34. schôdza

Ďakujem. Ja dvoma vetami zareagujem iba na vystúpenie vlastne pána poslanca Hegera. On veľmi dobre vie z našej spolupráce aj napriek tomu, že je vládno-opozičná a že sme vždycky pristupovali veľmi konštruktívne k návrhom aj opozičných poslancov. Ja viem, že on avizoval podobný druh pozmeňujúcich návrhov, ale v podstate fyzicky sme ich videli, pokiaľ, moji kolegovia ich videli dnes, takže úplne, určite pochopí, že rozumiem politickému aktu predloženia pozmeňovacích návrhov, ale nemôže dúfať v podporu z tohto miesta a z pohľadu toho, aby som vedel zaručiť kompatibilitu tohto legislatívneho textu s právom Slovenskej republiky.
A chcem opäť zopakovať, že zákon, ktorý máte pred sebou, a o ktorom budete hlasovať v najbližších hodinách zrejme, zrejme zajtra, bol dlho, dlho komunikovaný s predstaviteľmi trhu, aj samotných spotrebiteľov na finančnom trhu a prešiel tripartitným rokovaním, úplne klasicky medzirezortom bez toho, aby sme robili nejaký stres, normálne nejaké krvavé oči. Ide o pokus, to musím uznať, je to pokus o zmenu nástroja, ktorý tu je desiatky rokov a ktorý je na jednej strane naozaj obľúbený medzi ľuďmi a na druhej strane je zdrojom obživy niekoľko tisíc zamestnancov stavebných sporiteľní aj s dobre distribuovaným ziskom, ktorý dosahujú pri obsluhe svojich klientov. Tomu som sa venoval v minulosti, ale chcem povedať, že dosiahli sme konsenzus a nemôžem súhlasiť s jednou vecou, ktorú pán poslanec povedal, že by táto právna úprava mala v podstate zničiť tento nástroj. Nemôžem súhlasiť s tým preto, pretože s týmto textom súhlasia samotné stavebné sporiteľne. Potvrdené, podpísané. A keďže oni sú prevádzkovatelia a tí, ktorí realizujú tento produkt na trhu, tak asi najlepšie vedia, čo im môže, čo ich by mohlo proste poškodiť alebo zabiť. Takže prihováram sa o pôvodný text, ktorý máte pred sebou, aby ste zaňho zahlasovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, príjemné, dobré ránko. Hneď úvodom sa mi žiada povedať, že ma vláda poverila, aby som predložil tento návrh zákona do Národnej rady, gestorom zákona nie je však rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale Úrad vlády Slovenskej republiky.
Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej službe bola vypracovaná v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, v ktorom sa vláda zaviazala navrhnúť zmenu systému odmeňovania týchto zamestnancov za účelom jeho zefektívnenia a prijatia opatrenia v oblasti odmeňovania vo verejnej službe tak, aby sa odstránili rozdiely medzi minimálnou mzdou a minimálnymi tarifnými platmi.
Príprave novely zákona o odmeňovaní predchádzalo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov ministerstiev, ako aj zástupcov Konfederácie odborových zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska, ktorej úlohou bolo vypracovať podrobnú analýzu odmeňovania zamestnancov vo verejnej službe. Pracovná skupina dospela k záveru, že súčasný systém je v zásade vhodný a aplikovateľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, avšak je potrebné eliminovať niektoré jeho hlavné nedostatky, najmä odstránenie dlhoročného problému existencie niektorých platových tried pod úrovňou minimálnej mzdy, treba povedať, že v súčasnosti zo 14 je už 8 pod úrovňou, a zjednodušenie systému, ktorý bol pomerne roztrieštený a relatívne komplikovaný.
Vzhľadom na uvedené novela zákona zavádza základnú stupnicu platových taríf, v ktorej žiadna z platových taríf už nie je pod úrovňou minimálnej mzdy, a ďalej napríklad redukuje počet stupníc platových taríf z 9 na 3. Novela zákona zavádza 3 stupnice, a to:
1. tzv. základnú stupnicu platových tried,
2. platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov a
3. osobitnú stupnicu platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov.
Okrem toho novela zákona navrhuje zvýšiť hranicu započítavania praxe zamestnancov vo verejnej službe až na 40 rokov, a to vzhľadom na pomerne vysoký počet zamestnancov s praxou prevyšujúcou súčasné 32-ročné obmedzenie započítavania praxe. Podstatným prínosom predkladanej novely je však, prostredníctvom nej aj historicky všetky platové tarify zamestnancov vo verejnej službe dostanú prinajmenšom sa na úroveň stanovenej minimálnej mzdy.
Na záver je nutné poznamenať, že na základe kolektívneho vyjednávania o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa došlo ku konsenzu ohľadom historicky najvyššieho zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej službe. Na roky 2019 a 2020 sa zmluvné strany dohodli na 10 % valorizácii platov zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou tých, ktorí sú odmeňovaní podľa spomínanej základnej stupnice a ktorých sa nebude týkať 10 % valorizácia pre rok 2019, keďže tým sa zvyšovanie v priemere o 10 % dotkne už v rámci novely, novely zákona. Aj na tých sa však bude vzťahovať 10 % valorizácia v nasledovnom roku, to znamená v roku 2020.
Novela zákona sa bude týkať približne 229-tisíc zamestnancov a bude predstavovať dopad na výdavky verejnej správy vo výške 255,5 mil. eur ročne.
Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.

Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Dobré ránko. Pre nás už by mal byť dobrý deň, lebo ľudia už dávno fungujú, ale teda je nás tu pomerne málo a ide o zákon, ktorý naozaj ovplyvní takmer 230-tisíc ľudí na Slovensku, takže možnože naozaj mala prebehnúť trošku tak viac verejná diskusia. Ja sa budem snažiť hutne povedať teda názor ako hnutia, tak aj môj osobný práve k tomuto návrhu zákona.
Čo je potrebné povedať, tak ja som vyzdvihla také dve veci, ktoré možno uznať tomuto návrhu zákona, a to, že vláda vyrovnala v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy.
Je pravdou, že vždy kritizujeme podnikateľov, ale my sami sme mali obrovské resty už z minulosti, kedy sa zdvíhala minimálna mzda a ľuďom sa iba doplácalo do minimálnej mzdy, hoci v tarifných triedach bola vlastne tá suma nižšia. Jednak je to samotný moment mentálny pre tých konkrétnych zamestnancov v štátnej alebo verejnej správe, ktorí sa na to pozerali tak, že ani nestojí tej vláde za to, aby teda upravila to podľa toho, aké zákony prijíma. Takže určite vítam v to, to, že teda vyrovnali v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy. Otázkou je, že ak sa bude tá minimálna mzda dvíhať, či teda bude sa to premietať aj do tých tarifných tried, alebo opäť vlastne ostaneme v stave ako teraz, že jednoducho bude to opäť pod tou hranicou minimálnej mzdy.
Druhú vec, ktorú chcem určite vyzdvihnúť, je, že sa predĺžil počet rokov praxe, a to teda 40 rokov, lebo ľudia sa reálne dožívajú vyššieho veku. A máme teda aj aktívnych seniorov, ktorí chcú naďalej pracovať, vieme, práve aj čo sa týka pedagogických zamestnancov, že teda viacero ľudí je tam starších, učiteľov, ale to isté platí aj v iných profesiách, aj v rezorte, ktorý spravuje pán minister, máme sociálnych pracovníkov, ktorí tam robia aj dlhšie, majú tie reálne skúsenosti, dávame im, dávame im robiť ťažké prípady, a teda nebolo fér, ak sme teda tú hranicu 40 rokov nemali.
Je to odôvodnené aj tým, že v podstate až 22 300 ľudí požiadalo o odvodovú úľavu zo strany pracujúcich dôchodcov, a preto tarifná trieda, ktorá bude zohľadňovať aj počet praxe, má svoje miesto v systéme Slovenska.
A keďže ja sa venujem aj problematike striebornej ekonomiky, tak si myslím, že každopádne je to otázka, s ktorou sa bude musieť Slovensko vysporiadať aj v zmysle pracujúcich seniorov. Ale keďže sa za krátky čas pomerne rýchlo zvyšuje minimálna mzda, znižuje sa vlastne na trhu práce aj ten priestor porovnania mzdy medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou. To znamená, že mnohokrát aj ľudia z praxe, ja môžem hovoriť vlastne za sociálnych pracovníkov, ktorí vnímajú, že oni majú nízke mzdy a pracujú v rezorte 20, 25 až 30 rokov, a na druhej strane tá minimálna mzda, rozdiel medzi tou minimálnou mzdou a nimi je nejakých 80 eur, a podstatne teda vykonávajú prácu, ktorá má rozhodovaciu, rozhodovacie právomoci, a teda aj zodpovednosť. Takže naozaj treba myslieť pri tom, ako nastavíme systém zvyšovania minimálnych, minimálnych miezd na Slovensku do budúcnosti naozaj nejako systematicky, aby sme tým pádom aj neubližovali ľuďom vo verejnej správe alebo v samospráve, lebo naozaj sa cítia potom nedocenení, že ak porovnávajú človeka, ktorý vykonáva prácu nie v takej produktivite ako oni, tak, a majú, a je tam rozdiel niekoľko desiatok eur alebo aj stovku, tak naozaj sa cítia nedocenení a tá frustrácia tých verejných zamestnancov alebo aj zamestnancov samosprávy ide dole a tí ľudia nám odchádzajú vlastne z tej práce.
Určite nie som za to, aby bola minimálna mzda nastavená príliš nízko, pretože ohrozuje to vlastne riziko poklesu životnej úrovne ľudí, ale zase príliš vysoká minimálna mzda môže práve zvyšovať nezamestnanosť u ľudí, ktorí vykonávajú prácu s menej pridanou hodnotou a sú menej produktívni, a vidíme, že Slovensko práve v tom, v tejto oblasti máme veľké rezervy, lebo sa nám nedarí natrvalo nájsť prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Čiže naozaj pri tomto návrhu zákona mám za to, aby, aby sme začali verejnú diskusiu aj teda o nastavení tých minimálnych, v tej minimálnej mzde na Slovensku, ale aj na druhej strane, aby rozdiel medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou a medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú prácu s vysokou pridanou hodnotou vo verejnej správe, alebo teda v samospráve, tak naozaj bol taký, aby sa tí ľudia cítili dobre, komfortne vo svojich profesiách, aby nám neodchádzali teda do iných sektorov.
Aj samostatný, aj samotný návrh zákona dáva do, do pozadia podľa môjho názoru zásluhovosť. Ak sa pozriete na platobné stupne a počet praxe, tak väčšina v tých nižších stupňoch, je rozdiel medzi človekom, ktorý pracuje od, do dvoch rokov, a človek, ktorý pracuje nad 40 rokov, stovka. To znamená, že tí ľudia opäť v tej praxi vychádzajú z toho, že majú ťažké prípady, pretože ak pracujete na konkrétnom pracovisku 20 rokov, tak vám dávajú prípady, ktoré nie sú veľmi ľahké, a v podstate ste zaťažení aj tou zodpovednosťou, a ak máte rozdiel 100 eur, tak naozaj si povedia, či to stojí za to pracovať teda v tej verejnej správe, lebo človek, ktorý tam nastúpi, a dávajú mu v podstate len také ako keby asistentské práce, pretože nechcú, aby niečo pokazil, dokiaľ sa rozbehne, do tých dvoch rokov, tak jednoducho sa cítia nekomfortne v tej rozhodovacej činnosti. Doslova napríklad ak môžem hovoriť za náš rezort, máme veľké problémy v oblasti sociálnoprávnej ochrany, lebo je to veľká zodpovednosť, obrovský tlak na sociálnych pracovníkov, a ten je naozaj rozdiel tej dlhoročnej pracovníčky, ktorá pracuje na sociálnoprávnej ochrane a preberá ťažké prípady a sporné prípady, tak je naozaj rozdiel nejakých 60-70 eur, a teda naozaj potom každý na tom oddelení nechce zobrať konkrétny prípad.
Takže ak, ak mám pozerať na tento návrh zákona takýmto okom, tak naozaj aj novopostavený, teda tarifné triedy a platy, tak sú to minimálne rozdiely. Ja rozumiem, že nemôžme hovoriť, že človek, ktorý pracuje 40 rokov, je aj produktívnym a je naozaj prínosom pre tú konkrétnu organizáciu, ale nalejme si čistého vína. Naozaj ťažšie prípady sa dávajú ľuďom, ktorí už majú isté skúsenosti, majú tú prax, a preto si myslím, že úplne celkom to nie je prevencia toho, že nám tí ľudia budú odchádzať do teda inej sféry.
Samotný ZMOS hovorí o skokovom navýšení, ktoré sa nemôže opakovať každý rok, preto sa na začiatku povedalo, ako budeme riešiť to, keď tá minimálna mzda pôjde hore, a v podstate či budeme opäť meniť tie tarifné triedy, lebo už teraz hovoria, že jeden rok bude ZMOS stáť tento návrh zákona 150 mil., a teda hovoria aj o tom a prízvukujú mediálne, že dohoda je na dva roky.
To sú ďalšie otázky, ktoré treba otvoriť a ktoré nebudú populárne vo vzťahu k samospráve, ale teda myslím si, že je čas, kedy by sme si mali naliať čistého vína a začať hovoriť o tých veciach, akú chceme mať verejnú správu, a teda koľko chceme do nej investovať, a určite akého, akého zamestnanca verejnej správy si občan predstavuje, alebo aké služby občan Slovenska si predstavuje za to, čo odvádza zo svojich daní na zamestnancov verejnej správy. To mi vlastne v tomto, pri tomto návrhu zákonu, zákona chýbalo, v podstate nastavenie takého nového ducha. Diskusie o tom, kam sa má uberať Slovensko, čo by malo byť výdavkom štátu, na druhej strane čo by malo byť výdavkom domácností, na základe toho si stanoviť, akú finančnú čiastku chceme investovať do verejnej správy a naozaj ako má vyzerať a čo ten občan má za ňu dostať.
Teraz sme v podstate zvýšili, dlho sme nezvyšovali tarifné triedy, teraz sme ich zvýšili, lebo bol obrovský tlak už aj zo strany zamestnancov a fluktuácia zamestnancov vo verejnej správe, ale na druhej strane tá, to gro toho problému v podstate sa ešte nerieši, a to otvoriť naozaj Pandorinu skrinku, čo sa týka samosprávnych kompetencií, ale aj verejnej správy, ako to chceme nastaviť.
Ja si myslím, že diskusia o tom, aký obraz verejného zamestnanca má Slovensko mať, je otázkou každého dňa, pretože počúvame od ľudí, že platia nemalé odvody a dane a na druhej strane keď prídu vybavovať niečo na úrady, tak každé to oddelenie alebo každá tá kancelária povie, že ona má na starosti len to a to vedľa už v podstate ona nevie, oni sa striedajú len s tými dvoma kolegyňami, a teda, bohužiaľ, počkajte si, čo vám povie tá kolegyňa z vedľajšej kancelárie.
Toto podľa mňa v 21. storočí by nemalo existovať, čiže okrem diskusie, ako nastaviť výšku financovania vlastne zamestnancov vo verejnej správe by malo byť aj otázka, akú chceme, čo za ňu chceme teda dostať, a určite, koľko peňazí chceme investovať do takejto verejnej správy. Celkovo vo všetkých rezortoch mi chýba to, čo je výdavkom štátu a čo je výdavkom domácností, a preto neviem, či, či určitými sociálnymi balíčkami, ktoré prináša aj vláda, ktoré nemusia byť samé osebe zlé, ale ak nie sú zaradené koncepčne do výdavkov štátu, že si povieme, že naozaj, štát, toto bude verejným výdavkom a vyriešime to komplexne, tak jeden bod, a to len sociálny balíček na niečo nebude stačiť.
Takže ja, my teda určite podporíme tento návrh zákona. Na druhej strane chcem povedať, že budeme sa viac iniciovať o tom aj, akú verejnú správu chceme mať, koľko chceme do nej investovať a čo ten občan z toho bude mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, drobná epizóda z predvčerajšej komisie školskej na mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. O mzdových podmienkach kucháriek v školách sa iste širšie vie, alebo aj nevie. V súvislosti s tým chcem povedať, že SaS iste nie je strana, ktorá by bola nadšená bezhlavým dvíhaním minimálnej mzdy, ale zvlášť nefér je, ak ju určujeme, by som povedal, súkromným podnikom a sami tak nečiníme. Neviem si predstaviť, možnože v Bratislave v Starom Meste ten záujem nebude taký, ale keď človek počúva o obedoch zadarmo, tak okrem toho, že nie sú zadarmo, lebo nikdy žiaden obed nie je zadarmo, ako hovorí stará múdrosť, je teraz zrejme na Slovensku a nepochybne i v Starom Meste otázka, kto ich bude variť. Neviem si predstaviť pri dnešnej situácii, keď chýbajú kuchárky, kam sa pozriete na školy, že by sme dokázali, ak by bol záujem, pokryť to, čo sľubujeme. To znamená, každé dieťa sa príde naobedovať. Bolo by pozoruhodné vidieť, ako sa to bude za danej situácie riešiť.
My tento návrh zákona podporujeme, ale bude vždy pri rozhodnutiach treba myslieť na to, aké do dôsledkov tie rozhodnutia prinesú plody.

Ďakujem za faktickú otázku. Áno, presne to som mala na mysli, že ak chceme niektoré tie sociálne balíky zobrať, že to bude výdavok štátu alebo že to bude verejný výdavok, mali by sa dopracovať.
Konkrétne k tým obedom, čo pán Osuský spomínal, naozaj bude problém personál do kuchýň, lebo pôjde o vyššie objemy platov, ktoré budú potrebné pre tie kuchyne naplánovať, potom bude potrebné vybavenie, to znamená, varíme pre viac, potrebujeme mať viac mixérov v pohotovosti, čiže je to konkrétne materiálne vybavenie. Po tretie je to každopádne hygiena, ktorá schvaľuje, či môže konkrétna kuchyňa variť pre všetkých stravníkov, a nie politici. Čiže tam povedia, taká je kapacita, takto to schvaľuje hygiena a na základe toho sa vlastne tá, tá, tá kuchyňa zariadiť, koľko môže mať výdajov tých obedov.
A určite ste už zaregistrovali, že aj mestá a ZMOS hovoria o tom, že bude problém vlastne hneď nastaviť ten model tak, aby ho dokázali zvládnuť. Už teraz niektoré samosprávy prispievajú na stravné inou čiastkou na cirkevné školy ako na teda školy v ich pôsobnosti a už nehovoria o tom, ak ide o špeciálne školstvo. Hej? To znamená, všetko je vo VZN-kách a ešte aj, a je to na nižších, na nižšie, na nižších príspevkoch, takže naozaj ide o komplex problémov, čo má byť verejný výdavok štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Prajem dobrý deň. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že sme teda v prvom čítaní a v prvom čítaní podporíme túto novelu zákona, resp. novely zákonov, a to preto, lebo šli by sme sami proti sebe. My už predsa viac ako rok intenzívne hovoríme o tom, že mzdy vo verejnom sektore, či sú to zamestnanci podľa 553 alebo zamestnanci v štátnej službe, jednoducho nie je to v poriadku, tie mzdy sú príliš nízke, tie tabuľkové mzdy sú vlastne pod úrovňou minimálnej mzdy, nehovoriac už o tzv. minimálnych mzdových nárokoch podľa Zákonníka práce na porovnanie, takže vítame, že sa s tým konečne, konečne po tých dlhých obdobiach sľubovania, že sa to vyrieši, konečne sa to rieši serióznym spôsobom, s poriadnou diskusiou, a preto v prvom čítaní tento návrh podporíme, čím ale nechcem povedať, že tá naša podpora bude automatická aj v druhom, treťom čítaní, pretože očakávame, že sa to ešte dá vylepšiť, očakávame ďalšiu diskusiu a podľa toho sa budeme ďalej riadiť.
Takže pochválil som, je to aj naša agenda, chceme vyššie mzdy na Slovensku a to sa týka, samozrejme, nielen súkromného sektora, ale aj tzv. verejných zamestnancov, preto tieto kroky vítame.
Teraz jedno, jeden taký makropohľad. Zistili sme na základe štatistík zo štatistických úradov, z centrálnej banky, že mzdy na Slovensku za posledné dva roky merané k 2. kvartálu 2018 narástli za tie dva roky o zaujímavých vyše 11 % brutto, čo je na prvé počutie veľmi pekné číslo, ale keď si to dáme do kontextu s ostatnými krajinami V4, tak sme na chvoste.
Na veľké prekvapenie, možno mi neuveríte, ale je to tak, v Maďarsku v prepočte na eurá za to isté obdobie vzrástli mzdy o 22 %. V národnej mene, to znamená vo forintoch, je to 26 %, ale pre objektívnosť, ak to preklopíme do eur, tak je o to o 22 %, čiže temer dvakrát toľko čo na Slovensku. Česká republika, tak tam ten nárast je o 21 % v prepočte na eurá. Čiže znovu skoro dvakrát toľko čo na Slovensku. Poľsko nás takisto predbehlo. Nie tak výrazne, ale predbehlo, tam je to myslím 16 % za tie posledné 2 roky v prepočte na eurá. A to máme pritom konkurenčnú výhodu oproti týmto ostatným krajinám práve v tom, že u nás už euro dlhší čas zavedené je. Takže ak sa máme porovnávať, tak toto sú body na našej strane.
Výsledok je ten, že mzdy na Slovensku rastú najpomalšie v porovnaní s okolitými krajinami, ktoré majú podobný osud, históriu, ako máme my. Áno, je tu ekonomická konjunktúra, zamestnanosť je na historických maximách, nezamestnanosť práve naopak na minimách, čo nás teší. Ale posuňme sa ďalej, tlačme na to, robme to ako vláda, aj ako opozícia, aby mzdy na Slovensku rástli čo najrýchlejšie, to je úloha dňa. Čiže nemôžeme byť spokojní s tým, čo sa deje, pretože sú to akési, nazvem to, rezervy. Niečo nie je v poriadku.
No a keď sa zameriame na verejný sektor, tak tam predsa, tam vidíme, kde je problém. Pretože ak v súkromnom sektore aj mzdy narástli, tak všetci vidíme, aspoň tí, čo tú tému sledujeme, vidíme, že ten verejný sektor výrazne zaostáva, to je fakt a priznáva to aj sám pán minister a viem, že aj jeho to veľmi mrzí. Takže ešte raz vítam, že sú tu tieto, sú tu tieto zmeny. A nie som sám, kto to víta. Vítame to aj s ostatnými kolegami, ktorí tu zastupujeme SPOLU - občiansku demokraciu.
No ale buďme trošku kritickí a skúsme to posunúť ešte k lepšiemu. Pozrite, sú tu teda na stole nové tabuľky. Čiže tie staré, kde tie čísla sú skrátka veľmi nízke, jednoducho povedané, sa nahradia novými tabuľkami, kde tie čísla sú, samozrejme, lepšie. Zdá sa, že pre väčšinu zamestnancov vo verejnom sektore to naozaj bude platový nárast.
Ale ja napríklad sa pýtam, a prečo to je takto. Prečo skrátka nemáme jednotný systém, či ide o súkromný, alebo verejný sektor? Prečo to, čo platí v Zákonníku práce, rovnako neplatí aj tzv. verejných zamestnancov? Ak mi odpoviete, že to je špecifické, niečo to je skrátka inak, tam tie tabuľky musia byť, je to u nás istým spôsobom tradícia, je to zaužívané, sme na to zvyknutí, dobre. Povedzme, že beriem. Ale pýtam sa minimálne na to, prečo tie dolné hranice, ktoré teda podľa toho návrhu fakticky číselne kopírujú budúcu 520-eurovú minimálnu mzdu, ktorá bude teda platná, ako sa zdá pre rok 2019, prečo to nie je tak, že v tých tabuľkách tie dolné hranice sú skrátka nastavené ako minimálna mzda. Čiže pozor, nie ako 520 eur, ale ako minimálna mzda. Čiže automaticky keď sa o rok minimálna mzda zase zvýši a ona sa určite zvýši, ja neviem, strelím, možno bude 600 eur, keby to bolo tak, ako hovorím, tak sa tu nemusíme potom baviť, že ako budú vyzerať tie tabuľky, pretože oni automaticky skočia na tých najmenej 600 eur. Nemusí byť diskusia. Ja viem, že tá diskusia asi nebude v parlamente, ale bude na úrovni vlády, pretože vláda nariadením rozhodne o zmene tých tabuliek, ale tá diskusia, tie tanečky nie sú vždy príjemné. Robia sa pri tom rôzne kšeftíky, s prepáčením. Jednoducho prečo to nezjednodušíme a prečo tie tabuľky skrátka nezavesíme na definíciu minimálnej mzdy, ktorá je v zákone o minimálnej mzde? Odbúrame každoročné škriepky, ako to má byť. A bude to aj spravodlivé.
Ak sme si to dobre všimli, ešte malá poznámka, tak pri verejných zamestnancoch teda je tá tabuľka nastavená tak, že od 520 eur, ale nie je to tak pri štátnej službe, tam je 480 eur, čiže to vnímame ako určitú chybičku krásy. Neviem, prečo to je tak. Prečo to tak nie je aj pri štátnych, pri štátnej službe, tam nechápem dôvod.
Ďalšia vec je, ktorú chcem ešte pripomenúť z hľadiska filozofie, ak vrátim sa k súkromnému sektoru, pozrite sa, ten súkromný zamestnávateľ, samozrejme, nezvýši mzdy zamestnancom len tak, lebo je úžasne solidárny a ocení prácu zamestnanca. Často k tomu zvyšovaniu miezd v súkromnom sektore dôjde na základe toho trhu práce. Samozrejme, ovplyvňuje to aj výška nezamestnanosti v danom regióne, kvalita, vzdelanosť, štruktúra tých potenciálnych zamestnancov a tej firmy, ktorá tých ľudí hľadá, resp. ich zamestnáva, čo robí, ale teda vrátim sa k tomu kritériu, ten trh, tá konkurencia. Ak tá konkurencia, zamestnávateľ v podobe štátnej správy, v podobe samosprávy ponúka platy na nízkej úrovni, niekde na úrovni tej minimálnej mzdy, tak potom prečo by mal ten súkromník ponúkať mzdy vyššie? Aj on ponúkne 520 eur. Kde by sa on hrabal niekde na 600-700 eur, keď ten občan, potenciálny zamestnanec u toho súkromníka vidí, že keby bol alebo zostal v štátnej správe, tak tam to je ešte horšie.
Čiže chcem teda zdôrazniť, že štát a samosprávy, ak sa nemýlim, ako v globále najväčší zamestnávateľ na Slovensku, žiadna firma nemá toľko zamestnancov, čo ich majú samosprávy alebo štát a jeho inštitúcie, ak štát takýmto spôsobom platí svojich zamestnancov, tak to nie je žiadna konkurencia pre súkromný sektor. A to, čo by mohlo spôsobiť rast miezd aj v súkromnom sektore skrátka tu nie je, pričom by mohlo byť. Minister financií: Koľko to bude stáť? Koľko bude musieť tá samospráva zohnať peňazí na to, aby tie platy zvýšila? Prosím pekne, keď niekto zarobí 500, 600 eur hrubého viete koľko z toho mu ide na dane a odvody? Viete, koľko zaplatí v cene tovaru a služieb na DPH-čke? Spotrebná daň a podobne?
Nedávno sa objavil v médiách článok od renomovaných ekonómov, podľa ktorého občan s nízkym príjmom zaplatí štátu na daniach, odvodoch, rôznych poplatkoch daniach komplexne, myslím tým aj DPH-čka, spotrebná daň, samozrejme, daň z nehnuteľností a ďalšie dane. Zaplatí vyše 60 % svojich príjmov. Takže ak tu povieme, že sa bude musieť pridať, čo ja viem, 200 mil. verejným zamestnancom, tak druhou rukou im štát 120 mil. z toho vlastne vezme. Čiže celkové akési saldo je len 80 mil., to si treba uvedomiť. Čiže možno to úžasné zvýšenie platov z pohľadu štátnej kasy vôbec nie je také dramatické. Nehovoriac už o tom, že ten vyšší prílev peňazí do peňaženiek týchto ľudí znamená zas určitú vyššiu spotrebu, ťahanie rastu našej ekonomiky domácou spotrebou, čo je určite vídaný, vídaný jav sám osebe, pretože to spôsobuje rast príjmov nepriamo alebo priamo aj u ďalších subjektov a zase vyššie a vyššie dane, odvody a príjmy do štátnej pokladnice. Čiže nevidel by som to až tak, v úvodzovkách, čierne, koľko to bude tie samosprávy alebo štát stáť.
Ďalšia vec, ktorú chcem pripomenúť, my sa vlastne bavíme o mzdách, ktoré sú na úrovni, pardon, u mnohých zamestnancov na úrovni minimálnej mzdy. To, čo som už veľakrát povedal, napísal, platí do bodky aj tu. Jedno euro, z jedného eura zvýšenia miezd týchto ľudí si štát vezme polovicu naspäť. Čiže ak dnes nejaká kuchárka zarába 480 eur, lebo taká je dnešná minimálna mzda, a na budúci rok bude zarábať 520 eur, o 40 eur brutto viac, lebo sa zmenia tie tabuľky, tak v skutočnosti z toho zvýšenia mzdových nákladov, ktoré bude musieť vynaložiť tá samospráva, ktorá tú kuchárku zamestnáva, len polovica z toho zostane tej kuchárke v podobe čistého príjmu, druhá polovica z toho navýšenia ide štátu v podobe vyššej dane, ide do Sociálnej poisťovne, ide do zdravotnej poisťovne v podobe vyšších odvodov. Pozor, ja teraz nehovorím, že treba zrušiť alebo nejako radikálne znížiť dane, odvody, to je téma sama osebe, ale tvrdím, že náš daňový a odvodový systém je nastavený zle, nespravodlivo a nesociálne, pretože ak tým najchudobnejším, ak tým najmenej zarábajúcim z 1 eura zvýšenia ich biednych miezd štát vezme polovicu, tak to asi nie je v poriadku.
Tam ide vlastne o to, trošku odbočím od témy, aby sa v daňovom zákone nezdaniteľná časť nastavila na výšku minimálnej mzdy, aby takýto zamestnanec žiadnu daň z príjmu neplatil, a pokiaľ tu máme systém odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení, tak tá nech takisto kopíruje minimálnu mzdu, aby takýto zamestnanec neplatil ani zdravotné odvody, a tak ten nárast hrubého príjmu sa výraznejšie prejavil na raste čistého príjmu. Čiže aj takýmto spôsobom by mal štát pomôcť týmto zamestnancom.
A keď mi poviete, to bude veľa stáť, tak ja len pripomeniem jedno číslo. Oproti prognóze sa za minulý rok výber daní a odvodov zvýšil o skoro 600 mil. eur, preboha! O 600 mil. eur má štátna pokladnica viac, lebo ekonomika funguje, čo je pre túto vládu samozrejme dobre, čiže ten rast ekonomiky zakýva všetky tie babráctva, neschopnosť, ktorú inak vnímame každý deň pri riadení tohto štátu. Takže je z čoho dať týmto zamestnancom a štát by sa mal na tom podieľať výraznejšie, a nielen tým, že tu manažuje diskusiu o zmene tabuliek.
Na záver ešte jeden mikropohľad, ktorý tu treba dodať a ktorý už naznačil kolega Peter Osuský vo svojej faktickej poznámke. Dobre, tabuľkové platy verejných zamestnancov pôjdu hore, pôjdu minimálne na výšku minimálnej mzdy, čiže po novom 520 eur. Čiže kuchárka v základnej škole už nebude mať 480 eur, ale 520 eur brutto, čo je po odrátaní daní a odvodov nejakých 430 eur v čistom. Ale porovnateľná kuchárka v reštaurácii u súkromníka vedľa tej školy, ktorá je odmeňovaná podľa Zákonníka práce, § 120 Zákonníka práce - minimálne mzdové nároky, musí byť zaradená v tzv. 2. stupni náročnosti. Ak by to tak nebolo, sú súdne rozhodnutia, výsledky kontrol z inšpekcie, že to musí byť najmenej 2. stupeň náročnosti, čiže jej hrubá mzda je o 20 % vyššia podľa Zákonníka práce. Máme dve kuchárky, jedna v škole, zriaďovateľ je samospráva, druhá o pár metrov ďalej, v reštaurácii u súkromníka, a tá u súkromníka podľa zákona, musí mať o 20 % vyššiu hrubú mzdu.
Je toto podľa vás, v poriadku, že štát má, nastavuje pravidlá odmeňovania tých svojich zamestnancov, resp. zamestnancov samospráv vedome o 20 % nižšie?
Podľa mňa to v poriadku nie je, a to treba opraviť v druhom čítaní.
Ďakujem.

Vítam návrh zákona, vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Škoda, že sa to nedotýka súkromného sektora. Je to veľmi takisto dôležité a to je veľmi veľká škoda. Platy vo verejnom záujme sú dlhodobo poddimenzované, zdvihnú sa platy zamestnancom a sestrám, ktoré pracujú v sociálnych zariadeniach, pracujú, pracujú s dlhodobo chorými klientami, kde poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, a je to veľmi ťažká, náročná práca. Majú tam klientov, ktorí sú tam rok, dva roky, tri roky, a o ich platy sa nikto a dlhodobo nikto nezaujímal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Mihál, chcel by som zareagovať na pár vecí, ktoré ste povedali, a vyzdvihnúť ich, lebo je veľmi dobré, že tu zazneli.
Veľmi dôležité je tiež, súhlasím s tým, že je veľmi dôležité, aby v tých tabuľkách to bolo uvedené ako minimálna mzda, a nie teda fixné číslo. To je, to je úplne samozrejmé. Ja by som to ešte možno tak rozšíril, že ono je to v prvom rade, a vy ste to naznačili, ale chcem to zopakovať, je to zodpovedné voči tým ľuďom, lebo tí ľudia automaticky vedia, že akékoľvek zvyšovanie má dopad na nich, je to spravodlivé aj voči tým ľuďom. Teda nielen zodpovedné, ale aj spravodlivé a zároveň aj z hľadiska plánovania verejných financií je to veľmi dôležité, lebo keď my máme takto parciálne rôzne výnimky a mechanizmy, tak sa nedajú tie verejné financie riadiť ako celok, vždy sa musí rozmýšľať, aká výnimka sa spraví, a teraz ja chápem, že je to automaticky implicitný náklad do budúcnosti, a pri takom rozhodnutí len, pri takomto rozhodnutí by sa malo zvažovať, či to je spravodlivé a aký to bude mať dopad aj na verejné financie, a preto tie verejné financie musia mať tieto súvzťažnosti medzi sebou, aby sa dali spravodlivo a aj zodpovedne plánovať a aby nemohlo dochádzať k tomu, že tu si niekde ulejeme pre jedno ministerstvo, lebo ten rezort chceme použiť na nejakú, nejakú propagáciu svojho programu a podobne, ale v prvom rade teda aby to bolo zodpovedné voči ľuďom, lebo za to sme tu.
Taktiež sa mi páči, že ste vyzdvihli ten princíp, že trh práce a cena práce, pretože áno, to je mechanizmus, živý organizmus, ktorý by mal takto fungovať, a vidíme, že štát je voči tomu imúnny, a je to zle. Trošku mi to pripomenulo Burzu cenných papierov za Slovenskej republiky, ktorej tiež sa nedotkla kríza práve preto, že je imúnna, lebo je tak, by som povedal, nefunkčná.
Takže toto je len taká malá paralela a posledný, veľmi dobrý argument bol práve s tým, že naozaj nárast tých sociálnych odvodov, len tých 600 mil. je také veľké číslo, že to je, to keď ľudia počujú, tak musia, musí, ja neviem čo.