38. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom pre skrátené legislatívne konanie sú značné hospodárske škody, ktoré by nastali, ak by došlo k exekúcii majetku štátneho dodávateľa plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie.
Skrátené legislatívne konanie umožní dosiahnutie účinnosti zákona ešte v roku 2018, pred tým, ako by mohli nastať a mohli by vzniknúť škody v rámci Slovenského plynárenského podniku. Ja som už aj na výbore povedal, že k samotnej veci budem hovoriť asi až pri samotnom čítaní toho zákona, resp. odôvodňovaní zákona, ktoré, ktorý bude pojednávať o tých konkrétnych zmenách.
Chcem len povedať, že minulý týždeň došlo ku rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol inak, ako rozhodli dovtedy existujúce súdne konania a súdy v podobných prípadoch Duckého zmeniek. Duckého zmenky štát a ministerstvo hospodárstva nikdy neuznávalo a považovalo ich za podvodne vydané a v súčasnosti SPP čelí tlaku a teraz už aj rozhodnutiu súdu v prospech cyperskej schránky. A v prípade, že dôjde k exekučnému konaniu, je dosť možné, že peniaze, ktoré odídu, a súdne spory budú ďalej pokračovať, Slovenská republika už nikdy neuvidí, preto sa snažíme tento návrh, legislatívny návrh na skrátené konanie aj zmenu zákona predložiť v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1299 z 28. novembra 2018 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (tlač 1246.)
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 69. schôdzi dňa 29. novembra 2018. Uznesením č. 321 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásil za klub SaS pán poslanec Galek.
Nech sa páči do rozpravy.

Ďakujem pekne. Ako aj pán minister už povedal, samotná rozprava k Duckého zmenkám, resp. k tej exekučnej amnestii bude prebiehať možno na budúci týždeň, teraz sa bavíme hlavne o tom skrátenom legislatívnom konaní, ktoré aj z nášho pohľadu je odôvodniteľné, lebo tam naozaj hrozia tie hospodárske škody, ale nehrozia priamo spoločnosti SPP, tak ako to tu bolo povedané, ale majetkovým účastiam SPP. A toto by bolo možnože fér povedať a uviesť na pravú mieru, že naozaj ak my dnes vydáme exekučnú amnestiu, tak ako je znenie samotného návrhu, tak my tým neochránime majetok SPP. My tým neochránime budovy, my tým neochránime plyn, my tým ochránime vlastne iba tú infraštruktúru, ktorá v rámci tej samotnej štruktúry, tak ako bola v tom 2013. podradená z rozhodnutia Roberta Fica pod matku SPP, teda toho predajcu plynu, tak jedine pôjde o tieto majetkové účasti, ktoré sú v spoločnosti. To znamená samotné SPP Infrastructure, kde sa bavíme o Eustreame, SPP – distribúcii a Nafte, ktorá má vlastne na starosti samotné skladovanie toho plynu.
A potom by som ešte rád upozornil na to, že ideme tu riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, že naozaj tu hrozia nejaké škody, ale v podstate ideme proti rozhodnutiu súdu. Vy ste upozornili na to, že ministerstvo neuznáva Duckého zmenky. To neuznávame ani my. My tvrdíme, že naozaj Duckého zmenky sú podvod, bohužiaľ, k tomu jednoducho došlo v tej dobe, v tom ´98., ´99., avšak potom sú tu aj vyjadrenia samotnej spoločnosti, ktorá je tu dotknutá a ktorá upozorňuje na to, že nie sú Duckého zmenky ako Duckého zmenky. Neviem, či zrovna parlament alebo Národná rada je tou inštanciou, ktorá by mala rozhodovať o oprávnenosti toho, či Duckého zmenky práve v tomto prípade naozaj boli Duckého zmenkami.
Ja si dovolím zacitovať: "Stroden Management Limited nevlastní žiadne tzv. Duckého zmenky, ale legálne a platné zmenky SPP, ktoré boli vystavené ako zábezpeka úveru od Union banky" a tak ďalej. Toto je včerajšie vyjadrenie. Na druhej strane máme vyjadrenie ministerstva a máme takisto zmienku, ktorá je voľne dostupná na internete, kedy sa hovorí o tom, že SPP prehral spor s českou Union bankou v hodnote 350 mil. českých korún. Pribudli tam úroky, čím sa zmenkový dlh spolu so súdnymi poplatkami vyšplhal približne na 400 mil. korún. V tomto prípade zmenkami vo vlastníctve Union banky údajne zaplatil za dodávku technológií vsetínskej firme Sezoos Group. Jej riaditeľ Roman Zubík v jednej z výpovedí priznal, že obchody so zmenkami boli naozaj fiktívne, riadil ich Ducký a Union banka o tom vedela.
Takže máme tu vlastne na jednej strane naozaj aj výpoveď toho riaditeľa pána Zubíka, na druhej strane máme tu tvrdenie spoločnosti a potom tu máme rozhodnutie toho súdu, Najvyššieho súdu. Kvôli tomu, ako prebiehalo to konanie, to znamená, že sa začínalo hneď na tom krajskom súde a potom v druhom stupni sa išlo až na ten najvyšší, a teraz je tam ešte ten jeden opravný prostriedok k dispozícii, kde už ale, bohužiaľ, tá exekúcia bude nejakým spôsobom prebiehať, považujem naozaj za správne, že ideme ochrániť majetkové účasti SPP.
My tento návrh zákona podporíme, ja sa k tomu potom bližšie vyjadrím aj v samotnej rozprave k tomu zákonu, ale hovorím, bol by som veľmi rád, ak by ste, pán minister, priamo, možnože už dnes alebo potom, povedali, že naozaj tej exekúcii sa SPP tak či tak nevyhne.
Ďakujem pekne.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Dostál.
Nech sa páči.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení Civilného sporového poriadku, tak by som sa vyjadril k tomu, či sú, alebo nie sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Možno vás, pán minister, aj prekvapím, lebo ja patrím veľmi často ku kritikom návrhov na skrátené legislatívne konanie, keďže si myslím, že sa ten inštitút nadužíva aj v prípadoch, keď na to nie sú dôvody, len z nejakého dôvodu si vláda zmyslí, že chce mať niečo schválené rýchlejšie. A, samozrejme, že keď to vládna väčšina v parlamente odhlasuje, tak aj bez zákonom uvádzaných dôvodov je zákon alebo návrh zákona považovaný za taký, o ktorom sa má rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, takže zvyknem upozorňovať na to, že nie sú dané tie dôvody, a dokonca aj pri zákonoch, s ktorými vecne nemám problém, a potom, keď o nich hlasujeme, tak za nich zahlasujem, ale keď nie sú dané, zákonom stanovené, zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody pre skrátené konanie, tak si myslím, že by sme nemali postupovať k skráteným legislatívnym konaniam.
Tuto mám pocit, že sme v inej situácii, a teda bez toho, aby som sa vyjadroval k obsahu návrhu, na to, o tom budeme hovoriť potom v prvom čítaní, tak mám pocit, že tie zákonom predpokladané dôvody by mohli byť, by mohli byť naplnené, pretože naozaj sme v situácii, kde hrozia štátu značné hospodárske škody, a tie značné hospodárske škody hrozia v dôsledku podvodného konania a v dôsledku, nazvime to, zvláštneho rozhodovania súdnych orgánov. Tak myslím si, že ak sme v poslednom období zažili nejakú situáciu, keď by postup skráteným legislatívnym konaním mohol byť oprávnený, už si naozaj nepamätám, kedy naposledy som mal takýto pocit, ale v tejto chvíli ho mám, takže si myslím, že by sme mali prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.