33. schôdza

Nepatrím k poslancom, ktorí sa zvyknú hlásiť s faktickými poznámkami, aby sa poďakovali vystupujúcemu a ocenili jeho vystúpenie, ale sú chvíle, keď treba urobiť výnimku. Lucia, ďakujem, povedala si presne to, čo bolo treba povedať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcela poďakovať naozaj obidvom poslankyniam aj za to, že toto dnes v parlamente zaznieva. Dnes nám v parlamente sedia fašisti. My vieme, čo je to násilie, čo je to násilie páchané na ľuďoch. Na ľuďoch bez rozdielov, na deťoch bez rozdielov. Vieme z histórie, aké katastrofy za sebou niesli fašistické, komunistické režimy. Dnes ak chceme vyjadriť svoju solidaritu, tak tieto slová musia zaznievať v parlamente. Dennodenne tu počúvame prejavy nenávisti, pretože sú legitimizované. Áno, to je demokracia, musíme sa s tým všetci spoločne vysporiadať. Musíme brániť človeka vo svojej podstate. Každého človeka bez rozdielov.
Musíme stáť pri sebe a musíme si uvedomiť aj to, prečo dnes sedia fašisti v parlamente. Prečo a kto im to umožnil, aké kroky k tomu viedli? A viedli k tomu naozaj veľké aj sociálne rozdiely. Násilie na Slovensku bolo, násilie páchané na ženách, na deťoch, násilie z rasovej nenávisti. A posledné roky sme svedkami práve toho, že táto rasová nenávisť bola z rôznych strán podporovaná. Spomeňme si, že to nie je len fašistická strana, ktorá tu dnes sedí, ale boli to aj vládni poslanci za SMER – sociálna demokracia. Je to veľmi nebezpečné a ja verím, kolegovia oproti, že si dnes uvedomíte a budete zodpovední za akékoľvek výroky, aj predvolebné. Možno vám nanesú desať-, dvadsaťtisíc hlasov, ale uvedomte si, že toto sú následky ktoré nesie celá táto spoločnosť. A naša spoločnosť verí v dobro a slušnosť a za to ďakujem obidvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

28.
Ďakujem veľmi pekne. Áno, niekedy sú na mieste aj emócie, prečo nie. A aj ja sa chcem poďakovať aj pani poslankyni Cséfalvayovej, že túto debatu na pôdu Národnej rady priniesla svojím návrhom uznesenia.
Možno dve poznámky mám. Je úplne jedno, či je niekto podpredseda parlamentu práve teraz na chvíľu, alebo minister na chvíľu alebo poslanec na chvíľu, alebo človek bez akejkoľvek verejnej funkcie. Jednoducho akékoľvek násilie a netolerantné prejavy z dôvodu či už rasy, etnicity alebo presvedčenia, tak jak to hovorí ústava, je neprijateľné a treba ho jednoducho odsúdiť.
A ten šík jednoducho musí byť široký, pretože tá moja druhá poznámka sa viaže k tomu, keď si pozrieme výskum robený inštitútom IVO, zamerané na extrémizmus. Po 10-tich rokoch prieskum verejnej mienky vo všetkých kategóriách intolerancie voči rôznym menšinám alebo iným ľudom sa jednoducho dramaticky za 10 rokov v tejto spoločnosti zvýšila. A to je vážny signál a tu musím povedať, je, že okrem toho, že s fašistami sa nehlasuje, tak podľa mňa si treba vstúpiť do svedomia a zamyslieť sa aj nad tým, čo robí tá tzv., ja to volám salónna intolerancia, ktorú všetci tak tolerujeme v rámci slobody prejavu. Ja nehovorím, že ju treba kriminalizovať, ale rovnako sa od nej dištancovať, pretože potom to vytvára podhubie pre takéto drastické... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Martin, áno, viem presne, o čom hovoríš. Ja myslím že tie naše tváre tam na tej ich nejakej tabule hanby, alebo čokoľvek to je, svietia spolu. Takže asi aj visieť budeme spolu.
Pani poslankyňa Dubačová, áno, ja si myslím, že faktom je, že všetci sme zodpovední. Všetci sme zodpovední za to, že aj keď, ako hovorí pani poslankyňa Žitňanská, že sme iba na chvíľu, naozaj je to veľmi pominuteľné, tak ale o to viacej v tej chvíli, kedy zastávame nejaké verejné funkcie, sa musíme pričiniť o to, aby sme proste tie formy akéhokoľvek extrémizmu jednoducho odmietli. Pretože len tak ako keby priznáme ten kus zodpovednosti nielen za to, čo sa deje vonku, ale aj za to, že medzi nami sedia extrémisti, lebo na tom máme svoj podiel viny.
