35. schôdza

16.10.2018 - 24.10.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 9:08 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:57

Róbert Puci
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Galek, my sa určite dvaja v týchto veciach nezhodneme, ale nevadí, však od toho je plénum Národnej rady, aby sme o týchto veciach diskutovali.
Ja chcem len upozorniť na niektoré nezrovnalosti, resp. protirečenia, ktoré ste tu dnes predviedol, a čo sa týka toho, čo ste povedali na výbore a čo ste povedali aj teraz tuná v pléne.
Tak napríklad na výbore ste spomínali, že zavedením poplatku porušujeme nejaké nariadenia Európskej komisie. Teraz ste povedali, že nič neporušujeme, ale že sme prekročili maximálny limit, ktorý určila Európska komisia. No možno by bolo dobré povedať aj to „B“, že tých 50 centov za 1 MW je za prístup do prenosovej siete nie do distribúcie, čo je dosť veľký rozdiel, že sa to týka hlavne veľkovýrobcov, ktorí sú veľkí obchodníci na..., alebo veľkí hráči na tom medzinárodnom trhu s výrobou elektrickej energie. A tým pádom vy chcete tú distribúciu dostať na úroveň samotnej prenosovej siete. A vôbec nehovorme o nejakom porušovaní hospodárskej súťaže veď sa poväčšine alebo v niektorých, vo viacerých prípadoch sa bavíme o tých výrobcoch na Slovensku, ktorí majú garantovanú pevnú cenu výkupu elektrickej energie, kde nemajú s kým a o čom súťažiť, teda cena tiež nie je veľmi malá.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2018 o 19:57 hod.

Ing.

Róbert Puci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:58

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Puci, ako ste povedali, v tom nariadení sa týka poplatku do prenosovej sústavy, veľmi správne. Ale viete čo je ten bod B? Že takýto poplatok alebo takéto nariadenie pre pripojenie do distribučnej sústavy neexistuje. Bohužiaľ, preto sa snažíme aspoň zjednotiť to minimálne na tejto úrovni, mali sme tu pripomienku pána Borcharda, ktorý sa tak isto sa dopytoval ešte vtedy pána Holjenčíka, prečo je to takýmto spôsobom diskriminačným zavedené aj pre tých domácich výrobcov, a v tej druhej časti, teda plynule prechádzam do tej diskriminácie, o ktorej som hovoril, keby ste ma pozorne počúvali, ja som to tam zdôraznil. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Tak ešte teraz, keď ste počúvali to zdôrazním, hospodárska súťaž je narušená v prípade výrobcov, ktorí fungujú na voľnom trhu, ako sú napríklad Slovenské elektrárne. Oni toto platia za každú 1 MWh vyrobenú na príklad v Mochovciach, v uhoľných elektrárňach, kdekoľvek, to znamená, toto je elektrina, ktorá súťaží na voľnom trhu s inými výrobcami z iných krajín z Maďarska, z Českej republiky, z Poľska a z iných krajín, kde tento poplatok jednoducho zavedený nemajú, a tým pádom sú o túto sumu znevýhodňovaní.
To, čo ste povedali vy v tom druhom kroku, že áno, máme tu aj tých podporovaných, ktorí idú podľa 309, to je absolútne v poriadku, ale tam som povedal, že hrozí, že bude otvárané cenové konanie, pretože tento poplatok je oprávneným nákladom, ktorý vstupuje do cenovej regulácie. A tým pádom to zase môže na to doplatiť a zaplatiť iba spotrebiteľ.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.10.2018 o 19:58 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 20:00

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, ja budem veľmi stručný a poviem len pár viet.
Toto je typická opozícia, ja som veľmi smutný, pán poslanec Galek, že ste potrebovali strhnúť na seba pozornosť a trištvrte hodinu alebo 50 minút ste sa tu v rámci rozpravy vyjadrovali len vy. Nesporne máte dostatočné vedomosti o tejto téme a možno jeden z najlepších v rámci tohto pléna. Ale asi ani vás nezaujíma môj názor na túto vec, a keďže som už minule vám sľúbil, že vystúpim v rozprave, nedali ste mi priestor, nebudem, nebudem sa tu už zajtra vracať k tejto téme a ja odporučím aj našim poslancom, aby nehlasovali za vaše pozmeňujúce návrhy, pretože sú scestné, nepodložené aj odborne nevysvetlené a nemajú základy, a sme sa viackrát na túto tému bavili aj na výboroch, aj pri rôznych iných rôznych iných príležitostiach.
Ja, asi nemáte záujem diskutovať, je tiež potom s vami nemám záujem diskutovať.
Pekný večer vám prajem. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.10.2018 o 20:00 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
35. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 8:51

Denisa Saková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené, vážené dámy, teda vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som teda uviedla predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala presadzovať inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov, vytvoriť podmienky pre vznik odboru na prokuratúre, ktorý bude osobitne dohliadať na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov a posilniť kompetenciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v oblasti dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti postupov príslušníkov ozbrojených zborov. Okrem toho sa na základe programového vyhlásenia majú vytvoriť podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možností jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody.
V súlade s cieľom posilnenia nezávislosti kontroly ozbrojených zborov sa v zákone o Policajnom zbore kreuje samostatný útvar Policajného zboru –Úrad inšpekčnej služby, ktorý bude vyšetrovať trestnú činnosť príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, teda príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Úrad inšpekčnej služby bude tiež kontrolovať zákonnosť postupu príslušníkov Policajného zboru mimo trestného konania. Riadenie tohto úradu je vyčlenené z pôsobnosti prezidenta Policajného zboru a je zverené riaditeľovi Úradu policajnej inšpekcie, ktorý sa bude zodpovedať vláde. Okrem toho sa priamo v Trestnom poriadku vyšetrovatelia zaradení na Úrade inšpekčnej služby definujú ako samostatný orgán činný v trestnom konaní a prostredníctvom zmien v zákone o prokuratúre sa ustanovuje pôsobnosť krajskej prokuratúry v trestnom konaní vo veciach trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.
Novela zákona o štátnej službe Policajného zboru napĺňa taktiež záväzok posilniť parlamentnú kontrolu menovania prezidenta Policajného zboru, obmedziť možnosti jeho odvolania. Prezidenta Policajného zboru síce bude naďalej menovať minister vnútra, ale iba z kandidátov, ktorí úspešne prešli výberovým dvojkolovým konaním pred odbornou komisiou a s ktorými súhlasil aj Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zákonom bude tiež stanovené jeho funkčné obdobie na 4 roky, pričom do tejto funkcie môže byť menovaný opätovne iba raz. Okrem dôvodov na odvolanie prezidenta Policajného zboru z funkcie, ktoré vyplývajú zo straty exaktne stanovených podmienok na výkon funkcie, môže odvolať aj brannobezpečnostný výbor na odôvodnené, písomné odôvodnenie ministra vnútra. Tieto dôvody však musí, ako som povedala, odobriť výbor pre obranu a bezpečnosť a môže odvolať prezidenta trojpätinovou väčšinou.
V súvislosti s transparentnejším výberom prezidenta Policajného zboru aj ustanovením taxatívnych dôvodov na jeho odvolanie sa posilňuje aj samotné postavenie prezidenta Policajného zboru, pretože vnútornú organizáciu a náplň činnosti útvarov jednotlivých organizačných štruktúr Policajného zboru bude minister vnútra určovať len na základe návrhu prezidenta Policajného zboru. Na rozdiel od súčasného stavu už nebude môcť minister vnútra vybrať z riadiacej pôsobnosti prezidenta Policajného zboru útvary Policajného zboru, ktoré sa podieľajú na odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov.
S cieľom zvýšiť transparentnosť vykonávania kontroly správnosti vybavovania sťažností smerujúcich proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov sa navrhuje zaviesť do zákona o sťažnostiach osobitnú parlamentnú kontrolu ich vybavovania. V prípade, že boli využité všetky v súčasnosti existujúce mechanizmy na prešetrenie sťažnosti, respektíve prekontrolovanie správnosti jej vybavenia a napriek tomu sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom vybavenia sťažnosti, bude sa môcť obrátiť na príslušný výbor Národnej rady slovenskej republiky, aby postup orgánu verejnej správy preskúmal. Výbor v prípade zistenia porušení pri vybavovaní sťažnosti bude postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Okrem problematiky menovania a odvolávania funkcionárov v Policajnom zbore sa do zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zavádza aj nový druh štátnej služby a to štátna služba kadeta. Podľa súčasnej právnej úpravy sa do služobného pomeru z hľadiska veku môže prijať len občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov. Zavedením štátnej služby kadeta bude možné prijímať do štátnej služby občanov od 18 rokov, teda aj bezprostredne po získaní stredoškolského vzdelania a účelom štátnej služby kadeta bude len získanie policajného vzdelania. Po jeho úspešnom ukončení sa kadet zaradí do prípravnej štátnej služby, čo znamená, že bude plynulo pokračovať v služobnom pomere. Doba štúdia počas štátnej služby kadeta sa pritom započítava do prípravnej štátnej služby, čím sa v tomto prípade celková doba prípravnej služby, ktorá je vo všeobecnosti dvojročná, skráti na polovicu.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 8:51 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:06

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pani ministerka. Teraz porosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Bučeka, aby nám predniesol spravodajskú informáciu k tomuto bodu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 9:06 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:07

Jozef Buček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1145. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúce z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

17.10.2018 o 9:07 hod.

