34. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová, veď ja súhlasím s tým, že máme rovnaký pohľad na to, že existuje takýto problém a treba ho riešiť. Ja nehovorím, že to riešenie, ktoré dávame my a ktoré dávate vy, je totožné. Pretože viem, že vy navrhujete, aby sa využívali spoločné budovy, priestory a v jednej budove sa vyučovali aj Slováci, aj Maďari dokopy, čo v istých okamihoch by aj bolo dobré, pretože keď je to dispozične možné, tak, samozrejme, by sme to privítali. Lenže nie všade sa to technicky a dispozične dá realizovať.
No ale, pán Hrnko, s tými menšinami, samozrejme, máte pravdu. Slováci nie sú v Slovenskej republike menšinou. Ak som to tak povedal, tak sa ospravedlňujem. Ale myslel som to na konkrétnom území.
Ale vy ste povedali, neviem, či ste sa preriekli, ale veľmi zaujímavú vec, že celá tá situácia sa v skutočnosti dá riešiť už existujúcou legislatívou. Podľa mňa je to pravda, pretože aj v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa v § 10 uvádza, že existujú nejaké osobitné podmienky, kedy štát môže zriadiť základnú školu a tými osobitnými podmienkami sú momentálne, ak obec nezabezpečí plnenie povinnej školskej dochádzky podľa tohto zákona a nemožno určiť spoločný školský obvod. Čiže dalo by sa to na to našiť. Len jednoducho sa to neurobilo.
A to je ten problém a to je aj ten dôvod, prečo my sme prišli s týmto návrhom zákona. Ja si nerobím ilúzie, že bude schválený. To zas tak naivný nie som. Ale minimálne naším cieľom je poukázať na tento problém a prinútiť vás intenzívnejšie sa tomu venovať. Pretože my sa výrazne stretávame s tými Slovákmi aj v Štúrove, aj v Komárne atď. Máme tam nejaké, síce malé, ale predsa len štruktúry a tí Slováci sú zúfalí. A to je fakt. A poviem vám rovno, oni sa cítia tak, že SNS-ka sa na nich vykašľala, že SNS-ka sa tomu nevenuje, už sa zaoberá len priateľstvom s MOST-om – HÍD. A tí Slováci na južnom území necítia podporu vašej strany. To znamená, že oslovili nás, my sme to predložili, a ak to povedie k tomu, že sa problémy začnú riešiť, tak to bude úspech.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Grausová.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neustále počúvame o údajnej diskriminácii menšín, národnostných menšín na Slovensku, zatiaľ čo realita je taká, že diskriminovaná mnohokrát je slovenská väčšina, teda štátotvorný národ. Názorným príkladom je situácia, ktorá sa v súčasnosti vyskytla na južnom území Slovenska, kde deti menšín, národnostných menšín majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo slovenské deti na Slovensku túto možnosť nemajú a za vzdelávaním musia cestovať mnoho kilometrov. Myslím si, že toto je závažná diskriminácia. Alebo sa mýlim?
Slovenská republika sa správa k menšinám veľmi veľkoryso na rozdiel napríklad od Ukrajiny a Lotyšska, kde menšinové školstvo zakázali, dokonca aj súkromné školstvo. Týka sa to nielen ruských škôl v Lotyšsku a na Ukrajine, ale aj škôl s maďarským vyučovacím jazykom na Ukrajine, ktoré je zakázané. A, samozrejme, nemôžem opomenúť Maďarsko, pretože v Maďarsku je prístup k národnostným menšinám špecifický.
Je vo svete ojedinelým zjavom, že na Slovensku nie je možné všade sa vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku deťom štátotvorného národa. V iných štátoch Európskej únie nie je takéto niečo, takáto absurdita neexistuje. Navyše v situácii, keď sú otvorené školy s menšinovým vyučovacím jazykom, napríklad na južnom Slovensku, kde je aj dva a päť detí v celej škole, čo na druhej strane nie je umožnené takým istým občanom Slovenskej republiky, teda občanom, deťom štátotvorného národa je to znemožnené, ktorí by chceli teda vzdelávať svoje deti v rodnom jazyku, v rodnom štátnom slovenskom jazyku. Týmto dochádza k závažnej diskriminácii väčšinového slovenského národa na vlastnom slovenskom území, čo je asi v celom civilizovanom svete unikát.
Chcem povedať jednu skúsenosť. Nechcú byť menované dievčatá, čiže, žiaľ, nemôžem spomenúť mená. Ale dokonca sa stalo na južnom Slovensku, že dve dievčatá, aby nemuseli cestovať, neviem, 25 alebo 50 km do školy slovenskej, tak sa zapísali do maďarskej školy. Na chodbe sa tieto dievčatá, tieto žiačky rozprávali po maďarsky, po slovensky, pardon, a učiteľka ich upozornila, že sú v maďarskej škole a že sa musia rozprávať po maďarsky. Tieto nechcú byť, boja sa a nechcú byť menované, ináč by som tieto dievčatá menovala. Takže dokonca sa stalo niečo aj takéto absurdné.
Takže chcela by som zdôrazniť, že zmyslom nášho predkladaného návrhu zákona nie je potláčanie práv národnostných menšín, ale zmyslom tohoto zákona je odstránenie diskriminácie slovenských detí na slovenskom území v Slovenskej republike.
Otázka umožnenia vzdelávania v slovenskom štátnom jazyku na celom území Slovenska je prierezová a nemá nič spoločné s legislatívnym právom na rôzne názory v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím, že toto je jedna z mála vecí, ktorá by mala spájať všetky politické subjekty Národnej rady Slovenskej republiky, preto vás všetkých oslovujem, naozaj v tejto veci by sme sa mali spojiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pani poslankyni. Do rozpravy je prihlásený poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je na území Slovenskej republiky jediným štátnym jazykom slovenský jazyk. Znalosť slovenského jazyka by preto prirodzene mala patriť k základnej intelektuálnej výbave každého občana Slovenskej republiky, pričom povinnosťou štátu je zabezpečiť dostatočné podmienky na to, aby sa každý obyvateľ Slovenskej republiky mohol vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku.
V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, kedy sa slovenským rodičom na národnostne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy z dôvodu ich nedostatočných kapacít. S takýmto problémom zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. V tomto okrese sa v poslednom období totiž podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti najmä na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, kam sa prisťahovalo množstvo mladých slovenských rodín. Prirodzene, že svoje deti chcú umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Preto sa niektoré slovenské deti dostávajú do situácie, v akej boli ich prastarí rodičia za Uhorska, v dobe ministrovania grófa Alberta Apponyiho. Apponyiho školské zákony im znemožnili sa vzdelávať v reči, ktorej rozumeli. Dnes na rozdiel od Apponyiho čias ostáva slovenským rodičom možnosť voziť deti do vzdialenejších slovenských škôl. To im prináša náklady navyše, ale hlavne oveľa skoršie ranné vstávanie pre deti, keďže rodičov potom ešte čaká cesta do práce.
Je absurdné, že Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národnostných menšín. Je základnou povinnosťou a zodpovednosťou štátu zachovať a rozvíjať národnú identitu Slovákov.
Predkladaný návrh zákona ukladá povinnosť štátu v obci zriadiť školu s vyučovacím jazykom slovenským za určitých podmienok. Nutnou podmienkou pre zriadenie takejto základnej školy je, aby žiadosť o zriadenie novej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským podpísali zákonní zástupcovia detí starajúci sa spolu o minimálne päť školopovinných detí. Štát by potom novú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským zriadil, avšak iba v prípade, ak by sa základná škola, schopná zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky v slovenskom jazyku pre dotyčné deti, nenachádzala ani v danej obci, ani v jej blízkom okolí spomínaných 6 km dopravnej cesty vlakom alebo autobusom.
Myslím si, že vynaložené zdroje potrebné na zabezpečenie výučby slovenských detí v ich rodnom jazyku sa spoločnosti vrátia tak v podobe šťastných detí, ako aj v podobe rozvoja daných obcí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec bol posledným prihláseným písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý je pán poslanec Kotleba, pripraví sa pán poslanec Mizík.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tento náš návrh novely školského zákona vychádza z množstva doslova prosieb, ktoré sme dostali od Slovákov z južného Slovenska, najmä teda z Trnavského a Nitrianskeho kraja, o tom, že jednoducho ich deti nemajú možnosť sa vzdelávať na základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským.
Čo je veľmi smutné, my sme tieto žiadosti a prosby dostali až ako druhí, pretože tí ľudia najprv písali na vládne inštitúcie, najprv písali poslancom alebo príslušníkom, alebo predstaviteľom, funkcionárom Slovenskej národnej strany ako vládnej strany, a až keď sa nedočkali žiadnej odozvy, žiadnej reakcie, tak potom sa obrátili na nás.
A mňa mrzí, že tu teraz v tejto chvíli nesedí pán Hrnko, ktorý bol taký iniciatívny, aby kritizoval kolegu Uhríka, ale ktorý priamo vo svojej reakcii povedal, že vláda má legislatívne podmienky na to, aby túto vec vyriešila, ale z nejakého dôvodu sa to teraz nedeje. A ja sa pýtam z tohto miesta, prečo, keď teda aj pán poslanec Hrnko priznal, že o tom vedia a že vláda má tieto možnosti pomôcť týmto Slovákom na južnom Slovensku, prečo sa v tejto veci nič nedeje?
Pretože, ako kolegovia povedali, táto naša iniciatíva nemá absolútne nič spoločné so vzdelávaním menšín, akýchkoľvek, či už maďarských, alebo iných, nikomu nechceme upierať ich práva ani zhoršovať súčasný stav, ale, naopak, chceme sa dotiahnuť na situáciu alebo na úroveň, ktorú majú menšiny, aj pre teda slovenský národ na južných územiach.
Podľa nášho názoru je to absolútne legitímna, legitímna požiadavka týchto ľudí, aby ich deti mali možnosť rovnakého vzdelania ako deti v Nitre, v Trnave, Banskej Bystrici a všade inde na Slovensku, kde s tým nie je žiadny problém.
O to viac, o to viac je táto otázka aktuálna, že Slovenská národná strana je súčasťou vládnej koalície a má obrovské možnosti na to, aby sa jednoducho tieto veci vyriešili doslova, musím to tak povedať, doslova mávnutím čarovného prútika. Pretože kto iný má väčšie možnosti a väčšie kompetencie, ak nie členovia vlády, ak nie poslanci vládnej strany? A ako silno musia byť naozaj rozčarovaní a demotivovaní a sklamaní tí obyvatelia slovenskej národnosti na južnom Slovensku, ktorí sa márne snažia, ktorí márne volajú po tom, aby tie ich deti mohli takisto chodiť do malej školy s jazykom slovenským, ako chodia maďarské deti do malej školy s vyučovacím jazykom maďarským, ale nedostáva sa im žiadnej odozvy.
A z tohto miesta a v tejto chvíli musím jasne povedať, že s ohľadom na tieto veci, na tieto problémy a na tieto nevypočuté snahy tých alebo túžby, žiadosti rodičov týchto detí nie je tragédiou to, že vládna strana MOST – HÍD robí svoju politiku, pretože ich tam ľudia s takou politikou zvolili a je to úplne legitímne, aj keď sa nám to nemusí páčiť, ale tragédiou je, že Slovenská národná strana, ktorú tiež zvolili ľudia a ktorá je vo vláde, nerobí tú politiku, ktorú by, ktorú by od nich tí ľudia čakali. A potom, žiaľ, musíme povedať, že zase za účasti Slovenskej národnej strany vo vláde jednoducho tí ľudia prichádzajú, prichádzajú o to, aby sa na Slovensku cítili doma a aby mohli povedať, že sme hrdí na to, že sme Slováci a žijeme v Slovenskej republike.
A potom sa nemôžme čudovať a potom sa naozaj nemôžme čudovať, že mnoho mladých ľudí odíde zo Slovenska, či už za prácou, alebo preto, že si hľadajú lepšie životné podmienky, keď vidia, že vo vláde je pre nich prioritou riešiť všetko možné, riešiť všetko možné, úplné - niekedy - hlúposti a nezaoberať sa tým, po čom, po čom naozaj túžia tí ľudia, ktorí sú tiež daňoví poplatníci a ktorí tiež majú právo na to, aby žili plnohodnotný život tak, ako žijú aj ich možno rodiny trošku severnejšie.
Veľmi zle musí na týchto ľudí vplývať, keď vidia, že namiesto toho, aby vláda, ktorá ovláda aj priamo ministerstvo školstva, alebo teda vládna strana SNS, ktorá ovláda ministerstvo školstva, aby, tak ako povedal poslanec Hrnko, to vyriešila, keď sú na to legislatívne podmienky, tak keď títo ľudia vidia, že namiesto toho vláda rieši politické strany, rieši etické kódexy a riešia vládni poslanci také veci, ktoré v ničom nezlepšia kvalitu života týchto ľudí.
To je naozaj, ja chápem, že teraz pre mnohých to je taká kritika, ktorá sa zle počúva, a že zase som sa sem postavil, aby som vzbudzoval vášne, ale, kolegyne, kolegovia z SNS, to je, berte to ako taký výkrik tých ľudí, ktorí sa na nás obrátili preto, lebo sa u vás nedočkali reakcie. Berte to ako výkrik ľudí, ktorí sú skutočne zúfalí a ktorí nechcú voziť svoje deti 50 alebo 40 kilometrov niekde do iného okresného alebo krajského mesta, ale chcú mať tú školu niekde v rozumnom dosahu, povedzme do tých 6 km, tak ako to majú deti z, alebo deti teda príslušníkov národnostných menšín. Nie je to kritika, ale je to prosba o pomoc pre týchto ľudí. Proste robte, ja vás prosím, v ich mene, robte, máte ministerstvo školstva, robte niečo, aby sme neboli iba štatistami.
Kolega Hrnko povedal štatistiku, nevieme v tej veci nič spraviť, aj keď legislatívne podmienky sú, a odišiel zo sály. To nie je riešenie. Predsa takto nemôžme sa postaviť k prosbám týchto ľudí. A príďte s tým návrhom, my vieme, že náš návrh neprejde, lebo, lebo je to naša strana, príďte s tým návrhom vy, my vám to odhlasujeme a kľudne choďte na južné Slovensko a povedzte, že ste to vy vyriešili. Nám vôbec o to nejde, aby sme boli my, že, áno, náš znak, naša vlajka tam je, že my sme to spravili. Absolútne nie. Len keď tí ľudia sú zúfalí a smutní, tak niekto to za nich v tomto parlamente povedať musí, lebo my sme tu nato, aby sme riešili problémy ľudí, nato nás sem zvolili. A keď tí ľudia sa nevedia dožiadať tej spätnej väzby u vlády, tak to musí robiť opozícia, aj keď sme len fackovací panáci a jednoducho nemáme žiadne právomoci.
Takže tým by som ja skončil. Kolegovia a kolegyne, ak podporíte tento návrh, budeme veľmi radi, budeme vám vďační. Myslím, že tí ľudia na južnom Slovensku budú vďační, pretože naozaj to nezhoršuje nijakým spôsobom postavenie maďarskej ani inej menšiny, len to vyrovnáva postavenie tých Slovákov, ktorí sú v niektorých regiónoch, žiaľ, v menšine, na úroveň tej národnostnej menšiny. Ak náš návrh nepodporíte, ale prídete s vládnou iniciatívou, ktorá to proste bude riešiť, máte u nás plnú podporu a budeme vám za to vďační.
Takže ďakujem pekne a poprosím vás o podporu.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické.
Dovoľte mi, skôr než prejdeme k faktickým poznámkom, ale privítať na balkóne vzácnu návštevu pána Hiroši Amano, japonského fyzika oceneného Nobelovou cenou, ktorý si preberie na UK od pána Mičietu zlatú medailu a bude ocenený aj našou Univerzitou Komenského. Je to pre nás veľká česť. (Potlesk.)
Pokračujeme v rozprave. Máme dve faktické: pani Smolíková a pán Soboňa.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Kotleba, ja rozumiem tejto vašej rétorike, ktorú hovoríte, a dokonca môžem s vami súhlasiť, že rozumiem aj tomu problému, a veľmi dobre, pretože som z toho územia, som z okresu Nové Zámky, z Nitrianskeho kraja. A otázkami, ktoré ste vy teraz nastolili, verte, že nielen ja, ale celá Slovenská národná strana tomu venuje naozaj veľkú pozornosť. Ale nebudem tu teraz miešať do toho politiku, ale poviem jednu konkrétnu vec, ktorú ste vy možno opomenuli alebo o ktorej neviete.
My sme napriek tomu, že sú problémy, ktoré sú v tej obci, my sme sa snažili to vyriešiť komplexne. Tu zase sa musím pousmiať nad tým, čo povedala pani poslankyňa Zimenová predtým. My sme, nám sa podarilo zriadiť školu, ktorá bude mať, ktorá bude vlastne vzdelávať deti slovenskej národnosti, zároveň tam budú môcť sa vzdelávať aj deti maďarskej národnosti, je to stredná škola. A do budúcna plánujeme tam otvoriť práve základnú školu a poprípade aj materskú školu, aby sme problém rodičov z týchto obcí, ktoré sú v tom okrese, vyriešili.
Čiže nie je pravda, že strkáme hlavu do piesku, že neriešime problémy rodičov slovenských detí na južnom Slovensku. To vôbec nie je pravda. Toto je naozaj konkrétny krok, ktorý sa podaril a ktorý, myslím si, že bude mať naozaj v čo najkratšej dobe riešenie.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Soboňa.