38. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1299 z 28. novembra 2018 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (tlač 1246.)
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 69. schôdzi dňa 29. novembra 2018. Uznesením č. 321 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ako aj pán minister už povedal, samotná rozprava k Duckého zmenkám, resp. k tej exekučnej amnestii bude prebiehať možno na budúci týždeň, teraz sa bavíme hlavne o tom skrátenom legislatívnom konaní, ktoré aj z nášho pohľadu je odôvodniteľné, lebo tam naozaj hrozia tie hospodárske škody, ale nehrozia priamo spoločnosti SPP, tak ako to tu bolo povedané, ale majetkovým účastiam SPP. A toto by bolo možnože fér povedať a uviesť na pravú mieru, že naozaj ak my dnes vydáme exekučnú amnestiu, tak ako je znenie samotného návrhu, tak my tým neochránime majetok SPP. My tým neochránime budovy, my tým neochránime plyn, my tým ochránime vlastne iba tú infraštruktúru, ktorá v rámci tej samotnej štruktúry, tak ako bola v tom 2013. podradená z rozhodnutia Roberta Fica pod matku SPP, teda toho predajcu plynu, tak jedine pôjde o tieto majetkové účasti, ktoré sú v spoločnosti. To znamená samotné SPP Infrastructure, kde sa bavíme o Eustreame, SPP – distribúcii a Nafte, ktorá má vlastne na starosti samotné skladovanie toho plynu.
A potom by som ešte rád upozornil na to, že ideme tu riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, že naozaj tu hrozia nejaké škody, ale v podstate ideme proti rozhodnutiu súdu. Vy ste upozornili na to, že ministerstvo neuznáva Duckého zmenky. To neuznávame ani my. My tvrdíme, že naozaj Duckého zmenky sú podvod, bohužiaľ, k tomu jednoducho došlo v tej dobe, v tom ´98., ´99., avšak potom sú tu aj vyjadrenia samotnej spoločnosti, ktorá je tu dotknutá a ktorá upozorňuje na to, že nie sú Duckého zmenky ako Duckého zmenky. Neviem, či zrovna parlament alebo Národná rada je tou inštanciou, ktorá by mala rozhodovať o oprávnenosti toho, či Duckého zmenky práve v tomto prípade naozaj boli Duckého zmenkami.
Ja si dovolím zacitovať: "Stroden Management Limited nevlastní žiadne tzv. Duckého zmenky, ale legálne a platné zmenky SPP, ktoré boli vystavené ako zábezpeka úveru od Union banky" a tak ďalej. Toto je včerajšie vyjadrenie. Na druhej strane máme vyjadrenie ministerstva a máme takisto zmienku, ktorá je voľne dostupná na internete, kedy sa hovorí o tom, že SPP prehral spor s českou Union bankou v hodnote 350 mil. českých korún. Pribudli tam úroky, čím sa zmenkový dlh spolu so súdnymi poplatkami vyšplhal približne na 400 mil. korún. V tomto prípade zmenkami vo vlastníctve Union banky údajne zaplatil za dodávku technológií vsetínskej firme Sezoos Group. Jej riaditeľ Roman Zubík v jednej z výpovedí priznal, že obchody so zmenkami boli naozaj fiktívne, riadil ich Ducký a Union banka o tom vedela.
Takže máme tu vlastne na jednej strane naozaj aj výpoveď toho riaditeľa pána Zubíka, na druhej strane máme tu tvrdenie spoločnosti a potom tu máme rozhodnutie toho súdu, Najvyššieho súdu. Kvôli tomu, ako prebiehalo to konanie, to znamená, že sa začínalo hneď na tom krajskom súde a potom v druhom stupni sa išlo až na ten najvyšší, a teraz je tam ešte ten jeden opravný prostriedok k dispozícii, kde už ale, bohužiaľ, tá exekúcia bude nejakým spôsobom prebiehať, považujem naozaj za správne, že ideme ochrániť majetkové účasti SPP.
My tento návrh zákona podporíme, ja sa k tomu potom bližšie vyjadrím aj v samotnej rozprave k tomu zákonu, ale hovorím, bol by som veľmi rád, ak by ste, pán minister, priamo, možnože už dnes alebo potom, povedali, že naozaj tej exekúcii sa SPP tak či tak nevyhne.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení Civilného sporového poriadku, tak by som sa vyjadril k tomu, či sú, alebo nie sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Možno vás, pán minister, aj prekvapím, lebo ja patrím veľmi často ku kritikom návrhov na skrátené legislatívne konanie, keďže si myslím, že sa ten inštitút nadužíva aj v prípadoch, keď na to nie sú dôvody, len z nejakého dôvodu si vláda zmyslí, že chce mať niečo schválené rýchlejšie. A, samozrejme, že keď to vládna väčšina v parlamente odhlasuje, tak aj bez zákonom uvádzaných dôvodov je zákon alebo návrh zákona považovaný za taký, o ktorom sa má rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, takže zvyknem upozorňovať na to, že nie sú dané tie dôvody, a dokonca aj pri zákonoch, s ktorými vecne nemám problém, a potom, keď o nich hlasujeme, tak za nich zahlasujem, ale keď nie sú dané, zákonom stanovené, zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody pre skrátené konanie, tak si myslím, že by sme nemali postupovať k skráteným legislatívnym konaniam.
Tuto mám pocit, že sme v inej situácii, a teda bez toho, aby som sa vyjadroval k obsahu návrhu, na to, o tom budeme hovoriť potom v prvom čítaní, tak mám pocit, že tie zákonom predpokladané dôvody by mohli byť, by mohli byť naplnené, pretože naozaj sme v situácii, kde hrozia štátu značné hospodárske škody, a tie značné hospodárske škody hrozia v dôsledku podvodného konania a v dôsledku, nazvime to, zvláštneho rozhodovania súdnych orgánov. Tak myslím si, že ak sme v poslednom období zažili nejakú situáciu, keď by postup skráteným legislatívnym konaním mohol byť oprávnený, už si naozaj nepamätám, kedy naposledy som mal takýto pocit, ale v tejto chvíli ho mám, takže si myslím, že by sme mali prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (tlač 1130).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1429 z 23. októbra 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. bode spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 33 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 360 z 26. novembra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, mňa, aby na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vystúpil k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní s pomerne rozsiahlymi otázkami, ale teda na aj výbore, ale aj na samostatnom sedení s finančnou správou som si teda dal zodpovedať viaceré otázky.
Na jednej strane teda chcem povedať, že chápem logiku autorov, keďže sa snažia bojovať proti daňovým únikom a spotrebné dane sú oblasť, kde teda k týmto daňovým únikom dochádza. Na druhej strane mám však obavu, či toto riešenie naozaj v konečnom dôsledku prinesie želaný efekt, resp. skôr mám obavu, že nemusí priniesť ten želaný efekt, a to preto, aby ste možno chápali logike. Ide o to, že zavádza sa tu opatrenie, ktoré momentálne funguje, jak to správne rozumiem, v Srbsku, v Srbsku, myslím že. My sme druhá krajina, ktorá vlastne zavádza toto opatrenie, sú tu tie nanomarkery, čiže bude sa dávať prísada do paliva, aby sa dalo identifikovať, či to palivo vlastne môže byť predávané na Slovensku a či teda bolo injektované týmito nanomarkermi, a tým pádom bola z neho zaplatená spotrebná daň. To je celá pointa. Tak ako to funguje napr. pri alkohole, že máte fľašu s kolkom, viete, že z tejto spotrebná daň bola odvedená. Ak vidíte fľašu bez kolku, tak viete, že bude to ilegálne, alebo je to možno nejaká zahraničná, ktorá by sa tu na Slovensku nemala predávať. Takže to len krátko k tej logike.
A hovorím to preto, pretože dnes ten problém s tými daňovými únikmi súvisia v tom, že kontrolóri nevedia úplne ako keby dolapiť tých samotných podvodníkov a mnohokrát tí podvodníci využívajú práve možno malé množstvo kontrolórov, alebo poznajú spôsob kontrol a podobne a takýmto spôsobom jak keby unikali. Preto neviem, do akej miery toto opatrenie v skutočnosti pomôže, pretože ak budú využívať tie isté schémy a budú vedieť, že si majú dávať pozor na to, že keď príde a budú chcieť skontrolovať vlastne, či v danej nádrži na danej čerpacej stanici majú byť nanomarkery, tak budú ako keby si na to dávať väčší pozor. Ale to ukáže prax, preto si myslím, že tadiaľto úplne cesta nevedie, že skôr by som videl v boji proti daňovým únikom cestu práve v zefektívňovaní kontrol a v tom mechanizme.
Aj keď aj toto môže mať určitú pridanú hodnotu už len z hľadiska represie, že všeobecne ľudia budú vedieť, že aha, dobre, tak musíme si dávať väčší pozor. Takže nejaké percento tam môže byť, ale myslím si, že nie je to úplne to primárne opatrenie, ktoré môže priniesť nejaký nárast. Kiežby som sa mýlil.
Druhá vec, ktorú si musíme uvedomiť pri tomto, je, že vlastne zavádza sa, že bude tu nejaký výrobca, ktorý bude vyrábať teda tieto nanomarkery a tým pádom, ja by som to tak nazval, že vytvárame takú zlatú klietku víťazovi, ktorý bude dodávať vlastne tieto nanomarkery, lebo to bude odvetvie, v ktorom, ak to raz už niekto vyhrá, tak na to obdobie, pôvodne to malo byť tri roky, vlastne nebude mať konkurenciu, ale bude výhradným dodávateľom. Okej, však asi sa to inak úplne riešiť nedá, ale vlastne vytvárame tým pádom nejaký konkrétny biznis pre nejakú konkrétnu firmu, ktorá bude víťazom a bude ho mať garantované štátom.
Čo je zaujímavé, čo ma prekvapilo, že na finančnom výbore vlastne bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne predlžuje toto obdobie. Pôvodne to malo byť na tri roky, teraz je to na päť rokov, kedy vlastne sa nebude, tá licencia ako keby na ten predaj bude udelená na päť rokov, ale chýbala mi tam, nejaké opodstatnenie, úplne konkrétna nejaká kalkulácia. Lebo keď vieme, že v Srbsku to majú, tak by som očakával, že máme nejaké informácie dobré, tak v Srbsku zavedenie tej technológie na výrobu týchto nanomarkerov stálo toľkoto, toľkoto. Pri takomto objeme trhu a takýchto objemoch paliva, ktoré sa na trhu predajú, návratnosť takejto investície je toľkoto. Tu sa to len plošne urobilo a odôvodnilo sa to tým, že za tri roky sa to nestihne. Okej, dobre, beriem to ako informáciu, ale v skutočnosti nevidel som k tomu dáta, na základe ktorých by som mohol povedať, že áno, toto rozhodnutie je dobré. Čiže preto si myslím, že toto je trošku nezodpovedné od predkladateľov zákona, že ak chcú podporu, možnože nechcú podporu alebo nechceli podporu opozície v tejto veci, ak by, lebo ak žiadam od niekoho, že tak predĺžte mi nejaký kontrakt alebo dajte mi viac peňazí, tak by som mal kvantifikovať na základe čoho. Však neni problém rozhodnúť, ak to dáva zmysel, že áno, podporíme to. Ale ak nevieme, či to dáva zmysel, len na základe toho, že niekto povie, že však treba to, tak si myslím, že to je málo na kvalitnú a korektnú diskusiu.
Takže to je z hľadiska tej zlatej klietky pre toho jedného výrobcu.
