38. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dlhodobo zaznamenávame nevyberané útoky na podstatu rodiny, ktorou je splodenie a výchova detí. Sú vyvíjané silné tlaky na zrovnoprávnenie a uzákonenie spolužitia dvoch homosexuálov ako regulérneho manželstva rovnocenného s manželstvom muža a ženy.
Ústava Slovenskej republiky priznáva manželstvu jedinečné postavenie. Hovorí v čl. 41 ods. 1: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou." "Pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou", hovorí čl. I ods. 3. Slovenská republika si tiež ctí zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa. Zákon o rodine, čl. I ods. 5.
Takéto stanovisko zastáva aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý hovorí, že vnútroštátne orgány sú oprávnené limitovať právo dospelých na adopciu práve záujmami adoptovaných detí. Manželstvo muža a ženy má v skutočnosti dva neoddeliteľné významy nielen pre manželov a spoločnosť, ale zvlášť pre deti. Prvý význam je v budovaní hlbokého vzťahu lásky medzi manželmi, druhý význam je vo vytváraní bezpečného prostredia pre privádzanie detí na svet a pre ich výchovu. Heterosexuálne, monogamné, verné a trváce manželstvá, kde biologickí rodičia vychovávajú svoje deti v harmonickom vzťahu lásky, sú najlepším prostredím pre vývoj detí. Štát, ak má záujem na zdravej spoločnosti, má aj zákonom pravdivo poukázať na fakt, že iné ako heterosexuálne manželstvo nie je na osoh spoločnosti ani jednotlivcom, ale, naopak, je na škodu.
Aký vzor, aký odkaz o sexe je dávaný deťom v homosexuálnych partnerstvách? Ako dosiahne dieťa sexuálnu zrelosť v spolužití dvoch homosexuálov? Nemali by sme dopustiť zlé riešenia pre výchovu opustených detí. Deti vyrastajúce v takom prostredí budú mať vážne narušenú schopnosť vytvárať zdravé partnerské vzťahy. Existujú mnohé výskumy a vyjadrenia odborníkov varujúcich pred adopciami detí homosexuálnymi pármi. Keďže zväzok dvoch homosexuálov nedokáže splodiť a porodiť potomkov, homosexuáli prichádzajú s ďalšou požiadavkou – môcť si deti adoptovať. Nezohľadňujú pritom záujem detí, ktoré potrebujú pre svoj zdravý vývin mať ako vzor muža aj ženu, ktorých vlastnosti sa dopĺňajú a vytvárajú celok schopný deťom poskytnúť harmonický rozvoj.
Homosexuáli, ktorí si adoptujú deti, ako sa to bežne deje na západe, nielenže neposkytujú deťom potrebný fyzický a duševný rozvoj, ale vo väčšine prípadov berú adoptované deti skôr ako potencionálne obete ich sexuálnej zvrátenosti. Zaznamenané sú prípady, kedy dvaja homosexuáli žijúci v partnerskom zväzku požičiavali adoptované dieťa ďalším homosexuálom na sexuálne zneužívanie. V neposlednom rade adopcia detí homosexuálmi otvára netušené možnosti pedofilom, ktorí sa čoraz viac domáhajú svojich tzv. práv na sex s deťmi.
Psychiatri a psychológovia varujú, že spochybnenie sexuálnej identity detí predstavuje nezanedbateľné riziko vyvolania poruchy identity, ktorá je vlastne duševnou poruchou a je zaradená v medzinárodnej klasifikácii duševných chorôb. V konečnom dôsledku môže viesť k neželaným duševným poruchám, ako aj k poruchám správania. Deti postihnuté adopciou homosexuálmi v mnohých prípadoch končia samovraždou. Predstavitelia a zástupcovia psychiatrickej, psychologickej a inej odbornej obce odmietajú sociálne experimentovanie s duševným zdravím detí. A my to odmietame tiež.
Vystavovanie dieťaťa tzv. rodového scitlivovaniu, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, teda aj adopcie sa dožadujúcich homosexuálov, pedagógov, inštitúcií alebo médií, je z ich odborného hľadiska neospravedlniteľné. A je to zločin. Každý neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušovanie medzinárodných konvencií práv dieťaťa.