Mgr.

Jozef Buček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:08

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, viera ľudí, že sa v tomto štáte začne uplatňovať spravodlivosť pre každého bez ohľadu na spoločenské postavenie človeka, sa nedá privolať s novými paragrafmi. Viera ľudí, že sa v tomto štáte bude právo uplatňovať rovnako pre každého bez ohľadu na kontakty človeka v politike, v polícii, v biznise, v justícii sa nedá prinavrátiť novými zákonmi. Viera ľudí, že princíp "padni, komu padni" začne v tomto štáte konečne niekto uplatňovať, sa dá obnoviť len skutkami.
Predsa paragrafy, podľa ktorých sú vratky DPH za fiktívne obchody trestné, sme tu mali aj doteraz. Paragrafy, podľa ktorých je nebezpečné vyhrážanie trestné, sme tu tak isto mali aj doteraz. Len akosi nebolo tých policajtov a prokurátorov, ktorí by tieto paragrafy uplatňovali pre každého rovnako. Pre každého rovnako. Bez ohľadu na spoločenské postavenie človeka, bez ohľadu na jeho kontakty, bez ohľadu na jeho zbierku kompromitujúcich materiálov vo svojom trezore. Musela sa zmeniť vláda, nie paragrafy, muselo sa zmeniť policajné vedenie, nie zákon o Policajnom zbore. Museli odísť pán Fico, pán Kaliňák, pán Gašpar, pán Krajmer. Z policajného prezídia museli odísť funkcionári, ktorí majú preukázateľné prepojenie cez svojich rodinných príslušníkov na osoby blízke podozrivému z objednávky vraždy Jána Kuciaka.
Vážená pni ministerka, a vy ste časť týchto osôb zamestnali na ministerstve vnútra. Časť osôb, ktorí museli odísť z policajného prezidenta. Môžete predkladať sebelepšie zákony, tento fakt znedôveryhodní akýkoľvek dobrý zámer, s ktorým prídete. Tento zákon, ktorý predkladáte, však minimálne v jednej časti dobrým zámerom nie je. Vysielate ním totiž signál, že sa súčasná vláda trasie pri predstave, že po nej príde iná. Že v budúcej vláde bude mať ministra vnútra iná strana než SMER a že ten minister bude chcieť za policajného prezidenta niekoho iného, než chce strana SMER. Týmto zákonom vysielate signál, že pre stranu SMER je priam existenčná otázka zabrániť budúcemu ministrovi vnútra vybrať si policajného prezidenta, s ktorým chce spolupracovať. Je to pritom ničím nezdôvodniteľné farizejstvo. Ani vám, pani ministerka, totiž nikto nenadiktoval, koho máte vymenovať za policajného prezidenta, predpokladám, že vám to nikto nenadiktoval. Ani vášmu predchodcovi pánovi Kaliňákovi nikto nenadiktoval, koho si má vybrať za policajného prezidenta. Predpokladám, že mu to nikto nenadiktoval. A predpokladám, že ani vám, ani pánovi Kaliňákovi by sa nepáčilo, keby policajného prezidenta pre vás alebo pre pána Kaliňáka vybrali za vlády Ivety Radičovej. Keby vám policajného prezidenta vybral napríklad Daniel Lipšic. Čínsky filozof Konfucius raz povedal a napísal, že: "nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe." To len na margo.
Ak by ste chceli tento zákon predať cez populistickú myšlienku, že idete odpolitizovať políciu, tak sa vám to nemôže podariť. Paragrafom, ktorým idete s účinnosťou od januára budúceho roka zaviesť štvorročné funkčné obdobie policajného prezidenta, vám totiž nikto súdny nemôže urobiť, že chcete odpolitizovať Policajný zbor. Pretože vnútiť policajného prezidenta budúcemu ministrovi vnútra, nie je nič iné ako spolitizovanie Policajného zboru. Stačí jednoduchá matematika. Nový zákon začne platiť od januára 2019. Kým zbehne výberové konanie na funkciu prezidenta Policajného zboru cez návrhovú komisiu, verejné vypočutie, branno-bezpečnostný výbor a tak ďalej, prejdú minimálne tri mesiace. Nový prezident Policajného zboru tak bude vymenovaný približne rok pred parlamentnými voľbami. Keď príde nová vláda, nový minister vnútra bude musieť akceptovať vami vybratého prezidenta na najbližšie tri roky. Na tri roky zo štvorročného funkčného obdobia.
A ktorá strana zo súčasnej vládnej koalície bude mať asi rozhodujúci vplyv na výber Policajného prezidenta? Bude to najmenšia vládna strana MOST – HÍD? Asi ťažko. Najmenšia vládna strana ešte nikdy v histórii nemala vplyv na výber policajného prezidenta. Bude to Slovenská národná strana, ktorá v tejto vláde nominovala šéfa tajnej služby? Z pohľadu deľby moci asi veľmi ťažko. Samozrejme, že to bude strana SMER, tak ako je to teraz pri súčasnom znení zákona o Policajnom zbore. Takže čo sa zmení po prijatí tejto novely v praxi? Nič. Zmenia sa paragrafy, ale princíp politickej deľby moci zostane zachovaný. Akurát sa bude vláda tváriť, že prijala takzvanú systémovú zmenu a odpolitizovala políciu. Nebude to síce pravda, ale z pravdy si táto vládna koalícia nie vždy robí ťažkú hlavu. Asi sa na tom viacerí v tejto sále zhodneme.
Dámy a páni, vrátim sa k svojim úvodným slovám. Viera ľudí, že sa v tomto štáte začne uplatňovať spravodlivosť pre každého, sa nedá nastoliť novými paragrafmi. Dá sa to nastoliť len skutkami. V uplynulých hodinách a dňoch sa také skutky začali diať a nie je to vďaka výmene paragrafov.
Vážená pani ministerka, ak sa chcete zbaviť podozrenia, že vám ide o zabetónovanie policajného prezidenta v prípade, že po ďalších parlamentných voľbách príde iná vláda, mám pre vás riešenie. Ak trváte na tom, a koalícia sa na tom zjavne zhodla, že áno, aby bol policajný prezident štyri roky neodvolateľný, podporte pozmeňujúci návrh, ktorý posunie účinnosť nového spôsobu voľby prezidenta Policajného zboru na september 2020. To by bolo fér. Dnes totiž nikto z nás nevie, aká vláda vznikne po voľbách v roku 2020. Možno v nej bude SMER , možno v nej nebude SMER, ktovie. Ak súhlasíte s posunutím účinnosti v tejto časti novely na september 2020, nikto nebude môcť namietať, že ste tieto paragrafy ušili pre potreby stany SMER, ktorá má dnes na ministerstve vnútra rozhodujúce slovo. Zachovajte sa fér, inak pokazíte dobrý dojem z udalostí posledných dní, kedy sa konečne začali diať skutky, na ktoré ľudia toľko čakali. A myslíte na to, že dôveryhodnosť polície môžu prinavrátiť len takéto a podobné skutky, nie nové paragrafy, tie môžu, naopak, niekedy uškodiť. Napríklad vtedy, keď budú vzbudzovať dojem, že si cez ne niekto snaží zaručiť politický vplyv a beztrestnosť. A to, dúfam, v dnešnej spoločenskej atmosfére ani vy nechcete. Nechajte policajných funkcionárov, aby sa zabetónovali skutkami. Ak sa im to podarí, aj verejnosť bude oveľa citlivejšia na ich výmenu. A k tomu naozaj nepotrebujete nové paragrafy.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 9:08 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:18

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Grendel, musím súhlasiť so všetkým, čo ste povedal. A zdôrazním jednu vec. Súčasná vláda, súčasná strana SMER naozaj nechce odpolitizovať Policajný zbor, ale, naopak, chce zabetónovať funkcionárov tak, aby ich chránili aj po nasledujúcich voľbách, keď bude nová vláda. Svedčí to o jednom, že už si neveria, že po nasledujúcich voľbách budú vo vláde. A táto jediná skutočnosť nás môže tešiť, že naozaj po voľbách v roku 2020 už takáto vládna koalícia nevznikne. A strana SMER zubami-nechtami sa snaží, aby ešte mala aspoň chvíľku vplyv, aby si niektorí z ich funkcionárov mohli zaručiť beztrestnosť. Je to smutné, ale naozaj to tak vyzerá.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2018 o 9:18 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:20

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka vnútra, vážené dámy a páni. Ľudia na Slovensku majú oprávnený pocit, že mocensko-bezpečnostné zložky štátu boli a sú zneužívané na presadzovanie osobných, politických a ekonomických záujmov jednotlivcov a nie len na to, na čo majú byť používané. Na to je pomoc ľuďom. Týka sa to polície, tajných služieb, ale aj prokuratúry a súdov. V polícii pracuje 22-tisíc policajtov, na súdoch, v tajných službách, na prokuratúre ďalšie tisíce. Pri takomto počte nie je možné ustrážiť, aby nedochádzalo k jednotlivým prípadom zneužívania moci. Treba to priebežne riešiť, ale platí, že kde je moc, tam vždy bude dochádzať aj k jej zneužívaniu.
Problém však je, keď sa zo zneužívania moci bezpečnostných zložiek štátu stane systém. A ešte väčší problém je, keď tento systém riadia osoby, ktoré nemajú žiadnu demokratickú legitimitu. To sú finančné skupiny a oligarchovia. Lebo, a to vás chcem poprosiť, aby ste si to dobre zapamätali, oligarchov a finančné skupiny nemôžete vymeniť vo voľbách, oni pretrvávajú desaťročia, ich metódy práce sú rovnaké, nemenia sa, ich záujmy a ciele sú rovnaké – ovplyvňovať vo svoj prospech to, čo sa v našom štáte deje. Písal som o tom v knihe Banda zlodejov, ktorá sa stala pomerne úspešným bestsellerom.
Systémové zneužívanie sme v prípade polície mohli na Slovensku cítiť dlhé roky. Ja osobne aj doslovne na vlastnej koži. Vždy, keď som skrížil cestu nejakej vplyvnej mocensko-ekonomickej štruktúre, tak sa mi potom dočkalo odpovede v tom, že som čelil politickej, spravodajskej, niekedy aj trestnoprávnej šikane. V deväťdesiatych rokoch som bol záujmovou osobou Lexovej SIS, po roku 2000 Mitrovej SIS. To bolo vtedy, keď som na Fonde národného majetku bojoval proti privatizácii Reštitučného investičného fondu a zváračského ústavu a snažil som sa ich zvrátiť. Pekné špinavosti vtedy na mňa vymýšľali. Ale neumlčali ma. Ja si neviem dať pokoj, keď mám niekde pocit, že sa deje niečo nefér, alebo že sa škodí ľuďom, alebo že sa deje nejaká nespravodlivosť. Ale to ešte nebolo nič. Po reálnom začiatku vyšetrovaní kauzy Gorila, keď sa na tom naozaj začalo robiť, o ktoré som sa podstatným dielom pričinil, som roky čelil mediálnemu, spravodajskému, trestnoprávnemu, policajnému tlaku zo strany istej nemenovanej finančnej skupiny a istého nemenovaného podnikateľa, ktorého meno sa začína na K a momentálne sa nachádza v Leopoldove.
Prečo o tom hovorím? Nie preto, aby som si robil nejaké zásluhy. Svetská sláva, poľná tráva. Hovorím o tom preto, lebo mne nikto nemusí hovoriť, ako sa zneužívajú bezpečnostné zložky štátu. Ja to teda poznám veľmi dobre na vlastnej koži. Ale napriek tomu a práve preto, že to poznám na vlastnej koži, vám dnes hovorím, že predložený policajný návrh, zákon o Policajnom zbore túto situáciu nezlepší, ale zhorší. Zhorší ju. Zástancovia tohto zákona sú v lepšom prípade naivní, v horšom prípade veľmi dobre vedia, čo robia.
Dámy a páni, vždy som bol rebel, vždy som išiel proti prúdu nejakého aktuálneho mocensko-bezpečnostného nastavenia v štáte a robil som to, čomu verím. Viem čeliť tlaku, viem sa rozhodovať pod tlakom a napriek tomu si vždy hovorím, čo si myslím, a robím to, čo hovorím. To je moja prednosť, na tom som vždy staval. A budem rovnako postupovať aj dnes bez ohľadu na to, či sa to práve hodí alebo nehodí.
