34. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem oceniť pána ministra, že tak podrobne vysvetlil tento zákon opätovne, hoci sme v druhom čítaní, takže ste si mohli úplne osviežiť vlastne parametre toho zákona. Ja som už avizoval vlastne pri prvom čítaní, že do druhého čítania prídeme s pozmeňujúcim návrhom. Ten som vlastne predstavil aj v tom prvom čítaní v tých základných črtách, ale tie základné črty sú pomerne jednoduché a viac-menej teda s tým aj prichádzam do tejto, do tohto druhého čítania.
Ja len kratučko ešte by som možno zareagoval na to, čo aj odznelo od pána ministra, pretože my stavebné sporenie vnímame nielen ako finančný produkt, ale aj ako nástroj pomoci ľuďom, pretože myslíme si, že toto je cieľom stavebného sporenia. Keď vznikala tá myšlienka, išlo o to, aby sa ľudia naučili sporiť. Čiže nie je to len o tom, že aké percentá vlastne z toho produktu budú mať, ale v prvom rade ich to učí, núti, akokoľvek to nazveme, ale myslím si, že primárne učí pravidelne si odkladať určitú sumu. Tá motivácia je v podobe prémie. Ak tá prémia je príliš nízka alebo je podmienená niečím, čím sa nedá, že sa nedá dosiahnuť, tak, samozrejme, vyberáme ten prvok motivácie a tým pádom aj celý nástroj vlastne učenia sa sporenia prestane byť zaujímavý a tým pádom odchádza produkt, ktorý bol špecifický a jedinečný v tom, že učil tých ľudí sporiť na základe teda tej odmeny ako takého motivátora.
To, aké veci sa zavádzajú, ste počuli a vlastne tým, keď budem, ešte chcem teraz kratučko teda zhrnúť to vysvetlenie, čo vlastne obnáša tá naša zmena, tak to vlastne tam budete vidieť ten kontrast medzi tými opatreniami, ktoré prináša ministerstvo financií a tými opatreniami, ktoré my hovoríme. A opäť poprosím vás, aby ste to vnímali teda v tom kontexte, že chceme pomôcť v prvom rade mladým rodinám, aby sa vedeli dostať k bývaniu. Druhý rozmer, alebo ešte by som povedal, ten nultý rozmer je teda to učiť ich sporiť, druhý rozmer je, aby sa vedeli dostať ľahšie k bývaniu, pretože vieme, že aj vďaka zásahom do finančného trhu sa znižujú limity na hypotekárne úvery a ľudia, ktorí si začínajú rodiny a nemajú nič nasporené, tak je pre nich, dá sa povedať, veľmi ťažké dosiahnuť akúkoľvek finančnú pomoc z finančných ústavov na získanie bývania a myslíme si, že toto je problém.
Mohol by som tu hovoriť dlhšie o tom, ako štát pomáha v rozvoji bývania, respektíve nepomáha, ale myslím si, že nie je to potrebné, lebo o tom hovoríme tuto v tejto sále aj pri iných zákonoch. Takže toto je asi kľúčové k tej myšlienke.
Ja som povedal v prvom čítaní a zopakujem to, že vítame ten prvok adresnosti, ale myslíme si, že adresnosť v tomto podaní, ako s ňou prichádza ministerstvo financií, vlastne spôsobí, že ten nástroj bude nefunkčný. A aby som to vysvetlil, tak vlastne na jednej strane podmieňujeme to teda znížením tej, toho násobku priemeru mesačnej mzdy, na čo teda reagujeme aj naším pozmeňujúcim návrhom, na druhej strane ponechávame výšku prémie, ale podmieňujeme to, myslím si, že takmer dvojnásobkom, alebo viac ako dvojnásobkom nasporenej sumy. Čiže inými slovami, na to, aby človek dostal tú istú prémiu, ktorá je radovo teda trošičku zvýšená, hovoríme o tých 70 eurách, tak musí si odložiť 2 800 euro, čo je teda úplne ďalší nepomer, pretože keď si zoberiete človeka, ktorý zarába do toho 1,3-násobku, tak neviem si predstaviť, ako by sa vedel dostať ročne k tým úsporám potrebných na to, aby dosiahol tú prémiu. Obzvlášť ak hovoríme, sa to týka aj mladých ľudí, mladých rodín a podobne.
Takže v tomto sa rozchádzame v tom pohľade s ministerstvom financií a preto teda prinášame pár zmien. Ja ich teraz kratučko len vymenujem a potom prečítam technicky ten pozmeňujúci návrh, aby som vás tu nemusel zaťažovať nejakými odôvodneniami a podobne. Takže vysvetlenie v prvom rade.
Navrhujeme ponechať tú výšku štátnej prémie na súčasnej úrovni 5 % ročného vkladu. Áno, pán minister hovoril o tom, že je to desaťnásobok momentálnych úrokových mier, ale opäť dávam to do svetla toho, že má to byť motivátor toho, aby sa ľudia učili sporiť, pretože tento prvok to stavebné sporenie má, takže toto je prvá vec, ktorú tam ponechávame a rozumieme tomu, že táto suma je vyššia ako na trhu, ale aj dva a pol je vyššia, či už je to päť alebo desať, v každom prípade si myslíme, že tých desať je motivačnejšie a preto to tam ponechávame. Zároveň teda navrhujeme upraviť obmedzenie výšky príjmu, a to veľmi jednoduchým spôsobom. Avizoval som to vlastne pri prvom čítaní. Nechceme, aby boli diskvalifikované rodiny, kde muž je ten, ktorý zarába a manželka je tá, ktorá sa stará o deti, pretože v momente, keď manželka sa ide starať o deti a rozhodne sa byť dlhšie pri dieťati, ako je materská dovolenka, tak sa dostáva do stavu, kde poberá rodičovský príspevok, ktorý je radovo niečo cez 200 eur, nejakých 213 alebo tak. No a v takom prípade, samozrejme, ona nespĺňa ten predpoklad. Ona spĺňa ten horný limit, ale určite nespĺňa ten limit toho, že musí mať nejaký preukaz a nejaký minimálny príjem na to, aby to dosiahla. Manžel v takom prípade musí zarábať viac. Akonáhle manžel zarába viac ako 1,3-násobok na to, aby sa postaral o rodinu, keď si nájde takú prácu, tak je diskvalifikovaný a myslíme si, že toto je nepomer, že malo by sa prihliadať naozaj na príjem domácnosti a preto navrhujeme, že rozšírenie vlastne tohto návrhu o prihliadanie na domácnosť a malo by sa teda zohľadňovať v takom prípade 2,6-násobok príjmu v domácnosti.
Tak isto chceme, aby sa prihliadalo na deti. To znamená, že za každé dieťa do rodiny, v rodine by sa dávala, teda by sa zvyšovala tá kvóta o 50 % tej základnej, čiže o 0,65-násobok a tým pádom by sa vlastne dalo, sa počítalo z príjmu vyššieho podľa tohto parametru, je to trošku komplikované, ale v pozmeňujúcom návrhu je to presne vysvetlené, takže toľko k tým parametrom.
Máme tam ešte zrušenie poplatku pre osoby, ktoré stavebné sporenie aktívne využívajú, a to je, získali by štátnu prémiu. Toto je vlastne ešte viacej, takéto opatrenie ešte viacej pritiahne jednotlivých sporiteľov k tomuto produktu, ktorý teda, myslíme si, ako som povedal, zopakujem to ešte raz, je motivačný. Čiže domácnosť som vám vysvetlil, že sa jedná teda o domácnosť. Je to tam technicky viacej vysvetlené, prečítam to priamo v znení. Teraz by som teda vám prečítal znenie a ešte predtým sa opýtam pani predsedajúcej, že nečítam už odôvodnenia, čítam už iba legislatívne.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Už iba čisté pozmeňováky, áno, a zastaví sa vám časomiera.
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Dobre, takže môžme ísť na to. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "Slovenskej národnej rady") č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky, pardon, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý znie: «§ 4a Domácnosť na účely tohto zákona môže tvoriť len stavebný sporiteľ, jeho manžel (manželka) a jeho maloleté deti, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: "7. V § 6 ods. 5 sa slová «§ 10 ods. 4» nahrádzajú slovami «§ 10 ods. 5»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: "9. V § 7 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: «(6) V Stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie evidencie alebo správu účtu stavebného sporiteľa, počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov odo dňa poskytnutia štátnej prémie stavebnou sporiteľňou.»". Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v doterajšom bode 9 sa slová „ods. 6 a 7" nahrádzajú slovami „ods. 7 a 8".
5. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „12. V § 10 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: «(3) Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 1,3-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, ak je domácnosť podľa § 4a tvorená stavebným sporiteľom a jeho manželom, manželkou. Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, za každé maloleté dieťa v domácnosti podľa § 4a. V skutočnosti podľa prvej a druhej vety deklaruje stavebný sporiteľ predložením sobášneho listu alebo rodného listu dieťaťa.»". Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I doterajší bod 12 znie: :"12. V § 10 ods. 4 sa slová «2 000 Sk» nahrádzajú slovami «70 eur»".
V čl. I doterajší bod 13 znie: "V § 10 ods. 7 znie: «(7) Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v druhom polroku kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok, štátna prémia za tento kalendárny rok určená podľa odseku 4 nesmie na túto zmluvu presiahnuť polovicu zo sumy ustanovenej v odseku 4. Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení zrušenej počas kalendárneho roka a zároveň vznikne nárok na štátnu prémiu z novej zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej počas tohto kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok z oboch zmlúv spolu nesmie presiahnuť ustanovenú sumu v odseku 4; ustanovenie prvej vety a odsek 5 tým nie sú dotknuté».".
8. V čl. I v doterajšom bode 17 v § 13k sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Zákaz podľa ustanovenia § 7 ods. 6 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu účtu stavebného sporiteľa splatnú po 31. decembri 2018.". Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
9. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 2 sa slová "§ 10 ods. 1 a 2" nahrádzajú "§ 10 ods. 1 až 3".
10. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 3 sa slová "§ 10 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 4".
11. Posledný bod. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 4 sa slová "§ 10 ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 7".
Ďakujem pekne za trpezlivosť pri počúvaní.
Rozpracované
Vystúpenia
18:42
Vystúpenie v rozprave 18:42
Eduard HegerJa len kratučko ešte by som možno zareagoval na to, čo aj odznelo od pána ministra, pretože my stavebné sporenie vnímame nielen ako finančný produkt, ale aj ako nástroj pomoci ľuďom, pretože myslíme si, že toto je cieľom stavebného sporenia. Keď vznikala tá myšlienka, išlo o to, aby sa ľudia naučili sporiť. Čiže nie je to len o tom, že aké percentá vlastne z toho produktu budú mať, ale v prvom rade ich to učí, núti, akokoľvek to nazveme, ale myslím si, že primárne učí pravidelne si odkladať určitú sumu. Tá motivácia je v podobe prémie. Ak tá prémia je príliš nízka alebo je podmienená niečím, čím sa nedá, že sa nedá dosiahnuť, tak, samozrejme, vyberáme ten prvok motivácie a tým pádom aj celý nástroj vlastne učenia sa sporenia prestane byť zaujímavý a tým pádom odchádza produkt, ktorý bol špecifický a jedinečný v tom, že učil tých ľudí sporiť na základe teda tej odmeny ako takého motivátora.
To, aké veci sa zavádzajú, ste počuli a vlastne tým, keď budem, ešte chcem teraz kratučko teda zhrnúť to vysvetlenie, čo vlastne obnáša tá naša zmena, tak to vlastne tam budete vidieť ten kontrast medzi tými opatreniami, ktoré prináša ministerstvo financií a tými opatreniami, ktoré my hovoríme. A opäť poprosím vás, aby ste to vnímali teda v tom kontexte, že chceme pomôcť v prvom rade mladým rodinám, aby sa vedeli dostať k bývaniu. Druhý rozmer, alebo ešte by som povedal, ten nultý rozmer je teda to učiť ich sporiť, druhý rozmer je, aby sa vedeli dostať ľahšie k bývaniu, pretože vieme, že aj vďaka zásahom do finančného trhu sa znižujú limity na hypotekárne úvery a ľudia, ktorí si začínajú rodiny a nemajú nič nasporené, tak je pre nich, dá sa povedať, veľmi ťažké dosiahnuť akúkoľvek finančnú pomoc z finančných ústavov na získanie bývania a myslíme si, že toto je problém.
Mohol by som tu hovoriť dlhšie o tom, ako štát pomáha v rozvoji bývania, respektíve nepomáha, ale myslím si, že nie je to potrebné, lebo o tom hovoríme tuto v tejto sále aj pri iných zákonoch. Takže toto je asi kľúčové k tej myšlienke.
Ja som povedal v prvom čítaní a zopakujem to, že vítame ten prvok adresnosti, ale myslíme si, že adresnosť v tomto podaní, ako s ňou prichádza ministerstvo financií, vlastne spôsobí, že ten nástroj bude nefunkčný. A aby som to vysvetlil, tak vlastne na jednej strane podmieňujeme to teda znížením tej, toho násobku priemeru mesačnej mzdy, na čo teda reagujeme aj naším pozmeňujúcim návrhom, na druhej strane ponechávame výšku prémie, ale podmieňujeme to, myslím si, že takmer dvojnásobkom, alebo viac ako dvojnásobkom nasporenej sumy. Čiže inými slovami, na to, aby človek dostal tú istú prémiu, ktorá je radovo teda trošičku zvýšená, hovoríme o tých 70 eurách, tak musí si odložiť 2 800 euro, čo je teda úplne ďalší nepomer, pretože keď si zoberiete človeka, ktorý zarába do toho 1,3-násobku, tak neviem si predstaviť, ako by sa vedel dostať ročne k tým úsporám potrebných na to, aby dosiahol tú prémiu. Obzvlášť ak hovoríme, sa to týka aj mladých ľudí, mladých rodín a podobne.
Takže v tomto sa rozchádzame v tom pohľade s ministerstvom financií a preto teda prinášame pár zmien. Ja ich teraz kratučko len vymenujem a potom prečítam technicky ten pozmeňujúci návrh, aby som vás tu nemusel zaťažovať nejakými odôvodneniami a podobne. Takže vysvetlenie v prvom rade.
Navrhujeme ponechať tú výšku štátnej prémie na súčasnej úrovni 5 % ročného vkladu. Áno, pán minister hovoril o tom, že je to desaťnásobok momentálnych úrokových mier, ale opäť dávam to do svetla toho, že má to byť motivátor toho, aby sa ľudia učili sporiť, pretože tento prvok to stavebné sporenie má, takže toto je prvá vec, ktorú tam ponechávame a rozumieme tomu, že táto suma je vyššia ako na trhu, ale aj dva a pol je vyššia, či už je to päť alebo desať, v každom prípade si myslíme, že tých desať je motivačnejšie a preto to tam ponechávame. Zároveň teda navrhujeme upraviť obmedzenie výšky príjmu, a to veľmi jednoduchým spôsobom. Avizoval som to vlastne pri prvom čítaní. Nechceme, aby boli diskvalifikované rodiny, kde muž je ten, ktorý zarába a manželka je tá, ktorá sa stará o deti, pretože v momente, keď manželka sa ide starať o deti a rozhodne sa byť dlhšie pri dieťati, ako je materská dovolenka, tak sa dostáva do stavu, kde poberá rodičovský príspevok, ktorý je radovo niečo cez 200 eur, nejakých 213 alebo tak. No a v takom prípade, samozrejme, ona nespĺňa ten predpoklad. Ona spĺňa ten horný limit, ale určite nespĺňa ten limit toho, že musí mať nejaký preukaz a nejaký minimálny príjem na to, aby to dosiahla. Manžel v takom prípade musí zarábať viac. Akonáhle manžel zarába viac ako 1,3-násobok na to, aby sa postaral o rodinu, keď si nájde takú prácu, tak je diskvalifikovaný a myslíme si, že toto je nepomer, že malo by sa prihliadať naozaj na príjem domácnosti a preto navrhujeme, že rozšírenie vlastne tohto návrhu o prihliadanie na domácnosť a malo by sa teda zohľadňovať v takom prípade 2,6-násobok príjmu v domácnosti.
Tak isto chceme, aby sa prihliadalo na deti. To znamená, že za každé dieťa do rodiny, v rodine by sa dávala, teda by sa zvyšovala tá kvóta o 50 % tej základnej, čiže o 0,65-násobok a tým pádom by sa vlastne dalo, sa počítalo z príjmu vyššieho podľa tohto parametru, je to trošku komplikované, ale v pozmeňujúcom návrhu je to presne vysvetlené, takže toľko k tým parametrom.
Máme tam ešte zrušenie poplatku pre osoby, ktoré stavebné sporenie aktívne využívajú, a to je, získali by štátnu prémiu. Toto je vlastne ešte viacej, takéto opatrenie ešte viacej pritiahne jednotlivých sporiteľov k tomuto produktu, ktorý teda, myslíme si, ako som povedal, zopakujem to ešte raz, je motivačný. Čiže domácnosť som vám vysvetlil, že sa jedná teda o domácnosť. Je to tam technicky viacej vysvetlené, prečítam to priamo v znení. Teraz by som teda vám prečítal znenie a ešte predtým sa opýtam pani predsedajúcej, že nečítam už odôvodnenia, čítam už iba legislatívne.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Už iba čisté pozmeňováky, áno, a zastaví sa vám časomiera.
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Dobre, takže môžme ísť na to. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "Slovenskej národnej rady") č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky, pardon, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý znie: «§ 4a Domácnosť na účely tohto zákona môže tvoriť len stavebný sporiteľ, jeho manžel (manželka) a jeho maloleté deti, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: "7. V § 6 ods. 5 sa slová «§ 10 ods. 4» nahrádzajú slovami «§ 10 ods. 5»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: "9. V § 7 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: «(6) V Stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie evidencie alebo správu účtu stavebného sporiteľa, počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov odo dňa poskytnutia štátnej prémie stavebnou sporiteľňou.»". Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v doterajšom bode 9 sa slová „ods. 6 a 7" nahrádzajú slovami „ods. 7 a 8".
5. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „12. V § 10 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: «(3) Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 1,3-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, ak je domácnosť podľa § 4a tvorená stavebným sporiteľom a jeho manželom, manželkou. Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, za každé maloleté dieťa v domácnosti podľa § 4a. V skutočnosti podľa prvej a druhej vety deklaruje stavebný sporiteľ predložením sobášneho listu alebo rodného listu dieťaťa.»". Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I doterajší bod 12 znie: :"12. V § 10 ods. 4 sa slová «2 000 Sk» nahrádzajú slovami «70 eur»".
V čl. I doterajší bod 13 znie: "V § 10 ods. 7 znie: «(7) Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v druhom polroku kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok, štátna prémia za tento kalendárny rok určená podľa odseku 4 nesmie na túto zmluvu presiahnuť polovicu zo sumy ustanovenej v odseku 4. Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení zrušenej počas kalendárneho roka a zároveň vznikne nárok na štátnu prémiu z novej zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej počas tohto kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok z oboch zmlúv spolu nesmie presiahnuť ustanovenú sumu v odseku 4; ustanovenie prvej vety a odsek 5 tým nie sú dotknuté».".
8. V čl. I v doterajšom bode 17 v § 13k sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Zákaz podľa ustanovenia § 7 ods. 6 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu účtu stavebného sporiteľa splatnú po 31. decembri 2018.". Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
9. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 2 sa slová "§ 10 ods. 1 a 2" nahrádzajú "§ 10 ods. 1 až 3".
10. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 3 sa slová "§ 10 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 4".
11. Posledný bod. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 4 sa slová "§ 10 ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 7".
Ďakujem pekne za trpezlivosť pri počúvaní.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem oceniť pána ministra, že tak podrobne vysvetlil tento zákon opätovne, hoci sme v druhom čítaní, takže ste si mohli úplne osviežiť vlastne parametre toho zákona. Ja som už avizoval vlastne pri prvom čítaní, že do druhého čítania prídeme s pozmeňujúcim návrhom. Ten som vlastne predstavil aj v tom prvom čítaní v tých základných črtách, ale tie základné črty sú pomerne jednoduché a viac-menej teda s tým aj prichádzam do tejto, do tohto druhého čítania.
Ja len kratučko ešte by som možno zareagoval na to, čo aj odznelo od pána ministra, pretože my stavebné sporenie vnímame nielen ako finančný produkt, ale aj ako nástroj pomoci ľuďom, pretože myslíme si, že toto je cieľom stavebného sporenia. Keď vznikala tá myšlienka, išlo o to, aby sa ľudia naučili sporiť. Čiže nie je to len o tom, že aké percentá vlastne z toho produktu budú mať, ale v prvom rade ich to učí, núti, akokoľvek to nazveme, ale myslím si, že primárne učí pravidelne si odkladať určitú sumu. Tá motivácia je v podobe prémie. Ak tá prémia je príliš nízka alebo je podmienená niečím, čím sa nedá, že sa nedá dosiahnuť, tak, samozrejme, vyberáme ten prvok motivácie a tým pádom aj celý nástroj vlastne učenia sa sporenia prestane byť zaujímavý a tým pádom odchádza produkt, ktorý bol špecifický a jedinečný v tom, že učil tých ľudí sporiť na základe teda tej odmeny ako takého motivátora.
To, aké veci sa zavádzajú, ste počuli a vlastne tým, keď budem, ešte chcem teraz kratučko teda zhrnúť to vysvetlenie, čo vlastne obnáša tá naša zmena, tak to vlastne tam budete vidieť ten kontrast medzi tými opatreniami, ktoré prináša ministerstvo financií a tými opatreniami, ktoré my hovoríme. A opäť poprosím vás, aby ste to vnímali teda v tom kontexte, že chceme pomôcť v prvom rade mladým rodinám, aby sa vedeli dostať k bývaniu. Druhý rozmer, alebo ešte by som povedal, ten nultý rozmer je teda to učiť ich sporiť, druhý rozmer je, aby sa vedeli dostať ľahšie k bývaniu, pretože vieme, že aj vďaka zásahom do finančného trhu sa znižujú limity na hypotekárne úvery a ľudia, ktorí si začínajú rodiny a nemajú nič nasporené, tak je pre nich, dá sa povedať, veľmi ťažké dosiahnuť akúkoľvek finančnú pomoc z finančných ústavov na získanie bývania a myslíme si, že toto je problém.
Mohol by som tu hovoriť dlhšie o tom, ako štát pomáha v rozvoji bývania, respektíve nepomáha, ale myslím si, že nie je to potrebné, lebo o tom hovoríme tuto v tejto sále aj pri iných zákonoch. Takže toto je asi kľúčové k tej myšlienke.
Ja som povedal v prvom čítaní a zopakujem to, že vítame ten prvok adresnosti, ale myslíme si, že adresnosť v tomto podaní, ako s ňou prichádza ministerstvo financií, vlastne spôsobí, že ten nástroj bude nefunkčný. A aby som to vysvetlil, tak vlastne na jednej strane podmieňujeme to teda znížením tej, toho násobku priemeru mesačnej mzdy, na čo teda reagujeme aj naším pozmeňujúcim návrhom, na druhej strane ponechávame výšku prémie, ale podmieňujeme to, myslím si, že takmer dvojnásobkom, alebo viac ako dvojnásobkom nasporenej sumy. Čiže inými slovami, na to, aby človek dostal tú istú prémiu, ktorá je radovo teda trošičku zvýšená, hovoríme o tých 70 eurách, tak musí si odložiť 2 800 euro, čo je teda úplne ďalší nepomer, pretože keď si zoberiete človeka, ktorý zarába do toho 1,3-násobku, tak neviem si predstaviť, ako by sa vedel dostať ročne k tým úsporám potrebných na to, aby dosiahol tú prémiu. Obzvlášť ak hovoríme, sa to týka aj mladých ľudí, mladých rodín a podobne.
Takže v tomto sa rozchádzame v tom pohľade s ministerstvom financií a preto teda prinášame pár zmien. Ja ich teraz kratučko len vymenujem a potom prečítam technicky ten pozmeňujúci návrh, aby som vás tu nemusel zaťažovať nejakými odôvodneniami a podobne. Takže vysvetlenie v prvom rade.
Navrhujeme ponechať tú výšku štátnej prémie na súčasnej úrovni 5 % ročného vkladu. Áno, pán minister hovoril o tom, že je to desaťnásobok momentálnych úrokových mier, ale opäť dávam to do svetla toho, že má to byť motivátor toho, aby sa ľudia učili sporiť, pretože tento prvok to stavebné sporenie má, takže toto je prvá vec, ktorú tam ponechávame a rozumieme tomu, že táto suma je vyššia ako na trhu, ale aj dva a pol je vyššia, či už je to päť alebo desať, v každom prípade si myslíme, že tých desať je motivačnejšie a preto to tam ponechávame. Zároveň teda navrhujeme upraviť obmedzenie výšky príjmu, a to veľmi jednoduchým spôsobom. Avizoval som to vlastne pri prvom čítaní. Nechceme, aby boli diskvalifikované rodiny, kde muž je ten, ktorý zarába a manželka je tá, ktorá sa stará o deti, pretože v momente, keď manželka sa ide starať o deti a rozhodne sa byť dlhšie pri dieťati, ako je materská dovolenka, tak sa dostáva do stavu, kde poberá rodičovský príspevok, ktorý je radovo niečo cez 200 eur, nejakých 213 alebo tak. No a v takom prípade, samozrejme, ona nespĺňa ten predpoklad. Ona spĺňa ten horný limit, ale určite nespĺňa ten limit toho, že musí mať nejaký preukaz a nejaký minimálny príjem na to, aby to dosiahla. Manžel v takom prípade musí zarábať viac. Akonáhle manžel zarába viac ako 1,3-násobok na to, aby sa postaral o rodinu, keď si nájde takú prácu, tak je diskvalifikovaný a myslíme si, že toto je nepomer, že malo by sa prihliadať naozaj na príjem domácnosti a preto navrhujeme, že rozšírenie vlastne tohto návrhu o prihliadanie na domácnosť a malo by sa teda zohľadňovať v takom prípade 2,6-násobok príjmu v domácnosti.
Tak isto chceme, aby sa prihliadalo na deti. To znamená, že za každé dieťa do rodiny, v rodine by sa dávala, teda by sa zvyšovala tá kvóta o 50 % tej základnej, čiže o 0,65-násobok a tým pádom by sa vlastne dalo, sa počítalo z príjmu vyššieho podľa tohto parametru, je to trošku komplikované, ale v pozmeňujúcom návrhu je to presne vysvetlené, takže toľko k tým parametrom.
Máme tam ešte zrušenie poplatku pre osoby, ktoré stavebné sporenie aktívne využívajú, a to je, získali by štátnu prémiu. Toto je vlastne ešte viacej, takéto opatrenie ešte viacej pritiahne jednotlivých sporiteľov k tomuto produktu, ktorý teda, myslíme si, ako som povedal, zopakujem to ešte raz, je motivačný. Čiže domácnosť som vám vysvetlil, že sa jedná teda o domácnosť. Je to tam technicky viacej vysvetlené, prečítam to priamo v znení. Teraz by som teda vám prečítal znenie a ešte predtým sa opýtam pani predsedajúcej, že nečítam už odôvodnenia, čítam už iba legislatívne.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Už iba čisté pozmeňováky, áno, a zastaví sa vám časomiera.
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Dobre, takže môžme ísť na to. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky (pozn. red.: správne "Slovenskej národnej rady") č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky, pardon, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý znie: «§ 4a Domácnosť na účely tohto zákona môže tvoriť len stavebný sporiteľ, jeho manžel (manželka) a jeho maloleté deti, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: "7. V § 6 ods. 5 sa slová «§ 10 ods. 4» nahrádzajú slovami «§ 10 ods. 5»". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: "9. V § 7 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: «(6) V Stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie evidencie alebo správu účtu stavebného sporiteľa, počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov odo dňa poskytnutia štátnej prémie stavebnou sporiteľňou.»". Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v doterajšom bode 9 sa slová „ods. 6 a 7" nahrádzajú slovami „ods. 7 a 8".
5. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „12. V § 10 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: «(3) Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 1,3-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, ak je domácnosť podľa § 4a tvorená stavebným sporiteľom a jeho manželom, manželkou. Hranica priemerného mesačného príjmu určeného podľa ods. 1 písm. b) sa zvyšuje o 0,65-násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, za každé maloleté dieťa v domácnosti podľa § 4a. V skutočnosti podľa prvej a druhej vety deklaruje stavebný sporiteľ predložením sobášneho listu alebo rodného listu dieťaťa.»". Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I doterajší bod 12 znie: :"12. V § 10 ods. 4 sa slová «2 000 Sk» nahrádzajú slovami «70 eur»".
V čl. I doterajší bod 13 znie: "V § 10 ods. 7 znie: «(7) Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v druhom polroku kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok, štátna prémia za tento kalendárny rok určená podľa odseku 4 nesmie na túto zmluvu presiahnuť polovicu zo sumy ustanovenej v odseku 4. Ak vznikne nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení zrušenej počas kalendárneho roka a zároveň vznikne nárok na štátnu prémiu z novej zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej počas tohto kalendárneho roka, štátna prémia za tento kalendárny rok z oboch zmlúv spolu nesmie presiahnuť ustanovenú sumu v odseku 4; ustanovenie prvej vety a odsek 5 tým nie sú dotknuté».".
8. V čl. I v doterajšom bode 17 v § 13k sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Zákaz podľa ustanovenia § 7 ods. 6 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu účtu stavebného sporiteľa splatnú po 31. decembri 2018.". Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
9. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 2 sa slová "§ 10 ods. 1 a 2" nahrádzajú "§ 10 ods. 1 až 3".
10. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 3 sa slová "§ 10 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 4".
11. Posledný bod. V čl. I v doterajšom bode 17 § 13k ods. 4 sa slová "§ 10 ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 7".
Ďakujem pekne za trpezlivosť pri počúvaní.
Rozpracované
18:53
Opýtam sa pána ministra, či je niečo, čo chce dodať k rozprave.
Opýtam sa pána ministra, či je niečo, čo chce dodať k rozprave.
Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Opýtam sa pána ministra, či je niečo, čo chce dodať k rozprave.
Rozpracované
18:56
Uvádzajúci uvádza bod 18:56
Peter KažimírA chcem opäť zopakovať, že zákon, ktorý máte pred sebou, a o ktorom budete hlasovať v najbližších hodinách zrejme, zrejme zajtra, bol dlho, dlho komunikovaný s predstaviteľmi trhu, aj samotných spotrebiteľov na finančnom trhu a prešiel tripartitným rokovaním, úplne klasicky medzirezortom bez toho, aby sme robili nejaký stres, normálne nejaké krvavé oči. Ide o pokus, to musím uznať, je to pokus o zmenu nástroja, ktorý tu je desiatky rokov a ktorý je na jednej strane naozaj obľúbený medzi ľuďmi a na druhej strane je zdrojom obživy niekoľko tisíc zamestnancov stavebných sporiteľní aj s dobre distribuovaným ziskom, ktorý dosahujú pri obsluhe svojich klientov. Tomu som sa venoval v minulosti, ale chcem povedať, že dosiahli sme konsenzus a nemôžem súhlasiť s jednou vecou, ktorú pán poslanec povedal, že by táto právna úprava mala v podstate zničiť tento nástroj. Nemôžem súhlasiť s tým preto, pretože s týmto textom súhlasia samotné stavebné sporiteľne. Potvrdené, podpísané. A keďže oni sú prevádzkovatelia a tí, ktorí realizujú tento produkt na trhu, tak asi najlepšie vedia, čo im môže, čo ich by mohlo proste poškodiť alebo zabiť. Takže prihováram sa o pôvodný text, ktorý máte pred sebou, aby ste zaňho zahlasovali.
Ďakujem.
Ďakujem. Ja dvoma vetami zareagujem iba na vystúpenie vlastne pána poslanca Hegera. On veľmi dobre vie z našej spolupráce aj napriek tomu, že je vládno-opozičná a že sme vždycky pristupovali veľmi konštruktívne k návrhom aj opozičných poslancov. Ja viem, že on avizoval podobný druh pozmeňujúcich návrhov, ale v podstate fyzicky sme ich videli, pokiaľ, moji kolegovia ich videli dnes, takže úplne, určite pochopí, že rozumiem politickému aktu predloženia pozmeňovacích návrhov, ale nemôže dúfať v podporu z tohto miesta a z pohľadu toho, aby som vedel zaručiť kompatibilitu tohto legislatívneho textu s právom Slovenskej republiky.
A chcem opäť zopakovať, že zákon, ktorý máte pred sebou, a o ktorom budete hlasovať v najbližších hodinách zrejme, zrejme zajtra, bol dlho, dlho komunikovaný s predstaviteľmi trhu, aj samotných spotrebiteľov na finančnom trhu a prešiel tripartitným rokovaním, úplne klasicky medzirezortom bez toho, aby sme robili nejaký stres, normálne nejaké krvavé oči. Ide o pokus, to musím uznať, je to pokus o zmenu nástroja, ktorý tu je desiatky rokov a ktorý je na jednej strane naozaj obľúbený medzi ľuďmi a na druhej strane je zdrojom obživy niekoľko tisíc zamestnancov stavebných sporiteľní aj s dobre distribuovaným ziskom, ktorý dosahujú pri obsluhe svojich klientov. Tomu som sa venoval v minulosti, ale chcem povedať, že dosiahli sme konsenzus a nemôžem súhlasiť s jednou vecou, ktorú pán poslanec povedal, že by táto právna úprava mala v podstate zničiť tento nástroj. Nemôžem súhlasiť s tým preto, pretože s týmto textom súhlasia samotné stavebné sporiteľne. Potvrdené, podpísané. A keďže oni sú prevádzkovatelia a tí, ktorí realizujú tento produkt na trhu, tak asi najlepšie vedia, čo im môže, čo ich by mohlo proste poškodiť alebo zabiť. Takže prihováram sa o pôvodný text, ktorý máte pred sebou, aby ste zaňho zahlasovali.
Ďakujem.
Rozpracované
18:56
Vstup predsedajúceho 18:56
Lucia Ďuriš NicholsonováMáme dve minúty do devätnástej hodiny. Po dohode s pánom ministrom Richterom ako predkladateľom ďalšieho návrhu zákona to urobíme tak, že začneme zajtra ráno, a to jeho bodom. To znamená, ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri...
Máme dve minúty do devätnástej hodiny. Po dohode s pánom ministrom Richterom ako predkladateľom ďalšieho návrhu zákona to urobíme tak, že začneme zajtra ráno, a to jeho bodom. To znamená, ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Všetkým vám želám pekný večer a vidíme sa zajtra.
(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)
Vstup predsedajúceho
11.9.2018 o 18:56 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Pani spravodajkyňa, aj vy máte možnosť v záverečnom slove vystúpiť k rozprave. Nie. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Máme dve minúty do devätnástej hodiny. Po dohode s pánom ministrom Richterom ako predkladateľom ďalšieho návrhu zákona to urobíme tak, že začneme zajtra ráno, a to jeho bodom. To znamená, ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Všetkým vám želám pekný večer a vidíme sa zajtra.
(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)
Rozpracované
8:55
Vstup predsedajúceho 8:55
Andrej HrnčiarNa dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Natália Grausová a Ľuboš Martinák.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/3003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení...
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Natália Grausová a Ľuboš Martinák.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/3003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1074. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1128.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.
Vstup predsedajúceho
12.9.2018 o 8:55 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Natália Grausová a Ľuboš Martinák.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/3003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1074. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1128.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.
Rozpracované
8:55
Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády...
Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrenia v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov ministerstiev, ako aj zástupcov Konfederácie odborových zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe. Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, treba povedať, že v súčasnosti zo 14 je už 8 pod úrovňou, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný.
Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3. Novela zákona zavádza 3 stupnice, a to:
1. tzv. základnú stupnicu platových tried,
2. platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a
3. osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov, a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasné 32-ročné obmedzenie započítavania praxe. Podstatným prínosom predkladanej novely je však, prostredníctvom nej aj historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejnej službe dostanú prinajmenšom sa na úroveň stanovenej minimálnej mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a 2020 sa zmluvné strany dohodli na 10 % valorizácii platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať 10 % valorizácia pre rok 2019, keďže tým sa zvyšovanie v priemere o 10 % dotkne už v rámci novely, novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácia v nasledovnom roku, to znamená v roku 2020.
Novela zákona sa bude týkať približne 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 255,5 mil. eur ročne.
Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, príjemné, dobré ránko. Hneď úvodom sa mi žiada povedať, že ma vláda poverila, aby som predložil tento návrh zákona do Národnej rady, gestorom zákona nie je však rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale Úrad vlády Slovenskej republiky.
Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrenia v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov ministerstiev, ako aj zástupcov Konfederácie odborových zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe. Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, treba povedať, že v súčasnosti zo 14 je už 8 pod úrovňou, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný.
Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3. Novela zákona zavádza 3 stupnice, a to:
1. tzv. základnú stupnicu platových tried,
2. platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a
3. osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov, a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasné 32-ročné obmedzenie započítavania praxe. Podstatným prínosom predkladanej novely je však, prostredníctvom nej aj historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejnej službe dostanú prinajmenšom sa na úroveň stanovenej minimálnej mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a 2020 sa zmluvné strany dohodli na 10 % valorizácii platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať 10 % valorizácia pre rok 2019, keďže tým sa zvyšovanie v priemere o 10 % dotkne už v rámci novely, novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácia v nasledovnom roku, to znamená v roku 2020.
Novela zákona sa bude týkať približne 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 255,5 mil. eur ročne.
Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
8:55
Vstup predsedajúceho 8:55
Andrej HrnčiarVstup predsedajúceho
12.9.2018 o 8:55 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Erikovi Tomášovi.
Rozpracované
9:05
Vystúpenie 9:05
Erik TomášNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:05
Vstup predsedajúceho 9:05
Andrej HrnčiarNech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková, máte slovo.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
12.9.2018 o 9:05 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky, za klub OĽANO pani poslankyňa Soňa Gaborčáková a ďalej sú prihlásení poslanci Jozef Mihál, Eduard Heger a Miroslav Beblavý.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková, máte slovo.
Rozpracované
9:06
Čo je potrebné povedať, tak ja som vyzdvihla také dve veci, ktoré možno uznať tomuto...
Čo je potrebné povedať, tak ja som vyzdvihla také dve veci, ktoré možno uznať tomuto návrhu zákona, a to, že vláda vyrovnala v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy.
Je pravdou, že vždy kritizujeme podnikateľov, ale my sami sme mali obrovské resty už z minulosti, kedy sa zdvíhala minimálna mzda a ľuďom sa iba doplácalo do minimálnej mzdy, hoci v tarifných triedach bola vlastne tá suma nižšia. Jednak je to samotný moment mentálny pre tých konkrétnych zamestnancov v štátnej alebo verejnej správe, ktorí sa na to pozerali tak, že ani nestojí tej vláde za to, aby teda upravila to podľa toho, aké zákony prijíma. Takže určite vítam v to, to, že teda vyrovnali v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy. Otázkou je, že ak sa bude tá minimálna mzda dvíhať, či teda bude sa to premietať aj do tých tarifných tried, alebo opäť vlastne ostaneme v stave ako teraz, že jednoducho bude to opäť pod tou hranicou minimálnej mzdy.
Druhú vec, ktorú chcem určite vyzdvihnúť, je, že sa predĺžil počet rokov praxe, a to teda 40 rokov, lebo ľudia sa reálne dožívajú vyššieho veku. A máme teda aj aktívnych seniorov, ktorí chcú naďalej pracovať, vieme, práve aj čo sa týka pedagogických zamestnancov, že teda viacero ľudí je tam starších, učiteľov, ale to isté platí aj v iných profesiách, aj v rezorte, ktorý spravuje pán minister, máme sociálnych pracovníkov, ktorí tam robia aj dlhšie, majú tie reálne skúsenosti, dávame im, dávame im robiť ťažké prípady, a teda nebolo fér, ak sme teda tú hranicu 40 rokov nemali.
Je to odôvodnené aj tým, že v podstate až 22 300 ľudí požiadalo o odvodovú úľavu zo strany pracujúcich dôchodcov, a preto tarifná trieda, ktorá bude zohľadňovať aj počet praxe, má svoje miesto v systéme Slovenska.
A keďže ja sa venujem aj problematike striebornej ekonomiky, tak si myslím, že každopádne je to otázka, s ktorou sa bude musieť Slovensko vysporiadať aj v zmysle pracujúcich seniorov. Ale keďže sa za krátky čas pomerne rýchlo zvyšuje minimálna mzda, znižuje sa vlastne na trhu práce aj ten priestor porovnania mzdy medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou. To znamená, že mnohokrát aj ľudia z praxe, ja môžem hovoriť vlastne za sociálnych pracovníkov, ktorí vnímajú, že oni majú nízke mzdy a pracujú v rezorte 20, 25 až 30 rokov, a na druhej strane tá minimálna mzda, rozdiel medzi tou minimálnou mzdou a nimi je nejakých 80 eur, a podstatne teda vykonávajú prácu, ktorá má rozhodovaciu, rozhodovacie právomoci, a teda aj zodpovednosť. Takže naozaj treba myslieť pri tom, ako nastavíme systém zvyšovania minimálnych, minimálnych miezd na Slovensku do budúcnosti naozaj nejako systematicky, aby sme tým pádom aj neubližovali ľuďom vo verejnej správe alebo v samospráve, lebo naozaj sa cítia potom nedocenení, že ak porovnávajú človeka, ktorý vykonáva prácu nie v takej produktivite ako oni, tak, a majú, a je tam rozdiel niekoľko desiatok eur alebo aj stovku, tak naozaj sa cítia nedocenení a tá frustrácia tých verejných zamestnancov alebo aj zamestnancov samosprávy ide dole a tí ľudia nám odchádzajú vlastne z tej práce.
Určite nie som za to, aby bola minimálna mzda nastavená príliš nízko, pretože ohrozuje to vlastne riziko poklesu životnej úrovne ľudí, ale zase príliš vysoká minimálna mzda môže práve zvyšovať nezamestnanosť u ľudí, ktorí vykonávajú prácu s menej pridanou hodnotou a sú menej produktívni, a vidíme, že Slovensko práve v tom, v tejto oblasti máme veľké rezervy, lebo sa nám nedarí natrvalo nájsť prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Čiže naozaj pri tomto návrhu zákona mám za to, aby, aby sme začali verejnú diskusiu aj teda o nastavení tých minimálnych, v tej minimálnej mzde na Slovensku, ale aj na druhej strane, aby rozdiel medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou a medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú prácu s vysokou pridanou hodnotou vo verejnej správe, alebo teda v samospráve, tak naozaj bol taký, aby sa tí ľudia cítili dobre, komfortne vo svojich profesiách, aby nám neodchádzali teda do iných sektorov.
Aj samostatný, aj samotný návrh zákona dáva do, do pozadia podľa môjho názoru zásluhovosť. Ak sa pozriete na platobné stupne a počet praxe, tak väčšina v tých nižších stupňoch, je rozdiel medzi človekom, ktorý pracuje od, do dvoch rokov, a človek, ktorý pracuje nad 40 rokov, stovka. To znamená, že tí ľudia opäť v tej praxi vychádzajú z toho, že majú ťažké prípady, pretože ak pracujete na konkrétnom pracovisku 20 rokov, tak vám dávajú prípady, ktoré nie sú veľmi ľahké, a v podstate ste zaťažení aj tou zodpovednosťou, a ak máte rozdiel 100 eur, tak naozaj si povedia, či to stojí za to pracovať teda v tej verejnej správe, lebo človek, ktorý tam nastúpi, a dávajú mu v podstate len také ako keby asistentské práce, pretože nechcú, aby niečo pokazil, dokiaľ sa rozbehne, do tých dvoch rokov, tak jednoducho sa cítia nekomfortne v tej rozhodovacej činnosti. Doslova napríklad ak môžem hovoriť za náš rezort, máme veľké problémy v oblasti sociálnoprávnej ochrany, lebo je to veľká zodpovednosť, obrovský tlak na sociálnych pracovníkov, a ten je naozaj rozdiel tej dlhoročnej pracovníčky, ktorá pracuje na sociálnoprávnej ochrane a preberá ťažké prípady a sporné prípady, tak je naozaj rozdiel nejakých 60-70 eur, a teda naozaj potom každý na tom oddelení nechce zobrať konkrétny prípad.
Takže ak, ak mám pozerať na tento návrh zákona takýmto okom, tak naozaj aj novopostavený, teda tarifné triedy a platy, tak sú to minimálne rozdiely. Ja rozumiem, že nemôžme hovoriť, že človek, ktorý pracuje 40 rokov, je aj produktívnym a je naozaj prínosom pre tú konkrétnu organizáciu, ale nalejme si čistého vína. Naozaj ťažšie prípady sa dávajú ľuďom, ktorí už majú isté skúsenosti, majú tú prax, a preto si myslím, že úplne celkom to nie je prevencia toho, že nám tí ľudia budú odchádzať do teda inej sféry.
Samotný ZMOS hovorí o skokovom navýšení, ktoré sa nemôže opakovať každý rok, preto sa na začiatku povedalo, ako budeme riešiť to, keď tá minimálna mzda pôjde hore, a v podstate či budeme opäť meniť tie tarifné triedy, lebo už teraz hovoria, že jeden rok bude ZMOS stáť tento návrh zákona 150 mil., a teda hovoria aj o tom a prízvukujú mediálne, že dohoda je na dva roky.
To sú ďalšie otázky, ktoré treba otvoriť a ktoré nebudú populárne vo vzťahu k samospráve, ale teda myslím si, že je čas, kedy by sme si mali naliať čistého vína a začať hovoriť o tých veciach, akú chceme mať verejnú správu, a teda koľko chceme do nej investovať, a určite akého, akého zamestnanca verejnej správy si občan predstavuje, alebo aké služby občan Slovenska si predstavuje za to, čo odvádza zo svojich daní na zamestnancov verejnej správy. To mi vlastne v tomto, pri tomto návrhu zákonu, zákona chýbalo, v podstate nastavenie takého nového ducha. Diskusie o tom, kam sa má uberať Slovensko, čo by malo byť výdavkom štátu, na druhej strane čo by malo byť výdavkom domácností, na základe toho si stanoviť, akú finančnú čiastku chceme investovať do verejnej správy a naozaj ako má vyzerať a čo ten občan má za ňu dostať.
Teraz sme v podstate zvýšili, dlho sme nezvyšovali tarifné triedy, teraz sme ich zvýšili, lebo bol obrovský tlak už aj zo strany zamestnancov a fluktuácia zamestnancov vo verejnej správe, ale na druhej strane tá, to gro toho problému v podstate sa ešte nerieši, a to otvoriť naozaj Pandorinu skrinku, čo sa týka samosprávnych kompetencií, ale aj verejnej správy, ako to chceme nastaviť.
Ja si myslím, že diskusia o tom, aký obraz verejného zamestnanca má Slovensko mať, je otázkou každého dňa, pretože počúvame od ľudí, že platia nemalé odvody a dane a na druhej strane keď prídu vybavovať niečo na úrady, tak každé to oddelenie alebo každá tá kancelária povie, že ona má na starosti len to a to vedľa už v podstate ona nevie, oni sa striedajú len s tými dvoma kolegyňami, a teda, bohužiaľ, počkajte si, čo vám povie tá kolegyňa z vedľajšej kancelárie.
Toto podľa mňa v 21. storočí by nemalo existovať, čiže okrem diskusie, ako nastaviť výšku financovania vlastne zamestnancov vo verejnej správe by malo byť aj otázka, akú chceme, čo za ňu chceme teda dostať, a určite, koľko peňazí chceme investovať do takejto verejnej správy. Celkovo vo všetkých rezortoch mi chýba to, čo je výdavkom štátu a čo je výdavkom domácností, a preto neviem, či, či určitými sociálnymi balíčkami, ktoré prináša aj vláda, ktoré nemusia byť samé osebe zlé, ale ak nie sú zaradené koncepčne do výdavkov štátu, že si povieme, že naozaj, štát, toto bude verejným výdavkom a vyriešime to komplexne, tak jeden bod, a to len sociálny balíček na niečo nebude stačiť.
Takže ja, my teda určite podporíme tento návrh zákona. Na druhej strane chcem povedať, že budeme sa viac iniciovať o tom aj, akú verejnú správu chceme mať, koľko chceme do nej investovať a čo ten občan z toho bude mať.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
12.9.2018 o 9:06 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Dobré ránko. Pre nás už by mal byť dobrý deň, lebo ľudia už dávno fungujú, ale teda je nás tu pomerne málo a ide o zákon, ktorý naozaj ovplyvní takmer 230-tisíc ľudí na Slovensku, takže možnože naozaj mala prebehnúť trošku tak viac verejná diskusia. Ja sa budem snažiť hutne povedať teda názor ako hnutia, tak aj môj osobný práve k tomuto návrhu zákona.
Čo je potrebné povedať, tak ja som vyzdvihla také dve veci, ktoré možno uznať tomuto návrhu zákona, a to, že vláda vyrovnala v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy.
Je pravdou, že vždy kritizujeme podnikateľov, ale my sami sme mali obrovské resty už z minulosti, kedy sa zdvíhala minimálna mzda a ľuďom sa iba doplácalo do minimálnej mzdy, hoci v tarifných triedach bola vlastne tá suma nižšia. Jednak je to samotný moment mentálny pre tých konkrétnych zamestnancov v štátnej alebo verejnej správe, ktorí sa na to pozerali tak, že ani nestojí tej vláde za to, aby teda upravila to podľa toho, aké zákony prijíma. Takže určite vítam v to, to, že teda vyrovnali v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy. Otázkou je, že ak sa bude tá minimálna mzda dvíhať, či teda bude sa to premietať aj do tých tarifných tried, alebo opäť vlastne ostaneme v stave ako teraz, že jednoducho bude to opäť pod tou hranicou minimálnej mzdy.
Druhú vec, ktorú chcem určite vyzdvihnúť, je, že sa predĺžil počet rokov praxe, a to teda 40 rokov, lebo ľudia sa reálne dožívajú vyššieho veku. A máme teda aj aktívnych seniorov, ktorí chcú naďalej pracovať, vieme, práve aj čo sa týka pedagogických zamestnancov, že teda viacero ľudí je tam starších, učiteľov, ale to isté platí aj v iných profesiách, aj v rezorte, ktorý spravuje pán minister, máme sociálnych pracovníkov, ktorí tam robia aj dlhšie, majú tie reálne skúsenosti, dávame im, dávame im robiť ťažké prípady, a teda nebolo fér, ak sme teda tú hranicu 40 rokov nemali.
Je to odôvodnené aj tým, že v podstate až 22 300 ľudí požiadalo o odvodovú úľavu zo strany pracujúcich dôchodcov, a preto tarifná trieda, ktorá bude zohľadňovať aj počet praxe, má svoje miesto v systéme Slovenska.
A keďže ja sa venujem aj problematike striebornej ekonomiky, tak si myslím, že každopádne je to otázka, s ktorou sa bude musieť Slovensko vysporiadať aj v zmysle pracujúcich seniorov. Ale keďže sa za krátky čas pomerne rýchlo zvyšuje minimálna mzda, znižuje sa vlastne na trhu práce aj ten priestor porovnania mzdy medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou. To znamená, že mnohokrát aj ľudia z praxe, ja môžem hovoriť vlastne za sociálnych pracovníkov, ktorí vnímajú, že oni majú nízke mzdy a pracujú v rezorte 20, 25 až 30 rokov, a na druhej strane tá minimálna mzda, rozdiel medzi tou minimálnou mzdou a nimi je nejakých 80 eur, a podstatne teda vykonávajú prácu, ktorá má rozhodovaciu, rozhodovacie právomoci, a teda aj zodpovednosť. Takže naozaj treba myslieť pri tom, ako nastavíme systém zvyšovania minimálnych, minimálnych miezd na Slovensku do budúcnosti naozaj nejako systematicky, aby sme tým pádom aj neubližovali ľuďom vo verejnej správe alebo v samospráve, lebo naozaj sa cítia potom nedocenení, že ak porovnávajú človeka, ktorý vykonáva prácu nie v takej produktivite ako oni, tak, a majú, a je tam rozdiel niekoľko desiatok eur alebo aj stovku, tak naozaj sa cítia nedocenení a tá frustrácia tých verejných zamestnancov alebo aj zamestnancov samosprávy ide dole a tí ľudia nám odchádzajú vlastne z tej práce.
Určite nie som za to, aby bola minimálna mzda nastavená príliš nízko, pretože ohrozuje to vlastne riziko poklesu životnej úrovne ľudí, ale zase príliš vysoká minimálna mzda môže práve zvyšovať nezamestnanosť u ľudí, ktorí vykonávajú prácu s menej pridanou hodnotou a sú menej produktívni, a vidíme, že Slovensko práve v tom, v tejto oblasti máme veľké rezervy, lebo sa nám nedarí natrvalo nájsť prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Čiže naozaj pri tomto návrhu zákona mám za to, aby, aby sme začali verejnú diskusiu aj teda o nastavení tých minimálnych, v tej minimálnej mzde na Slovensku, ale aj na druhej strane, aby rozdiel medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou a medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú prácu s vysokou pridanou hodnotou vo verejnej správe, alebo teda v samospráve, tak naozaj bol taký, aby sa tí ľudia cítili dobre, komfortne vo svojich profesiách, aby nám neodchádzali teda do iných sektorov.
Aj samostatný, aj samotný návrh zákona dáva do, do pozadia podľa môjho názoru zásluhovosť. Ak sa pozriete na platobné stupne a počet praxe, tak väčšina v tých nižších stupňoch, je rozdiel medzi človekom, ktorý pracuje od, do dvoch rokov, a človek, ktorý pracuje nad 40 rokov, stovka. To znamená, že tí ľudia opäť v tej praxi vychádzajú z toho, že majú ťažké prípady, pretože ak pracujete na konkrétnom pracovisku 20 rokov, tak vám dávajú prípady, ktoré nie sú veľmi ľahké, a v podstate ste zaťažení aj tou zodpovednosťou, a ak máte rozdiel 100 eur, tak naozaj si povedia, či to stojí za to pracovať teda v tej verejnej správe, lebo človek, ktorý tam nastúpi, a dávajú mu v podstate len také ako keby asistentské práce, pretože nechcú, aby niečo pokazil, dokiaľ sa rozbehne, do tých dvoch rokov, tak jednoducho sa cítia nekomfortne v tej rozhodovacej činnosti. Doslova napríklad ak môžem hovoriť za náš rezort, máme veľké problémy v oblasti sociálnoprávnej ochrany, lebo je to veľká zodpovednosť, obrovský tlak na sociálnych pracovníkov, a ten je naozaj rozdiel tej dlhoročnej pracovníčky, ktorá pracuje na sociálnoprávnej ochrane a preberá ťažké prípady a sporné prípady, tak je naozaj rozdiel nejakých 60-70 eur, a teda naozaj potom každý na tom oddelení nechce zobrať konkrétny prípad.
Takže ak, ak mám pozerať na tento návrh zákona takýmto okom, tak naozaj aj novopostavený, teda tarifné triedy a platy, tak sú to minimálne rozdiely. Ja rozumiem, že nemôžme hovoriť, že človek, ktorý pracuje 40 rokov, je aj produktívnym a je naozaj prínosom pre tú konkrétnu organizáciu, ale nalejme si čistého vína. Naozaj ťažšie prípady sa dávajú ľuďom, ktorí už majú isté skúsenosti, majú tú prax, a preto si myslím, že úplne celkom to nie je prevencia toho, že nám tí ľudia budú odchádzať do teda inej sféry.
Samotný ZMOS hovorí o skokovom navýšení, ktoré sa nemôže opakovať každý rok, preto sa na začiatku povedalo, ako budeme riešiť to, keď tá minimálna mzda pôjde hore, a v podstate či budeme opäť meniť tie tarifné triedy, lebo už teraz hovoria, že jeden rok bude ZMOS stáť tento návrh zákona 150 mil., a teda hovoria aj o tom a prízvukujú mediálne, že dohoda je na dva roky.
To sú ďalšie otázky, ktoré treba otvoriť a ktoré nebudú populárne vo vzťahu k samospráve, ale teda myslím si, že je čas, kedy by sme si mali naliať čistého vína a začať hovoriť o tých veciach, akú chceme mať verejnú správu, a teda koľko chceme do nej investovať, a určite akého, akého zamestnanca verejnej správy si občan predstavuje, alebo aké služby občan Slovenska si predstavuje za to, čo odvádza zo svojich daní na zamestnancov verejnej správy. To mi vlastne v tomto, pri tomto návrhu zákonu, zákona chýbalo, v podstate nastavenie takého nového ducha. Diskusie o tom, kam sa má uberať Slovensko, čo by malo byť výdavkom štátu, na druhej strane čo by malo byť výdavkom domácností, na základe toho si stanoviť, akú finančnú čiastku chceme investovať do verejnej správy a naozaj ako má vyzerať a čo ten občan má za ňu dostať.
Teraz sme v podstate zvýšili, dlho sme nezvyšovali tarifné triedy, teraz sme ich zvýšili, lebo bol obrovský tlak už aj zo strany zamestnancov a fluktuácia zamestnancov vo verejnej správe, ale na druhej strane tá, to gro toho problému v podstate sa ešte nerieši, a to otvoriť naozaj Pandorinu skrinku, čo sa týka samosprávnych kompetencií, ale aj verejnej správy, ako to chceme nastaviť.
Ja si myslím, že diskusia o tom, aký obraz verejného zamestnanca má Slovensko mať, je otázkou každého dňa, pretože počúvame od ľudí, že platia nemalé odvody a dane a na druhej strane keď prídu vybavovať niečo na úrady, tak každé to oddelenie alebo každá tá kancelária povie, že ona má na starosti len to a to vedľa už v podstate ona nevie, oni sa striedajú len s tými dvoma kolegyňami, a teda, bohužiaľ, počkajte si, čo vám povie tá kolegyňa z vedľajšej kancelárie.
Toto podľa mňa v 21. storočí by nemalo existovať, čiže okrem diskusie, ako nastaviť výšku financovania vlastne zamestnancov vo verejnej správe by malo byť aj otázka, akú chceme, čo za ňu chceme teda dostať, a určite, koľko peňazí chceme investovať do takejto verejnej správy. Celkovo vo všetkých rezortoch mi chýba to, čo je výdavkom štátu a čo je výdavkom domácností, a preto neviem, či, či určitými sociálnymi balíčkami, ktoré prináša aj vláda, ktoré nemusia byť samé osebe zlé, ale ak nie sú zaradené koncepčne do výdavkov štátu, že si povieme, že naozaj, štát, toto bude verejným výdavkom a vyriešime to komplexne, tak jeden bod, a to len sociálny balíček na niečo nebude stačiť.
Takže ja, my teda určite podporíme tento návrh zákona. Na druhej strane chcem povedať, že budeme sa viac iniciovať o tom aj, akú verejnú správu chceme mať, koľko chceme do nej investovať a čo ten občan z toho bude mať.
Ďakujem pekne.
Rozpracované