33. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, jedna poznámka. Myslím, že ste veľmi presne identifikovali ten hlavný dôvod návrhu tohto zákona, ktorým nie sú nejaké technické problémy voľby, ale dôležitosť verejnoprávnych médií. Preto som sa aj ja usiloval a teraz sa spoločne usilujeme prísť s niečím, čo by verejnoprávnym médiám dalo určitú váhu, nezávislosť, dalo by sa to rôznymi slovami charakterizovať.
A druhá poznámka. Samozrejme, je na debatu, do akej miery navrhovaný spôsob by dokázal odpolitizovať voľbu, ale zase je to skôr reakcia na súčasný stav, ktorý pokiaľ by tu bola vysoká politická kultúra, tak rovnako by mohol byť zvolený nezávislý kandidát, ale ten súčasne platný stav umožňuje, ak na to je vôľa, zvoliť vyslovenie politického kandidáta.

Ďakujem. No ja si myslím, že o voľbe riaditeľa môžeme diskutovať, môžeme diskutovať, ktorý zbor voliteľov bude objektívnejší, či to je parlament, alebo rada, alebo nejak inak vytvorený zbor, zostavený zbor voliteľov, ale myslím si, že zrušenie politického vplyvu na RTVS týmto vaším návrhom je absolútne iluzórny. Ja to rozvediem bližšie vo svojom príspevku v rozprave. A najmä je táto ambícia pre mňa úplne nedôveryhodná z pera predkladateľa pána Maďariča, ktorý od začiatku jeho pôsobenia v SMERE - SD politicky vplýval na všetko, na čo siahol a hovoriť dnes o rýdzej odbornosti mi príde absolútne proste nedôveryhodné. Takže podľa môjho názoru táto jedna zmena, akým spôsobom sa bude voliť riaditeľ, nemá zásadný vplyv na odpolitizovanie RTVS, pretože je tam množstvo ďalších vplyvov, o ktorých budem hovoriť v rozprave.

Pán Poliačik, vy ste priam posadnutý takzvanou ruskou propagandou. Prosím vás, zobuďte sa! Prestaňte konšpirovať a prestaňte blúzniť. Myslím si, že na Slovensku je v prvom rade americká propaganda a táto propaganda je šírená dokonca poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, medzi ktorých patríte aj vy, ako aj prezidentom Kiskom a vládnymi činiteľmi.

Ďakujem veľmi pekne. Pani, teda skoro všetkým. Pani poslankyňa Milanová, zatiaľ sa vychádza z dobrej vôle. Ak si myslíte, že by bolo potrebné to ochrániť nejakou technickou klauzulou, že čo ak by tam boli hašterivé typy, tak je to, samozrejme, vec, na ktorú si môžeme sadnúť, ak by to prešlo do druhého čítania.
A, Renáta Kaščáková, ja nie som tiež nejakým extrémne naivným človekom po ôsmich rokoch v tomto pléne a zároveň si ale myslím, že niekde začať treba. A ideálnym začiatkom by, samozrejme, bola výmena vlády, ale tam sme sa ešte nedostali. Dovtedy môžeme ísť po krokoch a toto mi príde ako veľmi dobrý krok v dvoch ohľadoch. Po prvé, je to reakcia zvnútra toho prostredia, o ktorom rozprávame, aj politického, a preto ju beriem ako relevantnú. A po druhé, preto, že ak by sme čakali na nejaké skokové riešenie, tak sa obávam, že by sme sa ho nemuseli dočkať vôbec, takže preto aj pre diskusiu o tom, ako by malo byť vedenie, vedenie volené v RTVS, aj pre diskusiu o tom, ako ďalej podporiť silnú verejnoprávnu službu v oblasti médií, tento návrh je dobrý a radšej by som sa rozprával o konkrétnostiach v tom zákone, než o tom, že čo sme mali pri správe verejných médií doteraz.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v dôvodovej správe k navrhovanej zmene zákona sa píše, citujem: "Základným cieľom navrhovanej zmeny je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska". V kontexte aktuálnych spoločenských udalostí vyzerá táto myšlienka veľmi ľúbivo, aj po politicko-marketingovej stránke pôsobí celkom šťavnato v súčasnej dobe. Takže sa nečudujem predkladateľom, že sa vydali po tejto ceste.
Samotná inštitúcia RTVS je zákonom zriadená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. To je konkrétny citát zo zákona a nakoniec aj z dôvodovej správy. Môžeme teda konštatovať, že legislatívne je status RTVS, status nezávislosti podchytený jednoznačne a zrozumiteľne a dovolím si povedať, že aj veľmi dobre. Napokon zákon v definícii vychádza z legislatívnych štandardov a skúseností platných už dlhé roky v mnohých západoeurópskych krajinách. Zákon teda garantuje nezávislé postavenie RTVS, pričom voľbu jej štatutárneho orgánu, voľbu generálneho riaditeľa RTVS zveruje do kompetencie a pôsobnosti Národnej rady.
Autori legislatívneho návrhu v dôvodovej správe konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky je nepochybne politický orgán, ergo proces voľby generálneho riaditeľa RTVS v Národnej rade je podľa nich takisto politický.
Treba však poukázať na to, že Národná rada Slovenskej republiky je v prvom rade zákonodarný, najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny. Ten vzniká parlamentnými voľbami, v ktorých občania legitímne volia predstaviteľov politických strán za svojich zástupcov a volia ich z celého spoločenského a politického spektra. To treba zdôrazniť.
Autori poslaneckého návrhu navrhujú, aby proces ustanovenia do funkcie generálneho riaditeľa RTVS mal dve štádiá:
1. zvolenie
2. vymenovanie.
Voľbu nechávajú na zbor voliteľov a vymenovanie do funkcie zase Rade RTVS, ak som tomu správne rozumel.
V tejto súvislosti podotýkam, že členovia Rady RTVS sú volení parlamentom. Pozerajúc sa na to optikou predkladateľov, teda politicky. Pýtam sa teda, či autorom poslaneckého návrhu politickosť v súvislosti s Radou RTVS neprekáža, alebo či im vyhovuje akási polovičná politickosť. Otázka je o to vážnejšia, že Radu RTVS povyšujú páni kolegovia na oprávnenú odvolať generálneho riaditeľa RTVS.
Teraz niekoľko slov k zboru voliteľov. Ak to dobre čítam, alebo ak tomu dobre rozumiem, ide o dočasný jednorazový orgán, ktorého jediným a primárnym poslaním je vypočuť kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa RTVS a zvoliť toho najvhodnejšieho a najlepšieho. Zaujímavým konštatovaním predkladateľov je, že personálne zloženie zboru voliteľov má garantovať apolitickosť voľby generálneho riaditeľa RTVS. Zárukou apolitickosti majú byť okrem iných osobností riaditelia Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Rád by som však podotkol, že všetky tri fondy sú financované zo štátneho rozpočtu a nie malými sumami. Rozhodnutie o výške týchto dotácií je vždy politické rozhodnutie, keďže sa prijíma poslancami na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak vychádzame z premisy, že parlament je politický orgán, ktorému spomínané fondy skladajú účty svojej činnosti, a to budú na základe odporúčania výboru pre kultúru a médiá, je teda dosť ťažké hovoriť o apolitickosti týchto fondov alebo o apolitickosti vedenia týchto fondov. Myslím apolitickosť v tom zmysle, že nemajú nič spoločné s politikou.
Rovnaký uhol nazerania platí aj na ďalších členov zboru voliteľov. Tých, ktorí tam majú zastupovať akademickú obec, cirkev, šport a verejnú správu. Aj školstvo, cirkev, šport či verejná správa sú financované zo štátneho rozpočtu, ktorý každoročne schvaľuje parlament, Národná rada Slovenskej republiky. A štátny rozpočet sa tvorí aj na základe veľmi vážnych politických rozhodnutí. Pýtam sa teda, je teda možné oddeliť politiku od školstva, cirkvi, športu, verejnej správy? Keď, tak jedine v abstraktnej rovine.
Neviem, či autori poslaneckého návrhu si dobre zvážili aj skutočnosť, že v zbore voliteľov má mať svojho zástupcu aj novinárska obec. Teoreticky je to správna myšlienka a s touto časťou by som súhlasil. Pýtam sa však, kto bude ten vyvolený zástupca, ktorý posúdi relevantnosť novinárskej osobnosti pre takúto funkciu? Rovnako sa pýtam, kto posúdi relevantnosť zástupcov zamestnancov RTVS v zbore voliteľov? Ale položím otázku jednoduchšie a vecnejšie. Považujete za štandardné, aby generálneho riaditeľa RTVS volil zamestnanec RTVS?
V návrhu uvádzate, že nomináciu do zboru voliteľov, že na nomináciu do zboru voliteľov postačí navrhujúcim subjektom tri roky pôsobenia v príslušnej oblasti. Tri roky trvá vzdelanie v strednom odbornom učilišti. Takže dovolím si pochybovať o potrebnej dĺžke, o troch rokoch, lebo je to žalostne málo.
V prípade rozporov pri nomináciách do zboru voliteľov opätovne prisudzujete rozhodujúcu právomoc Rade RTVS, ktorej členovia, zopakujem ešte raz, ktorej členovia sú volení poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Zbor voliteľov si podľa vášho návrhu zvolí spomedzi seba predsedu, ktorý má viesť verejné vypočutie a hlasovanie o kandidátovi alebo o víťazovi voľby generálneho riaditeľa. Viete si v praxi predstaviť situáciu, ktorá môže poľahky nastať? Nominovaný zamestnanec RTVS povedie vypočúvanie a voľbu nového generálneho riaditeľa RTVS? Toto nie je rečnícka otázka, toto je otázka, ktorá môže pri vami navrhovanej voľbe generálneho riaditeľa reálne nastať. Toto sú všetko otázky, ktoré vyplývajú a vynárajú sa zo života, z praxe.
Vo vašom poslaneckom návrhu mi chýba to najdôležitejšie. Jasne a jednoznačne stanovené profesionálne kritériá na vrcholového manažéra tohto typu. Kritériá, ktoré nebudú zahŕňať iba vzdelanie, bezúhonnosť a dobre vyretušovaný životopis, ale kritériá, ktoré budú u kandidátov zohľadňovať predovšetkým praktické vedomosti, znalosti a najmä skúsenosti z rozhlasového i televízneho vysielania, schopnosti riadiť tvorivé a produkčné tímy, manažovať autorskú programovú tvorbu. Mimoriadne dôležitou oblasťou, ktorou má kandidát presvedčiť, je komplexná manažérska vízia a projekt fungovania média verejnej služby. Nielen na samotné funkčné obdobie generálneho riaditeľa, ale v tom lepšom prípade minimálne na desať rokov.
Súčasťou komplexného manažérskeho projektu má byť, samozrejme, aj model financovania a ekonomického fungovania tejto inštitúcie. Tam mali aj terajší kandidáti, teda kandidáti v predošlej voľbe, na generálneho riaditeľa obrovský priestor na invenčnosť. Žiaľ, ani jeden z kandidátov mňa osobne, pokiaľ ide o ekonomickú stránku fungovania a nejaké nové nápady, nepresvedčil.
Summa summarum. Vážim si každú legislatívnu iniciatívu. Je za ňou, predpokladám, vždy dobrá viera, je za ňou veľká snaha a je za ňou aj značná robota. Dáva impulz na odbornú diskusiu a tá je podľa všetkého nevyhnutná aj pri tejto téme.
Tomuto poslaneckému návrhu chýba predovšetkým viac znalostí z praxe. Viac skúsenosti z mediálneho života a samotného fungovania rozhlasu či televízie. Nestačí riešiť problém politickosti alebo apolitickosti. Nestačí riešiť proces voľby generálneho riaditeľa, či je politický alebo apolitický. Neviem si predstaviť, ako sa dá v dnešnej zložitej dobe a úzkom prepojení všetkých oblastí života garantovať akási apolitická sterilita. V dnešnom svete totiž veci spolu súvisia omnoho viac, omnoho intenzívnejšie a omnoho široko spektrálnejšie, než si to človek možno v prvoplánovom vnímaní uvedomuje.
Z dôkladného posúdenia tohto poslaneckého návrhu teda môžem povedať, že jeho praktická realizácia by priniesla viac problémov a rozporov, ako úžitku. Nepovažujem ani za prínosnú ani tú alternatívu, že by generálneho riaditeľa RTVS volila Rada RTVS. Tento model bol už v minulosti odskúšaný a prináša určite vyššiu mieru nebezpečenstva "politického rozhodovania", ako v prípade, že voľbu generálneho riaditeľa ponecháme na rozhodnutie 150 poslancov Národnej rady. Keď už, tak 12 členov Rady RTVS je omnoho ľahšie ovplyvniť, ako ovplyvniť 150 rôznorodých, aj názorovo rôznorodých, aj politicky rôznorodých poslancov Národnej rady.
Som presvedčený, že ak sprísnime profesionálne kritériá na uchádzačov už vo fáze prihlasovania a tvorby projektov, vytvoríme dôveryhodný základ na to, že generálny riaditeľ RTVS bude volený na základe svojich osobnostných, profesionálnych, riadiacich a ľudských kvalít. Lebo ak je to zrelý profesionál, schopný komunikátor, líder, ktorý dokáže nadchnúť a stmeliť svoj tím, ak dokáže vytvoriť klímu, pozitívnu atmosféru, využije ľudský potenciál rádia a televízie pod jednou strechou, vie, čo znamená verejnoprávnosť, pozná princípy verejnoprávnosti, taký generálny riaditeľ bude mať potrebný rešpekt, úctu a ustojí akýkoľvek tlak alebo prípadné ovplyvňovanie zo strany politikov, štátnej i verejnej správy, ale povedzme to otvorene, aj zo strany mimovládnych alebo treťosektorových organizácií.
Problém teda nie je v procese voľby generálneho riaditeľa RTVS. Problémom sú kritériá na osobu a osobnosť generálneho riaditeľa RTVS. To je dôležité zmeniť. A toto tento predmetný poslanecký návrh nerieši. Preto ho z úcty k prekladateľom, predkladateľom považujem skôr za pokus o vyvolanie spoločenskej diskusie, než za skutočný legislatívny návrh, ktorý by v mediálnej praxi priniesol výraznejší posun v nezávislosti Rozhlasu a televízie Slovenska. Z dôvodov, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, poslanecký návrh kolegov Maďariča a Poliačika osobne nepodporím a nepodporí ho ani klub Slovenskej národnej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. To, že Slovenská národná strana nepodporí tento návrh zákona, ma neprekvapuje. Ale to je mimo možno tej faktickej poznámky, ktorú chcem povedať. Tento návrh zákona nie je len o voľbe generálneho riaditeľa RTVS. Tento návrh sa snaží dať do určitej rovnováhy personálno-kontrolné kompetencie vo vzťahu k RTVS. To znamená, že vracia dosť dôležitú kompetenciu Rade RTVS ako najvyššiemu kontrolnému orgánu, ktorý dnes nemá žiadnu kompetenciu. Dávam mu kompetenciu odvolávať generálneho riaditeľa, pretože oni kontrolujú. Zachováva aj právomoc Národnej rady, ako tiež v istom zmysle reprezentantov verejnosti, zastupiteľov, ktorí sú volení verejnosťou a síce dáva jej právomoc alebo ponecháva právomoc voliť členov tohto kontrolného orgánu. A samozrejme, snaží sa, a to je to podstatné, dať právomoc reprezentantom verejnosti, ktorí nie sú primárne politici. Môžeme veľa debatovať o tom, ako je tu návrh, kto má byť členom zboru voliteľov. A môže sa to, samozrejme, meniť.
Pokúsili sme sa to navrhnúť tak, aby to boli reprezentanti veľmi dôležitých občianskych združení, inštitúcií, ale aj verejnoprávnych inštitúcií. Ale ak tu bola poznámka alebo myšlienka, že vlastne nemôžu byť oni apolitickí, lebo tie inštitúcie niektoré sú financované zo štátneho rozpočtu, znovu podčiarkujem, na rozdiel od poslancov nikto z tých členov zboru voliteľov nie je politik. To znamená, že je to posun k tomu, aby generálny riaditeľ bol zvolený politicky nestranne a zároveň reprezentujú celé široké spektrum programovej vysielacej služby RTVS, takže by mohli dokázať v tom zbore aj posúdiť odbornú stránku kandidátov.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ďakujem za váš príspevok. My sme obidvaja boli pri tom, keď sa vypočúvali kandidáti na riaditeľa v poslednej voľbe. Sedeli sme tam. Vy dobre viete, že predpoklady, ktoré sú napísané v zákone, sú iba nutné predpoklady na to, aby sa človek mohol prihlásiť. Ony nie sú predpokladmi na to, aby bol zvolený. Tie ďalšie vrstvy kritérií sú dané práve pri vypočúvaní kandidátov a práve vďaka zboru voliteľov, ktorý by takéto vypočúvanie robil v budúcnosti. Môžeme očakávať, že tie štandardy budú oveľa transparentnejšie a menej politicky motivované, než tomu bolo, keď sme tam sedeli my dvaja. Ja nevidím dôvod byť nejak alarmovaný faktom, že by zamestnanec RTVS mohol byť predsedom toho zboru voliteľov. A čudujem sa, po pravde, že vy v tom vidíte problém. Pretože keď si zoberiete naozaj, že renomované inštitúcie, ako BBC, kde človek, ktorý vedie spravodajstvo, tam naozaj robí niekedy 25 - 30 rokov, ak by on bol zástupcom médií a zástupcom verejnosti pri tom, ako sa volí budúci riaditeľ BBC, tak v tom nikto v Británii určite neuvidí žiadny problém. A nevidím dôvod, prečo by rešpektovaná, renomovaná autorita, ktorú by zaštítil celý novinársky stav na Slovensku a bola by súčasťou zboru voliteľov, nemala rovnaké morálne právo voliť riaditeľa, ako by to mohol mať tento zástupca BBC.
Autoritu zástupcov médií alebo iných zástupcov tých stavovských alebo stavov, ktoré tam máme, majú si zabezpečiť oni zvnútra. To je napísané v tej novele zákona, že ak sa zhodnú, tak oni budú garantovať autoritu toho svojho zástupcu.
A posledná vec. Váš návrh, ktorý ste dali, že sprísniť kritériá sa nevylučuje s naším. Dá sa spojiť, len sa treba o tom porozprávať.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som naozaj len malú podporu, pán kolega, na podporu tvojej rozpravy, v ktorej si vyslovil myšlienky, či áno alebo nie, či voliť riaditeľa, generálneho riaditeľa RTVS cez zbor voliteľov alebo cez poslancov Národnej rady. Máš svoj názor v tom a ja osobne ľudsky aj napriek tomu, že to nie je moja téma, ktorej by som sa venovala, osobne ľudsky sa domnievam, že naozaj, generálny riaditeľ RTVS musí byť volený na základe prísnejších profesionálnych kritérií, že to musí, že mal by to byť človek nielen rozhľadený, ale predovšetkým človek ako uznávaná osobnosť s rešpektom, autoritou a samozrejme, že mu nesmie chýbať profesionálna história. Takže z môjho pohľadu osobne sa domnievam, že veľmi citlivo je treba zvažovať, či, či zbor voliteľov, kde sa nám môže dostať napríklad aj zamestnanec, ktorý sa zúčastní takéhoto vypočutia. Budúceho generálneho riaditeľa treba naozaj veľmi citlivo zvažovať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Moja faktická poznámka smerovala presne k tomu, čo hovoril pán poslanec Maďarič, a síce tá, vieme teda, že aj predstavitelia fondov, áno, sú volení na základe politických nominácií, ale vnímam to tak, že pokiaľ tá moc v tom parlamente je kumulovaná do väčšej miery, tak takýmto spôsobom práve, že sú vyberaní členovia zboru voliteľov z rôznych inštitúcií, ktoré sú aj teda nominované politicky, tá sila sa ako keby roztriešti a ten systém je potom viacej, ja to nazvem, demokratický. Môže to každý nazvať, ako len chce. A veľká pravda je, že v dnešnom svete veci spolu súvisia, možno viacej, akoby sme chceli. To znamená, už tento prvý krok k tomu, aby, aby ten systém bol viacej rozdrobený, je podľa mňa správnym krokom.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pánovi Maďaričovi za dovysvetlenie veci. Cením si tú legislatívnu iniciatívu, či už z kolegiálneho pohľadu alebo z odborného pohľadu, už aj z toho dôvodu, že rozvírila hladinu alebo rozvíri hladinu a pritiahne pozornosť k danej téme.
Pán Poliačik, spomenuli ste BBC, no mám taký pocit, jemný, že vo vašom návrhu je také trošku zrkadlo smerom k BBC. Ale v BBC volí riaditeľov rada guvernérov spomedzi seba a tú radu guvernérov menuje britská kráľovná. Čiže to je neskutočne zdĺhavý, vážny a veľmi dôveryhodný proces, kým sa ten generálny riaditeľ dostane na čelo BBC. A keďže ho volí rada guvernérov spomedzi seba, tak vlastne tá komunikácia je oveľa jednoduchšia medzi nimi aj v rámci toho volebného funkčného obdobia.
Pokiaľ ide o ďalšie pripomienky, ja si myslím jedno, že dôležitá je naozaj osobnosť toho generálneho riaditeľa. Žiaľ, nevieme ovplyvniť nijakým spôsobom, kto sa do voľby prihlási, akí kandidáti a myslím si, že tam by bolo už v tých kritériách oveľa prísnejšie, jednoznačnejšie stanoviť, že čo vlastne má ten kandidát spĺňať. Napríklad z hľadiska praxe. Nestačí povedať, že má byť riaditeľom alebo vedúcim funkcionárom, manažérom väčšej skupiny ako desať ľudí alebo dvadsať ľudí. Má tam byť jasne a striktne stanovené, musí to byť manažér so skúsenosťami v mediálnej, televíznej, rozhlasovej tvorby, autorskej tvorby, manažovania procesov v rádiách a médiách a má to byť človek, ktorý má minimálne desaťročnú prax v inštitúcii s minimálne 500 ľuďmi, ak hovoríme o RTVS. Čiže tých osobných a ďalších kritérií je veľa, ktoré treba zvažovať.