40. schôdza

Ďakujem kolegom za reakcie. Ja som veľmi rád, že; teda aj za podporu. Som veľmi rád, že táto téma sa otvára. Dôkazom toho je aj skutočne, že už v tom nie sme, v tejto téme, sami, ale že už sa ozval aj pán Adamčík, pani Antošová; či Smolíková, pán Vašečka predložil vlastný návrh. Čiže postupne, postupne ako keby sa to prestáva tabuizovať, aj ostatní poslanci.
Viete, mne nejde o to, aby bol schválený tento náš konkrétny návrh zákona. Ak by prešiel aj návrh pána Vašečku, zasa je to obrovský posun vpred. K tejto téme, toto je zrovna téma, pri ktorej, pri ktorej si dovolím povedať, že ide skôr o gro veci samotnej ako o nejaké politikárčenie. Bola tu narážka síce na to, že je tu nejaký politický pingpong, ako som si zapísal okolo toho. Čo je, čo je ale akýsi prirodzený jav, by som povedal, bez toho to jednoducho nejde, pretože sme v politickom orgáne v Národnej rade Slovenskej republiky, sú tu politici a pokiaľ chceme tie veci pohnúť, tak ony sa samé, samozrejme, neschvália. Musíme ich schváliť tu my, to už je jedno, aký návrh, ale musíme ich schváliť my ako politici. Čiže, čiže toto je skutočne, ako povedal aj Marian Kotleba, tá najvyššia úroveň, kde by sa to malo nejakým spôsobom rozhodnúť, či tak, alebo onak.
A ja budem veľmi rád, ak sa schváli akýkoľvek návrh, ktorý túto tému, túto tému posunie ďalej a ten, tú úroveň ochrany nenarodených detí zlepší. A je mi jedno, či s tým prídeme my, či s tým príde Vašečka, či s tým príde pracovná skupina, alebo ktokoľvek iný, hlavne nech sa to skrátka rozhýbe a nech sa konečne veci v tejto, aj v tejto oblasti pohnú. Pretože tu nejde len o to, že by sa zlepšila tá ochrana detí, ale bol by to aj obrovský symbol, obrovský taký, taký odkaz ľuďom, že nie všetko už ovládajú liberáli, ale že ešte zostalo na Slovensku aj nejaké to konzervatívne, tradičné kresťanské krídlo, ktoré dokáže niečo povedať, ktoré dokáže niečo zmeniť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo aj za pozornosť. Myslím, že sme tu v pomerne takej komornej atmosfére, sú tu prítomné nejaké dámy, ženy, matky, muži, otcovia, a súhlasím s tým, ako povedala pani kolegyňa zo Slovenskej národnej strany, že treba o týchto veciach hovoriť citlivo, zároveň pravdivo.
Prečo citlivo? Nemyslím si, že niekto z nás vníma potrat ako niečo, pri čom sa mykne plecom. Takisto ako rodičovstvo, materstvo, otcovstvo. A je tu ešte jeden dôvod, nemôžme sa tváriť, že to je vec, ktorá sa, ktorá sa nás netýka, ktorá je nejaká akademická, kde debatujeme o niečom, čo sa stalo na druhom konci sveta, alebo minimálne netýka sa to našich životov, našich rodín. Boli tu spomínané viaceré čísla a spomínaných napríklad 1,4 milióna nenarodených detí, ktoré sa nenarodili. Nie preto, že by prišlo k spontánnemu potratu, ale preto, že boli, bolo ich, bol ich život ukončený, inými slovami boli zabité ešte pred narodením. A, samozrejme, to dieťa neprichádza zo vzduchu, neprináša ho bocian, ale vznikne tým, že sa rozhodnú dospelí ľudia dieťa počať.
Áno, sú tu niektoré výnimočné prípady, keď sa to nestane dobrovoľne a nestane sa to rozhodnutím, aj preto v týchto zákonoch, v týchto návrhoch sú klauzuly, ktoré sa týkajú znásilnenia alebo iného spôsobu, keď sa počne dieťa trestným činom alebo úkonom, ktorý je trestný čin. Ale v každom prípade je to citlivé aj preto, lebo sa to týka mnohých rodín. Za tie roky, za tých niekoľko desiatok rokov, odkedy na Slovensku platí takýto komunistický zákon, ktorý je extrémne liberálny a ktorý bol ešte aj extrémne liberalizovaný v roku 1986 a platil od roku 1987, tak sa to naozaj dotýka mnohých.
Ja chcem za seba povedať, že nemám absolútne nielen ambíciu, nemám ani odvahu tváriť sa, že tým, že predkladám tento zákon, a tým, že tu debatujeme, že chcem nejakým spôsobom niekoho poučovať, odsudzovať, povyšovať sa. Je to veľmi vážna, vážna vec. Napriek tomu pri všetkej empatii, pri všetkej citlivosti treba si zas pravdivo povedať, kde je problém a čo treba robiť.
V spoločnosti sú na túto vec rozdielne názory. Tak štandardne sa tie tábory nazývajú pro-life alebo pro-choice, teda za život a za voľbu. Ja si myslím, že v konečnom dôsledku v podstate by sa tieto dve veci nemali vylučovať, iba v podstate, lebo myslím si, že nikto z nás nechce byť proti životu a nikto z nás nechce byť ani proti slobode, proti možnosti voľby u dospelého človeka. Napriek tomu tá, ten základný rozdiel jestvuje. A ide o to, nakoľko máme právo rozhodovať nielen o sebe, ale aj o iných. A ten niekto iný v tomto prípade je dieťa. Viete, asi sú tu väčší odborníci ako ja na medicínu, ale teda čo si pamätám zo základnej, zo strednej školy z biológie, tak vieme, že človek sa počne, vznikne tým, že sa spojí bunka otca, bunka matky. Spermia je jednoznačne bunka otca, to sa geneticky dá ľahko dokázať. A vajíčko je bunka ženy, matky, to sa tiež dá ľahko dokázať. Ale akonáhle splynú, akonáhle splynú ich jadrá a vzniká zygota, myslím, že tak sa to volá, tak vzniká úplne nová bunka. Niekto povie, že to je len bunka, ale vieme, že to nie je len taká bunka. A každá ľudská bunka patrí nejakému človeku. A táto ľudská bunka nie je bunkou matky ani bunkou otca, ale bunkou s obrovským potenciálom, bunkou, ktorá je človekom a ktorá, keď dostane tú príležitosť, tak má v sebe život a rozvíja sa v plnohodnotného človeka.
Zo začiatku je naozaj veľmi malý, myslím, z nejakej asociácie pre rodinu a pre život ste dostali aj nejaký taký model a niektorí to majú aj tuto v sále, kde to bábätko je naozaj malé. Ale neviem ako, ako u vás, ale u mňa, keď vidím niekoho malého, bezbranného, nevinného, tak to vzbudzuje taký pocit, že treba chrániť toto krehké, toto ľudské, toto živé.