Štát, ako aj celá spoločnosť majú povinnosť zabezpečiť prostredie, ktoré bude chrániť krehkú dušu, krehkú duševnú stabilitu detí od útleho detstva až do dospelosti. Nie je možné nečinne sa prizerať, ako sú deti ohrozované a stávajú sa z nich labilní, nevyvážení jedinci, nakoľko títo robia potom takou aj celú spoločnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Natálka, dobre si to vystihla. Ja ťa ešte doplním. Adopcia alebo osvojenie dieťaťa je psychicky a administratívne náročný proces. Budúci rodičia musia byť pripravení na odhalenie svojho najprivátnejšieho súkromia pred úradníkmi, ktorí od nich vyžadujú potvrdenia o príjme, bezúhonnosti v bytových, rodinných a sociálnych pomeroch spolu s množstvom ďalšej dokumentácie. Obdobie, kedy sa možní rodičia pripravujú na prijatie dieťatka, si od nich vyžaduje disciplínu, sebazaprenie a obrovskú dávku trpezlivosti. Napriek mnohým administratívnym nedokonalostiam sa kompetentné úrady snažia o čo najdôležitejšie overenie osoby, ktoré si chcú dieťa osvojiť. Zmyslom je zabezpečiť opusteným deťom čo najstabilnejší domov, ktorý by ich integroval do spoločnosti a zaručil ich zdravý fyzický aj mentálny vývoj.
Predložený návrh zákona v tomto zmysle neprichádza s novinkou, iba dopĺňa zoznam požiadaviek na zaručenie vyššie uvedeného. Ochrana detí pred možným zneužívaním či poruchou rodovej identity spôsobenou pedofilmi, zoofilmi či sexuálnymi deviáciami homosexuálov by preto nemala byť diskusiou, iba racionálnym konštatovaním.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Natálka, ja by som ťa tiež chcela len doplniť a povedať, že každé dieťa, keď príde na svet, má nepochybne dve práva: právo na život a právo na vzťah s jeho otcom a matkou. K tejto téme som prečítala na internete nespočetné množstvo článkov, vyjadrení a spovedí ľudí, ktorí vyrastali v homosexuálnych pároch.
Dovolím si zacitovať aspoň dva prípady: "Môj sexuálny otec bol tak posadnutý sexom, že keď som si počas strednej školy priviedla domov spolužiaka, tak otec aj so svojím milencom mu navrhovali sex." Druhá spoveď: "Moje lesbické matky aj chceli moju zdravú výchovu, no pri ich spôsobe života som bol natoľko emocionálne zmätený, že som sa ako tínedžer uchýlil k homosexuálnej prostitúcii a neskôr ako dospelý som sa oddával homosexuálnym a bisexuálnym vzťahom."
Ďalším príkladom je prípad, ktorý sa stal v Anglicku, kde dvaja muži homosexuáli dostali do pestúnskej starostlivosti štyroch chlapcov vo veku 8 až 14 rokov. Už v priebehu prvých mesiacov používali chlapcov na svoje choré sexuálne praktiky, natáčali si ich na kameru a tiež si chlapcov natáčali pri sprchovaní. Chlapcov podnecovali a dokonca aj nútili, aby sledovali homosexuálnu pornografiu. Pestúni boli, našťastie, v krátkom čase usvedčení a odsúdení na nepodmienečné tresty.
Takýchto spovedí obetí homosexuálnej nezdravej, nemorálnej a psychiku poškodzujúcej výchovy je plný internet. Stačí len chcieť to vidieť a začať sa s tým zaoberať. Skúste sa všetci aspoň na chvíľku nad touto témou zamyslieť a zistíte, že je to zvrátené a choré.
Ďakujem.

=====

Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica č. 2016/797 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii, smernica č. 2016/798 o bezpečnosti železníc a smernica č. 2016/2370, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a správu železničnej infraštruktúry.
Smernica o interoperabilite a smernica o bezpečnosti deleguje značnú časť kompetencií, ktorými doteraz disponovali vnútroštátne bezpečnostné orgány, na Železničnú agentúru Európskej únie, a to v oblasti vydávania povolenia na uvedenie železničných vozidiel na trh a vydávania bezpečnostného osvedčenia.
Smernica o otvorení trhu má za cieľom budovať jednotný európsky železničný priestor prostredníctvom rozšírenia zásady otvoreného prístupu na trh vnútroštátnej železničnej dopravy.
Návrhom zákona sa súčasne upravujú a precizujú ustanovenia, ktorých zmena... (Zaznel zvuk ministrovho mobilu.)
Ó, pardon, prepáčte. (Minister zrušil zvuk mobilu. Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie, nie, lebo nejde mi, ja som to dal na ticho a nejak to nefunguje. (Reakcia z pléna.) Volajú, no. (Reakcia z pléna.) Že potrebujú pracovnú silu. (Zasmiatie sa v sále.) No dúfam, že to... (Reakcia z pléna.) Dúfam... Nevykrikujte, pán Simon, prosím vás pekne.
Prepáčte, dúfam, že to bude fungovať. (Povedané s úsmevom.)
Návrhom zákona sa súčasne upravujú a precizujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
Návrhom zákona sa rieši aj aktuálny nedostatok rušňovodičov v železničných spoločnostiach, zriaďuje sa register držiteľov preukazov rušňovodičov za účelom lepšej kontroly ich pracovného času.
Návrhom zákona sa ďalej ustanovuje postup pri uzatváraní zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme prostredníctvom verejnej súťaže vzhľadom na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní túto zákazku vylúčil.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a pozitívny sociálny vplyv. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona (tlač 1201), v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
V súčasnosti je na prevádzkovanie taxislužby potrebná koncesia a zároveň je potrebné plniť podmienky na prevádzkovanie taxislužby, ustanovené v zákone č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a v znení neskorších predpisov. Rámec podmienok, ktoré je potrebné splniť na prevádzkovanie taxislužby, bol stanovený v roku 2012. Aplikačná prax od roku 2012 však ukázala, že niektoré podmienky je vhodné revidovať aj v súvislosti s úpravou moderných foriem podnikania v oblasti kolaboratívnej ekonomiky a zároveň je potrebné zefektívniť a inovovať kontrolný mechanizmus pri nelegálnom prevádzkovaní taxislužby.
Cieľom predloženého návrhu zákona je revidovať a zjednodušiť podmienky podnikania v taxislužbe, podporiť nové trendy v oblasti kolaboratívnej ekonomiky s využitím digitálnych platforiem pri podnikaní v oblasti prepravy osôb, zlepšiť kontrolné mechanizmy, ktoré budú smerovať k zvýšeniu efektivity kontrol, aby sa v čo najmenšej (pozn. red.: správne "najväčšej") miere zamedzilo nelegálnemu podnikaniu v taxislužbe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, na informáciu spoločnosti a sociálne prostredie a životné prostredie sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu prerokovania predloženého vládneho návrhu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu predmetného vládneho návrhu zákona (tlač 1137) v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1400 zo 16. októbra 2018 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 472 z 20. novembra 2018, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 335 z 20. novembra 2018, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 295 z 22. novembra 2018 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 180 z 22. novembra 2018.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 9 a 11 až 21 spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 10 a 22 spoločne s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1137), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 316 27. novembra 2018. Týmto uznesením ma poveril výbor predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, v strane SaS vítame zjednodušenie podmienok v oblasti podnikania v taxislužbe a tiež to, že vláda síce dosť neskoro, ale predsa reaguje na nové trendy v oblasti kolaboratívnej ekonomiky a podporuje využívanie digitálnych platforiem pri podnikaní v oblasti prepravy osôb, ktoré sú v súčasnosti medzi spotrebiteľmi veľmi obľúbené.
Ako sa hovorí, vývoju a trendom sa nedá uniknúť, dá sa im len prispôsobiť a vhodne na ne reagovať a čím skôr to urobíme, tým viac z toho dokážeme profitovať. Aj preto sme už v minulosti s mojimi kolegami Mirom Ivanom a Karolom Galekom v tejto oblasti podnikli množstvo rôznych krokov, či už to boli verejné diskusie, spoločné zasadnutia komisií pre dopravu a podnikateľské prostredie, alebo to bolo dokonca spoločné zasadnutie troch komisií, to bola doprava, podnikateľské prostredie a inovácie, alebo to boli nespočetné stretnutia so zástupcami či už taxikárov, alebo alternatívnych dopravcov.
