35. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za diskusiu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja sa pridávam, pekný večer. Ak dovolíte k samotnej novele, ktorú som, ktorú som ponúkol. Nedá mi začať s tým, že začnem od svojich kolegov. Na tomto zákone sa dva, dva a pol roka robilo intenzívne. Treba si uvedomiť rozsah tých zmien, ktorý je návrhom tohto riešenia, samozrejmá vec, aj istých rizík, ktoré z toho môžu vyplynúť. Stále tak trošku v podvedomí máme niečo, čo sa udialo na prelome alebo na konci vlády, keď končil pán Mikloš a zanechal tu spúšť na daňovom úrade. A toto je obdobný kolos otázok riešení, ktoré súvisia so zavedením ročného zúčtovania. Preto ideme, ideme do istej miery veľmi opatrne, ale treba povedať že so zámerom jednoznačne ročné zúčtovanie zaviesť k tejto problematike.
Môžem potvrdiť to, čo otvoril pán Heger minule, myslím, že v prvom čítaní aj pán Mihál. Možno preto tak neskôr, lebo sme čakali ako dopadne UNITAS. Lebo úplne inak by sa vstupovalo, keby sme vstupovali do UNITAS-u, vyjasnené veci, daňová správa, colná správa a, samozrejmá vec, my do toho vstúpiť, je niečo úplne iné, ako keď vstupujeme do teraz platnej legislatívy a máme ambíciu niečo nechať a niečo nové vytvoriť a, samozrejmá vec, objektívny záujem, aby to aj dobre fungovalo. Tieto riziká sú tu, a preto tá opatrnosť pri tom riešení týchto problémov tu jednoducho veľmi veľká je.
K samotným pozmeňovacím návrhom. Pozmeňovací návrh pána Vážneho a vlastne posunutie tých vecí, ktoré súvisia s účinnosťou, bavili sme sa o tom aj pri prvom čítaní. Vzhľadom na to, že tie jednotlivé systémy – 42, Ľubo, ak si ich pamätám, je ich v rámci Sociálnej poisťovne? – a my viac jak polovicu ideme momentálne riešiť a meniť, majú možno jedna, dve firmy, ktoré realizovali veci okolo toho. To znamená, do istej miery je tu aj tak trošku monopol, cez ktorý budeme tieto otázky mať záujem riešiť. A sú to oni, ktorí hovorili o potrebe času na zavedenie týchto zmien, samozrejme vrátane dopadov.
K finančným dopadom chcem oceniť už túto chvíľu, keď ešte zákon ani nebol schválený, ale reálne predpokladáme, že bude, že Sociálna poisťovňa a pán generálny riaditeľ rieši otázku dopadov ich objektivizáciou cez tretí zdroj, ktorý by mal potvrdiť možné náklady, ktoré s tým súvisia. To znamená, že ani táto otázka nie je nám ľahostajná a minimálne sme sa aj my dvaja zamýšľali nad tým, či tých 14 a niečo nie je príliš veľká suma, ktorá by, celá tá úprava tých systémov mala stáť. Budeme to priebežne, samozrejmá vec, hodnotiť a kontrolovať aj na dozornej rade a pravidelne sa touto otázkou zaoberať. Ale v tejto chvíli mi nič neostáva, len povedať áno pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vážny.
K pánovi poslancovi Madejovi, no prax ukázala, možno je to technický problém, ale život si ho vyžiadal, a celkom prirodzene hovorím áno a možnože pri otvorení zákona a riešení problémov, ktoré život priniesol a prax ukázala, aj takéhoto drobného charakteru, vždy budem náklonný, aby sme túto otázku riešili.
K pánovi Mihálovi. Treba povedať jednu vec. Možno riešime, ja to tak nazvem, rovinu teórie, každopádne je veľmi málo prípadov, ktoré z hľadiska reťazenia až na to tretie dieťa môžu ísť, ale budem veľmi konkrétny a úprimný, ak to má pomôcť čo len jednej matke, tak jednoducho ideme do toho. A ja chcem poďakovať a podporím ten návrh pána Mihála, pretože si myslím, že rieši isté riziká, ktoré život ako taký môže priniesť. A ak môžeme tomu predísť, išli by sme sami proti sebe, nevidím v tom žiaden politický podtón, ale vidím racionálne riešenie vecí a možných rizík, ktoré z toho vyplývajú, a som pripravený aj tento pozmeňovací návrh podporiť.
Celkove k tomu zákonu ako takému, aj vzhľadom na to, že tá účinnosť je niekde, myslím teraz účinnosť, ktorá sa týka vôbec prvého zúčtovania možno v tej ďalšej vláde, tu treba vedieť jednu vec, že od schválenia zákona a konkrétnej účinnosti sa budú realizovať postupne ďalšie kroky. Tu nieže sa bude čakať, naopak, tam je veľmi veľa vecí. Už rok predtým sú tu konkrétne úlohy, ktoré sa týkajú aj zamestnávateľov, identifikačné čísla a ďalšie veci. To znamená, že ja si myslím, že je potrebné ísť do toho aj napriek tomu, že isté veci sú trošku oddialené. Každopádne si myslím, že tá budúca vláda bude mať aj jednu veľkú výhodu po prijatí tohto ročného zúčtovania. Bude môcť objektívne posudzovať príjem na jednotlivca, na rodinu a potom ďaleko lepšie testovať, dajme tomu, aj niektoré sociálne dávky, lebo bude daný objektívny príjem, skutočný príjem aj v tých prípadoch, keď sa niečo riešilo odmenami, možno raz, dva razy, tri razy do roka, a podľa toho sa bude dať tá politika ďaleko, ďaleko efektívnejšie aj v tej sociálnej oblasti možno realizovať.
Takže podporím všetky tri pozmeňovacie návrhy, ktoré tu, ktoré tu zazneli, a uchádzam sa o podporu, o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie parlamentu do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky a ktorým sa zavádza výslovne do ústavy takzvaný strop dôchodkového veku, teda vek 64 rokov, ponad ktorý nemôže rásť vek na odchod do dôchodku. Jednoducho zavádzame strop 64 rokov, ktorý bude garanciou pre dnešných hlavne mladých ľudí a dnešné deti, že nebudú odchádzať do dôchodku 70-roční.
V rámci druhého čítania bude predložený aj pozmeňujúci návrh, ktorý predloží pán poslanec Erik Tomáš, ktorý bude mať ambíciu priamo do ústavy zaviesť mechanizmus odpočtu alebo znižovania veku odchodu do dôchodku pre ženy podľa počtu detí, ktoré vychovali.
Ja chcem poďakovať, že po prvom čítaní sa našiel dostatočný počet poslancov Národnej rady, ktorí posunuli túto tému do druhého čítania, a verím, že nájdeme také riešenie, ktoré zavedie túto významnú sociálnu istotu do ústavného poriadku Slovenskej republiky. Chcem vám všetkým, ktorí ste hlasovali v prvom čítaní, ešte raz poďakovať a vysloviť prianie, aby táto ústavná zmena, tento významný sociálny princíp bol zakotvený v Ústave Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona. Národná rada uznesením č. 1351 z 18. septembra 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a zároveň určila ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu ústavného zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas poslancov. Výbor pre sociálne veci o predmetnom návrhu ústavného zákona nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť návrh ústavného zákona ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu ústavného zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 461 zo 16. októbra 2018. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Možno otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ a pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, keď nás na jar, myslím tým mňa a kolegov zo strany SPOLU – občianska demokracia, oslovil pán Podmanický, ktorý bol poverený vyjednávaním a hľadaním podpory pre ústavný zákon a oslovil nás teda s prosbou o rokovanie a o prípadnú podporu tohto návrhu, tak to naše stretnutie trvalo veľmi krátko. Hneď a vlastne zaraz som mu oznámil, že z našej strany toto neprichádza do úvahy, jednoducho nebudeme súhlasiť s tým, aby sa takýmto spôsobom menila ústava, aby sa takýmto spôsobom vlastne zabetónoval dôležitý parameter nášho dôchodkového systému, akým je dnes podľa dnešného postavenia váhy tohto faktora dôchodkový vek.
Takže mne táto téma príde cudzia, ja sa k tejto téme de facto nerád vyjadrujem. Je to vaša téma, vy ste si to vymysleli, respektíve údajne to vymysleli odbory, vy ste to prevzali ako svoju agendu. Ja chcem len teda povedať pár poznámok a chcem vás varovať pred prijatím takejto ústavnej zmeny. Možno si tak trošku beriem do úst aj slová, ktoré tu zaznieť nemôžu, pretože renomovaní ekonómovia, ktorých chcem týmto spôsobom zastúpiť, nie sú poslancami Národnej rady. Ale viete, čo chcem povedať? Nenájdete jedného ekonóma na Slovensku, ktorý by toto opatrenie podporoval.
A najreprezentatívnejší názor v tejto veci vyslovila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To nie je nejaké občianske združenie, ktoré si niekto len tak založil, to je inštitúcia zriadená zákonom, ktorá by mala mať aj má svoju vážnosť. To je inštitúcia, ktorá dbá napríklad o to, aby výška zadlženia pokiaľ ide o náš rozpočet, aby bolo splnené, aby teda strážili tú tzv. dlhovú brzdu napríklad. Škoda len, že keď sme prijímali zákon o dlhovej brzde, vtedy nás nikoho nenapadlo dať do tohto zákona o dlhovej brzde aj také ustanovenie, ktoré by bránilo budúcim vládam, napríklad tej vláde, ktorá vládne teraz, prijímať opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť nebezpečenstvo, neudržateľnosti, resp. vyššej finančnej náročnosti dôchodkového systému do budúcnosti. Pretože jedna vec je, akým spôsobom sme ako Slovensko dnes zadlžený, je to známe percento voči HDP, ale druhá vec je aj to, akým spôsobom sa tu vytvára určitý skrytý dlh voči budúcim generáciám. Jednoducho opakovane vás musím, kolegovia, ktorí uvažujete o podpore tohto ústavného zákona, tohto návrhu, varovať, že týmto spôsobom vlastne zakladáte pre budúce generácie problémy, zakladáte problémy v dôchodkovom systéme a zakladáte skrytý dlh.
Každý, kto aspoň trošku vie rozmýšľať, predsa musí jasne chápať, výška dôchodkov alebo stanovenie hranice dôchodkového veku má veľký vplyv na to, koľko ľudí má alebo nemá nárok na čerpanie dôchodku. A je teda asi jasné, že pokiaľ tu máme skupinu pracujúcich, podnikajúcich ľudí, ktorí platia odvody, resp. dane, a ten balík, ktorý sa z tých odvodov vyzbiera a sústredí v Sociálnej poisťovni, je, skrátka, nejaký, je to nejaký koláč. Tak čím viac dôchodcov sa bude uchádzať o podiel z tohto koláča, čím tých dôchodcov je viac, tak tým menší podiel sa im ujde. To je predsa jednoduchá matematika. Na tom nie je nič zložité. Pokiaľ sa dôchodkový vek zastropuje takzvane oproti súčasnému platnému mechanizmu, súčasne platnému zákonu, to bude, samozrejme, silnejšie, lebo to bude ústavný zákon, ten bude mať prednosť, tak to vlastne bude znamenať, že tie doterajšie vízie a nastavenia budú horšie ako doteraz. Počet občanov, ktorí si budú uplatňovať nárok na dôchodok, bude jednoducho vyšší. Čiže ten koláč sa bude deliť na viac dielov, každému sa ujde nižší dôchodok.
Ja osobne nechcem, aby mali ľudia nízke dôchodky. Chcem, aby ich mali primerané a, samozrejme, čo najvyššie. Dôchodkový systém musí byť vyvážený. Dnes tou váhou je ten vzorec vlastne, tie pravidlá, ktoré v systéme máme. Pokiaľ sa bavíme o prvom pilieri, výška dôchodku je daná vzorcom. Prvý parameter, počet rokov dôchodkového poistenia. Veľmi správne, čím dlhšie som poistený, čím dlhšie som odvody platil, čo zároveň nepriamo aj znamená, čím menej som bol, povedzme, nezamestnaný a, ako sa ľudovo hovorí, bol som na krku štátu, čím dlhšie som pracoval, platil odvody, tým by mal byť ten dôchodok lepší. Druhé kritérium je tzv. priemerný osobný mzdový bod, technická veličina, ktorá vlastne vyjadruje výšku mojich odvodov v priemere za môj aktívny život. Čiže čím viac som tých odvodov platil, tým je ten môj dôchodok lepší a, naopak, neplatí to na 100 %, tu sa uplatňuje princíp solidarity, čo je správne, bavíme sa o prvom pilieri. Prvý pilier nemôže byť postavený na princípe má dať – dal, ale treba zohľadňovať aj kritériá, ktoré nazývame obecne solidarita, súhlas.
No a tretím kritériom je tzv. zasa technická veličina, dôchodková hodnota, ktorá je de facto nastavená tak, aby v prepočte ten dôchodok bol zhruba vo výške polovice predchádzajúceho hrubého príjmu pre občana, ktorý pracoval, platil odvody približne 40 rokov. Táto dôchodková hodnota medziročne rastie s rastom priemernej mzdy, čo je absolútne správne. To je výpočet dôchodku. Čiže prejavuje sa tu veľmi správnym spôsobom doba poistenia, prejavuje sa to, aj keď s princípom solidarity, výška zaplatených odvodov. Máme tu ešte z hľadiska solidarity tzv. minimálny dôchodok. Tak isto som veľmi rád, že to minister Richter presadil, za to ho určite treba pochváliť. Možno sa baviť o nejakých detailoch, ale samotný základný princíp ten, kto odpracoval aspoň 30 relevantných rokov, má nárok na tzv. minimálny dôchodok, aby nebol v tzv. sociálne sieti. To všetko je v poriadku.
Nárok na dôchodok my máme nastavený tak, že stačí púhych 15 rokov dôchodkového poistenia, a to je možno príliš málo.
Prečo takto to komentujem? No argumentom môže byť v prvom rade aj to, že v iných krajinách je ten nárok omnoho, omnoho vyšší. Sú krajiny, kde sa požaduje 30 rokov, 35 rokov alebo aspoň 20. U nás je to z tohto pohľadu veľmi benevolentné.
No a teda máme tu dôchodkový vek, ktorý je, zdá sa, alfou a omegou, na ktorú, na túto veličinu, sa sústreďuje pozornosť ľudí. Pretože oni nerozumejú tomu, čo je to priemerný osobný mzdový bod. Nie ani celkom chápu, čo je to doba poistenia. Napríklad mnoho ľudí si myslí, a určite ste ten mail čítali minimálne raz, každý z vás, mnoho ľudí si napríklad myslí, že ten, kto bol celý život nezamestnaný, má dôchodok vyrátaný z priemernej mzdy a má sa vlastne lepšie ako, povedzme, nejaká krajčírka, kuchárka, ktorá celý život pracovala a zarábala minimálnu mzdu. Že ste takýto mail dostali aj vy? Ja asi stokrát, ak nie tisíckrát, a už ma to nebaví na to odpisovať. Napísal som na to svojho času nejaký blok, že to je celé nezmysel, ale to medzi ľuďmi jednoducho žije. To je už asi 7 alebo 8 rokov sa to tu šíri a ľudia vôbec nerozumejú. Tým som chcel povedať, ľudia vôbec nerozumejú relatívne jednoduchému princípu, akým spôsobom sa dôchodok vlastne nárokuje, kedy je naň nárok, ako sa to celé vypočíta. Nie je to zložité, ale tu chýba osveta.
Videli ste niekedy nejaký článok z dielne nejakého ministerstva, napríklad ministerstva práce, kde by nejaký odborník vysvetľoval, povedzme, v Slovenke, akým spôsobom sa vypočíta dôchodok? Ja si na také niečo nepamätám. Bulvárnych informácií je tu habadej, kto kde s kým a čo, kedy, ale takéto dôležité informácie, čo je to dôchodok, kedy je nárok, to neviete. To ľudia skrátka tápu, nechápu to.
No a potom niekto príde a začne rozprávať, že znížime dôchodkový vek. Hurá, budeme sa mať všetci lepšie, nezomrieme, nebudeme musieť robiť až do smrti. Toto sú strašné skratky. Ja mám rád, keď sa v politike veci hovoria skratkovite jednoducho. A ešte radšej to majú občania, samozrejme. Ale toto je príliš. Toto je nezodpovedné. Pokiaľ hovoríte ľuďom, že budú sa mať lepšie, lebo sa zníži dôchodkový vek, resp. sa teda zastropuje, nebude sa zvyšovať, to je veď predsa len jedna strana mince. Veď buďte trošku úprimní, prosím vás. Povedzte im zároveň, bude sa to týkať až ročníkov, tak ako ja, ročník 65 a mladších. Čiže určite je zbytočné toto vysvetľovať nejakej babičke, ktorá dnes na dôchodku je. Tej to už nepomôže. Je to zbytočné aj vysvetľovať kuchárke, ktorá má 58 rokov, pretože tej to tiež nepomôže, tú to nezasiahne. Možno čiastočne, pokiaľ sa tam dostanú tie úľavy pre ženy, ktoré vychovali viac detí. To je možno pravda. Ale školníkovi, ktorý má 58 rokov, tak toho to nezasiahne. Aj keď on sa teraz možno teší, super, ja pôjde skôr do dôchodku. No nepôjde.
Zasiahne to ročník 65 a mladších a mladších. Zasiahne to naplno tzv. Husákove deti. Viete, o kom hovorím. To sú tí, ktorí sa narodili po roku 1970, a najsilnejšia táto generácia to sú vlastne roky ´75 až ´85. Tí by to vlastne mali pocítiť pozitívne, lenže smola je v tom, že, a všetci to vieme, len niektorí sa to boja povedať nahlas, niektorí to hovoríme nahlas a obviňuje nás tá druhá skupina, že strašíme, všetci dobre vieme, že to sú strašne silné ročníky. To je 85-tisíc až 90-tisíc ľudí v jednom ročníku. Aby bolo jasné, prečo sú silné tieto ročníky? No preto, lebo napríklad v tomto čase odchádza do dôchodku ročne okolo 70-tisíc dôchodcov, to nie sú až také silné ročníky. Tých dôchodkov tým pádom nie je až tak veľa, tak to tá demografia skrátka priniesla. No ale čo je najhoršie pre tie Husákove deti, keď tieto silné ročníky do dôchodku pôjdu, tak vtedy, do toho produktívneho veku dospejú dnešné malé deti a pozrite sa na štatistiky, koľko sa nám rodí detí. To vidíme, to sú fakty, 55-tisíc detí ročne, 58-tisíc momentálne? Ten trend pôrodnosti stúpa, čo je super, ale pozor je to len 58-tisíc detí, nie 90-tisíc v ročníku, ako je to pri tých Husákových deťoch.
Čiže otázka je, prosím vás, kolegovia, zodpovedne a ruku na srdce: kto bude platiť na dôchodky tým Husákovým deťom? Kto?
Naviac, čo je veľmi smutné, z tých dnešných detí nám veľmi veľa detí odchádza študovať, pracovať, podnikať a žiť do zahraničia. Čiže tie relatívne slabé ročníky novonarodených detí alebo mladých ľudí nám tu nezostávajú. Tí najlepší, tí najproduktívnejší, s prepáčením, kruto povedané, tí, ktorí by platili najvyššie odvody, tak ich neplatia na Slovensku, ale budú ich platiť alebo platia v Británii, v Holandsku, Dánsku.
Toto sú reči, slová, ktoré ma vôbec netešia, a ťažko sa mi to hovorí. A my robme kroky pre to, aby sme zabránili tomu, čo sa vlastne deje. My sa tu bavíme o zastropovaní dôchodkového veku, lebo sa to určitej skupine voličov zrejme veľmi dobre počúva. Ja vás rozumiem, však sme politici, no aj ja občas poviem niečo také, dajme tomu, populistické. No, nebudem sa hnevať, hej. Ale prosím vás, trošku zodpovednosti by to chcelo. To po prvé. A po druhé, keď chceme niečo urobiť, tak robme veci, ktoré dávajú fakt zmysel a ľuďom pomôžu.
Čiže pokiaľ sa bavíme už teda o tom odchode do dôchodku, ktorý podľa dnešného zákona nie je práve najpružnejší, a naozaj sú ľudia, ktorí zomierajú pri tom páse a toho dôchodku sa nedožijú, naozaj majú problém ženy, pretože keď vychovali tri, štyri deti a nepracovali, tak ten výpočet toho priemerného osobného mzdového bodu ich fakt handicapuje, tie dôchodky sú nízke, bavme sa o týchto veciach. Prečo majú ženy nízke dôchodky? Tak po prvé, ak môžem... Čas sa mi kráti. Čo tak všeobecný čas na predĺženie lehoty? Čo vy na to, pán predsedajúci? Môžem, budete taký
dobrý? (Rozporuplné reakcie z pléna.) Nie pár minút, ako nechcem to preháňať, no. Veď ak ma useknete v polovici vety, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Veď pár minút, myslím si.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pár minút. (Reakcie z pléna: Nie je všeobecný súhlas.) Veď teraz si ho pýtam. Poprosím. Dobre, nie, tak nie. Tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Tak nie, no.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Tak nie, dobre, tak niekedy inokedy. Sadneme si na pivko, tam žiadne rokovacie poriadky neplatia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Môžte ísť dole, pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pozrite... Jasné, vidíte, ešte mám 10 minút, potom výborne, ďakujem. Dnešný zákon, ktorý tu máme vlastne od roku 2004, naozaj nie je dokonalý. Treba ho vylepšiť, samozrejme. Poďme sa nad tým zamyslieť. Máme tu inštitút, teda dôchodkový vek, máme tu, máme tu predčasné dôchodky.
Po prvé, prečo sa na predčasný dôchodok môže ísť až dva roky pred dôchodkovým vekom? Ak chcete urobiť túto vec, že zastropovať dôchodkový vek, ja to odmietam, ale teda poďme sa ako určitú kompenzáciu, aby sme naozaj vyšli v ústrety ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy a ktorí by teda zomreli za tým pásom, poďme sa baviť o tom, aby sa spružnilo poskytovanie predčasných dôchodkov. Aby sa dal predčasný dôchodok čerpať skôr a aby tie pravidlá neboli také prísne. Aby tam mohol byť zase naspäť súbeh so zamestnaním. Ak sa na tom dohodneme, prečo nie povedzme vo forme nejakého čiastočného úväzku. Zase 58-ročný človek, ktorý už nevládze robiť za pásom alebo na stavbe, samozrejme, že nevládze, to je jasné. Ale možno si vie, dnes je celkom slušná zamestnanosť, možno si vie nájsť prácu na polovičný úväzok. A keď by mu ten nejaký čiastočný dôchodok pomohol, tak to môže byť riešenie. Skrátka, hľadajme riešenia, ktoré môžu byť tak viac šité na mieru jednotlivým skupinám ľudí. Aj ženám. Ženy. Prečo im štát počas výchovy dieťaťa platí dôchodkové poistenie len zo sumy 60 % priemernej mzdy? No pre niektoré je to možno viac ako zarábali predtým, ale mám obavu, že pre mnohé ale aj väčšinu z nich je to menej. Čiže ony vlastne ako keby idú do straty pri výchove dieťaťa. A to môže byť desať rokov, čo sú takto pri deťoch a nezarábajú. Čiže ten dôchodkový, tá doba dôchodkového poistenia sa im síce ráta, ale dôchodok im vyjde nízky, lebo majú nízky priemerný osobný mzdový bod. Poďme sa baviť o tom, že to zmeníme, že tá náhrada, respektíve ten príspevok štátu bude o čosi vyšší. Čiže dôchodok žien nebude taký zúfalý, ak vychovali viac detí. A poďme sa baviť o tom, že tým pádom, že on aj narastie, tým pádom pri predčasných dôchodkoch, ak je tam nejaká penalizácia, ale z vyššej sumy, tak tú ženu to nebude tak bolieť, ako je to teraz.
Poďme nájsť také nástroje, aby to fungovalo. Poďme nájsť napríklad – a ja ako bývalý saskár teraz poviem niečo, čo kolegov naštve – poďme sa baviť o tom, že budú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú ľudí v rizikových profesiách, pri nočnej práci, že budú platiť jednoducho vyššie dôchodkové odvody za týchto zamestnancov. Zamestnávateľ má zisk z takéhoto zamestnanca, ktorý sa ale naozaj, ja to beriem, on sa v tej robote zničí. Viete, čo je to trojka, štvorka? To sú napríklad pracoviská, kde je vysoký hluk, štvorka to sú bane, huty a podobne. To naozaj nie sú jednoduché povolania. Keď nám už končí ten systém kategórií dôchodkových, ktorý jednoducho končí, nahraďme to niečím iným, čo vyhovuje dnešnej dobe. A to by mohli byť vyššie odvody, Samozrejme, kolegov ukľudním, že ja v druhej vete dodávam, že potom ale aj uvažujme o znížení dôchodkových odvodov pre tých, ktorí majú tzv. kancelárske práce jednoduchšie, ktoré nie sú možno ani fyzicky, ani psychicky tak náročné. Neviem, hľadajme riešenia v tomto, v tomto duchu. Minister Richter už dva roky hovorí o preddôchodkoch. Čiže tí, ktorí si sporia v treťom pilieri, tak tí aby mohli ten tretí pilier vlastne čerpať trošku skôr, ako to určuje dnešný zákon. Len tá iniciatíva sa kdesi vytratila, lebo ministerstvo financií na to prísnym okom duplo a povedalo, že nie. Ale bavme sa o tom, otvorme túto tému to je vaša vládna téma. Ja, mne sa to páči.
Čiže jednoducho, ak mi teda vypršal čas, bavme sa o pružnejšom čerpaní dôchodku a nedávajme takú váhu tomu dôchodkovému veku, ako ju má dnes.
Ďakujem, zrejme budem pokračovať.

Dobre, ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem aj môjmu predrečníkovi pánovi Mihálovi, ktorý vlastne pomenoval veľa z tých vecí, ale ja sa na to pozerám dnes ako človek, ktorý je jedno z tých Husákových detí. A preto sem prichádzam, vážení páni predkladatelia, pán Fico, prichádzam za vami, aby som sa teda opýtal, že či ten sľub, ktorý mi idete dať, či teda naozaj sa naplní, či môžem tomu dôverovať, pretože ja by som sa mohol relatívne tomu potešiť. Mne vychádza, že by som mal ísť do dôchodku, keď budem mať 65 rokov aj pár mesiacov, súčasná legislatíva, ktorá je teda samozrejme z vašej dielne, ale dobre. Teraz prichádzate s tým, že mi idete sľúbiť, že: Vieš čo, pôjdeš v šesťdesiatich štyroch, dobre? To celkom človeka poteší, nie? Tak pôjdem o rok aj pol skôr do dôchodku. Takže ja som sa akože, môžem povedať, na prvý pohľad potešil.
Ale potom, neviem, či ste postrehli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktorej hovoril aj pán Mihál, vydala taký dokument, ktorý, som si povedal, že tak, dobre, idem sa pozrieť na tie svoje dôchodky, lebo naozaj chcem vedieť, čo je teda pravda a čo ma čaká a či teda naozaj ten dôchodok aj dostanem. Či sa mi nestane to, že teraz budem sa tešiť najbližších 22 rokov, že teda pôjdem v tej šesťdesiatštyrke do toho dôchodku a prídem do toho dôchodku a zrazu zistím, že buď nedostanem dostatočný dôchodok, alebo, áno, nedostanem dostatočný dôchodok a budem vlastne síce na tom dôchodku, ale budem chudobný príbuzný.
Takže ja teda mám na vás a na pána Fica v prvom rade ako hlavného predkladateľa teda otázky, ktoré by som bol rád, keby som ich mal zodpovedané, aby som mohol naozaj dôverovať pánovi Ficovi. Lebo, pán Fico, vy ste nám sľúbili diaľnicu do roku 2010, a nie je tu. Teraz nám sľubujete dôchodky v šesťdesiatich štyroch a ja teda mám naozaj veľmi veľké obavy o to, že tento sľub sa naplní.
A chcem sa teda opýtať, lebo ja keď som si pozeral ten dokument, a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to tak myslím, že pomerne jednoducho napísala, tak hovorí o dvoch veľkých problémoch. Prvý je problém, je naozaj ten vysoký počet, početnosť, ten veľký koláč, generácie Husákových detí, v ktorej som aj ja. A druhé je tá pôrodnosť. A keď sa pozrieme naozaj na ten graf, ktorý by som vám rád ukázal, ale nemôžem, tak v súčasnosti máme na 100 mladých ľudí 20 starých. Ale keď ja pôjdem do dôchodku a budem ten starý, tak predstavte si, že ja budem medzi 60 starými a na mňa bude robiť tých istých 100 mladých ľudí. Čiže keď dnes my sme 100 mladí ľudia a je nás, robíme na 20-ch starých ľudí a tí, chudáci, vidím, aké majú dôchodky, tak sa mi veľmi ťažko verí, že keď ja pôjdem do dôchodku a budem tam s ďalšími päťdesiatimi deviatimi na 100 mladých, že tých istých 100 mladých mi vyskladá teda akože lepší dôchodok, ako majú dnešní dôchodcovia.
Lebo keď sa pozrieme naozaj na tú demografiu a demografia, teda, čo viem, je naozaj jedna z najpresnejších aj odhadov, aj prognóz, tak vidíme tu ten naozaj veľký koláč. Na tých grafoch je to krásne vidieť, tá početnosť súčasne žijúcich Husákových detí je veľmi vysoká a tie ďalšie ročníky, ktoré za nimi nasledujú práve aj s tou nižšou pôrodnosťou alebo plodnosťou, ako sa to odborne nazýva, sú v podstatne nižšie. A znižujú sa, lebo keď si zoberiete, keď máte plodnosť terminus technicus menšiu ako dva, tak násobky z, resp. keď 1,8 násobok populácie má znovu 1,8, tak to samozrejme nie je reprodukcia, zvyšovanie reprodukcie, ale je to stále ubúdanie v konečnom dôsledku tej populácie.
Takže práve v tej druhej polovici tridsiatych rokov tohto storočia sa tento proces ešte prehĺbi, lebo práve moje ročníky pôjdu do toho dôchodku, ako som povedal, ale nebudeme mať za sebou tých mladých, ktorí by ťahali tie naše dôchodky.
Ďalšia dôležitá vec je a čo je veľmi potešujúce, čo som tiež zistil teda z toho dokumentu, je, že sa dožívame stále viac. Dožívame, to je to dôležité slovo, že my sa dožívame dlhšie. A vyzerá opäť pri tých štatistikách, že sa budeme dožívať dlhšie. No ale otázka je, v akom zdraví sa dožívame. A to už je naozaj vec na rezort zdravotníctva. A náš tieňový minister zdravotníctva Marek Krajčí by vám vedel o tom dlho rozprávať, ale fakt je taký, že ja keď chcem byť na dôchodku, chcem byť aj zdravý v tom dôchodku. Ale, lebo čo mi osoží ako, teraz trošku to tak odľahčím, že budem dlho žiť, ak sa budem dlho trápiť?
Čiže myslím si, že prvoradá vízia všetkých ľudí, ktorí chcú byť na dôchodku, že chcú si ten dôchodok užiť a chcú ho mať. A tak sa na to pozerám aj ja.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tom dokumente ešte aj píše to, a to ma tak akože zaujalo, preto vás poprosím, pán Fico, aby ste mi to vysvetlili a vyvrátili, že to tak nie je, pretože hovoria o tom, že keď vy mi toto sľúbite a príde ten čas, takže to bude mať dopad aj na ekonomiku a tým pádom aj na môj dôchodok. A prvé, čo hovorí, je, že práve vplyvom toho starnutia, a keď moja generácia odíde na ten dôchodok, ktorá je veľmi početná, ten veľký koláč, ako som hovoril, tak to bude mať dopad na vývoj ekonomiky, výkonnosť ekonomiky o viac ako 9 % v roku 2067, čo verím, že ešte budem na dôchodku. Tak vtedy to bude o 9 % nižšie, čo spôsobí samozrejme aj nižšie príjmy štátneho rozpočtu a podobne. A zároveň tým pádom to spôsobí aj nižšie príjmy dôchodcov alebo nižšie dôchodky, čo v konečnom dôsledku priznáva aj váš návrh v dôvodovej správe.
Čiže vy tam ten, hovoríte, že tak teraz nerozumiem tomu, sľubujete mi, že pôjdem skôr do dôchodku, ale jedným dychom v dôvodovej správe, nepočul som to teda od pána Fica na žiadnej tlačovke, ale v dôvodovej správe hovoríte, že budeš mať nižší dôchodok. No tak, akože moc ste ma nepotešili, ako sa to hovorí v jednom dobrom filme.
No a ďalej sa tam hovorí, že tento, zvýšenie počtu dôchodcov a nižšej ekonomiky na to, aby sme, teda aby štát potom vykryl teda tú potrebu financií na môj dôchodok a dôchodok mojich rovesníkov, tých Husákových detí, bude musieť urobiť nejaké opatrenia. A buď zvýši sadzby odvodov do Sociálnej poisťovne, alebo zvýši dane, už aj teraz, keď sa chce na to pripraviť, keby sa chcel na to pripraviť, alebo zvýši, pardon, alebo zníži samostatnú výšku dôchodkov.
A teda môže to urobiť dvomi spôsobmi, že teda tie odvody, napríklad sa tu hovorí, že ak vtedy, keď ja budem v dôchodku a bude chcieť zvýšiť teda a udržať moje dôchodky, ktoré budú už aj tak o 10 % nižšie, lebo to tu píšete, tak bude musieť zvýšiť odvody generácii po mne. Čiže mojim deťom ja vlastne, ktorý vychovávam štyri deti, tak odkazujem, moji drahí, pripravte sa, že vy si to dobre odmakáte a budete mať ešte vyššie odvody. My tu síce hovoríme o odvodoch, ale vy budete o nich hovoriť ešte viac, lebo o 8 % vaše odvody budú musieť ísť hore. Alebo keby sme chceli byť teda solidárni, tak všetci teraz o 3 % musíme dať vyššie tie odvody. To znamená, že teraz všetci ľudia budú mať menšie platy, lebo budú mať o 3 % nižšie vyššie odvody. Alebo potom bude musieť štát, teda opäť citujem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá mi tu hovorí, a teda nemám nejaký dôvod im neveriť a naozaj sa mi všetky otázniky, ktoré pán Fico sľubuje, teda všetky sľuby, ktoré pán Fico sľubuje, sa mi teraz, všetky otázniky mi tam vyskakujú, že hovorím si: fú, tak teraz komu veriť.
Čiže sa bude musieť buď zvýšiť výnos dane z príjmov právnických osôb o polovicu alebo sa bude musieť zdvojnásobiť výška výnosu spotrebných daní do roku 2080, alebo sa znížia kapitálové výdavky, čiže investície verejnej správy na nulu. Ja dnes viem, aký máme veľký modernizačný dlh a teraz akože, keby mali byť výdavky na nulu, predstavte si, že teraz by nemocnice, bolo im oznámené, že: no nedostanete tých 100 miliónov, že budete mať nula. Fúha, tak akože budem síce starý, budem tam skôr na tom dôchodku no ale neviem si predstaviť, do akých nemocníc budem chodiť, keď budú kapitálové výdavky a investície na nulu.
Takže poprosím vás, pán Fico a vážení predkladatelia, ubezpečte ma, že toto všetko je možno len nejaký sen. Ale tak hovoria to odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Alebo znížiť sociálne štátne sociálne dávky a podporu na nulu. No to si neviem predstaviť, že by teraz siahli ľuďom, ktorí sú odkázaní na tieto sociálne dávky, na nulu, v čase, keď ja budem na dôchodku. Takže mne zatiaľ z toho vychádza, čo tu čítam a je to tu naozaj veľmi zrozumiteľne napísané, že síce pôjdem na dôchodok skôr, ale budem tam chudobný. Tak akože neviem, no pravdu povediac budem sa musieť o tom poradiť doma so ženou.
Ale späť k téme. Ak by sme si chceli povedať, že Sociálna poisťovňa, a sú tu také argumenty a tiež ma to tak zaujalo, lebo bol taký argument, že Sociálna poisťovňa si na to ušetrí. Normálne som si povedal, tak na to sa idem zase pozrieť, lebo však mohla by, však sme tu tie ročníky Husákových detí, tak zarobíme na to. A potom som zistil, že ten dôchodkový systém je aj dnes mínusový, napriek tomu, že najsilnejšie ročníky sú na trhu, napriek tomu, že je najvyššia zamestnanosť, napriek tomu, že máme zlaté časy ekonomického cyklu, tak ten dôchodkový systém proste nevie byť plusový a dokonca sa naňho skladajú iné fondy Sociálnej poisťovne na to, aby vykryli tú stratu. Takže nerozumiem tomu, ako naozaj si hovorím, že, fú, tak v tých časoch, keď teraz máme najviac populácie, ktorá pracuje na tieto fondy, tak, tak neviem, ako teda to utiahne potom tá Sociálna poisťovňa.
A druhá rovina je práve tá pôrodnosť, ktorej by som sa chcel teraz chvíľku venovať. No ja teda mám štyri deti, ale neni nás až tak veľa. Som zistil, že naozaj tá pôrodnosť je na Slovensku okolo jeden a pol, myslím, v týchto časoch. A je teda v tom dokonca dokumente, že som si povedal, no, dobre, ako to majú v tom dokumente, keď počítajú takéto čísla. A predstavte si, že majú tam napočítané, že tá pôrodnosť bude rásť a celkom akože slušne na 1,8 by to malo ísť vyššie. Čiže stále menej ako 2, 2,1, kde tá reprodukcia nastáva. Takže vieme, že teda ten hríb, ako sa to laicky volá, sa bude zužovať a tým pádom bude menej ľudí. Čiže je tu možno nejaká odpoveď, mohli by sme si povedať migrácia, na ktorú sa neviete spoľahnúť, ale povedzme si na rovinu, no nevoní nám to, úplne tá migrácia ako, že keby sme si mali predstaviť to riešiť týmto spôsobom. A tým pádom teda budeme mať stále ten počet ľudí, ako som hovoril, menej. A to zase si hovorím, že tak ale kto teda na, na ten môj dôchodok zarobí? Však ja chcem na tom dôchodku, aby som mal dobrý ten dôchodok. Takže my, hnutie OĽANO, hovoríme o rodinnej politike a naozaj je veľmi dôležitá, pretože aby sme to 1,8 mali a mohli ho ešte trošku zvyšovať, tak potrebujeme robiť opatrenia, ale aj tu vidím, že to nás pri našom koláči, našej demografickej krivky, nespasí. Že proste ten odskok je tak vysoký, ja keby som vám mohol ukázať ten graf 21 z toho dokumentu, tak uvidíte, že stále, aj keby sme teda zabrali s rodinnou politikou, tak vlastne pri tom zavedení stropu sa zo 60 alebo necelých 60 sa dostaneme na necelých 50. Čo stojí o to zabojovať, ale stále nás to dostáva do veľmi červených čísel.
A keď sa pozrieme na tie jednotlivé deficity toho dôchodkového systému, tak vidíme, že už samotný, teraz keby sme nehovorili, že teraz keby mi aj pán Fico nesľuboval tých 64, tak už po tom, čo som si prečítal, si hovorím, no ja mám obavy, ešte dobre, že mám tie 4 deti, lebo musím to zvládnuť, jak ich vychovať a aby sa dobre uplatnili na pracovnom trhu, a verím, musím sa k nim dobre správať, aby potom sa o mňa postarali, aby mi pomohli s tým dôchodkom, lebo aj tak bude ten dôchodkový systém dosť deficitný. V tých najhorších časoch to bude rádovo 2 % z HDP, 2 % z HDP, ak sa zavedie tento strop. Čiže vy sľubujete a ja by som sa reálne potešil, 64, keď budem môcť ísť na dôchodok, tak sa dozvedám, že to budú rádovo 4 % HDP, ktoré bude. A, pozor, iba hovoríme o dôchodkovom systéme, to ešte vôbec nevieme, ako budú vyzerať verejné financie. To by znamenalo, že musia byť minimálne 4 % prebytku. No keď sa pozerám na históriu Slovenska, no nenašiel som, nenašiel som také, také hospodárenie a za ten čas, čo Slovensko existuje, no nedáva mi to veľkú nádej, že by to tak mohlo byť. Keď som sa pozrel na tie absolútne hodnoty, tak je lepšie sa pozerať na tie percentuálne, lebo tie 4 % je lepšie, ako keď sa pozriete na to, že to bude výpadok v rozpočte 14, 13 mld. a podobne, čo sú naozaj cifry, na ktoré človek nerád pozerá.
A tak si hovorím a kladiem teraz otázku, pán Fico a páni predkladatelia, kde mi teda na tie dôchodky zoberiete tie peniaze? Čo môžem teda tým mojim deťom odkázať, keď sa budem s nimi rozprávať, že čo ich vlastne čaká, keď pôjdem v tej šesťdesiatštyrke do toho dôchodku. Naozaj môžem sa tešiť na tie dôchodky? Alebo sa môžem na ne tešiť tak, ako som sa tešil na diaľnicu do Košíc? Lebo toto je tá veľká otázka. Ja naozaj si myslím, že vy tu hazardujete, teda preto sa, prosím, zodpovedzte mi tieto otázky veľmi akože na rovinu a kvalifikovane. Ja si rád s vami sadnem a pozriem sa na tie čísla, ktorými mi ukážete, že naozaj reálne doplníte tieto deficity, a budem sa naozaj na to pozerať odborne. Však viete, že sa zvykneme tu v pléne rozprávať odborne aj na ekonomické témy a mňa naozaj bude veľmi reálne zaujímať, že čo budú tie opatrenia, ktoré prinesú do rozpočtu.
Lebo viete, tu sa nebavíme o tom, že toto bude nejaká ekonomická kríza, ktorá tu trvala v tých najhorších časoch niekoľko rokov. Ja keď sa pozerám na tie čísla, na ten graf, tak tu hovoríme, že budeme v 4-percentnom deficite HDP radovo, no, 15, 20 rokov. Viete si práve predstaviť, čo to spraví s dlhom? Však to každý deficit zvyšuje dlh. Lebo však na to musíte niekde si požičať, nie? Tak si to narátajte. Však to je rádovo desiatky miliárd, ktoré takto vyskočia v tých najvyšších časoch. Však pozrite, ja vám to tu zrátam. Tuto sú ročné, že 20 miliárd, 22 miliárd, 23 miliárd. Zoberiem si len úsek desiatich rokov, tak je to 252 miliárd toho kritického obdobia, 252 miliárd, to, to si asi ani nevieme predstaviť, keď náš rozpočet má rádovo 30. Však to, no ja neviem, akože naozaj by som teda veľmi rád od vás chcel počuť nejaké čísla a riešenia a opatrenia, ktoré zarobia na tieto náramné deficity, ktoré tu sú, ktoré budú spôsobené práve tou demografiou, ktorá tu na Slovensku taká vypuklá je, aby som mohol sa pokojne a spokojne tešiť na ten dôchodok v tej šesťdesiatštyrke, lebo zatiaľ z toho, čo som si prečítal a teda mám dôveru k tejto inštitúcii a myslím, že tú dôveru má aj súčasná vládna koalícia, to, čo sa tu vypočítalo, však to sú, to je matematika, to človeka nepustí. Však tu nie sú žiadne veci názoru, tu sú naozaj veci matematiky, tak tá matematika, ktorú som mal rád, a myslím, že som jej aj rozumel na škole, tak mi ukázala jasne, že je tu veľká obava nad tým, že v tej šesťdesiatštyrke, keď pôjdem do dôchodku, že budem mať reálne normálne solídny dôchodok. Skôr sa obávam, že mi ponúkate diaľnicu do Košíc, ktorá ešte stále nie je.
Ďakujem za pozornosť a prajem príjemnú diskusiu ešte, ktorú si rád vypočujem.

Vážený pán kolega, vám v opozícii ten Robert Fico neuveriteľne chýba. Vy naňho hovoríte aj vtedy, keď tu nie je. Ja neviem, čo budete robiť, keď tu raz Robert Fico v tej politike nebude.
Ja som tiež Husákove dieťa, čiže Husákove dieťa ide hovoriť na Husákove dieťa. Aj keď vy tento fenomén šírite oveľa lepšie, lebo ste splodili štyri deti, ja len dve, takže chcem pogratulovať na úvod. A to je ten správny prístup, pretože rodinná politika, dobrá rodinná politika a pôrodnosť je jedným z riešení ako danú situáciu zastropovania veku do dôchodku aj riešiť systémovo.
Opäť strašenie nízkymi dôchodkami alebo vyššími odvodmi. Chcem vám opäť pripomenúť, že aj v súčasnosti je Sociálna poisťovňa v deficite a nikomu sa dôchodky nekrátia, čiže je to len otázka nastavenia priorít. A zároveň vás chcem poopraviť, respektíve vás upozorniť, že deficit Sociálnej poisťovne neustále klesá. V roku 2020 bude vyrovnaný.
Je naozaj otázka, lebo hovoríte, však budeme mať nízke dôchodky, ale potom sa ja opačne opýtam, keď nebude strop odchodu do dôchodku, tak či sa vôbec dožijeme tých dôchodkov.
A keďže mám málo času, ešte som mal toho na vás viac, chcem sa opýtať, vy ste vlastne z akého hnutia? Z OĽANO? Pretože chcem vám pripomenúť, že vaše hnutie OĽANO sa pôvodne veľmi hlásilo k tejto iniciatíve, no ale teraz sa ukazuje, že išlo len asi o, že ide len o politikárčenie, pretože nevieme zohnať vášho lídra pána Matoviča. Ten hovorí, že nikto s ním nechce rokovať, už toľko esemesiek a telefonátov, čo mal od nášho predkladateľa , takže asi tam bude niečo falošné v tom. Takže vás chcem poprosiť, skúste mu zavolať, že chceme sa naozaj stretnúť.

Ďakujem pekne. Veľmi dobre, Edo Heger si hovoril, všetko dobre, aj to, že si oslovoval Roberta Fica. Lebo aj ja cítim veľakrát, keď koaliční hovoria, že Robert Fico tu nie je, ale ako keby bol. Potom chcel som ti odporučiť, aby si teda s týmito vecami nezaťažoval manželku, lebo, lebo porovnať tie analýzy RRZ s neexistujúcimi analýzami predkladateľov je teda ťažká robota, netráp ju takto hrozne.
Potom hovoril si veľmi dobre teda o tom, že toto nebude len nejaká niekoľkoročná kríza, niekoľkoročné ťažké časy, ale 15, 20. K tomu chcem pridať, že za horizontom prognózy sa to bude ešte zhoršovať. Čiže to my vidíme akože dlhodobo na tých grafoch, že to bude ťažké, ale oni niekde končia a tam to bude to zhoršovanie ešte pokračovať.
A na záver ti chcem zaželať veľa energie do tohto boja, lebo určite sa nemôžeš tešiť na to, že sa ti podarí odísť s úspechom a so slušným dôchodkom do dôchodku v šesťdesiatštvorke.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja som tiež chcel sa vás spýtať, teda ako to je v OĽANO, lebo váš pán predseda naozaj celý čas tvrdí, že treba zastropovať vek odchodu do dôchodku. Dokonca pri ženách, ktoré vychovajú dieťa, mal ešte oveľa striktnejší návrh, s akým my prichádzame. Chcel, aby sa znižoval ten vek oveľa razantnejšie za každé dieťa. Vy ste si to mali v prvom rade vykonzultovať vo vašom hnutí teda, že či ste za to zastropovanie, alebo nie ste za to zastropovanie.
Len ja sa domnievam, že preto nevieme vášho pána predsedu zohnať, lebo zrejme vo vašom klube sú dva úplne protichodné názory na túto tému a jednoducho neviete sa dohodnúť, a tak sa vyhovárate, že nechceme s vami rokovať. Chceme s vami rokovať, usilujeme sa o to, chceme naozaj aspoň tých poslancov z vás, ktorí majú záujem ten dôchodkový strop podporiť, chceme ich presvedčiť, aby do toho išli.
Druhá poznámka, vy ste tu teda argumentovali tou šesťdesiat štvorkou, že tí ľudia môžu mať nižšie dôchodky. Tu si treba uvedomiť jednu zásadnú, zásadnú vec. Tých 64 rokov nie je povinnosť ísť do dôchodku, to je len vznik nároku na dôchodok. To znamená, ten, kto dovŕši 64 rokov, vzniká mu nárok na dôchodok, pri ženách je to, ktoré vychovajú dieťa, to bude ešte menej, ale keď budú chcieť zostať pracovať, budú môcť zostať pracovať. To znamená, ak si budú chcieť zvýšiť dôchodok, budú môcť dlhšie pracovať, ale budú mať garantované od štátu, budú mať garantované ústavou, že šesťdesiatštvorka je maximum. Takže toto, prosím vás, nepleťte tieto dve veci, lebo je to veľmi dôležité ich odlišovať.
Mal som ešte niekoľko ďalších poznámok, ale potom neskôr.
Pekný deň vám prajem.

Ďakujem veľmi pekne. Páni kolegovia, vy ste ma nepočúvali? Veď ja som kládol otázky. Ja reálne chcem pocítiť od vás, že ma ubezpečíte, že tá šesťdesiatštvorka je v suchu, že je v bezpečí, a vy mi tu dávate sľuby ako diaľnicu do Košíc. Ako nič v zlom. Ja sa rád vami nechám presvedčiť.
O dlhovej brzde som sa rozprával s Jurajom Blanárom, stavbárom, ale o počtoch, číslach, to nepustia. A ja vás teraz tiež akože bavím a vy mi tu dávate nejaké uistenia. Ja chcem počty, tabuľky, tomu ja rozumiem.
Pána Fica určite dlho budeme spomínať, aj moje deti, to si píšte, to naňho nezabudneme tak skoro. Ale s tým strašením, opäť, ja číslam rozumiem, ak vy mi dáte na to uistenie, že: ale kašlite na to, čo tam v tej RRZ-ke píšu! Však ja sa pýtam, no vysvetlite mi, vyvráťte mi to. Nízke dôchodky, viete, však demografia je presná. Však opäť, rozumiem číslam, pozerám sa na ne, viem, aké sú odchýlky v štatistikách demografie.
Takže, kolegovia, ja sa pýtam: vy ste čítali ten dokument? Lebo možno keby ste si ho prečítali, tak máte presne tie isté otázky. To si, fakt sa to oplatí si to prečítať. Odporúčam vám to, to zhltnete, to je normálne krásny dokument, krátky.
Šesťdesiatštyri rokov je nárok. Pán Podmanický, čiže vy mi chcete povedať, že ja síce budem môcť ísť, ale chcete mi povedať, že: avšak nechoďte, keď budete chcieť pracovať. No, prepáčte, ja chcem ísť do dôchodku, ja už nechcem na dôchodku pracovať. A vy mi tu hovoríte, že však ale keby ste chceli pracovať. Čiže inými slovami mi medzi riadkami hovoríte: no možno budeš potrebovať, aby si si zarobil, ale však my ti tú možnosť nechávame. Hu-a! Akože mám z toho strach, z tých slov už len.
Takže a čo chcem povedať na záver, posledných 25 sekúnd, neodpovedali ste mi na tie moje otázky. Kolegovia, veľmi konkrétne, kľudne, ja si s vami sadnem, nemusí to byť na mikrofón, budem rád, ak si zoberiete slovo. Však, pán predkladateľ, vy môžte hovoriť, koľko len chcete. Vy si kľudne stúpte tam do stredu a hovorte, my vás budeme počúvať a ja si to budem s vami listovať, pozerať si čísla v tabuľkách, rád si vypočujem jasnú argumentáciu. Chcem sa nechať vami presvedčiť. Prosím vás, investujte do mňa.
Ďakujem.