Ak hovoríme dnes o ľudských právach v čoraz väčšej miere, je to veľmi dobré a tá hlavná otázka, vlastne môžme ju teda stanoviť tu, že teda či tie ľudské práva pre všetkých naozaj chceme pre všetkých. V prvom rade právo na život. Lebo keď nemáte život, tak všetky ostatné práva už nemáte ako uplatniť. A ja aj ľudia, ktorých, ktorí sú označovaní za pro-life alebo ktorí zastávajú tú filozofiu označovanú ako pro-life, tvrdia, že aj nenarodené deti sú ľudia, že preto majú požívať všetky tieto práva.
Ja vám teraz tak poviem, viem, že aj tu v sále sú ľudia, ktorí môžu mať iný názor alebo, alebo pri obrazovkách, alebo keď si to pozerajú zo záznamu, môžu mať iný názor. Ale ja by som teraz tak skúsil tak osobne povedať, že ak som ja naozaj najúprimnejšie, nie na základe nejakej ideológie, ale na základe naozaj vedeckého poznania presvedčený, že to nenarodené dieťa je človek, ako by som mohol nebyť aktívny v tejto veci a chrániť nenarodené dieťa. O to viac, že pri nenarodenom dieťati bezpečne a so 100-percentnou istotou hovoríme o úplne nevinnom a bezbrannom človeku.
Viete, v ľudských dejinách, ba dokonca aj v súčasnosti sú krajiny alebo sú miesta, kde je dovolený trest smrti. Vďakabohu a chvalabohu, že na Slovensku nie je trest smrti. Nie som zástancom trestu smrti. Ale v prípade trestu smrti sa hovorí, a je to, v niektorých spoločnostiach je taký konsenzus, vlastne za komunistického režimu aj na Slovensku bola takáto, takáto možnosť a bola to jedna z prvých, ktorá sa dala preč z ústavy. Hovoríme o človeku, ktorý bol usvedčený a ktorý vykonával také spoločenské zlo, že nejakým spôsobom sa spoločnosť bráni tak, že ho proste eliminuje. To teraz hovorím tak tvrdo. A ja teda, opakujem znova, nie som zástancom trestu smrti. Ale tu sa bavíme o niekom, kto bol usvedčený a odsúdený z nejakého veľkého spoločenského zla. A keď nesúhlasíme s trestom smrti, akože nesúhlasím, tak v žiadnom prípade potom nemôžem súhlasiť s trestom smrti alebo s vykonaním smrti, s popravou, so zabitím, s ukončením života u nevinného a bezbranného dieťaťa.
Tiež tu padlo o tom, že to, že by o tom mali hovoriť ženy alebo niekto dokonca tvrdí, že výlučne ženy. Som ženatý muž, 21 rokov ženatý a ubezpečujem vás, že moja manželka je človek, s ktorým, ktorého veľmi počúvam a prežíval som s ňou všetky jej tehotenstvá veľmi intenzívne, bol som pri všetkých štyroch pôrodoch našich detí a pokladám to za veľmi dôležité. A sú niektoré veci, pri ktorých môžem ako muž zostať naozaj iba mlčať. Určite by som nezačal poučovať ženu o jej materstve, o jej tehotenstve, o kojení a o výchove ako matky a tak ďalej. Viacero vecí by sa našlo. Na druhej strane, kedykoľvek vidím, že sú ohrozené deti, a teraz nemyslím naše deti, lebo, našťastie, naše v zásade neviem o tom, že by boli nejak ohrozené, ale akékoľvek iné deti, tak cítim potrebu nejakým spôsobom ich chrániť. Bezbranné, nevinné ľudské bytosti.
Ústava Slovenskej republiky je nastavená pro-life a pro-family, prepáčte za cudzie výrazy, ale za život a za rodinu a za manželstvo muža a ženy. A som veľmi rád a som hrdý, že naša slovenská ústava uznáva nenarodený život ako hodnotu a hovorí o tom, že manželstvo muža a ženy je hodné ochrany, podpory a že vytvára rodinu. Máme aj zákon o rodine, máme aj v ústave ďalšie články, kde sa hovorí o rodine, o výchove.
Dôležité je ale, ako sa my postavíme k tomu, ako sa, ako sa odrazíme od tých základných dobrých ustanovení, ako ich rozvinieme. Podľa mňa v súčasnosti existuje taký dosť veľký rozpor medzi Ústavou Slovenskej republiky, ktorá je základným zákonom štátu, ktorá je v zásade pro-life a pro-family, a nastavením niektorých konkrétnych zákonov, napríklad aj tohto starého komunistického extrémne liberálneho potratového zákona. A myslím si, že by bolo dobré a potrebné dať zákony, a týka sa to nás poslancov, ako zákonodarci, do súladu s tým duchom ústavy. Viem, máme tu dve inštitúcie, ktoré sú teraz vysoko aktuálne, súvisia s tým výkladom ústavy aj výkladom zákonu, a to je Ústavný súd a prezident Slovenskej republiky. Ono to z rôznych dôvodov súvisí. Hovorím to preto, lebo to je vysoko aktuálna vec. Budeme mať rozpravu o ústavných sudcoch, budeme mať, budeme mať voľbu ústavných sudcov, budeme mať onedlho prezidentské voľby, za pár týždňov.
Je veľmi dôležité, aby aj v tejto veci sme vnímali to, že nejde o to, aby raz každému sme ho nejak lustrovali a dávali nálepky, že či kresťan, či je konzervatívec. Skôr by som povedal, že kto ako hľadí na Ústavu Slovenskej republiky, ako sa jej drží, ako ju vykladá, ako sa k nej stavia. A pre mňa to nie je zďaleka jediný argument, lebo to by bolo také veľmi úzkoprsé, ale dosť vážny argument, ako sa kandidáti na ústavných sudcov a ako sa kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky stavajú k tejto téme. Znova opakujem, nechcem žiadne vyhlásenia, podpisovania nejakých vecí. Každý z nás je slobodný a zodpovedný človek, špeciálne teda predpokladám, že tí kandidáti na ústavných sudcov a prezidenta. Ale pre mňa je to dôležité pri uvažovaní. Ja som preto rád, že som aj počul vyjadrenia niektorých prezidentských kandidátov aj k tomuto návrhu zákona, prípadne aj k návrhu zákona z dielne Ľudovej strany Naše Slovensko, a kde jasne povedali, aký majú postoj. Teda niektorí to povedali jasne, niektorí to až tak jasne nepovedali.
Otázka, ktorú kladú mnohí ľudia, ktorí by sa možno označili pro-choice, ale nechcem nikoho škatuľkovať, povedia, že je tu ale právo na súkromie. Nechceme, aby sa štát miešal do života občanov. Ja si myslím, že nikto z nás netúži, aby sme zažívali také miešanie sa do života, ako bolo za komunistického režimu alebo ako je to bežné, bohužiaľ, v mnohých režimoch dnes vo svete. A vo všeobecnosti platí to, že pokiaľ netreba, tak štát sa nemá miešať do interných záležitostí ľudí v ich vzťahových rodín. S tým súhlasíme, s tým súhlasím aj ja, ale sú, samozrejme, situácie, keď sa štát úplne bežne a úplne správne mieša do života rodín, napríklad ochrana pred domácim násilím.
Zjednoduším to, viem si predstaviť, že asi ťažko by sa stretlo s pochopením pri spoločenskej diskusii, keby niekto povedal, čo ja robím za zavretými dverami, je jedno, keď ja zlátam to dieťa, až bude modré, tak je to moja vec, veď si to ten galgan zaslúži a tak ďalej a tak ďalej, hej? Naschvál to troška tak preháňam. No asi by sme povedali, že nie, nie je to vaša vec a, naopak, keby sme o tom vedeli, musíme to nahlásiť. To znamená, ublížiť dieťaťu fyzicky, psychicky, nedajbože ho zabiť, je vec, pri ktorej všetci uznávame, že štát sa nielenže má miešať, ale musí túto úlohu plniť, keď zlyháva rodina. No len potom mi príde ako zvláštny argument, keď niekto povie, že štát sa nemá miešať do života človeka, do života rodiny, do života ženy, keď hovoríme o potrate. Je možno v tom rozdielne presvedčenie, ale ja som tak presvedčený, že naše dieťa alebo moje dieťa je to, aj keď ešte nie je narodené, ako keď má povedzme dva roky. Čiže nemôžem, nemôžem tvrdiť, že v jednom prípade som až úzkostlivý čo len capnúť mu na zadok, a som jednoznačne proti nejakému násiliu a domácemu násiliu. A na druhej strane poviem, že to je vec, vec ženy, že ona pôjde, ty ako chlap sa do toho nemáš starať, je to jej telo, je to jej voľba.
Viete, keby som prišiel domov takto po týždňovke z Bratislavy a manželka by proste hovorila, no tak cez týždeň proste praskli nervy, som niekoho z týchto našich štyroch skoro prizabila, tak by som asi nepovedal, že je to v poriadku. Napriek tomu, že by som chápal to, že vychováva deti a keď je rodič napríklad sám s deťmi, matka doma s deťmi, že to môže byť celkom také šponujúce a znervózňujúce. Ale isto by nikto nepovedal, že chápeme tú matku, to bol taký galgan, zaslúžil si to a podobne. Nemôžme pri všetkej empatii tvrdiť, že potrat je riešenie a potrat je vec ženy a štát sa do toho nemá starať.
Áno, akým spôsobom má štát do toho vstupovať, určujeme my tu ako zvolení zástupcovia ľudí. Ja a nielen ja, aby to bolo jasné, zďaleka nielen, ale aj ja tu zastupujem ľudí, ktorí naliehajú, prosia, hovoria, jasne vyjadrujú, treba, aby tieto veci boli nejakým spôsobom regulované, korigované. Nie je možné, aby to prebiehalo absolútne extrémne liberálne, to znamená, na jednej strane budeme zvyšovať neustále ochranu práv pre ľudí od narodenia ďalej a dokonca, ako bolo spomenuté, aj pre zvieratká a pre neviem čo všetko možné, budiš. Ale na druhej strane je priam panická situácia, že nie, nemáme sa starať do; nijakým spôsobom a máme nechať ten zákon, aby bol extrémne liberálny.
Tak ako bolo povedané aj predkladateľmi predchádzajúceho zákona, pri ktorom je zlúčená rozprava, tak aj ja môžem povedať, že hlavným cieľom toho môjho návrhu alebo nášho návrhu, lebo nevypracoval som ho sám, akokoľvek som podpísaný len svojím menom ako predkladateľ, je obmedzenie alebo zamedzenie tzv. bezdôvodných potratov. Musím to upresniť, lebo nepredpokladám, že by nejaký potrat bol v skutočnosti úplne bezdôvodný. Samozrejme, to by bolo hlboké podceňovanie alebo podozrievanie, ale myslím tým vážny dôvod. Dôvod, ktorý naozaj je otázkou spoločenského kompromisu, spoločenského posúdenia. A môj návrh alebo náš návrh zákona hovorí o tom, aby takéto potraty bez vážneho dôvodu, bezdôvodné, svojvoľné, na požiadanie, akokoľvek ich nazveme, aby neboli umožnené.
Máme 21. storočie. Áno, sú rôzne ekonomické a sociálne problémy v rodinách. Poznám to veľmi dobre. Pracujem s rodinami celý svoj profesionálny život, ale sociálne a ekonomické problémy sa majú riešiť sociálnymi a ekonomickými prostriedkami, nie potratom. Naozaj v 21. storočí v modernom štáte v Európskej únii, kde máme naozaj v porovnaní so svetom, aj keď my to radi kritizujeme, ale v porovnaní so svetom vysoké sociálne, zdravotné, hygienické štandardy, tak si myslím, že povedať si, že nie je iné riešenie, to je naozaj vážny dôvod, myslím si, že nie je, nie je správne, nie je, nie je rozhodujúce.
Z hľadiska podania, a bolo to tu už aj naznačené, môj návrh je ťažký kompromis, čo sa týka môjho vlastného nejakého nastavenia a naozaj som to neniesol ľahko, keď som sa rozprá; keď sme sa rozprávali o tom, akú formu zákona zvoliť. Samozrejme, mohol som ísť podľa toho, ako to prežívam ja, ako to vnímam ja alebo ako to vníma aj veľká časť ľudí, ktorých zastupujem, a dať nejaký, niekto to nazve že čistý zákon, kde by sme jednoznačne teda ochránili život matky, ale všetky ostatné možnosti by boli zamedzené.
Ja si myslím, že naozaj potrat nikdy nie je riešenie a potrat nikdy nie je dobrý, a nesúhlasím so žiadnym potratom. Rozprávame tu ale o tom, k čomu vieme prísť v nejakej diskusii aj v nejakom hlasovaní. Preto sme aj po vypočutí si rôznych názorov, aj po rôznych debatách mediálnych, aj v prieskumoch verejnej mienky usúdili, že tento návrh, tento kompromis je blízko alebo najbližšie k stavu, v akom je spoločnosť. Dá sa to interpretovať rôzne. Niektorí kolegovia a kolegyne by možno nesúhlasili, možno by to videli posunúť tam alebo tam.
Poviem takú vetu, ktorú hlavne my z opozície radi používame. Veď sme v prvom čítaní, všetky tie veci sa dajú opraviť v druhom čítaní. Ja naozaj idem do toho, že snáď, a verím, že bude druhé čítanie a budeme tieto reálne námietky môcť riešiť, ale teraz sme teda v prvom čítaní, riešime hlavnú, základnú filozofiu tohto zákona. A na tie odborné pripomienky máme druhé čítanie a do toho teda rátam aj tie lehoty vo výboroch. A pokiaľ si dobre pamätám, ďalšia, nasledujúca schôdza riadna by mala začať 26. marca, čiže máme na čom pracovať. Nehovoriac o tom, že ak by naozaj niekomu chýbal čas, tak vieme vždy druhé čítanie posunúť ešte aj na prípadne ďalšiu schôdzu.
Takže cieľ tohto návrhu zákona je zamedziť potratom bez vážneho dôvodu, a teda ako vážne dôvody na uvažovanie ponúka v podstate tri základné výnimky, v ktorých bolo dovolené potrat vykonať, a to je ohrozenie života a zdravia matky, ťažké poškodenie dieťaťa a tehotenstvo následkom trestného činu. Musím povedať úprimne, teraz zas tak trocha osobne, že pre mňa je úplne najťažšie nechávať možnosť, lebo my ju nezavádzame, hej, ona dneska je, nechávať možnosť potratiť dieťa, ktoré nejakým spôsobom je mu diagnostikované nejaké postihnutie. Musím povedať, že absolútne s tým nesúhlasím. Na druhej strane sa necítim kompetentný posudzovať rodičov, ktorí stoja pred takouto voľbou a rozhodujú sa čo ďalej. O to viac, ak napríklad už doma majú postihnuté dieťa. Čiže nejde o nejaké posudzovanie, ide o to, aby sme dali možnosť.
Ideálne by bolo, až by som povedal, také idealistické, ak by taká možnosť v zákone bola, ale spoločnosť a jednotlivci by sme dokázali urobiť, že nikto by takú možnosť nevyužil. Ale to je, zdá sa, príliš idealistické. Vieme, že keď je nejaká veľká roklina, veľká priepasť, zvyčajne ju nepreskočíte jedným skokom. Môžte do nej padnúť. A bohužiaľ, zatiaľ na Slovensku nejaké zásadnejšie snahy o zásadnejšie zmeny – preskočiť to jedným skokom, dosiahnuť ten výsledok v nejakej čistej forme – neprešli, preto skúšame aj vzhľadom na stav v spoločnosti taký tento kompromisný alebo postupný prvý krok, nie posledný, prvý krok, kde by sme sa mohli posunúť ďalej.
Čiže ešte raz, napriek tomu, že návrh zákona je kompromisný a sú tam veci, s ktorými aj ja vnútorne nesúhlasím, pokladal by som toto za veľký úspech, aby sme vedeli posunúť ten zákon ďalej, prípadne ho schváliť. Naozaj, v tých ťažkých situáciách môžme zatiaľ využiť to, čo môžme využiť stále, a to je, že motivovať a pomáhať.
Teraz možno trochu k načasovaniu toho zákona. Naozaj úprimne hovorím, nepodával som návrh tohto zákona preto, lebo som si ja usúdil, uvážil, že je nejaká politická situácia, ktorá by sa dala využiť, a ani preto, aby som sa pretekal s predkladateľmi zákona, ktorý ho predložili už pred pol rokom. Fakt je taký, že, bohužiaľ, alebo proste je to tak, mnohí používali ako argument, prečo nepodporia návrh tohto zákona, pretože ho predložila Ľudová strana Naše Slovensko. To nejak nekomentujem, ale je to fakt, že mnohí to takto povedali, nakoniec aj pán predkladateľ predošlého zákona, ktorý, s ktorým je zlúčená rozprava, to takto hovoril.
Ak je teda problém a ide nám o ochranu nenarodených detí, tak ja predkladám návrh zákona, ktorý, poviem, má veľmi podobnú alebo možno aj rovnakú filozofiu, aj keď nemá úplne rovnaké znenie a na niektoré rozdiely ešte upozorním. A nemal som žiaden iný úmysel a motív. Bol som požiadaný hnutím pro-life, aby som tento zákon predložil v prospech ochrany nenarodených detí. A ja sám som avizoval, aj som to tak urobil, aj keď v oklieštenej forme, že návrh predkladateľov z ĽSNS podporím, podporím ho aj teraz, samozrejme. Vôbec nie kvôli politike, takej, onakej, koaličnej, opozičnej, ale kvôli nenarodeným deťom, lebo je to dobrá vec, ktorá môže ochrániť mnoho a mnoho detí.
Tiež si nemyslím, že cestou je dávať iba zákazy. To znamená dať zákon, dať návrh zákona, ktorý zakáže toto, toto, toto, ale treba povedať, že aj v tejto snemovni v žiadnom prípade nepostupujeme len nejakým reštrikčným spôsobom. Ja sám som si to zrátal, nejakých 16, 17 zákonov v prvej polovici volebného obdobia, teda dokedy prišiel na pretras v zásade tento zákon, táto téma zákazu istej časti potratov, som predložil alebo spolupredložil, ktoré boli prorodinné alebo propopulačné, teda v prospech rodín s deťmi alebo v prospech toho, aby naozaj rodiny sa nebáli prijať dieťa. Lebo vieme, že na Slovensku je rodina stále silná a že vraj v priemere, niekde som to čítal, že vlastne keď ľudia hovoria, koľko by chceli mať detí, tak je to v priemere o jedno viac, než reálne majú.
Keď hovoríme, že na Slovensku je pôrodnosť niekde okolo 1,4, tak keby sme vedeli umožniť ľuďom, aby mohli mať to dieťa, ktoré chcú, pomôcť im, tak by sme mali pôrodnosť 2,4. Samozrejme, to nejde asi len takto matematicky, ale určite súhlasím s tým a budeme aj v tom pokračovať ďalšími prorodinnými, propopulačnými opatreniami. A som veľmi rád, že napriek tomu, že sme ich podávali z opozície, viaceré z nich si aj kolegovia z koalície osvojili a aj prešli, hej, kolegovia sa hlásia. Takže nech je to tak aj ďalej. Nerobíme zákony pre seba, ale pre ľudí a treba, aby to išlo ruka v ruke.
Keď ma posledné dni boli navštíviť ľudia na ubytovni, tak sa tak prekvapili, lebo si mysleli, že som začal fajčiť. Mám totižto vedľa stolí; na stolíku vedľa postele krabičku od cigariet. Nikdy som nefajčil a ani som nezačal fajčiť a dúfam, že ani nezačnem, ale tú krabičku som si vypýtal od jedného známeho, ktorý fajčí, lebo ma veľmi zaujala. Nie obsahom, je prázdna, ale nápisom. Na tej krabičke je z poverenia ministerstva zdravotníctva napísané: "Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa". Ešte raz, na tej cigaretovej krabičke oficiálny nápis, viete, že to teraz tak musí byť zo zákona, a ten nápis na tej konkrétnej krabičke od cigariet znel: "Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa." Prvá vec, ktorá sa mi s tým spojila, asociovala, bola, že potrat určite zabije vaše nenarodené dieťa.
