33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, máme tu štátny záverečný účet ako každý rok a keď sa na to tak pozerám a rozmýšľam nad tým, tak nič iné ako to, čo hovoríme aj pri štátnom rozpočte, pri návrhu štátneho rozpočtu, tak to isté aj pri štátnom záverečnom účte môžme povedať iba, že je to, sú to premrhané príležitosti. Poznáte to, znie to, možnože to znie ako klišé, ale, ale naozaj si myslím, že to tak je.
A dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
13:55
Vstup predsedajúceho 13:55
Lucia Ďuriš Nicholsonovánávrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017.
Návrh má tlač 982 a spoločná správa výborov má tlač 982a.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu nájdete pod tlačou 992.
Návrh záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister...
návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017.
Návrh má tlač 982 a spoločná správa výborov má tlač 982a.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu nájdete pod tlačou 992.
Návrh záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Peter Kažimír, ktorý tu nie je, tak pokiaľ nás počuje, tak by som bola rada, keby prišiel do rokovacej sály. Chvíľu počkáme. (Reakcia z pléna.) Už je tu.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
19.6.2018 o 13:55 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Vážení páni poslanci, pokračovať budeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to prerokovaním
návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017.
Návrh má tlač 982 a spoločná správa výborov má tlač 982a.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu nájdete pod tlačou 992.
Návrh záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Peter Kažimír, ktorý tu nie je, tak pokiaľ nás počuje, tak by som bola rada, keby prišiel do rokovacej sály. Chvíľu počkáme. (Reakcia z pléna.) Už je tu.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Rozpracované
14:01
Uvádzajúci uvádza bod 14:01
Peter KažimírVerejná správa Slovenskej republiky v roku 2017 hospodárila predbežne so schodkom 1,0 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje historicky najnižší deficit, a deficit verejných financií sa za posledné tri roky znížil z 2,7 na 1,0 % hrubého domáceho produktu.
Dlh verejnej správy ku koncu roka 2017 dosiahol 50,9 % hrubého domáceho produktu. Jeho úroveň v pomere k hrubému domácemu produktu je najnižšia od roku 2011. Oproti rozpočtovaným hodnotám bol dosiahnutý nižší deficit o 0,25 stotín percentuálneho bodu, ako aj nižší dlh o 1,8 percentuálneho bodu.
V absolútnom vyjadrení sme v roku 2017 zaznamenali schodok vo výške 884,4 mil. eur, čo je oproti rozpočtu lepší výsledok o približne 200 mil. eur. Medziročne sa schodok znížil o 906 mil. eur a v pomere k hrubému domácemu produktu o 1,2 percentuálneho bodu.
Hospodárenie verejnej správy bolo pozitívne ovplyvnené zodpovednou rozpočtovou politikou vlády, dobrým hospodárením viacerých subjektov, ako aj priaznivým vývojom slovenskej ekonomiky, ktorá zaznamenala medziročný rast o 3,4 percenta. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce.
Zamestnanosť i nezamestnanosť si pripísali nové historicky rekordné úrovne. V roku 2017 vzniklo ďalších viac ako 51-tisíc pracovných miest a v roku 2016 to bolo, pre porovnanie roku, 54-tisíc nových pracovných miest. Na akruálnej báze boli celkové výdavky oproti rozpočtu nižšie o 163 mil. eur a celkové príjmy vyššie o 36 mil. eur.
V roku 2017 sme vôbec po prvýkrát zaznamenali aj primárny prebytok vo výške 0,4 % hrubého domáceho produktu. Príjmy teda boli vyššie ako výdavky očistené o úrokové náklady na štátny dlh. Zároveň sme dosiahli vyššiu mieru konsolidácie, ako je požadovaná od paktu, na základe Paktu stability a rastu, a to o pol percenta viac.
Z príjmov verejnej správy sa pozitívne oproti rozpočtu vyvíjali odvodové príjmy a daň z príjmov fyzických osôb, najmä vplyvom vyššej zamestnanosti. Výpadok bol pri dani z príjmov právnických osôb. Tento výpadok bol čiastočne kompenzovaný vyšším príjmom dane z pridanej hodnoty.
Na strane výdavkov si vláda plnila najmä svoj záväzok postupného zvyšovania miezd a platov v školstve a verejnej správe. Na druhej strane dosiahla úsporu pri obsluhe štátneho dlhu.
Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol ku koncu minulého roka v nominálnej hodnote 43,2 mld. eur, 43,2 mld eur, čo predstavuje už spomínaných 50, necelých 51 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy v pomere k HDP postupne klesá už štvrtý rok za sebou. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to menej o 1 percento. Priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol na úrovni 81,6 % HDP, necelých 82 %, čo Slovensko radí medzi 10 krajín európskej 28 s najnižším dlhom.
Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 14 mld. eur a výdavky 15,2 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,2 mld., čo znamená, že bolo nižšie oproti plánovanému schodku o necelých 800 mil. eur.
Bližšie informácie o hospodárení verejnej správy detailne po kapitolách a sektoroch nájdete v samotnom predkladanom materiáli.
Ďakujem.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Štátny záverečný účet sa predkladá každoročne na rokovanie vlády, ako aj Národnej rady vždy až po zverejnení oficiálnych výsledkov zo strany Európskeho štatistického úradu, čo bolo tento rok 23. apríla. Výsledky za našu krajinu boli overované Eurostatom v dvoch kolách otázok, pričom neboli z jeho strany dostatočne prehodnotené žiadne transakcie. Údaje boli schválené tak, ako ich Slovenská republika predložila. Pripomínam, že ide o predbežné údaje, definitívne hodnotenie hospodárenia za predošlý rok nám Eurostat vystaví až na jeseň a opäť sa budem uchádzať s jeho výsledkami o vašu dôveru.
Verejná správa Slovenskej republiky v roku 2017 hospodárila predbežne so schodkom 1,0 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje historicky najnižší deficit, a deficit verejných financií sa za posledné tri roky znížil z 2,7 na 1,0 % hrubého domáceho produktu.
Dlh verejnej správy ku koncu roka 2017 dosiahol 50,9 % hrubého domáceho produktu. Jeho úroveň v pomere k hrubému domácemu produktu je najnižšia od roku 2011. Oproti rozpočtovaným hodnotám bol dosiahnutý nižší deficit o 0,25 stotín percentuálneho bodu, ako aj nižší dlh o 1,8 percentuálneho bodu.
V absolútnom vyjadrení sme v roku 2017 zaznamenali schodok vo výške 884,4 mil. eur, čo je oproti rozpočtu lepší výsledok o približne 200 mil. eur. Medziročne sa schodok znížil o 906 mil. eur a v pomere k hrubému domácemu produktu o 1,2 percentuálneho bodu.
Hospodárenie verejnej správy bolo pozitívne ovplyvnené zodpovednou rozpočtovou politikou vlády, dobrým hospodárením viacerých subjektov, ako aj priaznivým vývojom slovenskej ekonomiky, ktorá zaznamenala medziročný rast o 3,4 percenta. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce.
Zamestnanosť i nezamestnanosť si pripísali nové historicky rekordné úrovne. V roku 2017 vzniklo ďalších viac ako 51-tisíc pracovných miest a v roku 2016 to bolo, pre porovnanie roku, 54-tisíc nových pracovných miest. Na akruálnej báze boli celkové výdavky oproti rozpočtu nižšie o 163 mil. eur a celkové príjmy vyššie o 36 mil. eur.
V roku 2017 sme vôbec po prvýkrát zaznamenali aj primárny prebytok vo výške 0,4 % hrubého domáceho produktu. Príjmy teda boli vyššie ako výdavky očistené o úrokové náklady na štátny dlh. Zároveň sme dosiahli vyššiu mieru konsolidácie, ako je požadovaná od paktu, na základe Paktu stability a rastu, a to o pol percenta viac.
Z príjmov verejnej správy sa pozitívne oproti rozpočtu vyvíjali odvodové príjmy a daň z príjmov fyzických osôb, najmä vplyvom vyššej zamestnanosti. Výpadok bol pri dani z príjmov právnických osôb. Tento výpadok bol čiastočne kompenzovaný vyšším príjmom dane z pridanej hodnoty.
Na strane výdavkov si vláda plnila najmä svoj záväzok postupného zvyšovania miezd a platov v školstve a verejnej správe. Na druhej strane dosiahla úsporu pri obsluhe štátneho dlhu.
Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol ku koncu minulého roka v nominálnej hodnote 43,2 mld. eur, 43,2 mld eur, čo predstavuje už spomínaných 50, necelých 51 % hrubého domáceho produktu. Dlh verejnej správy v pomere k HDP postupne klesá už štvrtý rok za sebou. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to menej o 1 percento. Priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol na úrovni 81,6 % HDP, necelých 82 %, čo Slovensko radí medzi 10 krajín európskej 28 s najnižším dlhom.
Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 14 mld. eur a výdavky 15,2 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,2 mld., čo znamená, že bolo nižšie oproti plánovanému schodku o necelých 800 mil. eur.
Bližšie informácie o hospodárení verejnej správy detailne po kapitolách a sektoroch nájdete v samotnom predkladanom materiáli.
Ďakujem.
Rozpracované
14:01
Vstup predsedajúceho 14:01
Lucia Ďuriš NicholsonováVstup predsedajúceho
19.6.2018 o 14:01 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Teraz poprosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Karola Mitríka, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu. Nech sa páči, pán predseda.
Rozpracované
14:06
Vystúpenie v rozprave 14:06
Karol MitríkNajvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov týchto kontrol konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok ´17 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 o 3,4 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2016. K rastu prispel domáci aj zahraničný dopyt. Schodok rozpočtu verejnej správy na hrubý domáci produkt v metodike ESA 2010 dosiahol v roku ´17 podľa predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy úroveň 1,04 %, čo bolo v porovnaní s cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok ´17 menej o 0,25 percentuálneho bodu. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol k 31. 12. ´17 sumu 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP. Aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré ministerstvo financií zasiela Národnej rade, zostáva dlh verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Daňové príjmy nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6-percentný pokles oproti očakávaniam. Výber; vývoj výberu dane z príjmov právnických osôb nezodpovedal vývoju rastu ekonomiky Slovenskej republiky, ktorá dva roky po sebe rástla viac ako trojpercentným tempom, a výber dane napriek tomu stagnoval. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je najvyšší výnos zo všetkých daní. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu výberu tejto dane.
Daňová medzera v roku ´17 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber dane by mohol byť teoreticky aj reálne vyšší.
V porovnaní s rozpočtom verejnej správy 2017 bol vybraný objem prostriedkov do Sociálnej poisťovne aj zdravotných poisťovní, pričom spolu príspevky za sociálne zabezpečenie vzrástli o 2,9 percenta. Čistá finančná pozícia ako rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika v roku ´17 rozpočtovo skutočne získala, a finančnými prostriedkami, ktoré Slovenská republika do rozpočtu odviedla, dosiahla sumu 682 mil. eur.
Očakávania Slovenskej republiky na čistú finančnú pozíciu vyjadrené v schválenom rozpočte na rok ´17 sa naplnili len na 31 percent. Hlavným dôvodom je zdĺhavý a administratívne náročný proces, ktorý predchádza samotnému čerpaniu, a to počnúc od prípravy a vyhlásenia výziev v avizovaní hodnotiaceho procesu predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok až po podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Ide najmä o neprimerane časovo náročný proces verejného obstarávania.
Individuálna účtovná uzávierka ministerstva financií k 31. 12. bola zostavená v termíne podľa zákona o účtovníctve a poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a kontrolou neboli zistené rozdiely ani vo vykazovaní príjmu a výdavkov vo finančnom výkaze FIN 1-12, účtovníctve a záverečnom účte kapitoly ministerstva financií.
V rezorte spravodlivosti bol v roku ´17 priemerný počet vybavených vecí v sledovaných agendách pripadajúcich na jedného sudcu 281. Skutočnosť výrazne zaostala za stanoveným plánom 525 vybavených vecí. Ministerstvu spravodlivosti sa nepodarilo dosiahnuť ani cieľ v počte vymožených pohľadávok, keď sa skutočne dosiahlo len 41,6 % namiesto plánovaných 61 % vymožených pohľadávok.
Kapitálove výdavky ministerstva zdravotníctva rozpočtované vo výške viac ako 70 mil. eur určené na obnovu nemocníc boli skutočne čerpané iba do výšky 15,7 percenta. Za každého poistenca štátu zaplatilo ministerstvo zdravotníctva v priemere o 20 euro menej ako v roku ´16. Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny sa medziročne opäť zvýšil a dosiahol kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní sumu 1,46 mld. eur. Najvyšší medziročný rast záväzkov zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva – 131 mil. eur.
Ministerstvo dopravy počas roka ´17 disponovalo prostriedkami z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vo výške 1,9 mld. vrátane prostriedkov z predchádzajúcich období. Z tejto sumy sa v roku ´17 vyčerpalo iba 20 %, to znamená 389 mil. eur a zvyšok, viac ako 1,5 mld. bol presunutý do roku ´18.
Výška bežných výdavkov štátu na informačné technológie vo výške 301 mil. eur, ktoré boli prvýkrát vyššie ako kapitálové výdavky, 125 mil. eur, oproti roku 2016 vzrástli bežné výdavky o vyše 95 mil. eur.
Pozitívom v roku 2017 bol pokles miery dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Aj napriek poklesu bol rozdiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných jeden z najvyšších v rámci EÚ. Vyšší podiel malo len Grécko. V roku 2017 bolo financovanie politiky zamestnanosti z prostriedkov EÚ takmer štvornásobne vyššie ako zo štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že základné zámery rozpočtovej politiky vo vybraných oblastiach sa podarilo naplniť. V oblasti zdrojov Európskej únie a spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu sa nepodarilo naplniť zámery najmä na vývoj ich čerpania. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly rozpočtovej politiky opakovane poukazuje na nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, ktoré majú vplyv na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť výdavkov, nízke rozpočtovanie a čerpanie kapitálových výdavkov a následne narastanie modernizačného dlhu, nízku funkčnosť systému programového financovania významných politík štátu s vplyvom na účinnosť plnenia cieľov a rozpočtov, problémy spojené s čerpaním rezerv štátneho rozpočtu z hľadiska ich účelného určenia a veľké nedostatky v čerpaní a využívaní zdrojov poskytovaných z rozpočtu Európskej únie, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet.
Najvyšší kontrolný úrad po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESO 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej samosprávy nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017, ktoré bolo vypracované v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a vychádza z kontrol vykonaných v kapitolách štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy.
Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov týchto kontrol konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok ´17 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 o 3,4 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2016. K rastu prispel domáci aj zahraničný dopyt. Schodok rozpočtu verejnej správy na hrubý domáci produkt v metodike ESA 2010 dosiahol v roku ´17 podľa predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy úroveň 1,04 %, čo bolo v porovnaní s cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok ´17 menej o 0,25 percentuálneho bodu. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol k 31. 12. ´17 sumu 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP. Aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré ministerstvo financií zasiela Národnej rade, zostáva dlh verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Daňové príjmy nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6-percentný pokles oproti očakávaniam. Výber; vývoj výberu dane z príjmov právnických osôb nezodpovedal vývoju rastu ekonomiky Slovenskej republiky, ktorá dva roky po sebe rástla viac ako trojpercentným tempom, a výber dane napriek tomu stagnoval. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je najvyšší výnos zo všetkých daní. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu výberu tejto dane.
Daňová medzera v roku ´17 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber dane by mohol byť teoreticky aj reálne vyšší.
V porovnaní s rozpočtom verejnej správy 2017 bol vybraný objem prostriedkov do Sociálnej poisťovne aj zdravotných poisťovní, pričom spolu príspevky za sociálne zabezpečenie vzrástli o 2,9 percenta. Čistá finančná pozícia ako rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika v roku ´17 rozpočtovo skutočne získala, a finančnými prostriedkami, ktoré Slovenská republika do rozpočtu odviedla, dosiahla sumu 682 mil. eur.
Očakávania Slovenskej republiky na čistú finančnú pozíciu vyjadrené v schválenom rozpočte na rok ´17 sa naplnili len na 31 percent. Hlavným dôvodom je zdĺhavý a administratívne náročný proces, ktorý predchádza samotnému čerpaniu, a to počnúc od prípravy a vyhlásenia výziev v avizovaní hodnotiaceho procesu predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok až po podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Ide najmä o neprimerane časovo náročný proces verejného obstarávania.
Individuálna účtovná uzávierka ministerstva financií k 31. 12. bola zostavená v termíne podľa zákona o účtovníctve a poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a kontrolou neboli zistené rozdiely ani vo vykazovaní príjmu a výdavkov vo finančnom výkaze FIN 1-12, účtovníctve a záverečnom účte kapitoly ministerstva financií.
V rezorte spravodlivosti bol v roku ´17 priemerný počet vybavených vecí v sledovaných agendách pripadajúcich na jedného sudcu 281. Skutočnosť výrazne zaostala za stanoveným plánom 525 vybavených vecí. Ministerstvu spravodlivosti sa nepodarilo dosiahnuť ani cieľ v počte vymožených pohľadávok, keď sa skutočne dosiahlo len 41,6 % namiesto plánovaných 61 % vymožených pohľadávok.
Kapitálove výdavky ministerstva zdravotníctva rozpočtované vo výške viac ako 70 mil. eur určené na obnovu nemocníc boli skutočne čerpané iba do výšky 15,7 percenta. Za každého poistenca štátu zaplatilo ministerstvo zdravotníctva v priemere o 20 euro menej ako v roku ´16. Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny sa medziročne opäť zvýšil a dosiahol kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní sumu 1,46 mld. eur. Najvyšší medziročný rast záväzkov zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva – 131 mil. eur.
Ministerstvo dopravy počas roka ´17 disponovalo prostriedkami z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vo výške 1,9 mld. vrátane prostriedkov z predchádzajúcich období. Z tejto sumy sa v roku ´17 vyčerpalo iba 20 %, to znamená 389 mil. eur a zvyšok, viac ako 1,5 mld. bol presunutý do roku ´18.
Výška bežných výdavkov štátu na informačné technológie vo výške 301 mil. eur, ktoré boli prvýkrát vyššie ako kapitálové výdavky, 125 mil. eur, oproti roku 2016 vzrástli bežné výdavky o vyše 95 mil. eur.
Pozitívom v roku 2017 bol pokles miery dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Aj napriek poklesu bol rozdiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných jeden z najvyšších v rámci EÚ. Vyšší podiel malo len Grécko. V roku 2017 bolo financovanie politiky zamestnanosti z prostriedkov EÚ takmer štvornásobne vyššie ako zo štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že základné zámery rozpočtovej politiky vo vybraných oblastiach sa podarilo naplniť. V oblasti zdrojov Európskej únie a spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu sa nepodarilo naplniť zámery najmä na vývoj ich čerpania. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly rozpočtovej politiky opakovane poukazuje na nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, ktoré majú vplyv na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť výdavkov, nízke rozpočtovanie a čerpanie kapitálových výdavkov a následne narastanie modernizačného dlhu, nízku funkčnosť systému programového financovania významných politík štátu s vplyvom na účinnosť plnenia cieľov a rozpočtov, problémy spojené s čerpaním rezerv štátneho rozpočtu z hľadiska ich účelného určenia a veľké nedostatky v čerpaní a využívaní zdrojov poskytovaných z rozpočtu Európskej únie, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet.
Najvyšší kontrolný úrad po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESO 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej samosprávy nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
14:10
Vstup predsedajúceho 14:10
Lucia Ďuriš NicholsonováTeraz poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Ladislava Kamenického, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
Teraz poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Ladislava Kamenického, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
19.6.2018 o 14:10 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujeme pekne, pán predseda.
Teraz poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Ladislava Kamenického, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
Rozpracované
14:14
Vystúpenie v rozprave 14:14
Ladislav KamenickýNávrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1035 z 22. mája...
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1035 z 22. mája 2018 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017 v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady, uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory odporučili Národnej rade:
1. Schváliť návrh záverečného štátneho účtu Slovenskej republiky za rok 2017, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol 1,04 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejneným Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol k 31. decembru 2017 sumu 43 mld. 226 mil. eur, 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 14 mld. eur, výdavky 15 mld. 234 mil. eur a schodok, schodok 1 celá; 1 mld. 220 mil. eur.
B. Vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2017 vo výške 1 mld. 220 mil. eur k 31. decembru 2017 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 mld. 145 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 75 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných kapitol účtov prerokovali všetky výbory bez pripomienok s výnimkou
a) Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý o šiestich kapitolách nerokoval, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný a
b) Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý neprijal platné uznesenie ku kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 299 zo dňa 13. júna 2018 po prvé schválil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé návrh Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 (tlač 992). Po tretie, určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie slovenskej; Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe spoločnej správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
19.6.2018 o 14:14 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1035 z 22. mája 2018 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017 v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady, uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory odporučili Národnej rade:
1. Schváliť návrh záverečného štátneho účtu Slovenskej republiky za rok 2017, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol 1,04 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejneným Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol k 31. decembru 2017 sumu 43 mld. 226 mil. eur, 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 14 mld. eur, výdavky 15 mld. 234 mil. eur a schodok, schodok 1 celá; 1 mld. 220 mil. eur.
B. Vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2017 vo výške 1 mld. 220 mil. eur k 31. decembru 2017 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 mld. 145 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 75 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných kapitol účtov prerokovali všetky výbory bez pripomienok s výnimkou
a) Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý o šiestich kapitolách nerokoval, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný a
b) Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý neprijal platné uznesenie ku kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 299 zo dňa 13. júna 2018 po prvé schválil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé návrh Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 (tlač 992). Po tretie, určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie slovenskej; Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe spoločnej správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
14:14
Vstup predsedajúceho 14:14
Lucia Ďuriš NicholsonováOtváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásil za klub OĽANO pán poslanec Heger a písomne sa prihlásila aj pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásil za klub OĽANO pán poslanec Heger a písomne sa prihlásila aj pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.
Vstup predsedajúceho
19.6.2018 o 14:14 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásil za klub OĽANO pán poslanec Heger a písomne sa prihlásila aj pani poslankyňa Anna Zemanová.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.
Rozpracované
14:19
Vystúpenie v rozprave 14:19
Eduard HegerA dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, máme tu štátny záverečný účet ako každý rok a keď sa na to tak pozerám a rozmýšľam nad tým, tak nič iné ako to, čo hovoríme aj pri štátnom rozpočte, pri návrhu štátneho rozpočtu, tak to isté aj pri štátnom záverečnom účte môžme povedať iba, že je to, sú to premrhané príležitosti. Poznáte to, znie to, možnože to znie ako klišé, ale, ale naozaj si myslím, že to tak je.
A dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
14:40
Vstup predsedajúceho 14:40
Lucia Ďuriš NicholsonováPán poslanec Klus.
Pán poslanec Klus.
Vstup predsedajúceho
19.6.2018 o 14:40 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Klus.
Rozpracované
14:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:44
Martin KlusĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2018 o 14:44 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Mňa, pán poslanec Heger, zaujalo to porovnanie, ktoré si urobil v súvislosti s našimi okolitými krajinami z vyšehradskej skupiny. Rád by som sa teda opýtal možno teba a možno potom sprostredkovane aj pána ministra, že ako si to vysvetliť, že naši susedia boli v tom roku 2017 v niektorých ukazovateľoch úspešnejší ako Slovenská republika, obzvlášť keď sme sa toť ešte nedávno hrdili práve tým, že sme my ten karpatský tiger, a aj vzhľadom na to, že sme mali možno trošku inú východiskovú pozíciu, tak možno tie predpoklady boli pre Slovenskú republiku lepšie a teraz opak je pravda. Takže možno na to, ak by si ešte mohol doplniť tvoj pohľad.
Ďakujem pekne.
Rozpracované