38. schôdza

Ďakujem pekne. Skúsim to povedať vo faktickej, inak sa prihlásim ako spravodajca. Kolega Osuský hovoril o tých náramkoch, ktoré stáli 27 miliónov. V Českej republike tie isté náramky, ten istý systém, a pritom Česká republika, ako vieme, je minimálne dvakrát taký veľký trh takpovediac. Tento istý systém stál 1,5 mil. eur. Takže aby sme mali lepšiu predstavu o tom, že ako sa s našimi prostriedkami tu gazduje. To je štandardný, myslím, štandardná marža, ktorú táto vládna garnitúra má, ale sú aj vyššie.
Pokiaľ ide o individuálne milosti, ako ich kolega Osuský uvádzal v súvislosti s Kočnerom, je zaujímavé, že v civilizovaných krajinách aj individuálne udelené milosti, je to nakoniec správny akt svojho druhu, môžu podliehať, môžu podliehať previerke ústavného súdu, ak sa zistí napríklad, že dôvody pre udelenie takej milosti sú v rozpore s tým, akému účelu majú slúžiť. Tak by to fungovalo v krajinách, ktoré majú súdny systém a ktoré sú právnymi štátmi. My, samozrejme, súdny systém nemáme taký v tom zmysle, čo sa pod tým bežne myslí, nie sme právny štát, tak u nás niečo takéto neprichádza v úvahu. Pokiaľ ide o náš ústavný systém, opäť, bohužiaľ, náš ústavný systém je jednokomorový, jednokolový, je totálne odkázaný na šéfov strán, ktorí rozhodujú o všetkom, a teda aj o tom, že ako sa o jednotlivých zákonoch bude hlasovať v každom jednotlivom prípade.

Ďakujem pekne. No, čaro nechceného. Včera sa zjavila informácia o tom, že polícia zaistila zvukové nahrávky z megakauzy Gorila, a viacerí smeráci vrátane obyvateľa Bašternákovho bytu vedia, že definitívne končia, a modlia sa dnes, aby skončili len politicky a nie aj trestnoprávne. A dnes poslanci vládnej korupčnej koalície pred malou chvíľou odmietli zrušenie milosti pre Mariána Kočnera v kauze Technopol. Explicitnejší dôkaz toho, že viacerí z nich sú namočení v kriminálnych činoch, o ktorých Marián Kočner vie a týmto ich vydiera, ani nemôže existovať. A preto je veľmi dobré, že prerokúvame tento návrh zákona o tom, že žiaden prezident nebude môcť a nebude mať právo udeľovať mirnix-dirnix amnestie do budúcnosti. Pevne verím, že po ukončení činnosti tejto korupčnej koalície sa taká situácia, akej sme svedkami dnes a v týchto dňoch, už viac nebude opakovať.
Ďakujem pekne.

Tak isto by som sa rád poďakoval kolegovi Petrovi Osuskému za toto vystúpenie. V podstate veľmi jasne doplnil aj o tú historickú skúsenosť a historickú pamäť to, čo som hovoril, keď som predstavoval náš návrh zákona, a tak isto som mu vďačný aj za tú vsuvku o problematickom spolunažívaní opozície a koalície v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ja som tušil, že je to zlé, keď som sa tejto téme venoval teoreticky ako politológ, ale že je to až také zlé, ako je to v praxi, keď už tu sedím medzi vami ako poslanec Národnej rady, to som nepredpokladal. Napriek tomu na rozdiel od kolegu Petra Osuského ja som ešte stále tak trošku optimista a prihováram sa týmto aj tu, myslím, jednému sediacemu poslancovi strany MOST – HÍD, ktorá v roku 2013 za presne tento istý návrh zákona zahlasovala. Na tom návrhu zákona sa toho veľa nezmenilo, aj tá dôvodová správa je v zásade rovnaká. Akurát, že sa zmenili politické pomery. A to by som rád zdôraznil, že práve toto je to, čo mne úprimne vadí na farizejstve niektorých koaličných strán.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Samozrejme, podporujem túto myšlienku, pretože zmeniť toto, dá sa povedať, feudálne ustanovenie bolo načase. Je potrebné amnestovať vždy konkrétne, konkrétne príbehy. Je potrebné, ak majú vôbec amnestie byť, resp. individuálne milosti, verejnosť získať pre zľutovanie nad nejakými nešťastnými prípadmi, o ktorých tá verejnosť bude podrobne vedieť. Myslím, že návrh kolegov smeruje práve k takémuto transparentnému postaveniu tohoto inštitútu, z ktorého už by nikdy nemal byť nástroj zakrývania zločinu. Už nikdy by nemal byť nástroj kupčenia. Ja viem aj o prípadoch, kedy sa vykupovali amnestiami ľudia, ktorí urobili autonehodu, ktorých príbuzní urobili autonehodu so smrteľným následkom. Aj toto prezidenti, ktorých Slovenská republika mala po roku 1993, boli schopní páchať. Aj preto sa, ako viete, inštitút amnestií potom zmenil a stali sa z nich, stali sa z nich iba, nie zastavenie vyšetrovania, ale iba naozaj odpustenie vykonaného a vyšetreného trestného činu.