A o to dôležitejšie podľa mňa je, že budeme mať možnosť prijať uznesenie, ktorým akékoľvek prejavy extrémizmu odmietneme, pretože, ako hovorí pani poslankyňa Žitňanská, a to je aj odpoveď na pána Mazureka, že prečo teraz. No aj preto teraz, že naozaj podľa prieskumov vzrastá intolerancia k akejkoľvek inakosti, k akejkoľvek.
Ďakujem.

Ďalším v rozprave, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, návrh Vyhlásenia Národnej rady k eskalácii extrémizmu a násilným prejavom v spoločnosti jednoznačne podporujem a budem hlasovať za jeho schválenie.
Voči extrémizmu a násilným prejavom je potrebné sa vymedzovať, je potrebné ich odsudzovať, zlu je potrebné čeliť. Je to potrebné robiť systematicky a vždy. Je len pochopiteľné, že niektoré prípady zaujmú viac ako iné. Nikto nemôže riešiť všetky problémy sveta. Je pochopiteľné, že nás zaujal brutálny prípad, ktorý sa odohral v centre Bratislavy, zabitie Filipínca Henryho Acordu, hoci o tom prípade ešte nevieme všetko a je možné, že v tomto konkrétnom prípade o žiadny extrémizmus nešlo, že tam nešlo o nenávisť voči cudzincom, ale o primitívne násilné správanie, ktoré nemalo žiadny rasový, národnostný alebo anticudzinecký motív. To ukáže až vyšetrovanie, ale to nie je naša úloha, my nie sme orgán činný v trestnom konaní, my sme parlament a my tu dnes máme návrh politického stanoviska, ktoré nehovorí o konkrétnom čine, hovorí o jave, ktorý sa v spoločnosti šíri a ku ktorému je absolútne namieste, aby sa parlament vyjadril.
Pani predkladateľka hovorila o útokoch na cudzincov, ktoré sme zaznamenali v poslednom čase na Slovensku. Ja by som k tomu dodal iný rozmer ešte, pretože predmetmi útokov sa nestávajú iba cudzinci, ale aj naši vlastní spoluobčania, a teraz nehovorím o útokoch, ktoré sú bežnou kriminalitou, čo ako zavrhnutiahodnou, ale nie motivovanou rasovou, národnostnou alebo inou nenávisťou. Mám na mysli predovšetkým útoky na Rómov, ale nielen.
Práve v týchto dňoch si pripomíname 5. výročie brutálneho policajného zákroku v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou. Tento policajný zásah nebol vecne odôvodnený podozreniami, ktoré by, ktoré by oprávňovali takýto zásah. Nebol primeraný. Došlo k viacerým zraneniam. Upozornili na to mimovládne organizácie, upozornila na to samostatnou správou verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Napriek tomu minister vnútra Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico sa policajtov, ktorí sa tohto konania dopustili, zastali, A dnes nie sú stíhaní tí, ktorí sú za ten zásah polície zodpovední, sú stíhaní Rómovia. Za to, že si dovolili vypovedať, čo sa stalo, a dnes sú stíhaní dvaja dokonca neprávoplatne odsúdení za krivé obvinenie.
Takže áno, postaviť sa proti extrémizmu v prípade sympatického mladého Filipínca, zabitého, brutálne dokopaného v centre Bratislavy za to, že sa zastal svojich kolegýň, a páchateľom je človek, ktorý na niektorých fotkách vyzerá ako niektorí členovia Ľudovej strany Naše Slovensko a možno mal nejaké rasistické prejavy, to je tiež potrebné, ale to je pomerne jednoduché.
Je však potrebné postaviť sa proti extrémizmu a rasizmu aj vtedy, ak sú obeťou Rómovia z osady na východe Slovenska, ktorých hlas do Bratislavy nedoľahne, lebo ho nechceme počúvať, a keď tými, ktorí páchajú násilie, nie sú nejakí bežní ľudia s niektorými divnými názormi, ale polícia, ktorú kryje minister vnútra a premiér. Ja chcem túto príležitosť preto využiť aj na to, aby som sa ospravedlnil za zásah v osade Moldava nad Bodvou, za neprimeraný a násilný zásah polície. Nie som premiér, nie som minister vnútra, viem, že to vláda ani parlament neurobia, ale robím to sám za seba ako poslanec Národnej rady.
