38. schôdza

Ja chcem všetkým veľmi pekne poďakovať za faktické poznámky. Dali ste mi nádej a to je v tomto prípade viac, ako som si trúfla myslieť, že dostanem. A ja o kultúre budem tu hovoriť veľa, najviac, ako sa bude dať a verím, že aj tým jej pomôžem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som zrejme už posledná v rozprave, takže budem sa snažiť využiť tento čas a efektívne. Moje pripomienky k rozpočtu sa týkajú takisto kultúry, lebo je to oblasť, ktorej sa aj ja venujem. Ale môj príspevok, moja pripomienka k rozpočtu bude taká netypická. Nebude, nebudem sa venovať tomu rezortu nejak globálne, a ani sa nebudem venovať žiadnej položke, ktorá v rozpočte je, ale budem sa venovať práve tej jednej položke, ktorá v rozpočte nie je a na ktorú aj upozornila moja predrečníčka. Ide o tú sumu 4,7 milióna eur, ktorá by sa podľa správnosti mala nachádzať v rozpočte kultúry, respektíve Audiovizuálneho fondu, ale sa tam nenachádza. Pozornosť na túto chýbajúcu sumu upriamil pán poslanec Maďarič na kultúrnom výbore, keď sa tejto položky domáhal a chýba mu až tak, že sa kvôli nej rozhodol bojkotovať, respektíve nepodporiť celý štátny rozpočet.
Pozrime sa teda, o akú položku vlastne ide; 4,7 milióna eur je suma dotácií, ktoré Audiovizuálny fond schválil zo svojej dotačnej schémy Podpora audiovizuálneho priemyslu a ktorých čerpanie sa predpokladá v budúcom roku. Je to podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde z roku 2014, podľa ktorej môžu firmy, ktoré na území Slovenska produkujú film, získať spätnú dotáciu vo výške 20 % zo sumy, ktorú tu preinvestujú. Je to vlastne podnikateľský stimul, ktorý je okopírovaný z iných krajín, kde podobné vratky, nazývajme to tak, vo filmovom priemysle fungujú a je to systém štátnej pomoci, ktorý má v Európskej únii výnimku z nedovolenej štátnej pomoci.
Ale to, čo je na tom zarážajúce a čo nie je nikde inde, pán minister, je najmä to, že u nás pre ne neexistuje žiadny horný limit. My vopred teda vôbec nevieme predvídať, akú sumu budeme musieť pre tento účel v rozpočte v najbližších rokoch vyčleniť a dozvieme sa to vždy až vtedy, keď takéto žiadosti schváli Audiovizuálny fond. To, že pre rok 2019 má ísť o sumu 4,7 milióna eur, je vlastne zhoda náhod, lebo ak by fond schválil žiadosti firmám v iných výškach, napríklad by schválil žiadosti, ktoré deklarujú, že sa tu preinvestovalo 100 miliónov eur, no tak potom by tých 20 % bolo 20 miliónov a to by bola suma, ktorú by sme museli mať na budúci rok pripravenú v rozpočte.
Takže ja sa pýtam, že či je toto voči štátnemu rozpočtu zodpovedné. A moja otázka teda smeruje aj na vás, pán minister, že či ste si tohoto problému vedomý a či ho mienite nejako riešiť, lebo ak nie, tak sa nám môže stať, že táto suma sa nám nekontrolovateľne vymkne z rúk. Lebo akonáhle Audiovizuálny fond niekomu schváli dotácie, tak tie vratky vo výške 20 % vzniknú ako povinnosť štátu preplatiť ich a de facto v neobmedzenej výške, keďže tam nie je horný limit.
Mňa veľmi zaujalo, ako sa pán Maďarič osobne angažuje, aby sa táto položka v rozpočte našla a aký je nervózny, keď tieto peniaze nikde v rozpočte nevidí. Pozrela som sa preto na to bližšie a musím povedať, že má veľkú pravdu v tom, že ak tie peniaze tým, ktorí si ich uplatňujú, nevyplatíme, porušíme zákon. Jeho zákon. Novela o 20-percentných vratkách vznikla totiž v jeho dielni v roku 2014 a ja sa nemôžem ubrániť presvedčeniu, že to bol zákon ušitý na mieru a že to, aby sa skôr alebo neskôr vymkol z rúk, bolo v pláne. Dnes je to akoby v testovacej fáze a ak by prešla bez povšimnutia, tak by sme možno zostali nemilo prekvapení. Vysvetlím to.
