33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, máme tu štátny záverečný účet ako každý rok a keď sa na to tak pozerám a rozmýšľam nad tým, tak nič iné ako to, čo hovoríme aj pri štátnom rozpočte, pri návrhu štátneho rozpočtu, tak to isté aj pri štátnom záverečnom účte môžme povedať iba, že je to, sú to premrhané príležitosti. Poznáte to, znie to, možnože to znie ako klišé, ale, ale naozaj si myslím, že to tak je.
A dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
14:06
Vystúpenie v rozprave 14:06
Karol MitríkNajvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov týchto kontrol konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok ´17 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 o 3,4 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2016. K rastu prispel domáci aj zahraničný dopyt. Schodok rozpočtu verejnej správy na hrubý domáci produkt v metodike ESA 2010 dosiahol v roku ´17 podľa predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy úroveň 1,04 %, čo bolo v porovnaní s cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok ´17 menej o 0,25 percentuálneho bodu. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol k 31. 12. ´17 sumu 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP. Aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré ministerstvo financií zasiela Národnej rade, zostáva dlh verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Daňové príjmy nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6-percentný pokles oproti očakávaniam. Výber; vývoj výberu dane z príjmov právnických osôb nezodpovedal vývoju rastu ekonomiky Slovenskej republiky, ktorá dva roky po sebe rástla viac ako trojpercentným tempom, a výber dane napriek tomu stagnoval. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je najvyšší výnos zo všetkých daní. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu výberu tejto dane.
Daňová medzera v roku ´17 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber dane by mohol byť teoreticky aj reálne vyšší.
V porovnaní s rozpočtom verejnej správy 2017 bol vybraný objem prostriedkov do Sociálnej poisťovne aj zdravotných poisťovní, pričom spolu príspevky za sociálne zabezpečenie vzrástli o 2,9 percenta. Čistá finančná pozícia ako rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika v roku ´17 rozpočtovo skutočne získala, a finančnými prostriedkami, ktoré Slovenská republika do rozpočtu odviedla, dosiahla sumu 682 mil. eur.
Očakávania Slovenskej republiky na čistú finančnú pozíciu vyjadrené v schválenom rozpočte na rok ´17 sa naplnili len na 31 percent. Hlavným dôvodom je zdĺhavý a administratívne náročný proces, ktorý predchádza samotnému čerpaniu, a to počnúc od prípravy a vyhlásenia výziev v avizovaní hodnotiaceho procesu predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok až po podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Ide najmä o neprimerane časovo náročný proces verejného obstarávania.
Individuálna účtovná uzávierka ministerstva financií k 31. 12. bola zostavená v termíne podľa zákona o účtovníctve a poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a kontrolou neboli zistené rozdiely ani vo vykazovaní príjmu a výdavkov vo finančnom výkaze FIN 1-12, účtovníctve a záverečnom účte kapitoly ministerstva financií.
V rezorte spravodlivosti bol v roku ´17 priemerný počet vybavených vecí v sledovaných agendách pripadajúcich na jedného sudcu 281. Skutočnosť výrazne zaostala za stanoveným plánom 525 vybavených vecí. Ministerstvu spravodlivosti sa nepodarilo dosiahnuť ani cieľ v počte vymožených pohľadávok, keď sa skutočne dosiahlo len 41,6 % namiesto plánovaných 61 % vymožených pohľadávok.
Kapitálove výdavky ministerstva zdravotníctva rozpočtované vo výške viac ako 70 mil. eur určené na obnovu nemocníc boli skutočne čerpané iba do výšky 15,7 percenta. Za každého poistenca štátu zaplatilo ministerstvo zdravotníctva v priemere o 20 euro menej ako v roku ´16. Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny sa medziročne opäť zvýšil a dosiahol kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní sumu 1,46 mld. eur. Najvyšší medziročný rast záväzkov zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva – 131 mil. eur.
Ministerstvo dopravy počas roka ´17 disponovalo prostriedkami z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vo výške 1,9 mld. vrátane prostriedkov z predchádzajúcich období. Z tejto sumy sa v roku ´17 vyčerpalo iba 20 %, to znamená 389 mil. eur a zvyšok, viac ako 1,5 mld. bol presunutý do roku ´18.
Výška bežných výdavkov štátu na informačné technológie vo výške 301 mil. eur, ktoré boli prvýkrát vyššie ako kapitálové výdavky, 125 mil. eur, oproti roku 2016 vzrástli bežné výdavky o vyše 95 mil. eur.
Pozitívom v roku 2017 bol pokles miery dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Aj napriek poklesu bol rozdiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných jeden z najvyšších v rámci EÚ. Vyšší podiel malo len Grécko. V roku 2017 bolo financovanie politiky zamestnanosti z prostriedkov EÚ takmer štvornásobne vyššie ako zo štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že základné zámery rozpočtovej politiky vo vybraných oblastiach sa podarilo naplniť. V oblasti zdrojov Európskej únie a spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu sa nepodarilo naplniť zámery najmä na vývoj ich čerpania. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly rozpočtovej politiky opakovane poukazuje na nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, ktoré majú vplyv na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť výdavkov, nízke rozpočtovanie a čerpanie kapitálových výdavkov a následne narastanie modernizačného dlhu, nízku funkčnosť systému programového financovania významných politík štátu s vplyvom na účinnosť plnenia cieľov a rozpočtov, problémy spojené s čerpaním rezerv štátneho rozpočtu z hľadiska ich účelného určenia a veľké nedostatky v čerpaní a využívaní zdrojov poskytovaných z rozpočtu Európskej únie, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet.
Najvyšší kontrolný úrad po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESO 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej samosprávy nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017, ktoré bolo vypracované v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a vychádza z kontrol vykonaných v kapitolách štátneho rozpočtu a ostatných subjektov verejnej správy.
Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov týchto kontrol konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok ´17 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 o 3,4 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v roku 2016. K rastu prispel domáci aj zahraničný dopyt. Schodok rozpočtu verejnej správy na hrubý domáci produkt v metodike ESA 2010 dosiahol v roku ´17 podľa predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy úroveň 1,04 %, čo bolo v porovnaní s cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok ´17 menej o 0,25 percentuálneho bodu. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol k 31. 12. ´17 sumu 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP. Aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré ministerstvo financií zasiela Národnej rade, zostáva dlh verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Daňové príjmy nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6-percentný pokles oproti očakávaniam. Výber; vývoj výberu dane z príjmov právnických osôb nezodpovedal vývoju rastu ekonomiky Slovenskej republiky, ktorá dva roky po sebe rástla viac ako trojpercentným tempom, a výber dane napriek tomu stagnoval. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je najvyšší výnos zo všetkých daní. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu výberu tejto dane.
Daňová medzera v roku ´17 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber dane by mohol byť teoreticky aj reálne vyšší.
V porovnaní s rozpočtom verejnej správy 2017 bol vybraný objem prostriedkov do Sociálnej poisťovne aj zdravotných poisťovní, pričom spolu príspevky za sociálne zabezpečenie vzrástli o 2,9 percenta. Čistá finančná pozícia ako rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika v roku ´17 rozpočtovo skutočne získala, a finančnými prostriedkami, ktoré Slovenská republika do rozpočtu odviedla, dosiahla sumu 682 mil. eur.
Očakávania Slovenskej republiky na čistú finančnú pozíciu vyjadrené v schválenom rozpočte na rok ´17 sa naplnili len na 31 percent. Hlavným dôvodom je zdĺhavý a administratívne náročný proces, ktorý predchádza samotnému čerpaniu, a to počnúc od prípravy a vyhlásenia výziev v avizovaní hodnotiaceho procesu predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok až po podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Ide najmä o neprimerane časovo náročný proces verejného obstarávania.
Individuálna účtovná uzávierka ministerstva financií k 31. 12. bola zostavená v termíne podľa zákona o účtovníctve a poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a kontrolou neboli zistené rozdiely ani vo vykazovaní príjmu a výdavkov vo finančnom výkaze FIN 1-12, účtovníctve a záverečnom účte kapitoly ministerstva financií.
V rezorte spravodlivosti bol v roku ´17 priemerný počet vybavených vecí v sledovaných agendách pripadajúcich na jedného sudcu 281. Skutočnosť výrazne zaostala za stanoveným plánom 525 vybavených vecí. Ministerstvu spravodlivosti sa nepodarilo dosiahnuť ani cieľ v počte vymožených pohľadávok, keď sa skutočne dosiahlo len 41,6 % namiesto plánovaných 61 % vymožených pohľadávok.
Kapitálove výdavky ministerstva zdravotníctva rozpočtované vo výške viac ako 70 mil. eur určené na obnovu nemocníc boli skutočne čerpané iba do výšky 15,7 percenta. Za každého poistenca štátu zaplatilo ministerstvo zdravotníctva v priemere o 20 euro menej ako v roku ´16. Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny sa medziročne opäť zvýšil a dosiahol kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní sumu 1,46 mld. eur. Najvyšší medziročný rast záväzkov zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva – 131 mil. eur.
Ministerstvo dopravy počas roka ´17 disponovalo prostriedkami z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra vo výške 1,9 mld. vrátane prostriedkov z predchádzajúcich období. Z tejto sumy sa v roku ´17 vyčerpalo iba 20 %, to znamená 389 mil. eur a zvyšok, viac ako 1,5 mld. bol presunutý do roku ´18.
Výška bežných výdavkov štátu na informačné technológie vo výške 301 mil. eur, ktoré boli prvýkrát vyššie ako kapitálové výdavky, 125 mil. eur, oproti roku 2016 vzrástli bežné výdavky o vyše 95 mil. eur.
Pozitívom v roku 2017 bol pokles miery dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Aj napriek poklesu bol rozdiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných jeden z najvyšších v rámci EÚ. Vyšší podiel malo len Grécko. V roku 2017 bolo financovanie politiky zamestnanosti z prostriedkov EÚ takmer štvornásobne vyššie ako zo štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že základné zámery rozpočtovej politiky vo vybraných oblastiach sa podarilo naplniť. V oblasti zdrojov Európskej únie a spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu sa nepodarilo naplniť zámery najmä na vývoj ich čerpania. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontroly rozpočtovej politiky opakovane poukazuje na nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, ktoré majú vplyv na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť výdavkov, nízke rozpočtovanie a čerpanie kapitálových výdavkov a následne narastanie modernizačného dlhu, nízku funkčnosť systému programového financovania významných politík štátu s vplyvom na účinnosť plnenia cieľov a rozpočtov, problémy spojené s čerpaním rezerv štátneho rozpočtu z hľadiska ich účelného určenia a veľké nedostatky v čerpaní a využívaní zdrojov poskytovaných z rozpočtu Európskej únie, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet.
Najvyšší kontrolný úrad po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESO 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej samosprávy nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
14:14
Vystúpenie v rozprave 14:14
Ladislav KamenickýNávrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1035 z 22. mája...
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1035 z 22. mája 2018 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017 v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady, uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory odporučili Národnej rade:
1. Schváliť návrh záverečného štátneho účtu Slovenskej republiky za rok 2017, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol 1,04 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejneným Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol k 31. decembru 2017 sumu 43 mld. 226 mil. eur, 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 14 mld. eur, výdavky 15 mld. 234 mil. eur a schodok, schodok 1 celá; 1 mld. 220 mil. eur.
B. Vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2017 vo výške 1 mld. 220 mil. eur k 31. decembru 2017 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 mld. 145 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 75 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných kapitol účtov prerokovali všetky výbory bez pripomienok s výnimkou
a) Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý o šiestich kapitolách nerokoval, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný a
b) Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý neprijal platné uznesenie ku kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 299 zo dňa 13. júna 2018 po prvé schválil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé návrh Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 (tlač 992). Po tretie, určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie slovenskej; Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe spoločnej správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
19.6.2018 o 14:14 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1035 z 22. mája 2018 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2017 v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady, uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory odporučili Národnej rade:
1. Schváliť návrh záverečného štátneho účtu Slovenskej republiky za rok 2017, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol 1,04 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 2010) podľa údajov zverejneným Eurostatom dňa 23. 4. 2018 dosiahol k 31. decembru 2017 sumu 43 mld. 226 mil. eur, 43 mld. 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 14 mld. eur, výdavky 15 mld. 234 mil. eur a schodok, schodok 1 celá; 1 mld. 220 mil. eur.
B. Vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2017 vo výške 1 mld. 220 mil. eur k 31. decembru 2017 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 mld. 145 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 75 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných kapitol účtov prerokovali všetky výbory bez pripomienok s výnimkou
a) Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý o šiestich kapitolách nerokoval, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný a
b) Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý neprijal platné uznesenie ku kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 299 zo dňa 13. júna 2018 po prvé schválil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé návrh Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 (tlač 992). Po tretie, určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie slovenskej; Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe spoločnej správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
14:19
Vystúpenie v rozprave 14:19
Eduard HegerA dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, máme tu štátny záverečný účet ako každý rok a keď sa na to tak pozerám a rozmýšľam nad tým, tak nič iné ako to, čo hovoríme aj pri štátnom rozpočte, pri návrhu štátneho rozpočtu, tak to isté aj pri štátnom záverečnom účte môžme povedať iba, že je to, sú to premrhané príležitosti. Poznáte to, znie to, možnože to znie ako klišé, ale, ale naozaj si myslím, že to tak je.
A dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
14:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:44
Martin KlusĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2018 o 14:44 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Mňa, pán poslanec Heger, zaujalo to porovnanie, ktoré si urobil v súvislosti s našimi okolitými krajinami z vyšehradskej skupiny. Rád by som sa teda opýtal možno teba a možno potom sprostredkovane aj pána ministra, že ako si to vysvetliť, že naši susedia boli v tom roku 2017 v niektorých ukazovateľoch úspešnejší ako Slovenská republika, obzvlášť keď sme sa toť ešte nedávno hrdili práve tým, že sme my ten karpatský tiger, a aj vzhľadom na to, že sme mali možno trošku inú východiskovú pozíciu, tak možno tie predpoklady boli pre Slovenskú republiku lepšie a teraz opak je pravda. Takže možno na to, ak by si ešte mohol doplniť tvoj pohľad.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:45
Eugen JurzycaVystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2018 o 14:45 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem. Edo, výhoda tvojich vystúpení je, že idú tak do detailu, že keby človek nečítal predkladateľovu správu, tak sa dozvie takmer všetko. Ja by som chcel ale vypichnúť jeden bodík, keď si hovoril o inflácii, a možno by sa dalo aj ministra opýtať, že ako, ako ministerstvo financií uvažuje s infláciou. Pozerám sa; nie s infláciou, ale s reakciou na infláciu, samozrejme; lebo nemáme vlastnú menovú politiku, ale rozpočtovo sa dá ovplyvniť aj nárast cien. Podľa štatistiky Európskej centrálnej banky máme infláciu medziročnú, máj, voči máju 2,7 % a to je teda viac, než je cieľovaná inflácia ECB-čkou, a je to viac, než má eurozóna momentálne, to je 1,9 percenta. V médiách som zachytil, že u nás rástli ceny v dôsledku nárastu cien leteniek. No dobre, ale pozerám tuná potraviny, 4,5 percenta. Tiež to má svoje dôvody a v potravinách teda určite letenky nie sú, ale zdravotníctvo vidím 2 %, eurozóna 0,8. Čiže, keďže nemáme my našu menovú politiku, tak by ma celkom zaujímalo, že či ministerstvo vníma tento trend; predpokladám, že vníma, určite; a či sa chystá niečo s tým robiť, či má niečo v pláne, nejako reagovať, povedzme aj výškou deficitu na tento trend.
Rozpracované
14:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47
Eduard HegerČo sa týka toho, že prečo zaostávame, tak osobne si myslím, že keby som to zobral z takého širšieho rámca, že, tak použil taký pekný výraz, že karpatský tiger, že to už, to už dávno ako keby doznelo. Teraz bola aj tá séria stretnutí o tom, že či dobehne "tiger" do cieľa, a teda nevyzeralo to ružovo. A naozaj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali pred viac ako dekádou, už doznievajú a žiadne iné, nové reformy neprichádzajú. Ťažíme z toho, že tu máme priemysel, otvárame novú automobilku, ktorá dáva ešte tie impulzy, aj Volkswagen, aj Jaguar dávajú tie impulzy do ekonomiky a do rastu HDP. Ale vidíme aj, ako som aj hovoril, že ten rast HDP je spôsobený teda spotrebou domácností a exportom a vidíme, že aj ten export už ako keby začína trošku pokrivkávať. Takže toto sú výzvy, ja presne nepoznám úplne štruktúru okolitých krajín, to bude vedieť zrejme pán minister, ale fakt je, že, že naozaj, alebo keď sa pozrieme aj na tú správu eurofondov, keď sme boli teraz v Poľsku s hospodárskym výborom, tak sme videli, že, že pristupujú k tomu omnoho zodpovednejšie a toto sú možno aj ďalšie také nevyužité príležitosti.
A teda čo sa týka tej inflácie, veľmi dobrý postreh. Nielen teda potravín, je to vidieť aj v tých správach, že teda narástli vyššie, ale aj to zdravotníctvo je veľmi zaujímavé. Takže určite by mňa k tomu tiež zaujímala odpoveď pána ministra.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2018 o 14:47 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za faktické poznámky. A možno na úvod by som chcel povedať, že myslím si, že aj to osadenstvo, ktoré tu sedí, a keď sa aj bavíme o témach, že naozaj sa snažíme tu nastaviť takú konštruktívnu diskusiu o problémoch, ktoré, ktoré máme, a preto budem rád, ak aj pán minister bude reagovať na otázky, ktoré tu zazneli, aby sme naozaj mohli sa o tom baviť. Lebo myslím si, že aj koalícia môže vidieť, že sa snažíme diskutovať konštruktívne a nejde tu len o nejaké politické silné výrazy.
Čo sa týka toho, že prečo zaostávame, tak osobne si myslím, že keby som to zobral z takého širšieho rámca, že, tak použil taký pekný výraz, že karpatský tiger, že to už, to už dávno ako keby doznelo. Teraz bola aj tá séria stretnutí o tom, že či dobehne "tiger" do cieľa, a teda nevyzeralo to ružovo. A naozaj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali pred viac ako dekádou, už doznievajú a žiadne iné, nové reformy neprichádzajú. Ťažíme z toho, že tu máme priemysel, otvárame novú automobilku, ktorá dáva ešte tie impulzy, aj Volkswagen, aj Jaguar dávajú tie impulzy do ekonomiky a do rastu HDP. Ale vidíme aj, ako som aj hovoril, že ten rast HDP je spôsobený teda spotrebou domácností a exportom a vidíme, že aj ten export už ako keby začína trošku pokrivkávať. Takže toto sú výzvy, ja presne nepoznám úplne štruktúru okolitých krajín, to bude vedieť zrejme pán minister, ale fakt je, že, že naozaj, alebo keď sa pozrieme aj na tú správu eurofondov, keď sme boli teraz v Poľsku s hospodárskym výborom, tak sme videli, že, že pristupujú k tomu omnoho zodpovednejšie a toto sú možno aj ďalšie také nevyužité príležitosti.
A teda čo sa týka tej inflácie, veľmi dobrý postreh. Nielen teda potravín, je to vidieť aj v tých správach, že teda narástli vyššie, ale aj to zdravotníctvo je veľmi zaujímavé. Takže určite by mňa k tomu tiež zaujímala odpoveď pána ministra.
Ďakujem.
Rozpracované
14:50
Uvádzajúci uvádza bod 14:50
Peter KažimírŠtátny záverečný účet je téma, ku ktorej, pri ktorej môžte...
Štátny záverečný účet je téma, ku ktorej, pri ktorej môžte vystupovať naozaj k všetkému, pretože štátny záverečný účet je vlastne taká uzávierka štátu. V našej krajine ju robíme – na rozdiel od mnohých iných vyspelých krajín – na veľmi sofistikovanej úrovni. Štátny záverečný účet končí výrokom audítora. V podstate máme všetky účtovné jednotky, všetky možné účtovné jednotky vrátane obcí, miest, krajov, ale aj podnikov, obcí, ktoré, ktoré patria do verejného sektora, ako je napríklad pre vašu informáciu hospodárenie Dopravného podniku mesta Bratislavy, patrí tiež do verejného sektora, pre niekoho, kto sa tejto problematike nevenuje, to môže byť prekvapenie, ale naozaj výsledok hospodárenia takéhoto jedného podniku vstupuje do celkového výsledku toho čísla aj s tou mierou vplyvu môjho na hospodárenie takéhoto podniku napríklad, samozrejme, v úvodzovkách.
Chcem povedať, že, samozrejme, pri tej obrovskej knihe, ktorú štátny záverečný účet predstavuje, si môžte nájsť desiatky, stovky námetov na kritiku. Ja sám patrím k ľuďom, ktorí si myslia, že v krajine nikdy nie je všetko úplne v poriadku, to znamená, je vždy čo zlepšovať. Tam proste, v tejto oblasti teda netreba mať zatvorené oči ani sa proste tváriť ako nejaká sfinga. Je vašou úlohou a vlastne aj, aj poslaním veci, veci kritizovať. Čo je, čo je iná miera a to miera populizmu, ktorá, samozrejme, z úst, tak by som povedal, takou, tak šetrne posolené vystúpenia niektorých rečníkov; a nechcem sa ich dotknúť, ale sú proste pretkané. Pretože ako ste schopní pri jednom bode rokovania sa proste zamdlievať nad tou, ako je, ako je návrh, vládny návrh proti rodinnej politike, pretože uvažuje napríklad ako pri, pri sporení, stavebnom sporení, do ktorého sme dali za desať rokov 400 mil. eur z verejných zdrojov, 400 mil. eur z verejných zdrojov cez štátnu prémiu sporiteľom, sporiteľom, ale podľa mňa transferom do zisku stavebných sporiteľní, lebo si pozrite vývoj ich zisku v tých posledných desiatich rokoch, pozrite si transfer, repatriáciu dividend týchto firiem do, k svojim matkám. Takže keď na jednej strane zamdlievate nad použitím 400 mil. eur a spôsobom použitia, nad tým, že je to proti rodinnej politike, tak tu bez problémov, samozrejme, ma šticujete z pohľadu toho, že ten výsledok mohol byť lepší. Jasne, že mohol byť lepší.
A takisto by sme mohli reagovať hneď aj na, po mnohých rokoch, tuším po štyroch-piatich rokoch deflácie na, na náznaky inflačného správania, ale, pán profesor, ako? Napríklad tým, že by sme zastavili nárast miezd, že áno. Tak vás prosím, keby ste predstúpili s týmto, s týmto nápadom pred svojich voličov, lebo sú nimi určite aj zamestnanci a viete, že dnes hlavným kanálom rastu cien je naozaj rast miezd alebo situácia na trhu práce, čiže skôr situácia na trhu práce, ktorá spôsobuje po dlhých, dlhých rokoch, hej? A tu by som prosil, keby sme sa nechytali hneď populistickej panike, paniky a keby sme sa vrátili k tomu, že po dlhých rokoch dvojcifernej nezamestnanosti, bezútešnej situácie v mnohých regiónoch sa proste dostávame na klasické, štandardné čísla európskej nezamestnanosti, ktoré sú hlboko pod 5 % v mnohých regiónoch, čo vytvára, samozrejme, konkurencie na trhu práce, ktorý a ktorá sa rieši tým najnormálnejším spôsobom, to znamená žiadna regulácia socialistická, ale to, že zamestnávatelia bojujú o svojich zamestnancov cez zvyšovanie miezd. A to zvyšovanie miezd sa konečne, a však to bol koniec koncov cieľ a niekoľkoročný cieľ aj, aj menovej politiky Európskej centrálnej banky, aby sa v podstate cez kanál cien služieb zvyšoval vlastne cenový index. Takže z tohto pohľadu to zatiaľ pozorujeme, nevnímame to niečo, čo by nás mohlo okamžite vyrušovať.
A rozhodne napriek tomu, že som sociálny demokrat a nie som liberál, pán Jurzyca, tak nehodlám navrhovať vláde reguláciu, lebo takéto odporúčania a podhadzovanie týchto tém by mohli smerovať u niektorých, ktorí chcú poručiť vetru a dešti aj, aj týmto spôsobom. Takže rozhodne nenavrhujem cenovú reguláciu, čo by sa dalo proste vyvodiť (povedané so smiechom). Ak chcete reguláciu cez rozpočet, tak by sa to muselo robiť, samozrejme, cez mzdovú politiku.
A tu musím oznámiť, viete, že sme vo fáze vyjednávania a kolektívneho vyjednávania na najbližšie roky, kde má dôjsť ešte vlastne k ďalšiemu impulzu, pretože to je zase ďalšia agenda, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy, no a tu medzi vami sedia ľudia, ktorí sú zástancami riešenia tohto problému, aby vo verejnom sektore pracovali kvalitní ľudia za spravodlivú vyššiu odmenu. Takže toto ideme v niekoľkých krokoch realizovať za stovky miliónov eur v najbližších rokoch. A to, samozrejme, treba si to priznať, tiež prispeje k možnému vplyvu na cenový index cez to, že tých peňazí bude v obehu, v obehu viac a takto ceny môžu zareagovať.
Moja reakcia je možno halabala, ale ešte, pán, pán Heger, takéto vyjadrenie, že (povedané so smiechom) v akej krajine žijeme? Vy by ste si naozaj, vy už si zaslúžite trošku mať aj vládne zodpovednosti, aby ste konečne mohli za niečo zodpovedať a mať akože, ako aj výsledky. A tu sa možno aj blíži ten okamih, tak sa potom, môžme si potom úlohy vymeniť.
Ale vy ste tu povedali, že majetok sa rozdal, investície sa zanedbali. No tak ja len, mali by ste povedať, že kto ten majetok rozdal, hej? Lebo tu sú mená a priezviská, niektorí, niektorí matadori tu ešte prežili aj z čias privatizácie, sedia tam v horných, teraz nesedia, odišli si užívať latifundie a nájmy z tých latifundií, takže tam sa treba porozprávať potom o tom, že kto ich rozdal, za čo a za koľko a, samozrejme, že to v tom dlhu je. Áno, dneska po tak masívnej privatizácii sme určite o nejaké tie možno desiatky miliárd, desiatku miliárd mohli mať menší verejný dlh, keby niekto predával rozumne a nie cez nejakú kampaň, pretože štát je zlý vlastník. Štát je zlý vlastník, obsadím, obsadím nominantov svojou, zo svojej strany, prehlásim, že štát je zlý vlastník a zle to predám. Takže dovediem princíp do dokonalosti. Aj to sa proste v našej krajine dialo, treba hovoriť mená, adresy, hej? A sú tu aj autori tých vašich slávnych reforiem, ktorí majú zašpinené prsty od týchto privatizácií dodnes.
Takže, a ja som vám dokázal, že pri štátnom záverečnom účte sa dá hovoriť naozaj o všetkom (povedané so smiechom), aj historicky, aj prakticky. Ja som vďačný za ten výsledok jedného percenta a myslím si, že máme za sebou naozaj dobrý rok z mnohých pohľadov a je to dobrý rok, bol to dobrý rok aj pre mestá a obce, pre investície, ktoré boli schopné ľuďom doručiť pre množstvo mnohých pracovných džobov, ktoré boli schopné firmy, zamestnávatelia, súkromné firmy ľuďom ponúknuť cez nárast miezd, ktoré, ktorý bol, ktorý bol jasne kvantifikovaný cez rast priemernej mzdy, ktorý bol takisto pomenovaný. Takže toto sú všetko pozitíva roku 2017.
Snáď ešte dodám, že neočakávam, že by sa jesenná notifikácia mala zásadným spôsobom dotknúť tentokrát. Nemáme žiadne avizované metodologické spory s Eurostatom, to znamená, žiadne fatálne pohyby vo výške deficitu okolo jedného percenta by nastať nemali a prial by som si, aby sa nám, teraz myslím Slovenskej republike, darilo tak ako v roku 2017 aj v ďalších rokoch, ak, nech už kormidluje akákoľvek vláda.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne za možnosť zareagovať. Aj keď takto na konci, ale myslím, že sa nám zlieva tá diskusia a chronickí rečníci na tieto témy vám, mi budú môcť odpovedať v ďalšej otázke pri ďalšom programe, a to je program stability.
Štátny záverečný účet je téma, ku ktorej, pri ktorej môžte vystupovať naozaj k všetkému, pretože štátny záverečný účet je vlastne taká uzávierka štátu. V našej krajine ju robíme – na rozdiel od mnohých iných vyspelých krajín – na veľmi sofistikovanej úrovni. Štátny záverečný účet končí výrokom audítora. V podstate máme všetky účtovné jednotky, všetky možné účtovné jednotky vrátane obcí, miest, krajov, ale aj podnikov, obcí, ktoré, ktoré patria do verejného sektora, ako je napríklad pre vašu informáciu hospodárenie Dopravného podniku mesta Bratislavy, patrí tiež do verejného sektora, pre niekoho, kto sa tejto problematike nevenuje, to môže byť prekvapenie, ale naozaj výsledok hospodárenia takéhoto jedného podniku vstupuje do celkového výsledku toho čísla aj s tou mierou vplyvu môjho na hospodárenie takéhoto podniku napríklad, samozrejme, v úvodzovkách.
Chcem povedať, že, samozrejme, pri tej obrovskej knihe, ktorú štátny záverečný účet predstavuje, si môžte nájsť desiatky, stovky námetov na kritiku. Ja sám patrím k ľuďom, ktorí si myslia, že v krajine nikdy nie je všetko úplne v poriadku, to znamená, je vždy čo zlepšovať. Tam proste, v tejto oblasti teda netreba mať zatvorené oči ani sa proste tváriť ako nejaká sfinga. Je vašou úlohou a vlastne aj, aj poslaním veci, veci kritizovať. Čo je, čo je iná miera a to miera populizmu, ktorá, samozrejme, z úst, tak by som povedal, takou, tak šetrne posolené vystúpenia niektorých rečníkov; a nechcem sa ich dotknúť, ale sú proste pretkané. Pretože ako ste schopní pri jednom bode rokovania sa proste zamdlievať nad tou, ako je, ako je návrh, vládny návrh proti rodinnej politike, pretože uvažuje napríklad ako pri, pri sporení, stavebnom sporení, do ktorého sme dali za desať rokov 400 mil. eur z verejných zdrojov, 400 mil. eur z verejných zdrojov cez štátnu prémiu sporiteľom, sporiteľom, ale podľa mňa transferom do zisku stavebných sporiteľní, lebo si pozrite vývoj ich zisku v tých posledných desiatich rokoch, pozrite si transfer, repatriáciu dividend týchto firiem do, k svojim matkám. Takže keď na jednej strane zamdlievate nad použitím 400 mil. eur a spôsobom použitia, nad tým, že je to proti rodinnej politike, tak tu bez problémov, samozrejme, ma šticujete z pohľadu toho, že ten výsledok mohol byť lepší. Jasne, že mohol byť lepší.
A takisto by sme mohli reagovať hneď aj na, po mnohých rokoch, tuším po štyroch-piatich rokoch deflácie na, na náznaky inflačného správania, ale, pán profesor, ako? Napríklad tým, že by sme zastavili nárast miezd, že áno. Tak vás prosím, keby ste predstúpili s týmto, s týmto nápadom pred svojich voličov, lebo sú nimi určite aj zamestnanci a viete, že dnes hlavným kanálom rastu cien je naozaj rast miezd alebo situácia na trhu práce, čiže skôr situácia na trhu práce, ktorá spôsobuje po dlhých, dlhých rokoch, hej? A tu by som prosil, keby sme sa nechytali hneď populistickej panike, paniky a keby sme sa vrátili k tomu, že po dlhých rokoch dvojcifernej nezamestnanosti, bezútešnej situácie v mnohých regiónoch sa proste dostávame na klasické, štandardné čísla európskej nezamestnanosti, ktoré sú hlboko pod 5 % v mnohých regiónoch, čo vytvára, samozrejme, konkurencie na trhu práce, ktorý a ktorá sa rieši tým najnormálnejším spôsobom, to znamená žiadna regulácia socialistická, ale to, že zamestnávatelia bojujú o svojich zamestnancov cez zvyšovanie miezd. A to zvyšovanie miezd sa konečne, a však to bol koniec koncov cieľ a niekoľkoročný cieľ aj, aj menovej politiky Európskej centrálnej banky, aby sa v podstate cez kanál cien služieb zvyšoval vlastne cenový index. Takže z tohto pohľadu to zatiaľ pozorujeme, nevnímame to niečo, čo by nás mohlo okamžite vyrušovať.
A rozhodne napriek tomu, že som sociálny demokrat a nie som liberál, pán Jurzyca, tak nehodlám navrhovať vláde reguláciu, lebo takéto odporúčania a podhadzovanie týchto tém by mohli smerovať u niektorých, ktorí chcú poručiť vetru a dešti aj, aj týmto spôsobom. Takže rozhodne nenavrhujem cenovú reguláciu, čo by sa dalo proste vyvodiť (povedané so smiechom). Ak chcete reguláciu cez rozpočet, tak by sa to muselo robiť, samozrejme, cez mzdovú politiku.
A tu musím oznámiť, viete, že sme vo fáze vyjednávania a kolektívneho vyjednávania na najbližšie roky, kde má dôjsť ešte vlastne k ďalšiemu impulzu, pretože to je zase ďalšia agenda, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy, no a tu medzi vami sedia ľudia, ktorí sú zástancami riešenia tohto problému, aby vo verejnom sektore pracovali kvalitní ľudia za spravodlivú vyššiu odmenu. Takže toto ideme v niekoľkých krokoch realizovať za stovky miliónov eur v najbližších rokoch. A to, samozrejme, treba si to priznať, tiež prispeje k možnému vplyvu na cenový index cez to, že tých peňazí bude v obehu, v obehu viac a takto ceny môžu zareagovať.
Moja reakcia je možno halabala, ale ešte, pán, pán Heger, takéto vyjadrenie, že (povedané so smiechom) v akej krajine žijeme? Vy by ste si naozaj, vy už si zaslúžite trošku mať aj vládne zodpovednosti, aby ste konečne mohli za niečo zodpovedať a mať akože, ako aj výsledky. A tu sa možno aj blíži ten okamih, tak sa potom, môžme si potom úlohy vymeniť.