A mali sme tu aj iný prípad, keď bola zbitá študentka maďarskej národnosti Hedviga Malinová v roku 2006 na úplnom začiatku vládnutia Roberta Fica. Fico s Kaliňákom po pár dňoch obvinili Hedvigu Malinovú zo lži, bola trestne stíhaná a dnes už nežije na Slovensku, žije v Maďarsku. To bolo na úplnom začiatku vládnutia Roberta Fica a bolo to šírenie nenávisti, ktorého plody žneme aj dnes. Vtedy to bola nenávisť voči Maďarom, pretože spolu s vtedajšou slotovou SNS a Mečiarovým HZDS to bolo tak akurát prvé na rane. Potom dlho a opakovane tá nenávisť a neznášanlivosť bola prejavovaná voči rómskej menšine zo strany oficiálnych vládnych činiteľov. Minister vnútra Kaliňák sa v policajnej uniforme premával v rómskych osadách, začal dokonca pripravovať zákon o rómskej kriminalite alebo kriminalite v rómskych osadách. Protirómskych výrokov a narážok sa opakovane dopúšťal premiér Fico. Potom prišli na rad imigranti, moslimovia a napokon, pani poslankyňa Žitňanská o tom hovorila, v takej salónne prijateľnej forme to tu máme skoro nepretržite na stole aj dnes. Tento parlament v tomto volebnom období zvýšil počet veriacich potrebných na registráciu cirkvi. Návrh, s ktorým prišla Slovenská národná strana, a aj keď to bolo zakrývané rečami o nejakých sektách, bolo to protimoslimské. Bola za tým obava, aby sa náhodou moslimovia na Slovensku neregistrovali ako cirkev alebo náboženská spoločnosť.
Na tejto schôdzi tento týždeň parlament obrovskou väčšinou za účasti koalície aj veľkej časti opozície schválil novelu zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorou sa zavádza, že sa budú v rámci návrhu zákona a jeho dôvodovej správy alebo doložky posudzovať aj vplyvy na rodinu, manželstvo a materstvo. V poriadku, je to legitímne, posudzujeme dopady na podnikateľské prostredie, na sociálnu situáciu.
Ale čo bolo za tým návrhom? Ja som tu vystúpil s veľmi opatrnou kritikou, kde som vyslovil pár pochybností, ako sa budú skúmať dopady na rodinu, rodičovstvo a materstvo v rámci dôvodových správ, ako to chcú objektívne, predkladatelia očakávajú, že to budú navrhovatelia zákonov v doložkách uvádzať. Iba som kládol otázky, ako to chcú robiť. Predseda poslaneckého klubu SNS pán Bernaťák mi v rámci odpovede povedal, že pre nás, pre Slovenskú národnú stranu a predkladateľov je rodina otec – mama – dieťa, nie rodič jedna, rodič dva, alebo nejaké homozväzky s deťmi, to v žiadnom prípade nie. No ale ja som sa na to nepýtal. Toto boli skutočné motívy? Prečo ste prišli s tým návrhom? To boli skutočné dôvody? Ale to je potom presne to, o čom hovorila, hovorila aj pani poslankyňa Žitňanská. V takej umiernenej decentnej podobe, ale živíme tu nevraživosť voči iným, pretože sú iní.
Zacitujem z návrhu uznesenia: "Je smutné, že často boli vedené tie útoky voči slabším, starším, ženám, cudzincom alebo inak odlišným ľuďom." Plne súhlasím, máme tu násilie páchané na ženách a Istanbulský dohovor, ktorého uplatňovanie by mohlo pomôcť v boji proti násiliu páchanému na ženách, ale nie, to sa stalo opäť predmetom ideologického a politického boja a vláda sa rozhodla, že nebude pokračovať v ratifikácii.
Približne v tom istom čase, ako bol brutálne zbitý v Bratislave Henry Acorda, v Trenčíne bol pár mladých ľudí prenasledovaný násilníkmi, pokúsili sa ich zbiť len preto, že to boli dvaja chlapci homosexuáli a tvorili pár. Keby to boli chlapec a dievča, tak ich nikto nenapadne z dôvodu, že tvoria pár. Ale keď sú to dvaja chlapci, tak sa stanú predmetom útoku vymletých mozgov.
Je preto namieste odsúdiť násilie, odsúdiť extrémizmus, čudujem sa, ako niekto môže klásť vôbec otázku, že čo je prejavom rastúceho extrémizmu na Slovensku, keď v parlamente sedia fašisti, keď tu máme vystúpenia, ako bolo vystúpenie poslanca Mazureka pred chvíľou, keď sa v jednom vystúpení je schopný sa spýtať pani poslankyne Cséfalvayovej, že "prečo selektujete obete podľa národnosti alebo štátnej príslušnosti" a zvyšok toho istého vystúpenia hovorí o kriminálnych činoch, ktoré spáchali Rómovia, a sám selektuje páchateľov podľa národnosti alebo etnickej príslušnosti.
Keď pani poslankyňa Nicholsonová pomenuje prípady, kde dochádza k trestným činom, ktorú páchajú bieli voči Rómom, tak pán poslanec Mazurek reaguje, že on predsa sa nebude vyjadrovať k nejakým bežným úchylom, akí sú v každom národe, akí sú v každej farby pleti. No samozrejme, dobre, ale prečo sa potom vyjadruje k tým trestným činom, ktoré tu menoval. Ak niekto znásilní, zavraždí, tak je to bežný chorý človek, násilník, zločinec, vrah, to má čo spoločné s tým, že či je Róm, biely, Slovák, Maďar? My sa tu nevyjadrujeme k národnosti alebo rase obetí, nevyjadrujeme sa k národnosti alebo rase páchateľov, vyjadrujeme sa k nebezpečnému spoločenskému fenoménu, k extrémizmu, ktorý rastie a silnie v našej spoločnosti.
A to, čo tu predvádzajú fašistickí poslanci v tomto parlamente, je šírenie čírej nenávisti. Čiže v poriadku, hlasujte za návrh tohto vyhlásenia, ale budete hlasovať za vyhlásenie, ktoré odsudzuje vašu politickú činnosť, vašu rétoriku, spôsob, akým sa vy verejne vyjadrujete a to, čo vy v spoločnosti reprezentujete. Ja návrh podporím a bez akéhokoľvek ale.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami jediný pán poslanec Šuca. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Mám taký pocit, že k tomu návrhu, ktorý priniesla pani poslankyňa Cséfalvayová, nemôže nikto povedať nič, len že za to budeme hlasovať.
Pán poslanec Dostál, vo svojom vystúpení ste rozobrali obrovské množstvo tém, obrovské množstvo problémov, ale myslím si, že na úvod ste tiež povedali, že budete hlasovať za ten materiál, ktorý predložila pani poslankyňa.
Ja budem reagovať na to, keď ste sa teda ospravedlnili tým Rómom v tej osade Moldava nad Bodvou, kde zasahovali policajti podľa vás neprimerane tvrdo. Na našom výbore sme mali niekoľkokrát túto kauzu rozobratú, poznám detaily okolo tejto záležitosti a ja by som svoju krátku faktickú poznámku využil na to, aby som poďakoval každému policajtovi, ktorý tam bol a robil si svoju robotu tak, ako ju robiť mal. Pochopiteľne vy ste človek stavaný tak, že vám nedá, keď spomeniete Moldavu na Bodvou, aby ste si nekopli do bývalého ministra vnútra a do bývalého predsedu vlády Roberta Fica, ale to je už váš spôsob politickej debaty, politického zápasu, politického boja.
Ak policajt nebude cítiť podporu spoločnosti, ak policajt nebude mať istotu, že keď zakročí v zmysle zákona, spoločnosť oň nebude stáť, tak takýchto strašných prípadov, ako bol prípad mladého Filipínca a iných, ktoré to boli spomínané, bez rozdielu rasy, bez rozdielu národnosti, všetkých dokopy extrémistických prípadov tu bude omnoho viac.
Takže skúsme, pán poslanec Dostál, nie vždy za každú cenu kopať do policajtov, lebo nemá to zmysel.
Ďakujem.