Prvá a široko ďaleko jediná firma, ktorá si uplatnila nárok na preplatenie 20 % nákladov hneď po zavedení takejto možnosti, bola istá firma Spectral, s. r. o., ktorej konateľom je pán Dalibor Vašica. Je to človek pomerne známy vo filmárskom prostredí. V tom čase sa nejako primotal k veľkému americkému projektu Marco Polo, čo je veľkoplošný historický seriál, ktorý sa v tom čase nakrúcal v Európe a snažil sa časť z neho dotiahnuť aj na Slovensku, čo je určite chvályhodné. Problém ale je ten, že takýmto produkciám my na Slovensku nemáme veľmi čo ponúknuť. Filmové štúdiá na Kolibe boli rozkradnuté, zdevastované po Mečiarovskej privatizácii. Nemáme tu žiadne použiteľné ateliéry, štúdiá a techniku, dokonca ani ľudí. Profesie sú na vymretie, ako osvetľovači, scénografi, všetko tu máme rozprášené, takže pre zahraničných investorov okrem pekných prírodných scenérií nie sme vlastne ako krajina nijako lákaví a preto bolo treba niečo rýchlo vymyslieť. A to sa ministrovi Maďaričovi a jeho kamarátom v SMER-e evidentne podarilo a o tom, ako umne pohli vlastnou hlavou, môžu nasvedčovať nasledujúce časové súvislosti.
Novela o 20-percentných vratkách v audiovizuálnom priemysle platí od roku 2014. Presne 13. júna 2014 podpísal pán minister kultúry vtedajší Maďarič vyhlášku o filmovom projekte, ktorou ustanovuje, že suma, minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytváraním filmového projektu podľa zákona je 2 milióny eur, pričom táto minimálna suma nemôže presiahnuť 50 % celkového rozpočtu na produkciu filmového projektu. To bolo 13. júna. Necelé dva týždne po zavedení tejto vyhlášky, presne 25. júna bola založená firma SONAF, akciová spoločnosť, ktorá následne 15. júla 2014 založila dcérsku spoločnosť firmu Spectral, s. r. o. Vyzerá to naozaj tak, že vyhláška ministra bola ušitá presne na mieru projektu Marco Polo, respektíve ľuďom zo SONAF-u, ktorí si cez dcérsku firmu Spectral po prvýkrát mohli cez Audiovizuálny fond otestovať, ako táto v podstate geniálne jednoduchá schéma vyťahovania peňazí zo štátneho rozpočtu s použitím zahraničného partnera môže fungovať. Ak by hranica tej povinnej minimálnej investície bola v tom čase nižšia než 2 milióny, lebo to je obrovská suma, hrozilo by, že by sa o dotáciu mohli uchádzať aj menšie projekty. A v tom čase evidentne nebolo žiaduce, aby bielym koňom liezol do kapusty aj niekto iný a preto o znížení tejto hranice vtedy minister Maďarič nechcel ani počuť a pristúpil k nemu až tesne pred svojím odchodom z funkcie v auguste 2018.
O bielych koňoch nehovorím ja, ale ich existenciu objasnil novinár Ján Kuciak vo svojom článku s názvom "Kamarát Maďariča a Kaliňáka dostal tučnú dotáciu", ktorý bol uverejnený 27. novembra 2017 na portáli Aktuality.sk. Všimol si totiž, že za touto akciovkou, teda SONAF, akciová spoločnosť, minimálne cez jej dozornú radu stoja Igor Kováč, doktorka Štangová a doktor Šusta. Igor Kováč je dlhoročná šedá eminencia SMER-u. Cez jeho firmu UPTOWN PRODUCTION pretekali milióny eur, ktoré investovala Ficova strana do volebných kampaní, mítingov a osláv MDŽ. Spájajú sa s ňou aj problémy s financovaním eurokampane cez agentúru Evka na ministerstve zahraničných vecí. Firma dokonca sídli priamo v budove SMER-u na Gunduličovej ulici v centre Bratislavy. Doktorka Štangová a doktor Šusta sú zase ľudia z právnickej kancelárie METIS Legal, blízki bývalému ministrovi vnútra Kaliňakovi. Doktor Šusta zároveň pôsobí v dozornej rade, a to od jej vzniku, neznámej, teda neslávne známej akciovky B.A. Haus, ktorú ešte v roku 2007 zakladal Ladislav Bašternák. Po pár mesiacoch do nej ako akcionár pristúpil exminister Počiatek a