40. schôdza

Takto. Štátny fond rozvoja bývania poskytoval podporu pre manželov. Táto podpora je pre mladomanželov. Určite treba myslieť aj na ostatných. Ja s tým súhlasím, ani nehovorím, že v inom zákone. Je možné, že v tomto zákone a treba rozšíriť oprávnených a môžu to byť aj rodiny s deťmi. Teda ako nezosobášený pár s deťmi. Ale v prvom kroku sme vychádzali z oprávnených a je to naozaj mladomanželská podpora pre mladých manželov.
Takže toto je účel, ktorý sme tu posilnili a rozšírili sme okruh, na aké účely je možné použiť tie finančné prostriedky. Takže, áno, v tomto prípade ide o mladých manželov, za určitých podmienok dostanú takúto podporu.
Ale pre budúcnosť, samozrejme, uvažujeme a treba vymyslieť. Inšpirovali sme sa legislatívou Českej republiky. Priznám sa, že tam sú ešte aj iné veci, s ktorými by sme sa mohli inšpirovať a budeme sa snažiť a pripravíme legislatívu a budeme myslieť aj na ostatné skupiny, ktoré naozaj sú tiež odkázané na podporu a pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aby som v druhom čítaní uviedol potrebné okolnosti pre rozhodnutie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona.
O dôvodoch, prečo predkladáme tento návrh zákona, už hovoriť nebudem. Myslím si, že relatívne podrobne sme o tom hovorili v prvom čítaní.
Teraz mi dovoľte len teda na pripomenutie vám pamäte pripomenúť niektoré tie hlavné zmeny, ktoré sa v tomto návrhu skupiny poslancov, teda 64 novelizačných bodov, uvádzajú.
Takže ide predovšetkým o rozšírenie osobnej pôsobnosti ústavného zákona o nové funkcie, kto sa bude považovať za verejných funkcionárov, upresnenie pojmu verejný funkcionár, postavenie štátnych manažérov atď.
Ďalej spresnenie ustanovení upravujúcich nezlučiteľnosť niektorých funkcií zamestnaní a činností v znení tohto zákona.
Ďalej spresnenie ustanovení o oznámení verejných funkcionárov o potencionálnom konflikte záujmov.
Ďalej úprava ustanovení ústavného zákona o podávaní majetkových oznámení a post zamestnaneckých oznámení poslancov a verejných funkcionárov.
Ďalej, samozrejme, zosúladenie návrhu zákona s požiadavkami GRECO, rovnako, samozrejme, aj uvedenie niektorých ustanovení do súladu s rozhodnutiami Ústavného súdu v jednotlivých veciach, ktoré sa dotýkajú tohto návrhu zákona.
Ďalej úprava procesných ustanovení tohto ústavného zákona o konflikte záujmov.
A snáď ešte pripomeniem, že sa stanovuje nová sankcia v prípade, že orgány verejnej moci a ďalšie osoby neposkytnú konajúcemu orgánu potrebnú súčinnosť.
Rovnako sa nanovo stanovuje, čo je podľa môjho názoru dosť dôležité, výklad pojmu majetkový prírastok verejného funkcionára.
Pokiaľ ide o navrhovanú účinnosť, bolo ju treba upresniť. Myslím si, že pokiaľ prijmeme pripomienky, ktoré sú stanovené v návrhu legislatívnotechnických pripomienok legislatívneho odboru, tak tam zároveň stanovíme účinnosť. Podľa tohto návrhu zákona má 1. 1. 2020.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1567 zo 7. decembra 2018 pridelila predmetný návrh ústavného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada zároveň určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu ústavného zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Ústavnoprávny výbor návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., prerokoval a odporúčal schváliť uznesením č. 518 z 22. januára 2019. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť neprijali uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 84. schôdzi 29. januára 2019.
Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona schváliť, ani návrh spoločnej správy nezískal potrebný súhlas potrebnej väčšiny.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod musím povedať, že touto novelou ústavného zákona na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sme zbytočne premrhali možnosť hlbšie sa zaoberať zmenami tohto zákona. Neskončiť len pri drobných technických zmenách, ale naozaj hlbšie prekopať celý zákon.
Za klub SaS sme predložili návrh, aby boli výrazne znížené limity na vykazovaný majetok, na vykazované používanie cudzieho majetku. Súčasné limity 35-násobku minimálnej mzdy je príliš vysoký.
Rovnako sme navrhli nižšie limity na vykazovanie darov, ktoré prijal verejný funkcionár.
A obzvlášť dôležitým bodom nášho návrhu bolo povinné vykazovanie všetkých príjmov, ktoré podliehajú dane z príjmov, ako aj paušálnych náhrad či dôchodkov.
Na stretnutí komisie, ktorá sa venovala príprave novely, sme sa zhodli, že by sme sa mali pustiť aj do niektorých skôr filozofických otázok v rámci možných zmien v zákone. Či už by sa tieto otázky týkali práve vykazovania darov, drakonickosti sankcií v zákone v prípade niektorých administratívnych prehreškov, kde je zrejmé, že verejný funkcionár vôbec nemal záujem klamať či schovávať majetok, alebo zavádzať verejnosť. A naopak, mali by sme sa zaoberať prípravou ustanovení zákona, vďaka ktorým by verejní funkcionári, ktorí naozaj konajú v rozpore s verejným záujmom, boli patrične sankcionovaní.
No diskusie ani nezačali. Po odprezentovaní našich návrhov nám koalícia len oznámila, ktoré naše návrhy akceptuje a ktoré nie. Akceptované boli však len technické zmeny a, naopak, tie, ktoré podstatu zákona menili, akceptované neboli. Bez diskusie. A vlastne by to bola aj divná diskusia, keďže rozostup medzi zasadnutiami tej komisie bol pol roka.
Argumentom na zmeny v zákone boli aj pripomienky zoskupenia krajín proti korupcii GRECO. Tento návrh však len formálne pokrýva ich požiadavky. Ostávame vyslovene len na povrchu. Napríklad, keď si prečítate ustanovenia o vykazovaní darov, tak vám musí byť jasné, že prakticky žiadne vykazované nebudú.
A ešte k jednému detailu. Nedávno aj tu pán predsedajúci sa vyjadril ku kauze pána Matoviča, že sme boli ako opozícia upozornení, že keď sa táto novela prijme, nebude už potrebné hlasovať o prípadnej strate mandátu. Podľa názoru pána predsedu Danka už bude môcť byť vyslovená strata verejnej funkcie po dvoch pochybeniach, len ak boli jedného volebného obdobia. Nie je to pravda. Keď si prečítate ten text, tak strata mandátu sa vysloví, "ak sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi počas jedného volebného obdobia právoplatne rozhodlo". Nie je tam vôbec uvedené obmedzenie, že rozhodnutie sa má týkať daného volebného obdobia. Kľudne to môže byť aj kauza z roku 2008.
V druhom rade prechodné ustanovenia k novele takisto hovoria jasne: "Konania začaté pred prijatím novely sa posudzujú podľa pôvodného znenia zákona."
A v treťom rade, podľa pôvodného návrhu má zákon platiť od 1. 1. 2019. Teraz sme tu počuli, že vlastne bude predložený pozmeňovák, kde bude platiť od 1. 1. 2020. Tak teda neviem, akým spôsobom by takáto novela vyriešila hlasovanie pri kauze pána poslanca Matoviča.
Technické zmeny, ktoré máte teraz v novele pred sebou, boli predložené už vo februári minulého roku. Následne k nim v júni prebehla asi dvojhodinová debata. To je tak všetko. Stratili sme zbytočne rok a príležitosť prediskutovať ambicióznejšie návrhy. Také, ktoré by priniesli väčšiu dôveru voličov voči verejným funkcionárom, že nemajú bočné príjmy, ktoré nevidno, že nepoužívajú cudzí majetok, ktorý platia podozrivo lacno, že nemajú podozrivo úročené úložky v bankách a podobne. Na to ale musí byť vôľa nielen opozície, ale aj vládnucej koalície.
Popri technických zmenách však bol do novely vsunutý aj návrh, aby primátori miest a predsedovia samosprávnych krajov podávali svoje oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov nie svojim zastupiteľstvám, ale priamo výboru Národnej rady. Považujem to za hrubé zasahovanie do kompetencií samosprávy. Argumentom bola spätosť primátorov s ich zastupiteľstvami. Však majú väčšinu v zastupiteľstve, nikdy žiadnu sankciu nedostanú. Ako keby to vo Výbore Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií bolo inak. V tých dôležitých bodoch stále platí, že vládnuca koalícia má väčšinu.
Za náš klub môžem povedať, že ak z novely bude vypustený rozporuplný presun podávania oznámení primátorov a predsedov samosprávnych krajov výboru Národnej rady, návrh podporíme. Novela, ktorá je ale len drobným zlepšením namiesto poriadneho vykročenia, je stále lepšia ako súčasný stav. No zahrnutím zasahovania do kompetencií územných samospráv je tento návrh nepodporiteľný.
Preto mi dovoľte predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, prosím o zastavenie času.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prosím zastavenie času.

Sloboda, Vladimír, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslanca Vladimíra Slobodu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (tlač 1234).
V čl. I bod 29 znie: 29. V čl. 7 ods. 5 písm. b) sa slová "poslanec mestského zastupiteľstva a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach, komisii mestského (miestneho) zastupiteľstva" nahrádzajú slovami "primátor mesta a poslanec mestského zastupiteľstva komisii mestského zastupiteľstva a starosta mestskej časti v Bratislave a Košiciach a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisii miestneho zastupiteľstva".
Odôvodnenie: Návrhom sa ruší novelou navrhovaný zásah do samosprávnych kompetencií mestských zastupiteľstiev voči primátorom miest a zastupiteľstiev vyšších územných celkov voči predsedom vyššieho územného celku.
Naďalej budú predkladať oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 komisiám v rámci samosprávy a nie výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vrátim sa k tomu, čo, čo kolega hovoril hneď na začiatku. Ja som mal tú česť byť pri zrode tej pracovnej skupiny. Všetci dobre vieme, koľko trvalo, kým vôbec vznikla. Toto sme tu mohli mať pred dvoma rokmi. Mohli sme mať pracovnú skupinu, ktorá by funkčne a na základe skúseností mnohých ľudí, ktorí v tej sfére pracovali, napísala dobrý zákon, mohla na ňom byť politická zhoda a nemuseli sme zopakovať to, čo sa tu stalo už ixkrát predtým, že nakoniec si koalícia príde so svojím vlastným kozmetickým zákonom, ktorý nerieši naozaj podstatné veci, a opäť preň nenájde ústavnú väčšinu.
Máme tu tretie volebné obdobie, kedy sa opakuje presne ten istý scenár, že sa predstiera aktivita, že sa schádzajú pracovné skupiny, že príde aj pár naozaj že dobrých návrhov na zmenu toho zákona, ktorý je naozaj deravý a nedá sa podľa neho pracovať, ale tým, že sa neriešia naozaj dôležité veci, ktoré by v tom zákone mali byť riešené, tak nie je možné nájsť ústavnú väčšinu v tomto parlamente. A mňa to úprimne mrzí, lebo do prípravy aj tejto novely a do prípravy toho, čo ostalo na stole pracovnej skupine, aj ja, aj ľudia, ktorí pracujú na výbore, a predpokladám, že aj nový predseda, sme venovali kopec energie, ktorá vyjde navnivoč. A úprimne ma to mrzí, pretože dobrý zákon o majetkových priznaniach, o službe verejnosti potrebujeme, má mať status ústavného zákona, ale takouto novelou to nedosiahneme. To ma mrzí.

Ďakujem. Martin, presne tak, ako hovoríš, jednoducho takúto technickú novelu sme mohli mať už dávno, pretože zase tých pridaných technických zmien naozaj veľa už nepribudlo, skôr naopak, tie dva roky sme sa tu mohli baviť naozaj o zmene niektorých celých uznesení, ktoré sa týkajú skôr filozofie samotného zákona, a to sa vôbec neudialo.
Naozaj, keď sa máme stretnúť raz za pol roka, nenazýval by som to vôbec nejakou diskusiou, pretože naozaj si len sadneme, skonštatuje sa, toto áno, toto nie a to je tak všetko. Pričom naozaj myslím si, že ten záujem možno aj z obidvoch strán by o, o túto diskusiu by bol, ale realita naozaj vyzerá úplne inak. A obávam sa, či naozaj táto drobná vec, ktorú dopredu sme avizovali, že v tej novele je pre nás neakceptovateľná, či tam naozaj nie je len kvôli tomu, aby nakoniec celá novela nezískala vôbec podporu primeraného počtu hlasov.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vládna koalícia konečne po troch rokoch predkladá novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a cieľom tohto zákona je, aby sa upravili majetkové priznania politikov a verejných funkcionárov. Je to ústavný zákon, na tento zákon vládna koalícia potrebuje 90 hlasov, teda ústavnú väčšinu, a zároveň vládna koalícia zaradila do rokovania programu bod o zbavení, zbavení mandátu Igora Matoviča.
Predstavitelia vládnej koalície sa vyjadrili, že ak podporíme tento ústavný zákon, ktorý rieši konkrétny príklad aj Igora Matoviča, tak ho mandátu nezbavia, pretože novela opravuje niektoré nedostatky.
Ja na to hovorím to, že takto sa dobrá politika pre ľudí robiť nedá. Buď je zákon dobrý a podporíme ho, alebo zákon dobrý nie je a nepodporíme ho, aj keby zbavili mandátu pána Matoviča.
Zákon, ktorý predkladá vládna koalícia, má významné nedostatky, my sme pripravili viaceré pozmeňujúce návrhy. Ja budem čítať aj odôvodnenia, aj pozmeňujúce návrhy, ja len poviem také, tak k tej filozofii, že čo je pre nás najdôležitejšia zmena.
Najdôležitejšia zmena je, aby sme mohli sledovať prírastok majetku politikov. To je zmysel majetkových priznaní. Nie je zmysel majetkových priznaní to, že či má politik dva byty, alebo či vlastní jedno auto, ale kľúčové je, aby sme sledovali, ako majetok politika jeho počas pôsobenia v politike rastie.
Medzi nami totiž máme viacerých politikov, ktorí prišli do politiky takpovediac s prázdnymi rukami. Bývali v panelákových bytoch, nemali nič pred príchodom do politiky. Po pár rokoch v politike zrazu majú vily, apartmány v zahraničí, nosia na rukách hodinky za 20-tisíc eur, robia nevídané obchody, napríklad nakúpia pozemky za 25-tisíc, predajú ich za 528-tisíc eur, pretože zázrakom na tých pozemkoch sa stavia rýchlostná cesta. Po rokoch v politike, hoci tvrdia, že žijú len z poslaneckého platu, majú na účtoch milióny eur. Pán Kaliňák roky zavádzal verejnosť tvrdením, že výhodne investoval peniaze na burze, že do nejakých zázračných akcií, no v skutočnosti hlavne obchodoval s daňovým podvodníkom Bašternákom. Alebo najnovšie Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu, podľa medializovaných informácií a jeho majetkového priznania v roku 2013 pán Harabin zarobil zhruba 71-tisíc eur, zároveň uvádza, že v tom istom roku ušetril 70-tisíc eur a v tom istom roku kúpil pozemok za 150-tisíc eur. Tak ja teda neviem, odkiaľ na to všetko zobral peniaze.
Nám záleží na tom, aby ľudia mali nástroj, ako lepšie kontrolovať politikov a vysokých štátnych funkcionárov, lebo týka sa to nielen politikov, ale aj ich.
Ja som požiadala včera predsedov poslaneckých klubov koaličných, aby naše pozmeňujúce návrhy podporili, je to pre nás dôležitý zákon a hovorím, že veľmi radi ho podporíme, ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy, ktorými môžeme vylepšiť túto novelu zákona o majetkových priznaniach. Ja verím, že nad politikárčením prevládnu záujmy Slovenska a záujem na lepšom spravovaní krajiny.
Politici a verejní funkcionári každý rok rozhodujú o použití majetku štátu a rozhodujú o tom, kam pôjdu miliardy eur z peňazí daňových poplatníkov a ľudia preto majú právo vedieť a kontrolovať, či tieto svoje obrovské právomoci politici a verejní funkcionári nezneužívajú na vlastné obohatenie sa.
Teraz prečítam odôvodnenia k jednotlivým pozmeňujúcim, pozmeňujúcim návrhom. Žiaľ, musím ich prečítať všetky naraz a potom budem čítať tie samotné pozmeňujúce návrhy.
Meníme, jeden z pozmeňujúcich návrhov sa týka povinnosti verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi. Ústavný zákon síce upravuje povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem, ale neupravuje žiadnu sankciu. My navrhujeme, aby v prípade, ak si verejný funkcionár túto povinnosť splní, nebol jeho hlas započítaný do výsledku hlasovania o takejto veci. A v prípade, ak túto povinnosť poruší, bol sankcionovaný rovnako ako pri porušení čl. 7 ústavného zákona, čo je najmiernejšia sankcia.
Ďalší bod, ktorý meníme, sú pasívne príjmy. Súčasné znenie čl. 7 nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy napríklad z dividend alebo z prenájmu. Môže to byť preto, že v tejto veci neexistuje právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu. To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona, porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu navrhujeme spresnenie ustanovenia a doplnenie úpravy o uvedenie ďalších príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur v danom kalendárnom roku, ako aj uvedenie podielov v prípade čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.
Ďalším bodom, ktorý v pozmeňujúcich návrhoch meníme, je zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti oznámení podľa čl. 7 ods. 1, a navrhujeme, aby v samotnom oznámení verejný funkcionár explicitne uvádzal svoje prírastky, či už ide o zamestnanie, funkciu, činnosti, príjmu majetku za kalendárny rok, za ktorý podáva predmetné oznámenie, v porovnaní s predchádzajúcim kalendárnym rokom. Napríklad uvedie, že v danom roku nadobudol 3 nové motorové vozidlá, 2 byty, 35 akcií v obchodnej spoločnosti XZ. Prírastok sa uvedie podľa svojho druhu a podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 1 písm. b) a ž), pričom majetkový prírastok sa podrobnejšie uvedie aj podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 4.
Ďalším bodom, ktorý meníme, je navrhované, sankcia za porušenie povinnosti oznámiť svoj osobný záujem na veci definovaný v čl. 6 ústavného zákona.
Ďalej zmena sa týka, že explicitne vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax určujeme, že rozhodnutie o zastavení konania obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku obdobne, ako je to v prípade rozhodnutia podľa súčasného znenia v čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.
Takisto navrhujeme, a toto je podľa nás veľmi dôležité, aby sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, pričom sa predlžuje lehota z 15 na 30 dní. Podľa doterajšej úpravy Ústavný súd vo veci rozhoduje konečným spôsobom a môže ho potvrdiť alebo zrušiť a navrhujeme, aby odvolací orgán mohol vo veci nielen rozhodnúť s konečnou platnosťou, ale mohla sa vec vrátiť aj na opätovné prerokovanie, rozhodnutie. A zároveň navrhujem zaviesť takzvanú autoremedúru, teda aby svoje rozhodnutie mohol opraviť aj samotný prvostupňový orgán.
Dopĺňame aj do formulárov majetkových priznaní uvedenie prírastku majetku verejného funkcionára za daný kalendárny rok.
V druhom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme rozšíriť pôsobnosť ústavného zákona aj na predsedu a podpredsedov Dopravného úradu, ktorí boli aj v tejto novele opomenutí. Zákonom č. 402/2013 o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade bol zriadený nielen Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ale bol zriadený aj Dopravný úrad, pričom ich postavenie je v štruktúre štátnej správy porovnateľné. Jedná sa o úrady štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou. Je teda logické, že majetkové priznania budú podávať aj predseda a podpredsedovia Dopravného úradu.
Takisto navrhujeme, nahrádzame pôvodné vyčíslenie hodnoty prijatého daru alebo iných výhod pevnou sumou 5-tisíc eur, nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.
Posledný pozmeňujúci návrh sa týka, rozširuje sa osobná pôsobnosť ústavného zákona aj na osoby zastupujúce štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou účasťou štátu, napríklad v správnej rade. Je potrebné, aby tento zákon platil rovnako pre všetkých, ktorí v akejkoľvek forme majú zásadný vplyv na fungovanie právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Súčasné znenie nepokrýva všetky tieto situácie.
Ponecháva, takisto veľmi dôležitý bod, ponecháva sa pôvodná právna úprava, v zmysle ktorej posudzovanie oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov primátora a starostu mestskej časti v Bratislave a Košiciach zostáva v kompetencii komisie mestského (miestneho) zastupiteľstva a v prípade predsedu vyššieho územného celku zostáva toto posudzovanie v kompetencii komisie zastupiteľstva vyššieho územného celku.
Ten návrh na zmenu je nelogický, presunúť to na výbor Národnej rady a nevidíme dôvod, aby sa presúvali ďalšie právomoci, ktoré patria do kompetencie miest a obcí, na Národnú radu, nie je dôvod, aby to kontroloval príslušný výbor Národnej rady. Je to vlastne také pokračovanie v snahe degradovať miestne a mestské zastupiteľstvá a ich poradné, iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány, akými sú aj komisie na ochranu verejného záujmu, tým, že sa im postupne odnímajú všetky, všetky právomoci. A toto bola jedna z právomocí.
A prijatím návrhu o presune právomocí kontrolovať majetkové priznania županov a primátorov príslušným výborom Národnej rady by to znamenalo len ďalšie prehlbovanie anomálie, ktorá sa spomedzi európskych krajín týka aj s prihliadnutím na analýzy Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady len Slovenska, a síce to, že obecné, miestne, mestské zastupiteľstvá nemajú vo vnútroštátnej legislatíve zakotvené dostatočné kontrolné právomoci a právomoci vyvodzovať sankcie voči primátorom a starostom obcí, mestských častí a miest, aby táto možnosť, ale táto možnosť je ponechaná výlučne na inštitút referenda a ľudové hlasovanie, ktorého podmienky, samozrejme, nie je také ľahké, nie je také ľahké naplniť.
Ešte pred tým, ako prečítam konkrétne znenie týchto pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov aj vzhľadom na ten posledný bod, že prenášame ďalšie, ďalšie, ďalšiu záťaž na výbor Národnej rady, je treba povedať, že ten výbor Národnej rady je politickým orgánom, ktorý má rozhodovať objektívne o udelení, o udelení sankcií. Ale je to len politický výbor, ktorý je zložený z poslancov, politikov a nie je predsa normálne, aby tento výbor rozhodoval o týchto veciach.
V niektorých krajinách majú na to zriadený...
Toto je nad rámec pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
V niektorých krajinách majú zriadený špeciálny úrad, ktorý sa zaoberá etikou a integritou nielen poslancov, politikov, ale aj ostatných verejných funkcionárov a tieto veci kontroluje a vydáva odporúčania práve tento nezávislý úrad. Všetci dobre viete, najmä tí, ktorí boli predsedovia tohto výboru, viete, že ten výbor je poddimenzovaný, že jednoducho tam je zopár ľudí, predseda, tajomníčka výboru, sekretárka, a nie je možné, aby tento výbor relevantne a dostatočne preveril majetkové priznanie verejných funkcionárov, aby si overil, či informácie, ktoré uvádzajú vo svojich majetkových priznaniach, sú pravdivé, či sú úplné, a preveril si nasledujúce skutočnosti.
Keď sa pozrete na judikatúru Ústavného súdu, tak vidíte, že často Ústavný súd skonštatoval, že jednoducho výbor neposkytol žiadne dôkazy ani nepreskúmal prípad verejného funkcionára, ktorému udelil napríklad sankciu. Čiže tento zákon ja vnímam ako takú, prvý krok dopredu, ale z dlhodobého hľadiska by podľa mňa bolo prínosné, keby vznikla nejaká dohoda naprieč politickým spektrom na vytvorenie takéhoto úradu, prípadne aby sa kompetencie, kompetencie tohto výboru presunuli napríklad na úrad, ktorý sa vytvára v rámci zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti. Tam ten úrad už bude vytvorený v rámci tohto zákona, bude mať nejaké kompetencie a myslím si, že nebol by problém, keby táto agenda sa presunula pod tento úrad.
A zároveň by tam mala spadať aj agenda nejakej, hovorím, integrita, školenia pre celú, pre celú štátnu, verejnú správu, napríklad v inštitúciách Európskej komisie každý nastupujúci pracovník mal niekoľkodňové školenie. Integrita, prijímanie darov, správanie sa vo funkcii. Tento orgán zároveň alebo táto inštitúcia zároveň kompetentne hovorí tým, ktorí sa na ňu obrátia, či alebo čo je možné, čo je etické, a zároveň by bola určite väčšia záruka, že rozhodne objektívnejšie o sankciách ako nejaký výbor Národnej rady, ktorý je zložený z politikov. Jednoducho to nie je možné, aby výbor zložený z politikov rozhodoval v takýchto prípadoch objektívne. A vidíme to aj na následne rozhodnutiach Ústavného súdu, keď sa verejní funkcionári odvolali.
No, takže to by bola taká vízia z dlhodobého hľadiska. Ja by som bola veľmi rada, keby táto novela, keby táto novela prešla, keby sme ju dokázali schváliť, keby sme sa dokázali dohodnúť na týchto pozmeňujúcich návrhoch. My sme otvorení diskusii, tieto pozmeňujúce návrhy koaličným klubom som poslala, sme prístupní rokovať o nich, ak máte k nim nejaké pripomienky, privítam konštruktívnu diskusiu na túto tému. Lebo, hovorím, záleží mi na tom, aby ten zákon bol dobrý, aby sme ho schválili, a na to je potrebná aj vaša spolupráca, aj vaša politická vôľa.
Ďakujem. Prosím zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 9 v čl. 2 ods. 1 písm. zc) sa na konci vkladajú tieto slová: „a osôb zastupujúcich štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou majetkovou účasťou štátu".
2. V čl. I sa za bod 28 vkladá nový bod 29, ktorý znie: 29. V čl. 7 ods. 5 písm. b) prvej vete sa slová „poslanec mestského zastupiteľstva a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisii mestského (miestneho) zastupiteľstva" nahrádzajú slovami „primátor mesta a poslanec mestského zastupiteľstva komisii mestského zastupiteľstva a starosta mestskej časti v Bratislave a Košiciach a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisii miestneho zastupiteľstva".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 29. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v bode 30 v čl. 7 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "O podaní oznámenia na tomto tlačive vystaví orgán podľa odseku 5 verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie."
5. V čl. I bode 38 v čl. 8 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "O podaní oznámenia na tomto tlačive vystaví orgán podľa odseku 5 verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie."
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 7 v čl. 2 ods. 1 písm. zb) sa za slovo „služieb" vkladajú slová „a predsedu a podpredsedu Dopravného úradu".
2. V čl. I v bode 25 sa za slová „10-násobok minimálnej mzdy" sa slová "10-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „5 000 eur".
3. V čl. I bode 28 v čl. 7 ods. 4 písm. b) až d) sa slová „35-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „10 000 eur" a v písmene e) a f) sa slová „35-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „5 000 eur".
Tretí pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 22 v čl. 6 ods. 1 sa za slovo „veci" vkladá bodka a pripája sa táto veta: „V takom prípade sa jeho hlas nezapočítava do výsledku hlasovania o tejto veci."
2. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: 25. V čl. 7 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
„d) svoje príjmy, vrátane paušálnych náhrad, dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, ktoré verejný funkcionár v uvedenom období vykonával, ako aj ďalšie príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní, a ostatné finančné príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur ročne,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodinný stav, adresa trvalého pobytu a údajov o podieloch vo vzťahu k majetkovým pomerom,".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: 26. V čl. 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) prírastok týkajúci sa funkcií, zamestnaní, činností, príjmov, majetkových pomerov, darov a iných výhod, ktorým sa na tieto účely rozumie rozdiel medzi jednotlivými údajmi v písomnom oznámení podľa čl. 7 ods. 1 za príslušný kalendárny rok a údajmi v tomto oznámení za predchádzajúci kalendárny rok s uvedením jeho druhu podľa písmen b) až e) a pri majetkových pomeroch aj podľa odseku 4."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie: 48. V čl. 9 ods. 10 písm. a) sa za slovo „povinnosti" vkladajú slová „oznámiť svoj osobný záujem podľa čl. 6 a porušenie povinnosti".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 55 znie: 55. V čl. 9 ods. 13 sa vypúšťajú slová „alebo zákonom", slovo „svojej" sa nahrádza slovom „verejnej", bodkočiarka sa mení na bodku a vypúšťajú sa slová „také rozhodnutie je konečné."
Za druhú vetu sa vkladajú nová tretia veta a štvrtá veta, ktoré znejú: „Pokiaľ orgán neprijme rozhodnutie o zastavení konania, konanie sa zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku."
6. V čl. I za bod 61 sa vkladá nový bod 62, ktorý znie: 62. V čl. 10 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa čl. 9 ods. 9 a 13 môže dotknutý verejný funkcionár alebo jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhodol, podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia verejnému funkcionárovi, okrem konania, ktoré bolo zastavené za porušenie povinnosti podať oznámenie v lehote stanovenej v čl. 7. Príslušný orgán, ktorý vo veci rozhodoval, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tento orgán odvolaniu nevyhovie, postúpi ho v lehote 30 dní na rozhodnutie Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o odvolaní do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I v bode 64 sa čl. 12b dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Vyjadrenie prírastku podľa čl. 7 ods. 1 písm. g) týkajúceho sa darov a iných výhod, podľa čl. 7 ods. 1 písm. f) a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 4 písm. e) a f) sa prvýkrát použije pri oznámeniach podľa čl. 7 ods. 1 podaných po 1. januári 2021."
8. V čl. I bode 65 sa príloha č. 1 dopĺňa časťou E), ktorá znie:
"E) Prírastok týkajúci sa funkcií, zamestnaní, činností, príjmov, majetkových pomerov, darov a iných výhod [čl. 7 ods. 1 písm. g) ústavného zákona].
Prírastok týkajúci sa zamestnania a činnosti podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa funkcií podľa čl. 7 ods. 1 písm. c) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa príjmov podľa čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona v členení podľa čl. 7 ods. 4 ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa darov a iných výhod podľa čl. 7 ods. 1 písm. f) ústavného zákona:"
Ďakujem. Prečítala som všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, hovorili ste vo svojom vystúpení aj o určitej etike, že verejní funkcionári by mali prejsť určitými školeniami o etike, o celistvosti charakteru tých daných úradníkov, ľudí, ktorí sú vo verejných funkciách. Ja si myslím, že malo byť aj na tých jednotlivých samosprávach, štátnych, verejných orgánoch, aby možno vyškolili tých svojich zamestnancov, prešli takýmito rôznymi školeniami a aby mali aj svoje vlastné etické kódexy, ako je napríklad aj u nás. Poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja majú svoj etický kódex, ktorý si schválili. A takisto majú aj naši zamestnanci, aj naše organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.
A druhú vec, čo chcem povedať, je to, že keď ste spomínali o tom, že samospráva by mala mať teda, alebo tí verejní funkcionári v samosprávach by mali dávať tieto majetkové priznania tým komisiám, ktoré sú na to určené, tým samosprávnym komisiám. A možno, neviem, či je to teraz v tejto novele zákona, ale tá pracovná skupina, ktorá na tom pracovala, by sme sa mali zamyslieť aj na tým, že poslanci Národnej rady, niektorí, sú teda nielen županmi, sú aj poslancami zastupiteľstiev samosprávnych krajov, mestských, obecných zastupiteľstiev, sú tu starostovia, primátori a možno by bolo a stálo za to v tejto novele urobiť aj jednu vec, že takíto ľudia, ktorí majú viacero funkcií, sú aj poslancami Národnej rady, podávali iba jedno takéto majetkové priznanie.
Pretože my ho musíme urobiť, ja ho musím urobiť dvakrát, kolega vedľa napríklad trikrát a vždy ho podáva z tej pozície toho voleného funkcionára, či už je to poslanec zastupiteľstva, alebo starosta, alebo primátor, alebo poslanec Národnej rady.
Čiže ak by bolo, toto by, akože myslím, veľmi pomohlo zjednodušiť aj preskúmanie týchto a podávanie týchto majetkových priznaní.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som nadviazal v tej téme, ktorú začal predrečník, a teda, či to posunúť, alebo neposunúť, podávanie oznámení verejných funkcionárov na výbor Národnej rady aj v prípade teda primátorov miest alebo, alebo predsedov samosprávnych krajov. No, on tam nie je len ten aspekt praktický, že keď je niekto viacnásobný funkcionár, tak musí podávať, podávať viacero oznámení, čo tak keď je viacnásobný funkcionár, tak niečo takéto by mal zvládnuť.
Ale aj ten aspekt vzťahu medzi štátom a samosprávou a v tomto prípade, ak by sme schválili ten návrh zákona v podobe, že sa, že sa presunie to podávanie oznámení primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov na, na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zo súčasných komisií na ochranu verejného záujmu pri príslušných zastupiteľstvách, tak by sme ten vzťah narušili v prospech, v prospech štátu.
A samozrejme, že sú aj argumenty, ktoré hovoria v prospech toho, a teraz nemám na mysli tie, tie praktické argumenty, ale, ale argumenty typu, typu, že ruka ruku myje a komisia zastupiteľstva nie je ochotná, ochotná sankcionovať alebo konštatovať porušenie zákona.
Na druhej strane to rozhodovanie môže byť politické a býva aj politické aj na úrovni výboru, čiže je potrebné urobiť niečo skôr s tou vymožiteľnosťou. A tam ten návrh pani poslankyne Remišovej, ktorý sa týka možnosti odvolania aj iným subjektom, môže znamenať pozitívny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za konštruktívne pripomienky. My sme navrhovali, aby sa zjednotili majetkové priznania pre všetkých, ktorí majetkové priznania podávajú, vrátane sudcov napríklad.
No, ja by som určite podporila návrh, aby majetkové priznania boli verejné a aby boli publikované na jednom mieste. A takisto aby sa podávali len jedenkrát. Nemusia sa vypĺňať trikrát.
Čo sa týka tých...
A úplne ideálne, ale to už hovorím, že žijeme v ideálnom svete, by to fungovalo automaticky. To znamená, že keď verejný funkcionár si kúpi auto, tak, samozrejme, v policajnej databáze sa ukáže, že si kúpil auto, a automaticky sa to preklopí do jeho majetkového priznania, zapíše do katastra novú nehnuteľnosť. Automaticky sa to preklopí do majetkového priznania a nemusíme sa trápiť, že niečo zabudol alebo tam niekto niečo nedal. Čiže toto by bol taký ideálny, ideálny scenár.
A preto ja si myslím, že by bolo dobré to zjednotiť pod jednu strechu, pod jeden úrad, ktorý by to, ktorý by to mal na starosti. Áno, to je, myslím, že taký akože pekný príklad, keď ste povedali, že vy školíte tých vašich zamestnancov v etike. Nie všade to robia. Nie všade to robia a mali by to, tieto školenia by mali byť jednak aj vo verejnej správe, na župách, v štátnej správe. Pretože si myslím, že mnohé chyby, ktoré sa v tejto oblasti robia, nie sú ani tak zo zlého úmyslu ako, ako z nevedomosti.
Ďakujem.