Ale vy ste tu povedali, že majetok sa rozdal, investície sa zanedbali. No tak ja len, mali by ste povedať, že kto ten majetok rozdal, hej? Lebo tu sú mená a priezviská, niektorí, niektorí matadori tu ešte prežili aj z čias privatizácie, sedia tam v horných, teraz nesedia, odišli si užívať latifundie a nájmy z tých latifundií, takže tam sa treba porozprávať potom o tom, že kto ich rozdal, za čo a za koľko a, samozrejme, že to v tom dlhu je. Áno, dneska po tak masívnej privatizácii sme určite o nejaké tie možno desiatky miliárd, desiatku miliárd mohli mať menší verejný dlh, keby niekto predával rozumne a nie cez nejakú kampaň, pretože štát je zlý vlastník. Štát je zlý vlastník, obsadím, obsadím nominantov svojou, zo svojej strany, prehlásim, že štát je zlý vlastník a zle to predám. Takže dovediem princíp do dokonalosti. Aj to sa proste v našej krajine dialo, treba hovoriť mená, adresy, hej? A sú tu aj autori tých vašich slávnych reforiem, ktorí majú zašpinené prsty od týchto privatizácií dodnes.
Takže, a ja som vám dokázal, že pri štátnom záverečnom účte sa dá hovoriť naozaj o všetkom (povedané so smiechom), aj historicky, aj prakticky. Ja som vďačný za ten výsledok jedného percenta a myslím si, že máme za sebou naozaj dobrý rok z mnohých pohľadov a je to dobrý rok, bol to dobrý rok aj pre mestá a obce, pre investície, ktoré boli schopné ľuďom doručiť pre množstvo mnohých pracovných džobov, ktoré boli schopné firmy, zamestnávatelia, súkromné firmy ľuďom ponúknuť cez nárast miezd, ktoré, ktorý bol, ktorý bol jasne kvantifikovaný cez rast priemernej mzdy, ktorý bol takisto pomenovaný. Takže toto sú všetko pozitíva roku 2017.
Snáď ešte dodám, že neočakávam, že by sa jesenná notifikácia mala zásadným spôsobom dotknúť tentokrát. Nemáme žiadne avizované metodologické spory s Eurostatom, to znamená, žiadne fatálne pohyby vo výške deficitu okolo jedného percenta by nastať nemali a prial by som si, aby sa nám, teraz myslím Slovenskej republike, darilo tak ako v roku 2017 aj v ďalších rokoch, ak, nech už kormidluje akákoľvek vláda.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:59
Uvádzajúci uvádza bod 14:59
Peter KažimírVeľmi krátko. Čísla určite, ktorí sa tomu venujete, poznáte. To znamená, stanovujeme predbežný cieľ na rok 2019 na úrovni 0,32 hrubého domáceho produktu, ďalšie roky na úrovni vyrovnaného hospodárenia aj v hotovostnom, aj v akruálnom princípe. Pokles dlhu vzhľadom na to, že už od minulého roku sa hýbeme v priestore primárneho prebytku, to, tento fenomén si akosi na Slovensku málo, málo uvedomujeme, ale to je kľúčový, kľúčový fakt, pretože ide vlastne o už, o prebytkové hospodárenie, ak odrátame výšku, obsluhu dlhu, čo znamená aj de facto aj nezvyšovanie dlhu.
Takže vzhľadom na to, že už sa hýbeme s tak nízkymi deficitmi a s vyrovnaným hospodárením, tak vidieť, že raketovo klesá aj dlh a v tom prognózovanom období by sme mali klesnúť až k úrovni 43 % hrubého domáceho produktu a aj pod sankčné, sankčné pásmo. A, samozrejme, v obdobiach veľmi priaznivých rokov pre naše hospodárenie s ekonomickým rastom okolo štyroch a dokonca vyše 4 %, čo nás zase; asi odpoviem aj na otázku pána Klusa, ktorý špiritizoval okolo toho, prečo nás niektoré krajiny v tomto-ktorom roku v nejakom parametre predbehnú. No pretože je to tak, pretože proste každá krajina má nejaké, nejaké špecifikum, ktoré ho charakterizuje. V našom prípade sme výrobcovia áut, to znamená, tak ako sa nám zapínajú výrobné kapacity, jednotlivé investície, tak v tých rokoch sa dostávame dopredu. Je to proste taká, taká štafeta, v ktorej, v ktorej sa vždycky ale v európskom porovnaní udržiavame na veľmi dobrých, dobrých miestach.
Snáď posledná vec, deficit 0,32, budeme sa o tomto baviť ešte v tomto roku niekoľkokrát, je pre ministerstvo financií de facto vyrovnané hospodárenie, pretože vám s plnou zodpovednosťou po skoro siedmich rokoch skúseností môžem povedať, že nikto nevie garantovať, že deficit skončí na úrovni 0,32 a že neskončí plus 0,1, hej, alebo mínus 0,4 práve vo vzťahu k tomu, že do okruhu verejných financií sú zaratávané aj výsledky hospodárenia subjektov, ktoré, na ktoré vláda nemá žiadny, žiadny vplyv a aj tak, samozrejme, ho priebežne, tento výsledok, vyhodnocujeme, ale ten výsledok môže byť odlišný. To znamená, z hľadiska technickej realizácie rozpočtu je toto už cieľ, ktorý znamená pre nás prakticky vyrovnané hospodárenie.
Ďakujem.
Ďakujem. Tento bod nasleduje a v podstate poznáte tento dokument veľmi dobre. Je to základný dokument, ktorý stanovuje fiškálne ciele na najbližšie roky, a som odhodlaný tieto, tieto ciele, samozrejme, rešpektovať aj pri návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prídeme do Národnej rady po jeho schválení vo vláde niekedy v novembri tohto roku.
Veľmi krátko. Čísla určite, ktorí sa tomu venujete, poznáte. To znamená, stanovujeme predbežný cieľ na rok 2019 na úrovni 0,32 hrubého domáceho produktu, ďalšie roky na úrovni vyrovnaného hospodárenia aj v hotovostnom, aj v akruálnom princípe. Pokles dlhu vzhľadom na to, že už od minulého roku sa hýbeme v priestore primárneho prebytku, to, tento fenomén si akosi na Slovensku málo, málo uvedomujeme, ale to je kľúčový, kľúčový fakt, pretože ide vlastne o už, o prebytkové hospodárenie, ak odrátame výšku, obsluhu dlhu, čo znamená aj de facto aj nezvyšovanie dlhu.
Takže vzhľadom na to, že už sa hýbeme s tak nízkymi deficitmi a s vyrovnaným hospodárením, tak vidieť, že raketovo klesá aj dlh a v tom prognózovanom období by sme mali klesnúť až k úrovni 43 % hrubého domáceho produktu a aj pod sankčné, sankčné pásmo. A, samozrejme, v obdobiach veľmi priaznivých rokov pre naše hospodárenie s ekonomickým rastom okolo štyroch a dokonca vyše 4 %, čo nás zase; asi odpoviem aj na otázku pána Klusa, ktorý špiritizoval okolo toho, prečo nás niektoré krajiny v tomto-ktorom roku v nejakom parametre predbehnú. No pretože je to tak, pretože proste každá krajina má nejaké, nejaké špecifikum, ktoré ho charakterizuje. V našom prípade sme výrobcovia áut, to znamená, tak ako sa nám zapínajú výrobné kapacity, jednotlivé investície, tak v tých rokoch sa dostávame dopredu. Je to proste taká, taká štafeta, v ktorej, v ktorej sa vždycky ale v európskom porovnaní udržiavame na veľmi dobrých, dobrých miestach.
Snáď posledná vec, deficit 0,32, budeme sa o tomto baviť ešte v tomto roku niekoľkokrát, je pre ministerstvo financií de facto vyrovnané hospodárenie, pretože vám s plnou zodpovednosťou po skoro siedmich rokoch skúseností môžem povedať, že nikto nevie garantovať, že deficit skončí na úrovni 0,32 a že neskončí plus 0,1, hej, alebo mínus 0,4 práve vo vzťahu k tomu, že do okruhu verejných financií sú zaratávané aj výsledky hospodárenia subjektov, ktoré, na ktoré vláda nemá žiadny, žiadny vplyv a aj tak, samozrejme, ho priebežne, tento výsledok, vyhodnocujeme, ale ten výsledok môže byť odlišný. To znamená, z hľadiska technickej realizácie rozpočtu je toto už cieľ, ktorý znamená pre nás prakticky vyrovnané hospodárenie.
Ďakujem.
Rozpracované
15:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:03
Radovan BalážPredseda Národnej rady svojím...
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1036 z 24. mája 2018 pridelil program, program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k programu stability iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu zobrať na vedomie, a to výbor pre financie a rozpočet a výbor pre európske záležitosti.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených pod bodom č. III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2018 až 2021 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 298 zo dňa 13. júna 2018, kde ma zároveň výbor určil ako za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.6.2018 o 15:03 hod.
Ing.
Radovan Baláž
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky za roky 2018 až 2021 (tlač 986). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1036 z 24. mája 2018 pridelil program, program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k programu stability iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu zobrať na vedomie, a to výbor pre financie a rozpočet a výbor pre európske záležitosti.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených pod bodom č. III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2018 až 2021 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 298 zo dňa 13. júna 2018, kde ma zároveň výbor určil ako za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:06
Vystúpenie v rozprave 15:06
Eduard HegerSú veci, ktoré sme hovorili aj...
Sú veci, ktoré sme hovorili aj my, že v rámci tých návrhov sa stotožňujeme a áno, 400 mil., je to za desať rokov, čiže zase tá suma znie summa summarum veľká, ale 40 mil. ročne nie je až taký veľký balík, keď napríklad by som to dal do porovnania, za minulý rok sa minulo na informatizáciu 324 mil. eur, a teda dovolil by som si veľmi silno povedať, že v rámci týchto výdavkov sa dá hľadať podstatne vyššia efektivita. Je veľmi ťažké merať tieto výdavky, a preto je to také vágne, ale, ale hovorí sa vlastne už, by som povedal, aj verejne o tom, aké, aký je to novodobý divoký západ, keď tak poviem. Takže myslím si, že ak by sme sa zamerali napríklad na výdavky na informatizáciu, tak by sa tam hravo dali dosiahnuť minimálne 20-percentné úspory, ale, samozrejme, je to hypotetické, lebo ťažko sa to momentálne dokazuje. Ale myslím si, že tam určite tie rezervy sú a v takom prípade nie je problém nájsť peniaze aj na adresnosť. Som aj hovoril o tej adresnosti aj pri tom stavebnom sporení a myslím si, že je to dôležité, aby tam tá adresnosť bola, ale nie zase taká, aby to znefunkčnilo ten systém, ak teda chceme pomôcť tým rodinám. Ale dobre, však to je trošku momentálne; a neni to úplne mimo misu, lebo opäť aj pri tejto téme sa dá hovoriť doširoka.
Tam ste spomenuli vlastne aj tých nominantov, áno, však na toto máme asi, my teda máme na to taký istý názor, že práve to je problém slovenskej politiky, že sa dávajú, dosadzujú sa nominanti na rôzne teplé miesta, ktorí nerobia v prospech záujmov všetkých ľudí, ale v prospech možno nejakej úzkej skupiny. A áno, a tá história je, aká je, myslím si, že to maslo je na všetkých hlavách, ktoré tu v minulosti boli, a môžme robiť nejaké rebríčky a myslím si, že však veľa sa to aj medializovalo, hovorilo, takže ja som to bral tak plošne, čo sa týka tých zanedbaných investícií a predaja majetku.
