34. schôdza

11.9.2018 - 20.9.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.9.2018 o 11:02 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:34

Ľudovít Goga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

52.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1078). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18.9.2018 o 10:34 hod.

Ing.

Ľudovít Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:36

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte teda ešte raz v stručnosti uviesť novelu zákona, ktorou sa snažíme zlepšiť vzdelávanie alebo prístup k vzdelaniu slovenských žiakov na národnostne zmiešaných územiach.
Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátny jazykom na území Slovenskej republiky, samozrejme, slovenský jazyk. Povinnosťou každého občana je ovládať štátny jazyk nielen kvôli úradnému styku, ale aj kvôli súkromnému styku, kvôli obchodnému styku a celkovo kvôli všeobecnej komunikácii. Povinnosťou štátu na druhej strane je vytvoriť podmienky, aby sa každý občan Slovenskej republiky, každé dieťa mohlo vzdelávať v štátnom, čiže v slovenskom jazyku.
To vzdelávanie v štátnom slovenskom jazyku nemá význam len kvôli nejakým komunikačným úlohám, ale aj kvôli tomu, že štátny, v našom prípade slovenský jazyk je aj jedným z hlavných atribútov slovenského národa. To znamená, že ak zmizne z povrchu zemského slovenský jazyk, tak zákonite zmizne aj slovenský národ, pretože ten národ sa bude volať už nejako inak, bude hovoriť nejakou inou rečou, ale teda Slováci to už nebudú.
Na väčšine územia Slovenskej republiky nepredstavuje dostupnosť k vzdelávaniu v štátnom slovenskom jazyku závažnejší problém, ale situácia sa potupne zhoršuje na národnostne zmiešaných územiach, konkrétne, povedzme si to rovno, na južných územiach Slovenskej republiky, kde Slováci tvoria národnostnú menšinu a obyvatelia maďarskej národnosti sú tam vo väčšine. S týmto problémom zápasí čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti najmä v okrese Dunajská Streda na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, v obciach Rohovce, ktoré boli aj nedávno medializované. Tam je problém v tom, že tie miestne samosprávy sú ovládané prevažne politikmi maďarskej národnosti, čo by nebolo až také zlé, ale zlé je, že títo politici maďarskej národnosti často z politických národnostných dôvodov nechcú povoliť vytváranie slovenských tried, prípadne slovenských základných škôl pre Slovákov, ktorí sa do tej oblasti prisťahujú, prípadne pre deti, ktoré Slováci v daných oblastiach majú. Školy, ja neviem prečo, neviem prečo, z akého dôvodu sa tí menšinoví politici v samosprávach z nejakého dôvodu obávajú podporiť zriaďovanie nových slovenských tried a slovenských škôl, či je to kvôli tomu, že sa boja o stratu svojho vplyvu alebo boja sa nejakej asimilácie, alebo niečo podobného, ale v každom prípade to nemôže byť tolerovateľné v Slovenskej republike. Je zaujímavé, že keď sa jedná o zriaďovanie nových slovenských škôl alebo slovenských tried, tak politici zo samospráv, teda najmä maďarskej národnosti, argumentujú tým, že vytváranie malých slovenských tried, malých slovenských škôl pre malý počet slovenských žiakov žijúcich v danej oblasti bol nerentabilný, a preto sa jednoducho neoplatí.
Na druhej strane ale nemajú problém, teraz ma nechápte zle, často nezmyselne udržiavať aj extrémne málotriedne alebo extrémne malé školy, čo sa týka počtu žiakov. My sme si dali alebo zistili z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, že aký je stav základných škôl v Slovenskej republike ku koncu júna 2018. A podľa tých čísel, ktoré nám prišli z ministerstva, je na Slovensku momentálne až 27 menšinových základných škôl, všetky sú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Sú to základné školy pre ročníky 1. – 4. V týchto školách, v týchto 27 školách sa pohybuje počet žiakov od 3 do 12. Priemerný počet žiakov v týchto vybraných maďarských školách je len 7,2. Môžem vymenovať niektoré z tých, tých základných škôl, napríklad obec Peder v Košickom kraji – tam je 12 žiakov, v obci Martovce v Nitrianskom kraji – 12 žiakov, Nová Vieska v Nitrianskom kraji – 11 žiakov, Ipeľské Predmostie v Banskobystrickom kraji – 9 žiakov maďarskej národnosti, Šalov v Nitrianskom kraji – 9 žiakov, Vozokany v Trnavskom kraji – 7 žiakov, Olováry v Banskobystrickom kraji - základná škola so 6 žiakmi, Reca v Bratislavskom kraji – základná škola so 6 žiakmi, Kečovo v Košickom kraji – základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi, obec Mad v Trnavskom kraji – takisto základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi. Dokonca nám ministerstvo poslalo 4 školy, v obci Figa, Uzovská Panica, Veľký Kamenec a Tomášikovo, kde existujú základné školy s nulovým počtom žiakov, čo znamená, že sú zriadené len formálne. Aký osud ich čaká, to ešte nevieme, ale teda existujú s nulovým počtom žiakom.
Ono, viete, je absurdné, že príslušníci národnostnej menšiny, teraz neútočím na národnostnú menšinu, ale aby príslušníci národnostnej menšiny mali na území Slovenskej republiky lepší prístup k vzdelávaniu v nejakej oblasti, ako majú príslušníci štátotvorného slovenského národa.
Tieto argumenty, čo sme povedali, sú však len ilustračné, pretože ono pravdou je, že ak to vezmeme politicky, tak Slováci ako národ nemajú potrebu nejakým spôsobom zdôvodňovať, že prečo chcú zriaďovať vôbec základné školy na svojom vlastnom území. To má byť chápané a brané ako nejaká samozrejmosť. Keď to porovnáme so zahraničím, tak Slováci žijúci napríklad v Maďarsku nemajú ani zďaleka, ani zďaleka také práva, čo sa týka prístupu k vzdelávaniu vo svojom rodnom jazyku, ako ju majú príslušníci národnostnej menšiny na území Slovenskej republiky. Možno viete o Fonde Gábora Bethlena, ktorým Maďarsko, už nie Maďarská republika, Maďarsko teda, dotuje každú rodinu, ktorá umiestni svoje dieťa do maďarskej základnej školy, sumou 70 eur na rok. To znamená, že najmä, poviem to rovno, Cigáni dávajú svoje deti do maďarských škôl, aby tých 70 eur na rok z toho maďarského fondu získali. O uplatniteľnosti týchto žiakov v praxi potom jednak kvôli nejakým sociálnym návykom, ale aj kvôli nejakej jazykovej bariére majú potom problémy s uplatnením v reálnom živote.
My preto navrhujeme v rámci predloženej novely zákona, aby okresný úrad v sídle kraja v prípade záujmu rodičov, resp. zákonných zástupcov detí, školopovinných detí, ktoré žijú v obci, v ktorej tvoria Slováci národnostnú menšinu, čiže nie v každej obci na Slovensku, aby sa to, aby nevzniklo príliš veľa škôl, ak tvoria Slováci nejakú národnú menšinu v nejakej obci a požiadajú o zriadenie školy, základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a v prípade, ak im samospráva nevyjde v ústrety, aby takúto povinnosť zriadiť takúto základnú školu malo ministerstvo školstva zastúpené okresným úradom v sídle kraja. Samozrejme, sú tam aj podmienky. Navrhujeme, aby základná škola bola zriadená len v prípade, ak o zriadenie tejto školy požiada minimálne, minimálne rodičia, ktorí sa starajú spolu o minimálne 5 školopovinných detí, a ak sa v okruhu 6 kilometrov jazdy autobusom alebo vlakom nenachádza podobná základná škola.
Tých 6 kilometrov sme si nevymysleli. To je presne vzdialenosť, ktorú majú k dispozícii vo svojich výnimkách aj príslušníci národnostných menšín v prípade, ak si chcú zriaďovať menšinové základné školy.
Tento návrh zákona bude mať teda jednoznačne pozitívny vplyv na rozvoj nielen vzdelanostnej úrovne, ale aj slovenskej národnej identity. Samozrejme, očakáva sa mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý sa ale nedá ešte v tomto štádiu kvantifikovať, pretože bude závisieť od počtu žiadostí, ktoré štát na zriadenie základných škôl na južnom území obdrží.
My sme veľmi radi, že tento náš návrh trošku, my sme ho predstavili koncom augusta, trošku rozmútil vody a prinútil kompetentných zaoberať sa, teda nehovorím, že to bolo len nami, ale som presvedčený, že aj vďaka tomuto nášmu návrhu, predseda vlády Pellegrini navštívil napríklad Rohovce a predstavil im, ponúkol im prakticky totožné riešenie. To znamená, že ponúkol týmto ľuďom, že v prípade, ak im samospráva, ovládaná maďarskými politikmi, nevyjde v ústrety a nezriadi slovenskú základnú školu, tak takúto základnú školu im tam zriadi štát. Takéto riešenie navrhol. Či to tak bude, alebo ako sa to zmení, to je, to je ešte otázka budúcnosti.
Postrehli sme takisto, že poslanci zo strany Sloboda a Solidarita takisto vyzývali k podobnému riešeniu. Mám tu vypísaný článok z TASR. Pani Zimenová vyslovene vyhlásila aj spolu s pánom Gröhlingom: „Ignorantský postoj samospráv k oprávneným požiadavkám rodičov bude viesť k nárastu napätia na zmiešaných územiach, k pocitom nespravodlivosti a diskriminácie.“ To je presne to, čo my hovoríme. My nehovoríme o tom, že by príslušníci národnostných menšín mali mať menej škôl. My hovoríme to, že ak majú príslušníci národnostných menšín k dispozícii isté výsady, pravidlá, že takéto isté pravidlá by mali mať k dispozícii aj Slováci, ktorí sú v tom danom regióne, v tej danej oblasti zhodou okolností v tomto čase národnostnou menšinou. Čiže vlastne zrovnoprávniť, chceme zrovnoprávniť slovenské deti s tými deťmi z národnostných menšín, aby mali rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnakú dostupnosť k vzdelaniu, ako majú deti z národnostných menšín.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

18.9.2018 o 10:36 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:46

Milan Mazurek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak ako si hovoril, Milan, slovenský národ nemá potrebu alebo nemusí zdôvodňovať, prečo by malo normálne logicky platiť, že sa slovenské deti môžu na slovenskom území učiť v slovenských školách v slovenskom jazyku.
Bolo zaujímavé sledovať, keď bola táto kauza medializovaná v posledných mesiacoch, ako sa k tomu zachovala, resp. ako k tomu pristúpila ministerka školstva nominovaná práve Andrejom Dankom. To znamená stranou, ktorá si hovorí, že je národná, ktorá povedala, že s tým jednoducho nevie nič robiť a že to je kompetencia samospráv a oni majú zviazané ruky. To znamená, nielenže neprisľúbila, že sa bude snažiť nejakým nátlakom na vládu dosiahnuť akési riešenie, ona rovno povedala, nedá sa s tým nič robiť, máte jednoducho smolu.
No a práve z toho dôvodu bude veľmi zaujímavé sledovať v tomto pléne hlasovanie poslancov Slovenskej tzv. národnej strany, podľa mňa už s národnou nemajú nič spoločné, ako hlasovanie o tomto návrhu zákona, teda ako sa k tomu postavia a či podporia práva slovenských rodín, slovenských rodičov a hlavne slovenských detí, aby mohli na svojom vlastnom území získavať vzdelanie vo svojom rodnom jazyku, čo musí byť jednoducho ústavné právo garantované pre všetkých.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2018 o 10:46 hod.

Milan Mazurek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:47

Anton Hrnko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Uhrík, vy sa tu tvárite ako národovec, ale ako národovec alebo občan sebavedomý Slovenskej republiky by ste mali vedieť, že na Slovensku Slováci nie sú nikde v menšine. Aj tam, kde je len jeden, je stále príslušníkom väčšiny. Je ho tam len menej. Na Slovensku nie sú Slováci v pozícii príslušníkov národnostnej menšiny. To by ste mali vedieť a to by ste si mali zapamätať.
Druhá vec. Neverte to, čo vám tuto rozpráva nejaký Mazurek, ktorý nevie vôbec, čo pani ministerka v týchto veciach urobila. Len si nejakým spôsobom túto... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Ja hovorím k pánovi Uhríkovi, aby neveril. Hej. Počuli ste niečo, že ja by som sa obracal na pána niekoho iného tuto?
Takže mali by ste jednoducho vedieť, že ministerstvo skutočne robilo, hoci tlač o tom nepísala, akurát sa potom to na záver zverejnilo ako veľký úspech niekoho iného. Ale nie o tom je vec.
Celý základný princíp je, akým spôsobom sa odštátnilo základné školstvo v Slovenskej republike a s tým niečo treba robiť komplexne. Toto je len taká kozmetická úprava, ktorá nič neprináša, lebo všetko je možné urobiť v zmysle existujúceho právneho stavu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2018 o 10:47 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:48

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nemám vo zvyku reagovať na návrhy z dielne vašej strany, ale keďže ste ma menovali, musím zareagovať.
No áno, my sme upozornili, akým spôsobom treba tento problém riešiť. A je iný ako tento váš návrh. Na to chcem upozorniť, že nie sme v zhode, tak ako ste to v zhode teraz vy sformulovali.
Domnievam sa, že aj vám uniká podstata nášho vzdelávacieho systému, a to je to, že jeden z kľúčových prvkov nášho vzdelávacieho systému sú vzdelávacie programy. To znamená, že tu je otvorená cesta. Tu sú otvorené dvere a dá sa to riešiť bez akéhokoľvek zásahu do školského zákona alebo do iných príslušných právnych predpisov. Stačí, ak bude sa v budove ponúkať viacero vzdelávacích programov. Je to jednoduché.
Ja rozumiem tomu, že sa tomuto bráni aj vláda, aj ministerstvo školstva, aj predstavitelia vládnej koalície, že tomu nerozumejú, pretože v hlavách ľudí obvykle sú zabetónované školské budovy. Nuž ale ísť cestou, že budeme znova usilovať o otvorenie ďalších školských budov, to už je naozaj, by som povedala, návrh, ktorý kopíruje minulosť a nepozerá dopredu. Bola by som oveľa radšej, keby sme sa na tejto pôde rozprávali o vzdelávacích programoch a nie zase len o školských budovách.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2018 o 10:48 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:50

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Zimenová, veď ja súhlasím s tým, že máme rovnaký pohľad na to, že existuje takýto problém a treba ho riešiť. Ja nehovorím, že to riešenie, ktoré dávame my a ktoré dávate vy, je totožné. Pretože viem, že vy navrhujete, aby sa využívali spoločné budovy, priestory a v jednej budove sa vyučovali aj Slováci, aj Maďari dokopy, čo v istých okamihoch by aj bolo dobré, pretože keď je to dispozične možné, tak, samozrejme, by sme to privítali. Lenže nie všade sa to technicky a dispozične dá realizovať.
No ale, pán Hrnko, s tými menšinami, samozrejme, máte pravdu. Slováci nie sú v Slovenskej republike menšinou. Ak som to tak povedal, tak sa ospravedlňujem. Ale myslel som to na konkrétnom území.
Ale vy ste povedali, neviem, či ste sa preriekli, ale veľmi zaujímavú vec, že celá tá situácia sa v skutočnosti dá riešiť už existujúcou legislatívou. Podľa mňa je to pravda, pretože aj v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa v § 10 uvádza, že existujú nejaké osobitné podmienky, kedy štát môže zriadiť základnú školu a tými osobitnými podmienkami sú momentálne, ak obec nezabezpečí plnenie povinnej školskej dochádzky podľa tohto zákona a nemožno určiť spoločný školský obvod. Čiže dalo by sa to na to našiť. Len jednoducho sa to neurobilo.
A to je ten problém a to je aj ten dôvod, prečo my sme prišli s týmto návrhom zákona. Ja si nerobím ilúzie, že bude schválený. To zas tak naivný nie som. Ale minimálne naším cieľom je poukázať na tento problém a prinútiť vás intenzívnejšie sa tomu venovať. Pretože my sa výrazne stretávame s tými Slovákmi aj v Štúrove, aj v Komárne atď. Máme tam nejaké, síce malé, ale predsa len štruktúry a tí Slováci sú zúfalí. A to je fakt. A poviem vám rovno, oni sa cítia tak, že SNS-ka sa na nich vykašľala, že SNS-ka sa tomu nevenuje, už sa zaoberá len priateľstvom s MOST-om – HÍD. A tí Slováci na južnom území necítia podporu vašej strany. To znamená, že oslovili nás, my sme to predložili, a ak to povedie k tomu, že sa problémy začnú riešiť, tak to bude úspech.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2018 o 10:50 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:52

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Grausová.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.9.2018 o 10:52 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:53

Natália Grausová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neustále počúvame o údajnej diskriminácii menšín, národnostných menšín na Slovensku, zatiaľ čo realita je taká, že diskriminovaná mnohokrát je slovenská väčšina, teda štátotvorný národ. Názorným príkladom je situácia, ktorá sa v súčasnosti vyskytla na južnom území Slovenska, kde deti menšín, národnostných menšín majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo slovenské deti na Slovensku túto možnosť nemajú a za vzdelávaním musia cestovať mnoho kilometrov. Myslím si, že toto je závažná diskriminácia. Alebo sa mýlim?
Slovenská republika sa správa k menšinám veľmi veľkoryso na rozdiel napríklad od Ukrajiny a Lotyšska, kde menšinové školstvo zakázali, dokonca aj súkromné školstvo. Týka sa to nielen ruských škôl v Lotyšsku a na Ukrajine, ale aj škôl s maďarským vyučovacím jazykom na Ukrajine, ktoré je zakázané. A, samozrejme, nemôžem opomenúť Maďarsko, pretože v Maďarsku je prístup k národnostným menšinám špecifický.
Je vo svete ojedinelým zjavom, že na Slovensku nie je možné všade sa vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku deťom štátotvorného národa. V iných štátoch Európskej únie nie je takéto niečo, takáto absurdita neexistuje. Navyše v situácii, keď sú otvorené školy s menšinovým vyučovacím jazykom, napríklad na južnom Slovensku, kde je aj dva a päť detí v celej škole, čo na druhej strane nie je umožnené takým istým občanom Slovenskej republiky, teda občanom, deťom štátotvorného národa je to znemožnené, ktorí by chceli teda vzdelávať svoje deti v rodnom jazyku, v rodnom štátnom slovenskom jazyku. Týmto dochádza k závažnej diskriminácii väčšinového slovenského národa na vlastnom slovenskom území, čo je asi v celom civilizovanom svete unikát.
Chcem povedať jednu skúsenosť. Nechcú byť menované dievčatá, čiže, žiaľ, nemôžem spomenúť mená. Ale dokonca sa stalo na južnom Slovensku, že dve dievčatá, aby nemuseli cestovať, neviem, 25 alebo 50 km do školy slovenskej, tak sa zapísali do maďarskej školy. Na chodbe sa tieto dievčatá, tieto žiačky rozprávali po maďarsky, po slovensky, pardon, a učiteľka ich upozornila, že sú v maďarskej škole a že sa musia rozprávať po maďarsky. Tieto nechcú byť, boja sa a nechcú byť menované, ináč by som tieto dievčatá menovala. Takže dokonca sa stalo niečo aj takéto absurdné.
Takže chcela by som zdôrazniť, že zmyslom nášho predkladaného návrhu zákona nie je potláčanie práv národnostných menšín, ale zmyslom tohoto zákona je odstránenie diskriminácie slovenských detí na slovenskom území v Slovenskej republike.
Otázka umožnenia vzdelávania v slovenskom štátnom jazyku na celom území Slovenska je prierezová a nemá nič spoločné s legislatívnym právom na rôzne názory v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím, že toto je jedna z mála vecí, ktorá by mala spájať všetky politické subjekty Národnej rady Slovenskej republiky, preto vás všetkých oslovujem, naozaj v tejto veci by sme sa mali spojiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.9.2018 o 10:53 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:57

Stanislav Drobný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je na území Slovenskej republiky jediným štátnym jazykom slovenský jazyk. Znalosť slovenského jazyka by preto prirodzene mala patriť k základnej intelektuálnej výbave každého občana Slovenskej republiky, pričom povinnosťou štátu je zabezpečiť dostatočné podmienky na to, aby sa každý obyvateľ Slovenskej republiky mohol vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku.
V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, kedy sa slovenským rodičom na národnostne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy z dôvodu ich nedostatočných kapacít. S takýmto problémom zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. V tomto okrese sa v poslednom období totiž podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti najmä na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, kam sa prisťahovalo množstvo mladých slovenských rodín. Prirodzene, že svoje deti chcú umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Preto sa niektoré slovenské deti dostávajú do situácie, v akej boli ich prastarí rodičia za Uhorska, v dobe ministrovania grófa Alberta Apponyiho. Apponyiho školské zákony im znemožnili sa vzdelávať v reči, ktorej rozumeli. Dnes na rozdiel od Apponyiho čias ostáva slovenským rodičom možnosť voziť deti do vzdialenejších slovenských škôl. To im prináša náklady navyše, ale hlavne oveľa skoršie ranné vstávanie pre deti, keďže rodičov potom ešte čaká cesta do práce.
Je absurdné, že Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národnostných menšín. Je základnou povinnosťou a zodpovednosťou štátu zachovať a rozvíjať národnú identitu Slovákov.
Predkladaný návrh zákona ukladá povinnosť štátu v obci zriadiť školu s vyučovacím jazykom slovenským za určitých podmienok. Nutnou podmienkou pre zriadenie takejto základnej školy je, aby žiadosť o zriadenie novej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským podpísali zákonní zástupcovia detí starajúci sa spolu o minimálne päť školopovinných detí. Štát by potom novú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským zriadil, avšak iba v prípade, ak by sa základná škola, schopná zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky v slovenskom jazyku pre dotyčné deti, nenachádzala ani v danej obci, ani v jej blízkom okolí spomínaných 6 km dopravnej cesty vlakom alebo autobusom.
Myslím si, že vynaložené zdroje potrebné na zabezpečenie výučby slovenských detí v ich rodnom jazyku sa spoločnosti vrátia tak v podobe šťastných detí, ako aj v podobe rozvoja daných obcí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.9.2018 o 10:57 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:02

Marian Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tento náš návrh novely školského zákona vychádza z množstva doslova prosieb, ktoré sme dostali od Slovákov z južného Slovenska, najmä teda z Trnavského a Nitrianskeho kraja, o tom, že jednoducho ich deti nemajú možnosť sa vzdelávať na základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským.
Čo je veľmi smutné, my sme tieto žiadosti a prosby dostali až ako druhí, pretože tí ľudia najprv písali na vládne inštitúcie, najprv písali poslancom alebo príslušníkom, alebo predstaviteľom, funkcionárom Slovenskej národnej strany ako vládnej strany, a až keď sa nedočkali žiadnej odozvy, žiadnej reakcie, tak potom sa obrátili na nás.
A mňa mrzí, že tu teraz v tejto chvíli nesedí pán Hrnko, ktorý bol taký iniciatívny, aby kritizoval kolegu Uhríka, ale ktorý priamo vo svojej reakcii povedal, že vláda má legislatívne podmienky na to, aby túto vec vyriešila, ale z nejakého dôvodu sa to teraz nedeje. A ja sa pýtam z tohto miesta, prečo, keď teda aj pán poslanec Hrnko priznal, že o tom vedia a že vláda má tieto možnosti pomôcť týmto Slovákom na južnom Slovensku, prečo sa v tejto veci nič nedeje?
Pretože, ako kolegovia povedali, táto naša iniciatíva nemá absolútne nič spoločné so vzdelávaním menšín, akýchkoľvek, či už maďarských, alebo iných, nikomu nechceme upierať ich práva ani zhoršovať súčasný stav, ale, naopak, chceme sa dotiahnuť na situáciu alebo na úroveň, ktorú majú menšiny, aj pre teda slovenský národ na južných územiach.
Podľa nášho názoru je to absolútne legitímna, legitímna požiadavka týchto ľudí, aby ich deti mali možnosť rovnakého vzdelania ako deti v Nitre, v Trnave, Banskej Bystrici a všade inde na Slovensku, kde s tým nie je žiadny problém.
O to viac, o to viac je táto otázka aktuálna, že Slovenská národná strana je súčasťou vládnej koalície a má obrovské možnosti na to, aby sa jednoducho tieto veci vyriešili doslova, musím to tak povedať, doslova mávnutím čarovného prútika. Pretože kto iný má väčšie možnosti a väčšie kompetencie, ak nie členovia vlády, ak nie poslanci vládnej strany? A ako silno musia byť naozaj rozčarovaní a demotivovaní a sklamaní tí obyvatelia slovenskej národnosti na južnom Slovensku, ktorí sa márne snažia, ktorí márne volajú po tom, aby tie ich deti mohli takisto chodiť do malej školy s jazykom slovenským, ako chodia maďarské deti do malej školy s vyučovacím jazykom maďarským, ale nedostáva sa im žiadnej odozvy.
A z tohto miesta a v tejto chvíli musím jasne povedať, že s ohľadom na tieto veci, na tieto problémy a na tieto nevypočuté snahy tých alebo túžby, žiadosti rodičov týchto detí nie je tragédiou to, že vládna strana MOST – HÍD robí svoju politiku, pretože ich tam ľudia s takou politikou zvolili a je to úplne legitímne, aj keď sa nám to nemusí páčiť, ale tragédiou je, že Slovenská národná strana, ktorú tiež zvolili ľudia a ktorá je vo vláde, nerobí tú politiku, ktorú by, ktorú by od nich tí ľudia čakali. A potom, žiaľ, musíme povedať, že zase za účasti Slovenskej národnej strany vo vláde jednoducho tí ľudia prichádzajú, prichádzajú o to, aby sa na Slovensku cítili doma a aby mohli povedať, že sme hrdí na to, že sme Slováci a žijeme v Slovenskej republike.
A potom sa nemôžme čudovať a potom sa naozaj nemôžme čudovať, že mnoho mladých ľudí odíde zo Slovenska, či už za prácou, alebo preto, že si hľadajú lepšie životné podmienky, keď vidia, že vo vláde je pre nich prioritou riešiť všetko možné, riešiť všetko možné, úplné - niekedy - hlúposti a nezaoberať sa tým, po čom, po čom naozaj túžia tí ľudia, ktorí sú tiež daňoví poplatníci a ktorí tiež majú právo na to, aby žili plnohodnotný život tak, ako žijú aj ich možno rodiny trošku severnejšie.
Veľmi zle musí na týchto ľudí vplývať, keď vidia, že namiesto toho, aby vláda, ktorá ovláda aj priamo ministerstvo školstva, alebo teda vládna strana SNS, ktorá ovláda ministerstvo školstva, aby, tak ako povedal poslanec Hrnko, to vyriešila, keď sú na to legislatívne podmienky, tak keď títo ľudia vidia, že namiesto toho vláda rieši politické strany, rieši etické kódexy a riešia vládni poslanci také veci, ktoré v ničom nezlepšia kvalitu života týchto ľudí.
To je naozaj, ja chápem, že teraz pre mnohých to je taká kritika, ktorá sa zle počúva, a že zase som sa sem postavil, aby som vzbudzoval vášne, ale, kolegyne, kolegovia z SNS, to je, berte to ako taký výkrik tých ľudí, ktorí sa na nás obrátili preto, lebo sa u vás nedočkali reakcie. Berte to ako výkrik ľudí, ktorí sú skutočne zúfalí a ktorí nechcú voziť svoje deti 50 alebo 40 kilometrov niekde do iného okresného alebo krajského mesta, ale chcú mať tú školu niekde v rozumnom dosahu, povedzme do tých 6 km, tak ako to majú deti z, alebo deti teda príslušníkov národnostných menšín. Nie je to kritika, ale je to prosba o pomoc pre týchto ľudí. Proste robte, ja vás prosím, v ich mene, robte, máte ministerstvo školstva, robte niečo, aby sme neboli iba štatistami.
Kolega Hrnko povedal štatistiku, nevieme v tej veci nič spraviť, aj keď legislatívne podmienky sú, a odišiel zo sály. To nie je riešenie. Predsa takto nemôžme sa postaviť k prosbám týchto ľudí. A príďte s tým návrhom, my vieme, že náš návrh neprejde, lebo, lebo je to naša strana, príďte s tým návrhom vy, my vám to odhlasujeme a kľudne choďte na južné Slovensko a povedzte, že ste to vy vyriešili. Nám vôbec o to nejde, aby sme boli my, že, áno, náš znak, naša vlajka tam je, že my sme to spravili. Absolútne nie. Len keď tí ľudia sú zúfalí a smutní, tak niekto to za nich v tomto parlamente povedať musí, lebo my sme tu nato, aby sme riešili problémy ľudí, nato nás sem zvolili. A keď tí ľudia sa nevedia dožiadať tej spätnej väzby u vlády, tak to musí robiť opozícia, aj keď sme len fackovací panáci a jednoducho nemáme žiadne právomoci.
Takže tým by som ja skončil. Kolegovia a kolegyne, ak podporíte tento návrh, budeme veľmi radi, budeme vám vďační. Myslím, že tí ľudia na južnom Slovensku budú vďační, pretože naozaj to nezhoršuje nijakým spôsobom postavenie maďarskej ani inej menšiny, len to vyrovnáva postavenie tých Slovákov, ktorí sú v niektorých regiónoch, žiaľ, v menšine, na úroveň tej národnostnej menšiny. Ak náš návrh nepodporíte, ale prídete s vládnou iniciatívou, ktorá to proste bude riešiť, máte u nás plnú podporu a budeme vám za to vďační.
Takže ďakujem pekne a poprosím vás o podporu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.9.2018 o 11:02 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video