35. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ty si hovoril vlastne o takých troch veciach zadlženia nášho štátu. Je mi ľúto, že som nemohla vystúpiť v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa!

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
... tak tiež chcem hovoriť o tom, že ak hovoríme o dôchodkoch a hovoríme o starých ľuďoch, musíme, mi chýba debata v takých štyroch rovinách, a to je vek dôchodku. Na trh vstupujeme starší, pretože naši otcovia tam vstupovali buď teda s učňovkou a málokto mal strednú školu, fakt výnimočne to boli vysokoškoláci. Poberali teda, priemerne poberajú dôchodok sedemnásť až osemnásť rokov. My budeme vstupovať, my teda vstupujeme, väčšina, na trh práce, po vysokej škole. To znamená, by budeme poberať tento dôchodok dvadsať rokov. O tri roky dlhšie budeme poberať dôchodkovú dávku, a to, či chcete, či nechcete, jednoducho sa musí odraziť na rozpočte štátu.
Po druhé, dôchodok by mal byť primeraným zabezpečením v starobe,
ale naozaj dnes je to 45 % hrubej mzdy a ďalej to sa bude len znižovať a teda na hranicu 30 %. Ak si zoberieme, že práve dôchodková dávka až takmer v 67 % môže zničiť riziko chudoby, mali by sme rozprávať o tom, akú výšku dôchodkov majú naši ľudia na Slovensku a čo chceme pre to urobiť, aby ďalšia generácia vedela nakumulovať tých peňazí aj z iných zdrojov, alebo teda pozrieť sa na poistenie ako také.
Po tretie, neviem, či stihnem, ale sú to platy žien, ktoré sú nízke, a tie sa premietajú vlastne do dôchodkovej dávky a ženy majú nízke dôchodky. To sú témy, o ktorých sa máme baviť.
Ďakujem.

Ďakujem. No, pán Tomáš, pozrite, keby ja som bol voči Sulíkovi taký pudlík, jak vy ste voči Ficovi, tak som stále v SaS. Nemusel som dneska pracovať na tom, aby som aj k tejto strane budoval, aj k tej vašej alternatívy, v podobe nového progresívneho hnutia. Ostatné veci, ktoré ste hovorili, jednoducho nie sú pravda.
To, že SMER v opozícii zneužíval rokovací poriadok, dnes už by nebolo možné vďaka zmenám, ktoré vy sami ste v ňom spravili, ale nešlo o žiadne obmedzenie. Ja si pamätám časy, keď na každé jedno vystúpenie bolo 80 faktických poznámok a jednoducho sa s tým nedalo žiť. Vtedy, nevravím, že to bolo ideálne riešenie a dnes už by som to možno riešil inak, ale určite nešlo o nejaké krvavé potlačenie opozície.
Čo sa týka kritiky tých raňajok, skúste si nájsť, prosím vás, moje vyjadrenia z tej doby, keď som hovoril o tom, že Sulík má za to žltú kartu. Na rozdiel od absencie akejkoľvek kritiky z vašej strany voči vlastnému predsedovi ja som vždy voči predsedovi SaS kritický bol.
A čo sa týka teda celkovej debaty, Tibor Bernaťák, ja som nepovedal, že ten zákon by nemal byť založený na faktoch. Práveže by mal, ja úplne súhlasím aj s Eugenom, aj s Edom predtým, že by sme sa mali baviť o dopadoch, ale to je vec, ktorá predkladateľov vôbec nezaujíma. Im je úplne jedno, ako to dopadne. Jediné, na čom záleží, je rýchly a pokiaľ možno ešte do volieb získateľný politický bod. To je jediné kritérium, podľa ktorého je takýto zákon posudzovaný, nejde o ľudí, nejde o dôchodcov. Nejde ani o tých, o ktorých ty si hovoril, ktorí budú po schválení tohto zákona potom brigádovať popri tom dôchodku, aby prežili. Tu nejde o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás na záver tejto diskusie ubezpečiť, že mne osobne ide naozaj úprimne o dnešných mladých ľudí a dnešné deti, aby nešli do dôchodku v sedemdesiatke. Naozaj mi ide úprimne aj o svoje deti, aj o deti mojich kamarátov, deti mojich známych, všetky deti, ktoré sa rodia dnes na Slovensku.
Pán poslanec Poliačik, naozaj to myslím úprimne. Ja viem, že nemusíte veriť, môžete tvrdiť svoje, že nám nejde o to úprimne, ale ja môžem za seba povedať, že ide mi o to úprimne a kto mi chce veriť, nech mi verí, kto mi nechce veriť, nech mi neverí.
Po tejto rozprave som si ale uvedomil jednu dôležitú vec, že ak je, možno dnes je jediná príležitosť, aby sme ten ústavný zákon schválili, lebo podľa názorov, ktoré som počul, tak tu je naozaj hrozba, že ak to dnes neprejde, alebo ak to neprejde počas tejto schôdze, alebo ak to neprejde v týchto dňoch, tak už tá ústavná ochrana dôchodkového stropu jednoducho neprejde, nebude na to vôľa. Budú zaznievať len tie argumenty a budú rásť tie argumenty, ktoré sú proti tomu.
A ja preto chcem vyzvať všetkých poslancov Národnej rady, ktorí si myslia, že ľudia by mali mať túto významnú sociálnu istotu, teda, že nepôjdu, nebudú nútení ísť do dôchodku po šesťdesiat štvorke, mali by ju mať garantovanú v ústave.
A v ústave by ju mali garantovať z dvoch dôvodov, by ju mali mať garantovanú z dvoch dôvodov. Jeden je samozrejme ten, aby hociktorá vládna koalícia, ktorá získa, povedzme, len o jeden hlas viac, ako je potrebná nadpolovičná väčšina, keby to bolo chránené len obyčajným zákonom, tak si môže ten zákon zmeniť hocikedy, v podstate aj v skrátenom legislatívnom konaní z večera do rána, vtedy nemôžeme hovoriť o žiadnej, žiadnej nejakej skutočnej ochrane.
V podstate, pán poslanec Poliačik, nám by stačilo, aby sme to schválili obyčajným zákonom, a ten kvázi bodík by sme politicky mali. Keby nám nešlo o vec, nám by v podstate toto stačilo, mohli by sme potom hovoriť na vás, že vidíte, tá zlá opozícia aj tak je proti tomu, my vám chceme pomôcť, ale urobili sme to aspoň obyčajným zákonom, keď sa to nedalo urobiť ústavným zákonom. Ale to, že nám ide o vec, tak to práve dokazuje to, že sme to podali ako ústavný zákon s vedomím, že musíme rokovať s opozíciou.
Ja chcem na tomto mieste poďakovať všetkým tým kolegom z opozície, s ktorými sme rokovali, s ktorými sme viedli naozaj konštruktívne aj odborné diskusie, za účasti aj odborných pracovníkov a ministra práce sociálnych vecí a rodiny. Chcem osobitne poďakovať poslancom zo SME RODINA, chcem poďakovať ostatným poslancom, aj poslancom z ĽSNS, ktorí za to hlasovali, aj poslancom nezávislým, ktorí za to hlasovali, aj poslancom z MOST-u – HÍD, ktorí za to hlasovali. A bol by som veľmi rád, keby po tomto zákone, som mohol poďakovať aj niektorým poslancom z OĽANO, ktorí majú podobný názor a ktorých predseda Igor Matovič aj verejne deklaroval, že mu ide o tento princíp.
Dobre, má možno väčšie požiadavky, ale politika je predsa umenie možného, a vždy je to lepšie riešenie ako ten dôchodok nezastropovať. Takže chcem poprosiť pána poslanca, ktorému som sa naozaj snažil, som sa s ním kontaktovať, zo začiatku sme normálne rokovali, tie posledné týždne už sa mi to tak menej darilo, nechcem za tým nič hľadať, ale chcem ho poprosiť aj z tohto miesta, aby sa postavili k tomu zákonu z toho pohľadu, že ak sa to teraz nepodarí, už sa to nepodarí.
Milí kolegovia, ja rešpektujem, že sú na to dva v podstate úplne odlišné názory. Vy zas, prosím, rešpektujte, že aj my zastupujeme svojich voličov, aj my zastupujeme nejaké názory v spoločnosti. A ten názor, že by sa mal zastropovať vek odchodu do dôchodku, je veľmi silný. Vy musíte rešpektovať to, že my naozaj zastupujeme nie zanedbateľnú skupinu ľudí. A samozrejme, tak ako vy si hľadáte argumenty prečo nie, my hľadáme zasa argumenty prečo áno.
Napríklad argumentovali ste, pán poslanec Jurzyca, viacerými analýzami, nedostatkom analýz, atď., a tak ďalej. Treba si uvedomiť, že aj tí analytici do určitej miery varia z vody. Vy ste to veľmi presne potom povedali, že sú to skôr prognózy, pretože máme veľa vstupov, ktoré sú nepresné, ktoré nevieme odhadnúť, aké budú. Jeden z hlavných vstupov je stav ekonomiky v čase, keď tento, a výkonnosť ekonomiky v čase, keď tento zákon bude aplikovaný. Dnes nevieme povedať, ako sa bude Slovensku dariť. Stačí si uvedomiť jednu vec, ak sa nám podarí v priebehu desiatich, pätnástich, dvadsiatich rokov znížiť modernizačný dlh Slovenska, ktorý tu máme ešte z doby socializmu, povedzme, že budeme mať postavené diaľnice, budeme mať porobené školy, budeme mať porobené nemocnice, štát bude mať, štát bude môcť vyčleniť väčšiu sumu peňazí na sociálne programy, napr. na dôchodkový systém, na zabezpečenie možno výpadkov, ktoré prinesie dôchodkový strop. Čiže to sú údaje, ktoré dnes k dispozícii nemáme, teda nemáme ich presné, nevieme ich predvídať, nevieme, ako sa budú v tom budúcom čase vyvíjať, a preto nevieme my dnes povedať, že aké to reálne číslo bude. Hrubé odhady sme povedali. Povedali sme, že to môže byť 80 mld. v priebehu tých niekoľkých desiatok rokov pri šesťdesiatpäťke, cez 100 mld. pri šesťdesiatštvorke. Tie hrubé odhady sú, ale sú len veľmi hrubé.
Takisto my nepoznáme stav slovenskej demografie v čase, keď ten systém nám bude nabiehať do praxe. Môže sa stať, že prídu vlády, ktoré ešte oveľa razantnejšie budú podporovať prorodinnú politiku. Môžete to byť vy, môžeme to byť my, začne sa nám výrazne zlepšovať demografia, budeme úplne v iných číslach. My nevieme, koľko ľudí sa nám prisťahuje, koľko sa nám odsťahuje. To sú všetko údaje, ktoré sa naozaj nedajú presne povedať, ale ktoré nám výrazne menia a vplývajú na tie konečné čísla, čo to urobí.
Treba si uvedomiť ešte jednu vec, ktorú takisto podľa mňa mnohí neberú do úvahy, je to schopnosť ľudí, schopnosť ľudí pracovať v staršom veku. Koľkí z nich nám dokážu pracovať, zostať v tom systéme, kde budú platiť odvody, či nám títo ľudia nespadnú do sociálneho systému a, naopak, štát bude na nich doplácať, bude ich platiť. Vy kalkulujete s tým, že ľudia budú robiť do sedemdesiatky, poviem príklad, že všetci títo ľudia, ktorých dnes máme v dôchodkovom systéme, budú pracovať do sedemdesiatky. Ale už neberiete do úvahy takú normálnu reálnu skutočnosť, že už dnes zamestnávateľ nechce brať na určité pozície zamestnancov nad 55 rokov. A vy chcete, aby ľudia pracovali do sedemdesiatky. Samotní ľudia nebudú vládať, to je jedna vec, samotní zamestnávatelia ich nebudú chcieť. Takže nemôžete vy pracovať s touto hypotetickou alebo utopistickou predstavou, že všetci títo ľudia budú zapojení v pracovnom procese, budú platiť odvody, budú prispievať do systému. To nebude pravda. Veľa z nich bude v systéme sociálneho zabezpečenia a štát tak či tak bude ich platiť. Takže to je ďalší, ďalšia premenná, ktorú dnes nevieme. Takže tie analýzy môžeme s určitou dávkou tolerancie brať, ale nie sú ani zďaleka presné.
No a ešte jedna taká okolnosť, na ktorú sa nemyslelo, rozhodovanie ľudí zostať v pracovnom systéme po tej šesťdesiat štvorke, prípadne u žien skôr. Koľko z tých ľudí sa rozhodne zostať aj po tom garantovanom strope pracovať? No treba predpokladať, že v tých ťažších pracovných pozíciách asi ten záujem nebude. Zasa v tých lepších pracovných pozíciách ten záujem bude. Takže to je zasa premenná, ktorá nám vstupuje do celej tej rovnice, ktorá nevieme, ako sa bude vyvíjať.
Takže, vážení kolegovia z opozície, alebo vy, ktorí nechcete ten zákon podporiť, uvedomte si jednu vec, že tie presné čísla nepoznáme. Ale vieme jednu vec, že keď ten dôchodkový strop bude zadefinovaný v ústave, každá ďalšia vláda, každý ďalší minister financií bude musieť počítať s týmto určitým obmedzením celého sociálno-ekonomického systému na Slovensku. A každá ďalšia vláda a každý ďalší minister financií sa nebude môcť pohrávať s tým, že keby to bol len obyčajný zákon tak ho zrušíme, lebo to je ústavný zákon, a bude musieť rozmýšľať ako nastaviť celý sociálno-ekonomický systém tak, aby tam, kde sme bonusoví, aby sme mohli financovať to, kde sme stratoví. Je to otázka priorít a je to, je to, práve toto je dôkaz alebo toto je najlepší argument preto, aby sme my dotlačili budúce vlády k zodpovednému prístupu k verejným financiám s tým, že zostane zachovaný aj dôchodkový strop.
Častokrát ste, kolegovia, strašili, ako to dopadne, ako to bude všetko zlé. Ja viem, že to strašenie je také emocionálne silné, že mnoho ľudí to berie. Ja som tu už zažil veľa takýchto strašení. Ja si pamätám pána poslanca Kaníka, ktorý, keď sme zavádzali, sprísňovali Zákonník práce, tak varoval, že miešame smrteľný koktail a bude tu 25-percentná nezamestnanosť a 600-tisíc ľudí bude bez práce a podobne a podobne. A ten vývoj ukázal, že napriek tomu, že ten Zákonník práce naozaj chráni práva zamestnancov, napriek tomu nám nenastal pokles zamestnanosti, nezačala rásť nezamestnanosť, ale, naopak, nastali presne opačné trendy. Nezamestnanosť láme, teda zamestnanosť láme historické rekordy.
Pamätám si, čo sa hovorilo v tomto parlamente o tom, že keď sa bude zvyšovať minimálna mzda, aké to bude mať vážne dôsledky pre ľudí, pre celý sociálno-ekonomický systém, ako bude štát krachovať, ako všetko bude zlé, ako budú milióny nezamestnaných a podobne. A minimálnu mzdu zvyšujeme, nezamestnanosť nám nerastie, naopak, klesá a ľudia majú lepšie platy. Pretože tá minimálna mzda, ktorá sa dotýka tých najspodnejších vrstiev, najslabšie zarábajúcich ľudí, tá tlačí všetky ostatné zarábajúce, príjmové skupiny do vyšších platov. Takže odmietam toto strašenie, vážení kolegovia.
A chcem, aby ste, aby sme si spoločne uvedomili, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším, alebo s najhorším, s najväčším počtom nočnej práce, s najväčším počtom nadčasov, s najväčším fondom pracovného času v rámci Európskej únie. Naši ľudia si naozaj zaslúžia, aby mali garantované, že nepôjdu do dôchodku po šesťdesiatštvorke. Vítam ten návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Vaľová, o tom odpočte pre ženy, ktoré majú jedno, dve, tri alebo viac detí po pol roku, až do prvých troch detí.
Ja sa priznám, ja osobne som mal ambíciu ísť aj do možno odvážnejšieho riešenia. Lebo keď si uvedomíme, že koľko máme rodín s viacerými deťmi, tam už potom čím je viac detí, tam už to potom prudko klesá, tie ekonomické dopady sú už potom oveľa menšie. Nie je to samozrejme problém s tým, že by to bol zásah už do toho automatu, práve tento model, ktorý napokon navrhujeme aj po konzultáciách aj s ministerstvom práce, aj s ministerstvom financií, nezasiahne do automatu. To znamená, nevznikne nám tam retroaktivita, nevzniknú nám tam problémy s prechodnými ustanoveniami, nevzniknú nám tam nejaké nové nespravodlivosti. Takže napokon s týmto prichádzame ako s návrhom, ktorý je určitým kompromisom, ale nepochybne je to zlepšenie a nepochybne je to motivačné aj pre to, aby mali rodiny viac detí. Jasné, že to nie je jediné opatrenie. Treba to vnímať ako súbor opatrení, ale je to dobré opatrenie a treba ho podporiť.
No a, prosím vás, my si musíme uvedomiť jednu vec alebo dve veci. Ak tu niekto rád opakuje, že dôchodky budú nižšie, tak ja vám poviem dva argumenty, prečo tie dôchodky nižšie nebudú. Prvý je, že je to možné aby neboli nižšie práve vhodným nastavením sociálno-ekonomického systému štátu, o tom som už hovoril. A to naznačil vo svojom vystúpení aj pán poslanec Jurzyca. Vhodným nastavením sociálno-ekonomického systému štátu, ktorý budú nastavovať budúce vlády, sa dá dosiahnuť, že dôchodky nebudú nižšie.
A poviem vám druhý dôvod, prečo si myslím, že dôchodky nebudú nižšie. No nebudú nižšie preto, že ak žijeme, ak budeme žiť v demokratickej spoločnosti aj ďalšie desiatky rokov, budú tu parlamentné voľby, tak si treba uvedomiť, že počet ľudí v dôchodkovom veku bude taká významná voličská skupina, že tie vlády si nebudú môcť dovoliť znižovať dôchodky. Prosím vás pekne, viete si to predstaviť, vládu, ktorá by začala znižovať dôchodky? Tak taká vláda dlhé trvanie nebude mať. A tieto dve okolnosti, to znamená, je to možné, aby dôchodky neboli nižšie a dokonca je to nutné, je to politická nevyhnutnosť, aby dôchodky neboli nižšie, tak tieto dve okolnosti, tieto dva faktory mňa vedú k pokojnému konštatovaniu, že dôchodky v budúcnosti nižšie nebudú aj napriek tomu, že prijmeme dôchodkový strop.
Vážení kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu.
Ďakujem za diskusiu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo a ospravedlňujem sa. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, predstaviť návrh za skupinu poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Cieľom tejto je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % na vybrané ubytovacie služby, nakoľko je predpoklad aj na základe pozitívnych skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie, že takéto legislatívne opatrenie zvýši dopyt po ubytovacích službách a tým pozitívne podporí ďalší rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Rovnako sa očakáva pozitívny dopad na občanov využívajúcich tieto vybrané ubytovacie služby z dôvodu predpokladaného zníženia konečnej ceny týchto ubytovacích služieb. Zároveň sa zavedením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané ubytovacie služby predpokladá zlepšenie dostupnosti ubytovacích služieb pre širšiu skupinu obyvateľstva.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, aby určenej spoločnej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1347 z 18. septembra 2018 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom – pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 325 a ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 445. Z uznesení výborov Národnej rady vedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 329 zo dňa 16. októbra.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, je len kratučko. Jak si pamätáte vystúpil som vlastne k tomuto návrhu aj v prvom čítaní, kde som tak bližšie rozoberal vlastne to, aký dopad to bude mať na ktoré podnikateľské skupiny a resp. na ktoré ubytovacie zariadenia. Vieme, že rádovo 170 mil. eur sa generuje v tržbách práve pri hoteloch, štvor- a viachviezdičkových, tie majú najväčší podiel z toho, tie ostatné nižšie sa podieľajú teda na tom zbytku z rovnakej sumy, lebo rádovo okolo 360 mil. eur sú ročné tržby práve na ubytovacích zariadeniach.
Vieme taktiež, že na trhu pôsobia aj ubytovacie zariadenia, ktoré nie sú platcami DPH, a ich sa teda samozrejme, prirodzene táto zmena nejako nedotkne. Čiže im to nijako nepomôže, skôr by som možno povedal, že im to trošku aj pohorší, pretože ten cenový rozdiel, tým, že ich ceny ostanú nezmenené, bude menší a tým pádom im to znižuje ich konkurencieschopnosť.
Ako povedal kolega Baláž vo svojom úvodnom slove, povedal, že bude to mať pozitívny dopad. Áno, určite to pozitívny dopad bude mať. Otázka je na koho. A to najdôležitejšie, bude to mať práve dopad na tie hotely, ktoré som povedal, ktoré majú tie najväčšie tržby, pretože na Slovensku, keď sa pozriete na tie štvor- a viachviezdičkové hotely, tak zistíte, že je to úzka skupina ľudí, ktorá vlastní tieto hotely a tým pádom generuje najväčšie tržby. A už aj minule sme sa dozvedeli od kolegu Gogu, ktorý teda prevádzkoval hotel, že nie je tu pravdepodobnosť, že by sa toto pretavilo do ceny. A o to viac, že máme aj štúdie ministerstva financií, ktoré porovnávajú dve veci, ktoré vlastne analyzovali práve DPH. Čiže či už je to alebo teda dopad na tržby, prácu s DPH, pri poklese DPH, paradoxne, ale tak dá sa povedať, že aj prirodzene vlastne, ten pass-through, čiže to, do akej miery sa to prenesie na cenu, zvykne byť maximálne, maximálne 40 percent. Čiže inými slovami, ak o 10 % znížite DPH, tak v reále sa môže znížiť alebo sa zvykne znížiť o 4 % v tých prvých obdobiach pri, ako sme videli aj pri potravinách, vlastne tie ceny potom išli hore a dostali sa opäť na svoju cenu.
Dnes môžme o tomto pre korektnosť diskusie hovoriť v takej špekulatívnej podobe, lebo nevieme, ako to dopadne. Ale ak sa pozrieme do histórie, tak vidíme, že štatistiky ukazujú, že takto nejakým spôsobom sa to doposiaľ odvíjalo. Čiže očakávať nejaké zázraky by som určite neočakával, o to viac, keď aj sám hotelier povedal, že rád využije toto zníženie DPH na pokrytie nákladov, ktoré momentálne, ktoré momentálne čelia.
Takže bude pokles DPH, do cien sa to nevyhnutne preniesť nemusí, ani neprenesie a určite nie v plnej výške. Čiže určite sa tomu potešia a bude to mať teda pozitívny dopad na vybranú, najväčší pozitívny dopad to bude mať na vybranú skupinu podnikateľov, ktorá vlastní tie najdrahšie hotely a obsluhuje vlastne polovičný podiel tržieb na trhu.
Toto sú asi tie najdôležitejšie poznámky, ktoré ja mám k tomuto návrhu zákona, a preto si myslím, že z hľadiska rozvoja cestovného ruchu to nijako nezatrasie cestovným ruchom. A len čas ukáže, či sa naplnia slová, ktoré tu teraz hovorím, že bude to mať pozitívny dopad na určitú úzku skupinu ľudí, ktorí obsluhujú vlastne tento trh.
Ešte mi nedá povedať pri tejto téme, že pri cestovnom ruchu áno, je to dôležitá téma, treba sa jej venovať, Slovensko ťahá za kratší koniec, nevyužívajú sa kapacity, ktoré tu sú. Nevyužíva sa potenciál, ktorý tu je, takže ak niečo vítam na tomto zákone, vítam to, že naozaj otvára diskusiu o cestovnom ruchu. Na druhej strane prináša opatrenia, ktoré sú komplementárne alebo doplnkové teda v nejakej celkovej stratégie, ktorá tu teda neodznieva ani nejakým spôsobom nie je naznačovaná. A toto považujem za slabinu aj v tejto komunikácii pri tomto zákone.
Asi som povedal všetko, čo som chcel. Takže ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Iba krátka poznámka k pánovi kolegovi Hegerovi. Vždy nás kritizujete za to, že neprichádzame s opatreniami, aby sme znížili daňové zaťaženie na Slovensku. A keď prídeme s návrhom zákona, ktorý znižuje úroveň dane o polovicu, tak sme zase podrobení kritike, že to nič neprinesie. Takže rád by som bol, kedy ste v týchto názoroch boli trošku konzistentný a nehľadeli na to, že kto to prekladá, ale kvôli čomu sa to predkladá.
Teraz dovoľte mi, vážení kolegovia a kolegyne, predniesť pozmeňujúci návrh. Najprv by som ho teda zdôvodnil. A týka sa to rozšírenia možnosti alebo rozšírenia uplatnenia tejto sadzby na všetky ubytovacie služby.
Odôvodnenie: V bode 1 je navrhovaná legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednodušenia a zlepšenia prehľadnosti novelizovaného ustanovenia. V bode 2 tohto pozmeňujúceho návrhu je navrhovaná úprava obsahu prílohy tak, že sa znížená sadzba dane z pridanej hodnoty bude vzťahovať na všetky ubytovacie služby.
Navrhovaným rozšírením na všetky druhy ubytovacích služieb nebude dochádzať k zvýhodneniu určitých druhov ubytovacích služieb oproti zvyšným druhom ubytovacích služieb a taktiež nebude potrebná zmena informačných systémov na strane orgánov štátnej správy a predíde sa možným problémom v aplikačnej praxi z dôvodu rozlíšenia jednotlivých druhov ubytovacích služieb.
Teraz by som prečítal samotný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1096.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
1. V čl. I novelizačné body 1 a 2 znejú:
„1. V § 27 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a služby uvedené v prílohe č. 7a".
2. Za prílohu č. 7 sa vkladá príloha č. 7a, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.
Zoznam služieb so zníženou sadzbou dane
Kódy štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA), poznámka pod čiarou 1)
55 Opis služby – Ubytovacie služby
Poznámka pod čiarou 1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4. 6. 2008) v platnom znení.".".
To bolo celé znenie nášho pozmeňujúceho návrhu. Prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, k tej konzistentnosti. No, pozrite, ja keď kritizujem, tak svoju kritiku vždycky odôvodním, takže myslím si, že z toho je zjavné, že môžte vidieť tú konzistentnosť. Pretože aj dnes som kritizoval konkrétnu vec, ktorá mi na tomto návrhu zákona vadí alebo ktorá prevláda v celom návrhu. Rozdelil by som to teda ešte raz do dvoch vecí, skúsim veľmi stručne.
Prvé je, že pomáhate určitej, najviac pomáhate, ako ste povedali, pozitívny dopad, určitej úzkej skupine ľudí, do cien sa to neprenesie až v takej podobe, pretože história a štatistiky ukazujú, že sa neprenesie. A po druhé, zanedbávate prioritné opatrenia, ktoré by do cestového ruchu mali smerovať. Po druhé, ešte čo som chcel povedať vlastne k tomu pass-through, keď som vysvetľoval ten prenos do ceny, tak, tak ako funguje práve ten prenos do ceny, resp. nefunguje prenos do ceny, keď sa, klesá DPH, tak akékoľvek zvýšenie práve že veľmi funguje, a to práve narážam na akékoľvek dane. Napríklad teraz keď zavádzate tú daň z obratu pri reťazcoch, tak tam sa očakáva 100-percentné, lebo štúdie to tiež potvrdzujú, že vždy, ale teraz sme v inom bode.
Takže len som chcel vysvetliť tú metodiku, že tá metodika jasne ukazuje, že keď sa znižuje DPH, tak to nemá taký dopad na cenu ako keď sa zvyšuje, vtedy sa určite prenesie. Alebo akékoľvek iné dane, ktoré sa zavádzajú, tak sa to prenáša automaticky do ceny a má to dopad na ľudí. Takže to len na doplnenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som v druhom čítaní uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Prečítam, je to môj návrh, potom návrh pána Glváča, Petráka, Faiča, Číža a pani Smolíkovej, je to návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Istým spôsobom prelomový návrh zákona. Sme v druhom čítaní.
Zopakujem to, čo som hovoril. Cieľom navrhovanej úpravy je zavedenie stabilnej, systémovej a vyváženej podpory umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít študentov verejných vysokých škôl, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti a svojho poslania realizujú tvorivú umeleckú činnosť. V súčasnosti ide o Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a Akadémiu umení v Banskej Bystrici.
Sme v druhom čítaní. V prvom čítaní bolo toho povedané veľmi veľa. Chcel by som len ctených kolegov ubezpečiť, že v rámci spoločnej správy a ešte pozmeňujúceho návrhu, ktorý navrhneme, sme vlastne vyhoveli všetkým tým doplneniam tohto návrhu zákona, ktoré odzneli v rozprave. Takže hovorím, ak bude, ak bude teda všeobecné chcenie, rád sa k tomu vyjadrím a urobím všetko to, čo zaznelo v prvom čítaní ako istá výtka v rámci vylepšenia tohto návrhu zákona, je tuná realizovaná v tomto druhom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý je gestorský výbor k predmetnému návrhu zákona, predkladám spoločnú správu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1087 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1348 z 18. septembra 2018 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý o návrhu zákona nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh predmetného zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 443 z 9. októbra 2018, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 323 z 8. októbra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 129 zo 4. októbra 2018 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ako som už spomínal, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež a šport o návrhu zákona nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Výbory Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou bodu IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 135 zo 16. októbra 2018. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.