Poďme sa možno pozrieť teraz späť na ten program stability. Ja by som tam chcel možno iba pár takých vecí vypichnúť. V prvom rade chcem teda povedať, že som rád, že je to teda taký komplexný a kvalitný dokument, že naozaj je vidieť, že sa s tým tvorcovia pohrali a že dávajú veľmi hlboký vhľad do rôznych dát. Je to dobrý študijný materiál aj s prílohami, takže to by som, to by som určite chcel pochváliť.
Začal by som možno práve tou hodnotou za peniaze, pretože myslím si, že to je niečo, čo je veľmi dôležitý útvar, a myslím si, že naprieč celým politickým spektrom je zhoda, že tento útvar tu má svoje miesto a potrebuje dostávať viacej priestoru, pretože práve aj minulý rok ukázal, že toho priestoru dostáva veľmi málo, pretože identifikoval vo svojich správach, cez ktoré prešiel, úspory za 700 mil. eur, ale realizované boli doposiaľ len vo výške nejakých 83 mil. eur. Čiže to percento, percento realizácie je stále nízke a vidíme, ak si pozrieme aj v rámci tej správy, ktorá je prílohou, ktorá je prílohou, tak vidíme, že (povedané so smiechom) je to, je to veľmi dobrý dokument, je tam pekne urobené aj graficky a naozaj môžme vidieť práve tie žlté a červené plochy, ktoré jasne zvýrazňujú, akým spôsobom jednotlivé rezorty k tomu pristúpili a vidíme, ako to majú zapracované v rozpočte. Tak uvidíme, čo urobia v nasledujúcom roku, lebo vidíme že aj doprava, aj IT alebo práca, školstvo tam majú krásne červené, červené štvorčeky alebo obdĺžniky, ako by som to nazval, priamo v tom. Takže hodnota za peniaze je určite nástroj, ktorý nevyhnutne potrebujeme využívať, my naňho poukazujeme a tie úspory tu sú.
Čiže aj tu vidíme, pán minister, že ten potenciál tu je, samotné vaše ministerstvo odhaľuje miesta, kde sa dá usporiť, a teda to je, opäť len nadviažem na to, čo som hovoril aj v predchádzajúcom, že len treba na to viacej potlačiť a ja vám to tak asi často, jak sa povie, otĺkam o hlavu, ale vy ste podpredseda vlády, ste minister financií, myslím si, že máte na to páky, aby ste mohli to presadzovať, ale nebudem sa starať viacej do vnútorných vzťahov v rámci koalície, len si myslím, že je škoda, keď sa to nedeje.
Čo ma zaujalo, bolo v programe stability taká jedna veta, v ktorej sa hovorí, že vláda sa chce opierať o najsilnejšie rasty ekonomiky, paradoxne to práve potvrdzuje to, že teda ako keby sa uspokojila s tým, že ekonomika rastie a že už teda nemusí pracovať na práve tej svojej práci, a to je poriadok práve v tých výdavkoch, pretože o tom sa často bavíme, že; a vy ste to aj tak naznačili, neviem teda, že či to tak máte úplne zadefinované, že vy ste ten, ktorý sa má starať o príjmy a nemá riešiť výdavky. Ale mne to úplne nesedí, ja si myslím, že by vás mali zaujímať aj výdavky ako ministra financií. Prosím, prosím? (Reakcia ministra.) Jáj, dobre. Čiže; lebo tam práve sa dajú dosahovať potom aj tie výsledky rozpočtu podstatne, podstatne lepšie.
A keď sa pozrieme aj na samotné konsolidačné úsilie alebo, ako som hovoril, aj na zmenu toho štrukturálneho salda, tak vidíme, že tie čísla nie sú nijako svetoborné, že naozaj dá sa dosahovať omnoho viac. A tak ako som aj hovoril, to, že budeme mať mínus 0,32 a vy poviete, že to považujete za vyrovnaný rozpočet, áno, s tým sa dá súhlasiť viac-menej, aj keď teda keby sme chceli byť vyslovene striktní, tak nie pokiaľ, ale dobre, je to primárne saldo, ale však aj tie úroky musíme platiť, ktoré nie sú malé, je to vyše jednej miliardy, konkrétne 1,17 mld., čo nie je v žiadnom prípade zanedbateľné číslo, a opäť ťažíme aj z toho, že momentálne vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu tie úrokové miery sú podstatne priaznivejšie, takže z toho dôvodu sa neni dôvod prečo uspokojiť a naozaj treba premeniť tieto pozitívne časy na naštartovanie viacerých reforiem a viacerých, áno, reforiem, úprav, ktoré, hovorím, naznačuje aj samotný projekt hodnota za peniaze.
Ak sa chceme pozrieť na to, aby Slovensko ako krajina mohla napredovať, tak je k tomu potrebné niekoľko, alebo ak chceme mať v budúcnosti silné ekonomické rasty, tak je potrebné, aby sme mali zdravé podnikateľské prostredie. Myslím, že to je veľmi dôležité. A keď sa pozrieme naozaj na jednotlivé tie ukazovatele, tak jednak môžme vidieť určitý prepad, a teda o tom by sme sa mohli, samozrejme, viacej baviť. Myslím, že ste komunikovali aj s Doing Business o tom, ako k tým parametrom pristúpiť, ale čo je zaujímavé, nielen pozrieť si jednotlivý pokles alebo jednotlivé poradie v rebríčku ako také, Slovenska, ale treba sa pozrieť, ako v tom rebríčku napredujú, alebo aké méty dosahujú ostatné krajiny, lebo tam môžme krásne vidieť potom tú disproporciu pri niektorých krajinách, kde si povieme, 20 rokov dozadu sme boli na štartovacej línii, ale oni nás podstatne predbehli práve tou zodpovednou, zodpovednou politikou. Takže o podnikateľskom prostredí sme sa tu rozprávali veľa aj pri investičných stimuloch a podobne a je to naša tiež taká vďačná téma opozično-koaličná, kde sa nie vždy zhodneme.
Druhá taká dôležitá téma je podľa mňa práve ten efektívny verejný sektor. Jednak by sme sa mohli pozrieť na samotné ESO a o tom sme sa tiež bavili práve pri správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám vytkol vlastne, by som povedal, také veľmi závažné nedostatky tejto samotnej reformy alebo projektu, či už to, že pred, hovoril o samotnom, pasportizácii budovy, hovoril o tom, že pred delimitáciou majetku neprebehla žiadna teda tá pasportizácia budov a pozemkov alebo deklarovaná výška, úspora vo výške jednej miliardy nebola preukázaná, to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie programu ESO, alebo že pred spustením realizácie programu ESO nebola spracovaná na úrovni vlády alebo ministerstva vnútra žiadna štúdia uskutočniteľnosti. A ja som si aj vyžiadal vlastne informácie a poslal som na ministerstvo vnútra viacero otázok týkajúcich sa Esa, ale nechcem ich tu teraz konkrétne čítať, ale aj z tých odpovedí je možné vidieť, že naozaj výsledky, ktoré sa prezentujú, sú skôr pocitové o tom, že teda tie budovy sú krajšie alebo príjemnejšie a podobne. A vidíme, že teda nedochádza ani k úbytku personálu, ktorý na tom pracuje, a tá kvalita teda nie je nevyhnutná alebo nie je taká, aká by mala byť práve za tie peniaze, ktoré sa do toho investovali. Takže ESO je program, ktorý v každom prípade si zaslúži dosť kritiky práve z toho dôvodu, že nepriniesol to, čo sľuboval, a bolo to skôr naozaj tak postavené politicky, keď tak poviem.
Ďalšie je práve tá oblasť vzdelávania, výskumu, inovácií, je zaujímavé si pozrieť aj vlastne štruktúru výdavkov, ktorú máme v rámci našich rozpočtov, a môžme tam vidieť napríklad priamo z programu stability, priamo z programu stability zo strany 47 je taká veľmi zaujímavá tabuľka pre vás, ktorí si chcete pozrieť, počkajte, tooo, č. 26, tak tam môžme vlastne vidieť, ako to vyzerá v rámci aj V3, aj ako to vyzerá v rámci Slovenska, ako sú vlastne jednotlivým oblastiam, koľko peňazí do toho investujeme. Je veľmi zaujímavá aj tabuľka alebo teda graf na ďalšej strane, na strane 50, kde môžme vidieť práve počet zamestnancov verejného sektora na tisíc obyvateľov a opäť môžme sa tu zamýšľať a môžme tu diskutovať o tej efektivite, že vidíme, že 81,1 je ten, to slovenské číslo a máme tu krajiny, ktoré majú aj vyšší, ten priemer je 85, ale opäť, čo za to dostávame. To je práve to dôležité.
A veľmi zaujímavé je práve ten graf 57, ktorý je hneď vedľa, a to je vlastne ten rozdiel slovenskej sektorovej zamestnanosti oproti benchmarku, že vidíme, že iné krajiny, napríklad tu to je tak veľmi pekne zacitované, že Slovensko má porovnateľný celkový počet zamestnancov verejného sektora oproti krajinám EÚ, no vo výrazne odlišnej štruktúre. A to je, myslím si, že to je konštatovanie samotného ministerstva financií, inštitútu, čiže vidíme, že aj toto je niečo, kde potrebujeme, čomu potrebujeme venovať pozornosť. Teda ak by som pokračoval vo vete, tak je tu napísané, že na základe jednoduchého porovnávania Slovensko má viac vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, naopak, menej zdravotných sestier a vojakov; a toto je, má tiež veľmi silnú výpovednú hodnotu.
Na jednej strane tu máme veľa vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, sudcov. Vidíme, že súdnictvo je pocitovo na chvoste, alebo teda je najhoršie, čiže máme tu veľa sudcov, máme dobre platených sudcov a napriek tomu nemáme výsledky v porovnaní so štruktúrou s inými krajinami. Máme tu veľa vysokoškolských učiteľov, napriek tomu naši absolventi odchádzajú do zahraničia alebo dokonca odchádzajú ešte študovať aj do zahraničia. Máme tu veľa policajtov, ale máme málo zdravotných sestier, ale máme tu starnúcu populáciu a máme tu vôbec pacientov, ktorí jednoznačne pociťujú tento veľký deficit.
A toto sú práve údaje, ku ktorým sa nemôžme stavať nijako pasívne a nemôžme si pred nimi ani zatvárať oči, práve naopak, musíme do nich vstupovať. A toto sú, tu úplne vystupujú priority, pretože naozaj podľa toho, kam idú peniaze, podľa toho vidíme, kde sú naše priority. Je to tak v osobných financiách, je to tak aj vo verejných financiách, takže; a na druhej strane vidíme, že teda máme tu veľa policajtov, ale potom sa stávajú aj prípady, že tá bezpečnosť nie vždy je, ako sme videli v posledných, posledných týždňoch a práve smrť Henryho je niečo, čo ľuďom nahnalo veľký strach. Ako dobre, je to; čiže vidíme, že napriek tomu, že tu máme aj toľko policajtov, nie je to, že by teda ľudia sa tu nevyhnutne cítili bezpečne. Čiže toto sú všetko faktory, ktoré musíme zohľadniť, ktoré musíme zohľadniť a ktoré aj z tohto programu stability vystupujú a mali by sa premietnuť. Mali by sa premietnuť do toho, aké kroky a ako bude vyzerať rozpočet, aké reformy, do čoho sa vlastne bude investovať v nasledujúcich rokoch.
