35. schôdza

16.10.2018 - 24.10.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2018 o 18:49 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:21

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľujem si predložiť pozmeňovací a doplňujúci návrh k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý rieši určenie výšky sumy dotácie poskytovanej na tento účel. Navrhujem v ňom vypustenie presne určenej minimálnej sumy. Suma by sa tak mala každoročne určiť v štátnom rozpočte na príslušný rok. Zároveň sa zapracovať, do tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sú zapracované aj stanoviská vlády v súlade s jej uznesením z 10. októbra 2018 a rieši aj zmeny legislatívneho a technického charakteru.
Teraz prejdem k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, jeho presnej citácii, takže.
1. V čl. I bod 1 v poznámke pod čiarou k odkazu 2a sa slová (citujem) "neskorších predpisov" (koniec citácie) nahrádzajú slovami (citujem) "zákona č. 270/2018 Z. z.". Koniec citácie.
2. V čl. I bod 2 znie (citujem): "2. V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie (citujem):
"(6) Dotáciu na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu možno poskytnúť žiadateľovi podľa odseku 1 písm. j), ktorý je verejnou vysokou školou 2a) a ktorý poskytuje vzdelávanie v akreditovanom umeleckom študijnom odbore 16d), najmä v študijných odboroch výtvarné umenie, dizajn, hudobné umenie, divadelné umenie, tanečné umenie, filmové umenie a multimédiá." Koniec citácie.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16d) znie (citujem):
"16d) § 51 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.". Koniec citácie.
Ďalšie doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie zákonom presne určenej minimálnej sumy, ktorú by malo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na nový dotačný program pre verejné vysoké školy s umeleckými študijnými programami vyčleniť. Výška sumy dotácie poskytovanej na tento účel zo štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanoví v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Ostatné navrhované zmeny sú legislatívno-technického charakteru. Predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navyše zapracúva aj stanovisko vlády Slovenskej republiky k predmetnému poslaneckému návrhu zákona v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 472/2018 zo dňa 10. októbra 2018.
V súvislosti s týmto mojím pozmeňovacím a doplňujúcim návrhom žiadam o vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy a hlasovať o ňom samostatne.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 18:21 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:24

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem za svoj neexkluzívny hlas a trošku zadýchaný dych. Priznám sa, že doslova som si zodrela opätky na topánkach, aby som stihla túto rozpravu. Tak dúfam, že bude aj príčetná a neovplyvnená tým, že teda podala som naozaj výkon hodný atléta.
Pán predkladateľ vie najlepšie, aj pán kolega, že na výbore som mala, a v tejto súvislosti to môžem použiť, doslova chrobáka v hlave ako k tomuto návrhu zákona pristúpiť, pretože všetci si uvedomujeme, že umelci a umelecké školy peniaze potrebujú. O tom ani nejak debata by nemusela byť. Sama tam mám kamarátov absolventov, ktorí mi hovoria, že na rozdiel od Českej republiky my máme problém zohnať zahraničného lektora z Holandska a zaplatiť mu 2-tisíc eur. To znamená zlepšiť aj kvalitu nášho vzdelávania, lebo skrátka škola na to nemá prostriedky.
Moja argumentácia, prečo tento návrh nepodporiť celkom, spočívala v tom, že máme tu už existujúce fondy, Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond. Vieme, že už momentálne z týchto fondov tie školy prostriedky čerpajú, ale ako som sa dozvedela, nemôžu ich čerpať na všetky aktivity. No a to je vcelku závažný problém, ktorý ma priklonil k tomu, že tento návrh zákona naozaj by bolo dobré podporiť, keď sú aj tam ešte stále čierne miesta, ktoré nie sú vykryté.
Ďalej si myslím, že tieto fondy majú už nastavený systém, z môjho pohľadu aj na základe toho, že sme boli v oboch na poslaneckom prieskume, myslím, že sme sa mohli všetci dobre presvedčiť, že to nastavenie je správne a fungujú najlepšie, ako vedia. Kdežto teraz ministerstvo bude musieť vykreovať, síce iba podprogram, čosi podobné, ako už v dnešnej dobe existuje v podobe dotačného programu Obnovme si svoj dom, ale stále bude musieť ešte pristúpiť k určitým opatreniam a vykreovať aj tie vnútorné smernice, aj ako sa budú kreovať odborné komisie. Takže niečo práce to stáť bude a vieme, že samotné prvé dotácie budú môcť sa využívať v roku 2020. To znamená, ostáva nám tu priestor, ktorý možno už prostredníctvom práve tých fondov by sa dal využiť, ale beriem.
Keď som sa nad všetkým zamýšľala, tak postupne sa mi tie negatíva v spojení s týmto návrhom zákona začali strácať, priznám sa. Možno dnes ten čerstvý vzduch ešte od toho Župného námestia sem po novú Národnú radu ma prečistil dočista a ja sa priznám, že za tento návrh zákona zahlasujem. (Potlesk.) Pri najlepšom vedomí a svedomí.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 18:24 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:28

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Musím zareagovať na to, čo hovorila pani poslankyňa Milanová, a chcem sa jej veľmi pekne poďakovať, lebo my sme naozaj viedli na výbore odborné, profesné debaty. A nielen my vo dvojici, ale aj s ďalšími kolegami. A proste veci, ktoré sme hovorili, si pani poslankyňa overovala u mojich kolegov na tomto type vysokých škôl. Je ozaj všetko pravda, čo pani poslankyňa povedala, a ja sa jej chcem ešte raz veľmi poďakovať za korektný prístup, za absolútnu korektnosť, za absolútnu nepolitičnosť v tomto probléme, ktorý je skutočne o všetkom inom, len nie o politike. Som presvedčený, že takýmto spôsobom by sme asi mali debatovať. Viem, že o všetkých zákonoch sa nedá, ale o väčšine zákonov, ktoré sú v tomto parlamente, kde by sme sa navzájom profesne presviedčali o nejakej teda pravde, ktorá je overiteľná. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za konštruktívny prístup a chcem sa poďakovať aj všetkým poslancom v Národnej rade, že takýmto spôsobom budeme ďalej pokračovať, lebo ozaj v tomto prípade sme naozaj pomohli, možno je to málo, ale trom vysokým umeleckým školám.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2018 o 18:28 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:33

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak máme v druhom čítaní zákon o sociálnej ekonomike a o sociálnom podnikaní. Takýto zákon je štandardný aj vo vyspelej Európe. Nie je to nič, čo si jednoducho vymyslela len naša republika. Samozrejme, tie kritériá na nastavenie sociálnej ekonomiky sa robia v rôznych krajinách iným spôsobom, podľa toho, ako a čo chcú riešiť.
My prichádzame s novelou zákona o sociálnych podnikoch, ktorej prioritným zámerom je podporovať vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené a zraniteľné osoby predovšetkým cez integračné sociálne podniky. Tie jediné v tej hierarchii sociálnych podnikov zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí dlhodobo nezamestnaných. Novelou upravujeme zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu zamestnancov a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov. Cieľom našej novely je dosiahnuť, aby boli dotované reálne pracovné miesta na plný pracovný úväzok. Týmto opatrením zacielime pozornosť, aby sociálne podniky plnili svoj účel, a to prioritne zamestnávať znevýhodnených ľudí a to na plné úväzky, nie fiktívne. V praxi sa totiž stáva, že ak sa sleduje celkový počet zamestnancov v sociálnom podniku, tak sa do dotovaných miest zarátavajú aj polovičné úväzky, materská, OČR-ka, úväzok sa dopĺňa napríklad zdravými zamestnancami alebo sa dotuje pracovné miesto na osem hodín. Reálne však zamestnanec pracuje iba 4 hodiny.
Ďalej navrhujeme umožniť podnikateľovi v integračnom sociálnom podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnených zamestnancov, aby mal možnosť nahradiť zamestnanca až do troch mesiacov a tak nemusel zbytočne vrátiť príspevok za neobsadené miesto, ak mu zamestnanec odíde. V praxi sa totiž stáva, že nedokáže z mesiaca na mesiac obsadiť pracovné miesto znevýhodneným zamestnancom, lebo ide o pomerne náročnejšieho zamestnanca. Nie ako u iných sociálnych podnikov, kde máte zamestnancov, ktorí sú zdraví, lebo práve v integračnom sociálnom podniku máme zamestnancov, ktorí sú buď zdravotne ťažko postihnutí, alebo sú to znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ktorí nemôžu ihneď nastúpiť na trh práce, pretože buď im chýba režim alebo nemajú akým spôsobom vlastne uchytiť ten pracovný pomer. Podnikateľ v sociálnom integračnom podniku tak stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, predovšetkým ak zamestnáva menší počet zamestnancov, lebo výdavky pokryť nedokáže. Problémy iného typu sociálneho podniku nebudú takým problémom na preobsadenie, ako je to u podnikoch integračných, pretože naozaj obsadiť zdravotne znevýhodneného občana iným zdravotne znevýhodneným občanom je ťažšie, ako keď v sociálnom podniku napríklad bývania preobsadzujete zdravého zamestnanca.
Osobne si myslím, že práve preto budú tie integračné sociálne podniky neatraktívne, pretože ak sa má zamestnávateľ viazať na to, že má nejakú cieľovú skupinu, ktorá bude odoperovaná alebo má iné zdravotné problémy, tak si pomyslí, že nepreobsadí miesto, a samozrejme stráca príspevok. Kdežto ak zoberieme napríklad sociálny podnik bývania, tam s tým problém nebudú mať, pretože oni zohľadňujú sociálne hľadisko, napríklad vystavia sa nájomné byty, ale v tom sociálnom podniku pracujú zdraví ľudia. Len sa zohľadňuje to sociálne hľadisko. Čiže naozaj opäť si myslím, že nezameriame svoju pozornosť na tých, na ktorých potrebujeme zamerať pozornosť, lebo dlhodobo sa nám nedarí na Slovensku zapojiť do pracovného pomeru práve ľudí, ktorí sú mimo trhu práce alebo nikdy na ňom ani neboli. To je jedna kategória ľudí. A druhá kategória ľudí je, sú ľudia, ktorí nemajú plný invalidný dôchodok, to znamená, že dostávajú len určitú sumu, napríklad 90 eur, a uznáte, že z týchto finančných prostriedkov títo ľudia sa neuživia, hoci poberajú napríklad aj príspevok v hmotnej núdzi alebo aj príspevok na bývanie, vždy majú existenčné problémy.
Preto tie relácie alebo tie rôzne vstupy médií, kde hovoria o tom, že človek ja čiastočne invalidný, poberá nejakú nízku dávku a nedokáže vyžiť, pretože ak má nejaké zdravotné obmedzenie, samozrejme, nemôže sa dostať na trh práce. A pokiaľ postavíme sociálne podnikanie na tom, že tam budeme mať integračný sociálny podnik, pre ktorého sa môže rozhodnúť budúci sociálny podnikateľ, alebo kde bude zamestnávať zdravotne znevýhodneného, alebo bude sociálny podnik bývania, kde bude mať zdravého zamestnanca, len sociálne hľadisko, čo si vyberie? Samozrejme, vyberie si sociálny podnik, kde bude mať zdravých zamestnancov. A opäť sa nám bude cykliť problém s tým, ako dostať do pracovného pomeru a zvýšiť životnú úroveň práve ľuďom, ktorí majú čiastočný invalidný dôchodok a teda poberajú nižšiu dávku. Podnikateľ pri tom sociálnom integračnom podniku stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, zatiaľ čo v inom sociálnom podniku to takto nemusí byť, lebo ho hneď preobsadí.
Stanovujeme, aby novela zaviedla do povinnosti pre verejného obstarávateľa použiť sociálne hľadisko takým spôsobom, aby cieľom bola predovšetkým integrácia znevýhodnených a zraniteľných osôb a ich poklesu počtu mimo trhu práce. Ak už máme zákon o sociálnej ekonomike a vieme že dlhodobým problémom Slovenska, čo nám vlastne hlási aj Európska komisia, je dlhodobá nezamestnanosť, s ktorou si nevieme poradiť a tiež si nevieme poradiť ako dostať ľudí so zdravotným znevýhodnením na trh práce. Ak my nezameriame pozornosť Slovenska na to, čo nám treba riešiť, samozrejme sociálna ekonomika stráca ten význam, pretože opäť sa budú zamestnávať zdraví ľudia, ale na sociálne hľadisko, a nie ľudia, ktorí to naozaj potrebujú v našej krajine. Aby nám neostávali v evidencii v úradoch práce.
V súčasnom znení zákona bude zavedená aj povinnosť od 1. 5. 2020 pre verejného obstarávateľa, ktorý bol úspešný v najmenej desiatich verejných obstarávaniach, zohľadniť sociálne hľadisko, čo je dobrý zámer zákonodarcu, možno to naozaj hodnotiť pozitívne, avšak ak má byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a ich pokles mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky. Máme za to, že ak niekto, čo 10-krát vyhrá verejné obstarávanie so štátom a vyobstará si teda tú ponuku, aby 11-krát keď to urobí, aby to viazal práve na zákazku pre integračný sociálny podnik, lebo ten jediný z celého typu tých sociálnych podnikov je ten, ktorý zamestnáva práve tie cieľové skupiny, ako je dlhodobo nezamestnaný a zdravotne ťažko postihnutý.
Nie je pravdou, že nebudú mať možnosť chránené dielne sa zapájať. Stále bude platiť pre nich zákon o verejnom obstarávaní, čiže ak si bude chcieť niekto obstarať zákazku z chránenej dielne, môže tak naďalej spraviť vo vyhradených zákazkách, nadlimitných, podlimitných a zákazky s nízkou hodnotou. My do toho vôbec nevstupujeme. Naopak, ja si myslím, že takým predstupňom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne by malo byť práve sociálne podnikanie, kde si ten zdravotne ťažko postihnutý alebo dlhodobo nezamestnaný naozaj nejakým spôsobom zaučí ten status toho zamestnanca a neskôr sa môže už konkrétne posunúť buď na voľný trh práce v rámci chráneného pracoviska, alebo teda do chránených dielní, ktoré sa likvidujú, povedzme si, lebo nedokážu ťahať tie náklady, pretože naozaj ich systém výroby má nižšiu pridanú hodnotu. A práve preto si myslím, že takéto zákazky ľudí, ktorí naozaj vyobstarávali verejné obstarávanie, vyhrali 10-krát zo štátu, 11. majú investovať do tých ľudí, s ktorými má Slovensko problém ako takým.
V novele taktiež navrhujeme aj formálne úpravy, ich prioritou je povinne i dobrovoľne zverejňovať také údaje, ktorými je možné odhaliť sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona. Vieme dobre, že v minulosti takzvané sociálne podniky za ministrovania pani Tomanovej boli jedným veľkým eldorádom, kde sme nemali preplatených 11 miliónov a teda dodnes nemáme, nemáme naspäť tie peniaze, pretože ich musel zatiahnuť štát. My sme v tom pozorní a aby sa takéto veci už nestávali, tak dávame do tých formálnych úprav aj zverejňovanie údajov, ktoré môžu odhaliť potencionálny sociálny podnik, ktorý nebude, bude mať nejaký, nekalý úmysel.
Nami navrhovaná úprava umožní zároveň automatizované spracovanie údajov pre analytickú prácu štátnych úradov i verejnosti, čo bude veľmi podstatné, aby sme vedeli, ako sa nám posúvajú ľudia dlhodobo nezamestnaní, kam nám smerujú ľudia so zdravotným znevýhodnením. Čiže je dobré, ak tie dáta sa budú takto spracovávať, lebo vieme si to následne vyčísliť. Ďalej bude možné z registra sociálnych podnikov vydávať aj výpisy obdobne, ako je to v prípade registra partnerov verejného sektora.
Hlavným cieľom tejto zavádzanej zmeny je znižovať prioritne cez sociálne podniky počet znevýhodnených nezamestnaných, ktorí nie sú pripravení ihneď obsadzovať voľné pracovné pozície ponúkané na trhu práce. Viac ako jeden rok je nezamestnaných na Slovensku takmer 72-tisíc ľudí. Viac ako 4 roky máme na úrade práce takmer 36-tisíc ľudí a uchádzačov o prácu so zdravotným obmedzením takmer 6400. Mnohokrát nám aj títo ľudia hlásia, že ako keby im dávali najavo aj na tých úradoch práce, aby sa teda radšej neevidovali, lebo oni ich musia posielať za prácou, ktorá nie je pre nich vhodná, a teda mnohí ani na tých úradoch práce nie sú a pričom poberajú naozaj čiastočne invalidný dôchodok, z ktorého sa nedá vyžiť.
Tento návrh bol konzultovaný aj s Inštitútom zamestnanosti, zároveň boli do novely zapracované aj odporúčania, ktoré boli vznesené inštitútom ešte pri návrhu zákona vládnom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Ministerstvo financií oznámilo, že sekcia rozpočtovej politiky berie na vedomie, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na uvedené dôvody vás žiadame o podporu nášho návrhu zákona, ktorý prispeje k inklúzii znevýhodnených uchádzačov, s ktorými na Slovensku máme dlhodobý, máme teda dlhodobý problém.
Rokovali sme aj s odborom legislatívy Národnej rady, kde sme akceptovali pripomienku, ktorú nám dal, a okrem toho chceme vylepšiť svoj návrh v duchu odporúčaní parlamentnej legislatívy, a preto budem predkladať aj pozmeňujúci návrh.
Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2018 o 18:33 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:47

Petra Krištúfková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1352 z 18. septembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory neprijali uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona prerokoval gestorský výbor na svojej 43. schôdzi dňa 15. októbra 2018. Gestorský výbor neprijal platné uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Ako spoločná spravodajkyňa predkladám predmetnú informáciu a budem predkladať návrh na ďalší postup podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.10.2018 o 18:47 hod.

Petra Krištúfková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:49

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ako som avizovala, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1005.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona dopĺňame takto:
1. V čl. I doterajšieho bodu 1 v § 12 ods. 2 sa nad slovo "zamestnancov" umiestňuje odkaz 44.
2. V čl. I doterajšieho bodu 4 v § 27 ods. 2 písm. j) sa nad slovo "predpismi" umiestňuje odkaz 71a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 71a znie:
"71a) Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Skončila som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2018 o 18:49 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:51

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, krátky úvod zákona. Účelom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe o školstve a školskej samospráve je posilniť napĺňanie kompetencie štátnej školskej inšpekcie a napomôcť reforme systému výchovného poradenstva a prevencie.
V praxi boli pri výkone inšpekčnej činnosti identifikované viaceré problémy súvisiace s tým, že kontrolované subjekty nevytvárajú podmienky pre výkon kontroly. Zámerom návrhu je zvýšiť právnu istotu kontrolovaných subjektov nastavením jednoznačných pravidiel pre úpravu výstupných materiálov, ktorými sú napríklad správy o výsledkoch školskej inšpekcie. V súvislosti s účinnosťou zákona č. 18 z roku 2018 o ochrane osobných údajov sa upravuje v tomto návrhu aj problematika spracúvania osobných údajov, ktoré štátna školská inšpekcia spracúva na základe vykonaných inšpekcií a ktoré spracúvajú okresné úrady v sídle kraja na účely organizovania koordinácie financovania školských súťaží a predmetových olympiád.
Posledná vecná úprava, ktorá je v tomto návrhu zákona, je otázka rušenia spoločných školských obvodov a zmlúv o spoločných školských obvodoch a navrhujeme, aby pri zrušení spoločného školského obvodu mali dotknuté subjekty dostatočný časový priestor na zabezpečenie potrebných úkonov. Preto navrhujeme, aby spoločný školský obvod nebolo možné zrušiť bezprostredne zároveň s vypovedaním dohody obci o jeho zriadení a nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je inštitút výpovednej lehoty, ktorý je v návrhu zákona minimálne 6 mesiacov, ale sme o dobe pripravení v druhom čítaní diskutovať. Aby to nemuselo ísť v skrátenom konaní na výnimku ministra školstva, by bola asi vhodnejšia doba 12 mesiacov.
Pán predsedajúci, skončil som s úvodom k návrhu zákona.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2018 o 18:51 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:54

Pavol Goga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1049). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.10.2018 o 18:54 hod.

PaedDr.

Pavol Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:55

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, aj vzhľadom na pokročilú dobu vás nechcem nejak veľmi dlho zdržiavať, ale pri predkladaní tejto novely zákona som sa stretol u viacerých kolegov s pochybnosťami, že či je potrebné posilňovať pozície štátnej školskej inšpekcie, preto chcem uviesť iba niekoľko, niekoľko údajov.
Ak si zoberiem do ruky správu o stave a výchove, úrovni vzdelávania v školách a školských zariadeniach za školský rok 2016 až 17, vidíme, že, ktorý predložila štátna školská inšpekcia, vidíme, že z odporúčaní, ktoré dala jednotlivým kontrolovaným subjektom na úrovni základných škôl, bolo akceptovaných týmito subjektami iba 75,6 percenta. Opakujem 75,6 %, inými slovami, 25 % opatrení, na ktoré upozorňovala školská inšpekcia, boli týmito subjektami ignorované. V prípade uplatnení v školských kluboch detí, ktoré nemajú charakter priamych školských zariadení, bola akceptácia odporúčaní štátnej školskej inšpekcie iba 33 percent. Jedna tretina odporúčaní bola akceptovaná. V prípade stredoškolských, stredných škôl akceptácia odporúčaní je na úrovni zhruba 85 percent. To znamená 15 % odporúčaní štátnej školskej inšpekcie je svojím spôsobom ignorovaných, čo považujem za závažný stav, ktorý začína hraničiť s chaosom v školstve, a je potrebné prijať novelu, ktorá bude za nerešpektovanie rozhodnutí školskej inšpekcie tieto subjekty postihovať, a v tom návrhu zákona sú navrhnuté postihy v podobe krátenia normatívov.
Ak bolo zdôvodňované, že kvôli jednému prípadu ideme zavádzať túto novelu do praxe, tak musím povedať, že jeden prípad bol v školskom roku 2016 – 17, ktorý doteraz nie je ukončený a je v súdnom konaní, ale v školskom roku 2017 – 18 sú evidované štyri prípady, kedy bol znemožnený výkon štátnej školskej inšpekcie na školách, a to tým, že bol zamedzený vstup do školy pri následných inšpekciách a v jednom prípade došlo k vytesneniu školských inšpektoriek z priestorov školy. To znamená, že ich učitelia vyhodili zo školy. Toto je stav, ktorý je neakceptovateľný v právnom štáte, a jednoducho toto je stav, s ktorým sa nemôžeme v žiadnom prípade stotožniť. A boli tak isto zaznamenané v jednom prípade odmietnutie odstránenia nedostatkov a bola odmietnutá žiadosť na predloženie pedagogickej dokumentácie v prípade, keď sa rodičia sťažovali na nastavenie vzdelávacieho programu, a v jednom prípade počas školskej inšpekcie boli ukrytí žiaci s učiteľom v čase, kedy bola na škole inšpekcia, keďže žiaci boli z úplnej inej školy, ako bola kontrola školy, na ktorej prebiehala.
Toto považujem za nehorázne stavy a za stav, ktorý je neakceptovateľný v právnom štáte, a pre tieto prípady je potrebné urobiť takéto opatrenia, ako sú uvedené v tomto návrhu zákona. A preto prosím o podporu tohto návrhu zákona všetkých poslancov Národnej rady vrátane opozičných poslancov, lebo tu nejde o žiadne politikárčenie, ale tu ide jednoducho o to, aby sa zaviedol v školstve poriadok.
Ďalšia vec, ktorá bola mediálne relatívne silno publikovaná, je otázka vzdelávania na národnostne zmiešanom území. Je to známy mediálny prípad základná škola Rohovce. Vzdelávanie detí v slovenskom jazyku na území, kde väčšinové obyvateľstvo tvoria obyvatelia maďarskej národnosti, kde spoločnú zmluvu o spoločnom školstvom obvode a vzdelávaní vypovedalo mesto Šamorín okolitým obciam. A preto je v tomto návrhu zákona zavedený inštitút doby, ktorá je dobou, počas ktorej sa môžu okolité obce, ak dôjde k zrušeniu spoločného školského obvodu, spoločne s okresným úradom, v ktorého pôsobnosti sa takéto veci dejú, pripraviť na to, aby bola zabezpečená náhrada, aby boli zabezpečené náhradné priestory tak, aby bola zabezpečená základná školská dochádzka deťom, ktoré túto dochádzku v danom území majú vykonávať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2018 o 18:55 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:01

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár viet tiež k tomuto návrhu zákona. Komplikovaný stav nášho školstva nie je pre nikoho novinkou. Od existenčných problémov spôsobených finančnou poddimenzovanosťou, cez nedostatok odborne erudovaných pedagogických pracovníkov v niektorých regiónoch, žabomyšie vojny riaditeľov so zriaďovateľmi či podriadenými, nekompetentnosť niektorých riaditeľov škôl, ale aj verejných zriaďovateľov, po nedostatočné technické vybavenie či vybavenie učebnými pomôckami vrátane učebníc, ktoré tvoria len hrubý náčrt problematických oblastí. Spôsob, ako niektoré problémy zostali zakonzervované, nízka flexibilita a bezzubosť ich legislatívneho riešenia spôsobili, že ich náprava je takmer v nedohľadne a zotrvačným pohybom fungujúci kolos ich tlačí neustále pred sebou.
Povinnosťou štátu je dohliadať na úroveň pedagogického riadenia, na úroveň výchovy a vzdelávania, na úroveň materiálno-technických podmienok školských subjektov zaradených do siete škôl s oprávnením vykonávať výchovu a vzdelávanie. Túto povinnosť, ako aj vybavovanie sťažností a petícií má štátna školská inšpekcia, ktorej nezávislosť činností je v zákone deklarovaná.
Uznávam, že výkon kontroly nie je jednoduchá záležitosť a vo všeobecnosti je stresovým faktorom pre všetkých jej účastníkov, predovšetkým na strane škôl. Aktuálne kritériá hodnotenia v jednotlivých sledovaných oblastiach i podmienky ich naplnenia sú osobitne pre materské školy, základné školy, gymnáziá i stredné odborné školy zverejnené na webovom sídle štátnej školskej inšpekcie. Rovnako uznávam, že výkon samotnej inšpekcie je mnohokrát sťažený alebo aj znemožnený predovšetkým neposkytnutím súčinnosti, či jednoduchým nevpustením kontroly do objektu školy, školského zariadenia alebo na pracoviská praktického vyučovania. Preto legálna definícia marenia školskej inšpekcie je podľa môjho názoru na mieste, ako aj následky, ktoré sú s tým spojené.
Pôvodne udelenie sankcie, teda pokuty v maximálnej výške 331,50 eura, ktorá sa ukladá v správnom konaní, bolo značne neúčinné. Navrhovaná sankcia zníženie objemu finančných prostriedkov zriaďovateľovi školy pridelených na príslušný kalendárny rok na základe písomného návrhu hlavného školského inšpektora s podmienkou preukázania zmarenia školskej inšpekcie príslušnej škole je podstatne účinnejšia. No definícia danej sankcie nie je určitá vzhľadom na skutočnosť, že zníženie objemu prostriedkov napríklad o 10 % je pre mesto zvládnuteľné, no pre malú obec môže byť likvidačné, a zase na druhej strane zníženie objemu dotácií o 1 % alebo o 50 % je taktiež veľký rozdiel, pretože 1 % nemusí zriaďovateľ takmer pocítiť a 50 % môže školu zlikvidovať. Návrh na zníženie objemu finančných prostriedkov pre školu ako sankciu podáva hlavný školský inšpektor podľa navrhovanej úpravy ad hoc, čo nepridáva k právnej istote, ktorá je v dôvodovej správe deklarovaná. Zriaďovateľ síce môže do určitej miery zosobniť riaditeľovi školy, ktorý sa dopustil marenia výkonu školskej inšpekcie, uloženú sankciu, ale v konečnom dôsledku pri likvidačnej sankcii na to doplatia vždy deti. Rovnako nie je uvedená možnosť zriaďovateľovi účinne sa brániť pri udelení danej sankcie.
Zámer zvýšiť právnu istotu kontrolovaných subjektov, čiže škôl a školských zariadení, jednoznačným nastavením pravidiel pre úpravu správ o výsledkoch školskej inšpekcie je možné len privítať. Pretože zákon o kontrole v štátnej správe reálne nezohľadňoval špecifiká školstva, ak vo výsledkoch a procesoch činnosti školskej inšpekcie boli zistené nedostatky. Podľa navrhovanej úpravy môže riaditeľ kontrolovaného subjekt alebo zamestnávateľ, ktorého je pracovisko praktického vyučovania organizačnou súčasťou, do piatich pracovných dní od prerokovania správy o výsledkoch školskej inšpekcie podať písomné vyjadrenie k výsledkom a procesu školskej inšpekcie. Ak ich školská inšpekcia vyhodnotí ako opodstatnené, tak vypracuje dodatok k správe o výsledkoch školskej inšpekcie, rovnako ak aj zistí nedostatky na základe vnútornej kontroly. Ak vyhodnotí námietky ako neopodstatnené, tak písomne o tom informuje sťažujúci sa subjekt. Námietky však vyhodnocuje ten, kto kontrolu vykonával a neexistuje iná nezávislá a flexibilná možnosť na posúdenie ich oprávnenosti. V konečnom dôsledku je účinnosť brániť sa riaditeľovi školy alebo zamestnávateľovi značne znížená.
Rovnako chýba aj stanovenie lehoty na posúdenie námietok a vypracovanie dodatku k správe o výsledkoch školskej inšpekcie alebo písomné zamietnutie námietok, keďže špecifická lehota piatich pracovných dní kontrolovanému subjektu je daná, no inšpekcii nie, čo k právnej istote určite neprispieva.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, výkon kontroly vo verejnej teda aj v štátnej správe nie je určite jednoduchá činnosť, ale reálne veľmi potrebná, pretože ľudský faktor vždy bude hlavným činiteľom, ktorý riadi a realizuje akúkoľvek činnosť, a tak ako je takmer nezmerateľným prínosom, rovnako zlyháva. Preto je vzhľadom na skutočnosť, že každý má právo na dobrú správu veci verejných potrebné či už individuálne, ale aj systémové zlyhania podchytiť, vyhodnotiť a napraviť tak, aby sme v budúcnosti predišli čo najväčšiemu počtu pochybení. Preto na jednej strane vítam prevenčnú snahu tohto návrhu zákona, na druhej strane si však myslím, že práve v záujme právnej istoty, aby nedochádzalo k neustálym novelizáciám zákonov, by bolo vhodné dotiahnuť jednotlivé nuansy návrhu čo do najväčšej dokonalosti tak, by sme boli schopní túto právnu istotu aj zabezpečiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2018 o 19:01 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video