V každom prípade z týchto stretnutí vzišli mnohé podnety a návrhy, ktoré vyústili do návrhu na zmenu zákona o cestnej doprave a ten sme v tomto pléne opätovne predkladali, bohužiaľ, vždy neúspešne.
No, za úspech považujeme, že sa ním vláda aspoň inšpirovala a prináša do pléna veľmi podobný svoj vlastný návrh. Aj keď mohol byť trošku ambicióznejší, no v každom prípade aj za daných okolností ho považujeme za významný krok vpred.
Keď som si prechádzala vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona, našla som veľa relevantných návrhov, ktoré napriek tomu, že by boli užitočné a boli rozumné, tak neboli zo strany ministerstva dopravy z nejakého dôvodu akceptované.
Spomeniem v tejto súvislosti aspoň niektoré, ktoré boli predložené či už Republikou úniou zamestnávateľov, Americkou obchodnou komorou, Inštitútom INESS, alebo predstaviteľmi platforiem či už Taxify, Uber, ktorých sa, samozrejme, táto téma bezprostredne a veľmi významne dotýka.
Asi najviac pripomienok bolo spojených s navrhovanou účinnosťou tohto zákona, ktorý je stanovený na 1. apríla 2019. A nedá mi nespomenúť, že vždy, keď sa v tejto snemovni prijíma nejaká nová povinnosť pre niekoho alebo zavedenie nejakej novej dane, alebo nového poplatku, alebo niečoho, čo teda naozaj spôsobuje povinnosť, tak tam sme veľmi rýchli, ale keď ideme niečo uľahčiť, zjednodušiť, zrýchliť, tak vtedy si naozaj dávame načas a vtedy sa účinnosť odkladá. A ja si myslím, že toto je návrh, ktorý mohol mať rýchlejšiu účinnosť, ako je 1. 4.
Tento návrh sa pripravoval dva roky, čo je, ak berieme do úvahy, akou rýchlosťou sa vyvíjajú moderné technológie a kolaboratívna ekonomika, je to veľmi dlhá doba. Vláda napriek nespravodlivým podmienkam na podnikanie v oblasti osobnej dopravy so zmenami veľmi dlho otáľala.
Ako nám je všetkým jasné, táto situácia vyvolávala mnohé konflikty, pretože dve skupiny podnikateľov si nemôžu pri tak rozdielnych podmienkach konkurovať. Jedni sa cítili voči druhým znevýhodnení a tí zvýhodnení, tí bez tých licencií, tí len krčili ramenami. Tieto problémy sa eskalovali, pamätáme si tu mnohé veľmi dusné atmosféry situácie, dokonca niečo, čo už javilo známky nejakého štrajku, a toto všetko malo bezprostredne negatívny dopad nielen na stovky aktívnych vodičov, ale, samozrejme, sa to prenášalo aj na desaťtisíce aktívnych cestujúcich. A toto je situácia, pred ktorou nemôže štát strkať hlavu do piesku. Je to situácia, ktorú bolo potrebné riešiť oveľa, oveľa skôr.
Na toto poukazujem aj v kontexte napríklad toho, že pred pár dňami vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie ohľadom novely zákona o službách zamestnanosti, kde chceme uľahčiť dovážanie zamestnancov z tretích krajín, a tu sme si vedeli veľmi, veľmi urýchliť tú cestu, ako dostať zákon do života. Ale keď majú problémy naši slovenskí prepravcovia a taxikári, tak sme museli čakať dva roky a ešte aj tá účinnosť teda nechá na seba chvíľku počkať.
Toto sa tu stáva snáď pravidlom. Napríklad aj zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov navrhujete prijať s účinnosťou od 1. 1. 2019, a pritom je aktuálne tiež v druhom čítaní, na tejto schôdzi dokonca bude rokovaný ešte aj po tomto zákone.
Tým chcem povedať, že keď vláda naozaj chce, tak vie konať oveľa rýchlejšie a ja si veľmi želám, aby chcela aj v prípadoch, keď vie svojím návrhom niekomu pomôcť.
