35. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o rokovacom poriadku predkladám spolu s pani poslankyňou Zuzanou Zimenovou a s pánmi poslancami Milanom Laurenčíkom a Martinom Klusom z poslaneckého klubu SaS.

Navrhujeme, aby v rámci hodiny otázok boli prvé dve otázky na premiéra žrebované iba spomedzi otázok, ktoré položili poslanci opozície, a navrhujeme, aby členovia vlády boli povinní vopred informovať o svojej neprítomnosti na hodine otázok parlament a ten následne poslancov.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kolegyne, kolegovia, vyšlo to tak, že predkladáme návrh novely rokovacieho poriadku, ktorý sa týka hodiny otázok práve vo štvrtok, teda v deň, keď sa konáva hodina otázok, počas ktorej členovia parlamentu, poslanci, kladú otázky členom vlády a tí na ne odpovedajú. Môžme aj dnešnú hodinu otázok použiť ako vhodnú ilustráciu na to, prečo sme s týmto návrhom zákona prišli.
V rámci hodiny otázok, ktorá sa koná každý štvrtok, pokiaľ zasadá parlament, prvú štvrťhodinu odpovedá na otázky poslancov premiér a zvyšnú trištvrte hodinu ostatní členovia vlády. Dnes, a to sa nestáva úplne výnimočne, ale stáva sa to, miesto pána premiéra Pellegriniho odpovedal pán vicepremiér Kažimír, a zároveň dnes odpovedal v rámci tej prvej štvrťhodiny na tri otázky, čo je také obvyklé, že dve až tri to vyjde časovo, a odpovedal na dve otázky, ktoré položil opozičný poslanec, pán poslanec Klus, a na jednu otázku, ktorú položil pán poslanec Blaha, ale to bola tiež veľmi netypická otázka, lebo evidentne si ju pripravil sám a s nikým sa nekoordinoval.
No, inštitút pýtania sa členov vlády nemá iba slovenský parlament, majú ho aj iné parlamenty, napríklad britský parlament je známy tými otázkami, ktoré členovia parlamentu, poslanci, kladú členom vlády. Ale medzi tým, tou hodinou otázok v britskom parlamente a slovenskom parlamente existujú dva základné rozdiely, teda pokiaľ ide o kladenie otázok premiérovi. Prvý rozdiel je v tom, že premiérovi kladú otázky britskí poslanci v stredu, v slovenskom vo štvrtok. Druhý rozdiel – ten je oveľa podstatnejší – je v tom, že v britskom parlamente je hodina otázok alebo pýtanie sa členov vlády a pýtanie sa premiéra reálnym nástrojom kontroly vlády parlamentom a predovšetkým opozíciou, v slovenskom parlamente je to často iba nedôstojná fraška.
Jednou z hlavných úloh parlamentu v parlamentnej demokracii je kontrolovať vládu. A nielen tým, že vláda je závislá od dôvery väčšiny parlamentu a keď tú dôveru stratí, tak vláda padne a buď príde nová vláda, alebo sa, alebo sa vypíšu predčasné voľby. Parlament má pozerať vláde na prsty aj priebežne. Výbory si môžu predvolať členov vlády a pýtať sa ich, poslanci môžu vykonávať poslanecké prieskumy, poslanci môžu písomne alebo aj ústne interpelovať členov vlády a dostať na to zväčša písomnú odpoveď do 30 dní, ale najrýchlejšou a pre verejnosť a pre kontrolu vlády teoreticky najzaujímavejšou formou tejto kontroly je práve hodina otázok, keď poslanci v stredu položia nejaké otázky, potom, potom sa z nich nejaké otázky vyžrebujú a členovia vlády na druhý deň na ne odpovedajú.
Tie rozdiely; a zoberiem si naozaj príklad britského parlamentu, ktorý je tým známy; sú však dramatické. V britskom parlamente je pýtanie sa členov vlády zaradené každý deň od pondelka do štvrtku a v slovenskom iba vo štvrtok. V britskom parlamente je premiérovi či aktuálne premiérke a jej odpovediam na otázky poslancov vyhradená každá streda v rozsahu pol hodiny, trištvrte hodiny, slovenský premiér odpovedá vo štvrtok štvrťhodinu. V oboch – a to je podobnosť – sa tie otázky určujú nejakým náhodným výberom, teda žrebovaním, v slovenskom parlamente zo všetkých položených otázok, v britskom parlamente je to tak na striedačku, že vládny poslanec, opozičný poslanec, vládny poslanec, opozičný, a špeciálne je tam vyhradený priestor pre lídra opozície, keď ide o kladenie otázky premiérovi, ktorý má právo položiť viacej otázok a ide teda, ak je prvý vylosovaný vládny poslanec, tak potom hneď nasleduje ten, tá otázka lídra opozície alebo otázky lídra opozície, alebo ak je prvý opozičný, tak je opozičný, vládny a potom líder opozície. A bývajú to veľmi zaujímavé a vzrušené prestrelky medzi premiérom a lídrom opozície, keď navzájom na seba, na seba reagujú, je to veľmi živé a je to pre divákov pútavé a voliči sa mnohé dozvedia a môžu si aj na základe toho, ako sú schopní, schopní jednotliví politici reagovať, vytvoriť názor na nich a názor na tie témy, o ktorých hovoria, lebo sú to, sú to dôležité témy.
V slovenskom parlamente vo vzťahu k členom vlády vcelku, áno, no tak kladú poslanci otázky a členovia vlády na ne odpovedajú, ale poslanci SMER-u si za poslancovania premiéra Fica urobili stratégiu, že masovo kladú premiérovi množstvo otázok, ktoré sú len rôznymi obmenami niekoľkých otázok. A tie otázky sú, to nie sú kritické otázky, ktoré kontrolujú vládu, to sú nahrávky na smeč.
Mali sme, mali sme dnes hodinu otázok, tak aké otázky, teraz nechám toho pána poslanca Blahu, ktorý dnes sa blysol samostatnými otázkami, ktoré určite neboli dohodnuté.
Pán poslanec Martinák: "Vážený pán premiér, aký nový impulz priniesla pre Vás Vaša návšteva v Spišskom Hrhove?"
Pán poslanec Augustín Hambálek: "Vážený pán premiér, v pondelok ste na Slovensku prijali ruského ministra priemyslu a obchodu Denisa Manturova, v akých oblastiach vidíte potenciál na spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskou federáciou aj napriek sankciám, ktoré sú momentálne uplatňované proti Ruskej federácii?"
Pán poslanec Róbert Puci: "Vážený pán premiér, Peter Kažimír bol už druhýkrát v tomto roku vyhlásený za najlepšieho ministra, čo si o tom myslíte a čo to znamená pre Slovensko?" No, to určite si neželá premiér takúto otázku a musí sa veľmi premáhať, aby na ňu odpovedal.
Vážený pán; pán poslanec Blanár: "Vážený pán predseda vlády, aký je váš postoj k envirokriminalite, považujete ochranu životného prostredia za dostatočnú?"
Pán poslanec Dušan Galis, neuhádnete: "Pán Kažimír bol už druhýkrát v tomto roku vyhlásený za najlepšieho ministra financií. Ktoré faktory to ovplyvnili a aký to má význam pre Slovensko?" Poslanci SMER-u sa proste nejakým spôsobom dokážu zhodnúť na položení tej istej otázky.
Pán poslanec Kvorka: "V minulých dňoch ste sa stretli s ministrom priemyslu a obchodu Ruskej federácie, aké témy boli na tomto rokovaní a aký význam mali pre Slovenskú republiku?" Hm, zasa zhoda.
"Vážený pán predseda vlády," zase pán poslanec Blanár, "ako vnímate po aktuálnom rokovaní s ruským ministrom priemyslu", zase to tu máme, "zaistenie dodávok plynu pre Slovensko?"
Pán poslanec Ľuboš Martinák: "Vážený pán premiér, Peter Kažimír bol už druhýkrát vyhlásený za najlepšieho ministra financií. Ktoré faktory to ovplyvnili a aký význam to má pre Slovensko?"
Pán poslanec Kvorka: "Peter Kažimír bol už druhýkrát v tomto roku vyhlásený za najlepšieho ministra financií. Ktoré faktory to ovplyvnili a aký to má význam pre Slovensko?" Tam ani ste to nezmenili na nejakú inú variantu.
Pán poslanec Martin Nemky: "V minulých dňoch ste sa stretli s ministrom priemyslu a obchodu Ruskej federácie, aké témy..." No, to sme tu už mali tiež.
Potom pán poslanec Nemky sa pýta na kontrolný deň na ministerstve dopravy a pán poslanec Ježík opäť na ministra priemyslu Ruskej federácie. Tak to sú všetko otázky, kde má premiér príležitosť pochváliť sa alebo povedať názor na nejakú vec, na ktorú chce povedať. Keby tieto otázky boli pripravované, teda ja neviem, vy asi viete, kde sú pripravované, ale ja to poviem tak, že keby boli pripravované na komunikačnom oddelení Úradu vlády alebo strany SMER – sociálna demokracia, tak by určite nevyzerali inak.
Považujem za smutné, že táto prax, ktorá tu začala za pána premiéra Fica, pokračuje aj za pána premiéra Pellegriniho, no a preto prichádzame spolu s kolegami z poslaneckého klubu SaS s návrhom, ako to zmeniť, keďže problém je v tej prvej štvrťhodine, tak navrhujeme, aby prvé dve otázky položili opoziční poslanci, keby to bola hodina otázok na premiéra, tak navrhneme striedanie. Samozrejme, že nemôžme mechanicky prebrať model Veľkej Británie, ale behom tej štvrťhodiny prvej zvykne premiér odpovedať na dve, maximálne tri otázky, pričom na tú tretiu už obyčajne nie je možnosť reagovania. Keď budú prvé dve otázky vyžrebované, ako to navrhujeme, iba spomedzi tých otázok, ktoré položili opoziční poslanci, tak nebude problém, aby dokázal premiér zodpovedať na dve, možno aj na tri, a tam by sa mohlo ujsť aj na vládnych poslancov, ktorí ale majú možnosť komunikovať predsa, poslanci SMER-u, mi nehovorte, že nemajú možnosť komunikovať a pýtať sa premiéra aj inde ako na hodine otázok.
Druhá vec, ktorú navrhujeme, je, aby členovia vlády vopred informovali o tom, že budú neprítomní a aj o dôvodoch svojej neprítomnosti, lebo my sa tu pýtame a pýtame sa, ja neviem, ministra životného prostredia a odpovedá nám minister dopravy, ktorý iba prečíta tú odpoveď a nie je už schopný zareagovať na ďalšiu otázku, čiže nech členovia vlády, však predpokladám, že dva dni dopredu poznajú svoj program, povedia, že nebudú tu. A je to aj taká prevencia pred tým, že; a to sa mi raz stalo, že teda raz bola vyžrebovaná nejaká otázka ešte moja na premiéra Fica, ktorá bola asi nepríjemná, a pán premiér sa pobral niekde na východ a mal nejaký výjazd, čiže nemal stretnutie na úrovni Európskej únie, ale išiel niekde na východ si robiť, robiť výjazd, čiže aj tomuto by sme tým zabránili.
Takže toto sú dve veci, ktoré navrhujeme upraviť vo vzťahu k hodine otázok, a tiež si vás dovolím požiadať o podporu nášho návrhu.

Pán poslanec, ja vás môžem ubezpečiť, že môžete prelustrovať všetky moje otázky, ktoré som doteraz položil predsedovi vlády. Vždy som si otázky tvoril sám, vždy som kládol premiérovi tie otázky, ktoré som považoval za dôležité. Takže to vaše tvrdenie sa nedá ani overiť, ani paušalizovať.
A druhá poznámka, mne osobne sa váš návrh páči a tiež si myslím, že hodiny otázok by mali byť živšie, autentickejšie, dokonca mne sa pozdáva aj ten návrh, aby prvé dve otázky kládli tí, ktorí nehlasovali za programové vyhlásenie vlády, a ak mi sľúbite, že zmeníte účinnosť zákona na 1. januára 2020, tak vám aj za to zahlasujem. (Povedané s pobavením.)

Ďakujem, pán poslanec Podmanický. Však ja nehovorím, že úplne všetci, aj teda pozeral som vaše otázky rýchlo, tiež neboli všetky super kritické, ale nemám porovnanie, že či boli, ale teda evidentne niektorí poslanci SMER-u sú skoordinovaní a kladú tie isté alebo veľmi podobné, len trošilinku inak formulované otázky.
Ale teda som milo prekvapený tým, že s tým návrhom súhlasíte, a teda považujem aj za milé to, že predpokladáte, že po ďalších voľbách budete v opozícii, a teda bude to niečo, čo budete môcť využiť, keď my budeme vo vláde. To mi je tiež veľmi sympatické.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som mal, samozrejme, pripravený podstatne dlhší elaborát, ale mnoho z toho, čo som chcel povedať, už odznelo vďaka predstaveniu návrhu zákona kolegom Ondrejom Dostálom. Ja som tiež mal pripravený príklad z Veľkej Británie, ktorú považujem za symbol parlamentarizmu a presne to, akým spôsobom by sa to celé konať malo. Naozaj tie slová, ktoré tu odzneli, nedôstojné alebo fraška, to je to, čo sprevádza hodiny otázok, napriek teda tomu, že dnes som bol ja ten šťastný, u ktorého boli vyžrebovaná otázka č. 1 na premiéra, otázka č. 3 na premiéra, problém je v tom, že premiér tu dnes nebol. Ale nevadí, myslím, že pán podpredseda vlády Kažimír ho celkom dobre zastúpil. Napriek tomu si myslím, že treba ísť po systémovom riešení, a preto sme predložili tento návrh zákona.
A ja by som možno ešte doplnil k tým takým zaujímavým výhradám, ktoré pán poslanec Dostál už spomínal, že je zaujímavé, že tie odpovede sú vždy takmer presne pripravené na päť minút. Asi vedia tí, ktorí ich na Úrade vlády alebo jednotlivých ministerstvách píšu, koľko znakov je potrebných na to, aby bol niekto schopný prečítať to za päť minút. V prípade napr. pána ministra Érseka je to možno ešte trošku kratšie, pretože tam je tá intonácia trošku pomalšia, ale všimli sme si to asi všetci, a práve preto chcem, aby v Národnej rade Slovenskej republiky zavládol nový duch v hodine otázok, a rád som sa pridal k tomuto návrhu zákona.
A pevne verím, že ak je toto slovo do bitky, ktoré povedal pán poslanec Podmanický, a teda že je ochotný za to zahlasovať, verím, že to je pozícia celého poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia, tak my sme pripravení, samozrejme, diskutovať s vami v druhom a treťom čítaní aj o posunutí platnosti, pretože my nenavrhujeme návrhy zákonov podľa toho, či sme v súčasnosti v opozícii, alebo či budeme v budúcnosti v koalícii, ale preto, aby sa parlamentarizmus na Slovensku dostal do kategoricky, do inej kategórie z hľadiska politickej kultúry. Takže to bol hlavný motív a pevne verím, že nám pomôžete tento návrh zákona dostať do politickej praxe na Slovensku, za čo vám aj ja vopred ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, sme v takej komornej atmosfére. Keby som mal vystupovať včera v rozprave k tomuto návrhu zákona, ktorý spolu predkladám s Ondrom Dostálom, so Zuzanou Zimenovou a Martinum Klusom, tak by som zrejme povedal, že už bolo všetko povedané, pretože som si pripravoval podobným spôsobom rozpravu ako Ondro Dostál. Ale keďže dneska sme tu zrejme v inom zložení ako včera, tak skúsim aj ja k tomuto zákonu povedať niečo, nejak zopár viet.
Túto novelu zákona dávame preto, pretože máme pocit, že z hodiny otázok sa stala v Národnej rade v podstate fraška. Je to všetko nastavené tak, že koaliční poslanci dokážu svojimi otázkami ten systém zahltiť a hlavne pri otázkach na premiéra, kde sa tie otázky losujú takisto ako teda na ministrov, premiér zodpovie v tom svojom čase iba tri otázky, sa často stáva, že z množstva rovnakých alebo podobných otázok koaličných poslancov sú vylosovaní iba oni a na otázky opozičných poslancov sa nedostáva.
Preto sme aj navrhli túto novelu, aby sa to robilo trošku ináč, a myslíme si, že práve hodina otázok by mala patriť tým poslancom, ktorí sa potrebujú dozvedieť od premiéra odpovede na svoje otázky a ktoré nemajú inú možnosť. Ja si myslím, že koaliční poslanci a hlavne poslanci strany SMER tú možnosť majú aj inými kanálmi, inými možnosťami sa môžu tie otázky dozvedieť. A keď to je nastavené takýmto spôsobom, tak vlastne opozícia sa nedostane k tým svojim odpovediam.
Ja by som skúsil zanalyzovať hodinu otázok, ktorá bola 12. 9. 2018, keď poslanci položili premiérovi 37 otázok, z toho 12 otázok opoziční poslanci a 25 koaliční. No keby to boli teda koaliční aspoň z každej koaličnej strany, ale bolo to zrovna 25 poslancov zo strany SMER. A nakoniec ani nie 25, lebo niektorí sú zvedavejší a položili otázok viac. Napríklad poslanec Bublavý až tri, poslanci Kvorka, Blanár, Hambálek, Kéry po dve a poslanci Goga, Matejička, Glenda, Bagačka, Kondrót, Krajčovič, Jarjabek, Andreánsky, Želiezka, Galis, Janíková, Choma, Federič a Puci po jednej. Preto som ich všetkých vymenoval, pretože keď som si pozeral aj dozadu, kto tie otázky dáva za stranu SMER, tak tieto mená sa tam tak pomerne často opakujú.
Prvé tri otázky boli vyžrebované, samozrejme, nie samozrejme, ale zhodou okolností z tábora otázok poslancov SMER-u a tak na opozičných poslancov sa rad neušiel čo, teda týka sa to otázok na predsedu vlády. Samozrejme, potom v otázkach na ministrov boli aj tieto otázky niektoré zodpovedané.
Mám taký osobný pocit, že aby sa pracovníci na Úrade vlády alebo pán premiér, aby neboli nejak zahltení písaním odpovedí na to veľké množstvo otázok, v tomto prípade 25, tak tie otázky ani nie sú rôzne, ale sú podobné a mali niekoľko tém.
Prvou témou aj otázkou bola téma platy učiteľov a platy vo verejnej správe.
Pýtal sa tu prítomný pán poslanec Kvorka: "Pán premiér, ako bude ďalej pokračovať zvyšovanie nástupných platov učiteľov a ako budú ďalej rásť ostatné platy vo verejnej správe?"
Pán poslanec Glenda si nedal veľkú námahu, aby tú istú otázku preformuloval, on vyhodil niekoľko nepodstatných slov, budem citovať. "Pán premiér, ako bude pokračovať zvyšovanie platov učiteľov a takisto aj ostatné platy zamestnancov verejnej správy?"
Poslanec Kéry dal doslovnú otázku ako pán poslanec Kvorka, zrejme asi opisoval.
Poslanec Bagačka bol trošku kreatívnejší a tú istú otázku preformuloval takto: "Vážený pán predseda vlády, vláda má snahu zvyšovať platy nielen v školstve, ale aj vo verejnej správe. Ako ďalej by mal tento proces pokračovať?"
Dušana Bublavého už nezaujímali učitelia, tak otázku skrátil: "Pán predseda vlády, budú rásť platy vo verejnej správe v budúcnosti?"
Pán poslanec Federič tú istú otázku znovu rozvil a vznikla takáto: "Pán premiér, chcel by som sa opýtať, ako sa budú zvyšovať platy vo verejnej správe vo väzbe k rastu minimálnej mzdy tak, aby tabuľkové mzdy vo verejnej správe neklesli pod minimálnu mzdu?"
Takže ako vidíte, šiesti poslanci sa opýtali tú istú otázku. Potom boli ďalšie témy, ktoré by sme zrovna mohli takto isto zanalyzovať, boli to otázky alebo témy k: boj s byrokraciou a debyrokratizácia. Tiež rovnaké, podobné otázky od poslancov SMER-u.
Druhá a tretia otázka, ktorá bola vyžrebovaná, bola prakticky totožná, takže v podstate bolo to veľmi efektívne pre pána predsedu, lebo dvomi odpoveďami uspokojil pán premiér desať poslancov. Zhodou okolností bol aj prítomný na hodine otázok, lebo otázky boli vyžrebované od jeho poslancov. Včera napríklad už neprišiel (reakcia z pléna) možno aj preto, že videl, že otázky majú opoziční poslanci a mohli by položiť aj nejaké doplňujúce, nepríjemné, na ktoré by nemusel byť pripravený.
Preto aj v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby vláda informovala parlament, ktorí poslanci a či aj predseda vlády prídu na najbližšiu hodinu otázok tak, aby poslanci, keď tie otázky dávajú, už mali vedomosť, že ktorý z pánov ministrov a či aj pán predseda vlády sa hodiny otázok zúčastnia.
Mohol by som pokračovať ďalšími témami, ktoré boli a bolo ich v podstate nejak päť tých tém, ktoré týchto 25 poslancov zopakovalo. Myslím, že po tom, ako som urobil analýzu otázok, ktorými koaliční poslanci zahlcujú premiéra v snahe ochrániť ho od nepríjemných otázok opozičných poslancov, je úplne zrejmé, čo s naším návrhom sledujeme.
Prijatím novely rokovacieho poriadku v zmysle tohto návrhu by sa hodina otázok aspoň čiastočne priblížila k tomu, čo ňou pôvodne tí, ktorí ju do návrhu rokovacieho poriadku zakomponovali, čo ňou sledovali.
Poprosím teda koaličných poslancov, aby pozorne zvažovali, ako budú hlasovať, lebo po nasledujúcich voľbách, keď skončia v opozícii, budú práve oni tento zákon potrebovať, aby sa svojimi otázkami dostali aj k premiérovi.
Včera tu pán poslanec Podmanický aj naznačil, že by súhlasil s týmto zákonom, keby tá účinnosť bola posunutá až od ďalšieho volebného obdobia. Ja si myslím, že kľudne sa môžeme o tejto téme baviť, my to nerobíme, ten zákon, pre seba momentálne, ale robíme to preto, aby ozaj tá hodina otázok mala určitú úroveň, aby tie otázky mohli dávať aj tí poslanci, na ktorých sa týmto systémom nedostáva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Laurenčík, toto je tá demokracia podľa vás, ktorú presadzujete, akí ste vy veľkí demokrati. Čiže keď vám to nepasuje, tak vy chcete ešte dokonca koaličným poslancom prikázať a povedať, aké majú klásť otázky. No, to je neuveriteľné! Pretože myslím si, že každý vie položiť otázku podľa toho, čo potrebuje a čo chce počuť.
A čo sa týka tej prítomnosti, vy sám dobre viete, že pri hodine otázok, pokiaľ nie je poslanec prítomný, tak predsedajúci schôdze ide ďalej a kladie ďalšiu otázku. Tým pádom, keď by bolo náhodou vylosované, že je tam opozičný ako štvorka, dostávate sa do hry. Čiže neviem, o čom tuná rozprávate.
Len viem jedno, že demokraciu si vysvetľujete po svojom a tá demokracia podľa vás má byť taká, ako pasuje vám a nie tak, ako to je potrebné pre celú spoločnosť.

Pán poslanec Kvorka, ďakujem za vašu reakciu. No, s tou prítomnosťou ste to zrejme nepochopili. Ja som hovoril o tom, že my v tom zákone sledujeme, alebo teda navrhujeme, aby, aby vláda dala informáciu, ktorí ministri a či pán premiér budú prítomní na tej časti hodina otázok. Samozrejme, že je to tak, ako hovoríte, že keď poslanec, ktorý otázku dal a nie je prítomný, tak tá otázka sa nezodpovedá.
Neviem, čo to má ako s demokraciou, čo ste mi teraz ako hovoril, bo ja vám neprikazujem, aby ste kládli otázky alebo aké otázky máte klásť, ale je to prinajmenšom smiešne, keď si pozriete a tie otázky, päť otázok rovnakých dávate z jednej, z jednej strany svojmu vlastnému premiérovi. Teda aspoň mne sa to zdá také divné. A nielen mne, to aj ľudia, ktorí nás stretávajú, tak sa na to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Chcel som na pána poslanca Laurenčíka zareagovať iba faktickou, ale vidím, že som spravil dobre, alebo teda chcem zareagovať aj na to, čo hovoril pán poslanec Kvorka, ktorý už ale odchádza. Dobre.
Takže pán poslanec Laurenčík hovoril o tom, že sa z hodiny otázok stáva fraška, tak tam treba upresniť, že fraška sa stáva alebo stala už z tej prvej štvrťhodiny. Ministri sa takto chrániť nenechávajú poslancami SMER-u alebo teda iných vládnych strán a odpovedajú, odpovedajú na otázky. Čiže tam je to, je to úplne v poriadku a tam teda ani, ani nesmeruje naša legislatívna iniciatíva, lebo, lebo tam naozaj položia poslanci otázky, vyžrebujú sa a na niekoho sa dostane, na niekoho sa nedostane.
Problém je v tej prvej štvrťhodine, keď sa odpovedá na otázky premiéra, poslanci najsilnejšej vládnej strany SMER - sociálna demokracia masovo kladú otázky. Kladú otázky, ktoré sú v niektorých prípadoch úplne identické, v niektorých prípadoch ide iba o to, že vlastnými slovami trošku upravia to, čo, to, čo je nejaké zadanie. Mňa by teda naozaj veľmi zaujímalo, akým spôsobom sa tie otázky, otázky pripravujú, pretože neverím tomu, že nezávisle od seba päť poslancov SMER-u dospeje k tej istej otázke, kde tri sú úplne aj rovnakými slovami položené a, a ďalšie dve sú len proste vymenený, vymenený slovosled. Tajne dúfam, že sa teraz dozvieme, podobne ako tajne dúfam, že raz budem mať možnosť prečítať si rigoróznu prácu doktora Andreja Danka.
Nikto z nás nespochybňuje právo koaličných poslancov, ani poslancov vládnej strany, pýtať sa na hodine otázok. Je, je normálne, že aj, aj koaliční poslanci sa môžu chcieť niekedy niečo verejne spýtať premiéra. Samozrejme, že koaliční poslanci a špeciálne poslanci tej istej strany, z ktorej pochádza premiér, majú tých možností ďaleko viac. Majú možnosť neformálne komunikovať na nejakej straníckej pôde, na pôde poslaneckých klubov. Opoziční poslanci väčšinou tú možnosť nemajú a opoziční poslanci sa chcú, chcú pýtať aj verejne. A verejne sa pýtať, hodina otázok má predsa význam, ak poslanec chce poznať názor člena vlády, či už premiéra, alebo, alebo ministra, na nejakú otázku, ku ktorej má pocit, že sa dostatočne nevyjadril, alebo prípadne má pocit, že, že aj keď sa vyjadrí, tak má možnosť, možnosť zareagovať a položiť mu nejakú doplňujúcu otázku.
Nemá zmysel, aby sa poslanci pýtali členov vlády na veci, ku ktorým sa oni už x-krát vyjadrili, lebo čokoľvek chce premiér tejto krajiny povedať, tak zvolá tlačovú besedu, na ktorú mu prídu všetky televízie, väčšina médií, dostane sa to všade. Čokoľvek chce premiér povedať, povie to a dostane sa to k verejnosti.
Čiže je, je zbytočné a absurdné, keď sa na, keď sa na to, aby si premiér robil vlastné PR, zneužíva ešte aj hodina otázok, ktorá má byť diskusiou, ktorá má byť formou kontroly vlády a premiéra v tomto prípade zo strany parlamentu, ale aj zo strany opozície, lebo to je úloha parlamentu - kontrolovať vládu. Ak sa kladú podlízavé otázky, tak to nie je kontrola vlády. To je nahrávanie na smeč. To je, to je deformovanie zmyslu celého inštitútu hodiny otázok. A, žiaľ, keby sa to stávalo raz za čas, ale stáva sa to úplne pravidelne.
Včera sme mali úplne netypickú hodinu otázok, keď z tých prvých troch otázok, na ktoré sa obvykle premiér dopracuje k tomu, aby odpovedal, v tomto prípade zastúpený podpredsedom vlády a ministrom financií Kažimírom, boli až dve opozičné. To si ani nepamätám, kedy, kedy také bolo, že by z dvoch boli, boli, z troch otázok na premiéra boli dve opozičné. A jedna bola od poslanca SMER-u Blahu, ktorá bola netypická v tom, že to nebola tá zo zoznamu: "A, pán premiér, čo hovoríte na úspechy ministra Kažimíra?" alebo " Pán premiér, ako sa bude ďalej zlepšovať situácia?", ale bola tu vec, ktorá ho naozaj zaujímala a ktorú, som teda presvedčený, že nemal s nikým, s nikým dopredu dohodnutú. Odhliadnem od jej, od jej obsahu, ale, ale nebola to otázka, ktorú, ktorú by mu niekto pripravil. Evidentne si ju pripravil sám.
Pán poslanec Kvorka, ktorý, žiaľ, tu už nie je, hovoril, že takí sme my demokrati, že, že chceme im hovoriť, čo sa majú pýtať. Ale my im to nechceme hovoriť. My chceme len to, aby sa dostalo aj na opozičných poslancov, keď sa pýtajú premiéra. Keby sme mali trištvrte hodinu alebo hodinu, trištvrte hodinu, ako to majú v britskom parlamente, alebo trebárs hodinu vyhradenú iba na otázky, otázky premiérovi, tak by sme navrhli mechanizmus, že vyžrebujú sa otázky tak, že striedavo kladú otázky opozičný a koaličný, alebo teda vládny poslanec. Čiže by sa dostalo na jedného, na druhého, na jedného, na druhého a vôbec by sme vám nehovorili do toho, čo máte hovoriť. Ak by vám samým nebolo trápne, že, že kladiete, kladiete otázku typu, že čo hovoríte na to, aký ste dobrý, pán premiér, tak si ich kľudne klaďte.
Ale keďže je tam iba štvrťhodina, opýtaný má päť minút na odpoveď, dve minúty môže zareagovať poslanec doplňujúcou otázkou a potom, potom dve minúty opäť, opäť člen vlády, tak to môže byť pokojne deväť minút na jednu otázku, čiže, čiže keď premiér trochu natiahne odpovede, tak na viac ako na dve otázky sa, sa nedostane.
Preto navrhujeme, aby prvé dve otázky, už nie tie ďalšie, prvé dve otázky boli vyžrebované spomedzi otázok, ktoré položia opoziční poslanci. Premiér môže odpovedať aj rýchlejšie a môže, môže, môže sa dostať k odpovediam aj na ďalšie, ďalšie štyri, štyri otázky. Asi by sme neprichádzali s takouto iniciatívou, keby sme tu nemali tú neblahú prax, ktorá robí z prvej štvrťhodinu hodiny otázok frašku.
A asi tu nie je žiadny poslanec SMER-u okrem pána predsedajúceho, ktorý by mi na to odpovedal, ale ja úprimne nerozumiem, prečo to robíte, prečo ste chránili premiéra Fica a teraz chránite premiéra Pellegriniho pred, pred otázkami, ako keby boli oni nesvojprávni. Ale oni, odmyslím si teraz to, čo si o nich myslím, čo si myslím o ich politike, ale však oni sú schopní reagovať, oni, oni nie sú odkázaní na to, že ich stále bude, bude niekto kryť a že, že miesto toho, aby odpovedali na opozičné, opozičné otázky, tak budú odpovedať na otázky, ktoré im položia ich vlastní a ktoré sú mierne a ktoré ich šetria.
Posledná vec, to opäť pán poslanec Kvorka nepochopil, sa týka toho nahlasovania neúčasti. To nesúvisí nijako s neúčasťou poslancov na hodine otázok, ktorá má za následok, že, že nedostanú odpoveď, alebo teda na ich otázku sa neodpovedá. Ide len o to, aby poslanci mali vopred informáciu, či člen vlády na hodinu otázok príde alebo nepríde. Sú na to dva dôvody.
Ten prvý dôvod je, že chcem položiť otázku ministerke vnútra a teraz keď viem, že tam nebude, no tak môžem zvážiť, že, že napriek tomu, že nebude, tak dostane, dostane tú otázku, ministerstvo ju vypracuje a prečíta ju, ja neviem, pán minister dopravy. V poriadku. Alebo, alebo si poviem, že to potom nemá zmysel, lebo ja chcem od nej osobne počuť tú odpoveď a nechcem, aby pán minister Érsek čítal odpoveď pani ministerky Sakovej, a poviem, že tak radšej, radšej tú istú otázku položím, položím o týždeň. Poslanci majú mať tú informáciu.
Druhý dôvod je prevencia pred účelovou neúčasťou na hodine otázok. Pretože mám osobnú skúsenosť, že raz sa podarilo, že, že bola vyžrebovaná nejaká nepríjemná otázka na ešte vtedy pána premiéra, premiéra Fica, čiže som sa dostal do tej, do tej prvej trojky. A on zrazu išiel na nejaký, na nejaký výjazd na východné Slovensko. Čiže nebolo to dopredu plánované rokovanie na úrovni Európskej únie, čo je samozrejmé, že keď je niečo také, tak nebudeme žiadať, žiadať od premiéra, aby sa vykašlal na, na európskych partnerov, aby mohol odpovedať na jednu otázku opozičného poslanca. Samozrejme, nie všetko môže ovplyvniť. Ale to, kedy premiér pôjde na výjazd na východné Slovensko a stretne sa tam s nejakými starostami, to určite premiér môže ovplyvniť. Termíny rokovaní, a teda aj termíny hodín otázok v parlamente sú známe rok dopredu, čiže, čiže pán premiér si môže naplánovať svoje výjazdy tak, aby, aby, pokiaľ mu nebránia iné vážne povinnosti, tu vo štvrtok bol a rovnako, rovnako aj členovia vlády. A ak, ak je nejaký dôvod, vážny dôvod, tak potom nech, nech sa to dozvieme dopredu, nech vieme ešte pred tým, ako, ako kladieme otázky v stredu, povedzme v utorok, takto mi navrhujeme, nech vieme, ktorý člen vlády tu bude a ktorý člen vlády tu nebude. A, samozrejme, že aj potom sa môže stať, že niečo mu do toho príde, ale tak potom už, už podľa tohoto bude možné posudzovať, že, dobre, ochorel, nedá sa s tým nič robiť. Ale keď pôjde na, na stretnutie so starostami na východné Slovensko a v utorok o tom nevedel a zrazu v stredu si to naplánuje a v štvrtok, štvrtok ide, tak, tak to už o niečom bude, bude vypovedať.
No. Naozaj mi je ľúto, že tu nie sú nejakí poslanci SMER-u, ktorí by na toto reagovali, lebo naozaj by ma veľmi zaujímal ich názor a som vďačný aj za tú reakciu vo faktickej poznámke, ktorú mal včera pán poslanec Podmanický, aj za tú dnešnú, ktorú mal poslanec, pán poslanec Kvorka, aj keď teda z úplne odlišných dôvodov.
Ďakujem.