koncom roka 2013 akcionársky podiel od Bašternáka odkúpili pol na pol Ján Počiatek a Robert Kaliňák. Ten sa k vlastníctvu 16 % firmy priznal až po mediálnom tlaku a odhalení platieb od tejto firmy na jeho bankový účet. A práve v čase jeho príchodu do firmy, do jej dozornej rady vstúpila aj doktorka Štangová. Tá je tiež aj v dozornej rade ďalšej firmy SFI Property, ktorá je zase spájaná s podozrivým procesom rekonštrukcie budovy klientskeho centra, pri ktorej, pri ktorom ministerstvo vnútra najskôr s pôvodným majiteľom podpísalo zmluvu o prenájme a neskôr budovu bez verejnej súťaže zrekonštruovalo za 12,5 milióna eur. Kto akciovú spoločnosť SONAF v skutočnosti vlastní, sa z verejne prístupných dokumentov nedá zistiť. Jej akcionári totiž nie sú zapísaní v Obchodnom registri, žiadne dokumenty neuložili ani do zbierky listín. Nezapísala sa ani do registra partnerov verejného sektora. Ján Kuciak naznačil, že za anonymne vlastnenou akciovkou by mohla stáť schránková firma Xanadu Enterprise Ltd. so sídlom na Malte, nad ktorou tri dni po prezidentských voľbách v roku 2014 získal kontrolu práve organizátor Ficovej kampane Igor Kováč. Vyplýva to z uniknutých dokumentov Panama Papers, ktoré Ján Kuciak študoval. Túto informáciu už nestihol dokončiť, ale niet pochýb, že bol blízko pravde.
Takže ešte raz, 13. júna 2014 podpisuje minister kultúry Maďarič vyhlášku o vyplácaní 20-percentných vratiek z každej minimálne dvojmiliónovej filmovej investície na Slovensku, pričom nie je stanovený žiadny horný limit. Dvadsiateho piateho júna zakladajú ľudia blízki SMER-u, resp. menovite pánovi Maďaričovi a pánovi Kaliňákovi, akciovú spoločnosť SONAF, ktorá o ďalších pár týždňov na to, 15. júla 2014 zakladá dcérsku firmu Spektral, s. r. o., a tej ako prvej a jedinej bola v zmysle tejto vyhlášky udelená dotácia. Bolo to za projekt Marco Polo, ktorý bol cez ňu realizovaný len pár mesiacov na to.
Vieme, že štáb produkcie Marco Polo s pomocou firmy Spektral na Slovensko naozaj na niekoľko dní aj prišiel. Tie fotografie z nakrúcania boli medializované, ale to, či tu počas tých pár dní stihli aj naozaj preinvestovať deklarované 2 milióny eur, z ktorých si firma Spektral uplatnila vratku 400-tisíc, je neskontrolovateľné. Pretože kým pri stimuloch napríklad takému Jaguaru v Nitre vieme skontrolovať, či tie haly naozaj stoja, či sú tam ľudia naozaj zamestnaní, tak pri produkcii filmov je to naozaj ťažké. Kulisy, karavany, stany, rekvizity, kostýmy, tie sa na zelenú lúku prinesú a zase odnesú. Ľudia a firmy spolupracujúce na projekte prídu a zase odídu. A papier znesie naozaj všetko. A to, aké faktúry je schopný Audiovizuálny fond akceptovať pri vyúčtovávaní nákladov na výrobu filmov, to vidíme dnes pri kontrole iných projektov, ktorú vykonávame, napríklad projektu Generál. A hlava sa nám pri tom zastavuje, pretože fond akceptuje faktúry bežne vystavené v znení "fakturujeme vám produkčné práce", alebo "stavebné práce, realizačné práce" v sume x, y, tisíce eur bez toho, že by boli podložené výkazmi prác s počtom vynaložených hodín, nejakým súpisom materiálu, ktorý bol použitý, služieb, ľudí a tak ďalej. Bežne sa tam akceptujú čestné prehlásenia o vlastných alebo iných koprodukčných vkladoch. Nikto z fondu nekontroluje produkcie technicky priamo na place, či sú tam naozaj použité kulisy alebo technika v tej výške, ako si ju dal producent do oprávnených nákladov a vyfakturoval. Audiovizuálny fond de facto nevie, aké presne faktúry producentom prepláca a či ich obsah naozaj sedí s realitou. Ukazuje to kontrola projektu Generál, ale platí to na akýkoľvek iný projekt, ktorý by ste si odtiaľ vytiahli.
A preto aj pri tejto príležitosti hovorím a stojím si za tým, čo hovorím stále, Audiovizuálny fond je tu hlavne pre tých, ktorí v tom vedia chodiť a majú vo fonde alebo na ministerstve dobrých kamarátov, ktorí sú ku kontrole a k vyúčtovaniam, nazvime to, že benevolentní. A niekedy sú až takí dobrí, že pripravia zákon neobmedzených možností bez horného limitu. Firma Spektral, resp. SONAF takouto firmou bezpochyby je. Povzbudená prvým úspechom rovnakým spôsobom požiadala Audiovizuálny fond o vratky na ďalšie dva projekty Robin Hood a Outlander, pričom tu už chceli rúbať naozaj vysoko. Jeden projekt má rozpočet 60 miliónov a druhý 83 miliónov eur a vratka zo sumy, ktorá sa mala preinvestovať na Slovensku, mala predstavovať v prvom prípade 3 milióny a v druhom prípade pol milióna eur. K týmto realizáciám zatiaľ nedošlo, aj keď producenti si už prišli na Slovensko obhliadať lokácie a vrabce na streche čvirikajú, že filmárom sa venoval samotný minister Kaliňák, ktorý vraj mal režiséra dokonca osobne povoziť na štátnom vrtuľníku.
O dotáciu z tohto súdka mal tú drzosť požiadať aj ďalší smerácky kamarát pán Stráňava so svojím filmom Generál. Nestačili mu žiadosti na 1,7 milióna na samotný film z verejných zdrojov. Ešte žiadal aj vratky na film z tohoto podprogramu vo výške ďalších 365-tisíc. Ktovie ako by všetky jeho žiadosti dopadli, ak by sme nezverejnili naše pochybnosti a nepodali trestné oznámenie s podozrením na subvenčný podvod.
Dnes je v zozname o vratku 20 % nastúpená asi dvadsiatka ďalších aj menších producentov, ktorí pochopili, ako jednoducho sa dá získať 20 % nákladov realizácie naspäť. Obzvlášť po tom, čo minister Maďarič tesne pred svojím odchodom z funkcie, ako som už povedala, znížil opäť vyhláškou, ktorá vstúpila do platnosti 1. augusta 2018, povinnú investíciu z dvoch miliónov iba na 150-tisíc. Projekty sú rôzne načasované a suma predpokladaná, predpokladaných vratiek, na ktorú budú mať všetci žiadatelia nárok, sa zatiaľ šplhá k sume 11 miliónov eur. Ak ministerstvo financií na toto nezareaguje, môže sa to už v roku 2020 vymknúť spod kontroly, tak ako sa vymklo spod kontroly súčasných 4,7 milióna, ktoré musíme pohľadať v rozpočte.
Tým, že minister Maďarič v roku 2018 znížil spomínaný limit sumy preinvestovanej na Slovensku z dvoch miliónov na 150-tisíc, umožnil, že vyťahovanie peňazí z rozpočtu po menších sumách viacerými firmami bude jednak nenápadnejšie, než cez nejaký nápadne veľký projekt a iba jednou firmou, jednak si asi uvedomil, že pritiahnuť naozaj veľké hollywoodske spoločnosti nebude zase až také ľahké. Samotný Audiovizuálny fond na to nie je nijako uspôsobený. Na svojej webovej stránke nemá ani len anglickú verziu, ktorou by sa prihovoril praktickými informáciami potenciálnym záujemcom o našu krajinu z radov zahraničných filmových produkcií, ktorí by k nám náhodou radi zablúdili. Avšak taká firma SONAF, súkromná akciovka, má v angličtine všetko potrebné pre svoj biznis. Na svojej webovej stránke sa tvári ako národná filmová agentúra, ktorá pre záujemcov o investovanie na Slovensku vybaví úplne všetko. Okrem vybavenia spomínanej vratky alebo 20-percentného rabatu, uvádza ako ďalšie benefity aj toto:
- povolenie na nakrúcanie v strategicky dôležitých objektoch, ako napríklad na letiskách, v elektrárňach, na priehradách udeľované vládou,
- povolenie na nakrúcanie pod dohľadom úradu vlády, t. j. získať povolenia je jednoduché a rýchle,
- bezplatnú asistenciu polície pri nakrúcaní v uliciach,
- existenciu rôznych dohôd medzi Slovenskom a inými štátmi na zabránenie dvojitému zdaneniu.
To je citácia z ich webovej stránky a úplnou čerešničkou na torte je to, že tejto súkromnej firme Audiovizuálny fond, ktorý sa nevie postarať o vlastnú anglickú verziu webu, venoval 5-tisícovú dotáciu na vytvorenie webstránky. Neviem, ktorá iná súkromná firma má takéto privilégium urobiť si webové stránky zo štátnych peňazí.
Na túto firmu bielych koní som upozornila v tomto pléne pri inej príležitosti už v marci tohto roku a čuduj sa svete, hneď v apríli z nej ako pán Kováč, tak pani Štangová, tak pán Šusta vycúvali a následne bola 1. júna zriadená Národná filmová agentúra, oficiálna, pri Audiovizuálnom fonde s úlohou propagovať Slovensko ako filmový raj. Jej zástupkyňa si už stihla urobiť výlet do Ameriky.
Takže aby som svoj príspevok uzavrela a zhrnula, poprosím o minútku času navyše, je to krátke:
Po prvé. V rozpočte sa nám vymkla z rúk čiastka 4,7 milióna eur, ktorá nám aktuálne chýba, hoci má na ňu zákonný nárok zhruba dvadsiatka producentov filmových diel, ktorým Audiovizuálny fond schválil žiadosti. Tento výdavok, ako aj každý ďalší, ktorý bude z tohto titulu do budúcna schvaľovať Audiovizuálny fond, nie je pod kontrolou ministerstva kultúry, nie je pod kontrolou ministerstva financií, a teda ani štátneho rozpočtu, nakoľko jeho výška nie je obmedzená žiadnou hornou hranicou, čo považujem za časovanú bombu do budúcnosti.
A po tretie, je tu dôvodné podozrenie, že ide o zjednodušenú schému pripravenú na zvýhodňovanie špecifickej skupiny podnikateľov, žiaľ, po rúškom zákona, ktorý umožňuje aj takéto nekontrolované úniky peňazí cez štátny rozpočet.
Preto znova vyzývam ministerku kultúry, aby sa pozrela na procesy podpory audiovízie z verejných peňazí, a to nielen v Audiovizuálnom fonde, ale aj v RTVS. Verte mi, že sú to spojité nádoby, z ktorých peniaze odtekajú rôznymi ďalšími kohútikmi, ktoré stojí za to skontrolovať, lebo ak máme hovoriť o zodpovednom rozpočte pre kultúru, musíme začať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, musím vás prerušiť, vypršal váš čas. Ja myslím, že sme všetci počuli to, čo sme mali počuť, veľmi zaujímavé informácie.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... efektivitou vlastných inštitúcií. Ďakujem veľmi pekne.

Ja som čakala, že príspevok v takomto duchu príde. Už keď sme o tejto problematike hovorili na výbore, prvé, na čo som si spomenula, bol článok, ktorý hovoril práve o tej časti audiovizuálneho priemyslu, ktorá súvisela s firmou SONAF, pozrela som sa aj viac a viem, že ďalšie tie žiadosti o dotáciu neboli realizované. Preto som si povedala, že zatiaľ teda to nechám vo svojom vedomí, ale nebudem sa tým ďalej zbytočne vopred zaoberať. Sama som tento fond nazvala ako problematický, pretože tie mechanizmy tam nie sú nastavené tak dobre, ako vo Fonde na podporu umenia. To však neznamená, že tých peňazí tam by malo byť menej a stále trvám na tom, že ak chceme, aby slovenský film napredoval a má na to, aby napredoval, tak tá čiastka musí byť navýšená. Ďakujem.

No pamätám si, že ani poslednú vetu som nemohol povedať, pretože uplynul čas 20 minút, to, no.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Vyjadrujte sa k veci, poprosím vás, v zmysle rokovacieho poriadku.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Veľmi ma mrzí, rád by som dal faktickú poznámku, ale za vedenia pani podpredsedníčky pravdepodobne svoje elementárne poslanecké práva uplatniť nemôžem a s vami, pani podpredsedníčka, absolútne nemám záujem ísť do konfliktu. Pohŕdam takýmto typom politickej práce.

Tak budem reagovať iba na pani poslankyňu Milanovú, lebo pán Číž asi nereagoval na mňa. Natália, hovoríš o tom, že Audiovizuálny fond by si zaslúžil navýšenie. Ja by som tiež bola za to, aby filmári mali viacej peňazí na svoje filmy. Bola by som veľmi za to, ale myslím si, že pokiaľ sa nevyčistí Augiášov chliev, to znamená, pokiaľ sa tam nevyčistia procesy tak, aby peniaze odtekali transparentne a aby poťažmo aj nejaký výnos z úspešných filmov, pretože aj také tu máme, sa znova vrátil do tohoto rozpočtu, no tak potom budeme navyšovať tak, ako keď hovoríme o navyšovaní rozpočtu pre nemocnice, budeme to hádzať do čiernych, do čiernej diery. Predtým, než začneme vôbec niečo navyšovať, treba upratať procesy, treba to zefektívniť a zracionalizovať. A k tomu chcem prispieť, aby moja kritika nebola len veľmi nekonštruktívna alebo aby som iba nekritizovala, tak v podstate všetky moje doterajšie zistenia ukazujú, že nakladanie s rozpočtom Audiovizuálneho fondu je vo všetkých ohľadoch netransparentné a keďže teda, ako vravím, nejdem iba kritizovať, ponúkam aj vlastný návrh na vylepšenie zákona a podrobnejšie sa veciam, ako by sa to zlepšiť dalo, venujem, budem venovať pri návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý predkladám s kolegom Klusom na tejto schôdzi ako náš príspevok k vylepšeniu tohto stavu, ktorý ma, samozrejme, mrzí, pretože si myslím, že čestní a slušní a poctiví filmári si toto nezaslúžia, aby im proste nejaké spriaznené naše osoby ukrajovali z koláča, ktorý by mohol byť použitý oveľa, oveľa efektívnejšie, a ten náš film by si to naozaj zaslúžil.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobré ráno, prajem, dámy a páni. Takže dovoľte mi, aby som v rámci druhého čítania veľmi stručne zopakoval, čo je cieľom predloženého návrhu zákona. Ide, ako ste už mali možnosť počuť, predovšetkým o posilnenie postavenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s agendou, ktorú má na starosti, a to je agenda prieskumných území, najmä z pohľadu možnosti rozšírenia, rozšírenia možností pre ministerstvo zamietnuť návrh na určenie prieskumného územia z dôvodov objektívnej nemožnosti využívať ložisko vyhradeného nerastu a z dôvodu rozporu s verejným záujmom. Cieľom predloženého návrhu zákona je taktiež určenie povinnosti ministerstva ako správneho orgánu, ktoré koná vo veci núteného obmedzenia vlastníckeho práva, dôkladne sa v konaniach podľa § 29 ods. 4 a 5 geologického zákona zaoberať sa otázkou prevažujúceho verejného záujmu, nakoľko doterajšia úprava takúto povinnosť ministerstvu výslovne neukladá.
Navrhovaná právna úprava tak bude mať vplyv na kvalitu rozhodovacej činnosti ministerstva a súčasne aj na zlepšenie postavenia vlastníka záujmovej nehnuteľnosti.
Ešte možno v rámci tohto vystúpenia mi dovoľte konštatovať, že predloženým návrhom zákona sa zaoberala aj vláda Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením s ním vyslovila súhlas. Toľko na úvod.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1350 z 18. septembra 2018 pridelila návrh poslancov Petra Antala, Petra Kresáka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach v znení neskorších predpisov (tlač 1091), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 213 z 10. októbra 2018 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III spoločnej správy, nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný poslanecký návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní, bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 224 zo 16. októbra 2018. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81, § 83, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som využil túto príležitosť a vystúpil v rámci druhého čítania ešte s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa dotýka teda návrhu poslancov Petra Antala, Petra Kresáka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 o geologických prácach.
Dôvodom predkladania tohto pozmeňujúceho návrhu je vlastne iba snaha po konzultáciách s ministerstvom, ale aj dotknutými subjektami prispieť k čo najvyššej kvalite a technicky vlastne zdokonaliť predložený legislatívny návrh. Predložený pozmeňujúci návrh pozostáva zo štyroch bodov. Dovolím si teraz tieto jednotlivé body uviesť.
Bod č.1. V čl. I, bod 1 § 23 ods. 1 prvej vete sa za slová „prieskumného územia" vkladajú slová „a konanie o predĺžení platnosti prieskumného územia".
Odôvodňujem tento návrh snahou, aby sa úpravou odstránil nedostatok spočívajúci v absencii stanovenia momentu začatia konania o predĺžení platnosti prieskumného územia. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa tak vlastne stane.
Bod č. 2. V čl. I bod 3 znie:
„3. V § 23 sa ods. 11 dopĺňa písm. h), ktoré znie:
„h) určenie prieskumného územia by bolo v rozpore s verejným záujmom.".".
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie navrhovaného § 23 ods. 1 písm. h)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán predkladateľ, preruším, poprosím, zastavte časomieru pánovi poslancovi. Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku sa v čase, ktorý sa vám započítava v ústnej rozprave, to je čas vymedzený na odôvodnenie, potom sa časomiera zastaví a vy čítate technickú časť toho poslaneckého návrhu. Mne teraz ide len o to, aby ste to stihli predniesť.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, uvedomujem si, viem o tom, o čom hovoríte, keďže je to krátky pozmeňujúci návrh...

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Ja len aby, aby vy ste nemali potom nejaký problém. Dobre, nech sa páči.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za upozornenie. Ešte raz sa vrátim k odôvodneniu.
Navrhuje sa vypustenie textu § 21 ods. 1 písm. h), podľa ktorého má dôjsť k zamietnutiu návrhu na určenie prieskumného územia z dôvodu, že sa nepreukáže možnosť budúceho využitia výhradného ložiska. Účelom prieskumného územia je totiž umožniť v prípade ložiskového geologického prieskumu zistenie a overenie existencie výhradného ložiska.
Bod č. 3 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I, bode 5 § 45f vrátane nadpisu sa slová „1. decembra 2018" nahrádzajú slovami „1. januára 2019" a slová „30. novembra" sa nahrádzajú slovami „31. decembra".
Jedná sa, odôvodnenie, úprava prechodného ustanovenia súvisí s navrhovaným posunom účinnosti zákona na neskorší termín.
Posledný bod č. 4. predloženého pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa slová „1. decembra 2018" nahrádzajú slovami „1. januára 2019".
Odôvodnenie. S ohľadom na priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje týmto zachovanie primeranej legisvakačnej doby a dodržanie ústavných lehôt, preto sa účinnosť posúva na neskorší termín.
To je všetko, pani predsedajúca, ďakujem pekne a skončil som.

Dobrý deň sa praje. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nebudem dlhý. Nezvyknem mrhať časom. Jedno upozornenie pre navrhovateľa, také legislatívno-technické. Neviem, či sa urobilo alebo nie, pod bodom 2 v § 23 ods. 6 hneď na prvej strane zákona naspodu máme, vyletelo "j", "vereného", nie "verejného". Takže aby sa tam to "jéčko" dalo, pretože v treťom čítaní zbytočne by sme to tu opravovali. Takže dať tam to "jéčko" v § 23 ods. 6., posledná veta, štvrté slovo od konca.
Ja keď som si pozeral, tak prakticky v bode 1 máme precizovanie nejakého znenia týchto zákonov a zdá sa mi, že niekedy neviem, či tá slovenčina má rôzne možnosti a aké sú danosti, ale prakticky mne to vyzerá tak, že keď prečítam vetu v pôvodnom znení: "Toto konanie môže v prípade verejného záujmu začať ministerstvo aj z vlastného podnetu." To je v pôvodnom znení. Ešte raz. Toto konanie môže v prípade verejného záujmu začať ministerstvo aj z vlastného podnetu. A ako sme to zmenili? "Toto konanie môže začať ministerstvo aj z vlastného podnetu, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody." Tak neviem, že či tie závažné dôvody, veď predsa aj tam, keď je ten verejný záujem, tak by sme museli ten nejaký verejný záujem tam mať, proste vážne dôvody tam mať. Tak ja neviem, keby sa to dalo nejako vysvetliť, že prečo sme to takto zmenili tú vetu. No a do prvej vety sme dali tam, že musí začínať dňom plánovaného návrhu prieskumného územia ministerstvu. Ministerstvo tam nebolo, takže beriem, dobre, doplnili ste to.
Ja by som sa chcel ešte opýtať tú základnú vec, ktorá mi stále nejakým spôsobom nedá spať, a to je verejný záujem. Kto ten verejný záujem bude deklarovať, z akého, že či to bude minister, povie, že to je verejný záujem, či to bude, vziať, ja neviem, z nadregionálnych nejakých územných plánov alebo skade ten verejný záujem sa vyskytne? Samozrejme, som rád, že budeme hájiť vlastnícke práva toho vlastníka, ktorý je v dotknutom území, a ideme tam robiť nejaké prieskumné veci, ale ten verejný záujem, to som sa pýtal aj na výbore a nejak mi to bolo tak hmlisto, nejasno vysvetlené. Tak preto by som sa chcel znovu opýtať tu na verejnom fóre, aby všetci občania, ktorí budú takýmto spôsobom dotknutí, aby si uvedomil, že ten verejný záujem, ktorý ministerstvo potom povie, že je to vo verejnom záujme a je nad záujmami vlastníka tej nehnuteľnosti, že ten verejný záujem povedal ten alebo ten.
Ešte jednu vec. To, že účinnosť ste zmenili teraz pozmeňovákom, takže dobre, ďakujem. To som chcel tiež upozorniť, takže sme to vyriešili. Ale ešte jednu vec. A síce vyhadzujeme v § 23 ods. 6, a je to prakticky bod 2 pozmeňujúceho, teda novely zákona. A tam prakticky sa píše. Pôvodne bod, odsek, teda ods. 6 hovorí, § 23 ods. 6: "Návrh na určenie prieskumného územia podľa ods. 3 sa podáva v piatich vyhotoveniach." To znamená, hovoril tu o nejakých technikách, ale ja tomu hovorím, že koľko kusov paré by tam malo ísť do toho konečného riešenia, a my to meníme na tento text: "Ministerstvo vyzve navrhovateľa, aby k návrhu na určenie prieskumného územia na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov predložil ďalšie doklady, ak je to potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu z hľadiska možnosti budúceho využitia výhradného ložiska, alebo ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody."
Pýtam sa to, že v koľkých vyhotoveniach to má byť, nám zmizlo celkom zo zákona, nikde to už nebude. A či tento text, ktorý som teraz prečítal, ktorý je pod bodom 2, či nemal byť náhodou v odsekoch 3, resp. 4, ktoré hovoria, čo ešte by bolo potrebné k tomu doložiť. Lebo prakticky vypustenie šestky mi nejako nesedí s tým textom a s tou nejakou filozofiou, že žiadame, aby tam boli doplnené ďalšie podklady, ktoré budú, samozrejme, potrebné na konečné rozhodnutie, ktoré by malo byť správne, jednoznačné a zmysluplné. Takže sa pýtam, či toto by nemalo byť v ods. 3 alebo 4, hoci možno to už je neskoro. Teraz nemám k tomu žiadny pozmeňovák, ale myslím si, že toto ma tak trošku ako zamrzelo, pretože viem, aké sme mali my problémy, keď sme boli na pozemkovom úrade a keď sme nemali a nevedeli sme, že koľko paré niektorých vecí máme dať a potom sa nám to naťahovalo a chodili sme a boli odvolacie konania.
Takže toľko iba z mojej strany a myslím si, že pokiaľ budeme stále posilňovať vlastnícke právo toho vlastníka, obyčajného človeka s malým "o", tak myslím si, že tak by to malo byť, aby sme dali zadosť Ústave Slovenskej republiky, že vlastnícke právo je nedotknuteľné a nescudziteľné.
Takže ďakujem pekne a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa pokúsim veľmi stručne iba reagovať na to, tie veci, ktoré uviedol pán kolega poslanec Fecko. Písmeno "j", gramatika, chyba, pisárska chyba. Môže sa stať, dá sa odstrániť, nie je problém. Ďakujem pekne za upozornenie.
Troška za závažnejšie pokladám, za závažnejšiu alebo treba sa vyjadriť k tej poznámke ohľadne toho verejného záujmu, ktorý sa tam dostal v prípade oprávnenia ministerstva začať konanie z vlastného podnetu. No práve preto je tam ten verejný záujem, aby tam niečo muselo byť, na základe čoho to ministerstvo začne.
Všeobecne treba povedať najprv jednu vec, že verejný záujem sa nedá definovať v zákone, podobne ako sa v zákone nedá definovať iný termín, ktorý je napríklad primeraná hodnota. Verejný záujem sa musí zisťovať v každom jednotlivom konkrétnom prípade, a práve obmedzenie ministerstva na verejný záujem slúži a smeruje k tomu, aby sa práve posilnila ochrana vlastníctva. To je naším spoločným cieľom. A samozrejme, my tak môžeme urobiť, keď stanovíme isté limity, ktoré sú legislatívne priechodné a patria a platia pre všetky prípady. A to je práve ten verejný záujem. Takže, takže samozrejme, zdôvodňovať verejný záujem sa bude musieť v každom jednotlivom prípade, ale už to nebude svojvoľné rozhodovanie. Bude tam limit toho verejného záujmu, čo je veľmi, veľmi dôležité a ja s tým samozrejme a naprosto súhlasím.
Čo sa týka tej poslednej poznámky, ktorá hovorila o vypustení počtu vyhotovení, tak to je, samozrejme, niečo, tých päť paré bolo často zbytočných, bolo to byrokratické. Takže vypúšťa sa a v prípade potreby sa bude požadovať možno, možno viac kópií, ale zbytočne vopred sa päť kópií nebude vyžadovať, čo je tiež iba zjednodušenie celého postupu. Takže toľko zatiaľ z mojej strany.
Ďakujem pekne.