34. schôdza

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za 124, proti 3, zdržali sa 14.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník (tlač 1062), bod 28 schváleného programu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Martinovi Nemkymu, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 1062.)

Nemky, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 124, proti žiaden, zdržalo sa 17.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nemky, Martin, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ďalej že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Som zabudol. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Povedané so smiechom a smiech v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za 138, proti 2, zdržal sa 1.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Ďalej budeme hlasovať o bode 29 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch (tlač 1063). Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Kresáka, aby uviedol hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1063.)

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni v rámci prvého čítania nevystúpil žiaden pán poslanec a nebol teda predložený ani nijaký pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Dajte preto, prosím, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za 107, zdržalo sa 34.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý zároveň určuje aj ako gestorský výbor s tým, že teda gestorský výbor by mal prerokovať tento vládny návrh zákona do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140, za 126, proti 1, zdržalo sa 13.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pokračujeme hlasovaním o bode 31 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o výbere kandidátov na funkcie európskeho prokurátora (tlač 994).
Spoločným spravodajcom je člen opäť pán poslanec Kresák. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre, tlač 994.)

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne a kolegovia, v rozprave aj k tomuto uvedenému návrhu zákona nikto nevystúpil a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpme preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré prišli zo správy ústavnoprávneho výboru.
Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za 91, proti 19, zdržalo sa 31.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, preto v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady dovolím si navrhovať, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Dajte, prosím, o tom hlasovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 142, za 92, proti 23, zdržalo sa 27.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pristúpime k hlasovaniu návrhu zákona ako celku.
Pán spravodajca.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za 91, proti 21, zdržalo sa 29.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora.

Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Michala Bagačku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (tlač 983), bod 32 schváleného programu. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 983.)

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, v rozprave som vystúpil ja a podal som jeden pozmeňujúci návrh.
Pán predseda, najprv je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci rozpravy.
Prosím, dajte hlasovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 142, za 80, proti 21, zdržalo sa 40, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne.
Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za 86, proti žiaden, zdržalo sa 55.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 140, za 80, zdržalo sa 60
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, dajte, prosím, hlasovať, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 87, proti 5, zdržalo sa 48, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Pán spravodajca.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 86, proti žiaden, zdržalo sa 55.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.

Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Ježíka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2018 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v druhom polroku 2018 (tlač 1050).
Nech sa páči pán poslanec.

(Hlasovanie o Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2018 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2018, tlač 1050.)

Ježík, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie uvedenú informáciu.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 142, za 129, proti 13.

Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na rýchly priebeh rokovania tejto schôdze vám chcem dať do pozornosti, že poslanecké návrhy zákonov v prvom čítaní zrejme prídu na poradie skôr než až v pondelok 17. septembra.
Súčasne vyhlasujem prestávku do 17:30 hod. a pokračujeme v návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady predložil návrh za skupinu poslancov zo Slovenskej národnej strany, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.
Cieľom návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových, nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady na zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenska.
Predloženým návrhom zákona sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne v Slovenskej republike neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu, ktorý by bol mierený na ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Obdobné inštitúty sú v štátoch, ako napríklad Francúzsko, Maďarsko a Taliansko, ktoré sú úspešné a systémové.
Navrhuje sa, aby príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytoval zamestnávateľ povinne takému zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa pracuje nepretržite aspoň 12 mesiacov a ktorý má dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas, tak ako tento príspevok zamestnanec zamestnávateľa požiada. Príspevok na rekreáciu takéhoto zamestnanca sa navrhuje vo výške 55% oprávnených nákladov, maximálne však vo výške sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 euro a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorá bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Príspevok na rekreáciu zamestnancov sa má vzťahovať aj na, aj na zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a má sa vzťahovať aj na štátnych zamestnancov, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej služby a profesionálnych vojakov.
Navrhovaným doplnením zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde bude umožnené použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov na, nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce a inými osobitnými predpismi týkajúcimi sa tohto príspevku na rekreáciu zamestnancov.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov je doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov, čo môže byť atraktívne, a umožňuje využitie tohto nástroja aj pre samostatne zárobkovo činné osoby.
Zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívne obyvateľstvo, ktorí dosahujú nižší disponibilný príjem, ktorí doteraz nemohli si dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na regeneráciu fyzických a psychických síl.
Predložený návrh zákona zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov tiež reaguje na skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku majú z pomedzi krajín Európskej únie jednu z najnižších vyťažeností. Podľa dostupných štatistík je v najslabších sezónach vyťaženosť týchto zariadení len okolo 20 %, pričom v iných obdobiach málokedy presahuje 40 % obsadenosť. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, očakáva sa zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv zo zvýšenej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu; očakáva sa mierne zníženie príjmov z daní z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré podnikajú v oblasti cestovného ruchu, hlavne v ubytovacích zariadeniach; očakáva sa negatívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré majú zamestnancov.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy - veľká časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na rekreáciu, ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť zúčastniť sa aspoň na jednej rekreácii ročne.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, skončil som.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím vás, otvorte k uvedenému bodu rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, týmto predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku zavádza nový inštitút, tzv. rekreačné poukazy, ktoré budú musieť dávať niektoré konkrétne firmy svojim zamestnancom za istých podmienok alebo za spln..., slplne..., za spln..., až potom, čo splnia určité podmienky, teda nie všetkým, ale za istých konkrétnych podmienok.
Pán predseda Danko mi ako kritikovi tohto opatrenia, mi odkázal, že sa do sociálnej politiky vôbec nerozumiem, a možno má aj pravdu, nie je to úplne moja parketa, v každom prípade si ale dovolím spochybniť to, že toto opatrenie je akýmkoľvek spôsobom čo i len trošku sociálne.
V tomto prípade totiž nejde o nič iné, len o lacný marketingový ťah vládnej strany, ktorý je z môjho pohľadu nesystémový, je nespravodlivý, spôsobuje výrazný zásah do podnikateľského prostredia, spôsobuje výrazný zásah do podnikateľského prostredia, spôsobuje nenáležitý zásah do slobody podnikania a myslím si, že je naozaj len takým populistickým nejakým gestom strany SNS. Dokonca aj zástupcovia zamestnávateľov, aj zamestnancov sú voči nemu skeptickí a toto, že taká akože vzácna zhoda, a to už je čo povedať.
Je nefér, ak sa štát tvári, že ide zaviesť nejaké sociálne opatrenie a že ide štát ľuďom niečo rozdať, a hneď následne sa okolo seba poobzerá a prstom ukáže na niekoho, kto takéto kvázi takéto sociálne opatrenie má zaplatiť, a v tomto konkrétnom prípade sú opäť zamestnávatelia. Tieto rekreačné poukazy budú musieť dať svojim zamestnancom spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov, ale tiež nie všetky spoločnosti, len také, ktoré teda zamestnávajú 50 a viac zamestnancov, a tiež nie všetkým svojim zamestnancom, ale len takým, ktorí pre túto spoločnosť pracujú nepretržite aspoň 12 mesiacov. A ja sa pýtam, čo je na tomto spravodlivé.
Čo je spravodlivé na tom, ak jeden zamestnanec pracuje vo firme, ktorá má 49 zamestnancov, a ten na takýto benefit nárok nemá a iný zamestnanec, ktorý pracuje v spoločnosti, ktorá má 51 zamestnancov, takýto, takýto nárok na takýto benefit má? A opäť sa pýtam, čo je spravodlivé na tom, ak niekto pracuje pre firmu 11 mesiacov rovnako poctivo, rovnako pracovito a takýto nárok nemá, a niekto, kto pracuje 13 mesiacov tak takýto nárok má. Čo je, prosím, na tomto spravodlivé?
Podľa dôvodovej správy sa zavedením týchto opatrení očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu a vznik nových pracovných miest v tomto odvetví. No, samozrejme, keď zákonom poviete, že za istých okolností vám štát zákonom prihráva nejaký biznis, no samozrejme, že to má pozitívny vplyv na tieto konkrétne firmy. Ale čo tie ostatné firmy, ktoré toto musia platiť bez ohľadu na to, či na to majú podmienky vytvorené, nemajú, či majú na to finančnú kondíciu alebo nemajú, tak ja sa pýtam, že, že aký dopad to má celkovo na podnikateľské prostredie, pretože ja sa obávam, že to pozitívny vplyv rozhodne nie je.
Ďalej sa pýtam, čo je sociálne na tom, že štát sa rozhodol, že ide podporovať zrovna rekreácie. To skutočne sú rekreácie na Slovensku tá vážna priorita, ktorú je potrebné finančne podporovať? Naozaj tu nemáme iné významnejšie a dôležitejšie potreby, napríklad v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, dôchodkov alebo ceny energií? Alebo mohli by sme vymenovať ix oblastí, kde naozaj si myslím, že, že je dôležité a dôvodné sa pozrieť, či by štát mal, alebo nemal podporiť. Ale naozaj rekreácie sú tou, tou oblasťou, ktorú ideme nazývať, že sociálne opatrenie?
Napriek tomu, že dnes o tomto návrhu rokujeme, stále nepoznáme jeho reálne dopady. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona sa predpokladá zvýšený dopyt po ubytovacích službách a po s tým súvisiacich službách, pričom návrh zákona má pozitívny vplyv iba, a tu zdôrazňujem, že iba na subjekty, ktoré si takýmito podmienkami SNS vybralo, to znamená iba podnikateľské subjekty, iba v oblasti cestovného ruchu, pretože tam má smerovať nejaký, nejaký ďalekohľad alebo, alebo proste tam má smerovať nejaká podpora. A toto rozhodne nepovažujem ani za systémové, ani za rozumné, ani za spravodlivé, deformuje to podnikateľské prostredie a vonkoncom to teda nie je teda sociálne.
Asi nikto nespochybní, že v prípade, ak sa umelo zvýšiť dopyt po nejakých tovaroch alebo službách, tak ceny týchto tovarov a služieb obvykle rastú. A teraz ceny ubytovacích služieb na Slovensku, keď sa zvýši po nich takýto, takýmto umelým spôsobom dopyt, tak tieto ceny s najväčšou pravdepodobnosťou budú rásť. A, samozrejme, že tým dovolenkujúcim, ktorí dostanú príspevok od zamestnávateľa, tým to zrejme až tak neublíži, ale tí, ktorí takýto príspevok nedostanú, tak pre tých ostanú len tie zvýšené, zvýšené ceny. A toto rozhodne tiež nie je, nie je fér a bude to mať opačný ako deklarovaný efekt. A väčšina ľudí, ktorí doteraz na Slovensku dovolenkovali, tak budú musieť tieto dovolenky absolvovať za vyššie ceny, pretože toto v ekonomike jednoducho platí.
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona môže byť rekreačný poukaz vydávaný jedine vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý má obmedzenú časovú platnosť, a systém s tým spojený je riešený podobne ako systém podpory stravovania prostredníctvom stravovacích poukazov. Systém predpokladá využitie už vybudovanej siete subjektov pôsobiacich na trhu so stravovacími poukážkami. Čiže aby zamestnávateľ poskytol rekreačný poukaz zamestnancovi, musí zaplatiť odmenu vybranej sprostredkovateľskej firme. A ak si teraz odmyslíme nejakú zbytočnú byrokraciu, ktorá súvisí s vybavovaním, platením a doručovaním a inými službami, tak poplatky síce ešte nie sú dnes známe, ale už mnohí skúsenosti so stravnými lístkami majú a vedia, že tieto poplatky rozhodne nie sú zanedbateľné. A ak už štát povedal, že tu sú nejakí zamestnanci, ktorým my chceme zabezpečiť nejaký benefit, a tuto je skupina zamestnávateľov, ktorý to má zaplatiť, prečo medzi tieto dva subjekty vkladáme tretí subjekt, ktorý to celé predraží pre obidve strany, a je to zase nejaký štátom garantovaný biznis pre niekoho. A ja sa potom naozaj neviem zbaviť pocitu, že, že viac ako sociálne cítenie vládnej strany SNS tu, tu viacej zohralo rolu možno, možno sila akéhosi lobizmu z pozadia a nebolo toto sociálne cítenie, ale, ale skôr takéto niečo.
To som už povedala, ale zopakujem. Mňa by naozaj zaujímalo, že prečo si SNS myslí, že práve dovolenky a rekreácie sú to, čo je dnes potrebné finančne podporovať. Z prieskumov motivácie zamestnancov vyplýva, že mnohí by privítali možno rôzne kurzy, možno rôzne školenia, niektorí preplácanie posilovne, niektorí wellness, niektorí plavárne, niekto zase lístky do kina, do divadla. A toto sú práve veci, ktoré ak chceme, aby zamestnávatelia ten benefitový nejaký systém svojim zamestnancom poskytovali, tak by sme to mali nechať na nich. Mali by sme to nechať na tých zamestnávateľov, aby v rámci ich možností finančných, pretože tie sú rôzne, a naozaj nie sú determinované počtom zamestnancom, sú determinované úplne inými vecami ako počtom zamestnancom, mali by sme to nechať na nich, aby sa oni rozhodli, čo pre ich zamestnancov je motivujúce, čo pre nich motivujúce nie je, a aby sme to nechali na nich a nechali im voľnú ruku v tom, akým spôsobom budú svojich ľudí odmeňovať, či to bude formou peňazí alebo formou nejakých poukážok, alebo wellnessov, alebo neviem čoho.
Ja sa neviem zbaviť pocitu, že nie je správne, ak náš štát stále viac a viac do tejto slobody zasahuje. Jednak do slobody zamestnávateľa, že ide stále diktovať, čo tomu zamestnancovi za akých okolností má poskytovať, či na to má, či na to nemá, či to, či o to ten zamestnanec má vôbec záujem, alebo nemá. A na druhej strane aj týmto spôsobom formujeme a nejak tak tlačíme tých zamestnancov do správania, ktoré by možno ani sami nevybrali.
Jednoducho ja si myslím, že spravodlivé, systémové a áno, aj sociálne by bolo nechať v tomto viacej slobody ako zamestnávateľom, tak zamestnancom. Naozaj ten tlak, ak chceme dosiahnuť niečo sociálne, by mal pôsobiť tam, aby sme znížili daňové a odvodové zaťaženie jednak zamestnávateľov, aby mali viac možností, finančných možností, dať odmeny svojim ľuďom, rozvíjať svoje podnikanie, vytvárať pracovné miesta a rovnako znížiť daňové a odvodové zaťaženie pre zamestnancov, aby ľuďom, ktorí pracujú, aby im z ich práce, z ich pridanej hodnoty, ktorú vytvorí, vytvoria, ostalo viac peňazí v čistom bez toho, aby do toho štát zasahoval, a títo ľudia si mohli vybrať, či pôjdu na rekreáciu, alebo si kúpia tenisky, alebo si kúpia wellnes pobyt, alebo jednoducho majú iné priority, lebo možno nemajú zrovna na školské pomôcky, alebo nemajú možno na lieky, alebo niektoré možno dokonca na potraviny.
Jednoducho nechajme to tých ľudí. Toto je, dámy a páni, sociálne. Nechajme viacej peňazí ľuďom, nech sa oni rozhodnú, ako ich pri pre zlepšenie svojho vlastného života použijú.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja som trošku prekvapený z toho, ako ste viedla ten váš príhovor, pretože ja si myslím, že každý jeden poslanec Národnej rady by mal byť rád, ak sa prijímajú zákony, ak sa prijímajú normy, smernice, ktoré pomáhajú tým slabším.
A Slovenská národná strana už vo svojom programe chcela zvýšiť vlastne ten cestovný ruch na Slovensku. Chcela podporiť podnikateľov, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu na Slovensku. Veľmi dobre vieme, aká je situácia na Slovensku v tom cestovnom ruchu. Vieme veľmi dobre, aká je v gastronómii. Vy ste tu hovorila o strašne veľa veciach, na ktoré sa nedá v takej krátkej dobe reagovať, ale ja by som, ja by som sa zameral na jednu vec, ste povedala, že to deformuje vlastne podnikateľské prostredie. Ako môže deformovať podnikateľské prostredie, keď, keď nedávame možnosť vlastne tým podnikateľom, aby, aby mohli zvýšiť svoje obraty, aby mohli zvýšiť svoj, svoj zisk, aby mohli zvýšiť svoje kapacity vo svojich zariadeniach, vo svojich reštauračných zariadeniach, vo svojich ubytovacích zariadeniach? Chceme, aby Slováci chodili len do Turecka, do Chorvátka alebo do Talianska na dovolenky? Však, však jednoducho je to prirodzené, ak štát chce, aby peniaze, ktoré sa vyrobili na Slovensku, aby zostali tu. Chceme, aby Slováci poznali Slovensko. Chceme dať im možnosť.
Tento zákon nie je proti podnikateľom. Však nikto sa nejak extra voči tomu neohradil. Každý má nejaké svoje pripomienky, ale nikto, nikto nevyjadril nejaké také veľmi negatívne postoje voči tomuto zákonu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja dobre nerozumiem vášmu vystúpeniu. My žijeme v civilizovanej Európe. Je rok 2018. My nežijeme v Bangladéši, kde neplatia žiadne pravidlá, kde je detská práca bežná. Európa má isté štandardy. Vy by ste mali poznať tie štandardy vo Francúzsku, v Rakúsku, v Nemecku a v iných krajinách okolo nás. A mali by ste mali poznať aj systémy sociálne, ktoré hovoria o tom, že zamestnanci majú v slušných firmách nárok na to, aby dostávali takéto poukážky, aj na iné sociálne benefity majú právo. Takže ak dnes prichádza Slovenská národná strana s takýmto návrhom, tak to nie je lacný marketingový ťah. Je to prispôsobenie štandardom, civilizačným štandardom Európskej únie. Európska únia, nielen Slovenská republika, nariaďuje zamestnávateľom mnohé veci. Nariaďuje im kvalitu potravín, nariaďuje im, ja neviem, emisií pri autách a nariaďuje im aj štandardy sociálnej starostlivosti, pretože zamestnávatelia, nie všetci, sú ochotní sa starať o svojich zamestnancov.
A teraz vaša otázka, kto by to mal zaplatiť. Vážená pani poslankyňa, máte predstavu, kto benefituje z práce ľudí? Štát alebo zamestnávatelia? Tak mal by to platiť ten, kto benefituje, ten by sa mal postarať o sociálne zázemie. Choďte do Spojených štátov, do, do Googlu alebo do, do Microsoftu. Pozrite sa, ako sa tam stará o svojich zamestnancov špičková firma. To znamená, chceme mať špičkové pracoviská a chceme mať podmienky pre našich ľudí, aby mali také podmienky ako iné špičkové firmy, tak musíme tlačiť na našich zamestnávateľov, aby takéto podmienky vytvárali. Ak by ste šli, pani poslankyňa, do ESET-u sa pozrieť, ak by ste vedeli, ako tam pracujú títo zamestnávatelia, by ste vedeli, že ten ESET váži svojich zamestnávateľov. Ak to nerobia všetci zamestnávatelia, tak je to ich chyba. Takže skúsme sa pozrieť na to aj prakticky. Ten, kto benefituje z práce ľudí, sa musí postarať, aby mali tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kiššová, uvažoval som, či vystúpim k tomuto návrhu zákona. Po tvojom vystúpení som si povedal, že už asi ani nemusím, lebo si povedala všetko dôležité, čo som zvažoval povedať aj ja. Ale po faktických poznámkach kolegov z SNS zase začínam mať nutkanie, že predsa len by som mal vystúpiť.
Veľmi správne si povedala, že tento návrh zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o cestovnom ruchu nie je žiadna sociálna politika, nie je to žiadna pomoc slabším, je to zmes populizmu a lobizmu. Je to zmes populizmu a lobizmu. Slovenská národná strana chce rozdávať peniaze, a nie ako obvykle, ako má vo zvyku, peniaze daňových poplatníkov, ktoré ľudia zaplatia, a rozdeľuje ich pomocou štátu, tento raz chce rozdávať peniaze zamestnávateľov, pretože chce prikázať zamestnávateľom, čo majú oni robiť so svojimi peniazmi. Čiže vy si robíte propagandu a zaplatiť to má niekto iný, zaplatiť to majú zamestnávatelia.
A je to aj lobizmus. Nehovorte, že to nie je lobizmus. Vy chcete napchať peniaze do jedného konkrétneho odvetvia! Prečo nechcete, aby zamestnávatelia prispievali zamestnancom na kúpu slovenskej bryndze? Alebo prečo nechcete, aby zamestnávatelia prispievali zamestnancom na kúpu slovenského ovocia? Lebo predsa nemajú jesť toľko pomarančov a banánov, keď tu máme dobré jablká a slivky. Touto logikou si môžete zdôvodniť čokoľvek a ešte budete tvrdiť, že je to sociálna politika a pomoc chudobným, aby nemuseli jesť tie zahraničné banány zlé, ale kúpili si dobré slovenské jablká. (Potlesk.)