38. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v bode – podľa mňa veľmi významnom, a to návrhom na zrušenie milosti pre Mariána Kočnera. Mariána Kočnera zrejme netreba príliš predstavovať, ale napriek tomu by som ponúkol také väčšie zhrnutie toho, čo Marián Kočner predstavuje, kto to je a čo všetko urobil.
Poďme na začiatok jeho zločineckej kariéry, do roku 1991, a hneď tu máme prípad, ktorý sa týka práve nášho návrhu na zrušenie milosti. Hovoríme tu o firme Technopol a hovoríme tu o škode za vtedy 2,3 mil. dolárov, čo v dnešnej sume v eurách by bolo okolo 3,5 milióna. Stalo sa to, že firma Technopol objednala tovar, objednala textil z holandskej firmy Introcommerce alebo, aby sme boli presnejší, z firmy, ktorá bola zaregistrovaná v Holandsku, firmy Introcommerce. Firma Technopol aj túto sumu zaplatila, no tovar do Technopolu nikdy nedorazil. Celá táto kauza by možno bola aj zabudnutá, keby jeden zo svedkov, Krylov, nevypovedal neskôr, v roku 1994, o tom, že do tejto kauzy mali byť zapletení aj Marián Kočner a tak isto Michal Kováč mladší. Marián Kočner aj spolu s Michalom Kováčom ml. dostali milosť na túto vec.
A Marián Kočner dostal milosť aj na iný podvod, v ktorom priamo figuroval, a tento podvod sa takisto týkal firmy Technopol. Firma Technopol dodala Kočnerovej firme Protrend textil z Číny a Indie v hodnote vtedy 120 mil. korún, čo je v dnešnom vyjadrení približne nejaké, sú to nejaké 3 mil. eur, a Marián Kočner tento tovar posunul obchodníkom s textilom. Títo firme Mariána Kočnera zaplatili, ale namiesto toho, aby Marián Kočner zaplatil Technopolu, tak začal bočnou cestou vyberať peniaze z firmy Protrend a platba za tovar za textil do Technopolu nikdy nedorazila. Následne firmu, v ktorej už neboli peniaze, nebol tam tovar, neboli tam peniaze, takpovediac vykrvácanú firmu previedol na osobu Tibora L. a táto osoba následne nenávratne zmizla. Môžme sa domnievať aj vo svetle toho, že sa ukazuje, že Marián Kočner sa podieľal na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, môžme sa domnievať, čo sa stalo s bielym koňom, na ktorého bola prevedená vytunelovaná firma Mariána Kočnera.
Takže toto sú jeho prvé dva veľké prípady a sú to tie prípady, ktoré navrhujeme teraz, pre ktoré navrhujeme teraz zrušiť milosti.
Ďalší prípad z tých rokov sa týkal firmy Petrimex, čo bol tiež, čo bola tiež veľká exportno-importná firma v tej dobe. Tento prípad ale nebol ani vo vyšetrovaní, ani na súde, pretože firma Petrimex sa nestarala o škodu, ktorá jej, ktorá jej vznikla.
Je nie ľahké zmapovať, čo všetko Marián Kočner robil, a osobitne nie je ľahké zmapovať 90. roky. A vieme zmapovať to, čo bolo najviditeľnejšie, pretože Marián Kočner bol už vtedy veľmi viditeľný. V roku ´98 takpovediac obsadil televíziu Markíza, ktorá, ktorá vtedy bola riadená Pavlom Ruskom. Vznikla z toho obrovská aj mediálna kauza a je dokonca možné, že vďaka tomu Mečiar technicky síce vyhral voľby, ale reálne stratil, stratil vládu.
Vieme, že Marián Kočner takisto figuroval na tzv. mafiánskych zoznamoch. Tieto mafiánske zoznamy sú kontroverzné, mali údajne teda uniknúť z polície dvakrát. Pri prvom úniku Marián Kočner figuroval medzi tzv. sýkorovcami a pri druhom úniku figuroval medzi tzv. piťovcami, takže vieme si približne domyslieť, akým aktivitám sa medzi 90. rokmi a takými tými súčasnejšími rokmi venoval, akému typu činnosti a s akým typom ľudí.
Figuroval z tých veľkých káuz v kauze pozemky pod Kiou, ktorá mala byť v roku približne 2005, tak isto skládka, skládka v Pezinku. No a ako sa hovorí, že páchateľ sa vracia na miesto činu, tak v novodobej histórii opäť prišiel Marián Kočner do Technopolu a opäť spravil podvod, tentoraz s akciami tejto firmy, ktoré nejakým spôsobom previedol na svojich spoločníkov, na svojich kumpánov, a okradol pôvodného majiteľa tejto firmy.
No a tak isto opäť raz napadol televíziu Markíza, tentoraz so zmenkami, ktoré aj podľa policajnej expertízy boli falošné, a tentoraz – možno trošku paradoxne – s Pavlom Ruskom, ktorý predtým v 90. rokoch televíziu riadil a bol ako keby na tej druhej strane, ale tentoraz spolu s ním sa pokúsili prevziať, dať Markíze zaplatiť takú sumu, s pomocou ktorej by ju boli schopní aj prebrať, resp. s pomocou nejakej oligarchickej skupiny aj reálne teda prebrať. Marián Kočner sa cítil natoľko sebaistý, že už chodil do Markízy a hovoril redaktorom, teba vyhodím, ty, keď budeš hovoriť o mne, čo hovoríš, tak ty pôjdeš tiež, s tebou narobím poriadok a teba zosadím z tvojho miesta a tak ďalej. Takto sa Marián Kočner správal, takto arogantne, takto sebavedomo sa správal dlhodobo a videli sme aj video, kde napadol strážcu objektu. Toto robil pomerne, pomerne bežne.
Za mnou prišla raz mamička s dvoma malými deťmi, ktorá hovorila, že keďže je susedkou Kočnerovho kamaráta, tak tento kamarát nahovoril Kočnera alebo požiadal Kočnera o to, aby ju zastrašil, a keď išla s deťmi po ulici, tak ju Kočner zastavil, veľmi škaredo, veľmi vulgárne sa jej vyhrážal a vynadal jej pred jej dvoma malými, malými deťmi. Čiže takýmto spôsobom zastrašoval Kočner ľudí dlhodobo, zastrašoval tak každému, každého, kto mu skrížil cestu, novinárov úplne bežne; a to už roky rokúce, to nebolo len v nejakých posledných dvoch-troch rokoch. Kedykoľvek novinár napísal o nejakej jeho kauze, ktorá vtedy alebo donedávna nebola reálne vyšetrená, tak volal alebo sa stretol a veľmi, veľmi arogantným spôsobom a veľmi nepríjemným spôsobom sa vyhrážal, narážal na pôvod toho človeka, hovoril, čo mu všetko urobí a tak ďalej a tak podobne.
Tá novodobá kriminalita, čo sa týka dépeháčiek začala približne niekedy v roku 2003 – 2004, vtedy to ešte aj s Bašternákom robili takéto podvody cez biele kone, nerobili to priamo ako konatelia alebo majitelia, a až od roku 2006 teda ustanovili alebo spravili firmy, ktoré, kde priamo aj Kočner, aj Bašternák figurovali, a tieto firmy potom robili dlhé série podvodov s DPH. Išlo v princípe o ten najprimitívnejší podvod s DPH: zoberiem byty, deklarujem, že majú desaťnásobne väčšiu hodnotu, ako majú, to znamená, že byt, ktorý má hodnotu 120-tisíc, poviem, že má hodnotu milión dvestotisíc, a vypýtam si 20 % DPH. To znamená 200-tisíc, keď si zoberiete, že pôvodná cena bytu bola nejakých 120-tisíc, no tak bohato len v tej získanej dépeháčke bola tá cena bytu zaplatená a plus tam bola teda ešte obrovská marža k tomu. A na jednom byte sa toto nestávalo raz, ale tieto byty išli ďalej, ďalej, ďalej cez firmy, cez súkromné osoby a na jednom byte sa dépeháčka takýmto spôsobom vybrala aj niekoľkokrát.
