33. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja nebudem dlho, ja som sa chcel len opýtať predkladateľov, navrhujete, že chcete mať možnosť podľa zákona dočasne vyradiť niektoré trate. Ja som tu už ráno hovoril aj v iných témach, že je potrebné vyradiť trate, ktoré nie sú využité, dať ich VÚC-kam alebo mestám a tak znížiť náklady Železníc Slovenskej republiky, ale nikde v návrhu ani v dôvodovej správe, som nevidel vysvetlené podrobne, ako chcete, ako si predstavujete realizáciu toho, čo navrhujete. To znamená, ako chcete navrátiť do stavuschopného užívania koľajnice, keď z nich urobíte, ja neviem, cyklocesty alebo iné chodníky. Toto len by som chcel od predkladateľov, aby mi vysvetlili, lebo neviem si predstaviť, ak prerobíte železničnú trať na cyklocestu, povedzme zasypete ju štrkom, uvalcujete. Potom, neviem, potom chcete to odhrabať? Naozaj, že logicky povedať, ako si predstavujete, že je reálne vrátiť takto upravenú, dočasne upravenú železničnú trať späť do prevádzkyschopnosti, aby po nej mohli premávať vlaky, ak sa povedzme VÚC-ka rozhodne, že to opäť chce prevádzkovať.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, skupina poslancov predkladá návrh na zmenu zákona o politických stranách. Bol už dlho diskutovaný, resp. ohlasovaný, veľa sa o ňom hovorilo, predpokladám, že veľmi veľa ľudí vie, o čo sa jedná. Tento zákon nie je proti niekomu, je o niečom, pretože aj tie kritériá a nastavenia sú také, že ho dokáže splniť akákoľvek politická strana v priebehu pár dní.
Jedná sa nám hlavne o úpravu jednak počtu členov, ale to nie je najdôležitejšia otázka. Najdôležitejšia otázka a téma, ktorú chceme v tomto zákone riešiť, je transparentnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré strany v prípade, ak obdržia, teda dostanú vo voľbách viac ako 3 %, majú automatický nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu a vzhľadom teda na to, že žiadna zo strán nesmie byť a nemôže byť chápaná ako nejaká súkromná firma jednej osoby, je nemysliteľné, aby nejaká jedna osoba rozhodovala o finančných prostriedkoch zo strany štátu, niekedy v objeme päť, desať, možno aj viac niekedy miliónov eur. Takže priorita návrhu zákona je stransparentniť financovanie politických strán, prípadne nakladanie s prostriedkami nás všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem, pani. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážená pani predsedajúca, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 1034) v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, spolupráca Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických je realizovaná dlhodobe na veľmi dobrej a vysokej úrovni už od roku 1994 podpisom dvojstrannej, zmluvy o dvojstrannej spolupráci, čoho prejavom je aj intenzívna spolupráca našich ozbrojených síl, najmä v oblasti vojenského výcviku a vojenských cvičení.
Významným prínosom pre prehĺbenie tejto spolupráce je aj ponuka Spojených štátov amerických týkajúca sa pôsobenia tzv. Civil Affairs tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky. Je to tím na civilnú spoluprácu. Cieľom pôsobenia tohto tímu je zvýšenie vzájomnej interoperability Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rozvoji spolupráce civilno-vojenskej v rámci Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
V súlade s tým sa predloženým materiálom navrhuje súhlas s pôsobením tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky, a to v počte štyroch príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických a maximálne dvoch kusov lakovanej techniky, je to technika, ktorá je zapožičaná, zapožičaná v civilnom sektore, ale musím to uviesť v uvedenom materiáli, čiže nie je to žiadna vojenská technika, a to na plnenie úloh výcviku a poradenstva v rámci spolupráce našich ozbrojených síl so Spojenými štátmi americkými v oblasti civilno-vojenskej spolupráce, ako som spomínal.
Miesto pôsobenia je v mieste dislokácie, v posádke Martin, kde máme stredisko CIMIC/PSYOPS, teda civilno-psychologických operácií, a na dobu je to 18 mesiacov s predpokladaným termínom začatia od 1. júla tohto roku. Rotácia by mala byť po deviatich mesiacoch. Ten druhý rotačný cyklus bude podľa toho, akú úroveň dosiahnu naši príslušníci ozbrojených síl. A prepočíta, počíta sa do budúcnosti aj s prepojením s ostatnými členskými štátmi NATO, tzv. Danube Bridge, prepojenie s Rumunskom, Maďarskom a Poľskom.
Vzhľadom na skutočnosť, že náklady spojené s pôsobením tímu na území Slovenskej republiky plne hradia Spojené štáty americké, uvedený materiál nezakladá požiadavky na finančný vplyv.
Predložený materiál bol predmetom rokovania Bezpečnostnej rady a vlády Slovenskej republiky, ktorá k nemu vyjadrila súhlas svojím uznesením č. 254 z 23. mája roku 2018.
Návrh bol prerokovaný taktiež vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a, samozrejme, aj na zahraničnom výbore.
Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa..., vážené pani poslankyne, pardon, vážení páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1045 z 25. mája 2018 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999) v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. m) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva.
Prílohou tejto správy je návrh uznesenia, ktoré teraz prečítam.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v dňa júla 2018:
Návrh uznesenia Slovenskej republiky z dňa júna 2018
k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999):
Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. m) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, kolegovia, dnes, pán minister, na vás asi nebudem veľmi milý ani priateľský. No ak sa vám náhodou bude zdať, že budem neslušný, tak je to len čistá úprimnosť.
Ako ste povedali pri svojej prekladacej reči, máme tu návrh na to, aby sme odsúhlasili prítomnosť amerických vojakov na Slovensku. Aby som nebol obvinený z toho, že šírim nejaká dezinformácie alebo nenávisť, či nebodaj paniku, tak sa naozaj jedná len o štyroch príslušníkov americkej armády, ako ste spomínali, z odboru psychologických operácií, ktorí majú na Slovensku pôsobiť ako poradný orgán, rovnako ako výcvikový orgán pre naše ozbrojené sily. Majú tu byť 18 mesiacov, ako ste spomínali, no čo je dôležité a čo je potrebné spomenúť, je to, že vaša tzv. Slovenská národná strana už opakovane v tomto pléne v tomto volebnom období zavádzala a predostierala vízie akejsi slovenskej spolupráce so Spojenými štátmi americkými len na určitú dobu.
Mám v živej pamäti, keď ste prišli prvýkrát s návrhom, aby slovenskí vojaci pôsobili v Pobaltí ako tzv. sila odstrašenia proti Ruskej federácii. Vtedy ste to ani vy nemohli myslieť vážne ako silu odstrašenia. A tvrdili ste, že to bude len vojenské cvičenie po dobu 6 mesiacov a potom to jednoducho všetko skončí. Naši poslanci v tomto pléne vystúpili a opakovane vás kritizovali, že toto nie je žiadna dočasná pôsobnosť a že sa bude jednať o trvalú pôsobnosť slovenských vojakov na tejto misii, ktorá nemá nič spoločné s obranou Slovenskej republiky, nič spoločné s pestovaním dobrých medzinárodných vzťahov, ale slúži iba ako také malé šteniatko Spojených štátov amerických, ktoré má štekať na Ruskú federáciu v tej nesmiernej naivite, že toto Rusov odstraší. A minulosť nám dala za pravdu, pretože ani nie po určitom čase ste prišli s ďalším návrhom na to, aby ste toto tzv. vojenské cvičenie predĺžili, a už len ten najväčší, najväčší naivný snílek sa môže domnievať, že títo slovenskí vojaci, ktorí tam sú na tej rotujúcej prítomnosti, sa ešte z Pobaltia vrátia a že túto misiu stiahnete a že slovenskí vojaci nebudú pôsobiť na ruských hraniciach ako ten, v úvodzovkách, odstrašujúci orgán. To znamená, každému už musí byť jasné, že sa jedná o trvajú prítomnosť. To je ten princíp salámovej metódy, ktorý tu presadzujete a ktorým sa snažíte vyhovieť veľkému bratovi spoza oceánu a snažíte sa splniť všetky sny Spojených štátov amerických tak, aby sme boli označení za poslušného, dobrého a spoľahlivého lokaja.
A rovnako je to aj v tomto prípade. Určite by ste neprišli do pléna a nepovedali, máme tu návrh na prijatie 100 amerických vojakov, aby tu pôsobili, aby nás cvičili v nejakých psychologických operáciách, ako manipulovať s názormi a vedomím slovenských občanov. Nie, prichádzate so štyrmi vojakmi, uvidím, na jak dlho. Osemnásť mesiacov. Údajne. Už sme sa presvedčili o tom, ako to myslíte vážne. O rok prídete s ďalším návrhom, už to bude 15 vojakov, ďalší rok už to bude 30 vojakov. Prejde 6, 7, 8 rokov a ani nebudeme vedieť, že tu máme 200-300 amerických vojakov, a takto postupne salámovou metódou, postupným navyšovaním a prelomovaním tej bariéry zistíme, že sme sa stali len ďalším vazalským, lokajským štátom, nielen papierovo, ale aj fyzicky, kde tá americké armáda bude skutočne pôsobiť.
Všetci vieme, že v tej vašej strane, Slovenskej národnej strane, už toho národného naozaj veľa neostalo. Občania si to uvedomujú, my si to uvedomujeme, možnože vy si to ešte neuvedomujete. No tá neuveriteľná schizofrénia, doslova schizofrénia, keď váš predseda opakovane navštevuje Ruskú federáciu a v Moskve hovorí o silnej potrebe priateľstva s Ruskou federáciou, o potrebe silnej Ruskej federácie ako garanta mieru na Blízkom a Strednom východe, ako aj v Európe, a následne, keď sa vrátite späť na Slovensko, prostredníctvom ministra obrany z tej istej, tzv. Slovenskej národnej strany posielate opakovane slovenských vojakov strašiť Rusov na ruské hranice.
Aby toto nebolo málo, aby ste dokázali, ako veľmi tie slová o priateľstve a slovenskej vzájomnosti myslíte vážne, tak prichádzate s návrhom na prítomnosť amerických vojakov na Slovensku.
Viete, pán minister, ako ste spomínali Spojené štáty americké nám dali len návrh. Dali nám návrh, že nám môžu poskytnúť týchto vojakov, ak o to budeme mať záujem. Stačilo povedať jednoduché nie, zachovali by ste si svoju tvár, ostali by ste možno hrdým Slovákom, povedali by ste si, že neurobil som to, čo odo mňa chceli. Ale nie, stačí, že Spojené štáty americké nám takúto možnosť iba ponúknu, už lokajsky skáčete, ako pískajú, a prijímate každú jednu vec, s ktorou, s ktorou Spojené štáty americké prídu.
A keď hovoríme o Spojených štátoch amerických, tak hovoríme o tom istom štáte, ktorý svojimi vojskami a prítomnosťou svojich ozbrojených síl vo svete nerobí nič, len že rozsieva smrť, nenávisť, beznádej, chudobu, hladomory, epidémie a nešťastie. Nikomu nemusím pripomínať, čo urobili Spojené štáty americké s Líbyou, kedysi prosperujúci štát, ktorý bránil príchodu miliónov afrických imigrantov zo subsaharskej Afriky do Európy, Spojené štáty americké rozbombardovali, zničili a premenili na púšť. Poznáme ten známy výrok, neviem, či to budem citovať presne, bývalej ministerky Spojených..., bývalej ministerky zahraničných vecí Spojených štátov amerických Hillary Clintonovej, ktorá povedala: „Prišli sme, videli sme, zabili ho, odchádzame.“ Toto povedala o Muammarovi Kaddáfím, bývalom diktátorovi v Líbyi. Áno, diktátorovi, ktorý vládol určite železnou rukou. Ale ak mi poviete, že to, čo tam teraz priniesli Spojené štáty americké, do Líbye, je lepšie ako to, čo tam bolo predtým, tak vám musím pogratulovať. Môžeme sa pozrieť na Irak, môžeme sa pozrieť na Sýriu, čo spôsobili americké vojská, americká finančná a vojenská podpora tým tzv. umierneným rebelom v Sýrii. Toto všetko spôsobujú Spojené štáty americké všade možne po svete.
Spojené štáty americké sú priamo zodpovedné za imigračnú krízu a Slovenská republika namiesto toho, aby sa striktne držala medzinárodného práva, aby vystupovala ako rovnocenný hráč a snažila znižovať toto medzinárodné napätie, tak sa pridá na ich stranu, pridá sa na stranu agresorov, ničiteľov, tých, ktorí devastujú celé štáty, ktorí majú na svojich rukách krv miliónov nevinných ľudí, beznádej, zúfalstvo a chudobu ďalších desiatok miliónov, a prijme amerických vojakov rovno na Slovensko, kde o nich naozaj nikto nemá záujem.
Minulý týždeň som sa rozprával s jedným svojím kolegom, ktorého si nesmierne vážim a ktorý ešte koncom 80. rokov naletel na tie vaše pekné sľuby a pridal sa k VPN, a vtedy, mi hovoril minulý týždeň, že v tej dobe koncom 80. rokov bojoval za to, aby na Slovensku, resp. v Československu zavládla demokracia, aby sme sa zbavili prítomnosti cudzích okupačných vojakov zo Sovietskeho zväzu, ktorí tu nemali čo robiť a ktorých tu nikto nechcel. A keby vtedy vedel, ako to dopadne, a že po 25 rokov, resp. takmer 30 rokoch tu budeme mať amerických vojakov, to znamená, vymeníme jedných za druhých, tak by sa na to vtedy asi rovno vykašľal. A dnes sa dožil presne tohto. Presne tohto, že ako sme spomína..., ako sme hovorili, bojovali proti Sovietskemu zväzu, proti diktatúre, tak dnes prisluhujeme Spojeným štátom americkým. Samozrejme, už s inými termínmi, inými floskulami, už to nie boj za komunistické časy na..., komunizmus na večné časy, už to nie je so Sovietskym zväzom, už je to za euroatlantické, demokratické hodnoty, už je to za mier, stabilitu, prosperitu, demokraciu, neviem čo všetko. No v skutočnosti za tým nie je nikdy nič iné ako smrť, beznádej, nenávisť a zúfalstvo.
Veď podľa posledných štatistík takmer tretina sveta nenávidí Spojené štáty americké. Prečo si myslíte, že to takto je? Je to práve kvôli politike, zahraničnej politike Spojených štátov amerických, ktorí si myslia, že sú svetový policajt a majú právo kdekoľvek robiť čokoľvek, vraždiť si kohokoľvek, zničiť národy, štáty, kde sa im len zachce, bez toho, aby podliehali akejkoľvek kontrole alebo akýmkoľvek morálnym pravidlám.
A tak ako dnes história spomína na ľudí, ktorí v ’68. roku pozývali cudzie vojská na Slovensko, spomína na nich ako na zradcov, na vlastizradcov, takisto bude v budúcnosti, pán minister Gajdoš, spomínať história aj na vás. Ja viem, môžete sa brániť, vtedy to boli okupačné vojská, 6 000 tankov, 800 lietadiel, 0,5 mil. mužov, ktorí obsadili Československo. Teraz je to úplne inak. Teraz v rámci demokracie, slobody, ľudských práv, vzájomnej pomoci a neviem čoho ešte všetkého tu prichádzajú štyria americkí vojaci. A ako hovorím, o rok ich bude dvakrát toľko, o ďalší rok zase dvakrát toľko, o pár rokov sa zobudíme do toho, že tu máme celú americkú základňu. A vy dobre viete, že to takto je. Pretože dobre viete, že iba o toto im ide. O neustále posilňovanie pôsobnosti a prítomnosti amerických vojakov v Európe čím bližšie k ruským hraniciam. A dobre viete, že Slovenská republika je geostrategickým mostom medzi Západom a Východom, medzi Ukrajinou a Európskou úniou a prítomnosť amerických vojakov na Slovensku je pre Spojené štáty americké mimoriadne dôležité. Je to ich strategický záujem a presne na toto budú tlačiť, toto budú budovať, o toto sa budú snažiť.
A keď tam budete ďalej vy alebo ľudia vám podobní, ktorí sklopia hrebienok a počúvnu každé jedno nariadenie, s ktorým Spojené štátny americké, resp. Severoatlantická aliancia príde, tak sa im to všetko bude úplne pokojne, bez akéhokoľvek problému dariť.
A práve v takýchto chvíľach, keď si uvedomujem ešte väčšmi ako kedykoľvek predtým, akí ľudia v skutočnosti na Slovensku vládnu, že tu nejde len o nejakú zlodejskú mafiu, že nejde len o ľudí, ktorí nedokážu urobiť jedno verejné obstarávanie bez toho, aby si z toho neuliali obrovské milióny, ale aj o ľudí, ktorí bez hanby otvorene zrádzajú svoju vlasť a ešte to prídu do pléna prezentovať ako nejaký bonus, ako nejaký profit, benefit, ako niečo, čo nám prinesie veľké hodnoty a lepšiu, krajšiu budúcnosť, tak sa mi tomu jednoducho nechce veriť, a o to viac mňa, ale aj celú Ľudovú stranu Naše Slovensko určite to motivuje k tomu, aby sme proti takýmto praktikám bojovali, aby sme otvárali ľuďom oči.
Ja viem, že hovoriť to tu vám, koaličným poslancov alebo poslancom opozície, tej fiktívnej opozície, je zbytočné. Ale verím, že si aspoň časť ľudí, časť občanov Slovenskej republiky vyhľadá informácie na internete, pozrie si naše vystúpenia a uvedomí si, akú veľkú zradu na národe, na národe dnes pácha tzv. Slovenská národná strana.
Pán Hrnko sa tu vedľa mňa síce smeje, ale som si istý, že keby tu bol Martin Rázus, tak prvý by inicioval ich vyhodenie von oknami za to, čo na Slovensku páchajú. Slovenská národná strana, ktorá kedysi bojovala za autonómiu, za sebaurčenie slovenského národa, za to, aby sme tu nemali cudzie vojská a okupačné sily, ktoré budú vládnuť za nás, dnes prichádza s návrhom, aby sme si ich sem dotiahli.
Je mi naozaj smutno, ako hlboko to kleslo. Je mi naozaj smutno, ako veľmi zrádzate našu vlasť, náš národ. A verím tomu, verím tomu, že raz príde doba, kedy spravodlivosť zvíťazí a kedy budete za túto vlastizradu, za to, o čo sa tu teraz snažíte, spravodlivo súdení.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aby rozprava nebola celkom jednofarebná, tak dovoľte, aby som v mene svojom, a verím, že aj v mene celej demokratickej opozície vyslovil podporu tomuto vládnemu návrhu na vyslanie alebo na súhlas s prítomnosťou tímu príslušníkov amerických ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.
Je to potrebné zdôrazniť, že hovoríme o štyroch, ešte raz, štyroch príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických. Tie naše aktivity a naše, naše účasti na spoločnej obrane alebo spoločných aktivitách Severoatlantickej aliancie majú často iba takýto symbolický rozmer, napriek tomu sú dôležité, lebo sú súčasťou našej spoločnej obrany. Zvyšujú našu bezpečnosť nielen o tú s symbolickú hodnotu štyroch alebo štyridsiatich, štyridsiatich vojakov, je to súčasť našej zodpovednosti voči našim partnerom. Ale v tomto prípade je to predovšetkým posilňovanie našej vlastnej bezpečnosti. Je to v národnom, štátnom záujme Slovenskej republiky a všetkých jej občanov, a preto si tento návrh zaslúži podporu od všetkých demokraticky zmýšľajúcich poslancov a ja verím, že tú podporu aj dostane.
Ďakujem za pozornosť.

Pán zahraničný agent Dostál, aj do Nikaraguy prišli najprv desiati americkí poradcovia. A čuduj sa svete, čo sa stalo. Vytvorili eskadry smrti, ktoré vraždili ženy, deti, starcov. Mučili, znásilňovali, kastrovali. A potom prišli ďalší a ďalší. Takto to je s americkými poradcami.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tím štyroch príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických s dvoma kusmi vojenskej techniky naozaj nepredstavuje jednotku, ktorá by písala dejiny. Navyše ide o spojeneckých vojakov, keďže sme s armádou Spojených štátov v spoločnom vojenskom pakte. V pakte, ktorý nás môže dostať do veľkých problémov, ba možno aj do hrobu, ak sa politika Spojených štátov amerických a Európskej únie nezmení.
Podľa predloženého materiálu sa jedná o inštruktorov jednotky civilno-vojenskej spolupráce. Armáda Spojených štátov používa takéto jednotky aj za účelom psychologických operácií. Napríklad s týmto zámerom boli použité v Afganistane. Špecializácia tých vojakov znie ako niečo extra, ale je to presne to, čomu sa za čias socializmu hovorilo politruk. Ak bol politruk zo Sovietskeho zväzu, tak to bol tzv. poradenku. Tak ako sme poradenkov nepotrebovali v tých časoch, rovnako ich nepotrebujeme ani dnes, preto budem hlasovať proti tomuto návrhu. Zároveň dúfam, že nás bude proti tomuto návrhu hlasovať oveľa viac, pretože mnohí z tohto pléna spomínajú na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ako na mimoriadne negatívny okamih našich dejín. Spomínajú to často napriek tomu, že je to už 50 rokov stará udalosť. S negatívnym hodnotením okupácie Československa, samozrejme, súhlasím. Nič dobré nemôže byť na tom, že vtedajšie elity za pomoci hrubej sily, represií presadili svoje záujmy napriek záujmom obyvateľov Slovenska.
Pozývací list, o ktorom hlasujeme my, sa týka len štyroch vojakov. To je naozaj neporovnateľné oproti pol miliónu vraj spojeneckých vojakov, ktorí prišli do vtedajšieho Československa pod zámienkou iného pozývacieho listu. Toho listu, ktorý okupačné vojská dostali od poniektorých osobností z radov vtedajších elít. Bolo by krásne, ak by sme si na 50. výročie smutných udalostí augusta 1968 mohli povedať, že dnes žiadne cudzie vojenské jednotky ani cudzích vojakov na území Slovenska nemáme, čo, bohužiaľ, povedať nemôžeme.
Preto sa pýtam, návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva je v záujme obyvateľov Slovenska alebo niekoho iného?
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, poviem pravdu, keď počujem slovné spojenie americký poradca, je mi zle. Je to de facto inštitút či funkcia, či zamestnanie, ktoré sa neslávne preslávilo v nespočetných konfliktoch naprieč celou zemeguľou. Tieto konflikty si vyžiadali milióny obetí tak vojakov, ako aj civilistov. Ako som už spomenul vo faktickej poznámke, títo tzv. poradcovia, dokonca niektorí z nich boli špecializovaní na mučenie, cvičili rôzne eskadry smrti, ktoré vraždili, mučili, znásilňovali.
Ja osobne to vnímam tak, že je jedno, či tu prídu štyria, piati, sto alebo dvesto, už tu budú a za nimi prídu ďalší. Zo Slovenska a Čiech odišli vojská Sovietskeho zväzu. Vyprázdnený priestor Varšavskej zmluvy okamžite zabralo NATO a my sme sa do toho chomúta navliekli sami. Teraz si po vzore Biľaka, Indru, Koldera, Švestku opäť pozývame cudzích vojakov. Tí starší, ktorí sú tu, pamätajú si tie mená, čo boli všade na stenách. Toto je nezvratný začiatok toho, že v prípade vojnového konfliktu budeme prvosledový terč, ako som to už v parlamente niekoľkokrát povedal.
Každý, kto púšťa na základe hocijakej zmluvy čo i len jedného jediného cudzieho vojaka na svoje územie, je kombinácia troch slov, to je vlastizradca, vlastizradca a ešte raz vlastizradca. Každá krajina, kde vstúpila baganča amerického vojaka desiatky rokov dozadu, to trpko oľutovala.