Jednu vec, ktorú by som chcel ešte spomenúť v rámci, alebo dve, pardon, možno aj viac, ale ktorú by som chcel spomenúť v rámci programu stability, je tiež taký evergreen, a to je výber DPH. A tuto teda vidíme, že dosahujeme hodnoty porovnateľné s rokom 2006. Len treba si uvedomiť, že od roku 2006, to je práve obdobie, kedy vláda SMER-u prevzala moc v krajine, vtedy v koalícii, a vidíme, že vtedy sa začal vlastne výber DPH výrazne zhoršovať a teraz sa vlastne len dostávame na úroveň obdobia spred roku 2006. A toto je ten najdôležitejší, tá najdôležitejšia informácia, že viac-menej to, že sme sa vyškriabali sem, nie je žiadna sláva, pretože ako keby teda SMER len rehabilituje to, čo za posledné, za obdobie vládnutia vlastne premrhal a naozaj bavíme sa tu rádovo o nejakých šiestich miliardách eur, ktoré za toto obdobie nám uniklo v porovnaní s tým, keby sme to vedeli držať na tej hodnote spred roku 2006. Šesť miliárd je veľmi veľké číslo.
Takže; a opäť veľmi konkrétne. Ako to, že sa nevie vybrať viac DPH alebo že ideme v tom tak pomaly, môžme tu špekulovať, rozprávať sa o nástrojoch a podobne, ale my sme krajina, ktorá má tieto nástroje nastavené veľmi sofistikovane. Tu skôr naozaj je problém práve v tej implementácii týchto nástrojov, v, by som povedal, na strane polície, prokuratúry a vyslovene dolapovania týchto jednotlivých podvodníkov, ktorí túto DPH vysávajú z rozpočtu, a tam je, tam sa potrebujeme zamerať, to je opäť len priestor pre vládu. Tu my ako z pohľadu legislatívy toho veľa neurobíme. To musí zabezpečiť vláda.
A vieme aj zo správy NKÚ, ktorá bola venovaná výberu DPH, vidíme, že tá implementácia je ten veľký problém, a opäť, tak ako som povedal pri informatizácii spoločnosti alebo keď tak to nazvem, tak ako tam sú veľké rezervy, pretože tie projekty sú naozaj mnohokrát nafúknuté a vidíme, že to verejné obstarávanie je v tom veľmi deravé a obstaráva sa za premrštené ceny, za premrštené ceny, či už je to práve pri nedávno medializovanom integrovanom... IOMO, integrované... (reakcia spravodajcu) obslužné miesto občana; výborne, ďakujem veľmi pekne; ktoré sa vysúťažilo, teda neviem, či za 5 miliónov, alebo za koľko, 15 miliónov, neviem teraz, na to, že dáva nejaké tri potvrdenia, ale teraz vlastne skončila tá zmluva a vysúťažovala sa vlastne obstarávanie, ktoré stálo 100-tisíc mesačne. A keď sa na to pozreli ľudia, ktorí sú z fachu, tak hovorili, že nerozumejú, čo tam toľko peňazí môže stáť, takže to sú opäť premrštené, premrštené cifry, ktoré sa ťažko, samozrejme, dokazujú, ale tá transparentnosť v tom obstarávaní by mala byť maximálna práve na to, aby sme mohli vidieť, či tie peniaze, aby sa do toho mohlo pozrieť čo najviac ľudí, aby sa mohlo ukázať.
Ale tam som chcel povedať, že; som trošku odbočil; že teda tá efektivita, jáj, pri tej DPH, chcel som to porovnať s tým DPH. Čiže ako sa dá pri tej informatizácii zabezpečiť minimálne 20-percentná vyššia efektivita, a to nie sú nemalé peniaze, pri 324 mil. ročne sa tu bavíme automaticky o 60 mil. eur, ktoré máme doma len tým, že sa trošku pozrieme tomu na zub. Tak tak isto aj pri DPH si myslím, že tie sumy sa dajú výrazne, výrazne priskrutkovať a dajú sa, ten výber sa dá dosiahnuť podstatne, podstatne viac, pretože je tu aj také, vládne tu aj také povedomie, že ten náš človek, s ktorým tu žijeme, s tou historkou, náš človek, tu žijeme už dva roky, je to povedomie, ktoré tu teda mnohí ľudia požívajú, tú ochranu, takže; a práve aj to zahltenie sudcov a podobne sú nástroje, ktoré sú nefunkčné a nevedia teda dosiahnuť ten želaný stav.
Takže tu vidíme veľké rezervy. A práve ešte, aby som sa krátko vrátil k tomu výskumu a inováciám. Toto je opäť, spomeniem si na minulé leto, premrhané eurofondy, ktoré sú naozaj preč, pretože keď sa bavíte s ľuďmi, s odborníkmi, povedia, tie odpisy sú tam nastavené na šesť rokov a vlastne už sa nebude dať vyčerpať tie eurofondy, aj keby ich dostali tento rok alebo budúci, tak už budú mať len päť alebo štyri rokov, a tým pádom to nebudú vedieť, tie projekty, zrealizovať. Takže my sme premrhali naozaj kľúčový čas, ktorý sme mali na to, aby sme investovali do výskumu a vývoja, a tým, že to proste bol, prebehlo, ako to prebehlo, že to bolo preddohodnuté, že to nešlo tým firmám, ktoré na to majú, tak je to opäť premrhaná veľká príležitosť. Jednak aj preto, že sú dnes na trhu firmy, ktoré by chceli prísť a chceli by sa uchádzať a legitímne a vedia to aj preukázať, že sú to proste firmy, ktoré by vedeli naštartovať alebo rozbehnúť výskum a vývoj na Slovensku, ale, žiaľ, práve ten mechanizmus ako nefunguje, spôsobuje a odrádza týchto ľudí a vidíme, že je tu na to priestor.
Minule som sa rozprával aj s dekanom národohospodárskej fakulty, ktorý mi rozprával, ako to funguje v zahraničí. Ako firmy sú ochotné zotrvať aj v krajine len preto, že majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami a budú investovať do toho výskumu a vývoja práve v tej krajine, pretože majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami. Je tam tá prepojenosť, a toto sú práve tie priority, na ktoré sa musíme zamerať, ak chceme posunúť a chceme byť ekonomicky silná krajina. Takže ja osobne tu vidím viaceré oblasti, na ktoré vláda nekladie dôraz, dostatočný dôraz alebo ich ani nevidí.
Čo ocením, je samotná revízia výdavkov teda na ľudí vo verejnej správe, ktorá viem, že prebieha, ale opäť, no, dobre. Chytáme veci za chvost, už to mohlo byť omnoho skôr, pretože tá neefektivita tých úradníkov tu vychádza zo všetkých možných štatistík, ktoré sa tu robia, a opäť je možné tam dosiahnuť veľké úspory. Hovorí o tom už dneska každý, že tie úspory sú tu možné dosiahnuť a že práve teraz je ten čas, kedy je veľký nedostatok ľudí na pracovnom trhu, pomôcť týmto ľuďom, ktorí nevedia dosiahnuť efektivitu v rámci verejnej správy, nájsť povolanie, ktoré, v ktorom sa oni budú cítiť omnoho lepšie, v ktorom nájdu ako keby taký, svoje uplatnenie a zároveň odbremenia, odbremenia verejnú správu. A na druhej strane vnášať efektivitu procesov. Tu proste desať rokov fungujeme tým istým spôsobom, ale svet sa za desať rokov niekde úplne inde pohol. A hovorím, lejeme stovky miliónov do informatizácie, ale vôbec to nie je cítiť. Verejná správa zaostáva míľovými krokmi za súkromným sektorom, a pritom keď sa bavíte s ľuďmi zo súkromného sektora, ako toto dosahujú, tak to určite nie sú také enormné sumy, pretože Slovensko nie je žiadna veľká krajina. Je to menšie mesto nejakých vyspelých krajín. Takže; porovnateľne; takže nemôžme tu hovoriť o tom, že to je náročný softvér a podobne. Takže určite, určite nie.
Takže toľko k programu stability a k jednotlivým údajom, ktoré sú tu spomenuté. Dalo by sa tu ísť aj hlbšie, ale neni to asi úplne predmetom. Ešte pozriem, čo som tu mal nejakých pár poznámok.
Určite teda opäť by som ešte, ak môžem na chvíľku, k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, lebo aj pán minister spomenul vlastne, že budeme mať deficitné, ale teda, alebo rozpočty, vyrovnané rozpočty, ale stále to nie je tá cieľová rovina, ktorú potrebujeme na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože ten cieľ na to je prebytok 0,4 % HDP, ktorý je alokovaný. A za chvíľočku sa budeme baviť aj o Sociálnej poisťovni a budeme vidieť, že Sociálna poisťovňa bude mať prebytky v blízkych obdobiach a je veľmi dôležité, ako s tými prebytkami naložíme, lebo ak tie prebytky prejeme, alebo ak ich vláda preje, tak to bude veľký, veľký, veľký hriech, pretože tieto prebytky musia byť alokované, pretože tam je práve tá stabilita alebo teda tá cesta k dlhodobej udržateľnosti. A tu sú, hovorím to preto, lebo v tom programe stability na str. 63 sú veľmi pekne ukázané jednotlivé čísla dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde môžme vidieť teda, ako budú mať, ako sa budú vyvíjať jednotlivé výdavky na základe prognóz 2020, 30, 40, 50, 60, 70, a vidíme veľmi pekne, čo nás, čo nás čaká. Čiže dáta máme, len treba na základe tých dát aj konať a prispôsobiť aj tú krátkodobú a strednodobú perspektívu.
A posledné, čo už poviem ešte, je práve medzispotreba, ktorá ma zaujala práve na str. 60, keď si pozriete, tak vlastne môžme vidieť, vieme teda, že nám rastie, rastie nám HDP a medzispotreba klesá len o 0,1 %. Myslím si, že nie je dôvod na to, aby teraz medzispotreba každým rokom rástla, že neviem si to vysvetliť, že prečo by medzispotreba mala nejakým takýmto spôsobom rásť. Myslím si, že to je niečo, čo vytkla, neviem, či pri programe stability alebo ešte pri štátnom záverečnom účte, neviem, asi pri programe stability to vytkla aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nárast. Takže to je tiež, myslím si, niečo, čo sú zbytočné, zbytočné výdavky, ktorými tu plytváme. Takže, takže toto je môj pohľad na to a naozaj je tu, je tu veľa miesta na zlepšenie, budeme na to poukazovať pri každej možnej príležitosti.
A teda rád by som zopakoval pre pána ministra na záver, že oceňujem teda jednak prácu hodnoty za peniaze a oceňujem aj prácu ľudí, ktorí pripravili tento dokument, a budeme sa pozerať, čo prinesiete.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne. Takže, ctené plénum, tá istá zostava viac-menej, takže budeme pokračovať. Ja trošku nadviažem na to, čo ste, pán minister, hovorili teraz záverom. Začal by som možno práve tými 400 miliónmi pre sporiteľov, ktoré sa teda za posledných desať rokov dalo do stavebného sporenia.
Sú veci, ktoré sme hovorili aj my, že v rámci tých návrhov sa stotožňujeme a áno, 400 mil., je to za desať rokov, čiže zase tá suma znie summa summarum veľká, ale 40 mil. ročne nie je až taký veľký balík, keď napríklad by som to dal do porovnania, za minulý rok sa minulo na informatizáciu 324 mil. eur, a teda dovolil by som si veľmi silno povedať, že v rámci týchto výdavkov sa dá hľadať podstatne vyššia efektivita. Je veľmi ťažké merať tieto výdavky, a preto je to také vágne, ale, ale hovorí sa vlastne už, by som povedal, aj verejne o tom, aké, aký je to novodobý divoký západ, keď tak poviem. Takže myslím si, že ak by sme sa zamerali napríklad na výdavky na informatizáciu, tak by sa tam hravo dali dosiahnuť minimálne 20-percentné úspory, ale, samozrejme, je to hypotetické, lebo ťažko sa to momentálne dokazuje. Ale myslím si, že tam určite tie rezervy sú a v takom prípade nie je problém nájsť peniaze aj na adresnosť. Som aj hovoril o tej adresnosti aj pri tom stavebnom sporení a myslím si, že je to dôležité, aby tam tá adresnosť bola, ale nie zase taká, aby to znefunkčnilo ten systém, ak teda chceme pomôcť tým rodinám. Ale dobre, však to je trošku momentálne; a neni to úplne mimo misu, lebo opäť aj pri tejto téme sa dá hovoriť doširoka.
Tam ste spomenuli vlastne aj tých nominantov, áno, však na toto máme asi, my teda máme na to taký istý názor, že práve to je problém slovenskej politiky, že sa dávajú, dosadzujú sa nominanti na rôzne teplé miesta, ktorí nerobia v prospech záujmov všetkých ľudí, ale v prospech možno nejakej úzkej skupiny. A áno, a tá história je, aká je, myslím si, že to maslo je na všetkých hlavách, ktoré tu v minulosti boli, a môžme robiť nejaké rebríčky a myslím si, že však veľa sa to aj medializovalo, hovorilo, takže ja som to bral tak plošne, čo sa týka tých zanedbaných investícií a predaja majetku.
Poďme sa možno pozrieť teraz späť na ten program stability. Ja by som tam chcel možno iba pár takých vecí vypichnúť. V prvom rade chcem teda povedať, že som rád, že je to teda taký komplexný a kvalitný dokument, že naozaj je vidieť, že sa s tým tvorcovia pohrali a že dávajú veľmi hlboký vhľad do rôznych dát. Je to dobrý študijný materiál aj s prílohami, takže to by som, to by som určite chcel pochváliť.
Začal by som možno práve tou hodnotou za peniaze, pretože myslím si, že to je niečo, čo je veľmi dôležitý útvar, a myslím si, že naprieč celým politickým spektrom je zhoda, že tento útvar tu má svoje miesto a potrebuje dostávať viacej priestoru, pretože práve aj minulý rok ukázal, že toho priestoru dostáva veľmi málo, pretože identifikoval vo svojich správach, cez ktoré prešiel, úspory za 700 mil. eur, ale realizované boli doposiaľ len vo výške nejakých 83 mil. eur. Čiže to percento, percento realizácie je stále nízke a vidíme, ak si pozrieme aj v rámci tej správy, ktorá je prílohou, ktorá je prílohou, tak vidíme, že (povedané so smiechom) je to, je to veľmi dobrý dokument, je tam pekne urobené aj graficky a naozaj môžme vidieť práve tie žlté a červené plochy, ktoré jasne zvýrazňujú, akým spôsobom jednotlivé rezorty k tomu pristúpili a vidíme, ako to majú zapracované v rozpočte. Tak uvidíme, čo urobia v nasledujúcom roku, lebo vidíme že aj doprava, aj IT alebo práca, školstvo tam majú krásne červené, červené štvorčeky alebo obdĺžniky, ako by som to nazval, priamo v tom. Takže hodnota za peniaze je určite nástroj, ktorý nevyhnutne potrebujeme využívať, my naňho poukazujeme a tie úspory tu sú.
Čiže aj tu vidíme, pán minister, že ten potenciál tu je, samotné vaše ministerstvo odhaľuje miesta, kde sa dá usporiť, a teda to je, opäť len nadviažem na to, čo som hovoril aj v predchádzajúcom, že len treba na to viacej potlačiť a ja vám to tak asi často, jak sa povie, otĺkam o hlavu, ale vy ste podpredseda vlády, ste minister financií, myslím si, že máte na to páky, aby ste mohli to presadzovať, ale nebudem sa starať viacej do vnútorných vzťahov v rámci koalície, len si myslím, že je škoda, keď sa to nedeje.
Čo ma zaujalo, bolo v programe stability taká jedna veta, v ktorej sa hovorí, že vláda sa chce opierať o najsilnejšie rasty ekonomiky, paradoxne to práve potvrdzuje to, že teda ako keby sa uspokojila s tým, že ekonomika rastie a že už teda nemusí pracovať na práve tej svojej práci, a to je poriadok práve v tých výdavkoch, pretože o tom sa často bavíme, že; a vy ste to aj tak naznačili, neviem teda, že či to tak máte úplne zadefinované, že vy ste ten, ktorý sa má starať o príjmy a nemá riešiť výdavky. Ale mne to úplne nesedí, ja si myslím, že by vás mali zaujímať aj výdavky ako ministra financií. Prosím, prosím? (Reakcia ministra.) Jáj, dobre. Čiže; lebo tam práve sa dajú dosahovať potom aj tie výsledky rozpočtu podstatne, podstatne lepšie.
A keď sa pozrieme aj na samotné konsolidačné úsilie alebo, ako som hovoril, aj na zmenu toho štrukturálneho salda, tak vidíme, že tie čísla nie sú nijako svetoborné, že naozaj dá sa dosahovať omnoho viac. A tak ako som aj hovoril, to, že budeme mať mínus 0,32 a vy poviete, že to považujete za vyrovnaný rozpočet, áno, s tým sa dá súhlasiť viac-menej, aj keď teda keby sme chceli byť vyslovene striktní, tak nie pokiaľ, ale dobre, je to primárne saldo, ale však aj tie úroky musíme platiť, ktoré nie sú malé, je to vyše jednej miliardy, konkrétne 1,17 mld., čo nie je v žiadnom prípade zanedbateľné číslo, a opäť ťažíme aj z toho, že momentálne vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu tie úrokové miery sú podstatne priaznivejšie, takže z toho dôvodu sa neni dôvod prečo uspokojiť a naozaj treba premeniť tieto pozitívne časy na naštartovanie viacerých reforiem a viacerých, áno, reforiem, úprav, ktoré, hovorím, naznačuje aj samotný projekt hodnota za peniaze.
Ak sa chceme pozrieť na to, aby Slovensko ako krajina mohla napredovať, tak je k tomu potrebné niekoľko, alebo ak chceme mať v budúcnosti silné ekonomické rasty, tak je potrebné, aby sme mali zdravé podnikateľské prostredie. Myslím, že to je veľmi dôležité. A keď sa pozrieme naozaj na jednotlivé tie ukazovatele, tak jednak môžme vidieť určitý prepad, a teda o tom by sme sa mohli, samozrejme, viacej baviť. Myslím, že ste komunikovali aj s Doing Business o tom, ako k tým parametrom pristúpiť, ale čo je zaujímavé, nielen pozrieť si jednotlivý pokles alebo jednotlivé poradie v rebríčku ako také, Slovenska, ale treba sa pozrieť, ako v tom rebríčku napredujú, alebo aké méty dosahujú ostatné krajiny, lebo tam môžme krásne vidieť potom tú disproporciu pri niektorých krajinách, kde si povieme, 20 rokov dozadu sme boli na štartovacej línii, ale oni nás podstatne predbehli práve tou zodpovednou, zodpovednou politikou. Takže o podnikateľskom prostredí sme sa tu rozprávali veľa aj pri investičných stimuloch a podobne a je to naša tiež taká vďačná téma opozično-koaličná, kde sa nie vždy zhodneme.
Druhá taká dôležitá téma je podľa mňa práve ten efektívny verejný sektor. Jednak by sme sa mohli pozrieť na samotné ESO a o tom sme sa tiež bavili práve pri správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám vytkol vlastne, by som povedal, také veľmi závažné nedostatky tejto samotnej reformy alebo projektu, či už to, že pred, hovoril o samotnom, pasportizácii budovy, hovoril o tom, že pred delimitáciou majetku neprebehla žiadna teda tá pasportizácia budov a pozemkov alebo deklarovaná výška, úspora vo výške jednej miliardy nebola preukázaná, to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie programu ESO, alebo že pred spustením realizácie programu ESO nebola spracovaná na úrovni vlády alebo ministerstva vnútra žiadna štúdia uskutočniteľnosti. A ja som si aj vyžiadal vlastne informácie a poslal som na ministerstvo vnútra viacero otázok týkajúcich sa Esa, ale nechcem ich tu teraz konkrétne čítať, ale aj z tých odpovedí je možné vidieť, že naozaj výsledky, ktoré sa prezentujú, sú skôr pocitové o tom, že teda tie budovy sú krajšie alebo príjemnejšie a podobne. A vidíme, že teda nedochádza ani k úbytku personálu, ktorý na tom pracuje, a tá kvalita teda nie je nevyhnutná alebo nie je taká, aká by mala byť práve za tie peniaze, ktoré sa do toho investovali. Takže ESO je program, ktorý v každom prípade si zaslúži dosť kritiky práve z toho dôvodu, že nepriniesol to, čo sľuboval, a bolo to skôr naozaj tak postavené politicky, keď tak poviem.
Ďalšie je práve tá oblasť vzdelávania, výskumu, inovácií, je zaujímavé si pozrieť aj vlastne štruktúru výdavkov, ktorú máme v rámci našich rozpočtov, a môžme tam vidieť napríklad priamo z programu stability, priamo z programu stability zo strany 47 je taká veľmi zaujímavá tabuľka pre vás, ktorí si chcete pozrieť, počkajte, tooo, č. 26, tak tam môžme vlastne vidieť, ako to vyzerá v rámci aj V3, aj ako to vyzerá v rámci Slovenska, ako sú vlastne jednotlivým oblastiam, koľko peňazí do toho investujeme. Je veľmi zaujímavá aj tabuľka alebo teda graf na ďalšej strane, na strane 50, kde môžme vidieť práve počet zamestnancov verejného sektora na tisíc obyvateľov a opäť môžme sa tu zamýšľať a môžme tu diskutovať o tej efektivite, že vidíme, že 81,1 je ten, to slovenské číslo a máme tu krajiny, ktoré majú aj vyšší, ten priemer je 85, ale opäť, čo za to dostávame. To je práve to dôležité.
A veľmi zaujímavé je práve ten graf 57, ktorý je hneď vedľa, a to je vlastne ten rozdiel slovenskej sektorovej zamestnanosti oproti benchmarku, že vidíme, že iné krajiny, napríklad tu to je tak veľmi pekne zacitované, že Slovensko má porovnateľný celkový počet zamestnancov verejného sektora oproti krajinám EÚ, no vo výrazne odlišnej štruktúre. A to je, myslím si, že to je konštatovanie samotného ministerstva financií, inštitútu, čiže vidíme, že aj toto je niečo, kde potrebujeme, čomu potrebujeme venovať pozornosť. Teda ak by som pokračoval vo vete, tak je tu napísané, že na základe jednoduchého porovnávania Slovensko má viac vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, naopak, menej zdravotných sestier a vojakov; a toto je, má tiež veľmi silnú výpovednú hodnotu.
Na jednej strane tu máme veľa vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, sudcov. Vidíme, že súdnictvo je pocitovo na chvoste, alebo teda je najhoršie, čiže máme tu veľa sudcov, máme dobre platených sudcov a napriek tomu nemáme výsledky v porovnaní so štruktúrou s inými krajinami. Máme tu veľa vysokoškolských učiteľov, napriek tomu naši absolventi odchádzajú do zahraničia alebo dokonca odchádzajú ešte študovať aj do zahraničia. Máme tu veľa policajtov, ale máme málo zdravotných sestier, ale máme tu starnúcu populáciu a máme tu vôbec pacientov, ktorí jednoznačne pociťujú tento veľký deficit.
A toto sú práve údaje, ku ktorým sa nemôžme stavať nijako pasívne a nemôžme si pred nimi ani zatvárať oči, práve naopak, musíme do nich vstupovať. A toto sú, tu úplne vystupujú priority, pretože naozaj podľa toho, kam idú peniaze, podľa toho vidíme, kde sú naše priority. Je to tak v osobných financiách, je to tak aj vo verejných financiách, takže; a na druhej strane vidíme, že teda máme tu veľa policajtov, ale potom sa stávajú aj prípady, že tá bezpečnosť nie vždy je, ako sme videli v posledných, posledných týždňoch a práve smrť Henryho je niečo, čo ľuďom nahnalo veľký strach. Ako dobre, je to; čiže vidíme, že napriek tomu, že tu máme aj toľko policajtov, nie je to, že by teda ľudia sa tu nevyhnutne cítili bezpečne. Čiže toto sú všetko faktory, ktoré musíme zohľadniť, ktoré musíme zohľadniť a ktoré aj z tohto programu stability vystupujú a mali by sa premietnuť. Mali by sa premietnuť do toho, aké kroky a ako bude vyzerať rozpočet, aké reformy, do čoho sa vlastne bude investovať v nasledujúcich rokoch.
Jednu vec, ktorú by som chcel ešte spomenúť v rámci, alebo dve, pardon, možno aj viac, ale ktorú by som chcel spomenúť v rámci programu stability, je tiež taký evergreen, a to je výber DPH. A tuto teda vidíme, že dosahujeme hodnoty porovnateľné s rokom 2006. Len treba si uvedomiť, že od roku 2006, to je práve obdobie, kedy vláda SMER-u prevzala moc v krajine, vtedy v koalícii, a vidíme, že vtedy sa začal vlastne výber DPH výrazne zhoršovať a teraz sa vlastne len dostávame na úroveň obdobia spred roku 2006. A toto je ten najdôležitejší, tá najdôležitejšia informácia, že viac-menej to, že sme sa vyškriabali sem, nie je žiadna sláva, pretože ako keby teda SMER len rehabilituje to, čo za posledné, za obdobie vládnutia vlastne premrhal a naozaj bavíme sa tu rádovo o nejakých šiestich miliardách eur, ktoré za toto obdobie nám uniklo v porovnaní s tým, keby sme to vedeli držať na tej hodnote spred roku 2006. Šesť miliárd je veľmi veľké číslo.
Takže; a opäť veľmi konkrétne. Ako to, že sa nevie vybrať viac DPH alebo že ideme v tom tak pomaly, môžme tu špekulovať, rozprávať sa o nástrojoch a podobne, ale my sme krajina, ktorá má tieto nástroje nastavené veľmi sofistikovane. Tu skôr naozaj je problém práve v tej implementácii týchto nástrojov, v, by som povedal, na strane polície, prokuratúry a vyslovene dolapovania týchto jednotlivých podvodníkov, ktorí túto DPH vysávajú z rozpočtu, a tam je, tam sa potrebujeme zamerať, to je opäť len priestor pre vládu. Tu my ako z pohľadu legislatívy toho veľa neurobíme. To musí zabezpečiť vláda.
A vieme aj zo správy NKÚ, ktorá bola venovaná výberu DPH, vidíme, že tá implementácia je ten veľký problém, a opäť, tak ako som povedal pri informatizácii spoločnosti alebo keď tak to nazvem, tak ako tam sú veľké rezervy, pretože tie projekty sú naozaj mnohokrát nafúknuté a vidíme, že to verejné obstarávanie je v tom veľmi deravé a obstaráva sa za premrštené ceny, za premrštené ceny, či už je to práve pri nedávno medializovanom integrovanom... IOMO, integrované... (reakcia spravodajcu) obslužné miesto občana; výborne, ďakujem veľmi pekne; ktoré sa vysúťažilo, teda neviem, či za 5 miliónov, alebo za koľko, 15 miliónov, neviem teraz, na to, že dáva nejaké tri potvrdenia, ale teraz vlastne skončila tá zmluva a vysúťažovala sa vlastne obstarávanie, ktoré stálo 100-tisíc mesačne. A keď sa na to pozreli ľudia, ktorí sú z fachu, tak hovorili, že nerozumejú, čo tam toľko peňazí môže stáť, takže to sú opäť premrštené, premrštené cifry, ktoré sa ťažko, samozrejme, dokazujú, ale tá transparentnosť v tom obstarávaní by mala byť maximálna práve na to, aby sme mohli vidieť, či tie peniaze, aby sa do toho mohlo pozrieť čo najviac ľudí, aby sa mohlo ukázať.
Ale tam som chcel povedať, že; som trošku odbočil; že teda tá efektivita, jáj, pri tej DPH, chcel som to porovnať s tým DPH. Čiže ako sa dá pri tej informatizácii zabezpečiť minimálne 20-percentná vyššia efektivita, a to nie sú nemalé peniaze, pri 324 mil. ročne sa tu bavíme automaticky o 60 mil. eur, ktoré máme doma len tým, že sa trošku pozrieme tomu na zub. Tak tak isto aj pri DPH si myslím, že tie sumy sa dajú výrazne, výrazne priskrutkovať a dajú sa, ten výber sa dá dosiahnuť podstatne, podstatne viac, pretože je tu aj také, vládne tu aj také povedomie, že ten náš človek, s ktorým tu žijeme, s tou historkou, náš človek, tu žijeme už dva roky, je to povedomie, ktoré tu teda mnohí ľudia požívajú, tú ochranu, takže; a práve aj to zahltenie sudcov a podobne sú nástroje, ktoré sú nefunkčné a nevedia teda dosiahnuť ten želaný stav.
Takže tu vidíme veľké rezervy. A práve ešte, aby som sa krátko vrátil k tomu výskumu a inováciám. Toto je opäť, spomeniem si na minulé leto, premrhané eurofondy, ktoré sú naozaj preč, pretože keď sa bavíte s ľuďmi, s odborníkmi, povedia, tie odpisy sú tam nastavené na šesť rokov a vlastne už sa nebude dať vyčerpať tie eurofondy, aj keby ich dostali tento rok alebo budúci, tak už budú mať len päť alebo štyri rokov, a tým pádom to nebudú vedieť, tie projekty, zrealizovať. Takže my sme premrhali naozaj kľúčový čas, ktorý sme mali na to, aby sme investovali do výskumu a vývoja, a tým, že to proste bol, prebehlo, ako to prebehlo, že to bolo preddohodnuté, že to nešlo tým firmám, ktoré na to majú, tak je to opäť premrhaná veľká príležitosť. Jednak aj preto, že sú dnes na trhu firmy, ktoré by chceli prísť a chceli by sa uchádzať a legitímne a vedia to aj preukázať, že sú to proste firmy, ktoré by vedeli naštartovať alebo rozbehnúť výskum a vývoj na Slovensku, ale, žiaľ, práve ten mechanizmus ako nefunguje, spôsobuje a odrádza týchto ľudí a vidíme, že je tu na to priestor.
Minule som sa rozprával aj s dekanom národohospodárskej fakulty, ktorý mi rozprával, ako to funguje v zahraničí. Ako firmy sú ochotné zotrvať aj v krajine len preto, že majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami a budú investovať do toho výskumu a vývoja práve v tej krajine, pretože majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami. Je tam tá prepojenosť, a toto sú práve tie priority, na ktoré sa musíme zamerať, ak chceme posunúť a chceme byť ekonomicky silná krajina. Takže ja osobne tu vidím viaceré oblasti, na ktoré vláda nekladie dôraz, dostatočný dôraz alebo ich ani nevidí.
Čo ocením, je samotná revízia výdavkov teda na ľudí vo verejnej správe, ktorá viem, že prebieha, ale opäť, no, dobre. Chytáme veci za chvost, už to mohlo byť omnoho skôr, pretože tá neefektivita tých úradníkov tu vychádza zo všetkých možných štatistík, ktoré sa tu robia, a opäť je možné tam dosiahnuť veľké úspory. Hovorí o tom už dneska každý, že tie úspory sú tu možné dosiahnuť a že práve teraz je ten čas, kedy je veľký nedostatok ľudí na pracovnom trhu, pomôcť týmto ľuďom, ktorí nevedia dosiahnuť efektivitu v rámci verejnej správy, nájsť povolanie, ktoré, v ktorom sa oni budú cítiť omnoho lepšie, v ktorom nájdu ako keby taký, svoje uplatnenie a zároveň odbremenia, odbremenia verejnú správu. A na druhej strane vnášať efektivitu procesov. Tu proste desať rokov fungujeme tým istým spôsobom, ale svet sa za desať rokov niekde úplne inde pohol. A hovorím, lejeme stovky miliónov do informatizácie, ale vôbec to nie je cítiť. Verejná správa zaostáva míľovými krokmi za súkromným sektorom, a pritom keď sa bavíte s ľuďmi zo súkromného sektora, ako toto dosahujú, tak to určite nie sú také enormné sumy, pretože Slovensko nie je žiadna veľká krajina. Je to menšie mesto nejakých vyspelých krajín. Takže; porovnateľne; takže nemôžme tu hovoriť o tom, že to je náročný softvér a podobne. Takže určite, určite nie.
Takže toľko k programu stability a k jednotlivým údajom, ktoré sú tu spomenuté. Dalo by sa tu ísť aj hlbšie, ale neni to asi úplne predmetom. Ešte pozriem, čo som tu mal nejakých pár poznámok.
Určite teda opäť by som ešte, ak môžem na chvíľku, k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, lebo aj pán minister spomenul vlastne, že budeme mať deficitné, ale teda, alebo rozpočty, vyrovnané rozpočty, ale stále to nie je tá cieľová rovina, ktorú potrebujeme na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože ten cieľ na to je prebytok 0,4 % HDP, ktorý je alokovaný. A za chvíľočku sa budeme baviť aj o Sociálnej poisťovni a budeme vidieť, že Sociálna poisťovňa bude mať prebytky v blízkych obdobiach a je veľmi dôležité, ako s tými prebytkami naložíme, lebo ak tie prebytky prejeme, alebo ak ich vláda preje, tak to bude veľký, veľký, veľký hriech, pretože tieto prebytky musia byť alokované, pretože tam je práve tá stabilita alebo teda tá cesta k dlhodobej udržateľnosti. A tu sú, hovorím to preto, lebo v tom programe stability na str. 63 sú veľmi pekne ukázané jednotlivé čísla dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde môžme vidieť teda, ako budú mať, ako sa budú vyvíjať jednotlivé výdavky na základe prognóz 2020, 30, 40, 50, 60, 70, a vidíme veľmi pekne, čo nás, čo nás čaká. Čiže dáta máme, len treba na základe tých dát aj konať a prispôsobiť aj tú krátkodobú a strednodobú perspektívu.
A posledné, čo už poviem ešte, je práve medzispotreba, ktorá ma zaujala práve na str. 60, keď si pozriete, tak vlastne môžme vidieť, vieme teda, že nám rastie, rastie nám HDP a medzispotreba klesá len o 0,1 %. Myslím si, že nie je dôvod na to, aby teraz medzispotreba každým rokom rástla, že neviem si to vysvetliť, že prečo by medzispotreba mala nejakým takýmto spôsobom rásť. Myslím si, že to je niečo, čo vytkla, neviem, či pri programe stability alebo ešte pri štátnom záverečnom účte, neviem, asi pri programe stability to vytkla aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nárast. Takže to je tiež, myslím si, niečo, čo sú zbytočné, zbytočné výdavky, ktorými tu plytváme. Takže, takže toto je môj pohľad na to a naozaj je tu, je tu veľa miesta na zlepšenie, budeme na to poukazovať pri každej možnej príležitosti.
A teda rád by som zopakoval pre pána ministra na záver, že oceňujem teda jednak prácu hodnoty za peniaze a oceňujem aj prácu ľudí, ktorí pripravili tento dokument, a budeme sa pozerať, čo prinesiete.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované