedené. Druhá vec je, že zatiaľ je to teda na základe metodiky, ktorú pre tie výročné správy predpisuje ministerstvo školstva. Nie je to dané priamo do zákona. Čiže v zásade v budúcnosti by to mohlo byť dané priamo do zákona, ale opäť treba to posúdiť. Viete prečo? Pretože ENQA a tie ESG kritériá sú veľmi citlivé na akékoľvek upomenutie ministerstva a ústredných orgánov štátnej správy práve z toho titulu nezávislosti. Čiže takáto vec by si vyžadovala opatrnú analýzu, ako som už naznačila aj včera, a teda sme ochotní a otvorení ďalšiemu rokovaniu o nejakých ďalších technických riešeniach. A okrem tohto zákona je nový a veľa podzákonných predpisov bude vznikať až na základe tohto zákona. A takéto veci môžu nájsť svoje miesto aj v tých podzákonných predpisoch.
Takže ďakujem za tieto pozmeňovacie návrhy. A ďakujem vám všetkým za pozornosť. Dúfam, že teda podporíte tento zákon, ktorý, ktorý zásadným spôsobom mení akreditovanie vysokoškolského štúdia v našej republike. Privádza Slovensko do, naozaj do európskeho ringu tým, že, že premietame plne do svojho systému európske kritériá kvality. A dúfame, že teda začína novú éru vo zvyšovaní kvality hodnotenia a činnosti vysokých škôl. Ďakujem pekne za pozornosť.
Pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja chcem povedať len, že v rozprave vystúpilo päť pánov poslancov, bolo podaných šesť pozmeňujúcich návrhov, ale vzhľadom na to, že máme desať minút pred hlasovaním a bol podaný väčší počet a rozsiahlejších pozmeňujúcich návrhov hlasujem, aby sme o týchto dvoch prerokovaných návrhoch zákonov, o ktorých bola spoločná rozprava, hlasovali v utorok o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu predkladá návrh zákona, ktorým chceme zaviesť do legislatívneho procesu tzv. rodinnú doložku. To znamená, aby návrhy zákonov, ktoré prichádzajú do pléna Národnej rady, boli posudzované z hľadiska vplyvu na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Systematické analytické posudzovanie vplyvov doteraz pri tvorbe právnych predpisov absentovalo napriek skutočnosti, že čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky garantuje manželstvo, rodičovstvo a rodine osobitnú zákonnú ochranu. Bez náležitého analytického posudzovania návrhov právnych predpisov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je dodržiavanie tohto ústavného záväzku v súlade s cieľmi stanovenými ústavodarcom ohrozené. Posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je taktiež jedným z konkrétnych krokov venovania pozornosti rastúcej zraniteľnosti rodín založených manželstvom ako základných buniek spoločnosti a nepriaznivých demografických prognóz pre Slovenskú republiku.
Rodina je založená buď manželstvom, alebo na spoločnom rodinnom pôvode. Posudzovanie vplyvov na rodinu preto zahŕňa aj posudzovanie vplyvov na rodiny osamelých rodičov s deťmi, to znamená, aj na ženy v núdzi, slobodných matiek a podobne. Rada Organizácie Spojených národov pre ľudské práva začiatkom roka 2015 schválila rezolúciu na podporu rodiny a nazvala rodinu prirodzenou základnou bunkou spoločnosti a vyzvala štáty na prijatie opatrenia a opatrení na jej podporu a rozvoj.
Podľa publikácie Vplyv starnutia populácie na zamestnanosť a ekonomický rast vydanej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť je podľa demografických prognóz nepriaznivý vývoj posledných štyroch rokov začiatkom dlhého obdobia, počas ktorého bude populácia prechádzajúca do poproduktívneho veku systematicky početnejšia ako mladé vekové skupiny, ktoré by ju mali nahradzovať. Výsledný pokles populácie v produktívnom veku bude zároveň sprevádzaný aj rastom počtu ľudí starších ako 65 rokov. Kým v roku 2014 pripadalo na jedného seniora päť ľudí v produktívnom veku, v roku 2030 sa očakáva, že to budú už len traja. V európskom kontexte ide pritom o jednu z najrýchlejšie prebiehajúcich demografických zmien.
A čo nás trošku zaráža naozaj, že podľa odhadu Organizácie Spojených národov do roku 2100 má klesnúť počet obyvateľov Slovenska na 3,7 milióna obyvateľov pri stúpajúcom počte obyvateľov Afriky a Ázie. Čiže v súčasnosti Slovenská republika má 5,43 milióna obyvateľov, do roku 2100 má mať len 3,7 milióna obyvateľov, čo je pokles, alarmujúci pokles takmer o jednu tretinu, respektíve takmer o dva milióny obyvateľov.
Preto na túto skutočnosť je potrebné reagovať a v dlhodobom horizonte prijímať opatrenia, ktoré podporia spomalenie demografického poklesu a prinesú v dlhšom horizonte demografický rast na úroveň záchovnej hodnoty populácie. Preto vlastne Slovenská národná strana chce diskutovať aj o ďalších opatreniach, ako zriadenie Rady vlády pre rodinu a demografický rast. Zároveň by sme chceli diskutovať aj s koaličnými partnermi o ďalších opatreniach, ktorými zabránime poklesu demografickej krivky, napríklad zjednotením výmery dovoleniek, napríklad do 33 rokov momentálne štyri týždne. Samozrejme, kolektívne zmluvy to majú niekde inak upravené, ale práve mladšie ročníky, ktoré sa starajú o deti, by takisto mali mať viac času, viac dovolenky, aby naozaj tá populácia rástla.
A samozrejme, chceme sa rozprávať aj o tom, že tak, ako je to podobne v Čechách, že by dovolenky mali aj otcovia novonarodených detí zhruba na úrovni 5 – 7 dní, pričom by ich mohli vyčerpať napríklad do šiestich týždňov veku dieťaťa. To sú len niektoré z opatrení, o ktorých sa chceme rozprávať a ktoré by sme chceli, aby boli prijaté, pretože tá situácia naozaj začína byť alarmujúca. A preto v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany vás všetkých podporím, teda poprosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona o výboroch Národnej rady. Národná rada uznesením č. 1105 zo 14. marca 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Oba výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 875a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 403 z 12. júna 2018. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.