3. schôdza

28.4.2016 - 28.4.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 16:03 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 15:38

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Účelom predkladaného návrhu zákona je obnoviť pôvodný právny stav vo vzťahu k strate štátneho občianstva občanmi Slovenskej republiky. Stav, ktorý tu existoval až do roku 2010, stav, ktorý bol nepochybne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. Nadobúdanie a strata občianstva sú upravené práve v zákone č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Podľa čl. 5 ods. 2, a o ten ide, Ústavy Slovenskej republiky nikomu nemožno odňať štátnej občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Až do roku 2010 obsahoval zákon o štátnom občianstve iba jeden spôsob straty štátneho občianstva, prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť.
Dňa 26. mája 2010 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým novelizovala zákon o štátnom občianstve a stanovila v ňom, že štátne občianstvo Slovenskej republiky možno okrem prepustenia zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Kým zánik štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť evidentne spĺňa ústavnú podmienku, že nikomu nemožno odňať občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli, v prípade straty štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva to neplatí. Zákon o štátnom občianstve síce z hľadiska terminológie nehovorí o odňatí štátneho občianstva, ale o jeho strate, podstatný je však obsah. A z obsahového hľadiska v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva ide o odňatie štátneho občianstva Slovenskej republiky proti vôli občana. Vôľa nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu totiž nemusí byť a zväčša ani nie je totožná s vôľou stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Kto hovorí opak, nehovorí pravdu. Občanom Slovenskej republiky, ktorí nadobudli občianstvo iného štátu a oznámili túto skutočnosť úradom, je tak od 17. júla 2010, symbolický dátum, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom občianstve, odnímame štátne občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli.
Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa 22. septembra 2011 obrátila skupina poslancov Národnej rady na čele s poslancom za MOST – HÍD Gáborom Gálom s návrhom na posúdenie súladu niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd však po dlhom otáľaní návrh z procesných dôvodov v septembri 2014 odmietol, pretože sa nenašla nadpolovičná väčšina sudcov Ústavného súdu, ktorá by rozhodla o ústavnosti alebo o neústavnosti zákona. Teda Ústavný súd nerozhodol o tom, že návrh je v súlade s ústavou, nerozhodol ani o tom, že nie je v súlade s ústavou, jednoducho nerozhodol vôbec.
V predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach bolo na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložených niekoľko návrhov noviel zákona o štátnom občianstve, ktorých zámerom bolo odstrániť alebo aspoň zmierniť dôsledky novely z roku 2010. Žiadny z týchto návrhov však nebol schválený. Predkladaný návrh rieši problém odnímania štátneho občianstva systémovo a obnovuje pôvodný právny stav existujúci až do júla 2010, keď jedinou formou straty štátneho občianstva bolo prepustenie zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Zároveň vytvára podmienky na to, aby všetci občania, ktorí stratili občianstvo Slovenskej republiky v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, mohli opätovne nadobudnúť slovenské občianstvo bez splnenia podmienok, ktoré sa inak pri nadobudnutí občianstva vyžadujú.
A dovoľte ešte pár slov k politickému kontextu tejto témy. Schválenie novely zákona o štátnom občianstve sa udialo v roku 2010 na sklonku prvej vlády Roberta Fica. Utečenci vtedy ešte neboli, tak sa ako vhodný predvolebný terč javili aj toľkokrát už vyskúšaní Maďari. Je to predovšetkým maslo na hlave dvoch zo štyroch súčasných koaličných strán SMER-u a Slovenskej národnej strany, HZDS je už na pravde božej. Zmena slovenského zákona o štátnom občianstve bola reakciou na zmenu maďarského zákona o štátnom občianstve. Tá umožnila nadobúdať maďarské štátne občianstvo Maďarom žijúcim v zahraničí, a to aj takým, ktorí nemajú aktuálne alebo v tom čase pobyt na území Maďarska. Nepopieram a nikdy som nepopieral, že ani mne sa ten Orbánov zákon nepáči. Reakciu vtedajšej slovenskej vládnej koalície reprezentovanej Ficom, Slotom a Mečiarom však považujem za neadekvátnu a nesprávnu. Pre mňa nie je podstatné, aké politické hry hrá Viktor Orbán, pre mňa je podstatné, ako sa môj vlastný štát, Slovenská republika, chová k vlastným občanom. A od roku 2010 sa k časti z nich správa v tejto veci zle a nesprávne.
Treba otvorene povedať, že tento zákon bol a je predovšetkým protimaďarský. Je namierený proti tým občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí svoju väzbu s maďarským národom cítia tak, že majú záujem nadobudnúť aj maďarské občianstvo. Mne neprináleží hodnotiť ich pocity a ich rozhodnutie, tak ako by väčšine Slovákov asi nevadilo, keby sa napríklad Slováci žijúci v Kanade, ktorí nemajú slovenské občianstvo, rozhodli nadobudnúť občianstvo Slovenskej republiky, ak by im to legislatíva oboch štátov umožňovala. Preto by nám nemala prekážať ani silná dvojitá identita Maďarov žijúcich na Slovensku. To, že sa cítia Maďarmi, dokonca ani to, že to cítia tak silne, že sa chcú stáť maďarskými občanmi, ich predsa nespochybňuje ako občanov Slovenskej republiky. Až do roku 2010 nám neprekážalo, keď naši spoluobčania nadobúdali občianstvo iného štátu. Začalo nám to prekážať až v roku 2010 a čírou zhodou okolností práve vtedy, keď sa to týkalo našich Maďarov. Nedostatok empatie a vzájomného pochopenia je jedným z hlavných problémov porozumenia medzi ľuďmi rôznych národností, v tomto prípade medzi Slovákmi a Maďarmi. Nejde pritom len o nejakú teoretickú dišputu o protiústavnosti právnej úpravy. Zákon spôsobuje aj praktické problémy ľuďom, ktorých sa týka. Pôsobí ako zastrašovací prostriedok, vytvára stav právnej neistoty. Niektorí z občanov, ktorí nadobudli cudzie štátne občianstvo a oznámili to úradom, sa naďalej cítia aj slovenskými občanmi, lebo považujú zákon za protiústavný. Iní to radšej slovenským úradom ani neoznámili v obave, aby o slovenské štátne občianstvo neprišli. Slovenské úrady nemajú spôsob, akým by zistili, či títo ľudia nadobudli alebo nenadobudli štátne občianstvo iného štátu. Zákon tak v podstate nabáda ľudí, aby klamali, zatajovali informácie, a dostáva ich do stavu neistoty.
V praxi sa vyskytli dokonca problémy, keď v dôsledku získania cudzieho štátneho občianstva a teda v zmysle platného zákona straty slovenského štátneho občianstva bolo spochybňované zdravotné poistenie, či dokonca trvalý pobyt dotyčných osôb. Niektorí z nich vedú s úradmi súdne spory, čo priamo vyvracia tézu, že nadobudnutím štátneho občianstva prejavili vôľu vzdať sa slovenského štátneho občianstva. Evidentne neprejavili. Keby prejavili, tak sa nesúdia.
Ďalším problémom právnej úpravy z roku 2010 je, že síce bola namierená primárne voči slovenským občanom maďarskej národnosti, ktorí žijú na území Slovenska a chceli získať maďarské občianstvo, v skutočnosti však tuto platí ono známe: mieril na líšku, trafil Marišku. Podľa agentúrnej správy zo začiatku apríla zákon o občianstve pripravil o slovenský pas doteraz 1331 ľudí. Z nich najviac prijalo občianstvo české – 403, nemecké – 312, rakúske – 182, maďarské – 68, americké – 49, nórske – 31, holandské – 29, belgické – 26, írske – 20 a tak ďalej. Čiže ten zákon mal postihovať primárne slovenských občanov maďarskej národnosti, Maďarov žijúcich v Dunajskej Strede, Komárne, Rimavskej Sobote, a miesto toho postihuje slovenských občanov, ktorí žijú v Berlíne, Prahe alebo Londýne. Vyskytli sa návrhy a niektoré z tých návrhov, o ktorých v minulosti rokoval parlament, riešili tento problém čiastočne, teda neobnovovali pôvodný právny stav, ale odstraňovali práve toto, aby väčšina ľudí, ktorí žijú v inej krajine a nadobudnú občianstvo toho štátu, nestratili automaticky občianstvo Slovenskej republiky. Ja s tými návrhmi nie som stotožnený, ale bola možnosť, aby parlament opravil to aspoň čiastočne. Parlament to neopravil, preto spolu s pánom poslancom Osuským a s pánom poslancom Poliačikom predkladáme návrh, ktorý má obnoviť ten stav, ktorý tu bol až do roku 2010, a obnoviť ho dôsledne.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.4.2016 o 15:38 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:40

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Gáborovi Grendelovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Skryt prepis

27.4.2016 o 15:40 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:50

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

56.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 5 z 18. apríla 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o štátnom občianstve, o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, tlač 26. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.4.2016 o 15:50 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:50

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, prihlásil sa pán Zsolt Simon. Nevidím ho v sále. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili štyria páni poslanci, pán poslanec Osuský, pán poslanec Budaj, pán poslanec Uhrík a pán poslanec Gál.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.
Pripraví sa pán poslanec Budaj.
Skryt prepis

27.4.2016 o 15:50 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:53

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Kolega Dostál predložil ako spolupredkladateľ návrh zákona, ktorý sa na dosky, ktoré možno neznamenajú svet, ale znamenajú, ako hovoril pán poslanec Mičovský, to, čo má znieť v sále zákonnosti, sa vracia tretíkrát za ostatné tri a pol roka.
Prvýkrát bol predložený v tomto istom znení mnou a bol, tak ako zvyšných 31 mojich návrhov, odoslaný palcom pani Laššákovej do nebytia. Získal podporu, dá sa povedať, väčšiny vtedajšej opozície a očividne signalizoval, že opozícia ctí ústavu, pretože, ako je napísané v dôvodovej správe, "nikomu nemožno odňať občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli". To je základná vec, o ktorú opierame náš návrh návratu k stavu, ktorý napĺňal toto znenie ústavy.
Keď o šesť mesiacov uplynula doba umožňujúca opätovne predložiť neprijatý návrh, ujal sa ho kolega Gábor Gál a takým, pripusťme trochu pokútnym spôsobom, bez toho, aby sa spýtal pôvodného predkladateľa, či s tým súhlasí, ten návrh predložil ako svoj, taký, aký je. I vtedy som zaň hlasoval, pretože dobrá vec je to, prečo treba prípadne prežrieť akú-takú drobnosť a lapáliu, ako je nespýtanie sa predkladateľa na to, či si môžem osvojiť a predložiť jeho návrh. Pretože som bol pevne presvedčený, že je to dobrý návrh.
A tak zase po uplynutí istého času ten návrh tu je. Myslím si, že je stále dobrý a stále férový a ústavný. To je to najdôležitejšie. Pretože, a tu sa zopakujem, ale je tu veľa nových poslancov, ktorí to nepočuli, tento náš demokratický štát nemôže a neodníme občianstvo ani Rigovi, ktorý umlátil šesť či sedem žien lešenárskou trubkou a potom na nich vykonal súlož. Dostal doživotie, trávi ho v Ilave, ale zomrie ako občan Slovenskej republiky. Občan Polgári podrezal na úteku z leopoldovskej väznice štyroch väzenských dozorcov. I on zomrie ako občan Slovenskej republiky. Ale tá, ktorá našla zaľúbenie v štedrom Škótovi a dnes žije ako Slovenka rodom v Edinburghu a prijala z istých príčin britské občianstvo, tej ho odnímeme. Zvláštny prístup k svojim občanom.
Sám, respektíve moja rodina je dôkazom iného prístupu. Keď moja manželka, ktorá je Bulharka, ktorá je to najlepšie, čo som v živote dostal od osudu, si ma brala, tak ak chcela slovenské občianstvo, vtedajšie bulharské zákony trvali na tom, že sa musí vzdať bulharského. Vzdala sa ho, pretože už 38. rok lieči slovenských pacientov tak, ako som ich liečil roky ja. Ale bulharský štát, demokratické Bulharsko, nahliadlo, že toto nebolo dobré rozhodnutie a po niekoľkých rokoch zmenilo právny stav a umožnilo občanom Bulharskej republiky, ktorí takýmto činom prišli o svoje občianstvo nútene, návrat do toho občianstva.
Uvediem extrémny príklad. Ak by mne dal bulharský štát, ktorému vďačím za to svoje najväčšie šťastie v živote, možnosť získať paralelne jeho občianstvo, pretože mám vzťah k tej krajine, k jej ľuďom i k tým x-Bulharom, ktorí žijú už desaťročia v Bratislave – čo desaťročia? – pomaly sto rokov mnohí, že by som kľudne to občianstvo prijal a hádam by ma nikto nepodozrieval z vlastizrady alebo toho, že nebudem ďalej hájiť záujmy Slovenskej republiky. Musím teda povedať, že či to je hlas srdca tej Slovenky vydatej za Škóta a žijúcej v Edinburghu alebo akýkoľvek iný prípad, nemyslím si, že by Slovenská republika vo vzťahu k svojim občanom mala byť menej veľkorysá, ako je Bulharská republika k svojim občanom a môže nám byť akokoľvek v tomto bode príkladom.
Myslím teda, že ak chceme návrat do status quo ante, a pripusťme, že okrem iného ante Orbánovho zákona, tak si nemyslím, že nabádame Slovákov k vlastizrade, k opusteniu vernosti Slovenskej republike alebo k čomukoľvek podobnému. Nemyslím si, že ten prijatý zákon bol dobrý. Ale akokoľvek, občas sa, domnievam sa, že netreba nastavovať druhé líce, napriek kresťanskej viere, tak sa nedomnievam, že presne v tomto prípade sa bolo treba riadiť starozákonným: oko za oko, zub za zub. Myslím si, že výsadou demokracie, a pripusťme, že liberálnej, nie neliberálnej, je ukázať veľkorysosť k nikomu menšiemu, ako sú naši občania.
Preto sa domnievam, že návrat do pôvodného stavu je dobrým krokom, je férovým krokom voči mnohým našim občanom, ktorých sme pripravili o občianstvo, a je krokom k normalite, pretože, a to už poviem nakoniec, my tu máme historicky neblahé skúsenosti s odnímaním občianstva. My sme odňali občianstvo, občianske práva, majetok desiatkam, tisícom občanov Slovenskej republiky. Potom ich naložili do dobytčích vagónov a vyviezli v ústrety tragickému osudu. Ešte predtým, v čase Viedenskej arbitráže sme z niektorých miest, priľahlým k arbitrážnej hranici, vyviezli do zóny nikoho Židov z tej oblasti a zbavili ich občianstva a nechali ich tam, asi na tej úrovni, ako zlí ľudia, ktorí si ako krátku hračku kúpia psa a potom ho priviažu na špagát o strom v lese a nechajú ho zdochnúť. Toto bol prístup, na ktorý nemôžme byť hrdí. A myslím si, že táto tradícia je neblahá. Tá tradícia je typická pre totality. Alexander Solženicyn bol zbavený občianstva Zväzu sovietskych socialistických republík tak, že vkročil do odbavovacieho priestoru letiska a tam mu bolo toto občianstvo odňaté. Iste by tí, ktorí sme si zapamätali niečo z výuky ruštiny na strednej škole, mohli napadnúť slová Majakovského básne stichatvarenie o krasnom pasporte: "Čitájte i zavídujte, ja graždanin Sovétskovo sajúza." No, Solženicyn o túto česť a radosť, čo mu mali podľa Majakovského závidieť, prišiel. My v skromných pomeroch sme Pavla Kohouta neposlali k železnej rude na česko-nemeckej hranici na Šumave do leteckého odbavovacieho priestoru, pretože táto oblasť nemá letisko. Len sme ho proste vyšupli za rampu, za ktorou končil tábor mieru a socializmu, a zbavili sme ho občianstva Československej socialistickej republiky. Musím teda povedať, že zbavovanie občianstva má u nás všetku možnú tradíciu, len nie na nasledovaniahodnú.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.4.2016 o 15:53 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:55

