34. schôdza

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Beblavý, toto je škandál, čo ste predviedli. Vy podsúvate názor, že ministerka má nejaký záujem páchať nejakú kriminálnu, polokriminálnu alebo developerskú činnosť. Ja túto ministerku naozaj nemusím, ale takto uraziť ženu, síce slušnými slovami, môže iba darebák. Ja som na strane esávečky, ale takto zákerne biť môže iba darebák. Potvrdil ste svoju značku. Ďakujem.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo. Častokrát tu hovorí sa o majetku. Neviem, možnože mnohí z vás zachytili aj na stránkach "Veda chce žiť" analýzu, ako to vlastne s tým majetkom je, keď je majetok v rukách štátu alebo majetok v rukách vedeckej výskumnej inštitúcie. V prvom rade asi by si trebalo vysvetliť, že ktorý proces je otvorenejší a ktorý proces zaručuje väčšiu ochranu tohto majetku. V prípade majetku v rukách štátu, ak sa nachádza nejaká lukratívna budova ústavu a chce budovu túto predať, musí vyhlásiť trvalú prebytočnosť, je k tomu nevyhnutný súhlas predsedníctva akadémie vied. Najprv ponuka ide iným rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, pri nezáujme ponúka ho všetkým ostatným subjektom. Pozor, upozorňujem, pri nezáujme cena podľa znaleckého posudku sa môže postupne znižovať, dôjde k uzavretiu zmluvy o predaji, zmluvu odsúhlasí ministerstvo financií a potom sa stane účinnou a predaj sa uskutoční. Pri VVI je proces, ak je nejaká lukratívna budova, ústav chce túto budovu predať, ústav vyhlási prebytočnosť a je k tomu potrebný súhlas dozornej rady, rozhodnutie, prichádza, predsedníctva o prebytočnosti akadémii vied, následne prichádza rozhodnutie ministerstva financií o predaji, následne je tu rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o predaji, potom je až verejná obchodná súťaž a pozor, cena nesmie byť nižšia, ako znalecký posudok. Tak sa pýtam: kde je potom majetok lepšie ochránený? Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Tak ja som si napísala také tri body k Slovenskej akadémii vied, čo tu počúvam a napadli ma tri veci.
1. Devastácia Slovenskej akadémie vied je zlým signálom pre návrat múdrych mladých ľudí robiť vedu na Slovensku. Vieme, ako ich vieme nalákať, koľkí prišli a ak toto vidia, ten cirkus okolo toho, tak jednoducho 100 % sa nám tu nikto nevráti robiť vedu.
2. Tým pádom si ostrieľame možnosť tvoriť takzvané pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, lebo ak raz automobilový priemysel bude problémom Slovenska, budeme mať fest veľký problém so zamestnanosťou a teda ja si myslím, aby sme neskončili ako Detroit.
3. Všetky orgány, či štátnej správy či samosprávy, sa snažia so svojimi nehnuteľnosťami efektívne narábať. Ja vôbec nevidím problém, že ak majú lukratívnejšie budovy a dokážu ich posúvať aj možno komerčným smerom, aby si zarobili na to, čo potrebujú k vedeckej činnosti, ja v tom absolútne žiaden problém nevidím.
Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne. Bolo toho veľa, tak dovoľte mi len hutne. Pán poslanec Hrnko, už tu nie ste, ale naozaj ste poslancom za SNS a budete niesť historickú zodpovednosť za toto a ako poslanec SNS, a môžte kričať na všetkých, koľko chcete, ale to podstatnejšie chcem povedať. Naozaj zdá sa, že tu ide o budovy, že už to priznávajú všetci. Keby vláda Slovenskej republiky povedala v príprave transformácie SAV, že je jej návrhom, aby sa SAV v rámci transformácie vzdala týchto a týchto nehnuteľností alebo týchto a týchto zariadení a tie prešli do inej správy štátu, bola by o tom debata medzi SAV a vládou a mohla by sa SAV rozhodnúť, či súhlasí alebo či ide do, či nejde do transformácie, ale žiadna taká debata neprebehla. SAV išla do transformácie ťažkého náročného riskantného procesu s tým, že jej vláda a schválením zákona aj táto snemovňa sľúbila, že jednoducho prevezme svoj majetok a bude s ním môcť narábať lepšie a účelnejšie. A to, čo je problém dnes, je, že ministerka školstva je ochotná tento proces vrátiť aj za cenu toho, že takmer zničí akadémiu tým ročným chaosom, ktorý bude teraz nasledovať a zároveň teda jej vytrhne tieto veci potom z ruky. A to už nie je ani fér, ale ani múdre, ani vo verejnom záujme. Tá diskusia, či má mať akadémia vied observatórium na Lomnickom štíte, mala prebehnúť pred rokom a pol. Dneska už tá debata legitímna nie je, lebo my sami sme tu všetci schválili zákon, ktorým sme povedali, že áno, transformuje sa tak, ako je. A ak niekomu stojí tento pozemok, táto budova za naozaj totálnu stratu dôvery v tento štát, ktorá už je tak či tak podozrivo nízka, tak podľa mňa koná a hazarduje s týmto štátom, nehazarduje len s akadémiou vied, pretože naozaj nikto už sa nebude môcť spoľahnúť na slovo dané vládou a parlamentom tejto republiky.

Ďalším vystupujúcim a posledným v písomnej rozprave je pán poslanec Poliačik.

Vážené dámy, vážení páni, Slovenská akadémia vied je Maticou slovenskou vedy. Vážení národniari, hrdo pyšní hej-Slováci, idete likvidovať základ vedeckého pokroku tohto štátu. Vy, vaša strana, hrdá najstaršia Slovenská národná strana ide proti pokroku tejto krajiny. Nechajte si to doznieť, lebo toto sa deje.
Na začiatku bolo povedané, že SAV získa samostatnosť. Je zaujímavé, čo sa vám vlastne podarilo, lebo dostať stranu, dostať obyvateľov tohto štátu na stranu Slovenskej akadémie vied doteraz bolo veľmi ťažké. Mnohí sme boli v prvom rade jej kritici. Nebola dobre nastavená, príliš veľa peňazí išlo do múrov namiesto do projektov, príliš veľa peňazí išlo na to, aby sa vyživovali jednotlivé ústavy, miesto toho, aby sa na nich niečo reálne dialo. Príliš málo peňazí bolo viazané na konkrétne výsledky. Mali sme problém s tým, že sa nedostatočne dokazovala vedecká činnosť a častokrát sa iba predstierala. Toto všetko boli kritizovateľné podmienky Slovenskej akadémie vied a mnohí sme preto volali po jej zmene, po jej kvalitatívnej zmene, po jej zmene vo fungovaní, po zmene jej financovania. Ten proces, ktorý bol započatý, nebol dokonalý, ale mohol smerovať k tomu, že Slovenská akadémia vied ako verejná inštitúcia nakladajúca so svojím vlastným majetkom, spravujúca svoje vlastné ciele, svoju vlastnú prácu a zodpovedajúca sa za jej výsledky sa mohla ako rešpektovaná vedecká inštitúcia v európskom prostredí pohnúť ďalej. To bol základ a dôvod celého procesu transformácie. Máme situáciu, keď žena, ktorá vzišla z tohto prostredia, riadiaca ministerstvo školstva rokuje so svojimi dlhoročnými kolegami o veci, ktorú má od A po Z napísanú v zákone a nie je schopná ju dotiahnuť do konca. Túto jednu jednoduchú záležitosť byrokratického charakteru. Nevie dvihnúť telefón, keď jej niečo chýba, aby sa to dodalo, nevie zatlačiť na svojich starých kolegov, aby plnili podmienky toho, čo im predpisuje zákon, nevie pomôcť. Miesto toho klame a dáva nohu do dverí. A ja sa pýtam, čomu? Koho záujmom je, aby na Slovensku rok jeden z posledných pilierov vedy a výskumu degeneroval?
Máme v zásade tri možnosti, ako podporiť vedu a výskum v tomto štáte. Tá prvá sú štrukturálne fondy. Minulé leto sme videli, čo sa s nimi udialo. Tá druhá je APVV, povestná miliarda korún, ktorá ide každý rok o, dúfam, že o prerozdeľovaní týchto peňazí sa tiež ešte budeme rozprávať, tiež to nie je základom pokroku štátu. A tá tretia je vedecko výskumná činnosť univerzít a Slovenskej akadémie vied. A túto tretiu nohu teraz práve podkopávame. Z čoho má žiť veda na Slovensku? Na koho sa má obracať? Kto bude stáť na jej strane, keď nie národná strana?
Pán Hrnko to odhalil pred chvíľkou, už má vo vačku tabulečku, kde je aká budova, koľko stojí, na koľko si ju ocenili v SAV-ke. A to, čo budú robiť, ak dnes prelomíte veto prezidenta, je, že prídu za vedením SAV-ky a povedia, vážení vedci, my vám toto nenecháme. E-e. Kto to kedy videl, že aby vy ste spravovali nejakú budovu, alebo kaštieľ, alebo hotel? E-e. Viete, koľko my máme nominantov, ktorí čakajú na to, že si niekde z niečoho uhryznú? To my potrebujeme živiť. Sme národná strana, národ je veľký. A v záujme tohto o rok sa SAV-ka z toho nemusí dostať.
Porovnám dva procesy. Jeden je taký, že máme ministerku, vedenie SAV-ky, jednoduchý proces, transformáciu a úspech. To bolo to, čo sme sledovali všetci, že sa stane, keď sa transformácia začala. A ten druhý proces je národný program vzdelávania a výchovy, stredný manažment školstva a priamo riedenie organizácie ministerstva školstva, potom tisícky škôl a na konci rodičia a deti. Ak ministerka nie je schopná a ochotná sa vložiť do úspechu tej pravej operácie, ktorá je banálna vo svojej jednoduchosti, ako môžeme čakať, že do konca tohto volebného obdobia spraví čokoľvek, že bude vôbec schopná urobiť čokoľvek pre to, aby sa darilo tým stá tisícom detí na tých školách.
Veľmi vítam dva návrhy. Ten prvý je návrh Veroniky Remišovej, aby sa dneska o tom nehlasovalo, aby sa hlasovanie odložilo. Ten druhý je návrh exministerky Lucie Žitňanskej, aby sa prišlo s novým riešením, ideálne v skrátenom legislatívnom konaní. A tým tretím riešením by mala byť záruka, ktorú podpíše ministerstvo, že na majetok Slovenskej akadémie vied sa ani v tej transformácii po novom šiahať nebude. To je ten jediný spôsob, akým dokážeme v budúcnosti aspoň trochu zabezpečiť, že sa dodnes napáchané škody budú minimalizovať.
Ja chcem veriť tomu, že aj na strane súčasnej koalície sú stále ľudia, ktorí cítia zodpovednosť, že sú tu ľudia, ktorí vedia, že vo svete, kde si líhame do iného sveta, než v akom na druhý deň ráno vstaneme, lebo sa tak rýchlo mení, potrebujeme chytrých ľudí, potrebujeme pokrok, potrebuje talent, potrebujeme toto všetko podporiť, inak v ňom neprežijeme. A ak sa chceme pohnúť ďalej, musíme kvôli zištným dôvodom prestať hádzať šikovným ľuďom polená pod nohy a začať si ich konečne vážiť a podporovať ich. A ak to máme začať robiť, dnes prelomenie veta prezidenta nesmie prejsť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)