33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
20.6.2018 o 12:07 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona, ktorý spoločne predkladáme s Katkou Macháčkovou a Vierou Dubačovou a ktorý sme pripravili spoločne aj s Matúšom Vallom, kandidátom na primátora Bratislavy. Tento návrh síce vznikol na pôde Bratislavy, pretože Bratislava je mesto najviac postihnuté vizuálnym smogom dnes, ale je aplikovateľný na celom Slovensku.
Chcel by som dovysvetliť niekoľko vecí, keďže moja kolegyňa spolupredkladateľka už, myslím si, vysvetlila dosť podrobne aj obsah zákona, aj jeho cieľ, ale predsa len pár faktov aj pre vás.
V prvom rade chcem zdôrazniť, ž cieľom tohto zákona nie je zvyšovať príjmy samospráv. Teda ak z tej dane budú príjmy pre samosprávu, bude to určite potešujúce, ale cieľom je dať samospráve konečne účinný a efektívne regulačný nástroj na vonkajšiu reklamu. Teda aby mohla samospráva na svojom území a občania prostredníctvom nej si povedať, či sa cítia byť vizuálnym smogom presýtení, či je množstvo bilbordov zhruba okej alebo či im nevadí.
Ako to urobia? No urobia to práve cez túto daň, pretože tento zákon umožňuje samospráve nastaviť daň v podstate vo výške, ktorú uzná za vhodné, a cez to môže samospráva ekonomicky veľmi presne regulovať, komu sa ešte oplatí tieto plochy prevádzkovať. Problémom vonkajšej reklamy na Slovensku vrátane Bratislavy dnes je totiž to, že ekonomická analýza ukazuje, že sa oplatí prevádzkovať aj plochy, ktoré sú v skutočnosti pomerne málo využívané alebo nie sú spoločensky ani ekonomicky efektívne. Čo tým mám na mysli? Mám tým na mysli veľmi jednoduchú vec. Na zriadenie bilbordovej plochy sú úvodné fixné náklady. Musíte, podľa toho, kde to máte, teda vytvoriť tú plochu, postaviť ju, zasadiť do zeme, prípadne pripevniť k nejakej stavbe, to znamená, sú fixné náklady s tým, aby vznikla, ale akonáhle tá bilbordová plocha vznikne, tak náklady s jej udržiavaním sú veľmi malé v porovnaní s tými fixnými nákladmi. To znamená, že tomu, kto ju už raz postavil alebo vytvoril, sa ju v podstate oplatí tam nechať bez ohľadu na to, či je reálne využívaná, v akej miere a za akých nákladov. A to samozrejme vidno z toho, že často sme najmä pri politických kampaniach, kde to je lepšie vidno, svedkami, že aj rok, dva, tri, štyri staré plagáty vidíme ešte, čo teda ukazuje veľmi jasne, že tá bilbordová plocha odvtedy, od tej kampane nemohla byť prenajatá. To je samozrejme pravda aj pri komerčných prenájmoch, len tam to tak nevieme, lebo netušíme, že kedy mala Billa naposledy akciu alebo kedy sa Hornbach rozhodol naposledy investovať do reklamy. Pri kandidátoch na primátora, na poslanca to vieme, naopak, veľmi presne a na ich základe vidíme, že tá využitosť je často veľmi nízka.
My chceme touto daňou umožniť samospráve zmeniť tú ekonomickú rovnicu, chceme umožniť, aby samospráva mohla povedať, že za túto plochu musíte odviesť minimálne 10, 20, 100 eur mesačne podľa toho teda, ako to bude ustanovené v danom meste, a tým pádom vlastníci budú prevádzkovať len plochy, z ktorých ich príjmy budú samozrejme vyššie, čisté príjmy, ako je tá daň, neoplatí sa im prevádzkovať plochu, ktorá už bude v tej chvíli stratová.
Tým pádom mestá budú môcť voliť niekoľko stratégií. Ak budú v podstate mať pocit, že sa im vôbec nechce túto tému riešiť, nebudú tento zákon využívať a takúto daň neustanovia. Chcem zdôrazniť, že tento zákon neustanovuje povinnosť takúto daň vybrať, to znamená, že mestá, ktoré s tým nemajú problém, povedia my to neriešime. To je úplne legitímna stratégia, ak s ňou občania daného mesta budú spokojní.
Druhá stratégia bude, že mesto bude chcieť naozaj, aby zostali v meste len plochy, ktoré sú významnejšie využívané, ktoré majú významnejší ekonomický prínos, a nastaviť túto daň povedzme možno na tej úrovni 10, 20, 30 eur na mesiac, čo bude znamenať, že plochy, ktoré sú reálne využívané každý mesiac alebo skoro každý mesiac, sa aj tak oplatia a budú ďalej obsadzované a vlastníci budú motivovaní likvidovať len tie plochy, ktoré sú využívané len málokedy, napríklad počas volebných kampaní alebo iných takýchto vrcholov sezóny. Tým sa za cenu minimálnej ekonomickej straty zásadne zníži vizuálny smog v týchto mestách. To je, nazvime to, základná stratégia.
Ale bude možnosť, ak aj mestá budú chcieť byť v tomto agresívnejšie, ak na základe, by som povedal, poverenia od svojich občanov budú chcieť ten vizuálny smog významne minimalizovať, tak tú daň začnú dvíhať, povedzme k 50, k 100 eur za m2, nie za m2, pardon, za celý bilbord za mesiac, to bude znamenať, že sa naozaj začnú oplácať len veľmi lukratívne plochy a ich počet v danom meste sa zásadne zníži, možno na 20, 10 % dnešného počtu.
Toto všetko ale bude na samosprávach. To znamená nebude im to určovať štát, nebude im to prikazovať a bude to môcť byť predmetom miestnej politiky, miestnej diskusie tak ako iné veci. A toto my chceme práve samospráve umožniť.
To, čo spomínala kolegyňa, ja si dovolím už len zdôrazniť na záver, že takáto daň, ktorú napríklad majú v obdobnej podobe napríklad v Rakúsku, je v skutočnosti v slovenských podmienkach asi jediným účinným nástrojom na to, aby sme významne znížili vizuálny smog. Možno tí z vás, čo čítajú médiá, zaujímajú sa o to, vidia, že každú chvíľu nejaký, ja neviem, v Bratislave, kde je to problém, primátor alebo starosta alebo niekto slávnostne ohlási znižovanie nelegálnej reklamy, väčšinou ide o to, že z tých niekoľko tisíc nosičov, ktoré tu máme, odstráni dva, zavolá si k tomu 10 kamier a možno tie dva nosiče už sú niekde dávno inde aj umiestnené, alebo keď aj náhodou sa naozaj o ne zníži, tak je to zanedbateľné promile toho, čo v Bratislave funguje. To znamená, bez zásadného systémového riešenia tento smog tu bude dlhodobo.
Ja si dovolím len povedať jednu vec, ktorú napísal istý slovenský intelektuál, napísal, že Bratislava je ako latrína, doslova, a povedal teda nie v zmysle, žeby bola zanesená nejakými exkrementami, ale aj keď to pri úrovni niektorých verejných služieb možné je, ale najmä preto, že latríny tradične na Slovensku bývajú vytapetované rôznymi výstrižkami z časopisov, rôznymi plagátikmi a tak ďalej, a Bratislava mu ju dnes pripomínala, pretože každá dostupná plocha je dnes vytapetovaná nejakým bilbordom, nejakou reklamou. Dávno to presiahlo úroveň, ktorá je obvyklá v západnej Európe, ktorá je, by som povedal, aj únosná. A zároveň to presiahlo aj mieru, ktorá je dokonca ekonomicky zmysluplná, pretože, ako som povedal, väčšina z tých plôch by v Bratislave ani dneska neexistovala, keby ich vlastníci naozaj museli každý mesiac využívať alebo aspoň povedzme viac mesiacov v roku. To znamená, dneska na úkor nás všetkých, na úkor toho, že my sa musíme pozerať na obstarožné plagáty a na pretapetované mesto, zarábajú ľudia, ktorí to často robia navyše aj nelegálne.
My navrhujeme zlikvidovať vizuálny smog úplne, my navrhujeme dať samospráve možnosť ho zaregulovať v miere, ktorá vyhovuje obyvateľom daného mesta, jediným účinným nástrojom pre to. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu pre tento návrh.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
12:01
Dôvodom, prečo sme sa rozhodli návrh zákona predložiť, je tá skutočnosť, že mestá dlhodobo bojujú s vizuálnym smogom a nemajú v rukách efektívny nástroj, ako proti nemu bojovať. Cieľom návrhu je umožniť obciam zdaňovať šírenie vonkajšej reklamy, ak sa jedná o umiestnenie reklamnej stavby, reklamného zariadenia alebo iného reklamného pútača bez ohľadu na právny vzťah k nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú, za podmienky, že sú viditeľné na území obce. Obec bude môcť vo svojom všeobecne záväznom nariadení určiť najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane v závislosti od typu reklamy, náležitosti oznamovacej povinnosti a možnosti oslobodenia od dane, prípadne jej zníženie. Zavedenie takejto miestnej dane za šírenie vonkajšej reklamy je formulované fakultatívne, to znamená, že nepôjde o povinnú daň, ale bude na každej obci, či takúto daň na svojom území zavedie, alebo nie.
Daňovníkom je v zmysle predkladanej novely vlastník reklamnej stavby, ak je reklama reklamnou stavbou v zmysle stavebného zákona. V prípade reklamných pútačov je daňovníkom vlastník stavby alebo pozemku, na ktorom sa reklamný pútač nachádza. Takéto určenie daňovníka v prípade reklamných pútačov odstráni problém s identifikáciou daňovníka pri reklamách, ku ktorým sa nikto nehlási, t. j. sú bez vlastníka a to z dôvodu, že vlastnícke právo k stavbe alebo k pozemku je vo všeobecnosti zrejmé z katastra nehnuteľností.
Výber dane sa bude uskutočňovať obdobným spôsobom, ako je výber dane z nehnuteľností. Daňovník bude povinný oznámiť svoj zámer, umiestniť reklamný pútač a výmeru plochy reklamného pútača v metroch štvorcových správcovi dane najneskôr v deň jeho umiestnenia. Na základe poskytnutých informácií správca dane vyrubí daň. Dani za šírenie vonkajšej reklamy však nebude podliehať označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkárne alebo organizačnej zložky právnickej osoby, alebo fyzickej osoby obchodným menom a ani označenie vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Nadobudnutie účinnosti zákona je navrhnuté na 1. novembra 2018. Ďalšie podrobnosti k uvedenému zákonu uvediem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a má za cieľ umožniť obciam zdaňovať vonkajšie šírenie reklamy. Kým v minulosti bol tento nástroj zakotvený v zákone č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch ako poplatok z reklamy, my navrhujeme jeho zakotvenia v podobe miestnej dane.
Dôvodom, prečo sme sa rozhodli návrh zákona predložiť, je tá skutočnosť, že mestá dlhodobo bojujú s vizuálnym smogom a nemajú v rukách efektívny nástroj, ako proti nemu bojovať. Cieľom návrhu je umožniť obciam zdaňovať šírenie vonkajšej reklamy, ak sa jedná o umiestnenie reklamnej stavby, reklamného zariadenia alebo iného reklamného pútača bez ohľadu na právny vzťah k nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú, za podmienky, že sú viditeľné na území obce. Obec bude môcť vo svojom všeobecne záväznom nariadení určiť najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane v závislosti od typu reklamy, náležitosti oznamovacej povinnosti a možnosti oslobodenia od dane, prípadne jej zníženie. Zavedenie takejto miestnej dane za šírenie vonkajšej reklamy je formulované fakultatívne, to znamená, že nepôjde o povinnú daň, ale bude na každej obci, či takúto daň na svojom území zavedie, alebo nie.
Daňovníkom je v zmysle predkladanej novely vlastník reklamnej stavby, ak je reklama reklamnou stavbou v zmysle stavebného zákona. V prípade reklamných pútačov je daňovníkom vlastník stavby alebo pozemku, na ktorom sa reklamný pútač nachádza. Takéto určenie daňovníka v prípade reklamných pútačov odstráni problém s identifikáciou daňovníka pri reklamách, ku ktorým sa nikto nehlási, t. j. sú bez vlastníka a to z dôvodu, že vlastnícke právo k stavbe alebo k pozemku je vo všeobecnosti zrejmé z katastra nehnuteľností.
Výber dane sa bude uskutočňovať obdobným spôsobom, ako je výber dane z nehnuteľností. Daňovník bude povinný oznámiť svoj zámer, umiestniť reklamný pútač a výmeru plochy reklamného pútača v metroch štvorcových správcovi dane najneskôr v deň jeho umiestnenia. Na základe poskytnutých informácií správca dane vyrubí daň. Dani za šírenie vonkajšej reklamy však nebude podliehať označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkárne alebo organizačnej zložky právnickej osoby, alebo fyzickej osoby obchodným menom a ani označenie vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Nadobudnutie účinnosti zákona je navrhnuté na 1. novembra 2018. Ďalšie podrobnosti k uvedenému zákonu uvediem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.
Rozpracované
12:01
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod č. tlače 1036. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Rozpracované
12:03
Uvádzajúci uvádza bod 12:03
Katarína MacháčkováNávrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Miroslavom Beblavým a Vierou Dubačovou, môže pomôcť obciam efektívnejšie regulovať výskyt vonkajšej reklamy. Naším riešením je...
Návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Miroslavom Beblavým a Vierou Dubačovou, môže pomôcť obciam efektívnejšie regulovať výskyt vonkajšej reklamy. Naším riešením je umožniť obciam šírenie vonkajšej reklamy zdaňovať.
Novela stavebného zákona, ktorá zaviedla nové procesné podmienky umiestňovania reklamných stavieb, neodstránila problémy, ktoré obce neustále s narastajúcim šírením vonkajšej reklamy majú, a v praxi často nastávajú práve tieto situácie. Mestá nemajú dosah na vonkajšiu reklamu, ktorá nespĺňa náležitosti definície reklamnej stavby v zmysle stavebného zákona, ako sú rôzne voľne položené pútače, áčka, reklamné plachty a podobne. Mestá nemajú nástroj, nástroje, ako vlastníka reklamného zariadenia regulovať a usmerniť pri umiestňovaní vonkajšej reklamy na súkromnom pozemku. Mestá nemajú dostatočné nástroje na to, aby reklamné stavby a pútače odstránili v prípade, že už využívané nie sú.
Je bežnou praxou a obštrukciou zo strany vlastníkov bilbordov, že aj keď mesto rozhodne v zmysle stavebného zákona o odstránení bilbordu, počas konania sa zmení jeho vlastník a celé konanie musí prebehnúť odznovu. Vlastníci budov a pozemkov, na ktorých je vonkajšia, tvrdia, vonkajšia reklama, tvrdia, že reklamné zariadenia nie sú ich a nemôžu ich odstrániť. Toto sú tie problémy, ktoré nastávajú najčastejšie.
Na základe pretrvávajúcich problémov pri aplikácii stavebného zákona v oblasti regulácie vonkajšej reklamy za najvhodnejšiu cestu na riešenie problému neustáleho narastania vizuálneho smogu považujeme zavedenie daňovej povinnosti pre osoby, ktoré sú vlastníkmi vonkajšej reklamy alebo stavieb a pozemkov, na ktorých sa vonkajšia reklama nachádza. V súčasnosti majú obce a mestá možnosť zdaňovať a regulovať výskyt vonkajšej reklamy totiž len v prípade, keď sú umiestnené na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve mesta. V prípade umiestnenia reklamy na súkromnom pozemku sú však samosprávy bezzubé a sú nútené prizerať sa na to, ako vonkajšie reklamy na súkromných pozemkoch a stavbách neustále pribúdajú.
Túto prekážku odstraňuje náš návrh zákona, keď pri identifikácii daňovníka vychádza z princípu vlastník zodpovedá. Určenie, že daňovníkom dane za šírenie vonkajšej reklamy môže byť aj osoba, ktorá nie je vlastníkom reklamy, ale je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom sa reklama nachádza, odstráni problém s neustálym pátraním po vlastníkovi reklamy a zbavovanie sa zodpovednosti vlastníkov pozemkov za to, čo sa na ich nehnuteľnosti nachádza.
Uvedomujem si, že daňovníkom so zmluvami uzatvorenými pred nadobudnutím účinnosti novej úpravy, ktorých predmetom je šírenie vonkajšej reklamy, môžu po zavedení miestnej dane vzniknúť dodatočné náklady. Ak sa vlastník stavby a pozemku stane daňovníkom, vznikne mu povinnosť platiť daň, pričom náklady na daň nebude mať zohľadnené v odplate, ktorú mu za poskytnutie stavby alebo pozemku uhrádza vlastník reklamného zariadenia. S týmito nákladmi pri uzatváraní zmluvy nemohol daňovník počítať, a preto novela zákona pamätá aj na tieto prípady. V prechodných ustanoveniach zakotvuje právo daňovníka odstúpiť od zmluvy, ktorú má daňovník uzatvorenú s vlastníkom reklamy. Toto právo na odstúpenie od zmluvy mu vzniká dňom povinnosti, vzniku daňovej povinnosti, pričom zmluva zaniká doručením písomného odstúpenia inému účastníkovi zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy daňovníkovi zaniká pätnástym dňom po vzniku daňovej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k tomu, aby mohli eliminovať vizuálny smog na svojom území. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
20.6.2018 o 12:03 hod.
JUDr.
Katarína Macháčková
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, vizuálny smog trápi mnoho miest a obcí. Problémom sú vlastnícke práva, kedy mesto nemá dostatok nástrojov na reguláciu výskytu reklamy, ktorá je umiestnená na súkromných stavbách či pozemkoch.
Návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Miroslavom Beblavým a Vierou Dubačovou, môže pomôcť obciam efektívnejšie regulovať výskyt vonkajšej reklamy. Naším riešením je umožniť obciam šírenie vonkajšej reklamy zdaňovať.
Novela stavebného zákona, ktorá zaviedla nové procesné podmienky umiestňovania reklamných stavieb, neodstránila problémy, ktoré obce neustále s narastajúcim šírením vonkajšej reklamy majú, a v praxi často nastávajú práve tieto situácie. Mestá nemajú dosah na vonkajšiu reklamu, ktorá nespĺňa náležitosti definície reklamnej stavby v zmysle stavebného zákona, ako sú rôzne voľne položené pútače, áčka, reklamné plachty a podobne. Mestá nemajú nástroj, nástroje, ako vlastníka reklamného zariadenia regulovať a usmerniť pri umiestňovaní vonkajšej reklamy na súkromnom pozemku. Mestá nemajú dostatočné nástroje na to, aby reklamné stavby a pútače odstránili v prípade, že už využívané nie sú.
Je bežnou praxou a obštrukciou zo strany vlastníkov bilbordov, že aj keď mesto rozhodne v zmysle stavebného zákona o odstránení bilbordu, počas konania sa zmení jeho vlastník a celé konanie musí prebehnúť odznovu. Vlastníci budov a pozemkov, na ktorých je vonkajšia, tvrdia, vonkajšia reklama, tvrdia, že reklamné zariadenia nie sú ich a nemôžu ich odstrániť. Toto sú tie problémy, ktoré nastávajú najčastejšie.
Na základe pretrvávajúcich problémov pri aplikácii stavebného zákona v oblasti regulácie vonkajšej reklamy za najvhodnejšiu cestu na riešenie problému neustáleho narastania vizuálneho smogu považujeme zavedenie daňovej povinnosti pre osoby, ktoré sú vlastníkmi vonkajšej reklamy alebo stavieb a pozemkov, na ktorých sa vonkajšia reklama nachádza. V súčasnosti majú obce a mestá možnosť zdaňovať a regulovať výskyt vonkajšej reklamy totiž len v prípade, keď sú umiestnené na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve mesta. V prípade umiestnenia reklamy na súkromnom pozemku sú však samosprávy bezzubé a sú nútené prizerať sa na to, ako vonkajšie reklamy na súkromných pozemkoch a stavbách neustále pribúdajú.
Túto prekážku odstraňuje náš návrh zákona, keď pri identifikácii daňovníka vychádza z princípu vlastník zodpovedá. Určenie, že daňovníkom dane za šírenie vonkajšej reklamy môže byť aj osoba, ktorá nie je vlastníkom reklamy, ale je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorom sa reklama nachádza, odstráni problém s neustálym pátraním po vlastníkovi reklamy a zbavovanie sa zodpovednosti vlastníkov pozemkov za to, čo sa na ich nehnuteľnosti nachádza.
Uvedomujem si, že daňovníkom so zmluvami uzatvorenými pred nadobudnutím účinnosti novej úpravy, ktorých predmetom je šírenie vonkajšej reklamy, môžu po zavedení miestnej dane vzniknúť dodatočné náklady. Ak sa vlastník stavby a pozemku stane daňovníkom, vznikne mu povinnosť platiť daň, pričom náklady na daň nebude mať zohľadnené v odplate, ktorú mu za poskytnutie stavby alebo pozemku uhrádza vlastník reklamného zariadenia. S týmito nákladmi pri uzatváraní zmluvy nemohol daňovník počítať, a preto novela zákona pamätá aj na tieto prípady. V prechodných ustanoveniach zakotvuje právo daňovníka odstúpiť od zmluvy, ktorú má daňovník uzatvorenú s vlastníkom reklamy. Toto právo na odstúpenie od zmluvy mu vzniká dňom povinnosti, vzniku daňovej povinnosti, pričom zmluva zaniká doručením písomného odstúpenia inému účastníkovi zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy daňovníkovi zaniká pätnástym dňom po vzniku daňovej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k tomu, aby mohli eliminovať vizuálny smog na svojom území. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:07
Vystúpenie v rozprave 12:07
Miroslav BeblavýChcel by som dovysvetliť niekoľko vecí, keďže moja kolegyňa spolupredkladateľka už, myslím si, vysvetlila dosť podrobne aj obsah zákona, aj jeho cieľ, ale predsa len pár faktov aj pre vás.
V prvom rade chcem zdôrazniť, ž cieľom tohto zákona nie je zvyšovať príjmy samospráv. Teda ak z tej dane budú príjmy pre samosprávu, bude to určite potešujúce, ale cieľom je dať samospráve konečne účinný a efektívne regulačný nástroj na vonkajšiu reklamu. Teda aby mohla samospráva na svojom území a občania prostredníctvom nej si povedať, či sa cítia byť vizuálnym smogom presýtení, či je množstvo bilbordov zhruba okej alebo či im nevadí.
Ako to urobia? No urobia to práve cez túto daň, pretože tento zákon umožňuje samospráve nastaviť daň v podstate vo výške, ktorú uzná za vhodné, a cez to môže samospráva ekonomicky veľmi presne regulovať, komu sa ešte oplatí tieto plochy prevádzkovať. Problémom vonkajšej reklamy na Slovensku vrátane Bratislavy dnes je totiž to, že ekonomická analýza ukazuje, že sa oplatí prevádzkovať aj plochy, ktoré sú v skutočnosti pomerne málo využívané alebo nie sú spoločensky ani ekonomicky efektívne. Čo tým mám na mysli? Mám tým na mysli veľmi jednoduchú vec. Na zriadenie bilbordovej plochy sú úvodné fixné náklady. Musíte, podľa toho, kde to máte, teda vytvoriť tú plochu, postaviť ju, zasadiť do zeme, prípadne pripevniť k nejakej stavbe, to znamená, sú fixné náklady s tým, aby vznikla, ale akonáhle tá bilbordová plocha vznikne, tak náklady s jej udržiavaním sú veľmi malé v porovnaní s tými fixnými nákladmi. To znamená, že tomu, kto ju už raz postavil alebo vytvoril, sa ju v podstate oplatí tam nechať bez ohľadu na to, či je reálne využívaná, v akej miere a za akých nákladov. A to samozrejme vidno z toho, že často sme najmä pri politických kampaniach, kde to je lepšie vidno, svedkami, že aj rok, dva, tri, štyri staré plagáty vidíme ešte, čo teda ukazuje veľmi jasne, že tá bilbordová plocha odvtedy, od tej kampane nemohla byť prenajatá. To je samozrejme pravda aj pri komerčných prenájmoch, len tam to tak nevieme, lebo netušíme, že kedy mala Billa naposledy akciu alebo kedy sa Hornbach rozhodol naposledy investovať do reklamy. Pri kandidátoch na primátora, na poslanca to vieme, naopak, veľmi presne a na ich základe vidíme, že tá využitosť je často veľmi nízka.
My chceme touto daňou umožniť samospráve zmeniť tú ekonomickú rovnicu, chceme umožniť, aby samospráva mohla povedať, že za túto plochu musíte odviesť minimálne 10, 20, 100 eur mesačne podľa toho teda, ako to bude ustanovené v danom meste, a tým pádom vlastníci budú prevádzkovať len plochy, z ktorých ich príjmy budú samozrejme vyššie, čisté príjmy, ako je tá daň, neoplatí sa im prevádzkovať plochu, ktorá už bude v tej chvíli stratová.
Tým pádom mestá budú môcť voliť niekoľko stratégií. Ak budú v podstate mať pocit, že sa im vôbec nechce túto tému riešiť, nebudú tento zákon využívať a takúto daň neustanovia. Chcem zdôrazniť, že tento zákon neustanovuje povinnosť takúto daň vybrať, to znamená, že mestá, ktoré s tým nemajú problém, povedia my to neriešime. To je úplne legitímna stratégia, ak s ňou občania daného mesta budú spokojní.
Druhá stratégia bude, že mesto bude chcieť naozaj, aby zostali v meste len plochy, ktoré sú významnejšie využívané, ktoré majú významnejší ekonomický prínos, a nastaviť túto daň povedzme možno na tej úrovni 10, 20, 30 eur na mesiac, čo bude znamenať, že plochy, ktoré sú reálne využívané každý mesiac alebo skoro každý mesiac, sa aj tak oplatia a budú ďalej obsadzované a vlastníci budú motivovaní likvidovať len tie plochy, ktoré sú využívané len málokedy, napríklad počas volebných kampaní alebo iných takýchto vrcholov sezóny. Tým sa za cenu minimálnej ekonomickej straty zásadne zníži vizuálny smog v týchto mestách. To je, nazvime to, základná stratégia.
Ale bude možnosť, ak aj mestá budú chcieť byť v tomto agresívnejšie, ak na základe, by som povedal, poverenia od svojich občanov budú chcieť ten vizuálny smog významne minimalizovať, tak tú daň začnú dvíhať, povedzme k 50, k 100 eur za m2, nie za m2, pardon, za celý bilbord za mesiac, to bude znamenať, že sa naozaj začnú oplácať len veľmi lukratívne plochy a ich počet v danom meste sa zásadne zníži, možno na 20, 10 % dnešného počtu.
Toto všetko ale bude na samosprávach. To znamená nebude im to určovať štát, nebude im to prikazovať a bude to môcť byť predmetom miestnej politiky, miestnej diskusie tak ako iné veci. A toto my chceme práve samospráve umožniť.
To, čo spomínala kolegyňa, ja si dovolím už len zdôrazniť na záver, že takáto daň, ktorú napríklad majú v obdobnej podobe napríklad v Rakúsku, je v skutočnosti v slovenských podmienkach asi jediným účinným nástrojom na to, aby sme významne znížili vizuálny smog. Možno tí z vás, čo čítajú médiá, zaujímajú sa o to, vidia, že každú chvíľu nejaký, ja neviem, v Bratislave, kde je to problém, primátor alebo starosta alebo niekto slávnostne ohlási znižovanie nelegálnej reklamy, väčšinou ide o to, že z tých niekoľko tisíc nosičov, ktoré tu máme, odstráni dva, zavolá si k tomu 10 kamier a možno tie dva nosiče už sú niekde dávno inde aj umiestnené, alebo keď aj náhodou sa naozaj o ne zníži, tak je to zanedbateľné promile toho, čo v Bratislave funguje. To znamená, bez zásadného systémového riešenia tento smog tu bude dlhodobo.
Ja si dovolím len povedať jednu vec, ktorú napísal istý slovenský intelektuál, napísal, že Bratislava je ako latrína, doslova, a povedal teda nie v zmysle, žeby bola zanesená nejakými exkrementami, ale aj keď to pri úrovni niektorých verejných služieb možné je, ale najmä preto, že latríny tradične na Slovensku bývajú vytapetované rôznymi výstrižkami z časopisov, rôznymi plagátikmi a tak ďalej, a Bratislava mu ju dnes pripomínala, pretože každá dostupná plocha je dnes vytapetovaná nejakým bilbordom, nejakou reklamou. Dávno to presiahlo úroveň, ktorá je obvyklá v západnej Európe, ktorá je, by som povedal, aj únosná. A zároveň to presiahlo aj mieru, ktorá je dokonca ekonomicky zmysluplná, pretože, ako som povedal, väčšina z tých plôch by v Bratislave ani dneska neexistovala, keby ich vlastníci naozaj museli každý mesiac využívať alebo aspoň povedzme viac mesiacov v roku. To znamená, dneska na úkor nás všetkých, na úkor toho, že my sa musíme pozerať na obstarožné plagáty a na pretapetované mesto, zarábajú ľudia, ktorí to často robia navyše aj nelegálne.
My navrhujeme zlikvidovať vizuálny smog úplne, my navrhujeme dať samospráve možnosť ho zaregulovať v miere, ktorá vyhovuje obyvateľom daného mesta, jediným účinným nástrojom pre to. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu pre tento návrh.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
20.6.2018 o 12:07 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona, ktorý spoločne predkladáme s Katkou Macháčkovou a Vierou Dubačovou a ktorý sme pripravili spoločne aj s Matúšom Vallom, kandidátom na primátora Bratislavy. Tento návrh síce vznikol na pôde Bratislavy, pretože Bratislava je mesto najviac postihnuté vizuálnym smogom dnes, ale je aplikovateľný na celom Slovensku.
Chcel by som dovysvetliť niekoľko vecí, keďže moja kolegyňa spolupredkladateľka už, myslím si, vysvetlila dosť podrobne aj obsah zákona, aj jeho cieľ, ale predsa len pár faktov aj pre vás.
V prvom rade chcem zdôrazniť, ž cieľom tohto zákona nie je zvyšovať príjmy samospráv. Teda ak z tej dane budú príjmy pre samosprávu, bude to určite potešujúce, ale cieľom je dať samospráve konečne účinný a efektívne regulačný nástroj na vonkajšiu reklamu. Teda aby mohla samospráva na svojom území a občania prostredníctvom nej si povedať, či sa cítia byť vizuálnym smogom presýtení, či je množstvo bilbordov zhruba okej alebo či im nevadí.
Ako to urobia? No urobia to práve cez túto daň, pretože tento zákon umožňuje samospráve nastaviť daň v podstate vo výške, ktorú uzná za vhodné, a cez to môže samospráva ekonomicky veľmi presne regulovať, komu sa ešte oplatí tieto plochy prevádzkovať. Problémom vonkajšej reklamy na Slovensku vrátane Bratislavy dnes je totiž to, že ekonomická analýza ukazuje, že sa oplatí prevádzkovať aj plochy, ktoré sú v skutočnosti pomerne málo využívané alebo nie sú spoločensky ani ekonomicky efektívne. Čo tým mám na mysli? Mám tým na mysli veľmi jednoduchú vec. Na zriadenie bilbordovej plochy sú úvodné fixné náklady. Musíte, podľa toho, kde to máte, teda vytvoriť tú plochu, postaviť ju, zasadiť do zeme, prípadne pripevniť k nejakej stavbe, to znamená, sú fixné náklady s tým, aby vznikla, ale akonáhle tá bilbordová plocha vznikne, tak náklady s jej udržiavaním sú veľmi malé v porovnaní s tými fixnými nákladmi. To znamená, že tomu, kto ju už raz postavil alebo vytvoril, sa ju v podstate oplatí tam nechať bez ohľadu na to, či je reálne využívaná, v akej miere a za akých nákladov. A to samozrejme vidno z toho, že často sme najmä pri politických kampaniach, kde to je lepšie vidno, svedkami, že aj rok, dva, tri, štyri staré plagáty vidíme ešte, čo teda ukazuje veľmi jasne, že tá bilbordová plocha odvtedy, od tej kampane nemohla byť prenajatá. To je samozrejme pravda aj pri komerčných prenájmoch, len tam to tak nevieme, lebo netušíme, že kedy mala Billa naposledy akciu alebo kedy sa Hornbach rozhodol naposledy investovať do reklamy. Pri kandidátoch na primátora, na poslanca to vieme, naopak, veľmi presne a na ich základe vidíme, že tá využitosť je často veľmi nízka.
My chceme touto daňou umožniť samospráve zmeniť tú ekonomickú rovnicu, chceme umožniť, aby samospráva mohla povedať, že za túto plochu musíte odviesť minimálne 10, 20, 100 eur mesačne podľa toho teda, ako to bude ustanovené v danom meste, a tým pádom vlastníci budú prevádzkovať len plochy, z ktorých ich príjmy budú samozrejme vyššie, čisté príjmy, ako je tá daň, neoplatí sa im prevádzkovať plochu, ktorá už bude v tej chvíli stratová.
Tým pádom mestá budú môcť voliť niekoľko stratégií. Ak budú v podstate mať pocit, že sa im vôbec nechce túto tému riešiť, nebudú tento zákon využívať a takúto daň neustanovia. Chcem zdôrazniť, že tento zákon neustanovuje povinnosť takúto daň vybrať, to znamená, že mestá, ktoré s tým nemajú problém, povedia my to neriešime. To je úplne legitímna stratégia, ak s ňou občania daného mesta budú spokojní.
Druhá stratégia bude, že mesto bude chcieť naozaj, aby zostali v meste len plochy, ktoré sú významnejšie využívané, ktoré majú významnejší ekonomický prínos, a nastaviť túto daň povedzme možno na tej úrovni 10, 20, 30 eur na mesiac, čo bude znamenať, že plochy, ktoré sú reálne využívané každý mesiac alebo skoro každý mesiac, sa aj tak oplatia a budú ďalej obsadzované a vlastníci budú motivovaní likvidovať len tie plochy, ktoré sú využívané len málokedy, napríklad počas volebných kampaní alebo iných takýchto vrcholov sezóny. Tým sa za cenu minimálnej ekonomickej straty zásadne zníži vizuálny smog v týchto mestách. To je, nazvime to, základná stratégia.
Ale bude možnosť, ak aj mestá budú chcieť byť v tomto agresívnejšie, ak na základe, by som povedal, poverenia od svojich občanov budú chcieť ten vizuálny smog významne minimalizovať, tak tú daň začnú dvíhať, povedzme k 50, k 100 eur za m2, nie za m2, pardon, za celý bilbord za mesiac, to bude znamenať, že sa naozaj začnú oplácať len veľmi lukratívne plochy a ich počet v danom meste sa zásadne zníži, možno na 20, 10 % dnešného počtu.
Toto všetko ale bude na samosprávach. To znamená nebude im to určovať štát, nebude im to prikazovať a bude to môcť byť predmetom miestnej politiky, miestnej diskusie tak ako iné veci. A toto my chceme práve samospráve umožniť.
To, čo spomínala kolegyňa, ja si dovolím už len zdôrazniť na záver, že takáto daň, ktorú napríklad majú v obdobnej podobe napríklad v Rakúsku, je v skutočnosti v slovenských podmienkach asi jediným účinným nástrojom na to, aby sme významne znížili vizuálny smog. Možno tí z vás, čo čítajú médiá, zaujímajú sa o to, vidia, že každú chvíľu nejaký, ja neviem, v Bratislave, kde je to problém, primátor alebo starosta alebo niekto slávnostne ohlási znižovanie nelegálnej reklamy, väčšinou ide o to, že z tých niekoľko tisíc nosičov, ktoré tu máme, odstráni dva, zavolá si k tomu 10 kamier a možno tie dva nosiče už sú niekde dávno inde aj umiestnené, alebo keď aj náhodou sa naozaj o ne zníži, tak je to zanedbateľné promile toho, čo v Bratislave funguje. To znamená, bez zásadného systémového riešenia tento smog tu bude dlhodobo.
Ja si dovolím len povedať jednu vec, ktorú napísal istý slovenský intelektuál, napísal, že Bratislava je ako latrína, doslova, a povedal teda nie v zmysle, žeby bola zanesená nejakými exkrementami, ale aj keď to pri úrovni niektorých verejných služieb možné je, ale najmä preto, že latríny tradične na Slovensku bývajú vytapetované rôznymi výstrižkami z časopisov, rôznymi plagátikmi a tak ďalej, a Bratislava mu ju dnes pripomínala, pretože každá dostupná plocha je dnes vytapetovaná nejakým bilbordom, nejakou reklamou. Dávno to presiahlo úroveň, ktorá je obvyklá v západnej Európe, ktorá je, by som povedal, aj únosná. A zároveň to presiahlo aj mieru, ktorá je dokonca ekonomicky zmysluplná, pretože, ako som povedal, väčšina z tých plôch by v Bratislave ani dneska neexistovala, keby ich vlastníci naozaj museli každý mesiac využívať alebo aspoň povedzme viac mesiacov v roku. To znamená, dneska na úkor nás všetkých, na úkor toho, že my sa musíme pozerať na obstarožné plagáty a na pretapetované mesto, zarábajú ľudia, ktorí to často robia navyše aj nelegálne.
My navrhujeme zlikvidovať vizuálny smog úplne, my navrhujeme dať samospráve možnosť ho zaregulovať v miere, ktorá vyhovuje obyvateľom daného mesta, jediným účinným nástrojom pre to. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu pre tento návrh.
Ďakujem.
Rozpracované
12:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:14
Stanislav MizíkChcete odstrániť vizuálny smog. Pekne. Ale prečo ste nezahlasovali za náš návrh zákona, keď sme chceli odstrániť vizuálny smog, televízne reklamy alebo obmedziť ich v televízii? Zoznam: Beblavý proti nášmu návrhu, Macháčková proti nášmu návrhu, Dubačová proti nášmu návrhu. Pritom obidva...
Chcete odstrániť vizuálny smog. Pekne. Ale prečo ste nezahlasovali za náš návrh zákona, keď sme chceli odstrániť vizuálny smog, televízne reklamy alebo obmedziť ich v televízii? Zoznam: Beblavý proti nášmu návrhu, Macháčková proti nášmu návrhu, Dubačová proti nášmu návrhu. Pritom obidva návrhy sa snažia odstrániť vizuálny reklamný smog.
Ďakujem za slovo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.6.2018 o 12:14 hod.
Mgr.
Stanislav Mizík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán Beblavý, viete, v prvom rade si myslím, že keď popierate, že to nemá slúžiť na zvyšovanie príjmov miest a obcí, nehovoríte pravdu.
Chcete odstrániť vizuálny smog. Pekne. Ale prečo ste nezahlasovali za náš návrh zákona, keď sme chceli odstrániť vizuálny smog, televízne reklamy alebo obmedziť ich v televízii? Zoznam: Beblavý proti nášmu návrhu, Macháčková proti nášmu návrhu, Dubačová proti nášmu návrhu. Pritom obidva návrhy sa snažia odstrániť vizuálny reklamný smog.
Ďakujem za slovo.
Rozpracované
12:16
Cieľom nášho návrhu je dať samosprávam do rúk silnejšie kompetencie voči developerom prostredníctvom podrobnejšej úpravy záväzných stanovísk k investičnej činnosti v obci, ktorých vydávanie predpokladá zákon o obecnom zriadení už v súčasnosti....
Cieľom nášho návrhu je dať samosprávam do rúk silnejšie kompetencie voči developerom prostredníctvom podrobnejšej úpravy záväzných stanovísk k investičnej činnosti v obci, ktorých vydávanie predpokladá zákon o obecnom zriadení už v súčasnosti. Posúdenie, či dopravná infraštruktúra stačí na to, aby uniesla záťaž zvýšeného počtu ľudí v dôsledku nového developerského projektu je dnes vo všeobecnosti ponechané na zodpovednosť developera. Prax pritom ukazuje, že samotný výsledok posúdenia je ľahko ovplyvniteľný tým, z akých údajov sa vychádza a ako sa prepočítajú. Dôsledkom je, že súčasný systém vytvára konflikt záujmov pri schopnosti posúdiť predpokladanú dopravnú záťaž pre lokalitu objektívne. V rámci záväzných stanovísk, kde sú schválením zákona dopravné posúdenie, vydávané mestá a obce, neobstarávali by ho teda samotní developeri.
Zmenou oproti doterajšej právnej úprave by bola možnosť obce vydanie záväzného stanoviska spoplatniť, ak sa bude týkať investičných projektov s predpokladanou zastavanou plochou presahujúcou 500 metrov, čo sa v návrhu označuje ako záväzné stanovisko k investičným projektom. Výška úhrady by bola zákonom ohraničená a k jej ustanoveniu a zmene by mohli pristúpiť obce len s účinnosťou k začiatku kalendárneho roka. Pravidlá spoplatňovania by tým boli jasne dané počas celého roka.
Okrem dopravného posúdenia by sa obec v záväznom stanovisku vyjadrovala aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ku ktorým si žiadateľ záväzné stanovisko vyžiada. Zákon v tejto súvislosti zakotvuje pevné lehoty pre vydanie stanoviska a za nedodržanie termínu zavádza povinnosť vydať záväzné stanovisko k investičným projektom bezplatne.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Cieľom nášho návrhu je dať samosprávam do rúk silnejšie kompetencie voči developerom prostredníctvom podrobnejšej úpravy záväzných stanovísk k investičnej činnosti v obci, ktorých vydávanie predpokladá zákon o obecnom zriadení už v súčasnosti. Posúdenie, či dopravná infraštruktúra stačí na to, aby uniesla záťaž zvýšeného počtu ľudí v dôsledku nového developerského projektu je dnes vo všeobecnosti ponechané na zodpovednosť developera. Prax pritom ukazuje, že samotný výsledok posúdenia je ľahko ovplyvniteľný tým, z akých údajov sa vychádza a ako sa prepočítajú. Dôsledkom je, že súčasný systém vytvára konflikt záujmov pri schopnosti posúdiť predpokladanú dopravnú záťaž pre lokalitu objektívne. V rámci záväzných stanovísk, kde sú schválením zákona dopravné posúdenie, vydávané mestá a obce, neobstarávali by ho teda samotní developeri.
Zmenou oproti doterajšej právnej úprave by bola možnosť obce vydanie záväzného stanoviska spoplatniť, ak sa bude týkať investičných projektov s predpokladanou zastavanou plochou presahujúcou 500 metrov, čo sa v návrhu označuje ako záväzné stanovisko k investičným projektom. Výška úhrady by bola zákonom ohraničená a k jej ustanoveniu a zmene by mohli pristúpiť obce len s účinnosťou k začiatku kalendárneho roka. Pravidlá spoplatňovania by tým boli jasne dané počas celého roka.
Okrem dopravného posúdenia by sa obec v záväznom stanovisku vyjadrovala aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ku ktorým si žiadateľ záväzné stanovisko vyžiada. Zákon v tejto súvislosti zakotvuje pevné lehoty pre vydanie stanoviska a za nedodržanie termínu zavádza povinnosť vydať záväzné stanovisko k investičným projektom bezplatne.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu.
Rozpracované
12:19
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 1037). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Ďakujem.
Rozpracované
12:21
Uvedenú úpravu považujeme za nevyhnutné prijať z dôvodu, že na Slovensku sa nachádza veľké množstvo schátraných budov, ktoré majú vysoký architektonický význam, ale ktoré ich vlastníci nechávajú cielene schátrať. Dôvodom takéhoto konania je skutočnosť, že náklady na zbúranie stavieb sú častokrát nižšie ako náklady na jej rekonštrukciu. Okrem toho, že v mestách a obciach takto dochádza k znižovaniu kvality verejného priestoru, mestá prichádzajú o hodnotné architektonické diela, lebo výsledkom pasivity vlastníka býva to, že sa stavba dostane do tak zlého technického stavu, že vlastník získa povolenie na jej odstránenie.
Takto na Slovensku chátra napríklad liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, kúpele v Korytnici. Návrhom zákona chceme dosiahnuť, aby obce mohli ako správcovia dane prostredníctvom prijatia všeobecne záväzného nariadenia zvýšiť ročnú sadzbu dane z pozemkov pri pozemkoch nachádzajúcich sa v jednotlivej časti mesta alebo v jeho jednotlivom katastrálnom území, ak ich vlastník alebo nájomca neudržiava v stave primeranom ich funkčnému využitiu, a zvýšiť ročnú sadzbu dane zo stavby nachádzajúcu sa v jednotlivej časti mesta alebo jednotlivom katastrálnom území, ak vlastník buď ju neudržiava v dobrom stavebnom stave, najmä ak dochádza k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, v prípade ak vlastník stavbu riadne neudržiava a stavebný úrad mu vo verejnom záujme nariadil, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu alebo stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby, a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby.
Výška ročnej sadzby je ohraničená hornou hranicou, nesmie presiahnuť desaťnásobok ročnej sadzby dane zo stavieb a pozemkov určenej správcom dane pre stavby vymedzené v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Okrem uvedeného je cieľom zákona podporiť aktivity tých osôb, ktoré dajú do nájmu alebo výpožičky neudržiavaný pozemok alebo stavbu na verejnoprospešný účel. U týchto osôb by zákonodarca prijatím novely zákona umožnil obci prostredníctvom VZN oslobodiť od dane vlastníka takéhoto pozemku, alebo mu daňové zaťaženie znížiť.
Nadobudnutie účinnosti zákona je navrhnuté na 1. novembra 2018.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k skvalitneniu verejného priestoru v obciach a mestách a pomôže zachovať chátrajúce, architektonicky významné diela. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, má za cieľ umožniť obciam zavedenie vyššej dane z nehnuteľnosti pri tých stavbách a pozemkoch, ktoré sú buď dlhodobo neudržiavané či nevyužívané, a znížiť daň z nehnuteľností pri tých stavbách a pozemkoch, ktoré vlastník dá do nájmu alebo výpožičky na verejnoprospešný účel.
Uvedenú úpravu považujeme za nevyhnutné prijať z dôvodu, že na Slovensku sa nachádza veľké množstvo schátraných budov, ktoré majú vysoký architektonický význam, ale ktoré ich vlastníci nechávajú cielene schátrať. Dôvodom takéhoto konania je skutočnosť, že náklady na zbúranie stavieb sú častokrát nižšie ako náklady na jej rekonštrukciu. Okrem toho, že v mestách a obciach takto dochádza k znižovaniu kvality verejného priestoru, mestá prichádzajú o hodnotné architektonické diela, lebo výsledkom pasivity vlastníka býva to, že sa stavba dostane do tak zlého technického stavu, že vlastník získa povolenie na jej odstránenie.
Takto na Slovensku chátra napríklad liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, kúpele v Korytnici. Návrhom zákona chceme dosiahnuť, aby obce mohli ako správcovia dane prostredníctvom prijatia všeobecne záväzného nariadenia zvýšiť ročnú sadzbu dane z pozemkov pri pozemkoch nachádzajúcich sa v jednotlivej časti mesta alebo v jeho jednotlivom katastrálnom území, ak ich vlastník alebo nájomca neudržiava v stave primeranom ich funkčnému využitiu, a zvýšiť ročnú sadzbu dane zo stavby nachádzajúcu sa v jednotlivej časti mesta alebo jednotlivom katastrálnom území, ak vlastník buď ju neudržiava v dobrom stavebnom stave, najmä ak dochádza k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu, v prípade ak vlastník stavbu riadne neudržiava a stavebný úrad mu vo verejnom záujme nariadil, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu alebo stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby, a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby.
Výška ročnej sadzby je ohraničená hornou hranicou, nesmie presiahnuť desaťnásobok ročnej sadzby dane zo stavieb a pozemkov určenej správcom dane pre stavby vymedzené v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Okrem uvedeného je cieľom zákona podporiť aktivity tých osôb, ktoré dajú do nájmu alebo výpožičky neudržiavaný pozemok alebo stavbu na verejnoprospešný účel. U týchto osôb by zákonodarca prijatím novely zákona umožnil obci prostredníctvom VZN oslobodiť od dane vlastníka takéhoto pozemku, alebo mu daňové zaťaženie znížiť.
Nadobudnutie účinnosti zákona je navrhnuté na 1. novembra 2018.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, som presvedčená, že návrh zákona prinesie mestám a obciam efektívny nástroj k skvalitneniu verejného priestoru v obciach a mestách a pomôže zachovať chátrajúce, architektonicky významné diela. Preto verím, že náš návrh si nájde u vás, vážené kolegyne a kolegovia, podporu.
Ďakujem.
Rozpracované
12:25
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k návrhu tohto zákona.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod parlamentnou tlačou 1039. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k návrhu tohto zákona.
Rozpracované
12:27
Rada školy, ako ju definuje zákon, rovnako ako obecná a územná školská rada, je iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Okrem toho, že plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa aj k činnosti školy či školského zariadenia, rovnako ako k činnosti orgánov miestnej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. Už len z pohľadu zákonnej definície má tento orgán svoje nezameniteľné miesto a vysokú opodstatnenosť, pokiaľ svoju úlohu plní náležite. A práve plná realizácia funkcie rady školy je na mnohých školách a v školských zariadeniach ohrozená, a to nielen čiastkovými zásahmi zvonku, ale aj samotnými členmi rady školy, ktorí po zvolení do funkcie neplnia svoj mandát tak, aby reálne chránili verejný záujem alebo záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov.
Prax ukazuje, že práve presadzovanie individuálnych záujmov, či už osobných alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, spôsobuje jej zníženú funkčnosť alebo aj deformáciu celého jej poslania. Zásada verejnosti zasadnutí rady školy je v zákone síce ukotvená, no práve možnosť jej obmedzenia dvojtretinovou väčšinou členov rady je svojvoľne zneužívaná a spôsobuje zvyčajne rokovania za zatvorenými dverami, čím nie je daný priestor verejnosti na vyjadrenie sa k aktuálnej školskej problematike, najmä regionálneho charakteru, ale aj k situácii priamo v danom školskom objekte.
Úzko prepojená s neverejnosťou zasadnutí je aj nedostatočná informovanosť verejnosti o mieste, čase, dátume a programe zasadnutia rady školy. Eliminuje sa tak priestor vonkajšieho pripomienkovania aktuálneho stavu v škole a dáva možnosť na realizáciu ťažko kontrolovateľných a manipulatívnych riešení vzniknutých problémov. Problémovým sa javí i pôsobenie jednotlivých členov rady školy, čo spravidla tento samosprávny orgán značne ochromuje, a to nielen jeho nezávislosť, funkčné alebo personálne prepojenie volených členov rady so zriaďovateľom, keď nastáva často konflikt záujmov. Rovnako závažným aj nedostatočný výkon mandátu člena rady školy smerom k voličom, ktorí daného člena zvolili, ale aj smerom k ochrane verejných záujmov a najmä záujmov detí a nemožnosť zákonným spôsobom daný stav zmeniť.
Uvedené problémy ukázala reálna prax a môžu jednotlivo pôsobiť marginálne, no v celistvosti tvoria zásadné prekážky vo fungovaní rady školy, ktoré je potrebné eliminovať a upraviť pôsobenie rady školy tak, aby si uchovala status samosprávneho orgánu s náležitou možnosťou verejnej kontroly a presadzovania záujmov, ktoré mu prináležia.
Preto v osobitnej časti tohto zákona, návrhu zákona, ktorý predkladám, navrhujem, aby zákon mohol vyhlásiť samosprávnemu školskému orgánu za neverejnú len tú časť zasadnutia, keď bude prerokúvať náležitosti, ktoré sú chránené osobitným zákonom, napr. zákonom o ochrane osobných údajov, Obchodným zákonníkom a podobne. V ostatných prípadoch je zasadnutie rady školy vždy verejné.
Zákon ukladá rade školy vždy do 15. septembra nového školského roku zverejniť na webovom sídle školy harmonogram zasadnutí rady školy na celý školský rok. Rovnako najneskôr do desiatich dní pred zasadnutím je rada školy povinná zverejniť na webovom sídle školy dátum, miesto, čas a program zasadnutia, aby bola verejnosť riadne a včas informovaná a mohla sa na zasadnutí zúčastniť.
Zákonom sa dopĺňa negatívne vymedzenie členstva v rade školy. Voleným členom rady školy nemôže byť ani osoba, ktorá je funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, najčastejšou obcou alebo mestom, aby sa predišlo konfliktu záujmov. Zákon tiež rozširuje možnosť odvolať voleného člena rady školy v prípade, ak sa tento nezúčastňuje na zasadnutiach najmenej tri po sebe idúcich, prípadne má viac ako tri absencie na zasadnutiach počas školského roka, čím nie je zabezpečená jeho osobná kontinuálna prítomnosť na zasadnutiach alebo ako volený zástupca preukázateľne nevykonáva svoj mandát riadne a zodpovedne, čiže ak aktívne nepredkladá a nerieši jemu známe problémy a skutočnosti na zasadnutiach rady školy a tým aj nechráni záujmy jemu mandátom zverené, prípadne rôznymi spôsobmi bráni v riešení nastolení problémov.
Ďakujem za pozornosť a viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladanej novely je plné uplatnenie zásady verejnosti na zasadnutiach rady školy bez svojvoľného obmedzenia samotnou radou školy, zabezpečenie včasnej a riadnej informovanosti verejnosti o zasadnutiach rady školy, eliminácia konfliktu záujmov volených členov rady školy a rozšírenie možností odvolania člena rady školy.
Rada školy, ako ju definuje zákon, rovnako ako obecná a územná školská rada, je iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Okrem toho, že plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa aj k činnosti školy či školského zariadenia, rovnako ako k činnosti orgánov miestnej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. Už len z pohľadu zákonnej definície má tento orgán svoje nezameniteľné miesto a vysokú opodstatnenosť, pokiaľ svoju úlohu plní náležite. A práve plná realizácia funkcie rady školy je na mnohých školách a v školských zariadeniach ohrozená, a to nielen čiastkovými zásahmi zvonku, ale aj samotnými členmi rady školy, ktorí po zvolení do funkcie neplnia svoj mandát tak, aby reálne chránili verejný záujem alebo záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov.
Prax ukazuje, že práve presadzovanie individuálnych záujmov, či už osobných alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, spôsobuje jej zníženú funkčnosť alebo aj deformáciu celého jej poslania. Zásada verejnosti zasadnutí rady školy je v zákone síce ukotvená, no práve možnosť jej obmedzenia dvojtretinovou väčšinou členov rady je svojvoľne zneužívaná a spôsobuje zvyčajne rokovania za zatvorenými dverami, čím nie je daný priestor verejnosti na vyjadrenie sa k aktuálnej školskej problematike, najmä regionálneho charakteru, ale aj k situácii priamo v danom školskom objekte.
Úzko prepojená s neverejnosťou zasadnutí je aj nedostatočná informovanosť verejnosti o mieste, čase, dátume a programe zasadnutia rady školy. Eliminuje sa tak priestor vonkajšieho pripomienkovania aktuálneho stavu v škole a dáva možnosť na realizáciu ťažko kontrolovateľných a manipulatívnych riešení vzniknutých problémov. Problémovým sa javí i pôsobenie jednotlivých členov rady školy, čo spravidla tento samosprávny orgán značne ochromuje, a to nielen jeho nezávislosť, funkčné alebo personálne prepojenie volených členov rady so zriaďovateľom, keď nastáva často konflikt záujmov. Rovnako závažným aj nedostatočný výkon mandátu člena rady školy smerom k voličom, ktorí daného člena zvolili, ale aj smerom k ochrane verejných záujmov a najmä záujmov detí a nemožnosť zákonným spôsobom daný stav zmeniť.
Uvedené problémy ukázala reálna prax a môžu jednotlivo pôsobiť marginálne, no v celistvosti tvoria zásadné prekážky vo fungovaní rady školy, ktoré je potrebné eliminovať a upraviť pôsobenie rady školy tak, aby si uchovala status samosprávneho orgánu s náležitou možnosťou verejnej kontroly a presadzovania záujmov, ktoré mu prináležia.
Preto v osobitnej časti tohto zákona, návrhu zákona, ktorý predkladám, navrhujem, aby zákon mohol vyhlásiť samosprávnemu školskému orgánu za neverejnú len tú časť zasadnutia, keď bude prerokúvať náležitosti, ktoré sú chránené osobitným zákonom, napr. zákonom o ochrane osobných údajov, Obchodným zákonníkom a podobne. V ostatných prípadoch je zasadnutie rady školy vždy verejné.
Zákon ukladá rade školy vždy do 15. septembra nového školského roku zverejniť na webovom sídle školy harmonogram zasadnutí rady školy na celý školský rok. Rovnako najneskôr do desiatich dní pred zasadnutím je rada školy povinná zverejniť na webovom sídle školy dátum, miesto, čas a program zasadnutia, aby bola verejnosť riadne a včas informovaná a mohla sa na zasadnutí zúčastniť.
Zákonom sa dopĺňa negatívne vymedzenie členstva v rade školy. Voleným členom rady školy nemôže byť ani osoba, ktorá je funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, najčastejšou obcou alebo mestom, aby sa predišlo konfliktu záujmov. Zákon tiež rozširuje možnosť odvolať voleného člena rady školy v prípade, ak sa tento nezúčastňuje na zasadnutiach najmenej tri po sebe idúcich, prípadne má viac ako tri absencie na zasadnutiach počas školského roka, čím nie je zabezpečená jeho osobná kontinuálna prítomnosť na zasadnutiach alebo ako volený zástupca preukázateľne nevykonáva svoj mandát riadne a zodpovedne, čiže ak aktívne nepredkladá a nerieši jemu známe problémy a skutočnosti na zasadnutiach rady školy a tým aj nechráni záujmy jemu mandátom zverené, prípadne rôznymi spôsobmi bráni v riešení nastolení problémov.
Ďakujem za pozornosť a viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Rozpracované