Taktiež vlastne sa vytvorí momentálne, alebo týmto zákonom sa vytvárajú tzv. daňové sklady, pretože menší výrobcovia alebo menší predajcovia palív budú musieť nakupovať buď od veľkých rafinérií na Slovensku, alebo aj zahraničných, ale priamo od nich. Alebo potom budú musieť ísť cez daňové sklady, čiže to sú vlastne ako keby obchodníci s palivom, ktoré už má v sebe tento nanomarker. Čiže vytvára sa to ako keby nové odvetvie, v ktorom bude pôsobiť pár firiem, pretože však nie sme taký veľký trh, aby ich tu mohlo vzniknúť viacej. A opäť, čiže dávame ako keby ďalší článok do toho reťazca, ktorý bude primiešavať tieto nanomarkery a tým pádom predlžujeme tú reťaz. Opäť hovorím, že je tu to riziko, že môže sa stať, že v konečnom dôsledku nevyberieme viac, nanomarkery budeme mať, ale vytvoríme vlastne priestor pre pár firiem, ktoré si dajú na to svoju maržu. Nehovorím, že to bude nejaký veľký biznis, ale to čas ukáže, ale v každom prípade vytvoríme vlastne garantovaný biznis pre určitých dodávateľov, ktorí tieto daňové sklady budú vlastniť. Čiže určite bude zaujímavé sa možno potom aj pozrieť na to, že kto vlastne bude prevádzkovať tieto daňové sklady.
Takže z tohto pohľadu mne sa zdá, a nevidím tam úplne tú analýzu cena – výkon, že teraz cena, myslím z hľadiska náročnosti, lebo bude to trošku administratívna náročnosť, bude to, budú tam teda ďalšie odvetvia, alebo teda ďalší podnikatelia v tej reťazi a teraz neviem, do akej miery, aj keď sa naozaj reálne podarí zvýšiť výber daní. Ak sa podarí a bude to naozaj efektívne, že tá cena a výkon bude zaujímavá, tak to uvidíme až časom. Lebo naozaj ideme do niečoho nového, máme len nejaké čísla zo Srbska, ktoré myslím, že tu ani neboli prezentované. Stálo by to za to počuť, ako to tam bolo úspešné. Myslím, že by to určite pomohlo diskusii. Takže vlastne ako keby je to taká mačka vo vreci v tomto momente.
Toľko z takej analýzy, čo sa týka samotného toho, toho návrhu zákona. Čiže ja určite budem voči tomuto návrhu zdržanlivý, pretože sú tu viaceré otázniky, ktoré neboli poctivo zodpovedané predkladateľmi, a preto to nevidím, nevidím za momentálne nejaký návrh, dobrý návrh.
Ešte je tu jedna vec, ktorú chcem povedať, že vlastne tento návrh svojím spôsobom teda napomáha tým veľkým dodávateľom, ako keby opäť je to opatrenie, ktoré bude viacej koncentrovať trh a dáva akúsi konkurenčnú výhodu veľkým výrobcom alebo dodávateľom palív na trhu. Pretože jednak aj tí menší, ak budú chcieť kupovať, tak buď budú, ako som hovoril, kupovať priamo od tých rafinérií, ktoré tu na Slovensku pôsobia, lebo potrebujú kúpiť už palivo s tými nanomarkermi, alebo pôjdu do tých daňových skladov. Tie daňové sklady, sú určité náklady, ktoré človek musí mať na to, aby mohol mať daňový sklad, aby ho mohol prevádzkovať. Čiže zrejme prví po nich siahnu, môže sa ľahko stať, že siahnu po nich práve výrobcovia alebo tieto rafinérie. Urobia si ich a tým pádom si oni koncentrujú opäť ten biznis do svojich rúk a dostávajú tým pádom väčšiu kontrolu nad trhom, čo z hľadiska podnikateľského prostredia vždycky musíme byť obozretní a musia vyskočiť, ako by som povedal, také kontrolky, aby tu nedochádzalo do veľkej koncentrácie trhu do pár rúk. Takže to je asi posledné, čo som k tomu chcel povedať.
Takže za nás určite zdržanlivý postoj, keďže málo informácií bolo povedaných na to, aby nás presvedčilo o tom, že toto opatrenie v skutočnosti prinesie ten želaný efekt, ktorý si predkladatelia dávajú za cieľ. Zatiaľ to vyzerá, že aj nemusí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem veľmi stručná v mojom vystúpení. Ja navrhujem zo spoločnej správy gestorského výboru vyňať bod 20 na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Novelou zákona sa preberá smernica Rady Európskej únie, ktorá upravuje a harmonizuje pravidlá zdaňovania pri použití poukazov, a čl. I smernice Rady, ktorá upravuje pravidlá zdaňovania poskytovania služieb na diaľku.
Na základe záverov analýzy inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov daní, ktorú vykonalo finančné riaditeľstvo, sa ďalej navrhuje zrušenie tohto inštitútu z dôvodu, že stratil svoje opodstatnenie. Čiže návrhom sa ruší inštitút zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb na platiteľov DPH.
V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie finančnej správy sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia daní turistom z tretích krajín pri vývoze tovaru, a to využitím elektronických prostriedkov. Zjednodušenie procesu vrátane vrátenia dane a zníženia, zníženie minimálnej hodnoty tovaru zo 175 eur, tak ako je to dnes, na 100 eur prispeje k zatraktívneniu Slovenskej republiky pre cestujúcich z tretích štátov.
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty je orientovaná aj na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane, napríklad s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie.
Ešte by som vás chcel informovať o pozmeňovacích návrhoch. Ide o posun účinnosti nových pravidiel zdaňovania dodávok tovarov a služieb s použitím poukazov z 1. januára 2019 na 1. október 2019. Ide o vytvorenie dostatočného časového priestoru pre technické zabezpečenie úprav systému dotknutých platiteľov dane. V ďalšom sa prijali pozmeňovacie návrhy, ktoré smerovali k spresneniu uplatňovania nových pravidiel zdaňovania nájmu nehnuteľností, kde v praxi nové pravidlá sa budú uplatňovať v prípade nájomných zmlúv, na základe ktorých budú nehnuteľnosti odovzdané nájomcovi do užívania po účinnosti novely zákona.
A v ďalšom ešte boli prijaté pozmeňovacie návrhy, ktoré smerujú k eliminácii praktických problémov pri stanovovaní hodnoty stavby alebo jej časti pred začatím stavebných prác, pri zmene účelu užívania stavby alebo pri jej významnej rekonštrukcii, ak sa tieto začali pred účinnosťou novely zákona. Nové pravidlá sa uplatnia, ak sa stavebné práce začali po nadobudnutí účinnosti zákona.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi teda ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1132).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1431 z 23. októbra 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti.
Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K tomuto vládnemu návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a aj výbor pre hospodárske záležitosti.
Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sa uvedené v spoločnej správe nachádzajú, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 362 z 26. novembra 2018 a týmto uznesením som bol zároveň určený za spravodajcu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Ešte sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, ešte raz, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k tomu predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Najskôr odôvodnenie: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH umožňuje, aby členské štáty Európskej únie implementovali do svojej národnej legislatívy oslobodenie od DPH pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných skladoch alebo iných skladoch.
Takéto oslobodenie má zavedené viacero členských štátov Európskej únie. Slovenská republika zatiaľ netransponovala príslušné dobrovoľné ustanovenie citovanej smernice, v dôsledku čoho sa obchodníci s určitými komoditami obchodovateľnými na medzinárodných burzách vyhýbajú práve tuzemsku, nakoľko sú tieto tovary zaťažené daňou z pridanej hodnoty pri každom ich predaji, aj keď fyzicky neopustia územie skladov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike.
Navrhovaná právna úprava umožní komerčne relevantné obchodovanie s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom tak, ako sú vymedzené v navrhovanej prílohe č. 9 k zákonu o dani z pridanej hodnoty.
Okrem toho zavedenie takejto úpravy bude mať pre Slovenskú republiku viacero pozitívnych vplyvov. Následkom oslobodenia od dane totiž možno predpokladať zvýšený objem skladovanej surovej ropy na Slovensku, v dôsledku ktorého dôjde k zlepšeniu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny dopad na zvýšenie príjmov prevádzkovateľov takýchto skladov zo skladovacích a k nim pridružených služieb.
V neposlednom rade je potrebné spomenúť priaznivý vplyv na peňažné toky obchodníkov s vymedzenými komoditami, ktoré môže znamenať zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k ostatným členským štátom Európskej únie.
Teraz prečítam samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1132).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. K čl. I, nový bod
V doterajšom čl. I sa za doterajší bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:
„22. Za § 48b sa vkladajú § 48c a 48d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Oslobodenie od dane pri zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom
§ 48c
(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I v colnom sklade, index 25, a v osobitnom sklade podľa § 48d a dodanie služieb uskutočnených v týchto skladoch, ak ich dodanie súvisí s týmto tovarom.
(2) Oslobodený od dane je:
a) dovoz tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu, 25a),
b) dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu a dodanie služieb, ktoré súvisia s dodaním tovaru,
c) dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II v daňovom sklade a dodanie služieb uskutočnených v daňovom sklade, ak ich dodanie súvisí s týmto tovarom,
d) nadobudnutie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu, a dodanie služieb, ktoré súvisia s nadobudnutím tohto tovaru.
(3) Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovarov, ktoré sú určené na konečné použitie alebo spotrebu, a dodanie s tým súvisiacich služieb.
(4) Výška splatnej dane pri ukončení režimu alebo situácie podľa odsekov 1 a 2 zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby každý uskutočnený zdaniteľný obchod podliehal dani.
(5) Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2, je povinná platiť daň.
§ 48d
Osobitný sklad
(1) Osobitným skladom sa rozumie priestorovo ohraničené miesto v tuzemsku, v ktorom sa v rámci podnikania tovar uvedený v prílohe č. 9 časti I skladuje, prijíma alebo odosiela. Osobitný sklad musí spĺňať podmienky podľa osobitného predpisu, 25b).
(2) Zdaniteľná osoba, ktorá chce prevádzkovať osobitný sklad, je povinná požiadať colný úrad o vydanie povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu. Na podanie žiadosti o prevádzkovanie osobitného skladu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, 25c)"."
Poznámky pod čiarou k odkazom 25 až 25c znejú:
"Poznámka pod čiarou 25) Čl. 240 nariadenia EÚ č. 952/2013.
Poznámka pod čiarou 25a) § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou 25b) § 20 ods. 3 zákona č. 98/2004 Z. z.
Poznámka pod čiarou 25c) § 21 a § 22 zákona č. 98/2004 Z. z. "
Doterajšie body 22 až 56 sa primerane prečíslujú.
Nový bod 22 nadobúda účinnosť 1. januára 2020, čo sa premietne do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti v čistopise schváleného zákona (doterajší čl. II).
2. K čl. I, nový bod
V doterajšom čl. I sa za doterajší bod 56 vkladá nový bod 57, ktorý znie:
„57. Zákon sa dopĺňa prílohou č. 9, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 9 k zákonu 222/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.
Zoznam tovarov, na ktoré sa môže uplatniť oslobodenie od dane pri zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom
Časť I.
Číselné kódy Spoločného colného sadzobníka
Opis tovaru
2709 00 90 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové; Ostatné
Časť II.
Číselné kódy Spoločného colného sadzobníka
Opis tovaru
2710 12 41 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s oktánovým číslom (RON) menej ako 95;
2710 12 45 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s oktánovým číslom (RON) 95 alebo viac, ale menej ako 98;
2710 12 49 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s oktánovým číslom (RON) 98 alebo viac;
2710 19 43 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry nepresahujúcim 0,001 hmotnostného %;
2710 19 46 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry presahujúcim 0,001 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,002 hmotnostného %;
2710 19 47 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry presahujúcim 0,002 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,1 hmotnostného %;
2710 19 48 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry presahujúcim 0,1 hmotnostného %;
2710 20 11 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry nepresahujúcim 0,001 hmotnostného %;
2710 20 15 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry presahujúcim 0,001 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,002 hmotnostného %;
2710 20 17 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry presahujúcim 0,002 hmotnostného %, ale nepresahujúcim 0,1 hmotnostného %;
2710 20 19 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, iné ako surové,
s obsahom síry presahujúcim 0,1 hmotnostného %"."
Nový bod 57 nadobúda účinnosť 1. januára 2020, čo sa premietne do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti v čistopise schváleného zákona (doterajší čl. II).
To je všetko, ďakujem pekne.

O tomto bode budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine.