3. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi Budajovi za ten konštatačný jeho prejav, ktorý povedal v tomto pléne, prejav plný kľudu, konštatovania a životných skúseností, ktoré zažil. Ale chcel by som sa pristaviť pri tej vedľajšej myšlienke tohto prejavu, nie pri tej hlavnej myšlienke, práve kvôli ktorej vystúpil. A tá vedľajšia myšlienka je asi v tom, že ako jeden z mála poslancov skonštatoval, že vlastne príbeh Slovenskej republiky od roku 1993 je úspešným príbehom. Cez tie všetky peripetie, cez tie všetky zložitosti, ktorými Slovenská republika od roku 1993 prešla, je to naozaj úspešný príbeh, o tom sme presvedčení všetci. A ja som strašne rád, že to zaznelo aj z úst opozičného poslanca takým spôsobom, ako to zaznelo.
Čiže ešte raz, pán poslanec Budaj, ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne. Už som rozmýšľal o tom, že sa prihlásim s faktickou poznámkou po vystúpení predkladateľa tohto legislatívneho návrhu, ale teraz sa už skutočne nezdržím a budem reagovať na to, čo povedal aj pán kolega Budaj a čo sa tu úspešne rozvíja v diskusii. Pred chvíľočkou tu odznelo, že všetci sme dali sľub na to, že budeme rešpektovať ústavu. A tak ju, prosím vás, neprekrúcajme. Článok 5 hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti svojej vôli. Vy tu všetci stále hovoríte o odňatí štátneho občianstva a pritom k žiadnemu odňatiu nedochádza. Nezavádzajte občanov Slovenskej republiky!
Novela zákona, ktorá priniesla stav, ktorý teraz sa snažíte zmeniť, na to môžeme mať, samozrejme, rozličné politické názory, ale ja teraz musím sa baviť v ústavnej rovine. Tá novela nezaviedla odňatie občianstva, tá zaviedla zrušenie, zánik občianstva. Medzi odňatím a zánikom je podstatný právny rozdiel, čo dúfam, že všetci kolegovia právnici budú vedieť, nemusím to objasňovať. Možno iba poviem, že s odňatím sa spája jednostranný individuálny právny akt, ktorým sa odníma. Toto neni súčasný stav, ktorý sa kolegovia snažia zmeniť.
Samozrejme, vy ste spomínali jedno rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré z procesných dôvodov sa nezaoberalo prípadom, pán kolega-predkladateľ. Ale ak by sme chceli byť objektívni, tak by sme si mali povedať, že týmto prípadom sa vecne zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva. Ale to ste zabudli spomenúť. Mali by ste povedať, že v prípade Fehér a navrhovateľ Fehér a Erzsébet Dolník 21. mája 2013 Európsky súd pre ľudské práva sa veľmi podrobne zaoberal podaním, ktoré namietalo práve tento stav, ktorý vy spomínate, a jednomyseľne vyhlásil sťažnosť obidvoch sťažovateľov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Ďakujem za reakcie pánovi Dostálovi aj Osuskému. Samozrejme, potešilo ma, že kolega Jarjabek, ktorý je človekom kultúry, teda aj kultúrne vystúpil v kontexte naozaj toho, že Slovensko ide dopredu, a my, ktorí sme uvítali jeho vznik, a to je aj on, aj ja, si nemôžme dnes priať nič iné, aby to bol nezakomplexovaný štát, sebavedomý štát, ktorý si je vedomý svojej váhy aj svojej príťažlivosti pre svojich občanov. Ale samozrejme zároveň si je vedomý aj všetkých rizík a tak ďalej. Preto som presvedčený práve ako patriot a stúpenec Slovenska, že v danej chvíli tento zákon nerieši alebo neodstraňuje žiadne významné ohrozenie štátu, ale môže komplikovať život, alebo môže odrádzať od občianstva mladých ľudí, ktorí z rôznych praktických alebo ideových dôvodov chcú mať aj občianstvo niektorej inej krajiny. A to je z mesiaca na mesiac, z roka na rok častejší a rozšírenejší fenomén, pretože Európska únia, hoci sa stále skladá zo suverénnych štátov, je pre našich mladých jedným otvoreným kontinentom. A vlastne nie iba Európska únia. Cítia sa, pokiaľ sa na svete uchová mier a aká-taká prosperita, budeme všetci radi, ak sa budú aj naši mladí cítiť doma vo svete takisto, ako sa cítia doma u nás na Slovensku.

Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Uhrík. Máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, v niektorých liberálnych hlavách možné je žiť každý s každým, každý, kde chce, každý, ako chce, ale v normálnom svete to takto proste nefunguje a normálny svet má isté pravidlá, ktoré hovoria, že nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. Ľudia, ktorí majú dvojité občianstvo, povedzte mi, ako by sa zachovali v prípade nejakého možnože konfliktu? Niežeby sme si to priali. Ako by sa zachovali, keby si majú vybrať medzi tým, či zostanú v Anglicku, alebo tým, či sa vrátia naspäť na Slovensko k nám?
Občania, ktorí za bývalého stavu odišli do zahraničia, sa vzdali slovenského občianstva vedome. Oni vedeli, že o to občianstvo prídu, vedeli, že keď prijmú iné občianstvo, tak slovenské im zanikne, napriek tomu uprednostnili to cudzie občianstvo pred tým slovenským. Nebolo to žiadne proti ich vôli, nebolo to žiadne donútenie, urobili to sami, urobili to dobrovoľne, urobili to s plným vedomím dôsledkov. Preto nepovažujem za správne, aby sme im vracali teraz v podstate nasilu občianstvo, ktorého sa oni de facto dobrovoľne svojím vlastným činom vzdali. Vzdali sa ho pri prvej šanci žiť niekde inde, vzdali sa ho pri prvej šanci žiť lepšie. Áno, aj mňa osud zavial do zahraničia, žil som takisto istých pár mesiacov, pol roka v zahraničí, kde som pracoval, ale ani ma nenapadlo vzdávať sa kvôli tomu slovenského občianstva. Podľa mňa občianstvo nie je nejaká zákaznícka kartička, ktorú získam tam, kde mi bude lepšie, tam, kde mi ponúkne niekto viac výhod. Občianstvo má reprezentovať predsa istý vzťah k tej krajine, kde sa človek narodil, odkiaľ pochádza.
Ja osobne odporúčam legislatívny návrh jednoznačne nepodporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci vo faktických poznámkach.
Ako prvá dostane slovo pani poslankyňa Cigániková, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcela, je ťažko vás nevidieť jak nejakú takú – ako to povedať slušne? – zakomplexovanú obmedzenú bandu. Koľkí z vášho klubu sedia zároveň tu a zároveň na stoličkách úradu banskobystrického kraja? Koľkí? Hm?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.