33. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aby rozprava nebola celkom jednofarebná, tak dovoľte, aby som v mene svojom, a verím, že aj v mene celej demokratickej opozície vyslovil podporu tomuto vládnemu návrhu na vyslanie alebo na súhlas s prítomnosťou tímu príslušníkov amerických ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.
Je to potrebné zdôrazniť, že hovoríme o štyroch, ešte raz, štyroch príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických. Tie naše aktivity a naše, naše účasti na spoločnej obrane alebo spoločných aktivitách Severoatlantickej aliancie majú často iba takýto symbolický rozmer, napriek tomu sú dôležité, lebo sú súčasťou našej spoločnej obrany. Zvyšujú našu bezpečnosť nielen o tú s symbolickú hodnotu štyroch alebo štyridsiatich, štyridsiatich vojakov, je to súčasť našej zodpovednosti voči našim partnerom. Ale v tomto prípade je to predovšetkým posilňovanie našej vlastnej bezpečnosti. Je to v národnom, štátnom záujme Slovenskej republiky a všetkých jej občanov, a preto si tento návrh zaslúži podporu od všetkých demokraticky zmýšľajúcich poslancov a ja verím, že tú podporu aj dostane.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou poznámkou pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Pán zahraničný agent Dostál, aj do Nikaraguy prišli najprv desiati americkí poradcovia. A čuduj sa svete, čo sa stalo. Vytvorili eskadry smrti, ktoré vraždili ženy, deti, starcov. Mučili, znásilňovali, kastrovali. A potom prišli ďalší a ďalší. Takto to je s americkými poradcami.
Ďakujem za slovo.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tím štyroch príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických s dvoma kusmi vojenskej techniky naozaj nepredstavuje jednotku, ktorá by písala dejiny. Navyše ide o spojeneckých vojakov, keďže sme s armádou Spojených štátov v spoločnom vojenskom pakte. V pakte, ktorý nás môže dostať do veľkých problémov, ba možno aj do hrobu, ak sa politika Spojených štátov amerických a Európskej únie nezmení.
Podľa predloženého materiálu sa jedná o inštruktorov jednotky civilno-vojenskej spolupráce. Armáda Spojených štátov používa takéto jednotky aj za účelom psychologických operácií. Napríklad s týmto zámerom boli použité v Afganistane. Špecializácia tých vojakov znie ako niečo extra, ale je to presne to, čomu sa za čias socializmu hovorilo politruk. Ak bol politruk zo Sovietskeho zväzu, tak to bol tzv. poradenku. Tak ako sme poradenkov nepotrebovali v tých časoch, rovnako ich nepotrebujeme ani dnes, preto budem hlasovať proti tomuto návrhu. Zároveň dúfam, že nás bude proti tomuto návrhu hlasovať oveľa viac, pretože mnohí z tohto pléna spomínajú na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ako na mimoriadne negatívny okamih našich dejín. Spomínajú to často napriek tomu, že je to už 50 rokov stará udalosť. S negatívnym hodnotením okupácie Československa, samozrejme, súhlasím. Nič dobré nemôže byť na tom, že vtedajšie elity za pomoci hrubej sily, represií presadili svoje záujmy napriek záujmom obyvateľov Slovenska.
Pozývací list, o ktorom hlasujeme my, sa týka len štyroch vojakov. To je naozaj neporovnateľné oproti pol miliónu vraj spojeneckých vojakov, ktorí prišli do vtedajšieho Československa pod zámienkou iného pozývacieho listu. Toho listu, ktorý okupačné vojská dostali od poniektorých osobností z radov vtedajších elít. Bolo by krásne, ak by sme si na 50. výročie smutných udalostí augusta 1968 mohli povedať, že dnes žiadne cudzie vojenské jednotky ani cudzích vojakov na území Slovenska nemáme, čo, bohužiaľ, povedať nemôžeme.
Preto sa pýtam, návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva je v záujme obyvateľov Slovenska alebo niekoho iného?
Ďakujem za pozornosť.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mizík.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, poviem pravdu, keď počujem slovné spojenie americký poradca, je mi zle. Je to de facto inštitút či funkcia, či zamestnanie, ktoré sa neslávne preslávilo v nespočetných konfliktoch naprieč celou zemeguľou. Tieto konflikty si vyžiadali milióny obetí tak vojakov, ako aj civilistov. Ako som už spomenul vo faktickej poznámke, títo tzv. poradcovia, dokonca niektorí z nich boli špecializovaní na mučenie, cvičili rôzne eskadry smrti, ktoré vraždili, mučili, znásilňovali.
Ja osobne to vnímam tak, že je jedno, či tu prídu štyria, piati, sto alebo dvesto, už tu budú a za nimi prídu ďalší. Zo Slovenska a Čiech odišli vojská Sovietskeho zväzu. Vyprázdnený priestor Varšavskej zmluvy okamžite zabralo NATO a my sme sa do toho chomúta navliekli sami. Teraz si po vzore Biľaka, Indru, Koldera, Švestku opäť pozývame cudzích vojakov. Tí starší, ktorí sú tu, pamätajú si tie mená, čo boli všade na stenách. Toto je nezvratný začiatok toho, že v prípade vojnového konfliktu budeme prvosledový terč, ako som to už v parlamente niekoľkokrát povedal.
Každý, kto púšťa na základe hocijakej zmluvy čo i len jedného jediného cudzieho vojaka na svoje územie, je kombinácia troch slov, to je vlastizradca, vlastizradca a ešte raz vlastizradca. Každá krajina, kde vstúpila baganča amerického vojaka desiatky rokov dozadu, to trpko oľutovala.
A teraz tu a v tomto dokumente nám títo vlastizradcovia, vlastizradcovia a ešte raz vlastizradcovia dávajú návrh na posvätenie prítomnosti tejto krvavej baganče. Ani sa netaja tým, že je to len ďalší krok v sérii krokov na zotročenie, úplné zotročenie. Svedčia o tom slová, citujem, je to priamo v tom návrhu: „vytvára bázu na rozvoj bilaterálnej spolupráce v tejto oblasti“.
Aby som to vysvetlil menej chápavým, prirovnám túto bázu ku zhubnému nádoru, z ktorého sa budú skôr či neskôr šíriť metastázy. Táto báza je len oficiálny začiatok. Je to alfa, ktorá má, ktorú má posvätiť Národná rada. Naša slovenská Národná rada tu v tejto miestnosti, táto Národná rada má vykonať vlastizradu, požehnať svojou vlastnou samovraždu. A toto je, prosím pekne, omega, lebo všade, kde je alfa, začiatok, je aj koniec, to je omega.
Našim vlastizradcom nestačí, že sa cez naše územie preháňajú americkí vojaci, resp. vojaci NATO. Našim vlastizradcom nestačí pelech špiónov a poradcov na ohradenej ambasáde USA. Našim vlastizradcom nestačí ani vlastizradca a úžerník, a ako sa často hovorí, aj daňový podvodník v bývalom pionierskom paláci. Naši vlastizradcovia chcú, aby volení zástupcovia ľudu, to je poslanci Národnej rady, si pošpinili prsty a tiež aj hlasovacie tlačítka touto donebavolajúcou drzosťou. Každý, kto túto skutočnosť chce presadiť, nech pamätá na stručný zoznam výčinov tejto vražednej krajiny, ktorej začiatok je navždy spojený s vyvražďovaním Indiánov a bizónov. Začnem v rokoch 50. minulého storočia:
1953 - akcia vo Filipínach - tisíce mŕtvych; 1950 - americké potlačenie povstania v Portoriku - tisíce mŕtvych; v rokoch 1950 až 1953 - americký zásah v Kórei - státisíce mŕtvych Kórejcov plus následné hromadné vraždenie desiatok tisícov politických väzňov; 1950 - počiatok americkej pomoci Francúzom vo Vietname, začalo to s poradcami ako u nás; 1953 - 1964 rozvrat, rozvrat britskej Guyany, takisto americkí poradcovia; 1956 - vojenská pomoc tibetským povstalcom proti Číne, najprv poradcovia, potom financie, potom zbrane; 1958 - rozvrat Indonézie; 1958 - okupácia Libanonu; 1958 - konfrontácia s Panamou; 1958 - americkí poradcovia pri povstaní v Indonézii; 1959 - napadnutie Laosu; 1959 - americkí poradcovia pri potlačení povstania na Haiti.
1960 - americkí poradcovia pri prevrate v Ekvádore; 1960 - agresia v Guatemale; 1960 - vojenský prevrat v Salvadore; 1961 - zavraždenie zvoleného prezidenta Patricea Lumumbu v Afrike; 1961 - Američania..., pardon, to nebolo v Afrike, 1961 - Američania zabíjajú svojho dosadeného diktátora Trujilla v Dominikánskej republike, tiež majú v tom prsty poradcovia; 1961 - agresia voči Kube; 1962 - americkí poradcovia pri potlačení povstania v Guatemale; 1963 -1966 - 23-tisíc vojakov pri potlačení povstania v Dominikánskej republike. Samozrejme, najprv prišli poradcovia. 1963 - rozvrat v Iráne; 1964 - podpora vojenského prevratu v Brazílii; 1967 - podpora vojenského prevratu v Grécku; 1965 - prevrat v Indonézii, 0,5 mil. mŕtvych; 1965 - 1973 - vojna vo Vietname, milióny mŕtvych, vojská plus poradcovia, ktorí cvičili juhokórejských vojakov, juhovietnamských vojakov; 1966 - poradcovia pri vyvražďovaní Indiánov v Guatemale, ktoré sa, ktorí sa nechceli vzdať svojej vlastnej pôdy.
1970 - americkí poradcovia na mučenie v Uruguaji, Americká škola sa to volalo v preklade; 1971 - 1973 - bombardovanie Laosu; 1972 - agresia v Nikarague; 1973 - zariadenie prevratu v Chile; 1973 - vojenská pomoc a poradcovia pri prevrate v Uruguaji; 1974 - podpora prevratu na Cypre; 1975 - podpora amerických vojakov pri marockom obsadení západnej Sahary; 1975 - 2002 - zástupná vojna so Sovietskym zväzom v Angole; 1975 - 2003 - podpora genocídy v Timore, kde zo 600-tisíc obyvateľov bolo vyvraždených 200-tisíc; 1978 - Guatemala, 20-tisíc mŕtvych. Vražedného diktátora Garciu kto podporoval? Nuž opäť americká baganča, americké peniaze a americkí poradcovia. 1979 - 1981 - puč a invázia žoldnierov sa Seychelách. Opäť, opäť tam boli paprče americkej rozviedky a ich tzv. poradcovia.
1979 -1989 - podpora povstalcov v Afganistane, ktorí sa nakoniec obrátili proti nim. To je americká vlastnosť, najprv niekoho vyzbroja a podporujú a potom ho zabijú. Ako toho krásavca bradatého. 1980 - 1982 - občianska vojna v Salvádore. Americkí poradcovia preškolili a vyškolili eskadry smrti takisto ako v ďalších krajinách strednej Ameriky, 75-tisíc mŕtvych; 1980 - Kambodža - USA, Nemecko a Švédsko dodávajú zbrane Červeným Kmérom už po zvrhnutí ich vlády, potom ešte desať rokov teraz s tými ich zbraňami a s ich poradcami terorizovali Kambodžu; 1980 - tisíce zabitých demonštrantov Južnej Kórei v meste Gwangju - opäť tam bola americká pomoc finančná aj poradenská. Poradenstvo nadovšetko, pán minister. 1984 - nastala taká zvláštna situácia. Polapili amerických agentov a poradcov pri kladení mín pri Nikarague. Medzinárodný súdny dvor to dokonca riešil. Pokuta bola určená na 18 mld. dolárov. Čo si myslíte, zaplatili to? Haha. 1985 - vyslanie odborníkov na mučenie a poradcov pre nikaragujských Contras; 1986 - bombardovanie Tripolisu a Benghází; 1987 - nevyprovokovaný útok na iránsku loď a zničenie iránskych ropných plošín; 1986 - podpora vraždenia v Kolumbii, poradcovia v akcii; 1987 - 1988 - pomoc Iraku vo vojne proti Iránu. Hovoria, také veci sa hovoria, že práve USA a Británia tam dodali ten smrtiaci plyn, ktorý bol použitý v dedine Halabdža, čo bolo okolo 5-6-tisíc mŕtvych. 1988 - invázia vojsk a poradcov do Hondurasu; 1989 - ozbrojený zásah v Paname; 1989 - americkí vojaci a poradcovia potláčajú nepokoje na Panenských ostrovoch.
1992 - 1994 - okupácia Somálska; 1993 - 1995 - bombardovanie Srbov; 1995 - bombardovanie letísk Srbskej Krajiny; 1996 - americkí poradcovia vo vojne v Kongu. To bola tá známa vojna o diamanty a tak ďalej. 1998 - zničenie továrne na lieky v Sudáne pod falošnou zámienkou, že sa tam vyrábajú nejaké plyny. No nakoniec skončilo to tak, že celý Sudán nemá lieky.
1999 - najväčší zločin v histórii posledných desaťročí v Európe, to je bombardovanie Juhoslávie a podpora teroristov z UCK, peniaze, zbrane aj poradcovia pri UCK;
2001 - invázia do Afganistanu. A túto krvavú históriu vojakov, amerických vojakov, poradcov dokončím spomenutím rozvratu Sýrie, Iraku a Líbye.
Myslíte si, pán minister, že takýchto poradcov nám treba, aj keď sú, najprv je ich málo, potom sa rozkotia ako mačky a myši?
Ďakujem za slovo.

Ako posledný v rozprave z písomne prihlásených vystúpi pán poslanec Uhrík.

Milé kolegyne a vážení kolegovia a vážený pán podpredseda, skutočne, bavíme sa tu o bode, v ktorom vyslovujeme súhlas s prítomnosťou príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky, presnejšie na základni alebo posádke, ktorá sa nachádza v Martine. Podľa predkladacej správy, je treba skritizovať tú predkladaciu správu, je v nej napísané naozaj veľmi málo informácií. Nie je zrejmé presne, nie sú zrejmé nejaké konkrétne detaily, čo presne tu tí Američania budú robiť. Podľa predkladacej správy sa tu zdržia jeden a pol roka a budú sa venovať nejakým psychologicko-, PSYOPS, alebo teda psychologicko-civilným vojenským operáciám.
Je veľmi zaujímavé, že budú platení z rozpočtu, z vojenského rozpočtu Spojených štátov amerických, čiže nie zo slovenského rozpočtu, čo minimálne navádza indíciu, ak nie už podozrenie, že sa jedná o agentov Spojených štátov amerických. Myslím si, že to nie je ani také prehnané tvrdenie, pretože tí Američania, ktorí sem prídu, určite budú propagovať americkú armádu na území Slovenskej republiky v pozitívnom zmysle, to znamená, že sa budú snažiť navodiť dojem medzi ľuďmi, že Američania sú dobrí. Veď je to logické, snáď nebudú propagovať vlastnú krajinu v negatívnom zmysle. Čiže už tým spĺňajú definíciu agenta. A druhú definíciu agenta spĺňajú tým, že určite budú sledovať dianie na území Slovenska, pomery v slovenskej armáde, pardon, v armáde, v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Určite budú sledovať náladu slovenskej spoločnosti a určite budú o týchto náladách potom referovať doma v Spojených štátoch amerických, keď sa vrátia, čo je zase ďalšia definícia toho, že skutočne sa jedná o agentov.
Ako povedali kolegovia predo mnou, tu nie je dôležité, koľkí sem teraz prídu, pretože ono to vždy začína najprv jeden, dvaja, traja, štyria, najprv jeden konvoj, potom malinká skupinka, potom nejaká posádka a potom celá základňa. Vždy. Je jasné, že Američania si tu nepostavia hneď veľkú základňu s 5-tisíc vojakmi, neprídu s takouto veľkou požiadavkou, ale práve naopak využívajú tú salámovú metódu na to, aby postupne, aby postupne sa u nás nejakým spôsobom etablovali a expandovali. To, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, že sa jedná o novodobých politrukov, „političeskych rukavadíteľov“, ako to bolo za starých časov, tak to si myslím tiež, že je pravda, pretože tí vojaci pokiaľ sa majú špecializovať na civilno-vojenské psychologické operácie, tak o nič iné sa nejedná.
Ja sa pýtam, a to sa určite pýtajú aj mnohí občania, a nielen naši voliči, sympatizanti, ale normálni bežní ľudia na ulici, že načo je to dobré. Načo je dobré to, aby sme si pozývali Američanov, amerických vojakov na územie Slovenskej republiky? Nie je to na nič dobré, zbytočne to len postaví Slovensko do ešte viac proamerickej, proatlantickej pozície. Ale na jednej, na druhej strane je to dobré aspoň na to, že keď už teda je to bezpečnostná hrozba a riziko, ale aspoň sa ukáže, kto za koho kope.
Ja som si do tejto rozpravy pripravil taký prehľad dvoch politických matadorov, pána Roberta Fica a pána Andreja Danka, ako sa vyvíja ich politické nejaké presvedčenie, nálady podľa toho, ako vietor zafúka. Tak Robert Fico, ktorý sa preslávil tým, že je, samozrejme, bývalý predseda vlády a pred voľbami bol na bilbordoch Chránime Slovensko, tak Robert Fico v roku 2017 15. decembra odhlasoval v Bruseli predĺženie protiruských sankcií. To znamená, že on to zdôvodnil vtedy tak, že vraj nechce rozbíjať jednotu Európskej únie, a preto hlasoval za predĺženie sankcií proti Ruskej federácii. O pol roka na to prevrátil kabát a na Slavíne rozprával ľuďom, že on sa nikdy nebude podieľať na protiruskom besnení. O týždeň nato, po tom, čo hovoril, čo rečnil na Slavíne, o týždeň nato hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia pod kanadským velením. Bolo to presne 16. mája 2018, pričom vieme, že slovenskí vojaci idú len provokovať ruskú armádu. A o mesiac nato, dneska alebo zajtra, podľa toho, kedy sa o tom bude hlasovať, asi zajtra, pravdepodobne podporí prijatie amerických vojakov na, v Slovenskej republike. Z toho - a to nehovorím o tom, o tej imigračnej politike, ktorou som začal, že sa chválil tým, že chránime Slovensko, ale európski poslanci za stranu SMER - SD v Bruseli v skutočnosti hlasujú za imigračné kvóty - čiže na základe tohto je Roberta Fica možné legitímne označiť slovom klamár. A to nehovorím ako urážku, ale ako faktické konštatovanie.
Ale ešte väčší, ešte väčší šampión a politický matador je predseda Národnej rady Slovenskej republiky a súčasný predseda Slovenskej národnej strany, aj keď to už znie parodicky vyslovene, Andrej Danko. Je pravda, že z tej národnej strany to národné už úplne zmizlo. Zostalo tam ani nie to slovenské, už len strana zostala. Andrej Danko 2. februára 2017 tiež hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia. Išlo o tie sily odstrašenia proti Ruskej federácii. Vtedy to bolo pod americkým vedením. Naši vojaci tam mali nejakým spôsobom, nastrašiť tam Rusov. To bol Andrej Danko, takto hlasoval. O trištvrte roka - 15. novembra 2017 Andrej Danko rečnil v štátnej dume. Tváril sa ako najväčší priateľ Ruskej federácie a rozprával o tom, ako veľmi si dáva záležať na tom, aby sa slovensko-ruské vzťahy vyvíjali pozitívne. Potom si utrel asi ústa harmasanom a 16. mája 2018 o pol roka zase hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia, tentokrát pod kanadským vedením. No a o mesiac na to - 7. júna 2018 sa zase hral na Slovana v Srbsku, kde rozprával o tom, že treba pozdvihnúť slovanskú nejakú vzájomnosť, citujem jeho slová: „Žijeme v nebezpečnej dobe, nastal čas, aby slovanské národy spolu viac komunikovali.“
Čiže podľa Andreja Danka by mali slovanské národy spolu viac komunikovať a predstavuje si to asi tak, že o dva týždne na to, ako toto vyhlásil v Srbsku, tu máme návrh zákona na prijatie amerických vojakov na slovenských základniach. Takto si to teda Andrej Danko asi predstavuje to zlepšenie komunikácie so slovanskými krajinami, že fakticky činmi hlasuje za agresiu, za provokácie proti slovanským národom, ale rečami rozpráva niečo iné.
Ľudia ako Robert Fico a Andrej Danko rozhodne nemajú právo moralizovať. Stratili ho vtedy, keď ich činy prestali byť v súlade s tým, čo rozprávajú, a to sa stalo veľmi dávno. Viete, v machiavelskej politike, alebo aj v Biblii je koniec koncom napísané, že rešpekt, úctu, akúsi autoritu si zaslúži len ten človek, ktorý jednak dokáže byť skutočným priateľom, ale dokáže byť aj skutočným nepriateľom. Človek, ktorého áno je áno, ktorého nie je nie. A to v prípade Andreja Danka a Roberta Fica, samozrejme, neplatí, pretože takíto politici, ako je Andrej Danko a Robert Fico, sú nielen hanbou pre Slovenskú republiku, ale sú najmä hrozbou pre Slovenskú republiku pretože sú ochotní povedať hocikomu hocičo len preto, aby sa udržali pri moci. Keď sa stretnú niekde na východnom Slovensku s nejakými provýchodne orientovanými ľuďmi, tak im budú rozprávať jednu vec, keď idú do Bruselu, tak tam tým ľudom budú rozprávať a zase inú vec, skrátka ako nejaké - bez urážky - nejaké handry, ktoré sa krútia tak, ako im to vyhovuje, ktoré každému rozprávajú to, čo chce počuť, len aby si udržali ten svoj vplyv, len aby si udržali tú svoju moc. Bohužiaľ, stále veľa ľudí dokážu týmto spôsobom oklamať, pretože majú priestor v médiách, sú to starí politici, vedia klamať veľmi presvedčivo, ale my urobíme naozaj všetko pre to, a myslím si, že hovorím za celú Ľudovú stranu Naše Slovensko, urobíme naozaj všetko pre to, aby sme tým ľudom otvárali oči, aby sme poukazovali na ten neustály rozpor medzi tým, čo Danko a Fico rozprávajú, a medzi tým, aké sú ich skutočné činy.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca je jediná faktická, pán poslanec Mizík.