Pán poslanec Šuca, ďakujem za reakciu. Ja nie vždy za každú cenu kopem, či už do pánov Fica, Kaliňáka a už vôbec nie do polície. Súhlasím s tým, že policajti majú cítiť podporu aj štátnych predstaviteľov, aj verejnosti v situácii, keď postupujú v súlade so zákonom. To, na čo upozorňuje správa verejnej ochrankyne práv, opakovane upozorňuje, že ten zákrok nebol robený primerane. To nie je môj názor, to vyplýva zo správy verejnej ochrankyne práv. A tak ako máme žiadať, aby občania dodržiavali zákon, ako máme podporovať políciu v tom, keď vynucuje, že sa má dodržiavať zákon, tak musíme trvať na tom, že aj polícia musí postupovať v súlade so zákonom. Aj polícia musí rešpektovať základné práva a slobody a polícia nesmie byť zneužívaná, teraz si odpustím nejaké kopnutie na to, že na nevyšetrovanie politických a korupčných káuz, polícia nesmie byť zneužívaná na zásahy, ktoré nezodpovedajú zákonu, ktorými dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd, ako sa to podľa mojich vedomostí a môjho hlbokého presvedčenia udialo v osade na ulici Budulovská v Moldave nad Bodvou. Ako sa to dialo v prípade Hedvigy Malinovej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Nemyslela som si, že k vyhláseniu Národnej rady, že odmieta Národná rada akékoľvek prejavy nenávisti a extrémizmu, ktoré nabádajú ľudí k takýmto činom, že bude takáto vášnivá rozprava. Pretože nie je vôbec dôležité a vôbec nie potrebné, aby sme zostali v emóciách, aby sme zostali v emočnej rovine.
Napriek tomu ďakujem za to svedectvo podpredsedníčke Národnej rady Lucii Ďuriš Nicholsonovej, ktoré nám tu predniesla, a myslím si, že nám viacerým behal mráz po chrbte, že sa to môže stať a stáva komukoľvek, že sa stretne s prejavmi nenávisti a ohrozenia svojho zdravia, ba dokonca života.
Chcem poďakovať kolegyni Cséfalvayovej za to, že prišla s týmto návrhom. Som presvedčená, že my ako poslanci sme prví, ktorí musia sa takto vyjadriť, musia dať jasné stanovisko, a hlavne sme prví, ktorí sa musíme zdržať akýchkoľvek prejavov, ktoré podnecujú nenávisť.
Ja s hlbokou ľútosťou spomínam na tú tragédiu, ktorá sa stala na Obchodnej v Bratislave, a ospravedlňujem sa a žiadam o odpustenie rodinu tohoto Henryho, ktorého na Slovensku zabili a ktorý prišiel na Slovensku o život.
Slovensko také nie je. Slovensko také nie je.
Ja chcem zdôrazniť, že nemusíme sa pýtať a zdokladovať a argumentovať, či násilie narastá, či údajne narastá, či naozaj narastá. Počúvajme ľudí a počúvajme tieto svedectvá, ktoré tu zazneli aj dnes.
A chcem zdôrazniť, že aj slová zabíjajú a v prvom rade to musíme vedieť my kresťania. Lebo slová naozaj zabíjajú a berú človeku dôstojnosť a život. Opakovane k tomu vyzýva pápež František. Vyzýva na boj proti nenávisti, ale zdôrazňuje, že sa tu šíri ľahostajnosť. "Nepriateľom," citujem pápeža Františka, "je nielen nenávisť, ale ešte viac ľahostajnosť". A nazýva to vírusom ľahostajnosti. A práve preto bolo potrebné, aby v Národnej rade sme prijali takéto uznesenie, aby sme sa ako poslanci a poslankyne vyjadrili, že odmietame akékoľvek prejavy, akékoľvek útoky, lebo Slovensko také nie je.
Chcem ešte povedať ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že my sme ešte 11. júna taktiež na svojom zasadnutí prijali uznesenie výboru k týmto k prejavom nenávisti a násilia, ktoré odmietame. O to viac som sa potešila, že následne Národná rada ako, ako inštitúcia, ako predstavitelia krajiny Slovenska, že spoločne prijmeme takéto uznesenie. Ale chcem povedať, že ma stále prekvapuje, že sme schopní pri tomto uznesení, pri odmietaní násilia, verejnému odmietnutiu násilia tu z tohto pultu, z tohto miesta to násilie šíriť, tu v tejto Národnej rade. Ak ideme podporiť toto uznesenie, naozaj tam nemá byť žiadne "ale". Ale mali sme tu vystupovať len tak, že odmietame naozaj nenávisť na komkoľvek, na akomkoľvek, na ktoromkoľvek človeku.
Na výbore na zasadnutí sme trošku cifrovali to naše uznesenie, aby sme sa na ňom všetci zhodli, aby bolo prijaté. A ja chcem ešte dodať to, čo sa tam nedostalo, že vyzývam všetkých verejne činných a verejne známych ľudí, osobností, predstaviteľov, aby sme sa zdržali všetci akýchkoľvek slovných prejavov, ktoré podnecujú k nenávisti a vzrastaniu extrémizmu.
Ďakujem pekne.