Dámy a páni, nenechajte sa, nenechajte sa oklamať módnym výstrelkom, dokonca by som povedal, že úchylkou, ktorá sa dnes volá odpolitizovanie. Všetci dnes opakujú ako mantru, čo všetko treba odpolitizovať. Potrebujeme odpolitizovať štátnu správu, médiá. Teraz chceme odpolitizovať políciu. Toto potrebujeme? Ja už len čakám, kedy budeme chcieť odpolitizovať parlament alebo vládu. Však urobme nejakú komisiu. Načo máme ľudí, načo máme demokratické voľby?! Veď nejaké komisie nám povedia, čo treba robiť. Čo sa budeme zaoberať ľuďmi? Veď ľudia nevedia, čo si majú myslieť. Veď sa mýlia! Toto chceme zaviesť v našom štáte? Toto chceme zaviesť v bezpečnostnom zbore ozbrojených 22-tisíc policajtov? To je hanba. To je hanba, ako necháme kastrovať zákonodarnú a výkonnú moc tohto štátu, ktorá jediná má demokratickú legitimitu od občanov. Tie ostatné moci ju nemajú.
Kto pozná tých expertov, ktorí majú rozhodovať o policajnom prezidentovi? Ktorí majú rozhodovať o tom, kto bude veliť 22-tisíc ozbrojeným policajtom? Kto tých expertov pozná? Nie pozná, kto vôbec vie ich mená?! Každý z nás prešiel neustálym skríningom médií, sociálnych sietí. Všetko, čo urobíme. Keď ja zle zaparkujem, o hodinu je to na sociálnych sieťach a musím sa z toho zodpovedať. A tí experti v komisii, ktorí majú rozhodovať o 22-tisíc ozbrojených policajtoch, vie vôbec niekto, ako sa volajú?
Dámy a páni, štátu vždy niekto vládne. Buď demokraticky zvolení predstavitelia štátu, alebo mafia, ktorá každého zastraší, alebo oligarchovia, ktorí si každého kúpia. Čo je lepšie? A čo je pre ľudí najhoršie? Posilňovať ten demokratický prvok v kontrole moci v štáte? Alebo posilňovať tie prvky, ktoré ľudia nemajú pod kontrolou, kde nie je žiadne spätná väzba? Ja sa pýtam, čo najviac pomôže ľuďom? Ak sa pokazí politik, ľudia ho vždy môžu odvolať vo voľbách. Lebo, chvalabohu, žijeme v demokracii. A kto odvolá tie mafie, kto odvolá tie oligarchické štruktúry, ktoré, samozrejme, že chcú mať vplyv na bezpečnostné zložky štátu? To ľudia neovplyvnia. To ľudia neovplyvnia. Nebalamuťte už ľudí, prosím vás, že tu budú pomáhať nejakí nikým nevolení experti. A ich kto nominuje? Kto nominuje tých expertov? Oni zlezú zo stromu? Urodia sa na poli? Nikde na svete nevládnu komisie. Nikde na svete nevzniká moc z ničoho. Čudujete sa potom, že ľudia nedôverujú tej vašej liberálnej demokracii, keď čoraz viac rozhodnutí, čoraz viac moci, ktorú mali ľudia, ako to v demokratickom štáte má byť, prechádza na nejaké Brusely, finančné inštitúcie, komisie a ja neviem čo všetko ďalšie?! Áno, aj politici sú dobrí aj zlí. Ale dajú sa vymeniť vo voľbách na rozdiel od toho všetkého, toho ostatného.
Dámy a páni, tým, ktorým to ešte nedošlo, tak to zopakujem ešte raz. Problémom polície za pána Kaliňáka nebolo to, že bola spolitizovaná. Problémom polície za pána Kaliňáka bolo to, že bola takmer na 100 % odpolitizovaná. Problémom nebolo to, že pán Kaliňák príliš zasahoval do činnosti polície. Problém bolo, že pán Kaliňák nezasahoval do činnosti polície, aj keď sme všetci vedeli, že ju riadia, a najmä elitné policajné útvary, nikým nevolení oligarchovia. Toto je odpolitizovanie polície? Takéto odpolitizovanie polície chceme?
Lebo ak chceme zmeniť políciu tak, aby fungovala v prospech občanov, čuduj sa svete, v demokratickom štáte, viete, kto jediný to môže urobiť? Politici, ak dostanú dôveru ľudí vo voľbách. A vy teraz chcete vyriešiť problém toho, že pán minister Kaliňák bol mocensky slabý a musel zohľadňovať široké záujmy zainteresovaných ľudí tým, že urobíte z každého budúceho ministra vnútra mocensky slabého Kaliňáka? Toto pomôže ľuďom? Nefungovalo to takto, urobme teraz zákonom? Zákonom to zafixujme? Tento zlý stav, ako to povedal pán kolega Grendel pred chvíľou. A to, že sa teraz veci začali diať, to, že vidíme, že aj na Slovensku sa to dá, že tu máme policajtov, prokurátorov, ktorí vyšetrujú, robia domové prehliadky, to, čo si nikto roky nedovolil, na to potrebovala pani ministerka vnútra zmenu zákona? Neodišiel náhodou predchádzajúci policajný prezident na základe tohto zákona?