Ďalším veľmi dôležitým návrhom z medzirezortného pripomienkového konania, ktorý tiež neuspel, a toto sme tiež my navrhovali, aby platnosť koncesie bola časovo neobmedzená. Sme presvedčení, že ak raz žiadateľ splnil všetky zákonné podmienky pri prvej žiadosti o koncesiu, opakované preukazovanie spĺňania týchto podmienok vedie k ďalšej byrokracii, vedie k zdĺhavému procesu a v neposlednom rade aj k práci navyše pre štátne orgány. Veď tu máme kontrolné mechanizmy, ktoré predsa dohliadnu na splnenie podmienok zo strany jednotlivých subjektov. Pokiaľ ministerstvo v tomto prípade argumentuje, že aj ostatné doklady v oblasti cestnej dopravy majú obmedzenú platnosť, tak ja si myslím, že toto je veľmi nedostatočný argument. Dostatočný argument by bol, keby naozaj bolo opodstatnené to skončenie tej platnosti, alebo teda expirácia tohto, tohto dokladu, a to, že však, však aj inde to tak platí, to, to je veľmi, veľmi teda slabé, až, až to teda javí známky, že na to skutočne nie sú žiadne rozumné dôvody.
A spomínam to v kontexte toho, že vláda sa na jednej strane tvári, že bojuje proti byrokracii, máme tu už niekoľký balíček ohlasovaný, protibyrokratický, a máme tu vyhlásenú vojnu byrokracii. A tú, ktorú máme priamo pod nosom, tak tú nevidíme, alebo asi aj vidíme, ale asi ju nechceme riešiť.
A tiež by ma zaujímalo, z akého dôvodu je v zákone povinnosť označiť každé prevádzkované vozidlo na predných ľavých a predných pravých dverách obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby. Veď ten, kto si chce tú reklamu robiť, tak si môže kľudne oblepiť aj celé auto. A iný, možno nejaký študent alebo možno niekto, kto má túto činnosť len popri nejakej inej práci a to auto využíva aj na iné účely a nemá zapotreby si auto oblepovať a robiť si takúto reklamu, tak to jednoducho neurobí. Možno je to nejaký študent, ktorý dve-tri hodiny denne, možno päť hodín týždenne si takto privyrába a stačí mu mobilný telefón, stačí mu aplikácia. Chúďa, trochu voľného času a nepotrebuje si oblepiť celé auto.
V kontexte toho strana SaS predkladala na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona o cestnej doprave, v zmysle ktorej by sa zakotvilo výhradné používanie označenia vozidiel s označením taxi len pre vozidlá taxislužby a zároveň zákaz používať toto označenie inými vozidlami ako vozidlami taxislužby. Ako akási menšia výhoda pre klasických taxikárov. Aj tu ste si mohli, pán minister, zobrať príklad, tak ako pri niektorých iných návrhoch, ja si myslím, že aj toto by, tak ak nie uľahčilo, ale aj uľahčilo, aj trošku zlacnilo, ale, ale minimálne, minimálne tak skomfortnilo tým prevádzkovateľom, takým tým, tým, čo to nemajú ako full time job.
Podľa tohto návrhu je prevádzkovateľ taxislužby povinný zabezpečiť poskytovanie služieb prostredníctvom vodičov vozidiel taxislužby, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi taxislužby. Tak tu tiež nerozumiem, z akého dôvodu nemôžu byť zamestnávaní na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Toto by niektorým takisto uľahčilo podnikanie. A možno to má nejaký dôvod, ale ja ho naozaj nevidím, ani, ani doteraz si myslím, že nebola táto otázka zodpovedaná.
Ako poslednú výhradu, ktoré chcem spomenúť a ktorou sme mohli prispieť ku kvalitnejšiemu návrhu, spomeniem povinné psychotesty. Ozaj ani tu neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý majú byť povinné. Každý, kto získa vodičské oprávnenie, nimi musel prejsť, a teda táto povinnosť je duplicitná a zbytočná. A navyše neexistuje žiadna analýza, ktorá by potvrdzovala význam alebo aspoň zvýšenú bezpečnosť pre zákazníkov, ak má vodič, ktorý ich vezie, absolvované tieto testy dvakrát.
A tu spomeniem ešte jednu vec. Často sa pri mnohých návrhoch, kde nie sú relevantné argumenty, spomína bezpečnosť. No aj opatrenie, ktoré má zvýšiť bezpečnosť, aj, aj toto tvrdenie by malo byť niečom podložené, aký presne má vplyv takého opatrenie na bezpečnosť. Pretože ak pri každej príležitosti chceme povedať, že lebo bezpečnosť, tak to je veľmi, veľmi nebezpečné. Pretože takto naozaj môžeme skončiť, že všetci budeme sedieť s helmami na hlavách ešte aj v autách a s chráničmi na nohách a na rukách a neviem kde všade. Možno sa budeme musieť pohybovať v autách dvadsaťkilometrovou rýchlosťou, lebo bezpečnosť, lebo však ide nám teda o tú bezpečnosť.
Ale, dámy a páni, aj toto musí mať niekde nejaké reálne rámce. Teda ak neexistuje argument iný ako, lebo bezpečnosť, tak som toho názoru, že tam by sa takého podmienky nemali dávať, lebo naozaj skončíme veľmi zle. A som presvedčená, že psychotesty takéto rozumné, relevantné, racionálne argumenty nemajú. Nie sú ničím iným, len ťahaním peňazí z vreciek taxikárom. O čom svedčí aj to, ako sú kvalitne vykonávané a častokrát sú robené naozaj len, len úplne, úplne formálne.
Vážené dámy, vážení páni, ako som už uviedla, my vítame túto, túto snahu a vítame v podstate akúkoľvek snahu, ktorá smeruje k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. A táto novela takým krokom je. A ako som už povedala, napriek tomu, že máme mnohé výhrady, považujeme ju za pozitívnu, za pozitívny krok vpred. Ale pri každej príležitosti poviem, mohla byť ambicióznejšia. Skutočne mohla byť ambicióznejšia a tie dôvody som pomenovala.
V zákone ostalo stále mnoho zbytočných podmienok, ktoré vôbec nemusia byť povinné. Mohli by pre prepravcu byť takými tými jeho konkurenčnými výhodami, ktoré - ak má pocit, že ich tí zákazníci ocenia - mohol ich on absolvovať, mohol si ich on zaviesť a mohol sa nimi pýšiť ako svojou vlastnou konkurenčnou výhodou. Nemuseli tieto veci ostať ako povinnou povinnosťou pre, pre všetkých taxikárov, pretože toto všetko, samozrejme, navyšuje cenu. Akákoľvek povinnosť, ktorú podnikateľ, ktorý predáva svoje služby alebo tovary, má, toto všetko sa prejaví v cene. Áno, aj byrokracia sa prejavuje v cenách.
Napriek tomu a napriek mojim výhradám opakujem, klub SaS tento návrh podporí.
A nedá mi nespomenúť, pretože myslím si, že aj to treba povedať a poďakovať ministerstvu dopravy, že pri tvorbe tohto zákona naozaj spolupracovali, že aj prijali vždy pozvanie na rôzne stretnutia, ako aj na spoločné zasadnutie komisie. Myslím si, že ten priestor na diskusiu bol, a to, akým smerom smeruje kultúra politická a kultúra diskusií v tomto pléne, tak musím toto naozaj vyzdvihnúť, že, že bola by som veľmi rada, keby to bolo štandardom aj inde. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegyni Jane Kiššovej. Ja som si písal postupne, že čo by som ešte doplnil. Ale ako išla bod za bodom, tak som si to aj škrtal, lebo všetko vlastne povedala, čo som chcel povedať ja.
A možno sa vrátim len k tomu jednému bodu o tých psychotestoch, že skutočne už dnes majú tie spoločnosti, ktoré používajú digitálne platformy, hodnotiace systémy zavedené. Takže naozaj vychádzajme z tej praxe, vychádzajme z toho, čo sa používa, a nenúťme niekoho pod rúškom zabezpečenia tej bezpečnosti k neustálym nejakým reguláciám. Lebo presne tak ako povedala, každá tá taxislužba môže všetky tie bývalé povinnosti, ktoré boli, a napríklad aj tie psychotesty, využiť na svoju propagáciu a konkurenčne sa odlíšiť teda. Už v svojom marketingu môžu povedať, naše autá sú alebo používame vozidlá s vekom maximálne päť rokov, používame vozidlá s takým objemom kufra, používame alebo jazdia pre nás šoféri s takými a takými skúsenosťami, s takými a takými testami a tak ďalej atď.
Takže toto všetko mohlo byť nechané na dobrovoľnej báze a zákazník by mal byť ten, kto rozhoduje, nie, nie regulácia.
Ďakujem.