Tento návrh ide ešte o krok ďalej. Amnestie alebo osobné milosti by mali byť inštitútom milosrdenstva pred tvárou verejnosti, inštitútom, ktorý napráva tvrdosť zákona vo veľmi zriedkavých, mimoriadnych prípadoch, ktoré osud vie pripraviť. Ničím iným by tento inštitút v rukách prezidenta nemal byť.

Ďakujem pekne. Pán Goga, správne si povedal, že ako je to u nás, ako to vyzerá opozičný, koaličný návrh. A musím povedať jedno, že tiež za tých osem rokov som vytriezvel, ale naši občania, naši voliči, keď im to poviem na mítingu, oni hovoria, veď je to dobrý návrh, prečo neprešiel, a vtedy je o tej politickej, by som povedal, poslušnosti alebo o tom svedomí, ktorú má daný poslanec. Mnohí občania sa ma pýtajú, načo potom tí ostatní poslanci sú tam, keď stačí jeden, ktorý povie, že má 28 – 30 hlasov poslancov, a ako on rozhodne, tak sa bude hlasovať. A ja im neviem dať na túto otázku odpoveď, pretože na Ústavu Slovenskej republiky hovoríme, že podľa svojho svedomia a presvedčenia budeme hlasovať, nie podľa toho, ako nám ukáže stranícky šéf.
A potom je tu ten veľký problém, ako sa tie naše návrhy dávajú alebo preberajú. Áno, ja tiež už niektoré moje návrhy dávam jedenástykrát, niektoré desiatykrát, ale nesmieme povoliť, lebo ináč by sme povedali, že sme tu zbytočne. A jak si povedal, sú to iba zákony, ktoré si môžme potom iba vybrať, lebo problém riešia, ktorý táto koalícia nerieši, a my iba vytiahneme a zmeníme dátum, predkladateľa a môžme možnože ako vládne návrhy raz ich predložiť v danom rezorte, pokiaľ tie roky, ja už som tu ôsmy rok, nemohli prejsť, pretože si opozičný.
Takže ďakujem pekne, pán kolega, a, pán kolega Klus, ďakujem za tvoju sebareflexiu, že ako politológ si tiež uznal, že tá prax je taká, aká je, a ďalším politológom to hovor, že toto je slovenská realita. Nie aký zákon, ale kto ho dáva, a to je problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. No áno, teraz, keď hovoríme o individuálnych milostiach a amnestiách, sme zažili moment, v ktorom 79 členov tejto snemovne amnestovalo Mariána Kočnera, lebo od Michala Kováča dostal individuálnu milosť v istých kontextoch a v súvislostiach, čo v reále nič nemenia na tom, že to bolo nedôvodné a bolo to teda porušením toho, ako sa má udeľovať individuálna milosť. Ale teraz to nebolo gesto jednoho prezidenta, teraz to bolo hlasovanie 79 ľudí, ktorí ho amnestovali.
My s kolegom Klusom nepochybne uznávame zmysel individuálnej amnestie. Uznávame, že ak – viď Istambulský protokol – podľa starého folklóru mužský príslušník tohto holubičieho národa mláti manželku opakovane a stále a táto raz, prekypiac a stratiac nervy, ho udrie tĺčikom na mäso a on nešťastne spadne a o roh kachlí si rozrazí spodinu lebečnú a ostanú tri deti, tak je možné zvážiť okolnosti a zbaviť ju aj primerane nižšieho rozsudku, než aký od súdu v takom prípade by dostať mala, v záujme tých detí. Ale je veľký rozdiel teraz s plným vedomím toho, kto je Marián Kočner, mu udeliť takúto masovú, väčšinovú amnestiu. A to je obraz krajiny, s ktorým sa my s pozmeňujúcimi návrhmi a predlohami nových zákonov snažíme bojovať. Veríme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem tento návrh dať do kontextu nie dávnej histórie, aj keď má korene v dlhšej minulosti. Pred dvomi rokmi zomrel Michal Kováč, bolo to takto na jeseň, a vlastne jeho pohrebom a rekapituláciami okolo neho vznikla úplne nová atmosféra aj v spoločnosti a začala sa ofenzíva za zrušenie Mečiarových amnestií, ktorých dôsledkom, ako vieme, nemohol byť vyšetrený prípad únosu Michala Kováča ml. a vlastne to zasahovalo aj vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša.
Výhrady vládnucich voči zrušeniu amnestií boli iracionálne, pôsobilo to, ako keby sa cítili spoluvinníkmi týchto odsúdeniahodných činov, v každom prípade sme to mohli vnímať iba tak, že nositeľa týchto amnestií Mečiara a jeho éru akýmsi spôsobom berú na svoje bedrá. Bolo to nezmyselné, nemuseli to robiť, predsa to robili. Argumenty za zrušenie, argumenty proti zrušeniu Mečiarových amnestií boli v zásade dvoch typov. Jedna argumentácia hovorila, že amnestie raz už udelené sa nikdy nedajú zrušiť, aj keď sme stokrát argumentovali, ako je očividné, že Mečiar mal iba prenesené právomoci, že je vôbec diskutabilné, aby mohol takýto bezprecedentný krok robiť pri prenesení právomocí prezidenta. Akokoľvek sme argumentovali morálkou a právnym štátom a, samozrejme, spravodlivosťou, stále sa opakoval argument a hovoril najmä Robert Fico, ktorý ako právnik dával takpovediac ruku do ohňa za to, že amnestie sú nezrušiteľné, je to v rozpore s ústavou, je to v rozpore vôbec s právnymi možnosťami parlamentu.
Druhou kategóriou sa ukázalo, že sú, je ten argument, že no dobre, "naši", čiže mečiarovci, dali amnestiu na trestné činy Lexu a SIS povedzme, ale Michal Kováč dal amnestiu v kauze Technopol. Amnestiu, ktorá sa týkala jeho syna. A akokoľvek boli tieto dve, dva prípady nezlučiteľné a ani neporovnateľné, tak pre ich voličov to bola silná argumentácia: My nezrušíme Mečiara, lebo vy bránite zrušeniu rovnako amorálnych amnestií Michala Kováča ako prezidenta.
No neboli to rovnaké amnestie najmä z jedného dôvodu, na jednej strane bol únos a vražda, a tuná bola nejaká sprenevera. Druhý dôvod bol ten, že Michal Kováč ml. sa nijako nechcel vyhýbať vyšetrovaniu, ale tie amnestie potreboval práve na to, aby sa dostal pred nemeckých vyšetrovateľov, keďže Mečiarova vláda mu upierala pas a možnosť vycestovať. Ako vieme, neskôr v Nemecku aj súd prebehol a Michal Kováč nebol obvinený a nebol, nebol považovaný za žiadneho kriminálnika. Čiže toto je veľký, veľký rozdiel: na jednej strane mŕtvy Remiáš a únos, na druhej strane tento príbeh, kde vlastne Mečiarova garnitúra nastrážila na Michala Kováča pascu, do ktorej v istej, v istom zmysle aj padol, pretože, pretože vlastne získal teda od otca amnestiu, ale keď mal už ju využiť a vycestovať do Nemecka, aby sa postavil pred vyšetrovateľov, tak bol unesený. Ten únos priamo súvisel s tým, že o pár dní mal Michal Kováč už ísť do toho Nemecka. Čiže príbeh, keď si takto porozprávame, je očividne boj dobra a zla, je očividné, kto kde stojí.
Predsa ale opakovali predstavitelia koalície, ak nechcete zrušiť, pomôcť zrušiť amnestie Michala Kováča, my nepomôžeme zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Ako viete, pod tlakom verejnosti sa napokon, napokon Robert Fico kapituloval. Uznal, že celý čas zavádzal a že amnestie sa veru zrušiť dajú.
Pod tlakom verejnej mienky a demonštrácií, pod tlakom filmu, ktorý veľmi ilustratívne opisoval, čo sa to vlastne v tých 90. rokoch stalo, sme začali rokovať o ústavnom zákone, ktorým by sa zrušili amnestie, kde boli potrebné aj hlasy opozície, bez opozície to možné nebolo. Vtedy sa ale vyskytol zádrhel. Áno, my chceme zrušiť Kováčove amnestie z Technopolu, ale tak, aby sa nič nestalo Kočnerovi. Meno Kočner vtedy pre mňa a pre mnohých z nás tu v parlamente nijako nie často frekventované, meno Kočner sa zrazu ukázalo byť absolútnou prekážkou a koalícia alebo jej niektorí politici boli ochotní za Kočnera takpovediac dušu dať. Tie rokovania trvali dlho a napokon skončili absurdným výstupom, kedy sa zrušili Mečiarove amnestie, zrušili sa aj amnestie na Technopol s jedinou výnimkou – v konečnom texte zákona, ako ho predložila skupina poslancov SMER-u, MOST-u a SNS nebola, nebolo zrušenie amnestií, ktoré by sa týkalo Mariána Kočnera.
Odvtedy uplynulo jeden a pol roka a dnes táto snemovňa meno Mariána Kočnera pozná už oveľa lepšie. Skloňuje sa skoro celý tento rok, skloňuje sa v tých najdesivejších súvislostiach. Ak bolo teda obskúrne a podivuhodné, že táto osoba mala takú mimoriadnu ochranu, požívala takú mimoriadnu imunitu v očiach poslancov tejto koalície v dobách, keď sa rušili Mečiarove amnestie, ako máme rozumieť, že požíva takú mimoriadnu imunitu dnes? Dnes, keď sa pertraktuje, aké záznamy o Gorile sa našli v jeho trezore, čo naznačuje, že Marián Kočner bol naozaj šéf akejsi mafie alebo sám bol vydieračom, ktorý zbieral materiály, ktorými mohol účinne vydierať tých najvýznamnejších politikov tejto republiky. Tento človek, ktorý je vyšetrovaný pre podvody na zmenkách, pre ďalšie a ďalšie podvody, ku ktorým patrí napokon aj ten Technopol, kde jednoznačne podľa toho, čo o tom viem, bol on tým, kto vťahoval do vecí mladého Kováča a bol on tým organizátorom tejto akcie. No a dnes sme svedkom okrem týchto desivých správ a okrem tohoto obrazu pána Kočnera, ktorý, ktorým dnes ale už disponuje každý z nás, dnes sme svedkom, že ten, v tomto parlamente je väčšina, ktorá bráni zrušeniu tejto umelej ochrany v kauze Technopol pána Mariána Kočnera. Čiže Michal Kováč už druhý rok nemá žiadnu ochranu, ten, ktorý bol vtiahnutý a nakoniec nemeckým súdom aj zbavený viny, ale Marián Kočner je stále nedotknuteľný.
Ako je to možné, kolegovia? Vy veríte naozaj, prihováram sa teraz hypotetickým poslancom koalície, pretože tu aj nesedia, ale predsa len, k inému sa nemôžem. Vy, páni a dámy, vy veríte, že toto si nikto nevšimne? Že toto sa v tomto predvianočnom období a prijatí rozpočtu a tak ďalej naozaj zametie pod koberec? Vy dnes ste vystavili svoju zmenku, že vystavujete sa za ochrancov a držiteľov imunity Mariána Kočnera. Vy sa hlásite k ochrane tejto osoby a tým aj jeho činom.
Ja som presvedčený, že mnohí z vládnej koalície to urobili len pod nejakým tlakom politickej objednávky svojej strany, ale potom sú tieto strany na strane zločinu? Alebo ste na strane spravodlivosti?
Ukončím svoj prejav tým, že chcem dúfať, že iba ste závideli poslancom opozície, že predložili takýto náležitý návrh, lebo je naozaj najvyšší čas napraviť to nedorozumenie, v úvodzovkách, kedy ste ochránili Mariána Kočnera pri rušení amnestií Mečiara a Kováča a vtedy jediná výnimka mal byť, mal byť tento muž, pán Marián Kočner, že chcete sami to napraviť, len ste závideli, že to predkladá opozícia, a v priebehu najbližších dní sa dozvieme všetci, že ste prišli s vlastným návrhom na zrušenie imunity a ochrany Mariána Kočnera prostredníctvom tohoto parlamentu. On sa vie chrániť, ako vidíme, najrôznejšími, možno aj nezákonnými formami. Nepridávajte sa, prosím vás, k tomu ešte aj, nepridávajte k tomu ešte aj Národnú radu Slovenskej republiky.

V krátkosti odpoviem na otázku, ktorú tu pán kolega položil. A teda otázku, že či ste tu vy, kolegovia, zločinci. Moja odpoveď je, samozrejme, že sú.

Ďakujem veľmi pekne všetkým vystupujúcim v tejto rozprave a takisto aj za faktické poznámky, v ktorých sa už viaceré veci vyjasnili alebo možno nejakým spôsobom doplnili to, čo sme predstavili ako náš návrh na zmenu okrem iného aj Ústavy Slovenskej republiky.
Rád by som zdôraznil, že práve tá historická pamäť je to, čo nás viedlo k návrhu tohto zákona, ale aj riziko, ktoré prichádza s blížiacimi sa či už výročiami, alebo zmenami na poste prezidenta Slovenskej republiky. Tu by som ale rád zdôraznil, že tento zákon nebol v žiadnom prípade mienený proti namiereniu inštitútu prezidenta a už vôbec nie voči akémukoľvek konkrétnemu prezidentovi, resp. budúcemu prezidentovi Slovenskej republiky.
O to viac dúfam, že ako v istom slova zmysle nadpolitický návrh je tento všeobecne akceptovateľný celou snemovňou, a verím, že v hlasovaní o 17. hodine nás kolegovia vládnej koalície milo prekvapia a všetky naše skeptické reči o tom, ako to tu funguje medzi opozíciou a koalíciou, pošlú na istý čas do zabudnutia. Obzvlášť pripomínam kolegom z MOST-u – HÍD ich hlasovanie v roku 2013.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pri uvádzaní zákona uvediem len zopár faktov z dôvodovej správy, lebo potom by som chcela viac k nemu priblížiť v rozprave, do ktorej sa týmto aj zároveň hneď hlásim.
Takže tento návrh dopĺňa a mení právnu úpravu týkajúcu sa poskytovania finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry. Mení úlohu hodnotiacich komisií, ktoré budú môcť buď odporučiť, alebo neodporučiť projekt iba ako celok a iba raz v znení obsahu a rozpočtu, tak ako bol podaný, čím chceme eliminovať situácie, kedy sú fondom schvaľované zvyčajne nižšie sumy ako tie, o ktoré sa žiada, čím dochádza k následným vynúteným zmenám a úpravám pôvodného rozpočtu, koprodukčných vkladov a tým aj k zmenám v pôvodnej, v pôvodnej koncepcii diela, o ktoré má fond záujem.
Zavádzame úpravu, kedy žiadosť budú hodnotiť dve odborné komisie, umelecká odborná z hľadiska celkového umeleckého hľadiska, a ekonomicko-technická odborná komisia z produkčného a finančného hľadiska.
Návrhom sa snažíme súčasne výrazne znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov, ako aj fond v etape podávania žiadostí a povinnosť predkladať niektoré povinné prílohy presúvame až do momentu podpisu zmluvy.
Zároveň ustanovujeme podmienku najneskôr v čase podpisu zmluvy vierohodne preukázať zabezpečenie všetkých deklarovaných koprodukčných vkladov a viesť všetky finančné prostriedky na osobitnom účte. Audiovizuálny fond by mal mať k takémuto účtu zriadený pasívny prístup, čím chceme reagovať na doterajšiu absenciu krížovej kontroly použitia finančných prostriedkov poskytnutých z viacerých verejných zdrojov, ako aj absenciu účinnej kontroly realizácie celkového priebehu produkcie diela podľa schváleného časového a finančného plánu.
Takisto ustanovujeme podmienku, aby minimálne pri projektoch, ktorých celkový rozpočet presahuje 500-tisíc eur, sa v zmluve o poskytnutí dotácie, aby sa vlastne dotácia premenila na koprodukčný vklad, resp. aby zmluva upravila osobitné podmienky o podiele fondu na príjmoch aj z obchodného zhodnotenia projektu. Tým zase reagujeme na situáciu, kedy nie je zabezpečená návratnosť poskytnutých prostriedkov do fondu v prípade, ak projekty, podporené projekty sú náhodou komerčne úspešné. Dôvodom nášho návrhu sú teda problémy s transparentnosťou a efektívnosťou využitia finančných prostriedkov poskytovaných na podporu audiovizuálnej kultúry a ich kontrolou.
Týmto návrhom, tento náš návrh zákona neovplyvňuje objemy finančných prostriedkov určených na podporu audiovizuálnej kultúry, ani neznižuje zákonné možnosti podpory pre jednotlivé projekty.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Píšeme, že nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, skôr si myslíme, že bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Toľko oficiálny úvod a viac by som povedala potom v rozprave. Ďakujem.