33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
18.6.2018 o 11:44 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k návrhu zákona z dielne koaličných poslancov o politických stranách. Je to návrh, na ktorý sme dlho čakali, ak sa nemýlim, bol prvýkrát ohlásený už niekoľko mesiacov po voľbách zo strany pána Andreja Danka, po dvoch rokoch ho tu máme, je čas ho zhodnotiť aj čosi povedať, za akých okolností je možné ho aj podporiť.
Môj predrečník pán kolega Dostál hovoril o zjavných motívoch tejto novely a je pravda, že z tej novely naozaj čiší, že je postavená na konkrétnych skúsenostiach s konkrétnymi politickými stranami a politikmi, nie na nejakom systematickejšom uvažovaní. Jej cieľmi sú evidentne teda najmä Igor Matovič - aj on je asi jediný politik, ktorému tento návrh, ak by bol schválený, by mohol spôsobiť nejaké vážnejšie problémy, aj keď nepochybujem, že sa z nich vyseká. Je to aj snaha zabrániť zopakovaniu skúsenosti s Borisom Kollárom, s tým, že teda niekto si kúpi stranu niekoľko mesiacov pred voľbami.
Otázka je, že či je to úplne legitímny cieľ, ak niekto v tých parlamentných voľbách dokáže získať podporu viac ako 5 % občanov, ale teda ten cieľ je tu evidentný, lebo tá snaha zakázať zmeny, zmeny názvu v nejakom období pred voľbami môže byť motivovaná len týmto. To znamená, motívy sú veľmi konkrétne, sú motivované skúsenosťami, ktoré predkladatelia majú s konkrétnymi politickými stranami, a nie sú to úplne motívy, ktoré ja by som podporoval, pretože si myslím, že takto sa tie zákony robiť nemajú.
Na druhej strane si musíme povedať, že pri zákonoch sú tieto typy motívov, ale aj iných nakoniec len málo podstatné, lebo podstatnejšie než to, čo je motív, je, čo je v tom návrhu naozaj napísané a čo je v ňom nakoniec najmä schválené, pre toto je to, podľa čoho sa môžeme naozaj rozhodnúť.
Tvorcovia tohto zákona deklarujú, že chcú posilniť demokratickú a otvorenú povahu politických strán a chcú posilniť transparentnosť vo fungovaní politických strán najmä vo väzbe na financovanie. To znamená, možno dôležitejšie, než motívy, či je cieľom dať frčku Matovičovi, alebo zabrániť nejakému Kollárovi 2, je, či napĺňa, a za akých okolností môže naplniť tieto dva ciele, teda posilniť demokratizáciu a posilnenie transparentnosti politických strán. To sú ciele, s ktorými sa ja osobne aj SPOLU - občianska demokracia stotožňujeme, v našom programe je rekonštrukcia štátu, ich, nezávisle teda na tvorcoch tohto zákona rovnako pomenúvame ako dve veci, ktoré treba urobiť vo vzťahu k politickému systému, a ja tým pádom chcem oceniť, že o tejto téme v parlamente budeme diskutovať a rozhodovať. Otázka je, či ten návrh a v akej podobe môže k týmto cieľom aj naozaj prispieť. Dneska sú v tom návrhu aj pozitívne veci, spomeniem viaceré technické doladenia v oblasti zapisovania rôznych údajov a fungovania politickej strany v oblasti napríklad aj prijímania darov a podobne. Je v ňom aj veľa technických zmien, s ktorými sa nedá ani súhlasiť, ani nesúhlasiť, lebo sú to technické zmeny. Na návrhu je vidno, že ho písali na ministerstve vnútra úradníci ministerstva vnútra zodpovední za politické strany. On, ak sa nemýlim, má asi 27 strán, ten návrh, a obsahuje naozaj veľa rôznych technických zmien. A potom sú tam aj veci, s ktorými je problém.
Ale než prejdem k nim, dovoľte mi o tom, čo mne v tom chýba, ak ten cieľ transparentnosti a demokratizácie je naozaj cieľom tohto zákona. V prvom rade my máme dnes systém na Slovensku financovania politických strán, ktorý je zavesený len na zisk percent v parlamentných voľbách. Tento systém je jedným z najväčších dôvodov toho, prečo politici nie sú žiadnym spôsobom nielenže nútení, ale dokonca ani len veľmi motivovaní sa uchádzať o dôveru občanov a budovať širšiu politickú stranu, pretože na to, aby politická strana mohla prežiť a fungovať, jej dnes stačí, aby získala v parlamentných voľbách viac ako 3 %, aby získala štátny príspevok a, samozrejme, čím viac, tým tých peňazí je viac. Vieme všetci, že na zisk v parlamentných voľbách je oveľa dôležitejší niekoľko lídrov, niekedy aj jeden líder a prípadne peniaze na volebnú kampaň, než počet členov, vnútorné demokratické usporiadanie, schopnosť získať a nadchnúť členov a aktivistov strany. Aj preto môžu na Slovensku dlhodobo fungovať projekty, ako je Igor Matovič, pretože tieto projekty v parlamentných voľbách môžu uspieť a zároveň na základe parlamentných volieb sú potom pomerne štedro financované.
Naopak, pre stranu, ktorá nie je skorumpovaná, sú dneska komunálne voľby a regionálne voľby čistý náklad. Ona platí za to, že propaguje svojich kandidátov, ale nemá ani len pokryté tieto náklady ani časť z nich, pretože peniaze sú len z parlamentných volieb. To znamená, politická strana dnes do obecných, mestských alebo regionálnych volieb ide len preto, má dva možnosti, buď preto, že sa tam chce tiež finančne zahojiť, či nelegálnym, alebo minimálne nepoctivými spôsobmi, alebo preto, že naozaj vníma dôležitosť komunálnej a regionálnej úrovne aj pre slovenskú politiku. V každom prípade politické strany majú ekonomickú demotiváciu, aby sa o tie voľby uchádzali. To, samozrejme, platí aj pre voľby do Európskeho parlamentu, aj keď tam je to menší problém, keďže naozaj tam ide o malú kandidátku a len zopár poslancov.
Preto napríklad najúčinnejším krokom, ako podporiť vnútornú demokratizáciu strán, by bolo rozdeliť financovanie politických strán tak, aby len časť peňazí išla za parlamentné voľby a časť peňazí, ktorá dnes plynie za parlamentné voľby, išla za tie ostatné voľby, teda za komunálne, za regionálne, za európske. Tým by sme zabezpečili, že strany, ktoré majú ozajstné štruktúry, majú ozajstných členov, ozajstných kandidátov, a to takých, ktorí sa navyše vedia presadiť, že im ľudia dajú dôveru, nielen sú na papieri členmi, tak tie strany budú na tom finančné lepšie a strany, ktoré naozaj vedia len raz za štyri roky robiť šou pred parlamentnými voľbami a vtedy presvedčiť nejakú časť sklamaných občanov, na tom dobre nebudú. Tento krok by nepochybne mal oveľa silnejší účinok na rozširovanie demokratizácie strán a zvýhodňovanie skutočnejších strán, ako tie rôzne obmedzenia, ktoré tu sú.
Takisto krokom, ktorý by k tomu prispel opäť v oblasti financovania, je motivovať, ako je to napríklad v Nemecku, poskytovanie malých darov a členských príspevkov buď členmi, aktivistami alebo priaznivcami. Mohli by sme stanoviť, že do úrovne 100 euro, 200 euro, môžme sa dohodnúť, dar alebo členské, ktoré zaplatí človek do strany, tak štát časť tých peňazí, ktoré opäť dneska vypláca len tak za parlamentné voľby, bude vyplácať cez bonifikáciu takýchto darov. Napríklad ak občan dá 100 euro, štát dá ešte 50 euro. Ak by sme to zlimitovali naozaj na drobné dary, teda nie na to, že štát, niekto dá milión a štát dá milión, tak by sme mohli dosiahnuť, že budú opäť zvýhodnené strany, ktoré chcú komunikovať s občanmi, ktoré chcú presvedčiť čo najviac občanov, aby buď boli členmi a platili členské príspevky, alebo boli priaznivcami a platili dary.
Na opačnom konci by sme napríklad mohli uplatniť český model a model z viacerých krajín, kde je, naopak, limitované, koľko môže jeden človek prispieť politickej strane, aby strana nebola vlastnená nikdy jedným človekom, pretože ak ich niekto financuje možno na tretinu, možno na polovicu, politickú stranu, tak ťažko niekto mu bude v skutočnosti hovoriť do toho, ako to funguje, bez ohľadu na stanovy.
Inými slovami, ak by sme prijali aspoň niektoré z týchto finančne demokratizačných nástrojov, podľa mňa by sme oveľa viac urobili preto, aby neexistovali ad hoc projekty, aby neexistovali marketingové strany, aby neexistovali strany jedného muža alebo jednej ženy, ale aby existovali na Slovensku skutočne politické strany uchádzajúce sa o dôveru občanov aj ako ich členov, aj ako sympatizantov, aj ako voličov. Chápem, že nie všetko z tohto je možné presadiť v tejto novele, ale podľa mňa by bolo dôležité, aby sme aspoň niektoré, aby aspoň jeden krok k tomu urobili.
Dovolím si len podotknúť, že v roku 2012 pred voľbami, keď sa podpisovali záväzky politických strán vo väzbe na financovanie, tak napríklad táto podpora malých darov zo strany štátu tam bola a všetky politické strany, ktoré vtedy ten záväzok podpísali, sa už vtedy k tomu zaviazali, len to dodnes nespravili. Ak sa pamätám správne, môžu ma kolegovia opraviť, podpísal to SMER vtedy, podpísala to aj Slovenská národná strana a podpísali to aj viaceré, aj SaS, ale aj viaceré strany, ktoré už medzitým dejiny poslali niekam inam. To znamená, táto téma finančnej demokracie podľa mňa je veľmi dôležitá. Alebo ešte raz, chápem, nie možno 100 %, aspoň niečo by z nej mohli dosiahnuť.
Druhá vec, na ktorú by som apelovať, je demokratizácia vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, vo vzťahu diaspóre. My máme dnes situáciu, aj ja ju naozaj zažívam teraz ako predseda politickej strany, že mi chce poslať 100, 500, 1 000 euro Slovák, ktorý žije v Bruseli, pracuje v Európskej komisii alebo ktorý dokonca pracuje tu v Bratislave, len žije v Rajke a tam má trvalý pobyt, a tento človek podľa dnešného zákona nemôže poslať dar politickej strane, pretože je slovenským občanom s trvalým pobytom v zahraničí. Ja si myslím, že vzhľadom na to, koľko máme občanov v zahraničí, niekoľko stotisíc, a niektorí z nich dokonca reálne žijú na Slovensku, ale majú vzhľadom na prítomnosť Európskej únie bydlisko tesne za hranicou, myslím si, že naším záujmom by malo byť, naopak, tú diaspóru k nám ťahať, aby bola aktívna občiansky. Nemyslím si, že by teraz cez to prichádzali milióny euro, ale aby sa aj Slovák v Berlíne, Slovák v Bruseli, Slovák v Rajke, Slovák v Hainburgu alebo, ja neviem, taký, ktorý žije v Katoviciach alebo v Brne, cítil, že môže ovplyvňovať ako ostatní Slováci dianie v Slovenskej republike.
To isté sa týka aj členstva. Viaceré politické strany majú dneska v stanovách, že môže byť členom Slovák, ktorý žije v zahraničí, ale ministerstvo vnútra vyhlásilo, že toto ustanovenie je v rozprave so znením zákona, odmieta to registrovať pre nové strany. To znamená, my ako nová strana sme dneska v situácii, že nám to už ministerstvo odoprelo, keď sme chceli byť rovnakí ako napríklad aj vy, a pokiaľ po schválení tohto zákona budete musieť meniť stanovy, čo budete musieť, tak to odoprie aj vám. To znamená, že nielenže Slovákov v zahraničí ideme blokovať, ako blokujeme už dneska ako darcov, my ich už ideme blokovať aj ako členov a blokujeme ich. Toto podľa mňa nemá žiadny zmysel. Ak chce byť Slovák žijúci, hovorím od Rajky, ale aj v Bruseli aktívny, prečo mu v tom brániť. A najväčšia podpora našich krajanov, našich ľudí, ktorí majú občianstvo, teraz naozaj nehovorím o niekom, kto je tri generácie preč, hovoríme o občanov Slovenskej republiky, je umožniť im ovplyvňovať veci aj na Slovensku.
Tretia otázka a tu vnímam, musím povedať, kriticky trošku tú novelu, je byrokratizácia. Dnešný zákon napríklad umožňuje prihlášku do strany elektronicky, podľa nového znenia navrhovaného by to malo byť možné len písomne. V 21. storočí jednoducho sa mnohých ľuďom nechce. Oni vo vzťahu k štátu, dneska riešime vo vzťahu k štátu fungovať elektronicky a my zároveň ideme riešiť, že vo vzťahu k stranám, ktorej chcú byť dobrovoľne členom, nemôžu vykonať elektronickú prihlášku. Ja by som veľmi apeloval na to, a budem sa snažiť presviedčať prekladateľov, aby toto nezhoršovali.
Takisto je tam to ustanovenie, že strany budú musieť teda dať zoznam členov pred voľbami minimálne v tej dvojnásobnej výške, ako to už bolo viackrát povedané, počtu kandidátov, a je povedané, že ten zoznam bude musieť byť notársky overený za každý podpis. Úprimne povedané, kolegovia, tá byrokratická naháňačka, ktorá okolo toho bude, teda 300 ľudí ponaháňať po Slovensku, aby každý išiel k notárovi a poslal, je, samozrejme, niečo, čo každý z nás zvládne, keď bude musieť. Určite nikto seriózny kvôli tomu z tej volebnej súťaže nevypadne. Aj my sa tomu podriadime, keď to tam bude, aj vy sa tomu podriadite. Ale má to logiku? Ja si dovolím upozorniť, že dneska na kandidovanie vo voľbách, teda keď idete na tú kandidátnu listinu, keď vás ľudia majú voliť, stačí čestné vyhlásenie bez notára. To znamená, na to... A nemáme žiadnu historickú skúsenosť s nejakými podvodmi, že by zapisovali hromadne na kandidátku ľudí, ktorí tam nechcú byť. Tento zoznam, ktorý vy navrhujete, bude tiež verejný, ak to správne chápem. To znamená, ak by tam naozaj uviedli niekoho, kto nie je členom, tak sa to veľmi rýchlo zistí a tá strana bude mať prúser, dokonca môže byť na základe toho aj vylúčená za istých okolností z volieb. Takže strany budú mať eminentný záujem, aby si to ošetrili. Len, prosím vás, nebyrokratizujme to takýmito vecami, ak, ak nemusíme.
Tým pádom - a dovolím si chýliť sa k záveru tohto vystúpenia - ciele demokratizovať, stransparentniť, áno. Nástroje ktoré tam sú, ja súhlasím s ňou, s kritikou kolegu Dostála, že mnohé k tomu nevedú, a, naopak, môžu byť kontraproduktívne, a že, naopak, niektoré veci, ktoré by sme vedeli, alebo, myslím si, že aj tu by sme sa na nich zhodli, tak tie tam chýbajú, mnohé dobré veci a také veci, ktoré by demokratizácii transparentnosti pomohli.
Tento zákon je tzv. obyčajný zákon. Na jeho zmenu treba teda väčšinu prítomných, teda 76 alebo za určitých okolností dokonca stačí 38 hlasov a zároveň zo zákona je najcitlivejší, pretože je to zákon, ktorý upravuje našu vzájomnú súťaž. Upravujeme my sami sebe ňou súťaž. Preto je na jednej strane vždy lákavé pre tú existujúcu väčšinu ho zmeniť, pretože si môže tým zmeniť pravidlá vo svoj prospech, a nikto jej v tom nemôže zabrániť, ak to nie je v rozpore s ústavou. Samozrejme, tam by to mohlo naraziť na Ústavný súd. Ale nie je to správne a musím povedať, keďže som často kritický, že ak jednu vec oceňujem na minulej vláde Roberta Fica, tak to bolo to, že Robert Fico na začiatku povedal a potom to aj držal, že volebné pravidlá, pravidlá politického zápasu nebude jednostranne meniť bez dohody aspoň s časťou opozície, aby nebolo možné obviniť SMER z nedemokratických tendencií v politickej súťaži. A tento sľub aj, pokiaľ si pamätám, tie štyri roky dodržali.
Ja chcem tým pádom vyzvať kolegov z SNS, ale aj kolegov zo SMER-u, myslím, že je to spoločná novela nakoniec predkladaná, aj keď jej ťahúňom je Slovenská národná strana, že neschvaľujte takýto zákon jednoduchou väčšinou. Nie je to dobré, samozrejme, v tejto chvíli to môžte urobiť, a len Ústavný súd vás môže zastaviť, ak tam niečo bude neústavné, ale Slovenská národná strana existuje od roku 1990. Ja viem, že vy radi hovoríte o inom dátume, ale existuje od roku 1990, čo z nej robí jednu z najstarších slovenských strán, ktorá ešte stále teda funguje a je v parlamente s občasnými pauzami. A tým pádom práve od Slovenskej národnej strany by som očakával to uvedomenie, že dnes sme pri moci my, ale zajtra bude niekto iný a pozajtra možno zase my a že nerobme veci, ktoré nás môžu samotných v budúcnosti poškodiť. To znamená, ja chcem za nás, za SPOLU - občiansku demokraciu povedať, že my sme ochotní tento zákon podporiť, ak bude upravený tak, aby aspoň čiastočne reflektoval tie obavy, ktoré sú tu, a posúval ten zákon dopredu. To znamená, nejdeme do deštrukčnej, negativistickej, obštrukčnej pozície a zároveň chcem apelovať aj na predkladateľov, aby neschvaľovali tento zákon len preto, že môžu. Aby naozaj hľadali široký konsenzus.
Ja viem, že ten konsenzus sa nám z tohto parlamentu vytratil. Vytráca sa už dlhodobo, to nie je otázka dneska ani včerajška, hoci sú ministri, bola to najmä pani ministerka Žitňanská, ale aj zopár ďalších, ktorým prechádzali v tejto snemovni zákony 120-130 hlasmi v uplynulom roku-dvoch, sú skôr výnimkou a dokonca aj v situáciách, keď by mohla nastať dohoda, tá väčšina časť toho, sa im buď do toho nechce, alebo preferuje si to jednoducho úplne po svojom, nerobiť nejaké kompromisy.
A ja by som teda chcel apelovať na to, aby sa to nerobilo teda ani v iných prípadoch, ale určite nie v tomto. Lebo naozaj upravujete pravidlá našej vzájomnej súťaže, ste zároveň aj hráčmi, aj rozhodcami. A dobre je vtedy, keď sa na tých pravidlách dohodneme, lebo aj keď nie všetci, tak aspoň v nejakej veľmi silnej ústavnej väčšine.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Tibor BernaťákAle k pánovi Dostálovi. Slovenská národná strana má každý rok snem, na ktorom môže byť predseda odvolaný, jedna vec. Ten snem je známy, jeho termín, dopredu minimálne štvrťroka, pol roka. SaS-ka strana, za ktorú ste kandidovali, keď volila svojho predsedu,...
Ale k pánovi Dostálovi. Slovenská národná strana má každý rok snem, na ktorom môže byť predseda odvolaný, jedna vec. Ten snem je známy, jeho termín, dopredu minimálne štvrťroka, pol roka. SaS-ka strana, za ktorú ste kandidovali, keď volila svojho predsedu, tak účelovo zmenila termín tuším o nejaké dva alebo tri týždne, už nepamätám si to presne, čiže posunula ten termín, aby úplne vytesnala protikandidáta predsedovi Sulíkovi, takže o demokratickosti strany, na ktorej kandidátke ste sa tu dostali, by som takisto nehovoril a radšej by som pomlčal.
Čo sa týka tých minimálnych počtov členov, neviem, ja by som sa aj pána Dostála opýtal, bude môcť reagovať, samozrejme, vy si myslíte, že keď o, ja neviem, 10 mil. alebo o 12, ako tu bolo povedané, rozhoduje jeden človek alebo 45-členné predsedníctvo, alebo výkonný orgán minimálne 9-členný, čo je demokratickejšie, 1 alebo 9 ľudí?
A k tomu minimálnemu počtu členov, áno, hovoríme o tom, že na kandidátke, resp. strana by mala mať minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorí sú na kandidátke strany, to znamená, keď má plnú kandidátku, mala by mať 300 členov a druhý, druhá alternatíva je, že by mala mať päťnásobok počtu výkonného orgánu, to znamená minimálne 45 členov, ale členov najvyššieho orgánu, orgánu, ktorý rozhoduje, to nie sú obyčajní členovia, ale tí, čo rozhodujú, pozor!
A k ostatným veciam, na konci ste v podstate povedali, že tento návrh ani už nie je, že je zlý, ale v podstate, že no tak akože neublíži, neublíži. Tak keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2018 o 11:39 hod.
JUDr.
Tibor Bernaťák
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja v prvom momente počas prvej faktickej som si pripadal, že tu vzniká nejaká nová koalícia, ale potom našťastie sa tak trošku zmenilo (povedané so smiechom), že OKS - ĽSNS.
Ale k pánovi Dostálovi. Slovenská národná strana má každý rok snem, na ktorom môže byť predseda odvolaný, jedna vec. Ten snem je známy, jeho termín, dopredu minimálne štvrťroka, pol roka. SaS-ka strana, za ktorú ste kandidovali, keď volila svojho predsedu, tak účelovo zmenila termín tuším o nejaké dva alebo tri týždne, už nepamätám si to presne, čiže posunula ten termín, aby úplne vytesnala protikandidáta predsedovi Sulíkovi, takže o demokratickosti strany, na ktorej kandidátke ste sa tu dostali, by som takisto nehovoril a radšej by som pomlčal.
Čo sa týka tých minimálnych počtov členov, neviem, ja by som sa aj pána Dostála opýtal, bude môcť reagovať, samozrejme, vy si myslíte, že keď o, ja neviem, 10 mil. alebo o 12, ako tu bolo povedané, rozhoduje jeden človek alebo 45-členné predsedníctvo, alebo výkonný orgán minimálne 9-členný, čo je demokratickejšie, 1 alebo 9 ľudí?
A k tomu minimálnemu počtu členov, áno, hovoríme o tom, že na kandidátke, resp. strana by mala mať minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorí sú na kandidátke strany, to znamená, keď má plnú kandidátku, mala by mať 300 členov a druhý, druhá alternatíva je, že by mala mať päťnásobok počtu výkonného orgánu, to znamená minimálne 45 členov, ale členov najvyššieho orgánu, orgánu, ktorý rozhoduje, to nie sú obyčajní členovia, ale tí, čo rozhodujú, pozor!
A k ostatným veciam, na konci ste v podstate povedali, že tento návrh ani už nie je, že je zlý, ale v podstate, že no tak akože neublíži, neublíži. Tak keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
11:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:41
Ondrej DostálZacitujem z čl. 6 prvý bod stanov Slovenskej národnej strany: "Najvyšším orgánom SNS je snem SNS, ktorý môže zvolať len predseda SNS spravidla raz za štyri roky, v prípade potreby môže predseda SNS zvolať aj mimoriadny snem SNS, alebo slávnostný snem SNS."
Ja som nehovoril o tom, aká je, aká je prax v Slovenskej národnej strane, ja som hovoril o stanovách Slovenskej národnej strany, pretože zákon vymedzuje nejaké požiadavky na stanovy. Stanovy SNS sú také, že predseda SNS najmenej raz za štyri roky zvoláva snem a nie je žiadny iný spôsob, ako ho prinútiť, aby ten snem zvolal v tom období do uplynutia štyroch rokov od predchádzajúceho, predchádzajúceho snemu. A, samozrejme, že ak by ste mali v stanovách, že sa schádza snem Slovenskej národnej strany každý rok alebo, alebo každé dva roky, no tak by som na túto skutočnosť nepoukazoval.
Áno, súhlasím, ak 9 členov rozhoduje napríklad o nakladaní s prostriedkami od štátu, môže to byť demokratickejšie, ako keď to robí jeden, ale nemusí, pokiaľ všetkých 9 sú ľudia, ktorí podliehajú tomu predsedovi.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2018 o 11:41 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Budem reagovať na pána poslanca Bernaťáka a na jeho obavu, že tu vzniká nová koalícia. No neštandardnú zostavu sme tu mali aj pri predchádzajúcom bode, kde som ja ako jediný opozičný poslanec vystúpil na podporu vládneho návrhu na súhlas s prítomnosťou štyroch amerických vojakov na území Slovenskej republiky, a teda okrem mňa v záverečnom slove iba pán poslanec Hrnko. Takže to bolo tiež dosť neštandardné, ale, ale tak stáva sa, toto určite nie je žiadna, žiadna koalícia, čo sa týka, čo sa týka zákona o politických stranách.
Zacitujem z čl. 6 prvý bod stanov Slovenskej národnej strany: "Najvyšším orgánom SNS je snem SNS, ktorý môže zvolať len predseda SNS spravidla raz za štyri roky, v prípade potreby môže predseda SNS zvolať aj mimoriadny snem SNS, alebo slávnostný snem SNS."
Ja som nehovoril o tom, aká je, aká je prax v Slovenskej národnej strane, ja som hovoril o stanovách Slovenskej národnej strany, pretože zákon vymedzuje nejaké požiadavky na stanovy. Stanovy SNS sú také, že predseda SNS najmenej raz za štyri roky zvoláva snem a nie je žiadny iný spôsob, ako ho prinútiť, aby ten snem zvolal v tom období do uplynutia štyroch rokov od predchádzajúceho, predchádzajúceho snemu. A, samozrejme, že ak by ste mali v stanovách, že sa schádza snem Slovenskej národnej strany každý rok alebo, alebo každé dva roky, no tak by som na túto skutočnosť nepoukazoval.
Áno, súhlasím, ak 9 členov rozhoduje napríklad o nakladaní s prostriedkami od štátu, môže to byť demokratickejšie, ako keď to robí jeden, ale nemusí, pokiaľ všetkých 9 sú ľudia, ktorí podliehajú tomu predsedovi.
Rozpracované
11:44
Vystúpenie v rozprave 11:44
Miroslav BeblavýMôj predrečník...
Môj predrečník pán kolega Dostál hovoril o zjavných motívoch tejto novely a je pravda, že z tej novely naozaj čiší, že je postavená na konkrétnych skúsenostiach s konkrétnymi politickými stranami a politikmi, nie na nejakom systematickejšom uvažovaní. Jej cieľmi sú evidentne teda najmä Igor Matovič - aj on je asi jediný politik, ktorému tento návrh, ak by bol schválený, by mohol spôsobiť nejaké vážnejšie problémy, aj keď nepochybujem, že sa z nich vyseká. Je to aj snaha zabrániť zopakovaniu skúsenosti s Borisom Kollárom, s tým, že teda niekto si kúpi stranu niekoľko mesiacov pred voľbami.
Otázka je, že či je to úplne legitímny cieľ, ak niekto v tých parlamentných voľbách dokáže získať podporu viac ako 5 % občanov, ale teda ten cieľ je tu evidentný, lebo tá snaha zakázať zmeny, zmeny názvu v nejakom období pred voľbami môže byť motivovaná len týmto. To znamená, motívy sú veľmi konkrétne, sú motivované skúsenosťami, ktoré predkladatelia majú s konkrétnymi politickými stranami, a nie sú to úplne motívy, ktoré ja by som podporoval, pretože si myslím, že takto sa tie zákony robiť nemajú.
Na druhej strane si musíme povedať, že pri zákonoch sú tieto typy motívov, ale aj iných nakoniec len málo podstatné, lebo podstatnejšie než to, čo je motív, je, čo je v tom návrhu naozaj napísané a čo je v ňom nakoniec najmä schválené, pre toto je to, podľa čoho sa môžeme naozaj rozhodnúť.
Tvorcovia tohto zákona deklarujú, že chcú posilniť demokratickú a otvorenú povahu politických strán a chcú posilniť transparentnosť vo fungovaní politických strán najmä vo väzbe na financovanie. To znamená, možno dôležitejšie, než motívy, či je cieľom dať frčku Matovičovi, alebo zabrániť nejakému Kollárovi 2, je, či napĺňa, a za akých okolností môže naplniť tieto dva ciele, teda posilniť demokratizáciu a posilnenie transparentnosti politických strán. To sú ciele, s ktorými sa ja osobne aj SPOLU - občianska demokracia stotožňujeme, v našom programe je rekonštrukcia štátu, ich, nezávisle teda na tvorcoch tohto zákona rovnako pomenúvame ako dve veci, ktoré treba urobiť vo vzťahu k politickému systému, a ja tým pádom chcem oceniť, že o tejto téme v parlamente budeme diskutovať a rozhodovať. Otázka je, či ten návrh a v akej podobe môže k týmto cieľom aj naozaj prispieť. Dneska sú v tom návrhu aj pozitívne veci, spomeniem viaceré technické doladenia v oblasti zapisovania rôznych údajov a fungovania politickej strany v oblasti napríklad aj prijímania darov a podobne. Je v ňom aj veľa technických zmien, s ktorými sa nedá ani súhlasiť, ani nesúhlasiť, lebo sú to technické zmeny. Na návrhu je vidno, že ho písali na ministerstve vnútra úradníci ministerstva vnútra zodpovední za politické strany. On, ak sa nemýlim, má asi 27 strán, ten návrh, a obsahuje naozaj veľa rôznych technických zmien. A potom sú tam aj veci, s ktorými je problém.
Ale než prejdem k nim, dovoľte mi o tom, čo mne v tom chýba, ak ten cieľ transparentnosti a demokratizácie je naozaj cieľom tohto zákona. V prvom rade my máme dnes systém na Slovensku financovania politických strán, ktorý je zavesený len na zisk percent v parlamentných voľbách. Tento systém je jedným z najväčších dôvodov toho, prečo politici nie sú žiadnym spôsobom nielenže nútení, ale dokonca ani len veľmi motivovaní sa uchádzať o dôveru občanov a budovať širšiu politickú stranu, pretože na to, aby politická strana mohla prežiť a fungovať, jej dnes stačí, aby získala v parlamentných voľbách viac ako 3 %, aby získala štátny príspevok a, samozrejme, čím viac, tým tých peňazí je viac. Vieme všetci, že na zisk v parlamentných voľbách je oveľa dôležitejší niekoľko lídrov, niekedy aj jeden líder a prípadne peniaze na volebnú kampaň, než počet členov, vnútorné demokratické usporiadanie, schopnosť získať a nadchnúť členov a aktivistov strany. Aj preto môžu na Slovensku dlhodobo fungovať projekty, ako je Igor Matovič, pretože tieto projekty v parlamentných voľbách môžu uspieť a zároveň na základe parlamentných volieb sú potom pomerne štedro financované.
Naopak, pre stranu, ktorá nie je skorumpovaná, sú dneska komunálne voľby a regionálne voľby čistý náklad. Ona platí za to, že propaguje svojich kandidátov, ale nemá ani len pokryté tieto náklady ani časť z nich, pretože peniaze sú len z parlamentných volieb. To znamená, politická strana dnes do obecných, mestských alebo regionálnych volieb ide len preto, má dva možnosti, buď preto, že sa tam chce tiež finančne zahojiť, či nelegálnym, alebo minimálne nepoctivými spôsobmi, alebo preto, že naozaj vníma dôležitosť komunálnej a regionálnej úrovne aj pre slovenskú politiku. V každom prípade politické strany majú ekonomickú demotiváciu, aby sa o tie voľby uchádzali. To, samozrejme, platí aj pre voľby do Európskeho parlamentu, aj keď tam je to menší problém, keďže naozaj tam ide o malú kandidátku a len zopár poslancov.
Preto napríklad najúčinnejším krokom, ako podporiť vnútornú demokratizáciu strán, by bolo rozdeliť financovanie politických strán tak, aby len časť peňazí išla za parlamentné voľby a časť peňazí, ktorá dnes plynie za parlamentné voľby, išla za tie ostatné voľby, teda za komunálne, za regionálne, za európske. Tým by sme zabezpečili, že strany, ktoré majú ozajstné štruktúry, majú ozajstných členov, ozajstných kandidátov, a to takých, ktorí sa navyše vedia presadiť, že im ľudia dajú dôveru, nielen sú na papieri členmi, tak tie strany budú na tom finančné lepšie a strany, ktoré naozaj vedia len raz za štyri roky robiť šou pred parlamentnými voľbami a vtedy presvedčiť nejakú časť sklamaných občanov, na tom dobre nebudú. Tento krok by nepochybne mal oveľa silnejší účinok na rozširovanie demokratizácie strán a zvýhodňovanie skutočnejších strán, ako tie rôzne obmedzenia, ktoré tu sú.
Takisto krokom, ktorý by k tomu prispel opäť v oblasti financovania, je motivovať, ako je to napríklad v Nemecku, poskytovanie malých darov a členských príspevkov buď členmi, aktivistami alebo priaznivcami. Mohli by sme stanoviť, že do úrovne 100 euro, 200 euro, môžme sa dohodnúť, dar alebo členské, ktoré zaplatí človek do strany, tak štát časť tých peňazí, ktoré opäť dneska vypláca len tak za parlamentné voľby, bude vyplácať cez bonifikáciu takýchto darov. Napríklad ak občan dá 100 euro, štát dá ešte 50 euro. Ak by sme to zlimitovali naozaj na drobné dary, teda nie na to, že štát, niekto dá milión a štát dá milión, tak by sme mohli dosiahnuť, že budú opäť zvýhodnené strany, ktoré chcú komunikovať s občanmi, ktoré chcú presvedčiť čo najviac občanov, aby buď boli členmi a platili členské príspevky, alebo boli priaznivcami a platili dary.
Na opačnom konci by sme napríklad mohli uplatniť český model a model z viacerých krajín, kde je, naopak, limitované, koľko môže jeden človek prispieť politickej strane, aby strana nebola vlastnená nikdy jedným človekom, pretože ak ich niekto financuje možno na tretinu, možno na polovicu, politickú stranu, tak ťažko niekto mu bude v skutočnosti hovoriť do toho, ako to funguje, bez ohľadu na stanovy.
Inými slovami, ak by sme prijali aspoň niektoré z týchto finančne demokratizačných nástrojov, podľa mňa by sme oveľa viac urobili preto, aby neexistovali ad hoc projekty, aby neexistovali marketingové strany, aby neexistovali strany jedného muža alebo jednej ženy, ale aby existovali na Slovensku skutočne politické strany uchádzajúce sa o dôveru občanov aj ako ich členov, aj ako sympatizantov, aj ako voličov. Chápem, že nie všetko z tohto je možné presadiť v tejto novele, ale podľa mňa by bolo dôležité, aby sme aspoň niektoré, aby aspoň jeden krok k tomu urobili.
Dovolím si len podotknúť, že v roku 2012 pred voľbami, keď sa podpisovali záväzky politických strán vo väzbe na financovanie, tak napríklad táto podpora malých darov zo strany štátu tam bola a všetky politické strany, ktoré vtedy ten záväzok podpísali, sa už vtedy k tomu zaviazali, len to dodnes nespravili. Ak sa pamätám správne, môžu ma kolegovia opraviť, podpísal to SMER vtedy, podpísala to aj Slovenská národná strana a podpísali to aj viaceré, aj SaS, ale aj viaceré strany, ktoré už medzitým dejiny poslali niekam inam. To znamená, táto téma finančnej demokracie podľa mňa je veľmi dôležitá. Alebo ešte raz, chápem, nie možno 100 %, aspoň niečo by z nej mohli dosiahnuť.
Druhá vec, na ktorú by som apelovať, je demokratizácia vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, vo vzťahu diaspóre. My máme dnes situáciu, aj ja ju naozaj zažívam teraz ako predseda politickej strany, že mi chce poslať 100, 500, 1 000 euro Slovák, ktorý žije v Bruseli, pracuje v Európskej komisii alebo ktorý dokonca pracuje tu v Bratislave, len žije v Rajke a tam má trvalý pobyt, a tento človek podľa dnešného zákona nemôže poslať dar politickej strane, pretože je slovenským občanom s trvalým pobytom v zahraničí. Ja si myslím, že vzhľadom na to, koľko máme občanov v zahraničí, niekoľko stotisíc, a niektorí z nich dokonca reálne žijú na Slovensku, ale majú vzhľadom na prítomnosť Európskej únie bydlisko tesne za hranicou, myslím si, že naším záujmom by malo byť, naopak, tú diaspóru k nám ťahať, aby bola aktívna občiansky. Nemyslím si, že by teraz cez to prichádzali milióny euro, ale aby sa aj Slovák v Berlíne, Slovák v Bruseli, Slovák v Rajke, Slovák v Hainburgu alebo, ja neviem, taký, ktorý žije v Katoviciach alebo v Brne, cítil, že môže ovplyvňovať ako ostatní Slováci dianie v Slovenskej republike.
To isté sa týka aj členstva. Viaceré politické strany majú dneska v stanovách, že môže byť členom Slovák, ktorý žije v zahraničí, ale ministerstvo vnútra vyhlásilo, že toto ustanovenie je v rozprave so znením zákona, odmieta to registrovať pre nové strany. To znamená, my ako nová strana sme dneska v situácii, že nám to už ministerstvo odoprelo, keď sme chceli byť rovnakí ako napríklad aj vy, a pokiaľ po schválení tohto zákona budete musieť meniť stanovy, čo budete musieť, tak to odoprie aj vám. To znamená, že nielenže Slovákov v zahraničí ideme blokovať, ako blokujeme už dneska ako darcov, my ich už ideme blokovať aj ako členov a blokujeme ich. Toto podľa mňa nemá žiadny zmysel. Ak chce byť Slovák žijúci, hovorím od Rajky, ale aj v Bruseli aktívny, prečo mu v tom brániť. A najväčšia podpora našich krajanov, našich ľudí, ktorí majú občianstvo, teraz naozaj nehovorím o niekom, kto je tri generácie preč, hovoríme o občanov Slovenskej republiky, je umožniť im ovplyvňovať veci aj na Slovensku.
Tretia otázka a tu vnímam, musím povedať, kriticky trošku tú novelu, je byrokratizácia. Dnešný zákon napríklad umožňuje prihlášku do strany elektronicky, podľa nového znenia navrhovaného by to malo byť možné len písomne. V 21. storočí jednoducho sa mnohých ľuďom nechce. Oni vo vzťahu k štátu, dneska riešime vo vzťahu k štátu fungovať elektronicky a my zároveň ideme riešiť, že vo vzťahu k stranám, ktorej chcú byť dobrovoľne členom, nemôžu vykonať elektronickú prihlášku. Ja by som veľmi apeloval na to, a budem sa snažiť presviedčať prekladateľov, aby toto nezhoršovali.
Takisto je tam to ustanovenie, že strany budú musieť teda dať zoznam členov pred voľbami minimálne v tej dvojnásobnej výške, ako to už bolo viackrát povedané, počtu kandidátov, a je povedané, že ten zoznam bude musieť byť notársky overený za každý podpis. Úprimne povedané, kolegovia, tá byrokratická naháňačka, ktorá okolo toho bude, teda 300 ľudí ponaháňať po Slovensku, aby každý išiel k notárovi a poslal, je, samozrejme, niečo, čo každý z nás zvládne, keď bude musieť. Určite nikto seriózny kvôli tomu z tej volebnej súťaže nevypadne. Aj my sa tomu podriadime, keď to tam bude, aj vy sa tomu podriadite. Ale má to logiku? Ja si dovolím upozorniť, že dneska na kandidovanie vo voľbách, teda keď idete na tú kandidátnu listinu, keď vás ľudia majú voliť, stačí čestné vyhlásenie bez notára. To znamená, na to... A nemáme žiadnu historickú skúsenosť s nejakými podvodmi, že by zapisovali hromadne na kandidátku ľudí, ktorí tam nechcú byť. Tento zoznam, ktorý vy navrhujete, bude tiež verejný, ak to správne chápem. To znamená, ak by tam naozaj uviedli niekoho, kto nie je členom, tak sa to veľmi rýchlo zistí a tá strana bude mať prúser, dokonca môže byť na základe toho aj vylúčená za istých okolností z volieb. Takže strany budú mať eminentný záujem, aby si to ošetrili. Len, prosím vás, nebyrokratizujme to takýmito vecami, ak, ak nemusíme.
Tým pádom - a dovolím si chýliť sa k záveru tohto vystúpenia - ciele demokratizovať, stransparentniť, áno. Nástroje ktoré tam sú, ja súhlasím s ňou, s kritikou kolegu Dostála, že mnohé k tomu nevedú, a, naopak, môžu byť kontraproduktívne, a že, naopak, niektoré veci, ktoré by sme vedeli, alebo, myslím si, že aj tu by sme sa na nich zhodli, tak tie tam chýbajú, mnohé dobré veci a také veci, ktoré by demokratizácii transparentnosti pomohli.
Tento zákon je tzv. obyčajný zákon. Na jeho zmenu treba teda väčšinu prítomných, teda 76 alebo za určitých okolností dokonca stačí 38 hlasov a zároveň zo zákona je najcitlivejší, pretože je to zákon, ktorý upravuje našu vzájomnú súťaž. Upravujeme my sami sebe ňou súťaž. Preto je na jednej strane vždy lákavé pre tú existujúcu väčšinu ho zmeniť, pretože si môže tým zmeniť pravidlá vo svoj prospech, a nikto jej v tom nemôže zabrániť, ak to nie je v rozpore s ústavou. Samozrejme, tam by to mohlo naraziť na Ústavný súd. Ale nie je to správne a musím povedať, keďže som často kritický, že ak jednu vec oceňujem na minulej vláde Roberta Fica, tak to bolo to, že Robert Fico na začiatku povedal a potom to aj držal, že volebné pravidlá, pravidlá politického zápasu nebude jednostranne meniť bez dohody aspoň s časťou opozície, aby nebolo možné obviniť SMER z nedemokratických tendencií v politickej súťaži. A tento sľub aj, pokiaľ si pamätám, tie štyri roky dodržali.
Ja chcem tým pádom vyzvať kolegov z SNS, ale aj kolegov zo SMER-u, myslím, že je to spoločná novela nakoniec predkladaná, aj keď jej ťahúňom je Slovenská národná strana, že neschvaľujte takýto zákon jednoduchou väčšinou. Nie je to dobré, samozrejme, v tejto chvíli to môžte urobiť, a len Ústavný súd vás môže zastaviť, ak tam niečo bude neústavné, ale Slovenská národná strana existuje od roku 1990. Ja viem, že vy radi hovoríte o inom dátume, ale existuje od roku 1990, čo z nej robí jednu z najstarších slovenských strán, ktorá ešte stále teda funguje a je v parlamente s občasnými pauzami. A tým pádom práve od Slovenskej národnej strany by som očakával to uvedomenie, že dnes sme pri moci my, ale zajtra bude niekto iný a pozajtra možno zase my a že nerobme veci, ktoré nás môžu samotných v budúcnosti poškodiť. To znamená, ja chcem za nás, za SPOLU - občiansku demokraciu povedať, že my sme ochotní tento zákon podporiť, ak bude upravený tak, aby aspoň čiastočne reflektoval tie obavy, ktoré sú tu, a posúval ten zákon dopredu. To znamená, nejdeme do deštrukčnej, negativistickej, obštrukčnej pozície a zároveň chcem apelovať aj na predkladateľov, aby neschvaľovali tento zákon len preto, že môžu. Aby naozaj hľadali široký konsenzus.
Ja viem, že ten konsenzus sa nám z tohto parlamentu vytratil. Vytráca sa už dlhodobo, to nie je otázka dneska ani včerajška, hoci sú ministri, bola to najmä pani ministerka Žitňanská, ale aj zopár ďalších, ktorým prechádzali v tejto snemovni zákony 120-130 hlasmi v uplynulom roku-dvoch, sú skôr výnimkou a dokonca aj v situáciách, keď by mohla nastať dohoda, tá väčšina časť toho, sa im buď do toho nechce, alebo preferuje si to jednoducho úplne po svojom, nerobiť nejaké kompromisy.
A ja by som teda chcel apelovať na to, aby sa to nerobilo teda ani v iných prípadoch, ale určite nie v tomto. Lebo naozaj upravujete pravidlá našej vzájomnej súťaže, ste zároveň aj hráčmi, aj rozhodcami. A dobre je vtedy, keď sa na tých pravidlách dohodneme, lebo aj keď nie všetci, tak aspoň v nejakej veľmi silnej ústavnej väčšine.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
18.6.2018 o 11:44 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k návrhu zákona z dielne koaličných poslancov o politických stranách. Je to návrh, na ktorý sme dlho čakali, ak sa nemýlim, bol prvýkrát ohlásený už niekoľko mesiacov po voľbách zo strany pána Andreja Danka, po dvoch rokoch ho tu máme, je čas ho zhodnotiť aj čosi povedať, za akých okolností je možné ho aj podporiť.
Môj predrečník pán kolega Dostál hovoril o zjavných motívoch tejto novely a je pravda, že z tej novely naozaj čiší, že je postavená na konkrétnych skúsenostiach s konkrétnymi politickými stranami a politikmi, nie na nejakom systematickejšom uvažovaní. Jej cieľmi sú evidentne teda najmä Igor Matovič - aj on je asi jediný politik, ktorému tento návrh, ak by bol schválený, by mohol spôsobiť nejaké vážnejšie problémy, aj keď nepochybujem, že sa z nich vyseká. Je to aj snaha zabrániť zopakovaniu skúsenosti s Borisom Kollárom, s tým, že teda niekto si kúpi stranu niekoľko mesiacov pred voľbami.
Otázka je, že či je to úplne legitímny cieľ, ak niekto v tých parlamentných voľbách dokáže získať podporu viac ako 5 % občanov, ale teda ten cieľ je tu evidentný, lebo tá snaha zakázať zmeny, zmeny názvu v nejakom období pred voľbami môže byť motivovaná len týmto. To znamená, motívy sú veľmi konkrétne, sú motivované skúsenosťami, ktoré predkladatelia majú s konkrétnymi politickými stranami, a nie sú to úplne motívy, ktoré ja by som podporoval, pretože si myslím, že takto sa tie zákony robiť nemajú.
Na druhej strane si musíme povedať, že pri zákonoch sú tieto typy motívov, ale aj iných nakoniec len málo podstatné, lebo podstatnejšie než to, čo je motív, je, čo je v tom návrhu naozaj napísané a čo je v ňom nakoniec najmä schválené, pre toto je to, podľa čoho sa môžeme naozaj rozhodnúť.
Tvorcovia tohto zákona deklarujú, že chcú posilniť demokratickú a otvorenú povahu politických strán a chcú posilniť transparentnosť vo fungovaní politických strán najmä vo väzbe na financovanie. To znamená, možno dôležitejšie, než motívy, či je cieľom dať frčku Matovičovi, alebo zabrániť nejakému Kollárovi 2, je, či napĺňa, a za akých okolností môže naplniť tieto dva ciele, teda posilniť demokratizáciu a posilnenie transparentnosti politických strán. To sú ciele, s ktorými sa ja osobne aj SPOLU - občianska demokracia stotožňujeme, v našom programe je rekonštrukcia štátu, ich, nezávisle teda na tvorcoch tohto zákona rovnako pomenúvame ako dve veci, ktoré treba urobiť vo vzťahu k politickému systému, a ja tým pádom chcem oceniť, že o tejto téme v parlamente budeme diskutovať a rozhodovať. Otázka je, či ten návrh a v akej podobe môže k týmto cieľom aj naozaj prispieť. Dneska sú v tom návrhu aj pozitívne veci, spomeniem viaceré technické doladenia v oblasti zapisovania rôznych údajov a fungovania politickej strany v oblasti napríklad aj prijímania darov a podobne. Je v ňom aj veľa technických zmien, s ktorými sa nedá ani súhlasiť, ani nesúhlasiť, lebo sú to technické zmeny. Na návrhu je vidno, že ho písali na ministerstve vnútra úradníci ministerstva vnútra zodpovední za politické strany. On, ak sa nemýlim, má asi 27 strán, ten návrh, a obsahuje naozaj veľa rôznych technických zmien. A potom sú tam aj veci, s ktorými je problém.
Ale než prejdem k nim, dovoľte mi o tom, čo mne v tom chýba, ak ten cieľ transparentnosti a demokratizácie je naozaj cieľom tohto zákona. V prvom rade my máme dnes systém na Slovensku financovania politických strán, ktorý je zavesený len na zisk percent v parlamentných voľbách. Tento systém je jedným z najväčších dôvodov toho, prečo politici nie sú žiadnym spôsobom nielenže nútení, ale dokonca ani len veľmi motivovaní sa uchádzať o dôveru občanov a budovať širšiu politickú stranu, pretože na to, aby politická strana mohla prežiť a fungovať, jej dnes stačí, aby získala v parlamentných voľbách viac ako 3 %, aby získala štátny príspevok a, samozrejme, čím viac, tým tých peňazí je viac. Vieme všetci, že na zisk v parlamentných voľbách je oveľa dôležitejší niekoľko lídrov, niekedy aj jeden líder a prípadne peniaze na volebnú kampaň, než počet členov, vnútorné demokratické usporiadanie, schopnosť získať a nadchnúť členov a aktivistov strany. Aj preto môžu na Slovensku dlhodobo fungovať projekty, ako je Igor Matovič, pretože tieto projekty v parlamentných voľbách môžu uspieť a zároveň na základe parlamentných volieb sú potom pomerne štedro financované.
Naopak, pre stranu, ktorá nie je skorumpovaná, sú dneska komunálne voľby a regionálne voľby čistý náklad. Ona platí za to, že propaguje svojich kandidátov, ale nemá ani len pokryté tieto náklady ani časť z nich, pretože peniaze sú len z parlamentných volieb. To znamená, politická strana dnes do obecných, mestských alebo regionálnych volieb ide len preto, má dva možnosti, buď preto, že sa tam chce tiež finančne zahojiť, či nelegálnym, alebo minimálne nepoctivými spôsobmi, alebo preto, že naozaj vníma dôležitosť komunálnej a regionálnej úrovne aj pre slovenskú politiku. V každom prípade politické strany majú ekonomickú demotiváciu, aby sa o tie voľby uchádzali. To, samozrejme, platí aj pre voľby do Európskeho parlamentu, aj keď tam je to menší problém, keďže naozaj tam ide o malú kandidátku a len zopár poslancov.
Preto napríklad najúčinnejším krokom, ako podporiť vnútornú demokratizáciu strán, by bolo rozdeliť financovanie politických strán tak, aby len časť peňazí išla za parlamentné voľby a časť peňazí, ktorá dnes plynie za parlamentné voľby, išla za tie ostatné voľby, teda za komunálne, za regionálne, za európske. Tým by sme zabezpečili, že strany, ktoré majú ozajstné štruktúry, majú ozajstných členov, ozajstných kandidátov, a to takých, ktorí sa navyše vedia presadiť, že im ľudia dajú dôveru, nielen sú na papieri členmi, tak tie strany budú na tom finančné lepšie a strany, ktoré naozaj vedia len raz za štyri roky robiť šou pred parlamentnými voľbami a vtedy presvedčiť nejakú časť sklamaných občanov, na tom dobre nebudú. Tento krok by nepochybne mal oveľa silnejší účinok na rozširovanie demokratizácie strán a zvýhodňovanie skutočnejších strán, ako tie rôzne obmedzenia, ktoré tu sú.
Takisto krokom, ktorý by k tomu prispel opäť v oblasti financovania, je motivovať, ako je to napríklad v Nemecku, poskytovanie malých darov a členských príspevkov buď členmi, aktivistami alebo priaznivcami. Mohli by sme stanoviť, že do úrovne 100 euro, 200 euro, môžme sa dohodnúť, dar alebo členské, ktoré zaplatí človek do strany, tak štát časť tých peňazí, ktoré opäť dneska vypláca len tak za parlamentné voľby, bude vyplácať cez bonifikáciu takýchto darov. Napríklad ak občan dá 100 euro, štát dá ešte 50 euro. Ak by sme to zlimitovali naozaj na drobné dary, teda nie na to, že štát, niekto dá milión a štát dá milión, tak by sme mohli dosiahnuť, že budú opäť zvýhodnené strany, ktoré chcú komunikovať s občanmi, ktoré chcú presvedčiť čo najviac občanov, aby buď boli členmi a platili členské príspevky, alebo boli priaznivcami a platili dary.
Na opačnom konci by sme napríklad mohli uplatniť český model a model z viacerých krajín, kde je, naopak, limitované, koľko môže jeden človek prispieť politickej strane, aby strana nebola vlastnená nikdy jedným človekom, pretože ak ich niekto financuje možno na tretinu, možno na polovicu, politickú stranu, tak ťažko niekto mu bude v skutočnosti hovoriť do toho, ako to funguje, bez ohľadu na stanovy.
Inými slovami, ak by sme prijali aspoň niektoré z týchto finančne demokratizačných nástrojov, podľa mňa by sme oveľa viac urobili preto, aby neexistovali ad hoc projekty, aby neexistovali marketingové strany, aby neexistovali strany jedného muža alebo jednej ženy, ale aby existovali na Slovensku skutočne politické strany uchádzajúce sa o dôveru občanov aj ako ich členov, aj ako sympatizantov, aj ako voličov. Chápem, že nie všetko z tohto je možné presadiť v tejto novele, ale podľa mňa by bolo dôležité, aby sme aspoň niektoré, aby aspoň jeden krok k tomu urobili.
Dovolím si len podotknúť, že v roku 2012 pred voľbami, keď sa podpisovali záväzky politických strán vo väzbe na financovanie, tak napríklad táto podpora malých darov zo strany štátu tam bola a všetky politické strany, ktoré vtedy ten záväzok podpísali, sa už vtedy k tomu zaviazali, len to dodnes nespravili. Ak sa pamätám správne, môžu ma kolegovia opraviť, podpísal to SMER vtedy, podpísala to aj Slovenská národná strana a podpísali to aj viaceré, aj SaS, ale aj viaceré strany, ktoré už medzitým dejiny poslali niekam inam. To znamená, táto téma finančnej demokracie podľa mňa je veľmi dôležitá. Alebo ešte raz, chápem, nie možno 100 %, aspoň niečo by z nej mohli dosiahnuť.
Druhá vec, na ktorú by som apelovať, je demokratizácia vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, vo vzťahu diaspóre. My máme dnes situáciu, aj ja ju naozaj zažívam teraz ako predseda politickej strany, že mi chce poslať 100, 500, 1 000 euro Slovák, ktorý žije v Bruseli, pracuje v Európskej komisii alebo ktorý dokonca pracuje tu v Bratislave, len žije v Rajke a tam má trvalý pobyt, a tento človek podľa dnešného zákona nemôže poslať dar politickej strane, pretože je slovenským občanom s trvalým pobytom v zahraničí. Ja si myslím, že vzhľadom na to, koľko máme občanov v zahraničí, niekoľko stotisíc, a niektorí z nich dokonca reálne žijú na Slovensku, ale majú vzhľadom na prítomnosť Európskej únie bydlisko tesne za hranicou, myslím si, že naším záujmom by malo byť, naopak, tú diaspóru k nám ťahať, aby bola aktívna občiansky. Nemyslím si, že by teraz cez to prichádzali milióny euro, ale aby sa aj Slovák v Berlíne, Slovák v Bruseli, Slovák v Rajke, Slovák v Hainburgu alebo, ja neviem, taký, ktorý žije v Katoviciach alebo v Brne, cítil, že môže ovplyvňovať ako ostatní Slováci dianie v Slovenskej republike.
To isté sa týka aj členstva. Viaceré politické strany majú dneska v stanovách, že môže byť členom Slovák, ktorý žije v zahraničí, ale ministerstvo vnútra vyhlásilo, že toto ustanovenie je v rozprave so znením zákona, odmieta to registrovať pre nové strany. To znamená, my ako nová strana sme dneska v situácii, že nám to už ministerstvo odoprelo, keď sme chceli byť rovnakí ako napríklad aj vy, a pokiaľ po schválení tohto zákona budete musieť meniť stanovy, čo budete musieť, tak to odoprie aj vám. To znamená, že nielenže Slovákov v zahraničí ideme blokovať, ako blokujeme už dneska ako darcov, my ich už ideme blokovať aj ako členov a blokujeme ich. Toto podľa mňa nemá žiadny zmysel. Ak chce byť Slovák žijúci, hovorím od Rajky, ale aj v Bruseli aktívny, prečo mu v tom brániť. A najväčšia podpora našich krajanov, našich ľudí, ktorí majú občianstvo, teraz naozaj nehovorím o niekom, kto je tri generácie preč, hovoríme o občanov Slovenskej republiky, je umožniť im ovplyvňovať veci aj na Slovensku.
Tretia otázka a tu vnímam, musím povedať, kriticky trošku tú novelu, je byrokratizácia. Dnešný zákon napríklad umožňuje prihlášku do strany elektronicky, podľa nového znenia navrhovaného by to malo byť možné len písomne. V 21. storočí jednoducho sa mnohých ľuďom nechce. Oni vo vzťahu k štátu, dneska riešime vo vzťahu k štátu fungovať elektronicky a my zároveň ideme riešiť, že vo vzťahu k stranám, ktorej chcú byť dobrovoľne členom, nemôžu vykonať elektronickú prihlášku. Ja by som veľmi apeloval na to, a budem sa snažiť presviedčať prekladateľov, aby toto nezhoršovali.
Takisto je tam to ustanovenie, že strany budú musieť teda dať zoznam členov pred voľbami minimálne v tej dvojnásobnej výške, ako to už bolo viackrát povedané, počtu kandidátov, a je povedané, že ten zoznam bude musieť byť notársky overený za každý podpis. Úprimne povedané, kolegovia, tá byrokratická naháňačka, ktorá okolo toho bude, teda 300 ľudí ponaháňať po Slovensku, aby každý išiel k notárovi a poslal, je, samozrejme, niečo, čo každý z nás zvládne, keď bude musieť. Určite nikto seriózny kvôli tomu z tej volebnej súťaže nevypadne. Aj my sa tomu podriadime, keď to tam bude, aj vy sa tomu podriadite. Ale má to logiku? Ja si dovolím upozorniť, že dneska na kandidovanie vo voľbách, teda keď idete na tú kandidátnu listinu, keď vás ľudia majú voliť, stačí čestné vyhlásenie bez notára. To znamená, na to... A nemáme žiadnu historickú skúsenosť s nejakými podvodmi, že by zapisovali hromadne na kandidátku ľudí, ktorí tam nechcú byť. Tento zoznam, ktorý vy navrhujete, bude tiež verejný, ak to správne chápem. To znamená, ak by tam naozaj uviedli niekoho, kto nie je členom, tak sa to veľmi rýchlo zistí a tá strana bude mať prúser, dokonca môže byť na základe toho aj vylúčená za istých okolností z volieb. Takže strany budú mať eminentný záujem, aby si to ošetrili. Len, prosím vás, nebyrokratizujme to takýmito vecami, ak, ak nemusíme.
Tým pádom - a dovolím si chýliť sa k záveru tohto vystúpenia - ciele demokratizovať, stransparentniť, áno. Nástroje ktoré tam sú, ja súhlasím s ňou, s kritikou kolegu Dostála, že mnohé k tomu nevedú, a, naopak, môžu byť kontraproduktívne, a že, naopak, niektoré veci, ktoré by sme vedeli, alebo, myslím si, že aj tu by sme sa na nich zhodli, tak tie tam chýbajú, mnohé dobré veci a také veci, ktoré by demokratizácii transparentnosti pomohli.
Tento zákon je tzv. obyčajný zákon. Na jeho zmenu treba teda väčšinu prítomných, teda 76 alebo za určitých okolností dokonca stačí 38 hlasov a zároveň zo zákona je najcitlivejší, pretože je to zákon, ktorý upravuje našu vzájomnú súťaž. Upravujeme my sami sebe ňou súťaž. Preto je na jednej strane vždy lákavé pre tú existujúcu väčšinu ho zmeniť, pretože si môže tým zmeniť pravidlá vo svoj prospech, a nikto jej v tom nemôže zabrániť, ak to nie je v rozpore s ústavou. Samozrejme, tam by to mohlo naraziť na Ústavný súd. Ale nie je to správne a musím povedať, keďže som často kritický, že ak jednu vec oceňujem na minulej vláde Roberta Fica, tak to bolo to, že Robert Fico na začiatku povedal a potom to aj držal, že volebné pravidlá, pravidlá politického zápasu nebude jednostranne meniť bez dohody aspoň s časťou opozície, aby nebolo možné obviniť SMER z nedemokratických tendencií v politickej súťaži. A tento sľub aj, pokiaľ si pamätám, tie štyri roky dodržali.
Ja chcem tým pádom vyzvať kolegov z SNS, ale aj kolegov zo SMER-u, myslím, že je to spoločná novela nakoniec predkladaná, aj keď jej ťahúňom je Slovenská národná strana, že neschvaľujte takýto zákon jednoduchou väčšinou. Nie je to dobré, samozrejme, v tejto chvíli to môžte urobiť, a len Ústavný súd vás môže zastaviť, ak tam niečo bude neústavné, ale Slovenská národná strana existuje od roku 1990. Ja viem, že vy radi hovoríte o inom dátume, ale existuje od roku 1990, čo z nej robí jednu z najstarších slovenských strán, ktorá ešte stále teda funguje a je v parlamente s občasnými pauzami. A tým pádom práve od Slovenskej národnej strany by som očakával to uvedomenie, že dnes sme pri moci my, ale zajtra bude niekto iný a pozajtra možno zase my a že nerobme veci, ktoré nás môžu samotných v budúcnosti poškodiť. To znamená, ja chcem za nás, za SPOLU - občiansku demokraciu povedať, že my sme ochotní tento zákon podporiť, ak bude upravený tak, aby aspoň čiastočne reflektoval tie obavy, ktoré sú tu, a posúval ten zákon dopredu. To znamená, nejdeme do deštrukčnej, negativistickej, obštrukčnej pozície a zároveň chcem apelovať aj na predkladateľov, aby neschvaľovali tento zákon len preto, že môžu. Aby naozaj hľadali široký konsenzus.
Ja viem, že ten konsenzus sa nám z tohto parlamentu vytratil. Vytráca sa už dlhodobo, to nie je otázka dneska ani včerajška, hoci sú ministri, bola to najmä pani ministerka Žitňanská, ale aj zopár ďalších, ktorým prechádzali v tejto snemovni zákony 120-130 hlasmi v uplynulom roku-dvoch, sú skôr výnimkou a dokonca aj v situáciách, keď by mohla nastať dohoda, tá väčšina časť toho, sa im buď do toho nechce, alebo preferuje si to jednoducho úplne po svojom, nerobiť nejaké kompromisy.
A ja by som teda chcel apelovať na to, aby sa to nerobilo teda ani v iných prípadoch, ale určite nie v tomto. Lebo naozaj upravujete pravidlá našej vzájomnej súťaže, ste zároveň aj hráčmi, aj rozhodcami. A dobre je vtedy, keď sa na tých pravidlách dohodneme, lebo aj keď nie všetci, tak aspoň v nejakej veľmi silnej ústavnej väčšine.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
12:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:00
Peter PčolinskýĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2018 o 12:00 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega Beblavý, no bolo by fajn, keby ste podložili vaše tvrdenie, že stranu sme si kúpili, ináč od vás očakávam ospravedlnenie. Naša strana totižto bola v zmysle zákona riadne prevzatá, predvolená od pána Marčeka, ktorý bol jej jediným členom, čiže uznáte, že sadnúť si a vypísať nejaké papiere a odniesť ich na ministerstvo vnútra nebolo nič zložité ani nič komplikované, bol jej jediným členom. To znamená, došlo k dohode. Pán Marček chcel kandidovať do parlamentu, stranu sme normálne prevzali v zmysle zákona, žiadne kupovanie. Okrem toho, ja neviem, či si spomínate, alebo ste nezaregistrovali, ale krátko po voľbách nám prišli nejaké také faktúry na pomerne vysokú sumu, kde tento pán nám zamlčal, že strana má státisícové dlhy. To znamená, že tá podľa vás kúpa nás stála mimosúdnou dohodou 300-tisíc euro, ktoré sme museli zaplatiť. Čiže naozaj by bolo fajn, keby ste sa buď ospravedlnili, alebo predložili svoje tvrdenie.
Ďakujem.
Rozpracované
12:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:01
Ondrej DostálTýmto návrhom zákona sa zasahuje do volebných pravidiel. Ten zásah, ako už sme...
Týmto návrhom zákona sa zasahuje do volebných pravidiel. Ten zásah, ako už sme viacerí konštatovali, nie je taký, že sa s ním politické strany nedokážu vyrovnať. Dokážu sa s ním vyrovnať, napriek tomu je to zákaz, ktorý za istých okolností napríklad v dôsledku nejakých byrokratických chýb môže spôsobiť, že niektorá strana bude vyradená z volebnej súťaže. Ja by som v tejto súvislosti rád pripomenul napríklad rok 1994, kde Demokratická únia sa zúčastnila volieb, vtedy bola podmienka, aby strana, ktorá nemá zastúpenie v parlamente, predložila 10-tisíc podpisov, a na základe toho sa mohla zúčastniť volieb. Napriek tomu, že voliči dali tejto politickej strane dôveru, vo voľbách odovzdalo jej hlasy, myslím, vyše 7 % alebo ešte viac voličov, tak napriek tomu nasledujúca vládna väčšina HZDS, SNS, ZRS začala spochybňovať existenciu a parlamentnú prítomnosť Demokratickej únie na základe toho, že im vyčítala, že nesplnili tých 10-tisíc podpisov. Tým rozhodujúcim má byť vôľa voličov prejavená vo voľbách, nie nejaké formálne administratívne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2018 o 12:01 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja v mnohom súhlasím s tým, čo hovoril vo svojom vystúpení kolega Beblavý. Predovšetkým s tým, že sú veci, ktoré by sa mali meniť iba na základe konsenzu čo najširšieho demokratického politického spektra. Takýmito sú zákony upravujúce pôsobenie politických strán, upravujúce voľby a volebné pravidlá a upravujúce podmienky vedenia volebnej kampane.
Týmto návrhom zákona sa zasahuje do volebných pravidiel. Ten zásah, ako už sme viacerí konštatovali, nie je taký, že sa s ním politické strany nedokážu vyrovnať. Dokážu sa s ním vyrovnať, napriek tomu je to zákaz, ktorý za istých okolností napríklad v dôsledku nejakých byrokratických chýb môže spôsobiť, že niektorá strana bude vyradená z volebnej súťaže. Ja by som v tejto súvislosti rád pripomenul napríklad rok 1994, kde Demokratická únia sa zúčastnila volieb, vtedy bola podmienka, aby strana, ktorá nemá zastúpenie v parlamente, predložila 10-tisíc podpisov, a na základe toho sa mohla zúčastniť volieb. Napriek tomu, že voliči dali tejto politickej strane dôveru, vo voľbách odovzdalo jej hlasy, myslím, vyše 7 % alebo ešte viac voličov, tak napriek tomu nasledujúca vládna väčšina HZDS, SNS, ZRS začala spochybňovať existenciu a parlamentnú prítomnosť Demokratickej únie na základe toho, že im vyčítala, že nesplnili tých 10-tisíc podpisov. Tým rozhodujúcim má byť vôľa voličov prejavená vo voľbách, nie nejaké formálne administratívne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:03
Tibor BernaťákKeď ste spomínali, pán Beblavý, prvý bod, zmena...
Keď ste spomínali, pán Beblavý, prvý bod, zmena financovania politických strán, ktoré by boli naviazané na nielen parlamentné voľby, ale aj na iné voľby, s týmto keby sme prišli, tak si dovolím povedať, že pán Dostál nás prvý ukameňuje, takže to, to veľmi pochybujem, že by v podstate tam to prešlo, kebyže to navrhneme my.
Otázka demokratizácie, samozrejme, súhlasíme, čo sa týka niektorých tých inštitútov, o ktorých hovoríte, že by bolo potrebných tam vniesť, uvidíme, sme ochotní naozaj sa o tom rozprávať, čiže, čiže tu si myslím, že by nemal byť nejaký problém.
Potom ste spomínali vlastne aj tie prihlášky a overovania podpisov vlastne na, na tých vlastne potvrdeniach, ktoré vlastne potvrdzujú, že sú členmi tej strany. My sme sa aj vlastne rozprávali viackrát aj na ministerstve vnútra, že akým spôsobom sú oni vlastne schopní odkontrolovať, či naozaj tí ľudia sú členmi politickej strany, a vyšlo nám jedine z tohoto, že tí členovia naozaj budú musieť svoj podpis overiť vlastne na tej, na tom svojom vyhlásení. Bez toho je to zdrap papiera, ktorý je absolútne neskontrolovateľný. Čiže toto je jediný dôvod.
Ak sa nájde nejaká iná možnosť a 100 % možnosť, ktorá umožní ministerstvu vnútra, prípadne Štátnej volebnej komisii odkontrolovať vlastne, že naozaj to nie sú len fiktívni ľudia a nejaké mŕtve duše. Samozrejme, sme ochotní sa o tom rozprávať a prípadne to nejak upraviť.
A čo sa týka elektronickej prihlášky, takisto je to na, na každej jednej politickej strane, či je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2018 o 12:03 hod.
JUDr.
Tibor Bernaťák
Videokanál poslanca
Ja ďakujem pánovi Beblavému za jeho vystúpenie. Ja už na začiatku prerokovania tohto bodu dnes som hovoril, že sme ochotní, za navrhovateľa teda vyhlasujem, že sme ochotní sa stretnúť s kýmkoľvek a rozprávať sa o úprave alebo zlepšení vlastne tohto návrhu, pretože je naozaj veľmi komplikované nastaviť tie podmienky tak, aby vyhovovali všetkým. Všetkým to vyhovovať nikdy nebude.
Keď ste spomínali, pán Beblavý, prvý bod, zmena financovania politických strán, ktoré by boli naviazané na nielen parlamentné voľby, ale aj na iné voľby, s týmto keby sme prišli, tak si dovolím povedať, že pán Dostál nás prvý ukameňuje, takže to, to veľmi pochybujem, že by v podstate tam to prešlo, kebyže to navrhneme my.
Otázka demokratizácie, samozrejme, súhlasíme, čo sa týka niektorých tých inštitútov, o ktorých hovoríte, že by bolo potrebných tam vniesť, uvidíme, sme ochotní naozaj sa o tom rozprávať, čiže, čiže tu si myslím, že by nemal byť nejaký problém.
Potom ste spomínali vlastne aj tie prihlášky a overovania podpisov vlastne na, na tých vlastne potvrdeniach, ktoré vlastne potvrdzujú, že sú členmi tej strany. My sme sa aj vlastne rozprávali viackrát aj na ministerstve vnútra, že akým spôsobom sú oni vlastne schopní odkontrolovať, či naozaj tí ľudia sú členmi politickej strany, a vyšlo nám jedine z tohoto, že tí členovia naozaj budú musieť svoj podpis overiť vlastne na tej, na tom svojom vyhlásení. Bez toho je to zdrap papiera, ktorý je absolútne neskontrolovateľný. Čiže toto je jediný dôvod.
Ak sa nájde nejaká iná možnosť a 100 % možnosť, ktorá umožní ministerstvu vnútra, prípadne Štátnej volebnej komisii odkontrolovať vlastne, že naozaj to nie sú len fiktívni ľudia a nejaké mŕtve duše. Samozrejme, sme ochotní sa o tom rozprávať a prípadne to nejak upraviť.
A čo sa týka elektronickej prihlášky, takisto je to na, na každej jednej politickej strane, či je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
12:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:05
Miroslav BeblavýTo je možno moja reakcia na pána...
To je možno moja reakcia na pána poslanca Pčolinského. Priznám sa, pán poslanec, ja som celkom tomu nerozumel, čo ste odo mňa chceli, lebo vy ste bez toho, aby ja som nejaké fakty uvádzal, vy ste vo svojom vystúpení dokázali, že tá strana bola kúpená, bola kúpená za zaplatenie tých dlhov a za miesto na kandidátke.
Ja to nepovažujem úplne za etické, ale v politike ani za nič také super nezvyčajné, aby som, ja som, ani mojím cieľom nebolo vás nejak pranierovať, proste voliči vás sem poslali, ja to rešpektujem. Len celkom neviem, čo ste chceli odo mňa. Aby som vyvracal to, čo ste sám povedali? Viete, ja som prvýkrát toto pochopil pred 4 rokmi, keď mi jeden regionálny politik, ktorý si tiež založil stranu, vyzbieral asi 10-tisíc podpisov, povedal, že ja mám stranu, ale viete, mám ju napísanú na brata... A to bola formulácia, ktorú nikdy nezabudnem, jak budem dlho živý, lebo už som sa s tým stretol pri firmách, ale nestretol som sa s tým pri politických stranách. No tak niekto má firmu na brata, niekto na Marčeka, ako hovorím, ja s tým zásadný problém nemám, len, len nie je to asi v poriadku, na tom sa, verím, že zhodneme. Ja si nemyslím, že ani to riešenie, čo navrhuje Slovenská národná strana, je ideálne, tá lehota na zmenu názvu, ale to, že asi firmy na brata a firmy kupované za miesto na kandidátke, že to, tak by politika fungovať nemala. A ja verím, že by sme sa zhodli.
A k tomu, čo povedal pán Bernaťák na záver, ja to teda vítam, hovorím, nám nejde o to, že teraz všetko, čo si my predstavujeme, musí v tej novele byť. Chápeme, že je to aj o kompromise, len chceli by sme, aby sme sa aj my vedeli našim voličom pozrieť do očí a povedať, že táto novela je krokom vpred, nielen frčkou Igorovi Matovičovi.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2018 o 12:05 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Chcem súhlasiť s tým, čo povedal pán kolega Dostál, že akékoľvek pravidlá upravujúce súťaž by mali napriek tomu reflektovať to, že voliči legitimizujú vo voľbách tú stranu. To znamená, že, samozrejme, nie za akýchkoľvek okolností, ale nakoniec naším cieľom je umožniť ľuďom, aby sa mohli vo voľbách vyjadriť. To znamená, že nemali by sme mať pravidlá, ktoré znemožňujú prístup k voľbách.
To je možno moja reakcia na pána poslanca Pčolinského. Priznám sa, pán poslanec, ja som celkom tomu nerozumel, čo ste odo mňa chceli, lebo vy ste bez toho, aby ja som nejaké fakty uvádzal, vy ste vo svojom vystúpení dokázali, že tá strana bola kúpená, bola kúpená za zaplatenie tých dlhov a za miesto na kandidátke.
Ja to nepovažujem úplne za etické, ale v politike ani za nič také super nezvyčajné, aby som, ja som, ani mojím cieľom nebolo vás nejak pranierovať, proste voliči vás sem poslali, ja to rešpektujem. Len celkom neviem, čo ste chceli odo mňa. Aby som vyvracal to, čo ste sám povedali? Viete, ja som prvýkrát toto pochopil pred 4 rokmi, keď mi jeden regionálny politik, ktorý si tiež založil stranu, vyzbieral asi 10-tisíc podpisov, povedal, že ja mám stranu, ale viete, mám ju napísanú na brata... A to bola formulácia, ktorú nikdy nezabudnem, jak budem dlho živý, lebo už som sa s tým stretol pri firmách, ale nestretol som sa s tým pri politických stranách. No tak niekto má firmu na brata, niekto na Marčeka, ako hovorím, ja s tým zásadný problém nemám, len, len nie je to asi v poriadku, na tom sa, verím, že zhodneme. Ja si nemyslím, že ani to riešenie, čo navrhuje Slovenská národná strana, je ideálne, tá lehota na zmenu názvu, ale to, že asi firmy na brata a firmy kupované za miesto na kandidátke, že to, tak by politika fungovať nemala. A ja verím, že by sme sa zhodli.
A k tomu, čo povedal pán Bernaťák na záver, ja to teda vítam, hovorím, nám nejde o to, že teraz všetko, čo si my predstavujeme, musí v tej novele byť. Chápeme, že je to aj o kompromise, len chceli by sme, aby sme sa aj my vedeli našim voličom pozrieť do očí a povedať, že táto novela je krokom vpred, nielen frčkou Igorovi Matovičovi.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:07
Vystúpenie v rozprave 12:07
Peter PčolinskýDruhá vec, druhá vec. Ten dlh, ktorý nám pán Marček zamlčal, o tom sme sa dozvedeli po voľbách. Keď strana bola v parlamente a bolo jasné, že dostane štátny príspevok, tak zrazu sa...
Druhá vec, druhá vec. Ten dlh, ktorý nám pán Marček zamlčal, o tom sme sa dozvedeli po voľbách. Keď strana bola v parlamente a bolo jasné, že dostane štátny príspevok, tak zrazu sa zjavili nejaké faktúry, ktoré nám došli z právnickej kancelárie, že takýto dlh z roku 2012 máte. My sme ale mali podpísanú účtovnú knihu pánom poslancom, my sme mali audit, všetko sme mali a vyzeralo, že strana je úplne v poriadku, že je úplne čistá, a zrazu sa zjavili tieto faktúry a po dlhých mesiacoch dokazovania jednoducho sme usúdili, že tie faktúry sú reálne, len neboli uvedené do účtovníctva, ten dlh bol zamlčaný a my sme to museli zaplatiť mimosúdnou dohodou, 300-tisíc euro. Čiže aké kupovanie, že vyrovnáme za 300-tisíc euro dlhy, aby sme mali stranu? Vy ste akože počuli niekedy, že by si nejaký blázon kúpil stranu za 300-tisíc euro? Však viete veľmi dobre, že vyzberať... (Reakcia z pléna.)
Pán Beblavý, a ja teraz akože nerozumiem vám, akože účelovo klamete alebo jednoducho vám to teraz tak vyhovuje, že kopať na všetky strany a rozprávať tu nezmysly? Vy ste tu povedali, že Boris Kollár si kúpil stranu. Dokážte to. Dokážte to, normálne to dokážte. Ak za dôkaz považujete to, že pán Marček bol na kandidátke, tak hovorím: Dostál, Budaj, Grendel a ďalší. Alebo aj za dôkaz považujete to, že sme nakoniec po voľbách museli zaplatiť 300-tisíc euro, tak ja neviem, buď účelovo klamete, alebo ste blázon. (Reakcia z pléna.)
Vystúpenie v rozprave
18.6.2018 o 12:07 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Pán Beblavý, len veľmi krátko, kým ste tu. Ešte raz, podľa vašej logiky Ondrej Dostál si kúpil miesto na kandidátke SaS, Gábor Grendel, Ján Budaj a ďalší. Za miesto na kandidátke. Hej, to je, to je vaša logika. (Reakcia z pléna.) Nie, to je vaša logika.
Druhá vec, druhá vec. Ten dlh, ktorý nám pán Marček zamlčal, o tom sme sa dozvedeli po voľbách. Keď strana bola v parlamente a bolo jasné, že dostane štátny príspevok, tak zrazu sa zjavili nejaké faktúry, ktoré nám došli z právnickej kancelárie, že takýto dlh z roku 2012 máte. My sme ale mali podpísanú účtovnú knihu pánom poslancom, my sme mali audit, všetko sme mali a vyzeralo, že strana je úplne v poriadku, že je úplne čistá, a zrazu sa zjavili tieto faktúry a po dlhých mesiacoch dokazovania jednoducho sme usúdili, že tie faktúry sú reálne, len neboli uvedené do účtovníctva, ten dlh bol zamlčaný a my sme to museli zaplatiť mimosúdnou dohodou, 300-tisíc euro. Čiže aké kupovanie, že vyrovnáme za 300-tisíc euro dlhy, aby sme mali stranu? Vy ste akože počuli niekedy, že by si nejaký blázon kúpil stranu za 300-tisíc euro? Však viete veľmi dobre, že vyzberať... (Reakcia z pléna.)
Pán Beblavý, a ja teraz akože nerozumiem vám, akože účelovo klamete alebo jednoducho vám to teraz tak vyhovuje, že kopať na všetky strany a rozprávať tu nezmysly? Vy ste tu povedali, že Boris Kollár si kúpil stranu. Dokážte to. Dokážte to, normálne to dokážte. Ak za dôkaz považujete to, že pán Marček bol na kandidátke, tak hovorím: Dostál, Budaj, Grendel a ďalší. Alebo aj za dôkaz považujete to, že sme nakoniec po voľbách museli zaplatiť 300-tisíc euro, tak ja neviem, buď účelovo klamete, alebo ste blázon. (Reakcia z pléna.)
Rozpracované
12:10
Vystúpenie v rozprave 12:10
Dušan TittelĎakujem.
Ďakujem.
Na záver ja by som len chcel poďakovať za celkom konštruktívnu debatu, až, myslím si, že až mimo tohto záveru, ktorý tu tak nepochopiteľne zaznel. Ja budem veľmi rád a, samozrejme, vítam, keď sa nám podarí spoločne diskutovať o tom, aby sme prijali dobrý zákon, a otváram aj tú diskusiu, spoločné rokovanie a verím, že sa nám podarí prijať taký zákon, ktorý pomôže posunu našej spoločnosti.
Ďakujem.
Rozpracované
12:11
Vystúpenie v rozprave 12:11
Tibor BastrnákCieľom navrhovanej úpravy je umožniť súkromnú výrobu destilátov z vlastného, z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne zo zákona presne stanovených podmienok. Na Slovensku, rovnako ako i v okolitých krajinách existuje dlhodobá tradícia súkromnej výroby destilátov z vlastného dopestovaného...
Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť súkromnú výrobu destilátov z vlastného, z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne zo zákona presne stanovených podmienok. Na Slovensku, rovnako ako i v okolitých krajinách existuje dlhodobá tradícia súkromnej výroby destilátov z vlastného dopestovaného ovocia, ktorá je však platnou právnou úpravou postavená mimo zákon. Aktuálne riešenie nemožno považovať za postačujúce, keďže napriek jednoznačnému zákazu a hrozbe trestného stíhania dochádza k súkromnej výrobe destilátov fyzickými osobami v nezanedbateľnom rozsahu.
Návrh z uvedeného dôvodu definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu v rámci zákona č. 467/2002 Z. z. a stanovuje podmienky, za ktorých súkromný výrobca destilátu môže súkromnú výrobu destilátu vykonávať, okrem minimálneho veku 18 rokov, vlastníctva destilačného zariadenia spĺňajúceho stanovené podmienky a zákazu použitia vyrobeného destilátu na inú ako súkromnú spotrebu, sa určuje maximálny objem vyrobeného liehu, ktorý súkromný výrobca destilátu môže vyrobiť za jeden kalendárny rok. Súkromný výrobca destilátu je povinný oznámiť tržbu destilačného zariadenia, zároveň musí byť splnená i daňová povinnosť. V tomto smere nie je možné upraviť výnimku z daňovej povinnosti s ohľadom na legislatívu Európskej únie.
Návrh ďalej upravuje kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ďalej len ministerstvo, kompetencie colných orgánov a tiež ukladanie sankcií v prípade porušenia zákonov, zákona. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona predpokladá mierne priaznivý vplyv na verejné financie a mierne nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh nebude mať vplyv na životné prostredie, zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy.
Ďakujem pekne. Prosím vás, otvorte rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
18.6.2018 o 12:11 hod.
MUDr.
Tibor Bastrnák
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni dovoľte, aby som vám odôvodnil príslušný návrh zákona.
Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť súkromnú výrobu destilátov z vlastného, z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne zo zákona presne stanovených podmienok. Na Slovensku, rovnako ako i v okolitých krajinách existuje dlhodobá tradícia súkromnej výroby destilátov z vlastného dopestovaného ovocia, ktorá je však platnou právnou úpravou postavená mimo zákon. Aktuálne riešenie nemožno považovať za postačujúce, keďže napriek jednoznačnému zákazu a hrozbe trestného stíhania dochádza k súkromnej výrobe destilátov fyzickými osobami v nezanedbateľnom rozsahu.
Návrh z uvedeného dôvodu definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu v rámci zákona č. 467/2002 Z. z. a stanovuje podmienky, za ktorých súkromný výrobca destilátu môže súkromnú výrobu destilátu vykonávať, okrem minimálneho veku 18 rokov, vlastníctva destilačného zariadenia spĺňajúceho stanovené podmienky a zákazu použitia vyrobeného destilátu na inú ako súkromnú spotrebu, sa určuje maximálny objem vyrobeného liehu, ktorý súkromný výrobca destilátu môže vyrobiť za jeden kalendárny rok. Súkromný výrobca destilátu je povinný oznámiť tržbu destilačného zariadenia, zároveň musí byť splnená i daňová povinnosť. V tomto smere nie je možné upraviť výnimku z daňovej povinnosti s ohľadom na legislatívu Európskej únie.
Návrh ďalej upravuje kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ďalej len ministerstvo, kompetencie colných orgánov a tiež ukladanie sankcií v prípade porušenia zákonov, zákona. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona predpokladá mierne priaznivý vplyv na verejné financie a mierne nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh nebude mať vplyv na životné prostredie, zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy.
Ďakujem pekne. Prosím vás, otvorte rozpravu.
Rozpracované