34. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu ústavného zákona.
Vládny návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu ústavného zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som.

Dobrý deň prajem. Pán minister, ďakujem za predstavenie zákona, ktorý sme tu už dlhšiu dobu očakávali. Vychádzam z toho, že na tento veľmi dôležitý zákon, že o tomto veľmi dôležitom zákone, že teraz len začína ozajstná diskusia. A tak mi dovoľte, aby som uviedol zopár slov.
Správne ste povedali, pán minister, že, že toto je len prvé čítanie, a verím, že do druhého čítania sa možnože ešte všeličo zmení. (Krátka pauza.) Veľmi mi záleží na tom, aby pán minister počul, čo hovorím, tak ja kľudne počkám. Rozumiem tomu, že koalícia má privilégiá, a tak si môže dovoliť všetko, tak to tu funguje.
Chcel by som hovoriť o tom, že čo návrh má a čo nemá. Veľa sa hovorí, hovorilo o tom a bude ešte hovoriť o tom, čo všetko ten návrh nemá, teda v tom zmysle, že čo by mohol mať, v tom zmysle sa vyjadril aj pán prezident. Ja by som bol úplne úprimne viacej zhovievavý. Je treba povedať úplne na férovku, že tento návrh zákona má určité elementy, ktoré sú veľmi cenné, že či je to dosť za daných okolností, o tom pochybujem.
Navyše sú tam niektoré veci, ktoré naozaj sú dosť podivné, alebo teda minimálne jedno ustanovenie, ktoré je veľmi podivné, a to je ustanovenie o tom, že sa zvyšuje minimálny vek kandidátov na ústavných sudcov. Nikdy to nebolo nijako vysvetlené, nikdy, pokiaľ ja viem, v histórii sudcov Ústavného súdu nevznikol problém, že by sa o túto funkciu uchádzal nejaký sudca alebo nejaký uchádzač, ktorý by bol vo vekovom rozpätí 40 až 45 rokov, a prípadne dokonca že by sa preukázal, že kvôli svojej mladosti, že robil nejaké nesprávnosti. Čiže tu by som dával za pravdu tým, ktorí hovoria, že, že za tým cítia nejaký podružný úmysel, a teda nejaký úmysel nesprávny. Ale je, je pravdou, že toto tiež nepovažujem ja osobne za až tak dôležitý bod, lebo síce povedali viacerí mladí, teda, že vidia takých, ktorí by sa tam mohli dostať už ako 40-ročný alebo 44-ročný, prosím, ale tam ešte nie sme. Tak je pravda, že mohli nejakých povedať, u ktorých by to prichádzalo k úvahu.
Veľa sa na druhej strane operovalo zo strany ministerstva s tým, že je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov Národnej rady. No ja neviem, ja teda za moju krátku existenciu v tomto parlamente si ani nepamätám, že by bol nejaký návrh prijatý, nejaký koaličný návrh prijatý inou ako absolútnou väčšinou tohto parlamentu. Boli určite ako, výnimky boli, ktoré potvrdzovali toto pravidlo. Pravda je, že pri takto dôležitom zákone, že sa nedá predpokladať, že by bolo to hlasovanie stanovené niekedy na piatok o 17.00 hod. a že kvôli tomu by všetci cezpoľní tu neboli a kvôli tomu že by sa hlasovalo len nadpolovičnou väčšinou prítomných. Čiže toto sa mi tiež zdá ako niečo, čo je úplne nedôležité, a je to len zásterka toho, že je tam potrebné dať niečo, čím sa vykážeme, že je to zlepšenie. V reále to zlepšenie nie je.
A chcel by som teraz pár slov povedať aj o tom, že čo mohlo byť a čo my ako opozícia požadujeme, že prípadne aké by malo mať dôsledky to, že k prijatiu toho nedôjde. Rozumiem pánovi ministrovi v tom, keď hovorí, že dobre, zostaňme pri tom, pri čom sme. Avšak to neznamená, že takých okolností naozaj dôjde k vymenovaniu tých ústavných sudcov. To, všeličo sa môže stať. A som presvedčený o tom, že v tom, ako veci dnes stoja, tak si ani tí, ktorí sa snažia v súlade s doterajšou tradíciou politickou na Slovensku ovládnuť Ústavný súd, že ani tí si nemôžu byť istí, že by to vypálilo tak, ako si to oni želajú.