Od staviteľa sa väčšinou tieto byty prevádzali za symbolickú sumu. Po voľbách v roku 2016, možno si budete pamätať, že sme prišli s vecou, ako bolo 17 bytov za jedno euro z bytovky Five Star Residence. Five Star Residence na jednej strane zneužíval alebo teda dépeháčku vyťahoval z tohto projektu Ladislav Bašternák, to bolo tých známych prvotných 12 mil. v keši, ako sme sa teda vtedy dozvedeli od ministra vnútra, že to bola doba kešu a že to takto bolo normálne, že ľudia vláčili 12 mil. alebo akékoľvek takéto sumy v hotovosti niekde v taškách alebo, alebo v kufríkoch alebo v čomužkoľvek. Keby takáto suma bola ešte v slovenských korunách, tak by na to Bašternák hypoteticky teda potreboval minimálne nejaký vlak s niekoľkými vagónmi, aby to previezol. Samozrejme, tá pointa bola, že tých 12 mil. bolo iba hypoteticky vydeklarovaných, aby sa vybrala z premrštenej sumy veľká dépeháčka. Žiadna, samozrejme, hotovostná transakcia takáto neprebehla, to bol jednoducho blaf. Čiže na jednej strane ťahal z Five Star Residence dépeháčku cez byty Bašternák, na druhej strane cez ďalšie byty Marián Kočner.
A teraz sa vrátim k tým 17 bytom za jedno euro od staviteľa, kde bol tiež spolumajiteľ, si to previedol na ďalšiu svoju firmu, Inkasný servis, a vtedy som sa s Mariánom Kočnerom aj mediálne naťahoval. On tvrdil, že previesť si z jednej svojej firmy na druhú 17 bytov za jedno euro je úplne v poriadku. Ja som tvrdil, že to je daňový, daňový podvod, pretože môžte síce mať nejakú zvyšnú sumu na úhradu – dajme tomu jedno euro za 17 bytov – kvôli tomu, že je ťarcha na byte a je tam pohľadávka voči nejakej tretej osobe, ale to nie je predajná cena. Nie je to predajná cena, pretože predajná cena musí byť tá obvyklá, obvyklá cena, a to, že zostáva zaplatiť jedno euro za 17 bytov, je iba nejaká tá platobná podmienka, nejaké to platobné vyrovnanie, ale pre daňové účely a pre komerčné účely sa, samozrejme, musí uvádzať normálna, obvyklá cena tej nehnuteľnosti, za ktorú sa reálne tá nehnuteľnosť predáva.
Nuž, skončilo to tak, že pred pár týždňami som dostal papier, keďže som neskôr podal trestné oznámenie na tento čin, kde je Marián Kočner spolu s troma ďalšími bielymi koňmi obvinený práve, práve z tohto činu, z tohto prevodu 17 bytov za jedno euro, je to kvalifikované ako teda krátenie dane a poistného.
Tiež treba povedať, čo sa týka kvalifikácie daňových podvodov, že ako daňový podvod sa takýto skutok vyčlenil v našom zákonodarstve až v októbri alebo od októbra 2012, dovtedy to bolo hlavne v zákone neodvedenie dane a poistného, resp. skrátenie dane a, ale plne, aj keď možno tie názvy sú zavádzajúce, nie je v nich priamo slovo podvod, tak plne v nich bola opísaná takáto kvalifikácia. To znamená, že daňový podvod pri neodvedení dane a poistného, požiadanie o podvodnú, alebo podvodné požiadanie o vratku DPH sa už kvalifikuje ako dokonaný trestný čin v štádiu pokusu. To znamená, aj keď daňový úrad by nevyplatil tú vratku, tak napriek tomu už je to kvalifikované ako dokonaný trestný, trestný čin. To znamená, že napríklad sa nedá uplatniť účinná ľútosť a Bašternákovi preto ani uplatnená nemohla byť a našťastie ani nebola.
Takže to je v stručnosti Marián Kočner. Určite si ho budete pamätať z mnohých ďalších káuz, ako je Glance House, kde doslova s pomocou generálneho prokurátora Trnku ukradol bytovku jednoduchým prevedením, prepísaním na liste vlastníctva túto bytovku od pôvodného staviteľa, majiteľa a od tých ľudí, ktorí si tam, ktorí tam zložili zálohu, ktorí si tie byty kúpili, na inú firmu, čiže úplne sprosto to s pomocou generálneho prokurátora vtedajšieho Trnku ukradol. Toto robil Marián Kočner veľmi, veľmi často, že nejakým takýmto podvodným trikom sa dostal k veľkým majetkom, ktoré mu neprináležali, a vedel si to vždy ošetriť. Vedel si to vždy ošetriť, pretože mal teda, ako som už spomínal, mal generálneho prokurátora svojho, mal ďalších prokurátorov, mal svojich vlastných vyšetrovateľov na NAKA a vedel ovplyvniť takisto, takisto aj chod súdov, čo bolo viditeľné najmä v tej novodobej kauze Technopol a tak isto v kauze zmenky voči Markíze. Tieto dve sudkyne boli z jedného súdka a ja pevne verím, že sa dopátrame raz aj k tomu oficiálne, odkiaľ sa vzala tá možnosť ovplyvňovať tieto, tieto konkrétne sudkyne, pretože tu siahajú tie nitky až do vlády súčasnej.
Takže Marián Kočner tu pôsobí naozaj dlhodobo, je to matuzalem medzi zločincami, začal v roku ´91, to máme nejakých 27 rokov, pôsobí 27 rokov. Za ten čas sa mu stala iba taká drobná nepohoda, keď bol na konci 90. rokov pár, myslím, že týždňov vo väzení, no ale teda situácia sa zvrátila teraz, keď už prešlo nejakého pol roka a stále je v predbežnej, v predbežnej väzbe. Čiže spravodlivosť ho po obrovskej snahe, po tom, ako sa spravodlivosti naozaj vyhýbal tých 26, 27 rokov, táto spravodlivosť do nejakej miery, keďže ešte nemáme rozsudok v nejakej veci, ktorú spáchal, iba obvinenia, malo by ich byť šesť, ak dobre rátam, doteraz, ale nejakým spôsobom ho aspoň nejaká predbežná spravodlivosť dostihla.
Marián Kočner bol zapletený ešte aj do kauzy Čistý deň, pomáhal tam s nejakou špinavosťou a ak by sa zakrylo to, čo sa dialo teda tým neplnoletým dievčatám, Marián Kočner má toho na rováši veľmi veľa. Marián Kočner napríklad podnikal s bývalým ministrom hospodárstva Jánom Duckým, podnikal s ním v roku ´92 až do roku ´96. Mali spolu firmu, mali spolu firmu ešte so Stanislavom Plutkom, a to je človek, ktorý vlastnil pozemky pod Bonaparte, aj bol jeden zo staviteľov Bonaparte, a Bonaparte sa postavilo v rozpore s územným plánom. Mala tam byť občianska vybavenosť, pôvodne tam mala byť nejaká hvezdáreň a toto sa nerealizovalo, ale zastavala sa takmer celá plocha obludnou nehnuteľnosťou, kde doteraz býva v byte Ladislava Bašternáka Robert Fico.
Jána Duckého v roku ´99 zavraždili a bolo to zrejme práve v súvislosti so zmenkami, ktoré na začiatku zrejme podpísal, aby sa nejakým spôsobom zahojil, keď už nebude riaditeľom SPP, a potom po jeho smrti sa objavili ďalšie a ďalšie veľmi podozrivé série, série zmeniek a je možné, že Marián Kočner podpisoval dve alebo minimálne dve z týchto, z týchto zmeniek.
Čiže keď vyšetrovanie Mariána Kočnera bude pokračovať, tak sa zrejme dozvieme veľa zaujímavých vecí nielen zo súčasnosti, ale naozaj aj z tých 90. rokov. A to, čo doteraz bolo veľkou záhadou, boli tu vraždy, boli tu neobjasnené ekonomické prípady, tak zrazu sa môže stať, že to bude vyšetrené a dopátrame sa k tomu, ako to bolo a kto boli presne aktéri týchto, týchto vecí, či sa tam na tom podieľal Marián Kočner a s kým ďalším sa na tom Marián Kočner podieľal.
Myslím si, že to bude aj pre nás ako pre národ alebo štát taká, taká dobrá psychohygiena, vyčistiť si tú minulosť a ukázať, ako to vtedy naozaj bolo.
Keď to zhrniem, Marián Kočner bol snáď pri všetkých alebo pri väčšine veľkých vecí, zlých veľkých vecí, čo sa tu udiali. Pôsobí 27 rokov. Zdokumentovaná škoda, teraz hovorím o tej poslednej za tie dépeháčky, je takmer vo výške 100 mil., ale to hovorím o natvrdo zdokumentovanej škode, a tie ďalšie škody môžu byť vo výške možno ďalších 100 miliónov. A hovoríme o priamych škodách, nehovoríme o morálnych škodách, nehovoríme o nepriamych škodách vyplývajúcich z toho, že tu takýmto spôsobom a tak dlhodobo pôsobil. Je to človek, ktorý teda mal ľudí na prokuratúre, polícii takisto, keď ho niekto vyšetroval, kto nebol podchytený, tak vedel nájsť naňho nejakým spôsobom špinu alebo na osoby blízke a tento vyšetrovateľ sa tým pádom vzdal toho vyšetrovania. Takto, takto fungoval Marián Kočner a myslím, že je to zrejmé aj z toho, čo teraz vyplávalo na povrch, že údajne teda z jeho trezoru, v jeho trezore sa našla Gorila a nie prepis, ale priamo, priamo nahrávky z bytu na Vazovovej. Takýmto spôsobom fungoval. Odchytil si každého významnejšieho človeka, či už na polícii, či už v politike, či už na prokuratúre, a do svojho trezoru si uložil materiály, ktoré mohli týchto ľudí kompromitovať. Takto fungoval Marián Kočner a toto je jedno možno z tých tajomstiev jeho úspechu, že na každého niečo mal a keď nemal, tak to veľmi vedel rýchlo nájsť.
Nuž, bohužiaľ pre neho, za tie posledné dva roky, dva a pol roka som len ja podal naňho také množstvo trestných oznámení, a teda aj na prokuratúre a na polícii sa zmenila atmosféra, čo treba povedať, že to bol ten rozhodujúci zlom. Takisto posledné udalosti, kedy odstúpil minister vnútra Kaliňák, kedy sa vymenil policajný prezident, boli tiež zlomové pre to, aby Kočnera dostihla aspoň teda predbežná spravodlivosť. Je treba to vypichnúť, je treba to povedať, a na Mariána Kočnera sa toho valilo toľko, že už to nestihol pingpongovať preč ako predtým. Predtým mal jeden prípad, mal na to, ja neviem, rok, ošetril si to, teraz sa naňho valilo toľko vecí, že už to nedokázal všetko ustáť, nedokázal si to, ako sa dnes hovorí, že ošéfovať a jednoducho dostával jedno stíhanie za druhým a teraz aj jedno obvinenie za druhým a čaká sa, kedy ho teda obvinia aj z vraždy Jána Kuciaka, počkajme si ešte na to.
Takže Marián Kočner, si myslím, že je úplne zrejmé, že patrí k najväčším novodobým zločincom v našej histórii, pôsobil tu mimoriadne dlhý čas bez prestania a je rozhodne v záujme, vo verejnom záujme, v záujme štátu, v záujme lepšej spoločnosti, aby milosti, ktoré dostal za teda dva skutky z 90. rokov, boli zrušené.
Pozrime sa na argumenty v prospech zrušenia milosti pre Mariána Kočnera a pozrime sa na ne z pohľadu tých argumentov, ktoré boli použité pred necelými dvoma rokmi pri rušení jednak Mečiarových amnestií a takisto pri rušení milosti pre Michala Kováča mladšieho.
Takže po prvé, v prípade Mariána Kočnera nebol špecifický dôvod na amnestie. V prípade Michala Kováča ml. tie, tá milosť bola potrebná na to, aby v tej veci, v ktorej bol aj omilostený, mohol ísť vypovedať do Nemecka, na tú nemeckú časť skutku a aby mal teda možnosť vycestovať, aby dostal pas. To bolo aj v odôvodnení a tak sa aj stalo. Vycestoval do Nemecka a následne teda nemecká časť vyšetrovania bola uzavretá, skončená. V prípade Mariána Kočnera žiaden takýto aspekt nebol. Dostal doslova tie milosti do daru len tak.
Po druhé, neboli splnené ani podmienky, ako sa milosť v právnom štáte má využívať, teda zákon hovorí o prípadoch potreby narovnania tvrdosti zákona alebo individuálnej ťažkej životnej situácie potenciálne omilosteného. Nuž, žiadna tvrdosť zákona na Mariána Kočnera vtedy príliš nedopadala, vtedy mal dokonca prezident právomoc aj tzv. abolície, to znamená, zrušiť nielen to, čo už bolo odsúdené, ale aj to, čo bolo vo fáze vyšetrovania, alebo dokonca, ak sa ešte vyšetrovanie skutku nezačalo, tak nariadiť, aby sa ani nezačalo, ak sa začalo, tak ani aby nepokračovalo. Takže žiadna tvrdosť zákona a dokonca nejaká mimoriadna tvrdosť zákona na Mariána Kočnera nedopadala. Individuálna ťažká životná situácia, no, potom, ako ukradol v tej dobe stovky miliónov korún, no tak tú životnú situáciu mal, bohužiaľ, alebo teda preňho našťastie, mimoriadne ľahkú, mimoriadne ľahkú, v tom čase tých pár miliónov eur boli neskutočné, ale že neskutočné peniaze, mali oveľa väčšiu hodnotu, ako by malo 6 mil. alebo 7 mil. eur dnes, a pri Mariánovi Kočnerovi nemôžme ani zo srandy hovoriť o tom, že by mal ťažkú životnú situáciu, a naozaj nepotreboval ani pas, aby niekde vycestoval a niečo, niečo vysvetlil.
Minimálne to, že Michalovi Kováčovi ml. sa zrušili, zrušila milosť a Mariánovi Kočnerovi nie, tak to zakladá diskrimináciu aj po právnej, právnej stránke a, nazvime to po slovensky, že nerovnosť a popiera to teda zásadu rovnosti ako vlastnosti demokratického a právneho štátu. Budem, použijem teraz argumenty, ktoré boli použité pri zrušení milosti Michala Kováča mladšieho. Argumentovalo sa kontroverzným obdobím konca 90. rokov, a teda argumentovalo sa oficiálne a bol to ten návrh, ktorý pripravila koalícia, argumentovalo sa, že Kováč môže vnímať takéto zrušenie milosti len preňho ako diskriminačné, bol to oficiálny argument vládnej, aj vládnej koalície. Naozaj to obdobie konca 90. rokov bolo hrboľaté, bolo, no, kontroverzné, keď to teda nazveme týmto cudzím, cudzím slovom a neboli zákonné dôvody, neboli žiadne dôvody reálne pre udelenie milosti Mariánovi Kočnerovi. Je veľmi pravdepodobné, že Marián Kočner sa iba nejakým spôsobom pripojil cez výpoveď toho človeka, čo sa volá Krylov, ku skutku Michala Kováča ml., aby sa mu cez to podarilo omilostiť svoj ďalší, ďalší skutok, svoj ďalší podvod teda na Technopole, o ktorom som hovoril, čiže bol to zrejme z jeho strany dokonca iba taký trik, aby teda prezident omilostil každého možného, kto má niečo spoločné so skutkom alebo s vtedy možno domnelým skutkom, jeho, vyšetrovaným skutkom jeho syna. Takže, takže naozaj ten Kočner dostal tie milosti bezdôvodne, dostal ich len, že sa, že skočil do nejakého veľkého vreca, kde bol aj Michal Kováč ml. a takýmto spôsobom sa mu pošťastilo zrejme s jeho vlastným pričinením dostať, dostať milosť.
No, veľmi závažný argument je aj to, nevieme o tom, že by Michal Kováč ml. páchal čokoľvek, čokoľvek podobné, dokonca aj tí ďalší aktéri nejakí tejto kauzy, že by páchali následne nejaké skutky, ale to, že Kočner nedostal spravodlivý trest a skončil omilostený a bolo to teda zahladené, čo robil, tak mu umožnilo páchať ďalšiu a ďalšiu trestnú činnosť a stále väčšieho a vážnejšieho rozsahu, ako som hovoril, ako sa teda ukazuje, zrejme, aj čo sa týka vrážd, a je teda aj možné, že tá posledná vražda alebo dvojnásobná vražda nebola zďaleka, zďaleka prvá. Takže my naprávame niečo, čo sa stalo a keby sa nestalo, tak Slovensko je oveľa lepším miestom na život. Máme tu oveľa menej zamorenú politickú atmosféru činnosťou Mariána Kočnera, máme tu, nedošlo by k obrovským ekonomickým, a teda ani morálnym škodám, no a zrejme by nevyhaslo ani niekoľko ľudských životov, čo je škoda, ktorá sa už nedá napraviť.
Čiže my môžme aj tak z tohto miesta v porovnaní s tým, čo sa stalo, len symbolicky napraviť tú škodu, že mu boli dané milosti, tým, že ich zrušíme. A rozhodne by sme to mali urobiť, pretože je to v našej, je to v našej moci, máme precedens, kedy sa to stalo, na jar 2017, uplynuli už takmer dva roky a nevyplynuli žiadne dôvody alebo nikto nenapadol to rozhodnutie zrušiť amnestie Mečiarove a zrušiť milosti Michala Kováča ml., nevynorili sa žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali alebo ktoré by poukazovali na to, že to bolo zlé rozhodnutie alebo že to bolo neprávo a tak ďalej a tak podobne. Čiže aj skúsenosť po zrušení iných milostí, iných amnestií nám hovorí, že všetko je v poriadku, že sme ako poslanecká snemovňa urobili alebo teda Národná rada urobili správny krok, že to bol ten krok, ktorý sme my mali možnosť a mali tú moc urobiť, a tie následky sú pozitívne a bolo to z našej strany to, čo sme mohli urobiť a aj sme to urobili
A ja by som chcel naozaj všetkých vyzvať, aby prispeli k lepšej spoločnosti, aby sme aj v tomto prípade zrušili doslova tragické, tragickú milosť pre Mariána Kočnera, aby sme aj v tomto prípade spravili nápravu. A tento prípad je neporovnateľne väčší ako teda prípad Michala Kováča ml. a o to viac by sme to všetci mali chcieť urobiť a naozaj aj urobiť.
Argumentovalo sa pri tom predošlom zrušení verejným záujmom a posilnením, posilnením dôvery občanov v spravodlivosť štátu. Som presvedčený o tom, že práve takéto skutky naozaj posilňujú dôveru občanov v spravodlivosť štátu, čo je mimoriadne chýbajúca vec v našej spoločnosti a musíme ju dlho a pracne budovať. A toto je naozaj jeden z tých krokov, kde ju môžeme budovať, kde môžme budovať lepšiu spoločnosť a vďaka ktorému môžeme v budúcnosti dospieť k tomu, že máme, že budeme môcť povedať, áno, máme právny štát a ľudia majú základnú dôveru v inštitúty štátu. Čiže spravme tento krok, spravme ho, spravme ho všetci, vyzývam všetkých a budem veľmi rád, keď toto bude odhlasované, a takisto sa teším teda na ďalšiu diskusiu.
Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme o zrušení milosti pre Mariána Kočnera v kauze Technopol a je iba úplnou náhodou, že práve včera sme sa dozvedeli, že v Kočnerovom trezore sa našli nahrávky z kauzy Gorila. A možno je aj súvislosť medzi tým, prečo bol Marián Kočner dlhé roky nepostihnuteľný, nenapadnuteľný, nestíhateľný, a tým, že tie nahrávky z kauzy Gorila sa nachádzali v jeho trezore.
Kolega Rajtár sa pomerne podrobne venoval pôsobeniu Mariána Kočnera, jeho zločineckým aktivitám aj súvislostiam návrhu, s ktorým teraz prichádza. Ja teda budem oveľa stručnejší a chcel by som sa vyjadriť iba k tým právnym aspektom a chcel by som to zasadiť do rámca rušenia Mečiarových amnestií.
Demokratická opozícia sa dlhé roky snažila zrušiť Mečiarove amnestie ako krok, ktorý odporuje princípom demokratického a právneho štátu. Pokúšala sa o to ústavným zákonom, opakovane narážala na odmietanie zo strán, zo strany najmä SMER-u, predtým, samozrejme, že HZDS, ale aj Slovenskej národnej strany, teda, teda jednak strán, ktoré boli pri moci v období vlády Vladimíra Mečiara alebo ktoré spolu vládli počas prvej vlády Roberta Fica. Podarilo sa to až minulý rok, pred takmer dvoma rokmi alebo niečo vyše rokom a pol, bolo to na základe obrovského verejného tlaku, ktorý vtedy prišiel.
Koalícia si vymyslela vlastné riešenie, teda nie zrušiť priamo ústavným zákonom amnestie, ktoré zastupujúci prezident a vtedajší premiér Vladimír Mečiar udelil na únos Michala Kováča ml. a na zmarené referendum, ale zakotviť do ústavy inštitút zrušenia amnestií alebo milostí, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. O takomto uznesení rozhoduje Národná rada, takéto uznesenie je možné napadnúť na Ústavnom súde.
Priznám sa, že patril som k tým, ktorí mali v tom čase pochybnosti o tom, či toto je efektívna cesta, cesta k zrušeniu Mečiarových amnestií, a priznávam aj to, že som sa mýlil a že takýmto spôsobom sa podarilo po dlhých rokoch zrušiť tú ohavnosť, ktorá sa nazýva Mečiarove amnestie.
Ale to, čo tam koalícia zrejme len z politických dôvodov zakomponovala, bolo aj zrušenie milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi Michalovi Kováčovi ml. v kauze Technopol. Myslím si, že to rozhodnutie bolo neprimerané, pretože porovnávať zločin zorganizovaný štátnym orgánom, ako bol únos Michala Kováča ml. s účasťou Slovenskej informačnej služby alebo teda realizovaný príslušníkmi Slovenskej informačnej služby a následné krytie tohto zločinu človekom, ktorý v tom mal podľa všetkých dostupných informácií nepochybne prsty a nesie za to zodpovednosť, teda akási samoamnestia, je niečo, čo je ťažké, ťažko porovnateľné s udelením individuálnej milosti, ktorú Michal Kováč udelil v kauze Technopol.
Bol som vtedy proti tomu, aby sa to tam zaradilo a aby sme amnestie Mečiarove dali na jednú úroveň s milosťou, ktorú udelil Michal Kováč svojmu synovi. Lebo áno, ani to nie je v poriadku, teda udeliť milosť vlastnému synovi. Ale jednak tam boli dôvody, pre ktoré to urobil, teda že nemohol sa jeho syn podrobiť vyšetrovaniu v Nemecku, kde prebiehalo vyšetrovanie, ale predovšetkým, ak toto nejako narúša princípy demokratického, právneho štátu, tak je to neporovnateľné s tým, čo sa dialo počas, počas Mečiarových amnestií. Ale dobre, ústavná väčšina tohto parlamentu sa rozhodla, že je to podobné narušenie princípov demokratického a právneho štátu, teda aj toto rozhodnutie zaradíme medzi tie rozhodnutia z minulosti, ktoré je možné uznesením Národnej rady zrušiť ako odporujúce princípom demokratického, právneho štátu.
Už vtedy sme poukazovali na to, že ak majú byť zrušené milosti v kauze Technopol, ktoré sa týkajú prezidentovho syna Michala Kováča ml., tak by sa mali zrušiť aj tie milosti, ktoré sa týkajú Mariána Kočnera. A vládna koalícia tak ako trvala na tom, že nemožno zrušiť Mečiarove amnestie bez súčasného zrušenia Kováčovej milosti pre vlastného syna, tak rovnako trvala na tom, že nie je možné spolu so zrušením milosti v kauze Technopol pre Michala Kováča ml. zrušiť milosti Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, v kauze Technopol, ktoré sa týkali Mariána Kočnera. Tie dôvody, ktoré boli proti tomu, proti tomu uvádzané, sú veľmi slabé podľa môjho presvedčenia. Opierajú sa iba o to, že je niečo iné, ak prezident udelí milosť svojmu vlastnému synovi alebo teda blízkemu príbuznému a keď udelí milosť cudziemu človeku. Ale pritom tie milosti – milosť Mariánovi Kočnerovi a milosť Michalovi Kováčovi ml. – sú preukázateľne spojené, určite by Marián Kočner nedostal žiadnu milosť, pokiaľ by, pokiaľ by nedostal milosť Michal Kováč ml., a teda ak je milosť udelená Michalovi Kováčovi ml. odporujúca princípom demokratického a právneho štátu, tak evidentne je princípom demokratického a právneho štátu odporujúca aj milosť, ktorá s ňou priamo súvisí, a síce milosť udelená Mariánovi Kočnerovi.
Ako som povedal, možno pochybovať, a ja som mal na začiatku tie pochybnosti, či naozaj milosti prezidenta Kováča možno považovať za také, ktoré máme zaradiť do toho výčtu, že ich je možné spätne zrušiť a že teda odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ale ak sme tam už zaradili milosť, ktorú prezident Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol, tak je logické, správne a úplne legitímne, keď teraz zaradíme medzi tie milosti aj tú milosť, ktorú Michal Kováč udelil Mariánovi Kočnerovi v tej istej veci a bezprostredne s tou milosťou, ktorú už parlament uznesením zrušil.
Takže verím, že aj koalícia sa v novej situácii zamyslí nad tým návrhom, ktorý v minulosti odmietla. Nahrávka z Kočnerovho trezoru je už von, Kočner je, naopak, dnu vo väzení, takže nie je žiadny dôvod Kočnera chrániť. Je dôvod podporiť návrh, s ktorým prišli kolegovia a ktorý tu uviedol kolega Rajtár.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia a traja poslanci z vládnej koalície, ktorých osobitne si cením, že sú v tejto sále. Musím povedať, tak ako Ondrej Dostál to predo mnou povedal, že mal pochybnosti, ja som mal tie pochybnosti tiež. Jednoducho pre mňa bolo neuveriteľné, že SMER a SNS je ochotná prehodiť cez palubu Mečiara a jeho ľudí, ktorým dal amnestiu. Tá cesta, ktorú si podmienili k tej amnestii, pre mňa nevzbudzovala dojem, že smeruje to k správnemu koncu. Chvalabohu, mýlil som sa. Som rád, že predsa sa to len podarilo.
Chcem ale poukázať na niečo úplne iné. A možnože rozpočet na budúci rok je veľmi dôležitým bodom tohto rokovania snemovne, ale oveľa dôležitejším je tento bod pre mňa. Tento bod bude ukazovať na to, aký je charakter tejto krajiny a kam v skutočnosti smeruje táto vládna koalícia.
3. júna 2017 sa objavil článok, kde predseda koaličnej strany MOST hovorí: Dôvodom, prečo parlament nezrušil milosť prezidenta Michala Kováča aj ďalším aktérom kauzy Technopol, ale len voči jeho synovi, bol kompromis vo vládnej koalícii.
Dlhodobo poznáme názory politickej strany SMER aj politickej strany SNS. Skúsme si, kolegovia a kolegyne, položiť otázku, v akej pozícii mohol byť Marián Kočner, keď vládna koalícia SMER a SNS bola ochotná pristúpiť aj na to pod tlakom verejnosti, že zrušia Mečiarove amnestie, ale s výnimkou Kočnera. Do akej pozície postavila táto vládna koalícia a vlády Roberta Fica, ako aj Vladimíra Mečiara Mariána Kočnera, ktorý je susedom bývalého ministra vnútra a bývalého premiéra, trojnásobného premiéra tejto krajiny. Skúsme sa na to pozrieť vo svetle, že je vysoko pravdepodobné, že Marián Kočner bol objednávateľom vraždy novinára a jeho priateľky.
Uvedomme si, že celá vláda okrem politickej strany MOST postavila laťku: Každý môže byť obetovaný na oltári pre vlasť okrem Kočnera. Preto pre mňa bude nesmierne dôležité sa pozrieť na výsledok hlasovania o tomto návrhu. Či SMER a jeho poslanci, či SNS a jeho poslanci, rovnako aj MOST zahlasujú za to, aby tento návrh prešiel do druhého čítania a bol schválený. Tak ako tu kolegovia uviedli, neexistuje žiadny, ale žiadny dôvod, aby Marián Kočner bol amnestovaný a mal výnimku na akýkoľvek trestný čin.
To, že Marián Kočner tu existuje, to, že s vysokou pravdepodobnosťou si mohol dovoliť objednať si aj vraždu, lebo ho vláda kryla a vládne strany ho roky rokúce kryli a boli ochotní sa pustiť do akéhokoľvek boja, kohokoľvek obetovať, len Marián Kočner mal zostať nedotknuteľný. Sused Roberta Fica. Toto ukazuje na charakter tejto krajiny.
Kolegyne, kolegovia, a osobitne tí z vládnej koalície, som zvedavý, že aj pri tomto hlasovaní teraz budete hlasovať slobodne a zahlasujete za zrušenie amnestií pre Mariána Kočnera. Ak sa to tak nestane, tak tento parlament z hľadiska vlády a jeho predstaviteľov vyšle signál, že v tejto krajine objednávateľ vraž; s vysokou pravdepodobnosťou objednávateľ vraždy, človek, ktorý spáchal niekoľko trestných skutkov, ako dnes už máme možnosť vidieť, je viac cenený ako spravodlivé a čestné správanie sa k občanom. Preto si myslím, že tento bod je oveľa dôležitejší. A kladiem si otázku opakovane, čo ten človek mohol a môže vedieť, čím, akými informáciami disponuje alebo disponoval, že SNS aj SMER boli ochotní prehodiť aj Mečiara, ktorého roky rokúce chránili, cez palubu, zrušiť im amnestie, ale okrem Kočnera.
Som rád, že kolegovia tento návrh predložili, lebo tu sa ukáže skutočná tvár, kam táto krajina smeruje. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Kolega Simon sa opýtal, že aký je charakter tejto krajiny. Ja ďakujem predkladateľom za to, že prichádzajú s odstránením tejto obrovskej skrivodlivosti a nespravodlivosti. Ja dnes tiež v tomto pléne prichádzam s návrhom na odstránenie ďalšej nespravodlivosti, a to odškodnenie, vzdanie takej morálnej ujmy, spravodlivosti, úcty politickým väzňom, lebo my sme sa ani s týmto ešte na Slovensku nevysporiadali, a to sme 30 rokov od pádu totalitného režimu, kedy tí, ktorí slúžili tajnej polícii, majú trojnásobne vyššie dôchodky ako tí, ktorých mučili. Takže vidím, že; ono to súvisí, tá jedna nespravodlivosť s tou ďalšou a ďalšou nespravodlivosťou v našej krajine.
Takže ďakujem, že prichádzate s týmto, a verím, že raz túto nespravodlivosť odstránime.

Ďakujem za slovo. Počuli sme, že dôvody pre zrušenie milosti pre Mariána Kočnera sú oveľa, oveľa silnejšie, ako boli dôvody pre zrušenie milosti pre Michala Kováča ml., a preto chcem každého povzbudiť, aby podporil tento návrh. Zhodli sme sa na dôvodoch a argumentoch, a drvivou väčšinou sme sa zhodli pri rušení amnestií alebo aj tej milosti pre Michala Kováča ml., tak som presvedčený o tom, že sa vieme zhodnúť aj na dôvodoch na zrušenie milosti pre Mariána Kočnera. Preto vyzývam všetkých, aby posunuli náš návrh do druhého čítania, kde bude, samozrejme, priestor na rokovanie, na zmeny alebo doplnenie.
A tiež som presvedčený o tom, že tento, toto hlasovanie o tomto návrhu bude takým referendom o tom, či Marián Kočner po tom, ako stratil podporu na prokuratúre, stratil podporu na polícii, či ešte má, alebo nemá politickú podporu v Národnej rade alebo teda vo vládnej koalícii.
Ďakujem.

Sa ospravedlňujem, som dobehol tuto z chodby. Ja len dokončím svoje včerajšie vystúpenie.
V podstate nejaké veľké zásadné pripomienky proti rozšíreniu možnosti krajov objednávať železničnú dopravu aj za hranice kraja nemáme, ale upozorňujeme, že to nebude fungovať z týchto dôvodov: Medzikrajové vyrovnanie pomerne vysokých nákladov na železničnú regionálnu dopravu na území iného kraja medzi zúčastnenými krajmi pravdepodobne nebude možné vzájomnou vyrovnávkou výkonov, ako sa to dnes deje v autobusovej doprave, vzhľadom na podstatne menšiu možnosť takej vyrovnávky pre podstatne redšiu železničnú sieť, než je sieť autobusových liniek. Prichádza tak do úvahy dohovor o spoločnom krytí nákladov, čo, ako dokázala doterajšia skúsenosť, je iluzórne. A keby sa to aj podarilo, po nasledujúcich voľbách sa to môže rozsypať.
Trvanie železničného kontraktu na dopravu je obvykle okolo 10 rokov. Z toho môže vyplynúť riziko pomerne významného napätia pri zabezpečovaní dopravných služieb vo verejnom záujme. Organizácia železničnej dopravy je totiž podstatne zložitejšia, než je organizácia autobusovej dopravy. Pritom odbory dopravy na krajoch vo väčšine prípadov, ako som aj včera hovoril, neorganizujú ani v súčasnosti autobusovú dopravu a celú prevádzku ponechávajú na samotných dopravcov. Nie je reálne očakávať od nich zodpovedné a kompetentné riadenie železničnej dopravy.
Železničná sieť je dnes v mnohých aj perspektívnych železničných líniách nepripravená prevziať ťarchu chrbticovej dopravy. Nemôžeme sa preto domnievať, že jednoduchá novela zákona tento problém vyrieši. Iluzórna a na tenkom ľade stojaca dohoda medzi krajmi nemôže mať dostatočný politický výtlak na zabezpečenie potrebnej úpravy železničnej infraštruktúry. Veľkým rizikom je aj odovzdanie finančných prostriedkov slúžiacich dnes na objednávku železnice krajom bez ďalších opatrení a obmedzení. Platí heslo krajov z čias prvého pokusu o takéto riešenie: Vy, ministerstvo, nerušte žiadnu železnicu! Dajte nám kompetencie a peniaze a my si ju zrušíme sami.
Na záver teda poviem, že ťažká kríza železničného sektora sa nedá riešiť odovzdaním objednávky regionálnej železničnej dopravy na úroveň príliš malých a navzájom príliš nekonzistentných krajov. Presadenie tohto návrhu by znamenalo nie záchranu, ale likvidáciu železničnej osobnej dopravy aj tam, kde má ešte aspoň hypotetickú šancu. Náš názor je taký, že železničná regionálna osobná doprava je organickým, vnútorne vysoko integrovaným systémom vo veľkých oblastiach prekračujúcich hranice ktoréhokoľvek dnešného VÚC. Nepokladáme za zmysluplné, aby systémovým objednávateľom verejnej osobnej dopravy boli samosprávne kraje. S ohľadom na rozmery Slovenskej republiky je účelné, aby verejnú osobnú dopravu na celom území Slovenska objednával jeden subjekt.
Možno na záver politicky by som teda zhrnul, že my sa prihovárame za vytvorenie silnej, dobre nastavenej národnej dopravnej autority. Táto národná dopravná autorita je, samozrejme, aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, ale ako to pri tejto vláde zvykne byť, tak skutek utek. Veľa sa toho naozaj nedeje. Ale Slovensko je príliš malé na to, aby každý samosprávny kraj riadil a organizoval železničnú dopravu.
Možno ilustrujem aj nejakú tú komplikovanosť železničného systému ako takého piatkovým príkladom. Bola plná bratislavská stanica, takmer všetky vlaky v omeškaní, plno ľudí nervóznych čakalo. Keď sme skúmali, kde bola príčina, tak príčinou boli zhnité podvaly na úseku pri Bratislave v kopci. To znamená, že keď je zhnitý podval, je nejaký problém, tak vlak musí spomaliť. Vlak spomalil na 10-kilometrovú rýchlosť, tým pádom ale nemal dostatočnú rýchlosť, aby prekonal ten kopec, a na konci toho kopca bol jeden úsek bez napäťových káblov, tak zjednodušene to povedzme, a tým, že nebol rozbehnutý, neprekonal nejaký ten drobný úsek a zostal visieť v podstate v tom beznapäťovom stave a v podstate zdochol, a tým pádom ovplyvňoval všetku tú dopravu, ktorá bola za ním. Vyše dve hodiny sa potom nevedeli zmátožiť aj tie rezervy, ktoré sú na hlavnej stanici, aby pomohli vyslobodiť, ako keby potiahnuť ten rušeň. Takže trvalo to naozaj pár hodín. A dopad toho zaseknutého vlaku tu kdesi v kopci pri Bratislave bol potom na všetky tie ďalšie meškajúce spoje.
Čiže tým chcem naznačiť, že keď na úrovni štátu nemáme dobre zorganizovanú riadenú železničnú dopravu, keď je infraštruktúra v rozsypanom stave, nie sú náhradné diely, nie sú výhybky, tak treba naozaj manažérsky podchytiť tieto štátne železničné firmy. Urobiť tam poriadok a následne potom sa v pokoji so samosprávami rozprávať o systéme fungovania verejnej osobnej dopravy aj na úrovni krajov. Čiže v tomto zmysle tento návrh zákona neodmietame, ale ani nepodporujeme. A samozrejme, veľmi ochotne a radi budeme naďalej viesť, ako to aj momentálne robíme, na samosprávnych krajoch diskusiu o tom, akým spôsobom čeliť jednotlivým výzvam, pokiaľ ide o predlžovanie zmlúv s dopravcami.
Poviem len tak možno aj pre širšie plénum, že v súčasnosti na Slovensku naozaj máme asi len jeden kraj, myslím, že Nitra, ktorá má riadne vysúťažený, vysúťažené SAD-ky. Že my predlžujeme ten 10-ročný kontrakt, ale ako napríklad v Banskej Bystrici je už v tejto chvíli jasné, že tú zmluvu s dopravcami, ktorú podpísal Kotleba, že je to nelegálne, a tým pádom tam naozaj musí dôjsť k riadnej súťaži. Ale na to, aby sa pripravili tie súťažné podmienky, ktoré na 10 rokov zabezpečia aj akúsi integráciu tej verejnej osobnej dopravy, tak to naozaj nie je jednoduchý proces. A tešíme sa, že spolu so stranou SaS na tých krajoch spolupracujeme a odborne budeme túto vec riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Neviem, pán kolega, kde ste v našom návrhu, ktorý predkladáme, to znamená, chceme dať možnosť krajom, aby si objednávali regionálnu železničnú dopravu aj mimo svoj kraj, našli, že odovzdávame objednávku, ktorú, alebo časť objednávky, ktorú si štát objednal u spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, VÚC-kam. Neviem, kde v našom návrhu ste toto našli. Ja som to včera uviedol ako možný legislatívny rámec a prípravu pre ministerstvo dopravy, ktoré môže takúto úpravu zákona zobrať ako inšpiratívnu. Čiže vyjadrovať sa o tom, že my chceme, aby toto sa teraz udialo, je teda položené na nejakých neviem akých základoch.
Druhá vec. Tiež ma zarazilo, že sa tu teraz bavíme o tom, že nejaký vlak nevládal ísť do kopca. Nerozumiem tomu. Ak je nejaká zlá infraštruktúra, potom na to tu máme spoločnosť ŽSR, ktorá sa má starať o kvalitu. A tá má byť taká, aby prilákala železničných dopravcov. Predovšetkým ja mám na mysli takých, ktorí nebudú od štátu pýtať peniaze. A ako to súvisí s naším návrhom zákona, naozaj neviem.
Jediné, ktoré sa chcem pýtať a ktoré považujem za legitímnu tému k nášmu zákonu, je, keď ste povedali, aké presné riziká v tom vyrovnaní medzi krajmi vy vidíte. A to by som chcel teda túto faktickú využiť presne na túto otázku.

Ďakujem za slovo. Kolega Marosz, chcem sa ťa spýtať, že koho si myslel pod tým, že "my". Kto je to "my"? Lebo vyjadroval si sa tak v množnom čísle, že my si to nemyslíme, my vidíme tie riziká. Lebo obidvaja sme poslancami VÚC-ky žilinskej, a teda či si to myslel VÚC-ku, to "my", alebo teda nejakú inú skupinu expertov, ktorá toto tvrdí a ktorá má tie obavy. Lebo ja si osobne práve myslím opak, že mohla by to byť veľká výhoda.
A už aj na základe tých skúseností, ktoré máme v Žilinskom kraji, keď sa pani županka snažila a snaží riešiť dopravu, hlavne na Kysuciach, kde sú obrovské zápchy, tak myslím, že keby mala túto možnosť alebo keby kraj mal tú možnosť, že si môže okrem autobusovej dopravy objednávať aj regionálnu železničnú dopravu, tak by vedela riešiť túto situáciu dopravnú zložitú oveľa jednoduchšie, pretože teraz musí chodiť rokovať na železnice, aby zladili svoje grafikony a odchody vlakov s autobusovými, aby to nejako fungovalo, aby sa ľudia dokázali presunúť z áut na verejnú dopravu a aby sa tie zápchy a tá zložitá dopravná situácia, ktorá tam je v tom našom kraji, zjednodušila.
Takže chcel by som teda vedieť tú odpoveď na tú otázku, že kto je to "my". Lebo včera som tie prvé tri minúty tvojho vystúpenia nepočul. Možnože tam si to hovoril.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tak začnem Milanom, samozrejme, ten "my" nazývam, že podarilo sa nám od začiatku, ako županka nastúpila, dať dokopy naozaj tím odborníkov, ktorý tvorí poradný tím županky, na samosprávnom kraji, kde sú ekonómovia, dátoví analytici, dopraváci, ktorí majú skúsenosti aj z ministerstva dopravy. A dá sa povedať, že tento tím už presahuje hranice kraja. A takisto pán Lunter bol u pani županky. Včera mali stretnutie na samosprávnom kraji v Bratislave. Čiže naozaj je tu snaha tých dopravných expertov zo samosprávnych krajov spolupracovať v tejto otázke. Takže takto, takto je to chápané.
Pokiaľ ide o tie vlaky, aj v súčasnosti nám bolo ponúknuté zo strany ZSSK, že nech sa páči, však zaplaťte si ako župa tie vlaky, ktoré na Kysuciach napríklad potrebujeme na zahustenie rannej špičky. Čiže aj dnešný stav legislatívny umožňuje, aby samosprávne kraje zaplatili, ak potrebujú, nejaké spoje navyše. Takto to bolo komunikované zo strany ZSSK.
No a druhá vec, pokiaľ ide o to, čo, pán poslanec Ivan, hovoríš, tak clearingové centrá v súčasnosti, táto téma naozaj nie je ešte ani v zárodku, nejaká veľká diskusia o delení tržieb. Ale je to nevyhnutným predpokladom na to, aby nejaká komplexná integrácia mohla fungovať. Ak chceme ísť nejakým jedným lístkom z nejakej obce na východe Slovenska do Bratislavy a používame pri tom autobus a vlak, tak na to je nevyhnutné, aby na úrovni štátu – a na to máme ministerstvo dopravy, aby tieto veci riešili – vzniklo nejaké silné clearingové centrum, ktoré potom bude spravodlivo rozdeľovať tie tržby medzi jednotlivých dopravcov.
A posledné poviem, že, žiaľ, na Slovensku naozaj dopravcovia, autobusári si robia doslova, čo chcú.

Tak vám pekne ďakujem všetkým. Nie, no, chcel som a nechcel som to urobiť tak, že poviem v záverečnom slove niečo, na čo už nemôže niekto reagovať. (Reakcia z pléna.) Ale predstav si, kolega, robí to niekto. A možno si, možno kolega Marosz bude ešte reagovať, a preto, preto som to chcel otvoriť.
No, z tejto diskusie vyplynuli niektoré veci, ktoré, na ktoré nazeráme my v strane Sloboda a Solidarita inak ako povedzme vy. Vy hovoríte, že železničnú dopravu má organizovať niekto zhora, železničnú dopravu automaticky považujete za chrbtovú kosť dopravného systému. My hovoríme, že regionálnu dopravu si majú organizovať územné celky, najlepšie vedia, čo potrebujú pre dopravnú obslužnosť, oveľa ľahšie by si v takom prípade mohli zlaďovať vlaky a autobusy.
Je treba povedať tiež, že keď si pozriete dnes, koľko stojí, koľko sú náklady na cestu, to znamená, náklady na využitie povedzme železničnej cesty sú na Slovensku pre železničného dopravcu na úrovni 1,50 eura na kilometer, na vlakokilometer. Vlak prejde kilometer po koľajniciach, za každý tento kilometer platí 1,50 eura. Netto cena je niekde nižšie, ale keď započítame všetky poplatky na železničných staniciach, za výpravu, za riadenie elektronické a tak ďalej, dnes je tento poplatok v priemere 1,50 eura za kilometer.
No, aký je náklad autobusu? Náklad autobusu na kilometer je, keď si pozriete mýtne poplatky, ja som si ich včera schválne pozeral presne, tak autobus do 12 ton 3 centy na kilometer, autobus nad 12 ton 8 centov. Tu je vidieť, prečo dnes každý, kto môže, to znamená kraje, uprednostnia objednávanie autobusov pred objednávaním vlakov. A preto tu, a tu je ten celý pes zakopaný, tu musí začať na tomto robiť ŽSR, ten, ktorý je správca infraštruktúry. Ak on chce prilákať na železnice nové vlaky, lebo dnes naozaj máme koľajnice využité výrazne menej ako susedná Česká republika, čo sa týka vykonaných vlakokilometrov na koľajniciach, tak ak tu chce, ak tu chce štát niečo robiť, tak potom nech rokuje so ŽSR, nech nastaví takú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru, aby toto bolo zaujímavé pre dopravcov a nie naopak. Nastavím vysokú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru a potom zavediem vlaky zadarmo, aby som prilákal cestujúcich do vlaku.
Náš pohľad je takýto: Keď chceme dostať dopravcov na železnice a nielen osobných, ale napríklad aj kamióny, keď chceme, aby kamionisti, veľkí dopravcovia boli motivovaní dostať tovar na koľajnice, tak poďme sa baviť o cene za prístup na železničnú infraštruktúru. A tam treba začať a potom budú peniaze aj na opravu koľajníc a potom nám nebudú vlaky končiť pred nejakým kopcom a nevylezú.
A vrátim sa ešte k vášmu včerajšiemu vystúpeniu, kde ste spomínali aj, že poďme hovoriť o nejakých funkčných regiónoch namiesto nefunkčných, nie dobre nastavených územných členení VÚC. Súhlasím s vami, ale v tom je práve náš zákon, že poďme, ak nie sú funkčné, tak umožníme tým, v úvodzovkách, nie dobre nastaveným VÚC-kam územne, aby si mohli objednať aj dopravu z iného kraja. Samozrejme, po dohode s tým županom, s tým vedením toho kraja. Nakoniec nedávna debata dvoch predsedov, županov Bratislavského, Trnavského kraja ukázala presne to, že plánujú integrovať vzájomne dopravu a tam, kde môžu, tam budú dávať vlaky. Lenže dnes nemôžu oni sami dvaja o tom diskutovať, pretože dnes tie vlaky objednáva štát a musia ísť za ministerstvom a žiadať ministra dopravy, objednajte nám vlak, lebo my ho potrebujeme. Náš zákon by im dal možnosť.
Stále o tom opakujem, hovorím, že my nikomu nič neprikazujeme, ani nezakazujeme, ani nezakazujeme štátu, aby si robil, čo chce. Teda aby prestal objednávať, alebo zakazujeme, že by sme mu zakázali objednávať regionálne vlaky. My hovoríme, že umožňujeme krajom, aby sa dva kraje vedľa seba dohodli, aby si mohli objednať vlak tam, kde pre nich je to výhodnejšie, jak objednať autobus. A keď zoberiete tie pomery tých nákladov na kilometer, tak ekonomicky vám z toho vychádza, a to sú nie moje výmysly, to sú analytické čísla aj z tej správy Útvaru hodnoty za peniaze spred dvoch alebo troch rokov, kde sa vravelo o tom, že koľko musí byť, ako musí byť obsadený vlak, aby bol aj efektívnejší. To znamená, nie, ani ekologický a ani ekonomický nie je vlak vtedy, keď má povedzme 20-percentnú obsadenosť. Vtedy je práve výhodné púšťať tam autobusy. Vlak je ekonomický vtedy, keď vezie približne 4 až 5 obsahovo autobusov, pasažierov vo vlaku, a to platí aj o ekonomike. Jednoducho, ak je vlak neobsadený, aj keď sa to zdá, že je to ekologické, nie je to, nie je to ekologické oproti jednému autobusu, ak vlak preváža povedzme 40 cestujúcich, ktoré by mohol previezť jeden autobus.
No a na záver, možnože ako my to vidíme, čo sa týka tej možnej, namiesto tej, tej jednej autority, o ktorej si myslím naozaj tak ako vy, že to do konca tohto volebného obdobia nakoniec nebude, pretože nie je tam rozhodne vôľa z krajov ísť do tohto. A ako vidíme my tú možnosť? Ak si vezmeme, že naozaj regionálne vlaky dnes sú približne polovica tých objemov dotácií, ktoré štát dáva do železničnej dopravy, to znamená z 250 mil. približne 120 mil., a tieto pripočítame približne k ďalším 180 mil., ktoré župy dávajú na autobusy dotačne, tak sa dostávame na sumu 300 miliónov. A keď len 20 % z tejto sumy sa dokáže ušetriť, pretože vylúčia regióny súbehy dopravy, tak máme 60 mil. k dobru, ktoré alebo by si nechal štát, ale nie, riešením by bolo oveľa viac to, že týchto 60 mil. pri prepočte na jeden kraj ročne je 8 mil. navyše, ktoré by im ostali a ktoré by mohli použiť napríklad na opravu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú v katastrofálnom stave. Kraje to vedia a toto tu by im dalo víziu, ako s tým naložiť. Čiže žiadne nové peniaze od štátu, ale, ale práve ekonomickým fungovaním a lepším nastavením dotačnej politiky do regionálnej dopravy by boli peniaze na cesty a, samozrejme, po tom, ako by sa začala chovať aj spoločnosť ŽSR a prilákala by nových dopravcov, mala by viac peňazí na údržbu koľajníc.
Takže toľkoto k tomu, ak by boli faktické. Preto som išiel do rozpravy, ja potom už nevyužijem v záverečnom slove svoj čas.
Ďakujem pekne.