To znamená, je nám to také zrejmé, v niektorých situáciách je to priamo až napísané, v niektorých vyhláškach ministerstva zdravotníctva alebo v niektorých zákonoch, že nenarodené dieťa máme nejakým spôsobom chrániť. Že je to dieťa, nie iba plod, nie iba nenarodený život. Nenarodené dieťa; a to je také zaujímavé, taká alternatívnosť, že keď to dieťa chceme, tak je to dieťa a chránime ho. A keď ho nechceme, tak je to zhluk buniek, plod. Takže je veľmi dôležité, že naozaj nikdy by sme neodporúčali tehotnej matke, aby fajčila, pretože tým ohrozuje a môže zabiť dokonca svoje nenarodené dieťa. Preto by sme určite nemali sa tváriť, že potrat je nejaká, dokonca neutrálna vec a že sa ničoho netýka.
Na to niekto môže povedať, no dobre, ale veď fajčenie je dovolené. Keď tá žena chce fajčiť, tak fajčí a že zákazy nič neriešia. Tu by som sa chcel k tomu trocha zastaviť. Viete, poznáme, ja som si teraz čítal v poslednej dobe tak častejšie, prohibícia v Spojených štátoch amerických v 20. storočí, obmedzovanie, nejaké zákazy fajčenia, pitia a niekto povie, nikdy to nevyrieši, len to spôsobí čierny trh a ešte viac sa pije, ešte viac sa fajčí alebo neviem čo. No, len jedna vec. Alkohol, to ste možno nevedeli, ale alkohol sám osebe nie je zlý. Úplne ho zakazovať, to znamená zakazovať niečo, čo je v malých množstvách dobré. Ale potrat nie je alkohol. Potrat nikdy nie je dobrý. Potrat vždy znamená zabiť. Keď si vypijete pohárik tvrdého alkoholu, tak to môže byť aj zdravotne dobré. Určite vás to nezabije, pokiaľ nemáte zdravotnú teda tú, ako sa to volá, indikáciu, či, no proste keď máte zdravotný problém s alkoholom. Alkohol je v poriadku. Opilstvo nie je v poriadku, ale toto nie je pri potrate.
Viete, ak sa ide, ak sa jedná o ľudský život alebo ľudské zdravie, tak žiadne výnimky tam neexistujú, je prohibícia. Viete o tom, že na Slovensku je prohibícia vraždy, znásilnenia, zneužívania. Je to zakázané bez výnimky. Neexistuje to, že motivujme ľudí, mladí páni, neznásilňujte, vážení páni, vrahovia, nevraždite! Je to slobodná voľba, ale nerobte to. Nie, je tam prohibícia, je zákaz. Zákaz vraždy, znásilnenia, akéhokoľvek trestného činu, pretože zabiť niekoho, znásilniť niekoho, zneužívať niekoho je zlé. A takisto potrat je zlý, lebo zabíja nenarodené dieťa, nevinné, bezbranné, nenarodené dieťa, ukončuje ľudský život.
Ak hovoríme o obetiach potratov, tak treba povedať, a môžte si to prečítať aj v dôvodovej správe, tak hovoríme o dvoch obetiach základných, a to je dieťa a matka. To, že dieťa je obeťou, je zrejmé aj z toho, že vlastne ukončíme jeho život.
Ja by som si dovolil zacitovať teraz niekoľko faktov z dôvodovej správy. Takže o tom bábätku, o ktorom hovoríme pri potrate: "Embryo od momentu svojho vzniku obsahuje jedinečný a kompletný genetický kód novej ľudskej bytosti. Už pri počatí je dané pohlavie dieťaťa, jeho farba očí a mnohé iné črty. Mnohé z činností, ktoré vidíme u detí a dospelých, začíname robiť už v maternici, viac ako 30 týždňov pred narodením. Medzi tieto činnosti patrí štikútanie, dotýkanie sa tváre, močenie, preferovanie pravej či ľavej ruky, cmúľanie palca, prehĺtanie, zívanie, pohyby čeľusťou, rôzne reflexy, mykanie očami pri spánku, počúvanie, vnímanie chutí a iných vnemov.
V treťom týždni, už v treťom týždni od počatia sa intenzívne vyvíja mozog, miecha a srdce. Srdce začína biť 22 dní po počatí a takmer okamžite ho možno vidieť na ultrazvuku. V štvrtom týždni od počatia už srdce prečerpáva do mozgu a tela dieťaťa jeho vlastnú krv. Srdce má všetky štyri komory a v tomto čase má za sebou už viac ako jeden milión srdcových úderov."
Musím vám povedať, že ja keď som si včera ešte znova čítal tú dôvodovú správu, tak mi pri tomto vbehli slzy do očí. To dieťa má za sebou už milión úderov srdca. To nie je žiaden zhluk buniek. To je dieťa, naše dieťa, ľudský čl; ľudské dieťa, ľudská bytosť. Je vytvorená hlava, hrudná a brušná dutina, ľahko sa dajú rozoznať základy rúk a nôh. V polovici šiesteho týždňa od počatia sa dieťa pri ľahkom dotyku na jeho tvári reflexívne odvráti. Koncom siedmeho týždňa dieťa hýbe rukami, otáča krkom a začína štikútať. V ôsmom týždni už dieťa veľa hýbe rukami a nohami a väčšina detí ukazuje prvé náznaky, či sú praváci alebo ľaváci. Deväť týždňov od počatia dieťaťa dieťa hýbe hlavou dopredu a dozadu, ústa sa otvárajú a zatvárajú, dieťa si pravidelne povzdychne a preťahuje sa. Tvár, dlane rúk a chodidlá sú citlivé na ľahký dotyk. Dieťa si začína cmúľať prst aj prehĺtať plodovú vodu.
Zívanie začína v polovici desiateho týždňa. Desať týždňov od počatia sa formujú odtlačky prstov. Desaťtýždňové dieťa váži okolo pätnásť gramov a od hlavy po päty meria takmer osem centimetrov. Do tohto momentu je dnes na Slovensku možné dieťa zabiť z akéhokoľvek dôvodu. Čiže ak hovoríme o obeti, tak je to veľmi konkrétna obeť, to nenarodené dieťa, ktoré my zákonodarci, lebo my sme to, ktorí to dovoľujeme, dovoľujeme zabiť. Samozrejme, je tu aj matka, ktorá je tiež obeťou potratu a to fyzicky, ale predovšetkým aj psychicky, duševne.
Dovoľujem si citát od Matky Terezy z Kalkaty, ktorá je držiteľkou Nobelovej ceny za mier. Citujem Matku Terezu: "Umelý potrat zabíja dvakrát. Zabíja telo dieťaťa a zabíja svedomie matky. Umelý potrat je hlboko protiženský. Tri štvrtiny jeho obetí sú ženy: polovica detí a všetky matky." Naše zákony dovoľujú zabiť nenarodené dieťa z akéhokoľvek dôvodu. Je čas, aby sme to zmenili.
Ak vychádzame zo štatistík; a treba povedať, že štatistiky sú čísla, ľudia nie sú čísla; ale ak vychádzame zo štatistík, tak na Slovensku v uplynulých rokoch bolo číslo umelých potratov, čiže zabití detí, okolo 7 500. Odhad, že po prijatí tohto znenia zákona by sa ten počet znížil na 1 500. Čiže hovoríme o rozdiele 6-tisíc ľudských životov. Znova, to sú číselné odhady, nedá sa to takto povedať. Ale každý jeden ľudský život má svoj význam.
Veľmi rád chodievam na podujatie Spravodliví medzi národmi, kde štát Izrael oceňuje ľudí, ktorí zachránili Židov pred smrťou alebo ublížením počas vlastne druhej svetovej vojny. A veľmi často sa tam opakuje citát z Talmudu, že kto zachráni jeden ľudský život, zachráni svet. A to by som chcel povedať, že toto by mala byť naša motivácia, zachrániť ľudské životy.
Takisto treba povedať, že návrh zákona, a v čom sa aj odlišuje, dáva veľký dôraz na potrat z donútenia. Treba povedať aj podľa štatistík, že veľmi veľké percento žien, desiatky percent žien v rôznych oblastiach, v rôznych prostrediach hovorí o tom, že nejakým spôsobom, ľahkým alebo aj niekedy veľmi silným, boli k potratu donútené. Viete, ak hovoríme o tom, že to je voľba, sme pro-choice, a je to, nechajte ženu, nech sa rozhodne. Bohužiaľ, veľmi veľa žien sa zďaleka nerozhodne slobodne alebo s nejakým pokojom a s radosťou, ale pod veľkým tlakom. Ako muž musím so zahanbením konštatovať, že veľakrát je to či už nepriamy tlak v zmysle, že žena ostane osamotená s dieťaťom, lebo otec toho dieťaťa ju opustí alebo nechá ju v tom, až dokonca po prejavy, kde sa nejakým spôsobom silno alebo aj slabšie vyhráža, že ak by si teda nechala to dieťa, tak to bude mať dôsledky.
V každom prípade žiadame v tomto návrhu zákona, aby k takémuto niečomu neprispievali zdravotníci, ale aby tento, tento nátlak v prípade, že naozaj hraničí až s domácim násilím, aby ho nahlásili, aby ženy chránili pred, pred nátlakom.
Sú tu viaceré také technické veci, ktoré teraz nebudem čítať. Môžte ich nájsť v samotnom znení zákona v dôvodovej správe, ako niektoré aktualizácie, rušenia neaktuálnych vyhlášok. Samozrejme, a to tu už bolo spomenuté, obmedzenie potratovej turistiky, aby Slovensko nebola destinácia pre ľudí, pre ženy zo zahraničia, ktoré by chceli využiť náš extrémne liberálny zákon. A takisto aj niektoré zmeny, ako napríklad že v samotnom znení zákona z roku 1986 bolo, že tento zákon je pre ochranu života a zdravia ženy, aj keď teda potrat nechráni zdravie ženy veľmi často a už vôbec nie taký bezdôvodný potrat, ale dodávame tam a pridávame, že chceme, aby tento zákon aspoň čiastočne bral do úvahy ochranu dieťaťa.
Takisto vynechávame znenie, že potrat je plánované a zodpovedné rodičovstvo. No nie je. Nie je to rodičovstvo a už vôbec nie zodpovedné. Používame termín namiesto žena tehotná matka, namiesto plod nenarodené dieťa. Prerušenie tehotenstva, keďže je v názve spomenuté, nemôžme nateraz zmeniť, to by sa musel zmeniť celý zákon.
Spomeniem ešte jednu udalosť, keď som dnes rozprával s našou maminou, ktorá hovorila, že keď čakala našu najmladšiu sestru Katarínu v roku 1986, bola to ťažká situácia, pretože keď bola v piatom mesiaci, buchol Černobyľ, ak si to pamätáte. A ona bola naozaj taká vystrašená, že aké to môže mať následky. A keď prišla k doktorovi, tak on bez toho, aby čo len niečo hovoril, podal jej papier, aby si vypísala papier na potrat. Môžme povedať, že za komunistov bola spoločnosť aj veda niekde na inej úrovni, toto sa dnes nemôže stať. Ak by som začal hovoriť niektoré, niektoré veci, vedeli by sme si ich predstaviť, tak by sme, boli označené, že sú politicky nekorektné a nemal by som ich hovoriť. A niektoré veci sú aj spoločensky nekorektné. Ale v každom prípade musí byť v zdravotníctve absolútne nekorektné a neprijateľné, aby lekár povedal vetu: To si chcete nechať? Viete, ako je to nezodpovedné, priniesť na svet postihnuté dieťa? Toto sú veci, ktoré nesmú zaznievať z úst zdravotníkov. Áno, lekár alebo zdravotnícky pracovník môže a má ženu poučiť objektívne o možných rizikách, o možných predpokladaných situáciách, ale nesmie ju nabádať k potratu. Potrat nie je riešenie, potrat nie je dobrý. A rovnako treba ženu poučiť a prípadné násilie a nátlak nahlásiť.
Poslednú vec, ktorú by som chcel povedať pred tým, ako vás požiadam o podporu a o teda korektnú diskusiu, je, že mnohé organizácie, ktoré majú iný názor a ten je legitímny, snažia sa prisúdiť ľuďom, ktorí sú pro-life a ktorí chcú, aby také, by som povedal, že extrémne liberálne zabíjanie detí bolo obmedzené, tak používajú takú nekorektnú a podpásovú argumentáciu, že vy chcete nútiť ženy rodiť, urobiť z nich nejaké, nejaké stroje na deti a tak ďalej. Viete, dospelý človek sa môže rozhodnúť, či dieťa počne alebo nepočne. Teda ak mu Pán Boh požehná, lebo niektoré aj chcú a, niektoré aj chcú a nejde to. Ale ak hovoríme o dieťati, ktoré už žije, tak my hovoríme o tom, že ho nemožno zabiť. Že sme slobodní, sme dospelí, ak hovoríme o znásilnení, to som spomínal, takáto výnimka tu je v prípade, že by k tomu prišlo, a je riešená odborne aj cez novelizáciu zákona o prokuratúre. Ale som presvedčený, že každý človek má právo žiť, aj nenarodené dieťa.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto zákona a všetky, všetky nejaké pripomienky, výhrady pozorne počúvam a som pripravený akýmkoľvek spôsobom spolupracovať na akomkoľvek riešení tejto situácie, či s kolegami, ktorí predkladajú zákon predo mnou, alebo s tou pracovnou skupinou, ktorá pracuje v parlamente, aby sme v prospech nenarodených detí urobili všetko, čo je v našich silách. A my ako poslanci môžme naozaj urobiť veľa. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Rišo, ďakujem veľmi pekne za veľmi hutné úvodné slovo k tomuto zákonu a vôbec vysvetlenie celej tej problematiky. Pre mňa je to jednoduché. Ja mám rešpekt a úctu k životu a dieťa je pre mňa bytosť alebo človek, je pre mňa bytosť od momentu počatia. Takže z tohto pohľadu je to pre mňa principiálna vec.
Ja len možno taký pohľad, ktorý aj ja tu vidím, je ten, že v dnešnej dobe je naozaj veľký záujem o deti, o adopciu a práve o to viac by naozaj sme mali, aj ľudia možno, ktorí to takto principiálne nevidia, by si mali uvedomiť ten fakt, že je tu priestor pre každé dieťa. Každé dieťa, ktoré sa počne. A tento zákon je aj taký prvý krok a následne treba urobiť ďalšie kroky na to, aby naozaj každá matka, ktorá počne, alebo teda každá žena, ktorá počne, aby mala podmienky na to, aby, a podporu, aby mohla to dieťa vynosiť a ak teda ho nechce vychovávať, aby ho mohla odovzdať na adopciu. Hoci, samozrejme, všetci najlepšie vieme, že dieťa je, najlepšie vyrastá, keď je milované obidvomi rodičmi a keď je prijaté. Ale chápeme, že nie vždy sa to dá, nie vždy sa to tak deje. Ale, samozrejme, život by malo mať. Takže ja si myslím, že je naozaj, dá sa čerpať veľa inšpirácie aj zo zahraničia, kde sú krajiny, ktoré sú v tomto podstatne ďalej. Takže pre mňa určite je tento zákon, je zákon, ktorý podporím.
Ďakujem.

Pán kolega Vašečka, pár vecí ma zaujalo v tom vašom vystúpení, ktoré v podstate celkovo hovorí o tom, o čom hovoríme my už pol roka. Takže nebudem to celé hodnotiť, ale jedna vec, tá, že ste dokonca v tej svojej reči uviedli také, taký politicky nekorektný argument, ktorý si viem predstaviť, že úplne vytočil tých LGBT fanatikov a rôznych týchto, tieto také nie celkom psychicky v poriadku skupiny, že od muža je spermia a od ženy je vajíčko. Všetko, čo je nám normálnym všetkým jasné, tak dnes sa nájdu v tomto svete ľudia, ktorí dokážu aj takéto úlohy, ktoré sú jedinečné pre muža a pre ženu ako pre otca, pre matku spochybňovať. Tak len toľko, že to je taká zaujímavá vec v tej vašej reči, lebo je to prirodzené, je to prirodzené, ale v dnešnej zdegenerovanej spoločnosti už aj takéto niečo sa pokladá dobre že nie za nejaký extrémizmus.
Potom sa vám chcem poďakovať za jednu vec, že ste aj pani kolegyni Smolíkovej vysvetlili úplne kultivovane, že živé dieťa, ktoré rastie v matke, nie je jej telo. Nie je telo ženy a nemôže sa tá žena rozhodovať o tom dieťati, čo s ním spraví, lebo to nie je ani jej telo, ani jej majetok. Jednoducho je to, keď už, tak je to dieťa aj toho otca, ktorý má takisto právo sa k tomu vyjadriť. To znamená, žiadne také jednostranné rozhodnutia, že čo s tým ďalej.
No a na záver, pán kolega Vašečka, by som vás chcel naozaj slušne a jemne poprosiť, či by sa nedalo používať aj v tejto diskusii menej tej angličtiny. Sme na pôde Národnej rady a pro-choice a pro-life. Je to v poriadku, okej, ale nemusíme tú angličtinu do toho silou-mocou. Naozaj neberte to v zlom, len ma to trošku vyrušuje, vadí mi to, pretože si myslím, že tie termíny sa dajú úplne v pohode vyjadriť po slovensky a nemusíme sem miešať tie niekedy aj také trošku zákerné pojmy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som to doplnil alebo by som reagoval na dva také... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hrnko; prepáčte, pán poslanec Uhrík; môžte byť ticho? Ďakujem.
Nech sa páči, vráťte čas pánovi poslancovi Uhríkovi.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem. Ja by som to doplnil len o dva také postrehy, na dva také mýty, ktoré ste spomenuli, a to bol mýtus, že by o tom mali rozhodovať výlučne ženy, pretože je to ženská záležitosť, a druhý mýtus je s tým právom na súkromie. S tým argumentom výlučne ženy je to podobne ako, mne ten argument pripadá totálne absurdný, pretože, pretože napríklad tematika alebo problematika platenia alimentov je takmer výlučne mužská záležitosť. Neviem o tom, že by nejaká žena platila alimenty na dieťa. A takisto by sa dalo podľa rovnakej logiky rozhodovať, povedať, že o platení alimentov by mali rozhodovať, samozrejme, len muži, pretože ich platia muži, nie ženy. Samozrejme, že to tak nie je a v takýchto situáciách treba zohľadniť vždy požiadavky a záujmy obidvoch strán. To znamená, ak žena je v nejakej hmotnej núdzi alebo finančnej núdzi a potrebuje, je odkázaná aj na tie alimenty zo strany toho otca, tak akýkoľvek súd alebo inštancia jej tento nárok, samozrejme, uzná, tak takisto by malo platiť aj v opačnom prípade, že ak je žena tehotná a nechce si to dieťa nechať a uvažuje nad potratom, ale, naopak, otec si to dieťa nechať chce, chce ho vychovávať, tak by mal mať tú možnosť, aby to jeho právo alebo teda tá jeho požiadavka bola vypočutá, bola akceptovaná.
A druhý argument s tým právom na súkromie. Tak poviem len takú pikošku. My keď sme predkladali novelu zákona, kde sme chceli, aby 24. december, to znamená Vianoce, boli celý deň štátnym sviatkom, tak nejaký liberálny fanúšik mi to okomentoval tým, že on absolútne nerozumie, prečo existujú vôbec nejaké nedele, nejaké štátne sviatky, že preňho je to absolútne neakceptovateľné, že odkiaľ štát berie tú drzosť vyznačiť v kalendári červenou nejaké dni, kedy on môže alebo, resp. nemôže chodiť do práce, že kde štát na to berie nejakú drzosť, že by to proste mal všetko povoliť a ľudia by mohli robiť, kedy chcú, odkedy chcú, dokedy chcú a štát by sa do toho nemal starať.
Čiže, čiže tá argumentácia za uvoľňovanie tých pravidiel je tu stále a je našou povinnosťou takéto návrhy zákonov predkladať a ísť proti, proti tým liberálom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Vašečka, problém ste pomenoval citlivo, len by som chcel pripomenúť, že pri zrušení tehotenstva je zavraždený nevinný maličký živý tvor a pri treste smrti ide o elimináciu a spravodlivý trest pre vinného ničomníka. To je viacnásobného vraha, znásilňovača či napríklad pedofilného vraha. Pri výškrabe ide o akt vraždy podľa môjho názoru a trest smrti pre riadne dokázané ničomné skutky, to je už akt spravodlivosti, pretože také netvory ako Rigo, Polgári, Masár by mali visieť v prievane a nie doživotne vyžierať štátny rozpočet. V tomto prípade by som nesúhlasil o práve na život pre takéto kreatúry, netvory. Oni sa na ľudí len podobajú.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja si pamätám, že ešte v šiestej triede základnej školy sme sa na biológii učili, že človek vzniká počatím, teda spojením mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Ja si myslím, že práve toto by sme si mali pripomínať, že od momentu počatia ide o človeka, a táto okolnosť by mala, pri tom by mali začínať a končiť všetky debaty, či už konzervatívcov, alebo liberálov, alebo kohokoľvek na svete. Ak raz hovoríme o tom, že počatím vzniká človek, tak by sme mali k tejto téme pristupovať absolútne s úctou. A preto ja absolútne samozrejme a celkom logicky, tak ako vždy doteraz, podporím aj váš návrh zákona a podporím aj návrh zákona, ktorý predložila Ľudová strana Naše Slovensko, a nebudem sa za to ani hanbiť, ani sa nebudem skrývať, jednoducho ak raz hovoríme o človeku, tak bez ohľadu na to, kto to predkladá, by sa človek zabíjať nemal.
Ak, samozrejme, táto vaša iniciatíva neprejde týmto parlamentom, lebo jedna vec sú dobré návrhy, ktoré predkladáte, či už vy, alebo kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko, druhá vec je, že či si získajú potrebnú väčšinu v parlamente a či prejdú, lebo to by malo byť zmyslom zákonodarstva, aby zákony prechádzali, tak práve preto vznikla aj tá pracovná skupina, ktorá bude pripravovať návrh, ktorý bude mať šancu prejsť parlamentom. Možno nebude taký dobrý ako váš, možno nebude taký dobrý ten návrh ako návrh ĽSNS, ale bude to návrh, ktorý aspoň čiastočne zlepší tú situáciu v oblasti zabíjania nenarodených detí.
Takže, prosím, kolegovia, nemali by to byť preteky v tom, kto ten návrh predloží, nemala by to byť politika, kto to predkla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, musím skonštatovať, že vaše vystúpenie bolo veľmi dobré, jasné, vecné, navyše ste použili veľké množstvo konkrétnych príkladov z reálneho života a to je vždy lepšie, ako keby to mali byť len nejaké abstraktné prirovnania.
Súhlasím s vami, že sa jedná o veľmi dôležitú tému. Tému, ktorá dokonca nie je ani vymedzená prítomnosťou, pretože konkrétny návrh zákona prerokovávame v prítomnosti, v konkrétnom čase, v priestore, ale to ovocie zožneme až v budúcnosti. Takisto ako vám, pán poslanec, aj mne prekáža, že žijeme takú zvláštnu dobu, kde viacej hovoríme o právach zvierat, o právach ľudí, ktorí spáchali nejaký zločin, a taká dôležitá téma, ako je ochrana ľudského života, je niekde v úzadí.
Tiež chcem povedať, že budem konzistentný, tak ako v minulosti, aj v tomto prípade budem hlasovať za váš navrhnutý návrh.
A možno ešte pre tých, ktorí sa na to pozerajú z nejakého iného hľadiska, z právneho, tak keď sme tak pri práve, tak rímske právo je právo, z ktorého vychádzajú mnohé práva, či už na európskom kontinente, ale aj niekde inde, a v tom rímskom práve sa hovorí, že nascitur, to znamená nenarodené dieťa, má právo aj na dedenie. A to znamená, keď má niekto právo aj na dedenie, tak sa musí narodiť v prvom rade, a teda je považovaný za živú bytosť.
Ďakujem pekne.

Pán Vašečka, ja musím naozaj oceniť vaše hodnotné, zmysluplné a fakticky jednoznačne nezničiteľné vystúpenie. Naozaj ste sa na túto tému pozreli aj racionálne, aj z hľadiska viery, z každého hľadiska a som si istý, že pri takomto naozaj vecnom, faktickom a dlhom zhodnotení celej tejto problematiky, to znamená problematiky umelého prerušovania života nenarodených detí, ktoré ja takisto vnímam ako vraždu, sa musí každý liberál zamyslieť nad tým, že či nechce prehodnotiť svoje postoje.
Ja som si všimol v kontexte vášho vystúpenia a vecí, ktoré ste vraveli, dve veci. Za prvé, keď tu bola debata o tom, aby psy mohli chodiť do reštaurácie, tak sa tu poslanci SAS rozčuľovali, vyskakovali, zapájali sa aktívne, a keď ide o tému nenarodených detí, tak nemajú problém takéto niečo schváliť. Rozčuľuje ich to, ak niekomu vadí pes v reštaurácii, ale vražda malého dieťaťa im vôbec nepríde ako nejaká zaujímavá vec.
Tiež ma pohoršuje prístup napríklad takých novinárov, ktorí pri každej jednej príležitosti využijú možnosť a dávajú nám hlúpe otázky ohľadom holokaustu a podobných vecí a vy im aj 350-krát môžete odpovedať, oni to aj tak neodvysielajú, aj tak sa z vás snažia zrobiť takého alebo onakého, neviem čo všetko, -istu, ale nikdy sa nepýtajú na tento holokaust, na 1,4 a ešte viac milióna zavraždených detí iba na Slovensku. Toto ich vôbec nezaujíma. To je obrovské pokrytectvo a mne je nesmierne ľúto, že musím sledovať všetky tieto veci, pretože tiež som dnes videl fotky z ultrazvuku môjho vlastného syna, ktorý sa mi má čoskoro narodiť, a keby som si predstavil, že mám umelo, ako to oni hovoria, prerušiť jeho život, tak by som si to do smrti neodpustil.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vašečka. Veľakrát sa stalo tuná v pléne, že keď ste vystúpili, tak nie vždy som s vašimi názormi a s tým, čo ste hovorili, bola úplne stotožnená. Ale dnes naozaj sa chcem poďakovať, pretože dúfam, že vy budete počúvať s porozumením a porozumiete ma dobre.
Pán poslanec, toto je pre mňa ako ženu, ktorá o dieťa prišla a ktorá horko-ťažko porodila dve deti, prišla o vnúča, toto je pre mňa ako pre hlboko veriacu ženu veľmi citlivá a veľmi vážna téma. Ja s tým nemám problém tu vyhlásiť verejne, že ja váš návrh podporím a veľmi budem rozmýšľať, čo urobím pri hlasovaní s Ľudovou stranou, ale jednoducho tam nie je rozdiel. Buď to máte v sebe, cítite to a sú to vaše hodnoty, a za tie sa ja nikdy nebudem hanbiť. O iných veciach sa môžeme rozprávať, ale sú isté mantinely v živote človeka a na tie máme každý jeden nárok.
Ďakujem pekne.