Čiže ja toto vnímam, tento návrh, ako niečo, čo si tí, ktorí veria v tom, že Ústavný súd bude niečo, kde budú môcť naďalej vykonávať kontrolu tak, ako je tomu doteraz, a všetci vieme, že to tak funguje, môžme povedať úprimne a vieme presne, ktoré sú to tie senáty a ktoré sú to tí, tí sudcovia ústavných súdov, ktorí tú kontrolu reálne tam vykonávajú alebo ktorí, ktorí konajú tak, ako si to niekto želá. Tak si myslím, že to nemusí takto fungovať napriek tomu, že sa to vydáva za niečo, čo by bola nejaká katastrofa, že by sa, že by sa kandidáti na ústavných sudcov zvolili podľa doterajšieho systému. Myslím si, že by to vyvolalo takú vlnu nevôle, že by si všelikto rozmyslel, že ako by mal v takejto situácii postupovať.
Vnímam teda tento návrh ako to, z hľadiska koalície ako to absolútne minimum, ktoré sú schopní predložiť za súčasnej situácie. Všetci vieme, že ako vznikla táto koalícia, že vznikla vďaka zrade politickej strany MOST - HÍD a iných aj s tým, že išli s touto korupčnou, korupčnou koalíciou a že toto je niečo, čím by sa zdanlivo aspoň mali, mali očistiť. Ja, ja to beriem akože politicky, že to je, že to je určitá daň a že je to určitý, určitý odpustok, ktorý oni sú pripravení nám, nám poskytnúť, a ja ho prijímam tak. Viete, za danej situácie nemáme príliš na výber.
Ale dúfam a prosím, že vyvolajme diskusiu a vyvolajme diskusiu natoľko silnú, že možnože aj tí, ktorí majú ambície pokračovať v ovládaní Ústavného súdu z politického spektra, že si uvedomia, že toto je tak závažná téma, že tu proste neprerazia. Takže o to, o tom by som vás chcel poprosiť, pán minister.
V závere oceňujem to, že, že ste naozaj, a potvrdzujem to, že ste hovorili s viacerými ľuďmi aj teda vrátane mňa, bez toho, že by to bolo nejako významne dôležité, ale... Čiže si myslím, že ten prístup k tomu bol veľmi, veľmi civilný, a ale my teraz by sme potrebovali aj nejaký výsledok, lebo realita je, že napriek tej veľmi prijateľnej forme tá, tá podstata sa vlastne skoro vôbec nezmenila. Čiže bude treba niečo viac na to, aby sme mohli povedať, že naozaj toto je niečo, čo vyjadruje aspoň kompromisne to, čo viac ako len koalícia chce.
Zatiaľ toľko a potom možnože viac neskôr.
Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, možno to teraz bude trochu pre niekoho prekvapivé, ale my keď sa s kolegom Alojzom Baránikom vyjadrujeme k nejakému vládnemu návrhu, tak on obvykle býva ten razantnejší a ostrejší a ja ten taký pokojnejší, zdržanlivejší a umiernenejší, tak teraz si možno trochu vymeníme, vymeníme pozície.
A ja považujem predložený návrh na zmenu ústavy a na nový zákon o Ústavnom súde za premárnenú šancu. Nech to pán minister vníma ako, ako politizovanie alebo politiku, vnímam to ako premárnenú šancu na zásadnú zmenu spôsobu kreovania Ústavného súdu a premárnenú šancu na lepší Ústavný súd.
Pán minister správne poznamenal, že to bol MOST-HÍD, strana, ktorú zastupuje, ktorá do, ktorý do programového vyhlásenia presadil tie formulácie o zmene spôsobu voľby Ústavných sudcov, čo je nesporne pozitívne. MOST-HÍD mal v tom čase - pred voľbami, ale pokiaľ sa dobre pamätám, aj po voľbách - oveľa ambicióznejšie predstavy o tom, akým spôsobom sa má zmeniť spôsob výberu ústavných sudcov, bol to tzv. tretinový model, že by tretinu ústavných sudcov volil parlament, tretinu by menoval prezident a tretina by bola volená v Súdnej rade, čím by sa diverzifikoval spôsob, akým sa vytvára zloženie Ústavného súdu, medzi rôzne moci, ktoré nie sú navzájom, navzájom závislé. A som presvedčený, že taký, taký model by bol výraznejším posunom a, samozrejme, že nezaručil by, že Ústavný súd bude zložený iba zo samých osobností, ktoré sú dokonalé svojimi morálnymi vlastnosťami a životným príbehom a sú odborne na úrovni, ale takéto rozdelenie, napríklad v tom, kto, kto kreuje Ústavný súd, môže byť plus. Toto riešenie sa zrejme ukázalo ako nepriechodné, tak to najviditeľnejšie, čo je v návrhu možné rozpoznať, je zvýšenie kvóra na voľbu kandidátov na ústavných sudcov, ktorých volí parlament, a predkladá ich v dvojnásobnom počte prezidentovi republiky. Dnes na to stočí prostá väčšina, vláda navrhuje, aby sa to kvórum zdvihlo na 76, teda nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. Je to zmena k lepšiemu, určite to nie je zmena k horšiemu.
Ale myslím si, že nestačí, nestačí môžte argumentovať, že, že dosiahnuť 90 hlasov je nereálne, ale nútilo by to parlament hľadať osobnosti, ktoré sú všeobecne akceptovateľné. Takto, aj keď nájdete podporu pre svoj návrh, aj keď to prejde parlamentom a získa si to potrebnú väčšinu 90 hlasov, aby sa zmenila ústava, lebo toto bez nás, teda alebo bez časti opozície zmeniť nemôžete, tak naďalej bude v rukách koalície, kto ovládne Ústavný súd, drvivú väčšinu Ústavného súdu na nasledujúcich 12 rokov. Je pravda, že potom sa koalícia prinajmenšom medzi sebou bude musieť dohodnúť a bude málo pravdepodobné, že by, že by nejaká časť koalície prehlasovala druhú pri tejto voľbe. Aj keď, samozrejme, že nemožno vylúčiť, že časť koalície sa dohodne s nejakou, s nejakou časťou opozície, napríklad SMER a SNS poza váš chrbát s Kotlebovou stranou pri voľbe niektorých sudcov, ale v zásade to ostane v rukách vládnej koalície a nebude potreba, aby, aby to, sa dosiahla dohoda, alebo aby ste sa aspoň pokúsili dosiahnuť dohodu s demokratickou opozíciou alebo časťou demokratickej opozície. A predstava, že na nasledujúcich 12 rokov, to sú tri volebné obdobia parlamentu ovládne Ústavný súd zostava, ktorú vygeneruje táto vládna koalícia bez toho, aby mala potrebu sa dohodnúť s demokratickou opozíciou, je pre mňa dosť desivá. Čiže áno, je to zmena k lepšiemu, keď sa pozriem na súčasný stav a na to, čo navrhujete ohľadom zvýšenia kvóra, ale myslím si, že je to nedostatočné.
Pán minister spomínal verejnosť voľby alebo, alebo tajnosť voľby. Nemyslím, že toto je podstata problému, ani som nezachytil, že by o tomto boli najvzrušenejšie debaty alebo že by to bola hlavná línia kritiky, a ani sám si nemyslím, že toto je podstata problému, ale, ale teda mám potrebu reagovať na to, čo hovoril pán minister, keď hovoril o tom, že, že je lepšie, keď je tajná voľba, však aj vy si v stranách volíte, volíte tajne. No, ale to je práve ten zásadný rozdiel, keď voľbu vykonávajú voliči, ktorí si volia svojich zástupcov do samosprávy alebo si volia poslancov do Národnej rady, alebo členovia nejakých spolkov alebo politických strán si volia svojich zástupcov a funkcionárov na jednej strane, tam je dôležité, aby bola zachovaná tajnosť voľby, ale nie pri voľbe parlamentu.
My sme zvolení zástupcovia voličov, máme sa im zodpovedať za to, čo v parlamente robíme, ako hlasujeme, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ale aj ako hlasujeme o personálnych návrhoch. Čiže to čo je absolútna požiadavka vo vzťahu k voľbe voličov, čiže tajná voľba, nemá čo hľadať na pôde, na pôde parlamentu. Naše konanie má byť jasné, voliči majú vedieť, za aký zákon hlasujeme, za aký pozmeňujúci návrh hlasujeme aj za aké osoby do dôležitých štátnych orgánov, na ktorých kreovaní sa podieľa parlament, my ako poslanci nimi volení, voličmi volení poslanci, hlasujeme.
Späť k návrhu zákona, k tomu, čo v ňom je, nie k tomu, čo v ňom malo byť alebo mohlo byť a mohlo presadzovať, mohlo predstavovať významnejší posun. Pozitívne vnímam to ustanovenie o tom, že, že kandidát na ústavného sudcu by mal byť v odbore práva všeobecne uznávanou osobnosťou a doterajší život by mal dávať záruku, že budú svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Samozrejme, že ani to, keď to bude, bude v ústave alebo v zákone napísané nezaručí, že väčšina, nadpolovičná väčšina všetkých poslancov nezvolí za kandidáta niekoho, kto tieto požiadavky nespĺňa, ale prinajmenšom sa bude dať poukázať na to, ak budú vážne pochybnosti o tom, že tieto požiadavky ten-ktorý kandidát nespĺňa. Áno, toto je opäť, opäť vec, ktorú aj ja hodnotím ako posun, posun k lepšiemu. Ako posun k horšiemu, a aj o tom hovoril kolega Baránik, je to zvýšenie minimálneho veku zo 40 na 45 rokov. Zdá sa mi to neodôvodnené, nič to nezabezpečí, pôsobí to na mňa ako snaha povedať, že áno, ideme niečo, niečo meniť, ale, ale nevidím tam naozaj nič, čo by toto zvýšenie vekovej hranice prinieslo pre kvalitu ústavných sudcov.
V liste, ktorý zástupcovia signatárov listu právnikov, ktorí sformulovali svoju predstavu o tom, ako by sa, niekedy v máji, myslím, ako by sa malo, malo zmeniť spôsob vytvárania Ústavného súdu a voľby ústavných sudcov, a teraz sa kriticky vyjadrili k tomu návrhu, ktorý predkladá vláda a označili ho za nedostatočný, tak poukazujú na to, že ústavní sudcovia Eduard Bárány, Ján Drgonec, Ján Klučka a Lajos Mészáros sa stali ústavnými sudcami, keď už mali 40 a ešte nemali 45 rokov. Ten, kto niečo vie o slovenskom ústavnom súdnictve, pravdepodobne bude súhlasiť s tým, že by bolo škoda, keby veková hranica 45 rokov týchto kandidátov napríklad, napríklad odpísala z možnosti v tom čase, keď boli zvolení, byť zvolení, alebo teda byť, byť vymenovaní za ústavných sudcov.
Uvedomujem si, uvedomujem si realitu, uvedomujem si, uvedomujem si, že je potrebné nájsť zhodu ústavnej väčšiny, ak sa má zmeniť ústava, ak sa má zásadným spôsobom zmeniť, zmeniť aj spôsob voľby ústavných sudcov, ale chcem pripomenúť ďalšiu požiadavku, ktorá nebola akceptovaná, ktorá by diverzifikovala ten spôsob, spôsob vytvárania, to je to obmieňanie, postupné obmieňanie členov Ústavného súdu, teda nie, že naraz budú tri štvrtiny alebo štyri pätiny ústavných sudcov zvolených, budú tam 12 rokov, budú na obraz tejto vládnej garnitúry, ktorá si ich zvolí, a potom, po tých12 rokoch zasa jedna vládna garnitúra na ďalších 12 rokov určí ráz Ústavného súdu.
Čiže áno, zhrniem, áno, tento návrh obsahuje aj zmeny k lepšiemu, obsahuje z môjho pohľadu aj veci, ktoré zhoršujú súčasný stav, pokiaľ ide o ten, o ten vekový limit, ale hlavne neposúvajú veci zásadným spôsobom dopredu a my nie sme v stave dnes, že by bolo uspokojivé pri súčasnom stave vymožiteľnosti práva, pri súčasnom stave nedôvery v právny štát a opodstatnenej nedôvery, akú majú naši občania v právny štát, vo fungovanie orgánov práva, nie sme v stave, že by stačilo zachovať súčasný stav alebo ho len drobne kozmeticky vylepšiť. My by sme sa dnes mali snažiť o zásadné zmeny a o to sa vládny návrh, žiaľ, nesnaží. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, začnem tým, že ja to vnímam ako istú politickú maturitu pána ministra, ktorý je mladý politik, ale koalícia rozdrtila jeho ambície a rozdrtila akékoľvek niekdajšie predstavy o vyriešení problému, ktorý Slovensko má s chápaním Ústavného súdu.
Ústavný súd je totiž zborom, ktorý posudzuje súlad zákonov Národnej rady s Ústavou Slovenskej republiky a v tomto zmysle stojí nad ústavnodarným zborom v tomto zmysle, totiž môže vyriecť nesúlad, nesúlad s ústavou, je strážcom teda ústavnosti, nielen jej litery, aj ducha. V tomto zmysle teda má byť a logicky musí byť nadstranícky. Táto, táto zborovňa sa, toto zhromaždenie sa volí každé štyri roky, už aj tá dĺžka voľby ústavných sudcov naznačuje, že nemajú a nesmú byť spätí s kampaňou toho alebo onoho volebného obdobia. V tomto zmysle náš Ústavný súd a jeho postavenie, ako je v ústave, čiže posudzuje súlad s ústavou, zákonov Národnej rady s ústavou a dĺžka mandátu, obidve tieto okolnosti odrážajú obvyklý demokratický rámec, v akom sa ústavné súdy v Európe pohybujú.
A tu prichádzame k tomu tretiemu bodu, pre ktorý, si trúfam povedať, že pán minister ustúpil ďaleko, ďaleko za tú ambíciu, ktorú by si postavenie Ústavného súdu vyžadovalo, a to je spôsob kreovania Ústavného súdu. Ten vonkoncom neodráža nadstranícky princíp ani sa nevzďaľuje od volebného obdobia a od volebnej kampane a od výsledku volieb, ale naopak, až doteraz kreovanie Ústavného súdu mohlo byť v rukách jednej väčšej strany, a to, čo priniesol pán minister pre poslancov... (Rečníkovi zazvonil mobilný telefón.) Ospravedlňujem sa, už to vypínam.
To, čo pán minister priniesol pre poslancov, je zmena, ale tá zmena nám signalizuje, že v tejto koalícii chcú aj menšie strany mať istotu, že budú mať vyrov..., vyjednávaciu pozíciu a že väčšinu - 76 hlasov - vládnúca strana bez nich nezíska. To je, v tých číslach je priznanie celej situácie pána ministra, ambícia, aby Ústavný súd sa vytrhol nad výsledky jedného volebného obdobia, aby si vyžadoval širší konsenzus a kandidátov, ktorí budú nespochybniteľné autority na tento, na túto ambíciu, ktorú, si myslím, že by nebola opustila ministerka Žitňanská, tak súčasný pán minister rezignoval. Stačí, teda ak sa koalícia dohodne. Stačí, ak sa dohodne výsledok, či už tejto, alebo inej, iných jedných volieb a na 12 rokov budú diktovať svoje názory na Ústavnom súde.
Je to veľká prehra, nielenže je to nevyužitie príležitostí, je to veľká prehra, pretože je to rezignovanie na to, aby sa Ústavný súd, spôsob jeho kreácie vyrovnal alebo zrovnal s tým poslaním, ktorý Ústavný súd má v ústave, a ktorý logicky z neho robí strážcu ústavnosti a nadstranícky orgán. Bez spôsobu voľby, ktorý by odrážal nadstranícky, nadstranícke postavenie Ústavného súdu, sú všetky tie reči platonické alebo povedzme si, neúprimné a falošné. Ústavný súd, ak bude takto kreovaný, bude vždy odrážať iba momentálnu mocenskú väčšinu, teda výsledok jedných volieb.
Pokiaľ ide o riešenie veku, to smeruje ku predĺženiu vplyvu tých kádrov, ktorých prijatie na štúdium, ako aj udelenie titulov kontrolovala Komunistická strana Československa. Nie som tomu naozaj rád, ja nikomu neuberám odbornosť, čo aj nakoniec od pádu tejto zlúčenej organizácie už prešlo takmer 30 rokov, a nikomu neupieram právo na jeho osobný vývoj a na zmúdrenie a dávne opustenie bludnej ideológie komunistickej strany. Predsa len ale prečo by mali sa zvyšovať parametre a bariéry pre nástup mladej generácie?! Však to už hádam nie sú takí mladíci, keď majú dnes 40 rokov. Ich, vlastne k tej generácii patrí aj súčasný minister, a predsa súhlasil, žiaľ, so zvýšením tohoto kvóra. Podľa mojej mienky nemá to žiadnu oporu ani v skúsenosti, ako už povedali moji predrečníci, nikde sa nepreukázala nahlúplosť mladých ústavných sudcov alebo ich nepripravenosť a ich neschopnosť z titulu, že nemajú 45 rokov. Naopak, občas sa preukázala nahlúplosť a neschopnosť z titulu iných rokov, ale to, to sem nepatrí.
Zvýšenie veku považujem za nejaký iracionálny kompromis s istými politickými silami alebo osobami, ktoré cítia nejaký resentiment za minulosťou a domnievam sa, že to je úplne zbytočný kompromis, je to nezmysel. Možno pre..., pán, pán minister sa nad tým aj pousmial, že čo už to zachráni, a tak to aj je. Tie doby proste odchádzajú, ich protagonistov nič nezachráni pred tým odchodom, ale načo potom robiť takéto nezmyselné gestá, ktoré, ako preukázali aj predrečníci, keby boli platili v minulosti, tak by boli zabránili nástupu, a to bolo oveľa skorej, po novembri, boli by zabránili nástupu niekoľkých schopných ústavných sudcov, za ktorých sa nemusíme hanbiť.
Pán minister, mrzí ma to, že vás koalícia takto zvalcovala. Myslel som, že budete odolnejší. Chápem, že ste sa naučili vnímať politickú realitu. Nakoniec už keď ste vstupovali do vládnej koalície s takým dominantným hráčom, ako je SMER, tak ako niekdajšia opozičná strana ste si boli vedomí, že to bude o takýchto často až ponižujúcich kompromisoch.
Toto je ale rozhodnutie na dlhé roky. Toto kreslí mapu slovenskej spravodlivosti na budúce desaťročia, preto je mi mimoriadne ľúto, že strana MOST - HÍD asistuje a podrobuje sa tomuto diktátu.
Ďakujem.

Ďakujem. Zaujímavé, že ako ľudská myseľ, aspoň tá moja, ak funguje, tak funguje, že som si uvedomil takú súvislosť, ktorú som si predtým neuvedomil, a to je tá, že kombinácia toho, že by postačovalo za hlasovanie 76 hlasov v spojení s tým, že to budú, že by to bolo tajné hlasovanie, vlastne zamedzuje tomu, aby širšia verejnosť, ale aj pán prezident napríklad, pochopil, že o akého kandidáta sa jedná.
To je strašne dôležitá vec, pretože aj pri 76 hlasoch by sa podľa toho, že koho hlasy ten-ktorý kandidát dostal, mohlo preukázať, že či sa jedná o názory povedzme nejaké politické, pravicové, konzervatívne, ľavicové a tak ďalej, čo je úplne legitímne, alebo či sa jedná o kandidáta zločineckej koalície, ktorá si tam navolila svojho kandidáta. A to je veľmi dôležité. Zvážte to. Naozaj si myslím, že mať, keď už aj bude 76 hlasov, ale mať verejnú voľbu, je veľmi dôležité. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si veľmi krátko, pretože bola som pri rokovaniach ohľadne priorít tejto vlády a programového vyhlásenia vlády, čiže bola som pri tom, keď MOST - HÍD presadil tento bod do programového vyhlásenia vlády. A ja osobne to považujem za jednu z najdôležitejších tém tohto volebného obdobia, resp. poviem to inak. Tou najdôležitejšou témou tohto volebného obdobia bude určite voľba sudcov Ústavného súdu na ďalšie 12-ročné obdobie. Aj keď možno mediálne a politicky to tak nebude vyzerať, ale je to asi najkľúčovejšie rozhodnutie, ktoré tento parlament toto volebné obdobie urobí, pretože bude v mnohom určovať budúcnosť Ústavného súdu a možno aj úroveň demokracie na Slovensku do budúcnosti. A k tomu sa hlásim.
A to, prečo máme na stole novelu ústavy, ktorú sme presadili do programového vyhlásenia vlády, je jednoducho preto, pretože sú podľa súčasne existujúcich pravidiel, ktoré sú nastavené v ústave, prakticky len cez vek 40 rokov a 15 rokov praxe - dnes ústava nič iné nevyžaduje od kandidáta na sudcu Ústavného súdu - sa ukázalo v reálnej praxi ako problém, pretože reálna prax parlamentnej voľby vygenerovala kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorí nespĺňali to kritérium, že ide o všeobecne uznávaného odborníka, ktorý svojím životom dáva garanciu, že bude vykonávať funkciu ústavného sudcu čestne, nestranne, nezávisle a nezaujato. Tak nejak je tá dikcia v ústave, ako to navrhuje pán minister Gál.
A preto hovoríme o novele ústavy, a preto hovoríme o nových procesných pravidlách, pretože pokiaľ by tá prax parlamentná generovala svojím životom, svojou praxou kandidátov, ktorí by tieto kritériá napĺňali, tak dnes sa nerozprávame o novele ústavy. A vraciam sa k tomu naschvál, pretože podľa mojej mienky je to dôležité.
Ja súhlasím absolútne s tým, čo povedal pán poslanec Ondrej Dostál. Nie, toto nie je návrh, ktorý by predstavoval zásadnú reformu kreovania Ústavného súdu. Jednoducho nie je. Tie návrhy boli na stole, sama som ich predkladala, nenašli, nenašli širšiu podporu, tak jednoducho dnes sa rozprávame o tom, či pred kľúčovou voľbou sudcov Ústavného súdu, väčšiny Ústavného súdu na 12-ročné obdobie vieme v tejto snemovni nájsť 90 hlasov pre takú právnu úpravu, ktorá bude mať zmysel, pretože zvýši šancu na to, že budeme mať lepší Ústavný súd. O tom sa dnes rozprávame, žiaľ, a môžem si sypať popol na vlastnú hlavu a môžem to považovať aj za vlastný politický neúspech, ale dnes v septembri 2018 sme jednoducho v tejto situácii. Debatu 40-45 považujem za zástupnú zo všetkých strán a v princípe v tejto chvíli ako nepodstatnú. Bolo to dané na debatu, debata ukázala, že je to zbytočné, asi aj je, ale je to dnes podľa mojej mienky zástupný problém.
Pre mňa kľúčové pre to, s čím prišiel pán posla..., pán minister Gál do parlamentu, je to, že vláda rozhodovala o dvoch variantoch. Jeden variant stanovoval ústavné kritérium tak, ako máme predložené, že kandidát na sudcu Ústavného súdu musí byť všeobecne uznávaný odborník, ktorý svojím životom dáva garanciu, že bude vykonávať tú funkciu nestranne, nezávisle, čestne a nezaujato, presne - neberte ma za slovo, alebo či znova to bude, to rozhodovanie v parlamente o fajfkaní formálnych kritérií. Pre mňa toto bola niekde hranica. My sme sa o tom s pánom ministrom rozprávali. Prešiel variant, ktorý stanovuje možno všeobecnejšie formulované kritérium v ústave a, ale je to kritérium, ktoré všetkým aktérom, ktorí budú participovať na kreovaní Ústavného súdu, dáva vlastne ústavnú povinnosť zaoberať sa každým jedným kandidátom práve z toho hľadiska, či spĺňa tieto kritériá. Je to pre mňa dôležité. A je to pre mňa dobré východisko pre diskusiu medzi prvým a druhým čítaním v rámci toho, či sa dokáže nájsť konsenzus na takom riešení, ktoré bude 90 poslancov v tejto snemovni považovať za také riešenie, ktoré pre nastávajúcu voľbu Ústavného súdu dáva šancu na lepšie kreovanie Ústavného súdu aj v kombinácii s tým, čo budeme hovoriť v ďalšom bode, a síce nové procesné pravidlá, ktoré podľa mňa ten stav zlepšujú.
Tým nechcem povedať, že keby som si kreslila novelu ústavy podľa svojej predstavy, tak že tá novela ústavy nevyzerá inak. Ja sa snažím posadiť nás momentálne do reálnej situácii a tá reálna situácia podľa mojej mienky vypovedá o tomto. Je to málo, dobre. Myslím si, že kľúčové je rozprávať sa medzi prvým a druhým čítaním, čo viac je to, na čom sa dokáže zhodnúť 90 poslancov v tomto parlamente, a dávalo to predpoklad, že v nastávajúcej voľbe, ktorá určí charakter Ústavného súdu na ďalších 12 rokov, budeme mať šancu zvoliť kvalitný Ústavný súd.
Myslím si, že toto je dnes téma, takto túto parlamentnú rozpravu vnímam ja a v tomto zmysle beriem tento návrh ako slušné východisko do diskusie medzi prvým a druhým čítaním a hľadanie riešenia.
Ja možno jednu poznámku si dovolím ešte na záver. My sme toto volebné obdobie už schválili naprieč parlamentom jeden ústavný zákon, ten ústavný zákon nakoniec úspešne zavŕšil jednu éru tejto krajiny a vraciam sa k tomu len kvôli tomu, že sa našlo riešenie, pod ktoré sa podpísalo viac ako 90 poslancov napriek kategorickým vyhláseniam v prvom čítaní a v médiách, a urobili sme nejaký krok. Ja nehovorím, že teraz máme pred sebou takéto takýto krok takéhoto významu, ale budeme voliť sudcov Ústavného súdu, čo je krok takéhoto významu, ku ktorému som sa vrátila, a vytvoriť priestor pre to, aby sa zásadne zvýšila šanca na kvalitný Ústavný súd, je podľa mojej mienky dôležité a základnú debatu jednoducho máme.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Žitňanská, presne to je tá otázka, či tento návrh na zmenu ústavy a potom nový zákon o Ústavnom súde je cestou alebo dáva šancu, aby sa zásadne zvýšila šanca na kvalitnejší Ústavný súd. Myslím, že ani nikto z kritikov nespochybňuje, že návrh obsahuje aj posuny smerom k lepšiemu. Spor sa vedie o tom, že či je to zásadné zvýšenie.
Ja mám o tom vážne pochybnosti, že ak schválime tento návrh, urobíme dostatočne veľa pre to, aby sa zásadne zvýšila šanca na kvalitnejší ústavný, Ústavný súd.
Spomínali ste tu, že sa diskutovalo o dvoch alternatívach, teda o tom, že či tam bude tá všeobecnejšia formulácia, aby ústavní sudcovia boli bezúhonní a aby boli v odbore práva všeobecne uznávanou osobnosťou, aby ich doterajší život dával záruku, že budú svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, ale aby tam boli iba nejaké formálne, formálne kritériá z hľadiska doterajšej praxe. Uznávam, že z týchto dvoch alternatív je lepšia tá, ktorá, ktorá bola vybraná. Otázne ale je, že či takto je správne položená otázka, či toto sú jediné dve alternatívy, medzi ktorými sa máme rozhodovať, či neboli aj lepšie riešenia ako tie dve, na ktoré sa sústredila pozornosť.
A spomeniem tu ďalšiu, ďalšiu zmenu, ktorú, pri ktorej ste vy boli, teda rozhodovanie o nakladaní s majetkom obcí a vyšších územných celkov, kde aj vašou zásluhou, alebo teda na váš návrh sa presadilo, že sa má robiť súťažnými, súťažnými metódami, ale dala sa tam výnimka okrem prípadov hodných osobitného zreteľa, o ktorých rozhodne trojpätinovou väčšinou zastupiteľstvo, a veľmi často rozhoduje veľmi svojvoľne, obávam sa, aby to nebolo tak aj tu.

Ďakujem pekne. Ja chcem, Lucia, poďakovať za tvoje vystúpenie, pretože hodnotím ho ako skutočne vystúpenie človeka, ktorý vie, o čom bol celý proces, s ktorým sa vlastne už boríme niektorí z nás viacero rokov, a ako je ťažké dosiahnuť výsledok, ktorý nemusí byť tzv. zásadný pokrok, po ktorom volajú kolegovia, ale dosiahnuť to, čo sa dá presadiť. Lebo, samozrejme, všetci máme tú skúsenosť a iba pripomínam, že strana MOST - HÍD predložila svoj vlastný návrh pred voľbami na to, ako by sa mal utvárať Ústavný súd, kde riešil tieto otázky zásadným spôsobom, ale ostalo to na papieri, pretože to nemalo absolútne žiadnu reálnu šancu, aby to prešlo v parlamente. Nuž teda potvrdzujem to, že napísať dokážeme všeličo, ale tam to potom skončí.
My sme teraz v Národnej rade a našou povinnosťou, poviem povinnosťou, je hľadať niečo, na čom sa vieme dohodnúť, aby sme situáciu posunuli. Ani v tejto oblasti veci nie sú čierne a biele. Nikto nemá patent na rozum, aj toto riešenie, súhlasím s tým, že je, samozrejme, čiastočné. Ale budem sa tešiť, ak sa podarí presadiť aj toto čiastočné riešenie, pretože na to tzv. zásadné by sme nemali silu, a to si treba, to si treba priznať. Samozrejme, môžme diskutovať v druhom čítaní o jednotlivých veciach, ja veľa by som vedel povedať aj k tej požiadavke veku niečo, ale to asi neni teraz namieste.
Chcem preto iba oceniť, že to, čo sa dosiahlo, vyzerá, že skutočne bude posun, a ja viem, nebudeme viacerí spokojní, ale ide o to, či chceme niečo dosiahnuť alebo či iba chceme kričať svoju nespokojnosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Však, samozrejme, nedá sa nič neoceniť, že pani bývalá ministerka prišla na pomoc súčasnému pánovi ministrovi, ktorý vo svojom prejave ani len nenaznačil vôľu do druhého čítania hľadať nejaké kompromisy. Možno by tá dikcia diskusie bola potom iná.
Kľúčovou ale ostáva otázka, či sa chystá proste zvalcovanie demokratickej opozície, alebo sa hľadá cesta tak, aby pri posudzovaní a výbere ústavných sudcov mali slovo aj politici, ktorí nezastupujú vládnu koalíciu. A táto otázka, tej sa utiecť nedá a v nej sa osvedčí demokratizmus alebo iný postoj vo veci Ústavného súdu. Ja si myslím, že v strane MOST - HÍD sú ľudia, ktorí by chceli iný zákon, medzi demokratmi nepochybne drvivo prevažujú ľudia, ktorí by chceli iný zákon. Hľadajme teda riešenie tak, aby ten zákon nebol iba zákonom moci, ale bol, tak ako Ústavný súd si to vyžaduje, zákonom, ktorý reprezentuje širšie spektrum než iba vládnucu koalíciu.

Ja som pôvodne na pani kolegyňu Žitňanskú ani nechcel reagovať, lebo v podstate súhlasím so všetkým, čo povedala, lebo nepovedala nič ani nové, ani prevratné, všetko je to pravda, v podstate len ma napadla taká myšlienka v súvislosti tej, že uviedla, že už tu prijatý ústavný zákon v tejto snemovni, že to je jedna vec, ktorá, dobrá, ktorá sa podarila.
No obávam sa, aby to nebolo aj s týmto ústavným zákonom tak podobne ako s tým, o ktorom hovorila pani kolegyňa Žitňanská, že prijali sme síce ústavný zákon, ale výsledok je nič. Dotyčný, kvôli ktorému sa ten ústavný zákon prijímal, sa veselo premáva po bratislavských uliciach, je vysmiaty, ani náznak toho, že by sa mu mal čo i len vlas na hlave skriviť, tu nie je, naopak, príslušný predseda súdu už vopred povedal, že nič také sa určite nedá očakávať v nejakej dohľadnej dobe, myslí sa tým po dobu života dotyčného, čiže či tento ústavný zákon nie je taká nejaká podobná kuleha ako ten, o ktorom pani ministerka hovorila, že už tu bol v tejto snemovni prijatý.
Ďakujem.