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Ďakujeme pekne pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie sa prihlásili dvaja páni poslanci s faktickou.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.4.2016 o 15:55 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:02

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Osuský, hlboko s vami nesúhlasím, preto budem hlasovať proti. Myslím si, že je otázkou jednak národnej hrdosti, či som Slovák alebo som občan iného štátu. Ja si neviem predstaviť, aby som bol polomuž, položena alebo ja neviem čo ešte. Tak buď patrím tam, alebo tam. Čiže aj preto budem odporúčať svojim kolegom a apelujem aj na ďalších poslancov, ktorí ešte majú nejaké to národné cítenie a národnú hrdosť, aby hlasovali proti. Som za zachovanie súčasného stavu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 16:02 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 16:02

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Ďakujeme.
Pani poslankyňa Blahová Natália, nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.4.2016 o 16:02 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:03

Natália Blahová
Skontrolovaný text
Ďakujem. Pevne verím, že predstavitelia vládnej koalície zvážia, že práve v tejto chvíli nastala situácia, ktorá je spomínaná aj v koaličnej zmluve, a teda, že od opozície prichádza návrh, ktorý je užitočný pre všetkých občanov Slovenska. A preto nebude pozerať na farbu trička, ale na to, že tento návrh je dobrý, a preto pomôže ho schváliť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2016 o 16:03 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 16:03

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Nech sa páči, pán poslanec Osuský, s reakciami na faktické poznámky.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

27.4.2016 o 16:03 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom