38. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (tlač 1130).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 1429 z 23. októbra 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. bode spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 33 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 360 z 26. novembra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, mňa, aby na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásili za klub OĽANO pán poslanec Heger a ďalšou písomne prihlásenou je pani poslankyňa Irén Sárközy.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vystúpil k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní s pomerne rozsiahlymi otázkami, ale teda na aj výbore, ale aj na samostatnom sedení s finančnou správou som si teda dal zodpovedať viaceré otázky.
Na jednej strane teda chcem povedať, že chápem logiku autorov, keďže sa snažia bojovať proti daňovým únikom a spotrebné dane sú oblasť, kde teda k týmto daňovým únikom dochádza. Na druhej strane mám však obavu, či toto riešenie naozaj v konečnom dôsledku prinesie želaný efekt, resp. skôr mám obavu, že nemusí priniesť ten želaný efekt, a to preto, aby ste možno chápali logike. Ide o to, že zavádza sa tu opatrenie, ktoré momentálne funguje, jak to správne rozumiem, v Srbsku, v Srbsku, myslím že. My sme druhá krajina, ktorá vlastne zavádza toto opatrenie, sú tu tie nanomarkery, čiže bude sa dávať prísada do paliva, aby sa dalo identifikovať, či to palivo vlastne môže byť predávané na Slovensku a či teda bolo injektované týmito nanomarkermi, a tým pádom bola z neho zaplatená spotrebná daň. To je celá pointa. Tak ako to funguje napr. pri alkohole, že máte fľašu s kolkom, viete, že z tejto spotrebná daň bola odvedená. Ak vidíte fľašu bez kolku, tak viete, že bude to ilegálne, alebo je to možno nejaká zahraničná, ktorá by sa tu na Slovensku nemala predávať. Takže to len krátko k tej logike.
A hovorím to preto, pretože dnes ten problém s tými daňovými únikmi súvisia v tom, že kontrolóri nevedia úplne ako keby dolapiť tých samotných podvodníkov a mnohokrát tí podvodníci využívajú práve možno malé množstvo kontrolórov, alebo poznajú spôsob kontrol a podobne a takýmto spôsobom jak keby unikali. Preto neviem, do akej miery toto opatrenie v skutočnosti pomôže, pretože ak budú využívať tie isté schémy a budú vedieť, že si majú dávať pozor na to, že keď príde a budú chcieť skontrolovať vlastne, či v danej nádrži na danej čerpacej stanici majú byť nanomarkery, tak budú ako keby si na to dávať väčší pozor. Ale to ukáže prax, preto si myslím, že tadiaľto úplne cesta nevedie, že skôr by som videl v boji proti daňovým únikom cestu práve v zefektívňovaní kontrol a v tom mechanizme.
Aj keď aj toto môže mať určitú pridanú hodnotu už len z hľadiska represie, že všeobecne ľudia budú vedieť, že aha, dobre, tak musíme si dávať väčší pozor. Takže nejaké percento tam môže byť, ale myslím si, že nie je to úplne to primárne opatrenie, ktoré môže priniesť nejaký nárast. Kiežby som sa mýlil.
Druhá vec, ktorú si musíme uvedomiť pri tomto, je, že vlastne zavádza sa, že bude tu nejaký výrobca, ktorý bude vyrábať teda tieto nanomarkery a tým pádom, ja by som to tak nazval, že vytvárame takú zlatú klietku víťazovi, ktorý bude dodávať vlastne tieto nanomarkery, lebo to bude odvetvie, v ktorom, ak to raz už niekto vyhrá, tak na to obdobie, pôvodne to malo byť tri roky, vlastne nebude mať konkurenciu, ale bude výhradným dodávateľom. Okej, však asi sa to inak úplne riešiť nedá, ale vlastne vytvárame tým pádom nejaký konkrétny biznis pre nejakú konkrétnu firmu, ktorá bude víťazom a bude ho mať garantované štátom.
Čo je zaujímavé, čo ma prekvapilo, že na finančnom výbore vlastne bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne predlžuje toto obdobie. Pôvodne to malo byť na tri roky, teraz je to na päť rokov, kedy vlastne sa nebude, tá licencia ako keby na ten predaj bude udelená na päť rokov, ale chýbala mi tam, nejaké opodstatnenie, úplne konkrétna nejaká kalkulácia. Lebo keď vieme, že v Srbsku to majú, tak by som očakával, že máme nejaké informácie dobré, tak v Srbsku zavedenie tej technológie na výrobu týchto nanomarkerov stálo toľkoto, toľkoto. Pri takomto objeme trhu a takýchto objemoch paliva, ktoré sa na trhu predajú, návratnosť takejto investície je toľkoto. Tu sa to len plošne urobilo a odôvodnilo sa to tým, že za tri roky sa to nestihne. Okej, dobre, beriem to ako informáciu, ale v skutočnosti nevidel som k tomu dáta, na základe ktorých by som mohol povedať, že áno, toto rozhodnutie je dobré. Čiže preto si myslím, že toto je trošku nezodpovedné od predkladateľov zákona, že ak chcú podporu, možnože nechcú podporu alebo nechceli podporu opozície v tejto veci, ak by, lebo ak žiadam od niekoho, že tak predĺžte mi nejaký kontrakt alebo dajte mi viac peňazí, tak by som mal kvantifikovať na základe čoho. Však neni problém rozhodnúť, ak to dáva zmysel, že áno, podporíme to. Ale ak nevieme, či to dáva zmysel, len na základe toho, že niekto povie, že však treba to, tak si myslím, že to je málo na kvalitnú a korektnú diskusiu.
Takže to je z hľadiska tej zlatej klietky pre toho jedného výrobcu.
Taktiež vlastne sa vytvorí momentálne, alebo týmto zákonom sa vytvárajú tzv. daňové sklady, pretože menší výrobcovia alebo menší predajcovia palív budú musieť nakupovať buď od veľkých rafinérií na Slovensku, alebo aj zahraničných, ale priamo od nich. Alebo potom budú musieť ísť cez daňové sklady, čiže to sú vlastne ako keby obchodníci s palivom, ktoré už má v sebe tento nanomarker. Čiže vytvára sa to ako keby nové odvetvie, v ktorom bude pôsobiť pár firiem, pretože však nie sme taký veľký trh, aby ich tu mohlo vzniknúť viacej. A opäť, čiže dávame ako keby ďalší článok do toho reťazca, ktorý bude primiešavať tieto nanomarkery a tým pádom predlžujeme tú reťaz. Opäť hovorím, že je tu to riziko, že môže sa stať, že v konečnom dôsledku nevyberieme viac, nanomarkery budeme mať, ale vytvoríme vlastne priestor pre pár firiem, ktoré si dajú na to svoju maržu. Nehovorím, že to bude nejaký veľký biznis, ale to čas ukáže, ale v každom prípade vytvoríme vlastne garantovaný biznis pre určitých dodávateľov, ktorí tieto daňové sklady budú vlastniť. Čiže určite bude zaujímavé sa možno potom aj pozrieť na to, že kto vlastne bude prevádzkovať tieto daňové sklady.
Takže z tohto pohľadu mne sa zdá, a nevidím tam úplne tú analýzu cena – výkon, že teraz cena, myslím z hľadiska náročnosti, lebo bude to trošku administratívna náročnosť, bude to, budú tam teda ďalšie odvetvia, alebo teda ďalší podnikatelia v tej reťazi a teraz neviem, do akej miery, aj keď sa naozaj reálne podarí zvýšiť výber daní. Ak sa podarí a bude to naozaj efektívne, že tá cena a výkon bude zaujímavá, tak to uvidíme až časom. Lebo naozaj ideme do niečoho nového, máme len nejaké čísla zo Srbska, ktoré myslím, že tu ani neboli prezentované. Stálo by to za to počuť, ako to tam bolo úspešné. Myslím, že by to určite pomohlo diskusii. Takže vlastne ako keby je to taká mačka vo vreci v tomto momente.
Toľko z takej analýzy, čo sa týka samotného toho, toho návrhu zákona. Čiže ja určite budem voči tomuto návrhu zdržanlivý, pretože sú tu viaceré otázniky, ktoré neboli poctivo zodpovedané predkladateľmi, a preto to nevidím, nevidím za momentálne nejaký návrh, dobrý návrh.
Ešte je tu jedna vec, ktorú chcem povedať, že vlastne tento návrh svojím spôsobom teda napomáha tým veľkým dodávateľom, ako keby opäť je to opatrenie, ktoré bude viacej koncentrovať trh a dáva akúsi konkurenčnú výhodu veľkým výrobcom alebo dodávateľom palív na trhu. Pretože jednak aj tí menší, ak budú chcieť kupovať, tak buď budú, ako som hovoril, kupovať priamo od tých rafinérií, ktoré tu na Slovensku pôsobia, lebo potrebujú kúpiť už palivo s tými nanomarkermi, alebo pôjdu do tých daňových skladov. Tie daňové sklady, sú určité náklady, ktoré človek musí mať na to, aby mohol mať daňový sklad, aby ho mohol prevádzkovať. Čiže zrejme prví po nich siahnu, môže sa ľahko stať, že siahnu po nich práve výrobcovia alebo tieto rafinérie. Urobia si ich a tým pádom si oni koncentrujú opäť ten biznis do svojich rúk a dostávajú tým pádom väčšiu kontrolu nad trhom, čo z hľadiska podnikateľského prostredia vždycky musíme byť obozretní a musia vyskočiť, ako by som povedal, také kontrolky, aby tu nedochádzalo do veľkej koncentrácie trhu do pár rúk. Takže to je asi posledné, čo som k tomu chcel povedať.
Takže za nás určite zdržanlivý postoj, keďže málo informácií bolo povedaných na to, aby nás presvedčilo o tom, že toto opatrenie v skutočnosti prinesie ten želaný efekt, ktorý si predkladatelia dávajú za cieľ. Zatiaľ to vyzerá, že aj nemusí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem veľmi stručná v mojom vystúpení. Ja navrhujem zo spoločnej správy gestorského výboru vyňať bod 20 na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či je niečo, čo chce dodať. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1132, spoločná správa výborov má tlač 1132a.
Opäť poprosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova a odôvodnil vládny návrh.

Ďakujem pekne za slovo. Novelou zákona sa preberá smernica Rady Európskej únie, ktorá upravuje a harmonizuje pravidlá zdaňovania pri použití poukazov, a čl. I smernice Rady, ktorá upravuje pravidlá zdaňovania poskytovania služieb na diaľku.
Na základe záverov analýzy inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov daní, ktorú vykonalo finančné riaditeľstvo, sa ďalej navrhuje zrušenie tohto inštitútu z dôvodu, že stratil svoje opodstatnenie. Čiže návrhom sa ruší inštitút zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb na platiteľov DPH.
V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie finančnej správy sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia daní turistom z tretích krajín pri vývoze tovaru, a to využitím elektronických prostriedkov. Zjednodušenie procesu vrátane vrátenia dane a zníženia, zníženie minimálnej hodnoty tovaru zo 175 eur, tak ako je to dnes, na 100 eur prispeje k zatraktívneniu Slovenskej republiky pre cestujúcich z tretích štátov.
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty je orientovaná aj na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane, napríklad s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie.
Ešte by som vás chcel informovať o pozmeňovacích návrhoch. Ide o posun účinnosti nových pravidiel zdaňovania dodávok tovarov a služieb s použitím poukazov z 1. januára 2019 na 1. október 2019. Ide o vytvorenie dostatočného časového priestoru pre technické zabezpečenie úprav systému dotknutých platiteľov dane. V ďalšom sa prijali pozmeňovacie návrhy, ktoré smerovali k spresneniu uplatňovania nových pravidiel zdaňovania nájmu nehnuteľností, kde v praxi nové pravidlá sa budú uplatňovať v prípade nájomných zmlúv, na základe ktorých budú nehnuteľnosti odovzdané nájomcovi do užívania po účinnosti novely zákona.
A v ďalšom ešte boli prijaté pozmeňovacie návrhy, ktoré smerujú k eliminácii praktických problémov pri stanovovaní hodnoty stavby alebo jej časti pred začatím stavebných prác, pri zmene účelu užívania stavby alebo pri jej významnej rekonštrukcii, ak sa tieto začali pred účinnosťou novely zákona. Nové pravidlá sa uplatnia, ak sa stavebné práce začali po nadobudnutí účinnosti zákona.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi teda ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1132).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1431 z 23. októbra 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti.
Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K tomuto vládnemu návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a aj výbor pre hospodárske záležitosti.
Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sa uvedené v spoločnej správe nachádzajú, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 362 z 26. novembra 2018 a týmto uznesením som bol zároveň určený za spravodajcu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Ešte sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Otváram všeobecnú rozpravu.
Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca, nech sa páči, s tým, že písomne sa neprihlásil nikto.