Vraj idete odpolitizovávať. Aspoň nebuďte falošní. Doteraz zasahoval do činnosti polície jeden politik. Jeden. Podľa tohto zákona ich, bude zasahovať 12 politikov. To je odpolitizovanie? Doteraz sme mali jednu políciu. Teraz budeme mať aj druhú políciu pod predsedom vlády a pod vládou, kde o tom bude rozhodovať ďalších 15 politikov. Takže namiesto jedného politika – ministra vnútra potom bude rozhodovať 30 politikov. To je odpolitizovanie? Koho tým chcete obalamutiť? Mňa teda nie.
Dámy a páni, toto môže navrhovať iba niekto, kto bezpečnostným zborom ale absolútne nerozumie, alebo, práve naopak, veľmi dobre im rozumie, ako fungujú a presne takto to chce urobiť. Tento zákon znefunkční políciu, pretože policajti namiesto toho, aby robili to, čo majú, chránili, pomáhali ľuďom, aby bojovali proti organizovaným zločineckým štruktúram, viete, čo budú robiť väčšinu času? Budú tie dve polície navzájom na sebe robiť a ešte navzájom sa budú naťahovať s ministrom vnútra. Tomu budú venovať väčšinu času, lebo presne takto to vidíme v Česku, presne takto to dopadlo. Komu toto vyhovuje? Normálnemu občanovi? Toto pomáha normálnemu slušnému človeku? Nie. To pomáha iba tým mocným, mocensko-ekonomickým štruktúram, lebo budú vedieť, že policajti a najmä tí elitní, nebudú mať čas na nich. Budú sa zaoberať navzájom, klbčiť, intrigovať a tak ďalej. Toto chcete dosiahnuť týmto zákonom, ktorý ste predložili? Tak sa ja pod toto rozhodne nepodpíšem. To je znefunkčnenie polície.
Ľuďom je úplne jedno, či som z opozície alebo z koalície. Ľudia chcú, aby som ja aj my všetci, čo tu sedíme, pomáhali ľuďom. Ľudí zaujíma, ako používame moc, či v prospech seba, v prospech nejakých oligarchov alebo v prospech ľudí, či pomáhame ľuďom, alebo sebe, alebo oligarchom. To je pre ľudí podstatné.
Niet na Slovensku silnejšej moci, ako je 22-tisíc policajtov v Policajnom zbore. Policajný zbor je ozbrojená mocenská inštitúcia, ktorej podstatou je uplatňovanie a vykonávanie moci. Policajt má moc zastaviť človeka, zastaviť auto, obstaviť majetok, zablokovať účty. To je obrovská moc. Polícia vždy vykonáva moc kontinuálne a neustále. V každej sekunde polícia koná v prospech niekoho a v neprospech niekoho. To je obrovská moc, ktorá sa dá zneužiť. Policajný zbor je niečo, v hraniciach štátu je Policajný zbor niečo ako žrebec v ohrade. Buď je tento žrebec skrotený, niekto ho vedie a kontroluje, alebo robí paseku, robí si, čo chce. Moc sa vždy ustáli v konkrétnych ľuďoch v Policajnom zbore. A najhoršie je, keď mimo Policajného zboru. Moc v bezpečnostnom zbore sa vždy rajonizuje. Vznikajú teritória, kde jednotliví policajní a bezpečnostní funkcionári realizujú svoju absolútnu moc.
A viete, ako jedine sa dá takýto ozbrojený zbor ako ten žrebec skrotiť a kontrolovať, aby konal v prospech demokratického štátu a v prospech záujmu občanov? Jedine tým, že niekto ho musí vedieť kontrolovať. A to sa deje menovaním, odvolaním, rozkazom. Tak fungujú bezpečnostné zbory. Kto si myslí, že fungujú inak, že tu vymyslí koleso, tak nikdy v tomto prostredí nepôsobil. Úplne najhoršie je, ak je najvyšší veliteľ ozbrojeného zboru, v tomto prípade policajný prezident, neodvolateľný alebo ak je ťažko odvolateľný. Potom takémuto veliteľovi začne chutiť moc, začne si ju užívať. Tých príkladov zneužitia moci z histórie sme mali veľakrát, aj policajnej moci. Napríklad Jozef Fouché za Francúzskej revolúcie, napríklad Reinhard Heydrich za nacistickej Tretej ríše. To sú excelentné prípady zneužitia moci, policajnej moci.
Jediná možnosť, ako držať bezpečnostný zbor pod demokratickou kontrolou, je mať možnosť menovať a odvolávať. A kto by to mal robiť?
V každom štáte spadá polícia pod výkonnú moc. Áno, v demokratickom režime má platiť rovnováha moci. Rovnováha zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Ale my sa bavíme o výkonnej moci. Výkonná moc je od slova vykonávať. Výkonná moc nie je od slova impotencia rozhodnúť o čomkoľvek. Kto si tu chce uzurpovať právo rozhodovať o najväčšej moci v tomto štáte, o Policajnom zbore, bez delegovania moci od ľudí? Nejakí experti?
Poviem vám niečo o expertoch. Poznáte problém s našimi lesmi? Máme tu desiatky expertov, pánov profesorov, na slovo vzatých odborníkov, ktorí hovoria, treba tie lesy nechať tak, bez zásahov, nech to ten kôrovec zožerie, potom bude dobre, o dvadsať rokov. A potom tu máme ďalšie desiatky expertov, ktorí sú vysokoškolskí profesori, ktorí hovoria nie, treba to vyrúbať, lebo ten kôrovec napadne aj všetko ostatné. Desaťročia sa hádajú, súdia, dávajú na seba trestné oznámenia. Experti. A kto rozhodne, ako to má byť? Iba ľudia nakoniec vo voľbách môžu rozhodnúť, akú politiku si prajú. A takéto vojny expertov chcete zaviesť v polícii, v 22-tisícčlennom ozbrojenom zbore?
A s expertmi ešte druhý problém. Vo väčšom meste už nepostavíte ani chodník, lebo vždy sa nájde nejaký nezávislý expert, ktorý povie, že tá konvalinka, bohužiaľ, rastie iba tu. Ľudia budú desať rokov chodiť po blate napriek tomu, že 99 % vo voľbách trikrát rozhodne, že tam chce chodník. Expert povedal, že bude ďatelinka. To je demokracia? Však z takej demokracie sa ľudia smejú. Demokracia nesmie byť bezzubá. Demokracia musí vedieť vykonávať a najmä mať výsledky a nie sa vyhovárať na nejakých expertov v zákulisí. Však to je smiešne. To nie je demokracia. To je nechlapské, to je proste pokrytecké a skrývajúce sa. Pod to sa ja nikdy nepodpíšem. Ja som v politike na to, že keď mám dôveru od ľudí a s niečím za tými ľuďmi prídem, niečo im sľúbim, tak to potom dodržím. A nieže sa tej moci vzdám na nejakú komisiu a potom poviem: no tak, prepáčte, dopadlo to ako vždy blbo, ale rozhodla komisia, ja za to nemôžem. Ľudia chcú výsledky, nie vyhováračky, že ktorá komisia to pokašlala.
Pozrime sa, kto má podľa tohto nového zákona rozhodovať o policajnom prezidentovi. Pri všetkej úcte, každého z nás volilo alebo minimálne mohlo voliť 4,5 milióna občanov. A tuto vidím, že pri všetkej úcte k pani rektorke Akadémie Policajného zboru, ju kto volil? Ona má akú legitimitu, ako sa volá, s kým sa stretáva? Vy to viete? Vy viete, aké má pozadie? A to je v poriadku, ona bude rozhodovať o policajnom prezidentovi? Ja nič proti nej nemám. Ale kto ju volil, akú má ona demokratickú legitimitu? Pri všetkej úcte, zástupca policajných odborov. Polícia má byť zodpovedná občanom alebo má byť zodpovedná policajtom? Nemáme tých samospráv už dosť? Nemáme sudcovskú samosprávu, sme z nej nadšení, teší nás to, ako funguje? Veď výkonná moc delegovaná od ľudí má riadiť políciu, kontrolovať, určovať jej úlohy, a nie policajti sami.
Minister vnútra sa zodpovedá ľuďom. Ak je zlý, vieme ho vymeniť. Ak je zlý policajný prezident, vieme ho vymeniť. Všetci ma kritizovali, keď bol vymenovaný pán generál Lučanský za policajného prezidenta, že prečo som k nemu taký zdržanlivý, že však aj tak to bude iba kozmetická zmena. Tak kto bol naivný vtedy a kto bol realista vtedy? Myslíte si, že pán Kočner má pocit, že to je kozmetická zmena spávať v Leopoldove? Ja si teda myslím, že to neni kozmetická zmena. A koľko paragrafov ste museli zmeniť, pani ministerka vnútra, na to, aby ste vymenovali pána Lučanského? Koľko paragrafov musel zmeniť pán Lučanský, aby vyhodil tých, ktorí to vyšetrovanie vraždy Kuciaka brzdili, a dal tam ľudí, ktorí to posunuli tak, že dneska máme štyroch ľudí za to už vo väzbe? Koľko paragrafov na to potrebovali zmeniť? Nič. Nepotrebujeme zmeniť žiaden paragraf. Potrebujeme zmeniť ľudí a dať tam takých ľudí, ktorí sa nebudú báť prevziať zodpovednosť za svoje činy. Stáť si za nimi a dosiahnuť nejaké výsledky. Mne je úplne jedno, či tam bude pán Lučanský, pán Spišiak, pán Gašpar alebo ktokoľvek. Ak si bude robiť svoju robotu, nech je tam aj pätnásť rokov. Je mi úplne jedno, či tam bude tri alebo sedem rokov, pokiaľ si bude robiť svoju robotu, nech tam je.
Ale, preboha živého, netvárme sa my tu, že už nevieme rozhodnúť pomaly o ničom. Prečo by nás potom ľudia mali voliť, ak všetko chceme delegovať na nejakých expertov? Majme aspoň trochu sebavedomia, povedzme ľuďom, čo chceme urobiť a urobme to. Potom obnovíme dôveru ľudí v demokratický systém. Nie, keď sa budeme vyhovárať na komisie. Pod to sa ja nikdy nepodpíšem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 9:20 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:40

Ľubomír Galko