A teraz tu a v tomto dokumente nám títo vlastizradcovia, vlastizradcovia a ešte raz vlastizradcovia dávajú návrh na posvätenie prítomnosti tejto krvavej baganče. Ani sa netaja tým, že je to len ďalší krok v sérii krokov na zotročenie, úplné zotročenie. Svedčia o tom slová, citujem, je to priamo v tom návrhu: „vytvára bázu na rozvoj bilaterálnej spolupráce v tejto oblasti“.
Aby som to vysvetlil menej chápavým, prirovnám túto bázu ku zhubnému nádoru, z ktorého sa budú skôr či neskôr šíriť metastázy. Táto báza je len oficiálny začiatok. Je to alfa, ktorá má, ktorú má posvätiť Národná rada. Naša slovenská Národná rada tu v tejto miestnosti, táto Národná rada má vykonať vlastizradu, požehnať svojou vlastnou samovraždu. A toto je, prosím pekne, omega, lebo všade, kde je alfa, začiatok, je aj koniec, to je omega.
Našim vlastizradcom nestačí, že sa cez naše územie preháňajú americkí vojaci, resp. vojaci NATO. Našim vlastizradcom nestačí pelech špiónov a poradcov na ohradenej ambasáde USA. Našim vlastizradcom nestačí ani vlastizradca a úžerník, a ako sa často hovorí, aj daňový podvodník v bývalom pionierskom paláci. Naši vlastizradcovia chcú, aby volení zástupcovia ľudu, to je poslanci Národnej rady, si pošpinili prsty a tiež aj hlasovacie tlačítka touto donebavolajúcou drzosťou. Každý, kto túto skutočnosť chce presadiť, nech pamätá na stručný zoznam výčinov tejto vražednej krajiny, ktorej začiatok je navždy spojený s vyvražďovaním Indiánov a bizónov. Začnem v rokoch 50. minulého storočia:
1953 - akcia vo Filipínach - tisíce mŕtvych; 1950 - americké potlačenie povstania v Portoriku - tisíce mŕtvych; v rokoch 1950 až 1953 - americký zásah v Kórei - státisíce mŕtvych Kórejcov plus následné hromadné vraždenie desiatok tisícov politických väzňov; 1950 - počiatok americkej pomoci Francúzom vo Vietname, začalo to s poradcami ako u nás; 1953 - 1964 rozvrat, rozvrat britskej Guyany, takisto americkí poradcovia; 1956 - vojenská pomoc tibetským povstalcom proti Číne, najprv poradcovia, potom financie, potom zbrane; 1958 - rozvrat Indonézie; 1958 - okupácia Libanonu; 1958 - konfrontácia s Panamou; 1958 - americkí poradcovia pri povstaní v Indonézii; 1959 - napadnutie Laosu; 1959 - americkí poradcovia pri potlačení povstania na Haiti.
1960 - americkí poradcovia pri prevrate v Ekvádore; 1960 - agresia v Guatemale; 1960 - vojenský prevrat v Salvadore; 1961 - zavraždenie zvoleného prezidenta Patricea Lumumbu v Afrike; 1961 - Američania..., pardon, to nebolo v Afrike, 1961 - Američania zabíjajú svojho dosadeného diktátora Trujilla v Dominikánskej republike, tiež majú v tom prsty poradcovia; 1961 - agresia voči Kube; 1962 - americkí poradcovia pri potlačení povstania v Guatemale; 1963 -1966 - 23-tisíc vojakov pri potlačení povstania v Dominikánskej republike. Samozrejme, najprv prišli poradcovia. 1963 - rozvrat v Iráne; 1964 - podpora vojenského prevratu v Brazílii; 1967 - podpora vojenského prevratu v Grécku; 1965 - prevrat v Indonézii, 0,5 mil. mŕtvych; 1965 - 1973 - vojna vo Vietname, milióny mŕtvych, vojská plus poradcovia, ktorí cvičili juhokórejských vojakov, juhovietnamských vojakov; 1966 - poradcovia pri vyvražďovaní Indiánov v Guatemale, ktoré sa, ktorí sa nechceli vzdať svojej vlastnej pôdy.
1970 - americkí poradcovia na mučenie v Uruguaji, Americká škola sa to volalo v preklade; 1971 - 1973 - bombardovanie Laosu; 1972 - agresia v Nikarague; 1973 - zariadenie prevratu v Chile; 1973 - vojenská pomoc a poradcovia pri prevrate v Uruguaji; 1974 - podpora prevratu na Cypre; 1975 - podpora amerických vojakov pri marockom obsadení západnej Sahary; 1975 - 2002 - zástupná vojna so Sovietskym zväzom v Angole; 1975 - 2003 - podpora genocídy v Timore, kde zo 600-tisíc obyvateľov bolo vyvraždených 200-tisíc; 1978 - Guatemala, 20-tisíc mŕtvych. Vražedného diktátora Garciu kto podporoval? Nuž opäť americká baganča, americké peniaze a americkí poradcovia. 1979 - 1981 - puč a invázia žoldnierov sa Seychelách. Opäť, opäť tam boli paprče americkej rozviedky a ich tzv. poradcovia.
1979 -1989 - podpora povstalcov v Afganistane, ktorí sa nakoniec obrátili proti nim. To je americká vlastnosť, najprv niekoho vyzbroja a podporujú a potom ho zabijú. Ako toho krásavca bradatého. 1980 - 1982 - občianska vojna v Salvádore. Americkí poradcovia preškolili a vyškolili eskadry smrti takisto ako v ďalších krajinách strednej Ameriky, 75-tisíc mŕtvych; 1980 - Kambodža - USA, Nemecko a Švédsko dodávajú zbrane Červeným Kmérom už po zvrhnutí ich vlády, potom ešte desať rokov teraz s tými ich zbraňami a s ich poradcami terorizovali Kambodžu; 1980 - tisíce zabitých demonštrantov Južnej Kórei v meste Gwangju - opäť tam bola americká pomoc finančná aj poradenská. Poradenstvo nadovšetko, pán minister. 1984 - nastala taká zvláštna situácia. Polapili amerických agentov a poradcov pri kladení mín pri Nikarague. Medzinárodný súdny dvor to dokonca riešil. Pokuta bola určená na 18 mld. dolárov. Čo si myslíte, zaplatili to? Haha. 1985 - vyslanie odborníkov na mučenie a poradcov pre nikaragujských Contras; 1986 - bombardovanie Tripolisu a Benghází; 1987 - nevyprovokovaný útok na iránsku loď a zničenie iránskych ropných plošín; 1986 - podpora vraždenia v Kolumbii, poradcovia v akcii; 1987 - 1988 - pomoc Iraku vo vojne proti Iránu. Hovoria, také veci sa hovoria, že práve USA a Británia tam dodali ten smrtiaci plyn, ktorý bol použitý v dedine Halabdža, čo bolo okolo 5-6-tisíc mŕtvych. 1988 - invázia vojsk a poradcov do Hondurasu; 1989 - ozbrojený zásah v Paname; 1989 - americkí vojaci a poradcovia potláčajú nepokoje na Panenských ostrovoch.
1992 - 1994 - okupácia Somálska; 1993 - 1995 - bombardovanie Srbov; 1995 - bombardovanie letísk Srbskej Krajiny; 1996 - americkí poradcovia vo vojne v Kongu. To bola tá známa vojna o diamanty a tak ďalej. 1998 - zničenie továrne na lieky v Sudáne pod falošnou zámienkou, že sa tam vyrábajú nejaké plyny. No nakoniec skončilo to tak, že celý Sudán nemá lieky.
1999 - najväčší zločin v histórii posledných desaťročí v Európe, to je bombardovanie Juhoslávie a podpora teroristov z UCK, peniaze, zbrane aj poradcovia pri UCK;
2001 - invázia do Afganistanu. A túto krvavú históriu vojakov, amerických vojakov, poradcov dokončím spomenutím rozvratu Sýrie, Iraku a Líbye.
Myslíte si, pán minister, že takýchto poradcov nám treba, aj keď sú, najprv je ich málo, potom sa rozkotia ako mačky a myši?
Ďakujem za slovo.